Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 30, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/85/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107233162
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5107233162.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a
členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: O. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XX, XXX XX A., Česká republika, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík
s. r. o., s o sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovaným:

1/ O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. N. XXX, zastúpená obchodnou spoločnosťou
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s. r. o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841
200, 2a/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. N. XXX, 2b/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX D. N. XXX, 2c/ T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. N. XXX, 2d/ O. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A., Česká republika, 2e/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. XX, XXX XX A., Česká republika, 2f/ O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A.,

Česká republika, o odstránenie stavby a iné, o odvolaní žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č. k. 2C/452/2007-256 zo dňa 23. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 2C/452/2007-256 zo dňa 23. marca 2021 vo výroku
II. potvrdzuje.

II. Žalobca má proti žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

III. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 2C/452/2007-256 zo dňa 23. marca 2021 vo
výroku I. zostáva nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I.) a

žalobcovi priznal voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.)
2. Uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie
dňa 28.04.2006, domáhal súdneho výroku, ktorým by bola uložená žalovanej 1/ a pôvodne žalovanému
2/T.O.,zomr.dňaXX.XX.XXXX,povinnosťnasvojenákladyodstrániťdrevenúgaráž,hnojiskoauložené
drevo z pozemku žalobcu parcela KN-C č. 2178/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2,
evidovaného na LV č. XXXX,

k. ú. Z. N. a nerušiť žalobcu vo výkone vlastníckeho práva k pozemku parcela KN-C
č. 2176/3 - záhrada o výmere 138 m2, evidovanému na LV č. XXXX, k. ú. Z. N. chôdzou pešo a jazdou
motorovým vozidlom.
3. Uznesením č. k. 2C/452/2007-211 zo dňa 27.02.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní
s dedičmi po žalovanom 2/, a to 2a/ až 2f a súčasne konanie v časti zákazu rušiť žalobcu vo výkone
vlastníckeho práva k pozemku parcela KN-C č. 2176/3, evidovanému na LV č. XXXX, k. ú. Z. N. chôdzou

pešo a jazdou motorovým vozidlom voči pôvodne žalovanému 2/ zastavil, nakoľko ide o povinnosť, ktorása vzťahuje na konkrétnu osobu a neprechádza na dedičov. Napokon rozhodol, že v zastavenej časti
konania strany nemajú právo na náhradu trov konania.
4. Ďalej s odkazom na to, že žalobca podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.08.2018, vzal

žalobu vo zvyšku späť s odôvodnením, že žalovaní odstránili závadný stav, t. j.
z nehnuteľnosti odstránili garáž, hnojovú jamu a skládku dreva, súd prvej inštancie s odkazom na ust. §
144, § 145 ods. 1 a § 146 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) konanie
zastavil. K tomu uviedol, že žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP s odôvodnením, že zavinenie

podľa tohto ustanovenia je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t. j. podľa procesného
výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo
veci samej. V prejednávanej veci tiež prihliadal na špecifickosť daného konania a stav veci v čase
rozhodovania o nároku na náhradu trov konania. Z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania
žalovaní,nakoľkozfotografiípredloženýchžalobcomvyplýva,žeodstránenímdrevenejgaráže,hnojovej
jamy a skládky dreva po podaní žaloby došlo k odstráneniu závadného stavu (najneskôr v septembri

2017), čím dôvod žaloby odpadol. Napriek skutočnosti, že súd uznesením č. k. 2C/452/2007-211 zo
dňa 27.02.2018, rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi po pôvodne žalovanom 2/, k náhrade trov
konania zaviazal len žalovanú 1/. Vychádzal pritom z obsahu dedičského rozhodnutia po pôvodnom
žalovanom ako poručiteľovi, v kedy predmetom dedičstva nebola drevená garáž, hnojisko
a skládka dreva, od ktorého vlastníckeho práva k nim by bolo možné odvodzovať povinnosť žalovaných

