Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Anna Majeriková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122201197
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5122201197.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom
Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovaným: 1/ neznámy (nezistený) právny
nástupca ostatného pozemnoknižného vlastníka menom E. A., zastúpený Slovenským pozemkovým
fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného
pozemnoknižného vlastníka menom E. A., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36,
Bratislava, IČO: 17 335 345, 3/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, H. I. H., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu žalobcu a žalovaných 1/ až 3/ k nehnuteľnosti zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. D., obec Ochodnica, okres Kysucké Nové Mesto ako KNE parc. č.
XXXX – orná pôda o výmere 1.026 m2 z r u š u j e a túto nehnuteľnosť zapísanú na liste
vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. D. p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.

II. Žalobca j e p o v i n n ý titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k podielu žalovaného

1/ zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom vyplatiť sumu 205,20 eur a k podielu žalovaného
2/ zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom vyplatiť sumu 205,20 eur a túto peňažnú náhradu
zaplatiť na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, č. účtu: IBAN J. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, VS: 1782022, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobca j e p o v i n n ý titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k podielu žalovaného 3/
zaplatiť sumu 256,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti - pozemku KNE parc. č. XXXX orná pôda o výmere
1026 m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. D. sa domáhal zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a prikázania v celosti do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť
žalovaným za ich spoluvlastnícky podiel náhradu v cene 2 eur/ m2. Účastníci sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľností v kat. úz. D. a to žalobca v podiele 27/40, žalovaný 1/ pod
B9 v podiele 1/10, žalovaný 2/ pod B10 v podiele 1/10 a žalovaný 3/ pod B13 podiel 1/8.

2. Zástupca žalovaného 1/ a 2/ Slovenský pozemkový fond v priebehu konania podaním zo dňa
5.4.2022 (čl. 74) súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a jeho prikázaním
do výlučného vlastníctva žalobcu a súhlasil s výškou žalobcom navrhovanej náhrady v sume 2 eur/m2. Skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ vedení príslušným orgánom evidencie katastra nehnuteľností sú
osobami neznámymi a zastúpení štátom zriadenou právnickou osobou, ktorou je Slovenský pozemkový
fond vyplýva jednak z údajov katastra, a jednak z právnych predpisov. V evidencii katastra nehnuteľností

na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX kat. územie D. je osoba žalovaných 1/ a 2/ zapísaná bez bližších
identifikačných údajov.

3. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení zo dňa 4.4.2022 súhlasil s podaným návrhom a zrušením
a vyporiadaním spoluvlastníckeho podielu a jeho prikázaním žalobcovi.

4. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. D., obec Ochodnica, okres Kysucké Nové Mesto, súd zistil, že
ku pozemku KNE parc. č. XXXX o výmere 1.026 m2 orná pôda je evidovaný spoluvlastnícky podiel
žalovaný 1/ v podiele 1/10, žalovaný 2/ v podiele 1/10 a žalovaný 3/ v podiele 1/8 a podiel žalobcu 27/40,
pričom ide o pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce.

5. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

6. Spoluvlastníctvom rozumieme pluralitu subjektov vlastníckeho práva k tej istej veci, to je prípad,
keď vlastnícke právo k tej istej veci patrí niekoľkým osobám. Každý zo spoluvlastníkov má zásadne tie
isté oprávnenia, aké ma jediný vlastník, avšak výkon jeho oprávnenia je obmedzený tým, že rovnaké

oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci.

7. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

8. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

9. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) a ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva pozemkov, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami
nezistených vlastníkov (§ 13), t.j. fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy alebo je

známy a nie je známy jeho trvalý pobyt – pozemky s nezisteným vlastníkom. Fond nakladá s pozemkami
uvedenými v odseku 1 písm. b) na základe údajov katastra nehnuteľností. Pri nakladaní s pozemkami
uvedenými v § 16 ods. 1 fond vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy
(§17).

10. Je potrebné uviesť, že pokiaľ sú vlastníci nehnuteľností identifikovaní v listoch vlastníctva, t.j. len
menom a priezviskom, prípadne aj rodným priezviskom alebo bez uvedenia trvalého pobytu, je potrebné
považovať ich za nezistených vlastníkov, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond. Uvedenou
právnou problematikou sa zaoberal aj Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom uznesení vo veci vedenej
pod sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.4.2019 uviedol „v záujme spriechodnenia procesu usporiadania

vlastníckych vzťahov k pozemkom a obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv
k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením
intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol okrem iného
ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1/ s pozemkami,
ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa § 8

ods. 1 písm. c/ zákona 180) a 2/ pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písm. d/ rovnakého
ustanovenia).“ Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky
s nezisteným vlastníkom“ (§ 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona 180)“. Riešením pre označenie u tých
vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je
zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom, riešením ako tento problém preklenúť sa javilo len druhé

pomenovanie označenie účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom,
v takom prípade napr. spôsobom neznámy resp. nezistený vlastník nehnuteľností zastúpený SPF alebo
neznámy nezistený právny nástupca ostatného pozemnoknižného vlastníka menom zastúpený SPF.
Napokon Najvyšší súd SR uviedol, že potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti,že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou
tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a zistené miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy
pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami. Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt

„neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka, aby takýto subjekt zo zákona zastúpený SPF mohol byť
sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom
ako zástupcom neznámych vlastníkov (žalovaní 1/ a 2/), ktorý nakladá s predmetnými pozemkami podľa

§ 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 180/1995 Z. z.

