Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 25, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/199/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709203875
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1709203875.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Považský cukor a.s.,
Cukrovarská 311/9, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 35 716 266, zastúpený: JUDr. Ján Havlát, advokát,
Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: BIS Slovensko s.r.o., Továrenská 1, 943
03 Štúrovo, IČO: 00 679 500, zastúpený: JUDr. Dagmar Matušková, advokátka, Búdkova 12, 811 04
Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/
A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpený: SHM PARTNERS s. r. o., Svätoplukova 28, 821 08
Bratislava, IČO: 47 235 616, o zaplatenie regresného nároku na náhradu škody vo výške 164.309,90 eur

spríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoaintervenientanastranežalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Pezinok č.k. 26Cb/171/2009-925 zo dňa 27. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 26Cb/171/2009-925 zo dňa 27.
februára 2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného právo na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo
výške 164.309,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 164.309,90 eur od
07.06.2009 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným
uznesením.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 11.05.2009 žalobca žiadal, aby

súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 192.480,44 eur s príslušenstvom
a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 28.07.2008 nadobudol
právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť spoločností
United Industries a.s. sumu 215.760,47 eur (pôvodne 6.500.000 Sk) ako náhradu škody vzniknutej v
súvislosti s poškodením rotora odvodňovacej odstredivky E. D. Y., R. K.-X N. Č. XXXX. Súčasne bol
zaviazaný zaplatiť náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 25.232 Sk, odvolacieho konania vo
výške 73.359 Sk, trov štátu vo výške 3.428 Sk a 2.820 Sk, všetko spolu vo výške 3.480,02 eur (pôvodne

104.839 Sk). Uvedenú náhradu trov zaplatil žalobca prevodmi zo dňa 19.08.2008. Dňa 20.10.2008
uzavrel žalobca s poškodeným dohodu o nahradení škody, ktorou bol znížený záväzok žalobcu na
zaplatenie náhrady škody vo výške 215.760,47 eur (pôvodne 6.500.000 Sk) o sumu 1.550.000 Sk na
čiastkou 164.309,90 eur (pôvodne 4.950.000 Sk), predmetom dohody bola zmena výšky nie právnehodôvodu (obsahu) pôvodného záväzku. Sumu 164.309,90 eur z titulu náhrady škody zaplatil žalobca
poškodenému dňa 23.10.2008. V súvislosti s vedením sporov zaplatil žalobca právnemu zástupcovi
za obdobie rokov 2004 až 2008 zmluvnú odmenu v celkovej výške 24.690,52 eur ktorá bola platená

priebežne podľa hodín. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne bolo uvedené, že vznik škody bol v
príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom spoločnosti Bifinger Slovensko s.r.o.. Voči poškodenému bol
zodpovednostným subjektom žalobca z dôvodu, že príčinou vzniku škodovej udalosti bolo protiprávne
konanie žalovaného. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Trnavský cukrovar, a.s. si objednal u
žalovaného spätnú montáž odstredivky. V dôsledku neodborného výkonu bola spôsobená škodná

udalosť. K uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným došlo na základe objednávky žalobcu číslo
P73zodňa02.06.2003jejakceptácioužalovaným.Kškodovejudalostidošlovareálibývaléhocukrovaru
United Industries a.s. pri jej spätnej montáži v budove ČOV, keď došlo pri zdvíhaní k pádu z výšky
6,5 - 7 metra. Príčiny udalosti boli prešetrené v správnom konaní príslušným inšpektorátom práce v 1.
a 2. stupni, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s príčinami havárie z listín, a to neoprávneným zásahom
do ručného kladkostroja použitím elektromotora s prevodovkou na ťahanie ručnej reťaze. Príčinou

škody žalobcu bolo nedodržanie podmienok prevádzky zdvíhacieho zariadenia, ktoré žalovaný použil
pri spätnej montáži odstredivky. Zaplatením škody vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na úhradu
vzniknutejškody,keďžalobcabolztitulusvojejzodpovednostipovinnýplniťspoločnostiUnitedIndustries
a.s. resp. ostatným veriteľom. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 27.03.2008 na pristúpenie
do súdneho konania vedeného so spoločnosťou United Industries a.s. ako intervenient. Žalovaný túto

výzvu odmietol. Po vynesení rozsudku sa žalobca obrátil na žalovaného s oznámením o budúcom
uplatnení nároku vyplývajúceho zo zodpovednostného vzťahu na náhradu škody spočívajúcej v úbytku
jehomajetku,ktorýbolpotrebnýkvyváženiudôsledkovplynúcichzoškodovejudalosti.Žalovanýoznámil
neexistenciu svojej zodpovednosti. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady škody vo výške
192.380,44 eur listom zo dňa 04.05.2009 a žalovaný túto sumu nezaplatil. V podaní zo dňa 31.01.2011

žalobca žiadal priznať úrok z omeškania od 07.06.2009.

3. V podaní zo dňa 21.12.2009 žalovaný uviedol, že otázkou porušenia povinností pri správe majetku zo
stranyspoločnostiUnitedIndustriesa.s.resp.spoluzavinenímnavznikuškodyzostranytejtospoločnosti
alebo žalobcu sa Krajský súd v Trenčíne vôbec nezaoberal. Z rozhodnutia súdu nevyplýva ako a na

základe čoho dospel k výpočtu výšky náhrady škody, keď až po vynesení rozsudku spoločnosť Centrivit
uviedla ako predpokladanú minimálnu výšku ceny opravy zariadenia. Žalobca bol rozsudkom zo dňa
18.07.2008 zaviazaný na vrátenie odvodňovacej odstredivky. Odvodňovacia odstredivka zrejme teda
nebola a nie je v dispozícii spoločnosti United Industries a.s.. Nie je daná príčinná súvislosť medzi
vznikom škody na strane poškodeného ako aj žalobcu a porušením práva na strane žalovaného.