2a/ až 2f/ na ich odstránenie, ako aj zo skutočnosti, že k ich odstráneniu došlo najneskôr v septembri
2017 a o pokračovaní s dedičmi po pôvodne žalovanom 2/ bolo rozhodnuté až uznesením zo dňa
27.02.2018, t. j. po odstránení sporných vecí, teda v čase, keď predmet žaloby už odpadol. O uvedenej
skutočnosti sa však súd prvej inštancie dozvedel až z podania žalobcu zo dňa 13.08.2018, ktorým vzal
žalobu vo zvyšku späť. Navyše pokiaľ ide o žalovaných 2d/, 2e/ a 2f/, ako nositelia hmotnoprávneho

oprávnenia, ktoré im vyplýva
z ich podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, by sa ako dedičia po pôvodne žalovanom
2/ stali zároveň aj nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti, ktorá skutočnosť v danej veci vylučuje, aby boli
zaviazaní k náhrade trov konania, ktoré žalobcovi v danom spore vznikli.
6. Proti uzneseniu, čo do jeho výroku II. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 1/,

pričom žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a rozhodol,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
7. Žalovaná 1/ namietala, že má 79 rokov, je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 364,20 eur,
vdovského dôchodku vo výške 127,70 eur a má vážne zdravotné problémy, pričom jej majetkové a
finančné možnosti a schopnosti neumožňujú uhradiť žalobcovi náhradu trov konania. Je bezvládna a

mesačne musí uhrádzať výdavky spojené s jej zdravotným stavom - nákupom liekov cca vo výške 200,-
až 250,- eur. Súčasne musí chodiť na preventívne prehliadky z dôvodu svojho ochorenia a časom bude
musieť absolvovať dialýzu. Náklady s tým spojené musia uhrádzať aj jej rodinní príslušníci, nakoľko
jej príjmy nie sú na to postačujúce. Výkon rozhodnutia by smeroval voči jej dôchodku a keďže nemá
žiaden iný majetok a ani úspory, nemala by z čoho žiť. Žalovaná 1/ mala za to, že jej vek, zdravotný stav,

sociálne, majetkové a osobné pomery sú dôvodom hodným osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady
trov konania žalobcovi. Žalovaná 1/ pripojila k svojmu odvolaniu rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa
03.12.2020 o jej starobnom dôchodku.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že
z právoplatného rozhodnutia o zastavení konania vyplýva, že konanie bolo zastavené

z dôvodu, že to zavinila žalovaná 1/. Údaje, ktoré uviedla v odvolaní, sú z právneho hľadiska irelevantné,
nakoľko ich predložila až v odvolacom konaní, hoci v rámci koncentrácie sa mala pred ukončením
konania vyjadriť i k prípadným trovám. Okrem toho, všetky ňou predložené doklady neznamenajú, že
nemá úspory v bankách, nakoľko je zastúpená advokátskou kanceláriou, a teda musí platiť im. Preto nie
je zrejmé, prečo by nemala platiť trovy v prípade, keď zapríčinila spor a trovy boli priznané. Nepriznanie

mu náhrady trov konania, by bolo
v rozpore so zásadou rovnosti strán a v rozpore s CSP.
9. Žalovaná 1/ vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu už neprodukovala.
10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - žalovanou1/, proti ktorej bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu

trov konania (§ 359 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok
prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal odvolaním žalovanej 1/ napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. v rozsahu výroku II. tohto
uznesenia a viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti
ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti, t. j. vo výroku I. ostalo uznesenie
súdu prvej inštancie nedotknuté.

11. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci (zistenie zavinenia tej ktorej
strany sporu na zastavení konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP a prípadného naplnenia podmienok
podľa ust. § 257 CSP), vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236

v spojení s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa
odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia
súdu prvej inštancie v napadnutej časti (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol na základe zásady
neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v

podanom opravnom prostriedku (§ 380 ods. 1 CSP).
13. Odvolací súd sa tak v ďalšom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP zaoberal žalovanou 1/ vymedzenými
odvolacími dôvodmi, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
14. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. Žalovaná 1/ odôvodnila odvolanie skutkovými tvrdeniami o jej sociálnych, majetkových a osobných
pomeroch, ako aj o jej zdravotnom stave. Tieto tvrdenia spolu s listinným dôkazom (rozhodnutím
Sociálnej poisťovne), ktorými zjavne odôvodňovala aplikáciu ust.
§ 257 CSP produkovala až v podanom odvolaní. Odvolací súd sa tak zaoberal otázkou prípustnosti
týchto prostriedkov procesnej obrany (149 CSP) v odvolacom konaní podľa ust.