12. V konaní mal súd preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ sú v evidencii katastra nehnuteľností vedení
ako neznámi spoluvlastníci, ktorí sú uvedení len menom bez iných identifikačných údajov, pri ktorých
nie je možné zistiť či skutočne žijú ich prípadní právni nástupcovia, miesto pobytu a pod., pričom
ich identifikačné údaje sa neuvádzajú ani v registri obyvateľov ani v evidencii obce. Nakoľko títo

spoluvlastníci sú nezistenými osobami, žalobca nemá inú možnosť usporiadať vlastnícke právo k týmto
pozemkom ako formou zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu.

13. Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom
spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.

Predpokladom reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a použitia tohto
spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej
rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením vecí vzniknú samostatné veci, ktoré ich
vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povaha a spoločenskému poslaniu
(záujmu).

14. Podľa aktuálneho stavu v čase rozhodovania súdu ide o spoluvlastnícke podiely
k poľnohospodárskemu pozemku, kedy poľnohospodárskou pôdou sa rozumie produkčne potenciálna
pôda evidovaná v katastri nehnuteľností okrem iných i orná pôda. S poukazom najmä na polohové
umiestnenie pozemku a rozlohu, kedy k spornému pozemku spoluvlastnícky podiel neznámych

spoluvlastníkov v správe fondu predstavuje u žalovaného 1/ a 2/ u každého z nich podiel 1/10 -
výmera 102,60 m2 , žalovaného 3/ podiel 1/8 – 128,25 m2 nie je rozdelenie možné, nakoľko účelom
zákona č. 180/1995 Z. z. vo všeobecnosti je zamedzenie nežiaduceho stavu, ktorý spočíva v drobení
poľnohospodárskych a lesných pozemkov. V danom prípade prichádza do úvahy spôsob vyporiadania a
prikázaniatohtopodielunapozemkuspoluvlastníkaazvýšenieinýmpodielomostatnýchspoluvlastníkov

na tom istom pozemku a vlastníctvo prevádzaného podielu zanikne. V danom prípade súd vyporiadava
celú nehnuteľnosť prikázaním do (nového) vlastníctva za primeranú náhradu. Zrušenie spoluvlastníctva
a prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom predstavuje, že neprikazuje sa teda iba
spoluvlastnícky podiel spoluvlastníkov, ktorý v spoluvlastníctve nechce zostať, ale vždy celá vec; tá
sa strane predmetom iného spoluvlastníctva (s nižším počtom spoluvlastníkov a s inak ustanovenými

vlastníckymi podielmi). Prikázať vec, ktorá je predmetom zrušovaného spoluvlastníctva možno však len
niektorému zo spoluvlastníkov (niektorým zo spoluvlastníkov) a nie aj ďalším osobám.

15. Pri hodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky, aby
podielové spoluvlastníctvo účastníkov k pozemku KNE parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 1.026 m2

zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. D., bolo zrušené a žalobca prejavil o nehnuteľnosť záujem v spôsobe jej
účelnéhovyužitia.Výškaspoluvlastníckychpodielovaúčelnévyužitievecisúdvehľadiská,ktorésavždy
uplatňujú pri zrušení spoluvlastníctva súdom bez ohľadu na to o aký spôsob zrušenia spoluvlastníctva
ide a tiež zohľadnení zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený zotrvať v spoluvlastníckom
vzťahu. Žalobca ako známy vlastník má v podielovom spoluvlastníctve väčšinový podiel oproti ostatným

spoluvlastníkom.Pretosúdpredmetnúnehnuteľnosťprikázaldovýlučnéhovlastníctva žalobcuvpodiele
1/1.

16. Pri stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel súd vychádzal z konsenzuálnych
vyjadrení sporových strán, a to v hodnote pozemku na sumu 2 eur/m2 a nemal dôvod o nej pochybovať.

Primeraná náhrada ako príslušný podiel všeobecnej hodnoty pozemku KNE parc. č. XXXX u žalovaného
1/ predstavuje sumu 205,20 eur (výmera 102,60 m2), u žalovaného 2/ predstavuje sumu 205,20 eur
a u žalovaného 3/ podiel 1/8 (výmera podielu 128,25 m2) predstavuje 256,50 eur. Túto vyčíslenú
náhradu titulom výplaty spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti súd zaviazal žalobcuvyplatiť žalovaným 1/ a 2/ podľa § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. na účet ich zákonného zástupcu
(SPF), ktorý bude tieto prostriedky spravovať, prípadne po splnení podmienok ich vydá oprávnenej
osobe. Taktiež zaviazal žalobcu titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k podielu žalovaného

3/ zaplatiť sumu 256,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Je potrebné tiež zo
strany súdu uviesť, že zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku
autoritatívnym rozhodnutím súdu neprichádza žalovaný 1/ až 3/ o hodnotu svojho podielu; v dôsledku
vyporiadania spoluvlastníctva dochádza na ich strane len k premene formy majetku z podielu na
nehnuteľnosti na finančné prostriedky, a to ako ekvivalent peňažnej náhrady ich spoluvlastníckeho

podielu.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ) v spojení s ustanovením
257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania priznať. Súd

konštatuje, že predmetné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme
oboch strán sporu (žalobca a žalovaný), pretože na základe tohto rozhodnutia sa vyporiadali vzájomné
vzťahy medzi nimi a táto povaha predmetu konania bola pre súd určujúca pri použití uvedeného
procesného ustanovenia. Preto súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.