Nebolo preukázané porušenie povinnosti vyplývajúcej z obchodného záväzkového vzťahu, vznik škody
zmluvnej strane, dodržanie zásady predvídateľnosti a preukázanie neexistencie okolností vylučujúcich
protiprávnosť. Spoločnosť United Industries a.s. opomenula povinnosť vykonať potrebné skúšky na
zaistenie riadneho fungovania zdvíhacieho systému. Ak je príčin viac, je pre existenciu príčinnej
súvislosti nevyhnutné aj reťazenie postupne nastupujúcich príčin a následkov vo vzťahu k vzniku

škody. Natoľko sú prepojené, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú
súvislosť so vznikom škodlivého následku. Prvotnou príčinou vzniku škody zo strany spoločnosti United
Industries a.s. je nezabezpečenie vykonania skúšky na zdvíhacom zariadení, neoznámenie o zmene
spôsobu zdvíhania bremena zo strany žalovanej spoločnosti, porušenie § 8 ods. 6 z. č. 330/1996.
V prípade zistenia, že osvedčenie o vykonaní skúšky dvojnosníkového ručného mostového žeriavu

vykonávala neoprávnená osoba, by žalovaný nevykonal spätnú montáž, ani by nepristúpil k realizácii
zásahu do pohonov žeriava vykonanou úpravou. Šurianska spoločnosť a.s. od roku 2000 nevykonávala
podnikateľskú činnosť vo výrobe cukru. Výlučná zodpovednosť zo strany žalovaného nebola doposiaľ
jednoznačne preukázaná. Inšpektorát práce sa nad rámec svojej kompetencie zaoberal príčinou vzniku
poškodenia odstredivky. Použitie elektrického pohonu na zdvíhanie rotora odstredivky bolo vykonané

už pri montáži a demontáži odstredivky v cukrovare v Trnave a to so súhlasom riaditeľa Šurianske
spoločnosti a.s.. Neboli predložené žiadne doklady o nadobudnutí žeriavu výrobné číslo 022, rok výroby
1992, od výrobcu VASTA ČR ani doklady o technickom stave tohto žeriavu či o vykonaných odborných
prehliadkach a skúškach za obdobie od jeho uvedenia do prevádzky až do dňa havárie. Otázkou
opotrebovania materiálu a výkonného žeriavu s ručným pohonom výrobné číslo 022 v dôsledku viac

ako jeho desaťročného používania sa nikto nezaoberal. Inšpektorát práce konštatoval, že skúška na
uvedenom zariadení bola vykonaná osobou, ktorá nedisponovala oprávnením na vykonanie uvedenej
skúšky, teda neboli splnené podmienky pre zabezpečenie riadneho výkonu činností spoločnosti, prispätnej montáži odstredivky HW2A v areáli Šurianskej spoločnosti, a.s., keď zdvíhacie zariadenie vôbec
nebolo spôsobilé na zdvíhanie.

4. Intervenient na strane žalovaného uviedol, že žalobcovi nevznikla škoda, na základe novej škodovej
udalosti, ale v dôsledku poškodenia predmetnej hnuteľnej veci dňa 05.06.2003. Závery inšpektorátu
práce považoval za bezpredmetné, keďže konanie bolo zastavené bez právoplatného rozhodnutia vo
veci samej. Súd nebol oprávnený posudzovať otázku porušenia či neporušenia povinností žalovaným,
pretože žalovaný nebol účastníkom konania 8Cob/90/2007 a nebol ani účastníkom zmluvného vzťahu,

z ktorého spoločnosť United Industries a.s. uplatňovala náhradu škody. Súd nezisťoval výšku škody
na základe odborného posúdenia tejto technickej a odbornej otázky, ale pri vyčíslení výšky vzniknutej
škody vychádzal výlučne z vyčíslenia len predpokladaných nákladov na opravu. Súd v odôvodnení
rozhodnutia výslovne uvádza, že primeranosť sumy požadovanej spoločnosťou United Industries a.s.
ako náhradné plnenie skúmal, pretože vychádzal z návrhu spoločnosti United Industries a.s.. Sám
žalobca sa označuje za poddodávateľa žalovaného. Pri vykonávaní predmetného diela bol samotný

žalobca, pričom žalobca nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť vykonanie skúšky na zdvíhacom zariadení
oprávnenou osobou a uvedená skutočnosť bola príčinou poškodenia predmetnej hnuteľnej veci. Žalobca
nemá právo na náhradu škody vzniknutej žalobcovi v súvislosti s poškodením predmetnej hnuteľnej veci,
pretože nesplnenie uvedenej povinnosti žalobcu bolo príčinou vzniku prekážky brániacej žalovanému
splnenie jeho povinnosti vykonať predmetné dielo. Žalobca má v prípade vzniku práva na náhradu škody

voči žalovanému nárok len na náhradu nákladov účelne vynaložených pri uplatňovaní práva na náhradu
škody, žalobca však neuvádza žiadne odôvodnenie preukazujúce, že ním uplatnená náhrada nákladov
predstavuje účelne vynaložené náklady.

5. Uznesením č.k. 26Cb/171/2009-242 zo dňa 06.12.2010 súd pripustil zmenu návrhu v časti petitu tak,

že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 192.480,44
eur od 08.05.2009 do zaplatenia.

6.Uznesenímč.k.26Cb/171/2009-293zodňa28.03.2011súdrozhodolopripusteníspoločnostiGenerali
Poisťovňa, a. s. do konania ako vedľajšieho účastníka, keď jeho vstup navrhol žalovaný a spoločnosť

Generali Poisťovňa, a. s. oznámila vstup do konania ako vedľajší účastník a žalobca stým súhlasil.

7. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 26Cb/171/2009-692 zo dňa 05.09.2014 konanie v časti úroku
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 192.480,44 eur od 08.05.2009 do 06.06.2009 v súlade
s § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške

164.309,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 164.309,90 eur od
07.06.2009 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu
zamietol. Súčasne priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 70,73 %.

8. Na základe odvolania podaného žalovaným a intervenientom na strane žalovaného v časti,

ktorou súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške
164.309,90 eur spolu s príslušenstvom a v časti o náhrade trov konania, Krajský súd Bratislava
uznesením č.k. 1Cob/315/2015-759 zo dňa 19.10.2017 zrušil rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k.
26Cb/171/2009-692 zo dňa 05.09.2014 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že skutkový stav veci nebol zistený dostatočne a súd

prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil. Napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný.
Odvolací súd uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie je posudzovať daný vzťah medzi stranami
sporu na základe uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 03.06.2003, vychádzajúc z obsahu uzatvorenej
zmluvy a zodpovednosti, v súvislosti s porušením právnych povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo.
Odvolací súd zároveň uviedol, že ak by súd prvej inštancie po doplnení dokazovania ustálil, že žalovaný

zodpovedá za škodu žalobcovi, bude sa musieť zaoberať otázkou skutočnej výšky škody, k porušeniu
akej právnej povinnosti došlo na základe uzatvorenej zmluvy o dielo ako i príčinnou súvislosťou medzi
vznikom škody, porušením právnej povinnosti. Úlohou súdu prvej inštancie bude tiež zistiť, či samotný
žalobca neporušil niektorú so svojich povinností, tak ako namieta žalovaný v podanom odvolaní pred
začatím vykonania diela. Dal do pozornosti vznesenú námietka premlčania zo strany žalovaného ako i

intervenienta,pričomvdanomprípadeotázkanámietkypremlčaniajezásadnouotázkouprerozhodnutie
vo veci, avšak jej posúdenie nie je v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom vyhodnotené. Súd
prvej inštancie sa v ďalšom bude musieť zaoberať otázkou, či a kedy došlo k vzniku prípadnej škody,
kto za ňu zodpovedá a aký je rozsah škody. Krajský súd v Bratislave záverom uviedol, že v ďalšomkonaní súd prvej inštancie vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného, doplní dokazovanie v
naznačenom smere, vysporiada sa so všetkými námietkami, ktoré vyhodnotil odvolací súd za relevantné
v podanom odvolaní žalovaného ako i intervenienta žalovaného, a opätovne rozhodne. V novom

rozhodnutí o veci rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade o trov odvolacieho konania.

9.Predmetomkonaniapozrušenírozsudkuodvolacímsúdomvnapadnutejčastibolžalobcomvznesený
nárok, ktorého skutkovým základom bolo tvrdené zmenšenie majetku žalobcu v dôsledku protiprávneho
konania žalovaného, a to vzhľadom na to, že rozsudkom č.k. 26Cb/171/2009-692 zo dňa 05.09.2014

súd zamietol žalobu v časti náhrady škody spočívajúcej v náhrade nákladov vynaložených v súvislosti
so súdnymi konaniami vedenými na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 16Cb/73/2004 a 39Cb/86/2006
a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 8Cob/90/2007.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 2 ods. 3 veta druhá zákona č. 659/2007
Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods.

2, § 2 ods. 2, § 757, § 373, § 536, § 537 ods. 1, § 546, § 554 ods. 1, § 266 ods. 1, 572 ods. 2, §
387 ods. 1, 2, § 397, § 391 ods. 1, § 340 ods. 2, § 398 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len „OBZ“), § 230, § 193, § 194 ods. 1, 2, § 137 písm. a), § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 440, § 415, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka.

11.Zobjednávkyč.P73malsúdzapreukázané,žemedzižalobcomažalovanýmbolapísomneuzavretá
zmluva o dielo podľa § 536 OBZ, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného demontovať odstredivku
HW2A v Trnavskom cukrovare, a.s. a vykonať jej montáž v Šurianskej spoločnosti, a.s., keď žalobca

sa zaviazal poskytnúť súčinnosť a to zabezpečiť prepravné vozidlo a žeriavy k manipulácií a preprave
a zaplatiť odplatu (§ 537 ods. 1 OBZ) a záväzok žalobcu za toto zaplatiť odplatu vo výške 240 Sk/1
osoba/1 h po odsúhlasení kompetentným pracovníkom žalobcu (§ 546 OBZ). Nebolo sporné, že táto
zmluva bola riadne žalovaným plnená v časti demontáže odstredivky v Trnavskom cukrovare, a.s. (§
554 ods. 1 OBZ), avšak vykonanie diela montážou odstredivky v Šurianskej spoločnosti, a.s. nebolo

vykonané riadne, keď pri tomto došlo k pádu odstredivky na zem z výšky cca 7 m.

12. Žalobca tvrdil, že zabezpečil len zariadenie na naloženie odstredivky, pričom zariadenia na ďalšiu
manipuláciu zabezpečiť nemal. Súčasne poukazoval na skutočnosť, že žalovaný sám uvádzal, že
zdvíhacie zariadenie si zaobstaral od spoločnosti Šurianska spoločnosť, a.s.. Zo zmluvy v podobe

objednávkyč.P73jepreukázanápovinnosťžalobcuzabezpečiť„žeriavykmanipulácii“,zčohojezrejmé,
že mal zabezpečiť nielen žeriavy potrebné na naloženie a vyloženie odstredivky z prepravného vozidla,
ale aj na akúkoľvek inú manipuláciu, t.j. vrátane demontáže a montáže. V tejto súvislosti súd poukázal na
skutočnosť, že uvedené by bez ďalšieho neimplikovalo vznik zodpovednosti žalobcu za prípadnú vadné
zdvíhacie zariadenie, keďže sám žalovaný označil, že motorové zdvíhadlo bolo „poskytnuté Šurianskou

spoločnosťou, a.s.“ a ďalej tiež, že „vykonanie revízie si objednala spoločnosť Šuriansky cukrovar, a.s.,“,
z čoho vyplýva, že sám žalovaný si zaobstaral zdvíhacie zariadenie. Súd konštatoval, že aj keď si
žalobca nesplnil svoju povinnosť, nemá toto porušenie za následok vznik zodpovednosti žalobcu za
výberprípadnenevhodnéhozdvíhaciehozariadeniažalovaným.Poukázalnato,žežalovanýmaldielo,a
todemontážamontážodstredivkyvykonaťdňa05.06.2003,montážodstredivkyvTrnavskomcukrovare,

a.s. vykonal riadne včas (§ 554 ods. 1 OBZ), nevykonal však montáž odstredivky a to z dôvodov pádu
odstredivky z výšky cca. 7,5 na zem.