§366CSP,ktorébymohlinaplniťprípadneodvolacídôvodpodľaust.§365ods.1písm.g)CSP.Vzmysle
ust. § 366 CSP možno v odvolacom konaní použiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie (tzv. novoty v odvolacom konaní) len
vtedy ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. S určitosťou sa na prípustnosť žalovanou 1/ produkovaných prostriedkov procesnej obrany
nemôžu vzťahovať dôvody podľa ust. § 366 písm. a) až c) CSP. Odvolací súd sa tak zaoberal v ďalšom
otázkou, či žalovanej bránil v uplatnení sporných prostriedkov procesnej obrany v konaní pred súdom
prvej inštancie relevantný dôvod. Odvolací súd poukazuje na to, že samotná žalovaná 1/ takýto dôvod

vo svojom opravnom prostriedku neuviedla. Súčasne je potrebné poukázať na to, že z obsahu spisu
vyplýva, že žalovaná 1/ sa k podaniu žalobcu, ktorým vzal žalobu vo zvyšnom rozsahu späť a súčasne
navrhol konanie zastaviť a priznať mu náhradu trov konania v plnom rozsahu, vyjadrila podaním zo dňa
29.05.2020 len toľko, že súhlasí so späťvzatím žaloby v zmysle ust. § 146 CSP. Žalovaná 1/ tak mala s
určitosťou možnosť ku dňu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (23.03.2021) uplatniť sporné

prostriedky procesnej obrany ešte v konaní pred súdom prvej inštancie. V tomto kontexte odvolací súd
poukazuje na to, že žalovaná 1/ aj napriek tomu, že bola zastúpená v spore advokátom, túto možnosť
nevyužila a neprodukovala v tomto štádiu konania žiadnu, či už skutkovú, ako aj právnu argumentáciu,
ktorou by zdôvodnila návrh na rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania podľa ust. § 257
CSP. Odvolací súd tak na skutkové tvrdenia žalovanej 1/ a k nim pripojenému listinnému dôkazu,

produkovaným v odvolacom konaní, prihliadať nemohol.
16. Odhliadnuc od doposiaľ uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 257 CSP predstavuje
odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok sporu podľa ust. § 255 CSP a od zásady zodpovednosti
za zavinenie zastavenia konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. Súd výnimočne neprizná náhradu
trov konania, len ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať

procesne neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania protistrane. Použitie tohoto ustanovenia
preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohoto
dôvodumusíaplikáciadanéhozákonnéhoustanoveniazodpovedaťosobitnýmokolnostiamkonkrétneho
prípadu a musí mať výsostne výnimočný charakter. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočné okolnosti nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už

ustálenú, pričom ust. § 257 CSP nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť
aplikácie. Toto ustanovenie nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Dôvodom osobitného zreteľa môže byť napríklad
aj skutočnosť, že strana sporu, ktorá nemala úspech vo veci, sa ocitne vo veľmi závažnej sociálnej alebomajetkovej situácii. Takéto okolnosti však musia byť v konaní preukázané, pričom nie je povinnosťou
procesného súdu takéto okolnosti zisťovať ex offo. Strana zároveň nemá právo, aby procesný súd
v každom jednotlivom prípade skúmal prípadné naplnenie podmienok pre rozhodnutie podľa ust. §

257 CSP. Možno tak konštatovať, že z okolností, ktoré vyšli najavo počas konania pred súdom prvej
inštancie, nemožno vyvodiť splnenie uvedených podmienok. Naopak, odvolací súd poukazuje na obsah
plnomocenstiev, ktoré udelila žalovaná 1/ svojim zástupcom z radov advokátov (plnomocenstvá zo dňa
21.08.2006 na č. l. 22 spisu a zo dňa 09.06.2008 na č. l. 70 spisu), na ktorých deklarovala svoju
vedomosť o tom, že je povinná zaplatiť svojim zástupcom odmenu podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu s náhradou hotových
výdavkov. Ak bola žalovaná 1/ pripravená hradiť trovy svojho zastúpenia v spore, nie je tak bez ďalšieho
dôvod, aby tomu tak nebolo aj u trov protistrany v prípade jej procesného neúspechu.
17. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti, t. j. vo
výroku I. ostalo uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane
v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanej
1/,ktorávodvolacomkonaníúspechnemala.Odvodeneoddôvodovrozhodnutiaoodvolanížalovanej1/
nemal odvolací súd preukázané dôvody podľa ust. § 257 CSP ani pre rozhodnutie o trovách odvolacieho

konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny
úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).