Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/296/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407218207
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1407218207.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu
JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučeovej, právnej veci žalobkyne: Q.. V. S., N.. X.X.XXXX, C.
A. Y. XX, A., zast. Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. č.
2, Žilina, IČO: 36 855 278, proti žalovanému: J. S., N.. X.X.XXXX, C. A. B. XXa, A., zast. Advokátska
kancelária Roštár - Slovák, s.r.o, so sídlom Révová 7, Bratislava, IČO: 36 858 731 o zaplatenie 130.000

eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. z 19.
septembra 2018 č.k. 5C/77/2007-388, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok
na náhradu trov konania a vyslovil, že znalkyňa W.. Z. A., Q. X, A. má voči žalobkyni a voči žalovanému
(každému z nich) nárok na znalečné v rozsahu 50 %.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 27.7.2007 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželovporozvode.Vpriebehukonaniažalobkyňazmenilažalobutak,žežiadala,abysúdžalovaného
zaviazal na zaplatenie istiny 130.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 130.000
eur od 1.6.2012 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie uznesením č k. 5C 77/2007-231 zo dňa 3.6.2015
pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení. Súd prvej inštancie v priebehu konania uznesením č. k.
5C 77/2007-228 zo dňa 25.5.2015 nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva a za
znalkyňu ustanovil W.. Z. A., ktorá dňa 9.5.2017 doručila súdu vypracovaný znalecký posudok č. 6/2017

spolu s vyúčtovaním znaleckej odmeny v celkovej sume 648,86 eur. V priebehu konania, elektronickými
podaniami doručenými súdu prvej inštancie dňa 18.1.2018 (v deň nariadeného pojednávania) strany
sporu zhodne navrhli odročenie pojednávania z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní za
účelom dosiahnutia vzájomnej dohody a ukončenia sporu mimosúdnou dohodou. Vzhľadom na to, že
strany sporu v priebehu konania zhodne navrhli odročenie pojednávania, súd prvej inštancie uznesením
č.k. 5C 77/2007-373 zo dňa 18.1.2018 konanie v zmysle § 163 ods. 1 C.s.p. prerušil. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 23.1.2018. Podľa § 163 ods. 2 C.s.p. ak je konanie prerušené, súd v
ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich
mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví. Vzhľadom na to, že
žiadna zo strán sporu nepodala v zákonnej lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o
prerušení konania návrh na pokračovanie v konaní a táto lehota uplynula dňa 23.7.2018, súd prvej
inštancie konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 v

súlade s § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu ich náhradu nepriznal, nakoľko po uplynutí šesť
mesačnej lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní tento návrh nepodala žiadna zo stránsporu a preto mal za to, že obe strany sporu mali rovnaký podiel na zavinení zastavenia konania. O
nároku znalkyne na vyplatenie znaleckej odmeny (znalečné), ktorú si znalkyňa W.. Z. A. uplatnila za
vypracovanie znaleckého posudku č. 6/2017, súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p.

v spojení s § 251, § 252 § 253 a § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že súd konanie zastavil, pričom zastavenie
konania zavinili obe strany sporu; t.j. žalobkyňa aj žalovaný v rovnakom rozsahu, znalkyni priznal nárok
na znalečné v rozsahu 50 % voči neúspešnej žalobkyni a rovnako v rozsahu 50 % voči neúspešnému
žalovanému s tým, že o výške znalečného rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti

tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázala na to, že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že podaním zo dňa 17.1.2018, označeným
ako ospravedlnenie neúčasti, právny zástupca žalovaného navrhol, aby konajúci súd rozhodol o

odročenie pojednávania vytýčeného na deň 18.1.2018 za účelom dosiahnutia mimosúdnej dohody
strán sporu a poskytol stranám sporu 30 dňovú lehotu na dosiahnutie mimosúdnej dohody. Taktiež
žiadal o ospravedlnenie neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní. V tomto
podaní právny zástupca žalovaného tiež uviedol, že požiada konajúci súd o odročenie pojednávania
v zmysle § 163 C.s.p.. Právny zástupca žalobkyne požiadal konajúci súd podaním označeným ako

žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 18.1.2018 o odročenie pojednávania vytýčeného na deň
18.1.2018, a to na obdobie 30 dní, nakoľko medzi stranami sporu prebiehali rokovania o vyriešení
sporu mimosúdnou dohodou. Taktiež právny zástupca žalobkyne požiadal o ospravedlnenie svojej
neprítomnosti na pojednávaní. Podľa žalobkyne teda právni zástupcovia strán sporu požiadali konajúci
súd o odročenie pojednávania na dobu 30 dní a zároveň požiadali o ospravedlnenie svojej neúčasti,

teda nežiadali prerušiť konanie najmenej na 3 mesiace podľa § 163 C.s.p.. Súd prvej inštancie tak mal
procesne správne postupovať podľa § 183 a § 184 ods. 1 C.s.p. a nemal prerušiť konanie podľa §
163 C.s.p.. V ďalšom žalobkyňa namietala, že postupom súdu jej bolo porušené právo na spravodlivý
proces, keď nebola riadne poučená o opravných prostriedkoch. V tejto súvislosti uviedla, že proti
rozsudku súdu prvej inštancie z 18.1.2018, ktorým súd konanie prerušil nebolo prípustné odvolanie,

teda súd strany poučil o opravnom prostriedku proti uzneseniu a nie proti rozsudku, ktorým konanie
prerušil. Súd prvej inštancie teda o prerušení konania rozhodol rozsudkom ak strany sporu poučil
o opravnom prostriedku prislúchajúcemu uzneseniu, čo predstavuje inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inak povedané, súd prvej inštancie rozhodol o prerušení
konania rozsudkom v mene Slovenskej republiky, avšak strany sporu o možnosti podať opravný

prostriedok proti tomuto rozsudku formuloval nasledovne: „ proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je
prípustné “. Nesprávne poučenie o opravnom prostriedku zakladá odvolací dôvod žalobkyne podľa §
365 ods. 1 písm. d) a následne § 365 ods. 2 C.s.p.. Ak potom súd prvej inštancie rozhodol o prerušení
konania rozsudkom, mal strany sporu poučiť o opravnom prostriedku v súlade s § 355 ods. 1 C.s.p..
Žalobkyňa nepodala návrh na pokračovanie v konaní v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti

rozsudku prerušení konania, nakoľko by tým prejavila, respektíve súhlasila a stotožnila by sa tak so
správnosťouprocesnéhopostupusúduprvejinštancieakoajsaplikáciouprocesnoprávnychustanovení,
ako aj so správnosťou poučenia o opravnom prostriedku a práve preto právny zástupca žalobkyne podal
návrh na pokračovanie v konaní až po uplynutí šesťmesačnej lehoty dňa 21.9.2018, t.j. 8 mesiacov po
právoplatnosti rozsudku o prerušení konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné.
6. V danej veci sa žalobkyňa pôvodnou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.7.2007,
domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným. V priebehu konania medzi
stranami sporu došlo k dohode uznaním nárokov žalobkyne zo strany žalovaného na vyporiadanie
BSM v sume vo výške 130.000 eur s tým, že predmetná suma mala byť v súlade s ustanovením §

149 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle vydaného potvrdenia o vyporiadaní BSM žalovaným
uhradená žalobkyni v lehote do 31.12.2010. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zastúpenia dňa
22.6.2011 z dôvodu, že žalovaný v rámci vydaného potvrdenia o vyporiadaní BSM sumu vo výške
130.000 eur žalobkyni neuhradil, navrhla pripustenie zmeny žaloby tak, že žalovanému bude uloženápovinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 130.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
z tejto sumy od 1.6.2012 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 3.6.2015 č.k.
5C/77/2007-231 navrhovanú zmenu žaloby pripustil. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň

18.1.2018, pričom predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené dňa
29.11.2017aprávnemuzástupcovižalovanéhodňa30.11.2017.Dňa17.1.2018bolosúduprvejinštancie
doručené podanie žalovaného, v ktorom tento uviedol, že medzi stranami sporu začali opätovne
prebiehať prostredníctvom ich právnych zástupcov mimosúdne rokovania za účelom dosiahnutia
vzájomnej dohody o vyporiadaní a ukončenie sporu mimosúdnou dohodou. Z tohto dôvodu navrhol

súdu, aby odročil predmetné pojednávanie a poskytol stranám sporu 30 dňovú lehotu na dosiahnutie
dohody. Zároveň uviedol, že požiadal súd o jeho odročenie podľa § 163 C.s.p.. Z týchto dôvodov
zároveň požiadal o ospravedlnenie neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu na tomto
pojednávaní. Dňa 18.1.2018 doručil súdu prvej inštancie podanie i právny zástupca žalobkyne, v
ktorom rovnako uviedol, že medzi stranami sporu začali prebiehať mimosúdne rokovania za účelom
dosiahnutia vzájomnej dohody o vyporiadaní a ukončení sporu mimosúdnou dohodou a preto požiadal

konajúci súd o odročenie pojednávania a poskytnutia lehoty stranám sporu v rozsahu 30 dní. Zároveň
požiadal o ospravedlnenie neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne na tomto pojednávaní. Súd prvej
inštancie následne uznesením (teda nie rozsudkom ako uvádza žalobkyňa v odvolaní) z 18.1.2018 č.k.
5C/77/2007-373 konanie prerušil podľa § 163 C s.p.. Zároveň v tomto uznesení strany sporu riadne
poučil, že, ak nebude v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia podaný návrh na

pokračovanie v konaní niektorou zo strán sporu, súd konanie zastaví. V rámci poučenia uviedol, že
proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné nie je. Uznesenie o prerušení konania bolo stranám sporu
riadne doručené (právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 23.1.2018 a právnemu zástupcovi žalovaného
dňa 23.1.2018). Z obsahu spisu ďalej vyplýva pokyn zákonnej sudkyne, aby spis bol daný na lehotu
jedného mesiaca a v prípade doručenia akéhokoľvek podania, predložený na ďalší postup zákonnej

sudkyni. Dňa 30.7.2018 zákonná sudkyňa opätovne preverovala, či strany sporu nepodali návrh na
pokračovanie v konaní. Podľa úradného záznamu na č.l. 387 takýto návrh podaný nebol. Následne
súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19.9.2018 č.k. 5C/77/2007-388 (napadnuté uznesenie) konanie
zastavil.
7. Podľa § 163 ods. 1 C.s.p., ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú

odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.
Podľa § 163 ods. 2 C.s.p., ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany.
Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o
prerušení konania, súd konanie zastaví.
Podľa § 357 písm. n) C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení

konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.
Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že tento bol oprávnený respektíve povinný konanie
prerušiť postupom podľa § 163 C.s.p., nakoľko strany sporu zhodne navrhli odročenie pojednávania
(ktoré malo prebehnúť dňa 18.1.2018). Prerušenie konania podľa § 163 C.s.p. je osobitným prípadom
obligatórneho prerušenia konania, t.j. súd je povinný konanie prerušiť. Osobitný charakter má z toho

dôvodu, že kým dôvody uvádzané v § 162 C.s.p. majú charakter prekážok v konaní, konsenzus strán
sporu o prerušení alebo odročení pojednávania je prejavom dispozície s konaním, a to predovšetkým
dispozičným prejavom žalobcu. Prerušenie konania podľa § 163 C.s.p. má teda charakter procesnej
sankcie za pasivitu v spore, preto súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. Predkladateľ Civilného
sporového poriadku zaujal názor, že zhodné navrhnutie odročenia pojednávania možno považovať za

procesnú pasivitu predovšetkým na strane žalobcu, ktorý má mať v kontradiktórnom spore v prvom
rade záujem na pokračovaní v konaní, nie na jeho odročovaní, čím vznikajú zbytočné prieťahy. Pre
obligatórne prerušenie konania súdom prvej inštancie postupom podľa § 163 C.s.p. sa vyžaduje buď
zhodný návrh strán sporu na prerušenie konania alebo zhodné návrhy na odročenie pojednávania.
Obligatórne prerušiť konanie teda súd musí buď ak zhodne jeho prerušenie navrhnú strany sporu, alebo