13. Keďže k pádu odstredivky došlo pri plnení zmluvy žalobcom pre spoločnosť Šurianska spoločnosť
a.s. (teraz United industries, a.s.) a odstredivka bola vo vlastníctve Šurianska spoločnosť a.s., domáhala

sa táto spoločnosť voči žalobcovi náhrady škody vzniknutým tým, že sa zmenšil jej majetok poškodením
odstredivky v dôsledku pádu. Krajský súd v Trenčíne č.k. 8Cob/90/2007-388 zo dňa 04.06.2008 rozhodol
tak, že žalobca je povinný zabezpečiť vykonanie opravy odvodňovacej odstredivky alebo je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 6.500.000 Sk ako náhradu škody. Ohľadne rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 8Cob/90/2007-388 zo dňa 04.06.2008 súd prvej inštancie s poukazom na § 230, § 193, § 194 ods. 1,

2 CSP uviedol, že pokiaľ je súdom právoplatne rozhodnuté o majetkovom práve fyzickej alebo právnickej
osoby, žiaden súd, mimo stanoveného inštančného postupu, nesmie nanovo posudzovať skutočnosti, o
ktorých už bolo rozhodnuté a teda je viazaný výrokom takéhoto rozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol,
že všetky námietky žalobcu a intervenienta ohľadne vád konania pred Krajským súdom v Trenčíne sp.zn. 8Cob/90/2007 sú v tomto konaní irelevantné, keďže tunajší súd nemôže prehodnocovať zistenia
Krajského súdu v Trenčíne.

14. Žalobca bol povinný v zmysle rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/90/2007-388 zo dňa
04.06.2008 splniť deklarované povinnosti a konštituovanú povinnosť nahradiť trovy konania, pričom
následne došlo k uzavretiu dohody o judikovanej povinnosti a to Dohodou o nahradení škody zo dňa
20.10.2008, ktorú vychádzajúc z prejaveného úmyslu konajúcich osôb súd posúdil ako dohodu o zrušení
(časti) práva (§ 572 ods. 2 OZ). Vzhľadom na posúdenie Dohody o nahradení škody zo dňa 20.10.2008

akodohodyozrušení(časti)práva,podľanázorusúdupotomnedošlokpretrhnutiupotenciálnejpríčinnej
súvislosti medzi protiprávnym porušením povinnosti žalobcom vo vzťahu k spoločnosti United Industries
a.s. a poskytnutím peňažného plnenia žalobcom tejto spoločnosti, teda konštatoval, že žalobca zaplatil
spoločnosti United Industries a.s. sumu 164.309,90 eur (pôvodne 4.950.000 Sk) ako následok porušenia
jeho právnej povinnosti vrátiť vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci, keď
nešlo o povinnosť žalobcu z nového právneho dôvodu - z titulu existencie Dohody o nahradení škody

zo dňa 20.10.2008.

15. Podľa § 440 Občianskeho zákonníka kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti
nemu postih. Na vznik nárok na regresnú náhradu je potrebné podmienok (i) zodpovednosť za škodu
domáhajúceho sa, (ii) zaplatenie škody domáhajúcim sa a (iii) subjektívna zodpovednosť priameho

škodcu - toho, voči komu je regresný nárok uplatnený. Súd poukázal na to, že zodpovednosť žalobcu
za škodu konštatoval Krajský súd v Trenčíne v rozsudku 8Cob/90/2007 - 388 zo dňa 04.06.2008.
Odhliadnuc od toho, že súd vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne (§ 194 CSP) uviedol,
že žiadne ustanovenie zákona nezbavuje ani neobmedzuje nárok toho domáhajúceho sa postihu v
prejednávanej veci. Samotné plnenie žalobcom peňažnej sumy 164.309,90 eur (pôvodne 4.950.000 Sk)

spoločnosti United Industries a.s. nebolo sporné, naplniac tak jednu z alternatív svojej povinnosti podľa
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/90/2007-388 zo dňa 04.06.2008 ako aj náhradu trov
konania navyše je preukázané prevodným príkazmi a výpismi z účtu žalobcu. Dal do pozornosti, že
subjektívna zodpovednosť žalovaného je rovnako konštatovaná v rozsudku Krajského súd v Trenčíne
č.k. 8Cob/90/2007-388 zo dňa 04.06.2008. K zodpovednosti žalovaného voči žalobcovi a spoločnosti

United Industries a.s. súd uviedol, že žalovaný sa zaviazal vykonať práce pre žalobcu a to demontáž
a následne montáž zariadenia - odstredivky. Žalovaný bol pri týchto prácach povinný vykonávať tieto
nielen na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, ale samozrejme bol povinný
konať tak, aby predchádzal možným škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

16. Nebolo medzi účastníkmi konania sporné použitie elektromotora ako hnacieho mechanizmu ručného
kladkostroja, keď uvedené bolo aj preukázané z listín rozhodnutie Národného inšpektorátu práce
číslo XXX/XXXX - X,X zo dňa 25.02.2005, z Odborného a záväzného stanoviska k bezpečnosti
vyhradeného technického zariadenia č. XXXX/X/XXXX a zo Stanoviska k havárií dvounosníkové kočky
s kladkostrojem typ F nosnost 10t výr. č. 022 ako aj z výpovede svedka D., pričom listiny uvedenú

skutočnosť označili ako za príčinu zlyhania kladkostroja. Súd uviedol, že pri použití elektromotora ako
hnacej sily je podstatne vyššia rázová sila pri spúšťaní pohybu, čomu musia byť prispôsobené materiál
ako aj konštrukcia zdvíhacieho zariadenia a pokiaľ tak nie je, pravidelným následkom je poškodenie
zariadenia a to v závislosti od rozsahu zaťaženia. Z výpovedí svedkov N. S. a A. D. mal súd preukázané
vykonanie 2 až 4 prestávok, teda elektromotor sa spúšťal 3- až 5-krát. Uvedené potom mohlo mať vplyv

na poškodenie rohatky, keď každé takéto rozbehnutie pohybu je záťaž na rohatku v stroji, ktorý na takúto
záťaž nie je určený. Pri posúdení príčiny porušenia rohatky súd vychádzal predovšetkým z Technickej
správy, analýza príčin porušenia západky mostového zdvíhadla vyhotovená P.. Ľ. Z., S.. za Výskumný
ústav zváračský Bratislava. V tejto sa konštatuje, že ide o transkryštalický lom, teda lom vzniknutý v
dôsledku veľkej energie trhajúcej kryštalické jadrá a to v dôsledku preťaženia ohybom. Navyše žalovaný

skrátil prevodovú reťaz na prevod hnacej sily elektromotora na kladkostroj, ktorá skutočnosť mala tiež
negatívny vplyv na činnosť zariadenia, keď je daná priama úmera medzi dĺžkou reťaze prevodu a
vôľou tejto reťaze tlmiacej rázovú silu. Kladkostroj má predpísanú maximálnu nosnosť 10 t, minimálna
hmotnosť hnuteľnej veci (uvádzaná PZ žalovaného) bola 7,8 t, pričom druhovo rovnaké zariadenia
má hmotnosť 8,5 t ako vyplýva z odborných posudkov. Žalovaný teda pri zaťažení na 78% resp. 85%

z maximálnej nosnosti vykonával obsluhu kladkostroja vadným spôsobom rozporným s predpísaným
spôsobom, čím vystavil zariadenie kladkostroja rázovej sile, na ktorú nebolo zariadenie dimenzované.
Nebol preto potenciál samotného zariadenia vysporiadať sa s vadnou obsluhou zariadenia a vstrebať
rázovú silu, na ktorú nebolo zariadenie dimenzované. Súd mal potom za to, že k poškodeniu rohatky(k jej lomu) došlo v dôsledku vadnej obsluhy zariadenia. Žalovaný tak vadnou obsluhou zariadenia
porušil svoju právnu povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a vykonať dielo s odbornou
starostlivosťou (§ 554 ods. 1 OBZ). Ďalej uviedol, že podstatný rozdiel medzi pohonom elektromotorom

a ručným pohonom je tiež ten, že pokiaľ pri odlomení zubu rohatky pri pohone elektromotorom, tento
ženie pohon ďalej a následne zaseknutiu rohatky a západky a následne k odlomeniu hriadeľa silou rázu
(T.), pričom pri malých rýchlostiach otáčania rohatky by mohlo dôjsť k zachyteniu a pri veľkých resp. pri
väčších by nemuselo dôjsť (Z.), keď pri pohone ľudskou silou by sa prejavilo zaseknutie zubu a osoba
poháňajúca otočný mechanizmus by zacítila náhlu zmenu ťahania, a to zvýšenie odporu.

17. Súd potom ustálil, že neoprávnený zásah do hnacieho mechanizmu kladkostroja bol bezprostrednou
príčinouzrúteniahnaciehomechanizmubezmožnostitotoodvrátiťazlyhaniarohatkyakobezpečnostnej
súčiastky. Teda žalovaný zásahom do hnacieho mechanizmu kladkostroja porušil svoju povinnosť
vykonávať dielo s odbornou starostlivosťou (§ 537 ods. 1 OBZ) a súčasne porušil povinnosť predchádzať
škodám (§ 415 OZ) v dôsledku čoho vznikla spoločnosti United Industries a.s. škoda na zariadení. Podľa

názoru súdu tak boli splnené všetky podmienky na vznik regresného nároku žalobcu voči žalovanému za
žalobcom zaplatenú náhradu škody vo výške 164.309,90 eur na účet spoločnosti United Industries a.s.,
zaplatenú podľa na základe rozsudku Krajského súdu v Trenčíne v rozsudku č.k. 8Cob/90/2007-388 zo
dňa 04.06.2008.

18. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným ako aj intervenientom, táto spočívala v
tom, že premlčacia lehota začala žalobcovi plynúť vznesením nároku na zaplatenie náhrady škody
spoločnosťou United Industries a.s.. Súd konštatoval, že táto úvaha nevychádza z plateného právneho
stavu. Právo, ktoré je predmetom konania je právom zo záväzkového vzťahu preto podlieha premlčaniu
(§ 387 ods. 2 OBZ). Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby (§ 387 ods. 1 OBZ), ktorá je v dĺžke

štyri roky (§ 397 OBZ) od dňa keď sa právo mohlo uplatniť na súde (§ 391 ods. 1 OBZ). Uviedol, že
žalobcovi sa zmenšil majetok, a teda mu vznikla škoda až zaplatením náhrady škody podľa rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/90/2007-388 zo dňa 04.06.2008, ktorá suma bola zaplatená
poškodenému dňa 23.10.2008. Mal za to, že až dňa 23.10.2008 mohol žalobca vyzvať žalovaného na
zaplatenie regresného nároku a žalovaný bol povinný plniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ

o plnenie požiadal (§ 340 ods. 2 OBZ), teda po uplynutí troch dní, ktorú dobu mal súd za dostatočnú,
teda žalobcovi začala plynúť premlčacia doba dňom 27.10.2008 a od tohto momentu začala plynúť 4-
ročná premlčacia doba. Súčasne podľa názoru súdu tiež začala plynúť subjektívna premlčacia doba
(§ 398 OBZ), pričom žalobca sa dozvedel o výške a kto je povinný na jej náhradu až dňom doručenia
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/90/2007-388 zo dňa 04.06.2008 a to dňa 25.07.2008.