strany sporu zhodne navrhnú odročenie pojednávania. V danej veci nastal práve prípad, že strany sporu
zhodne navrhli odročenie pojednávania vytýčeného na 18.1.2018. Správne potom postupoval súd prvej
inštancie, keď konanie podľa § 163 C.s.p. prerušil. V tomto smere neobstojí odvolacia argumentácia
žalobkyne, že strany sporu návrhmi na odročenie pojednávania nesledovali cieľ konanie prerušiť. Ako
už bolo uvedené pre obligatórne prerušenie konania súdom postačuje, ak strany zhodne navrhnú

odročenie pojednávania (nie je potrebné súčasne navrhnúť jeho prerušenie). Je preto irelevantné, že
strany sporu žiadosťami o odročenie pojednávania nesledovali ani nenavrhovali jeho prerušenie. Pokiaľ
ide o zvyšnú odvolaciu argumentáciu žalobkyne, ani táto nebola dôvodná, nakoľko súd prvej inštancie
konanie prerušil rozhodnutím vydaným vo forme uznesenia, a nie rozsudku. K tomuto odvolací súddodáva, že o prerušení konania súd rozhoduje vždy formou uznesenia. I poučenie súdu prvej inštancie
o možnosti podať opravný prostriedok zodpovedá právnej úprave Civilného sporového poriadku, keďže
tento vo svojom ustanovení § 357 C.s.p. nepripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie,

ktorým tento prerušil konanie postupom podľa § 163 C.s.p.. Odvolanie je prípustné iba proti takému
rozhodnutiu o prerušení konania, ktoré bolo vydané podľa § 162 ods. 1 písm. a) (t.j. ak rozhodnutie
závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený súd riešiť) a § 164 C.s.p. (ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na také konanie podnet). Proti rozhodnutiu súdu o prerušení konania podľa § 163 C.s.p. zákon

(§ 357 C.s.p.) odvolanie nepripúšťa. Možno preto uzavrieť, že súd prvej inštancie nielenže správne
postupoval, keď rozhodol v danej veci o prerušení konania postupom podľa § 163 C.s.p. (keďže na to boli
splnené všetky podmienky), ale i rozhodol v predpísanej forme (formou uznesenia) a rovnako správne
poučil strany sporu o nemožnosti podať proti takémuto rozhodnutiu odvolanie. Súčasne je potrebné
podotknúť, že súd prvej inštancie v rozhodnutí o prerušení konania a riadne strany sporu poučil o tom,
že ak nebude podaný návrh na pokračovanie v konaní v lehote šiestich mesiacov, súd konanie zastaví.

Strany sporu teda mali plnú vedomosť o tom (keďže im bolo riadne uznesenie o prerušení konania
doručené), že ak nepodajú návrh na pokračovanie v konaní, procesným následkom bude zastavenie
samotného konania. Ako už bolo uvedené vyššie, konsenzus strán sporu o odročení pojednávania je
prejavom dispozície s konaním, a to predovšetkým dispozičným prejavom žalobcu, pričom prerušenie
konania podľa § 163 C.s.p. má charakter procesnej sankcie za pasivitu v spore. Pokiaľ ide o zvyšné

výroky napadnutého uznesenia, tieto síce boli odvolaním žalobkyne napadnuté, avšak bez akejkoľvek
odvolacej argumentácie (dôvodov ich prípadnej nesprávnosti). Keďže podľa § 380 C.s.p., je odvolací
súd odvolacími dôvodmi viazaný, pričom žalobkyňa v odvolaní k týmto zvyšným výrokom napadnutého
uznesenia nevzniesla žiadne odvolacie dôvody, odvolací súd sa ich správnosťou bližšie nezaoberal.
8. Z týchto dôvodov odvolací súd nezostalo odvolaciemu súdu iné, než napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).