Keďže žalobca podal žalobu na zaplatenie regresného nároku dňa 05.05.2009, súd uviesol, že ju podal
pred uplynutím premlčacej doby, ktorá uplynie dňom 27.10.2012. Úvahy o skoršom začatí počítania
premlčacej doby považoval za nesprávne, keďže pokiaľ by žalobcovi mala začať plynúť premlčacia doba
doručením žaloby v konaní 16Cb/73/2004 alebo doručením návrhu na zmenu pripustenie alternatívneho
petitu, musel by mať žalobca možnosť sa už vtedy domáhať zaplatenia regresného nároku. Dodal, že

pokiaľ by žalobca podal žalobu skôr, ako zaplatil náhradu škody spoločnosti United Industries a.s., bola
by jeho žaloba zamietnutá ako predčasne podaná, keďže poškodený môže pýtať len skutočnú škodu a
nie škodu hypotetickú, budúcu, ktorá mu možno, aj keď vysoko pravdepodobne, vznikne.

19. Žalovaný a intervenient tiež namietali zostatkovú hodnotu odstredivky, pričom žalobca odhadol

výpočtom zostatkovú hodnotu vo výške 1.700 eur. Súd uviedol, že predovšetkým vzhľadom na to, že
ide o regresný nárok a žalobca zaplatil spoločnosti United Industries a.s. sumu prevyšujúcu 164.309,90
eur, mal žalobca nárok na zaplatenie regresného nároku v plnej výške, keď výška jeho regresu je
závislá na výške ním zaplatenej sume. Zdôraznil, že pokiaľ chcel žalovaný alebo intervenient znížiť túto
sumu z dôvodu, že prevyšuje skutočnú výšku, mali vykonať také prostriedky procesnej obrany, aby to

dosiahli. Odhad vykonaný právnym zástupcom žalobcu považoval za nesprávny. Tvrdenie žalovaného,
že zostatková hodnota odstredivky v čase jej pádu je nula, považoval súd za účelové, keďže účtovne
možno bola odstredivka odpísaná a jej hodnota bola nízka až nulová, avšak náhrada škody sa priznáva
za skutočnú hodnotu ktorá ubudla poškodenému, resp. ktorú nezískal ak by okolnosti bežali pravidelným
spôsobom. Minimálne zo zmluvy o nájme, ktorou je žalobca dostal do užívania je podľa súdu zrejmé,

že mala podstatne vyššiu hodnotu ako nula, keď len samotné nájomné bolo vo výške 86.304,19 eur
(pôvodne 2.600.000 Sk).20. Pokiaľ ide o nevykonanie výsluchu svedkov T., M. L., tieto mal súd nielen za nadbytočné, ale
predovšetkým právny zástupca žalovaného na týchto netrval. Súd uznal aj nárok žalobcu na úrok z
omeškania v požadovanej výške. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že čiastočne úspešnému,

ale v prevažnej miere žalobcovi priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalovanému
plne úspešný, výška priznaného nároku je 70,73 %.

21. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie intervenient na strane
žalovaného. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

22. Uviedol, že povinnosť nahradiť vzniknutú škodu spoločnosti United Industries a.s. vznikla žalobcovi

okamihom poškodenia odstredivky, teda dňa 05.06.2003 a súčasne v rovnaký okamih vzniklo žalobcovi
právo na náhradu škody voči žalovanému ako subjektu, pri ktorého činnosti pre žalobcu na základe
uzavretej zmluvy o dielo došlo k poškodeniu odstredivky. Právo žalobcu na náhradu škody voči
žalovanému nevzniklo až okamihom uhradenia náhrady škody spoločnosti United Industries a.s. ako v
odôvodnenírozhodnutiauviedolsúd,pretožekzníženiumajetkužalobcunedošloažuhradenímnáhrady

škody spoločnosti United Industries a.s. ale už vznikom záväzku žalobcu nahradiť vzniknutú škodu
spoločnosti United Industries a.s.. Právo žalobcu na náhradu škody voči žalovanému teda vzniklo dňa
05.06.2003, pričom v uvedený deň začala plynúť premlčacia lehota pre právo žalobcu na náhradu
škody voči žalovanému. Vzhľadom na obchodnoprávnu povahu zodpovednostného vzťahu žalobcu a
žalovaného mal za to, že 4-ročná premlčacia doba uplynula dňa 05.06.2007, žalobca však podal návrh

na súd v predmetnej veci až dňa 11.05.2009, teda po uplynutí premlčacej doby.

23. Namietal, že súd dokazovaním neustálil aká bola hodnota odstredivky po vzniku škodovej udalosti
a následne nezohľadnil jej hodnotu po vzniku škodovej udalosti pri vyčíslení skutočnej škody vzniknutej
poškodenému. Súd síce v odôvodnení uviedol, že určenie hodnoty odstredivky po vzniku škodovej

udalosti určenej žalobcom (cca 1.700 eur) považuje za nesprávnu, avšak ďalej sa ustáleniu hodnoty
odstredivky v odôvodnení rozhodnutia nevenoval s poukazom na záver, že v konaní ide o regresný
nárok, ktorého výšku určuje výlučne náhrada škody poskytnutá žalobcom spoločnosti United Industries
a.s. bez ohľadu na hodnotu odstredivky po vzniku škodovej udalosti. Uvedený záver súdu považoval za
nesprávny a v rozpore s právnym záverom odvolacieho súdu v uznesení Krajského súdu v Bratislave

č.k. 1Cob/315/2015-759. Záver súdu, že poškodenie predmetnej hnuteľnej veci dňa 05.06.2003 bolo
spôsobené výlučne porušením povinnosti žalovaného vykonať dohodnuté dielo riadne a s odbornou
starostlivosťou je podľa intervenienta v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Poukázal na to,
že súd dospel k rovnakému záveru už vo svojom predchádzajúcom rozsudku, pričom odvolací súd v
jeho predchádzajúcom súdnom rozhodnutí výslovne uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplýva

záver o výlučnej zodpovednosti žalovaného za poškodenie odstredivky v dôsledku neoprávneného
zásahu do zdvíhacieho zariadenia. Odvolací súd súčasne uložil prvostupňovému súdu povinnosť
doplniť k predmetnej otázke dokazovanie v tom smere, či k poškodeniu odstredivky nedošlo aj v
dôsledku porušenia niektorých z povinností žalobcu namietaných v konaní žalovaným. Prvostupňový
súd však napriek uvedenému vo svojom druhom súdnom rozhodnutí uvádza rovnaký záver o

výlučnej zodpovednosti žalovaného za poškodenie odstredivky bez doplnenia dokazovania a bez
akéhokoľvek posúdenia námietok žalovaného o účasti žalobcu na spôsobení poškodenia odstredivky,
resp. bez uvedenia odôvodnenia súdu, na základe akých záverov dospel k záveru o neexistencii
spoluzodpovednosti či dokonca výlučnej zodpovednosti žalobcu na spôsobení poškodenia odstredivky.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané použitie zdvíhacieho zariadenia

žalovaným vadným spôsobom, teda v rozpore s predpísaným spôsobom použitia, ktorý musí byť
popísaný v návode na obsluhu zdvíhacieho zariadenia. V konaní totižto vôbec nebolo skúmané, či
takýto návod na obsluhu vôbec existoval a či bol návod na obsluhu žalobcom daný k dispozícií
žalovanému pred začatím vykonávania diela. V zmysle zmluvy o dielo bol však žalobca povinný
zabezpečiť pre žalovaného zdvíhacie zariadenie, teda žalobca bol povinný poskytnúť žalovanému aj

návod na obsluhu zabezpečeného zdvíhacieho zariadenia, pokiaľ takýto návod na obsluhu existoval,
resp. oboznámiť žalovaného so správnym používaním zdvíhacieho zariadenia. Z uvedeného dôvodu
je podľa intervenienta záver súdu o neoprávnenom zásahu do zdvíhacieho zariadenia žalovaným v
rozpore s vykonaným dokazovaním. Mal preto za to, že ak by aj žalovaný neoprávnene zasiaholdo zdvíhacieho zariadenia, za uvedenú skutočnosť by zodpovedal samotný žalobca, pretože žalobca
neposkytol žalovanému návod na obsluhu zdvíhacieho zariadenia, resp. neoboznámil žalovaného so
správnym používaním predmetného zdvíhacieho zariadenia, a teda žalovaný objektívne nemohol mať

vedomosť, že neoprávnene zasahuje do zdvíhacieho zariadenia, pretože žalovaný objektívne nemohol
mať vedomosť o nevhodnosti nahradenia ručného pohonu elektrickým pohonom.

24. Poukázal na to, že svedok P.. Z. S., L.. na pojednávaní dňa 23.04.2009 výslovne uviedol, že podľa
jeho názoru zdvíhacie zariadenie nebolo už pred zdvíhaním predmetnej hnuteľnej veci v bezvadnom

stave, pretože rohatka zdvíhacieho zariadenia vykazovala znaky poškodenia postupným namáhaním.
Svedok P.. Ľ. Z., L.. na pojednávaní dňa 06.06.2012 uviedol, že podľa jeho názoru existovalo poškodenie
zubov rohatky zdvíhacieho zariadenia už v čase pred zdvíhaním predmetnej hnuteľnej veci zdvíhacím
zariadením. Svedok F. O. na pojednávaní dňa 02.10.2013 uviedol, že podľa jeho názoru rohatka
zdvíhacieho zariadenia bola poškodená už pred zdvíhaním predmetnej hnuteľnej veci zdvíhacím
zariadením vzhľadom na charakter lomu zubu rohatky. Svedok P.. Z. T., S.. na pojednávaní dňa

23.04.2009 uviedol len predpoklad, že použitie elektrického zariadenia na obsluhu ručného zdvíhacieho
zariadenia mohlo mať vplyv na poškodenie zdvíhacieho zariadenia, išlo však o všeobecnú úvahu
svedka a svedok sa nevyjadril v tom zmysle, že podľa jeho názoru v konkrétnom prípade nahradenie
ručnej obsluhy elektrickým zariadením spôsobilo poškodenie zdvíhacieho zariadenia. Súd však napriek
uvedeným skutkovým zisteniam dospel k záveru, že poškodenie rohatky zdvíhacieho zariadenia bola

dôsledkom výlučne v dôsledku použitia elektrického zariadenia namiesto ručného pohonu. Uvedený
záver súdu je podľa názoru intervenienta v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania.

25. Ďalej uviedol, že revízia zdvíhacieho zariadenia pred začatím používania predmetného zdvíhacieho
zariadenia bola vykonaná neoprávnenou osobou, teda nie je možné posúdiť, či bola vykonaná správnym

technologickým postupom, pričom za nevykonanie revízie predmetného zdvíhacieho zariadenia
oprávnenouosobouzodpovedávýlučnežalobcaauvedenáskutočnosťjesúčasneporušenímpovinnosti
žalobcu poskytnúť v zmysle uzavretej zmluvy o dielo žalovanému na vykonanie diela zdvíhacie
zariadenie v primeranom technickom stave. S poukazom na uvedené sa intervenient domnieval, že z
vykonanéhodokazovanianevyplýva,žekpoškodeniuzdvíhaciehozariadeniaanáslednémupoškodeniu

odstredivky došlo výlučne z dôvodu neoprávneného zásahu žalovaného do zdvíhacieho zariadenia,
pričom sporným je aj posúdenie neoprávnenosti konania žalovaného, ktorým nahradil ručný pohon
zdvíhacieho zariadenia elektrickým zariadením. Naopak dokazovaním bolo podľa neho preukázané,
že samotný žalobca porušil povinnosť poskytnúť žalovanému zdvíhacie zariadenie v primeranom
technickom stave pred začatím vykonania diela a práve neprimeraný technický stav zdvíhacieho

zariadenia mohol byť príčinou zlyhania zdvíhacieho zariadenia a následného poškodenia odstredivky.
Súd sa však súd nezaoberal uvedenými námietkami žalovaného, a to napriek právnemu názoru
odvolacieho súdu o nevyhnutnosti doplniť k predmetnej otázke dokazovanie. Napadnuté rozhodnutie
považoval za nepreskúmateľné z dôvodu absencie riadneho a náležitého odôvodnenia súdu ohľadom
otázky vyčíslenia hodnoty odstredivky po vzniku škodovej udalosti súdom, zohľadnenia uvedenej

hodnoty pri vyčíslení výšky skutočnej výšky škody vzniknutej poškodením odstredivky ako aj ohľadom
námietok žalovaného o spoluzodpovednosti či možnej výlučnej zodpovednosti žalobcu na spôsobení
poškodenia odstredivky. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobu zamieta a žalobcu zaviazal zaplatiť intervenientovi náhradu trov prvostupňového a
odvolacieho konania.

26. K odvolaniu intervenienta sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.07.2019. Uviedol,
že intervenient nepreukázal súhlas strany (teda žalovaného) podľa § 359 CSP s podaným odvolaním
intervenienta, a tento nebol udelený ani do konca lehoty na podanie odvolania, preto navrhol, aby
odvolací súd odvolanie intervenienta ako podané neoprávnenou osobou odmietol. Pre prípad ak

by odvolací súd odvolenie intervenienta neodmietol, žalobca uviedol, že podstatou napadnutého
rozhodnutia, vydaného v novom konaní, je riadne zdôvodnená zmena právneho posúdenia veci a
aplikácia na v tomto novom konaní doplnený skutkový stav takého ustanovenia právneho predpisu,
ktoré v dovtedajšom rozhodovaní nebolo použité a bolo pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Podľa
žalobcu preto neobstojí odvolacia námietka intervenienta, že prvoinštančný súd nerešpektoval právny

názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušovacom uznesení č.k. 1Cob/315/2015-759 z 19. októbra
2017, keď v zmysle konštantnej judikatúry viazanosť názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391
ods. 2 CSP nie je zmena právneho názoru nepatričná, predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny
princíp nezávislosti sudcu, ktorý je viazaný len zákonom, v prípade preukázanej a v novom rozhodnutíriadne zdôvodnenej takej zmeny skutkového stavu, že zotrvanie na niektorom z právnych záveroch
zrušovacieho rozhodnutia odvolacieho súdu nebude možné. Súd prvej inštancie v novom konaní
rešpektoval zrušovacie rozhodnutie odvolacieho súdu, keď doplnil zistený skutkový stav, a následne

na tomto novom základe zmenil právnu kvalifikáciu uplatneného nároku z nároku na náhradu škody
na postihový (regresný) nárok podľa § 440 OZ, pri ktorom nie je potrebné dokazovať skutočnú výšku
škody. Dodal, že súd nebol v pôvodnom ani v novom konaní viazaný tým, ako svoj nárok právne posúdil.
Podotkol, že intervenient v odvolaní nenapadol v súvislosti s odvolacím dôvodom § 365 ods. 1 písm. h)
CSP nové právne posúdenie uplatňovaného nároku, ani sa nijako k tejto otázke v odvolaní nevyjadril,

preto sa dá predpokladať, že s touto zmenenou právnou kvalifikáciou súhlasí a možno ho považovať
medzi stranami za nesporný.

27. K otázke údajného premlčania nároku žalobca poukázal na svoje predošlé vyjadrenia, kde uviedol,
žeanivprípadeprávnehoposúdeniajehonárokuakonárokunanáhraduškody,takanivprípadenového
právneho posúdenia tohto nároku ako postihového (regresného) nároku, neuplynula v čase uplatnenia

jeho nároku pred súdom zákonná premlčacia doba. S poukazom na rozhodnutie R 122/49 uviedol, že
pre začiatok plynutia bol rozhodujúci okamih, kedy mohol mať žalobca vedomosť o (i) rozsahu, teda
výške škody vyčísliteľnej v peniazoch a (ii) o osobe povinnej na jej náhradu, a to s takým stupňom
určitosti, aby mohol svoj nárok uplatniť podľa § 391 ods. 1 OBZ na súde (tzv. actio nata). Ohľadne
otázky premlčania nároku sa stotožnil so odôvodnením súdu prvej inštancie. Právne posúdenie svojho

postihového (regresného) práva opieral žalobca aj o nález Ústavného súdu SR z 16. júna 2011 sp. zn.
II. ÚS 120/2011, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 18. októbra 2005 sp. zn. 25Cdo1479/2005, či právny
názor z komentára k Obchodnému zákonníku. Podľa týchto prameňov má postihové právo totiž povahu
originárneho práva.

28. K námietke nesprávneho ustálenia osoby spoluzodpovednej za vznik škody žalobca uviedol,
že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zodpovednosť za zdvíhacie zariadenie v spojení s
jeho technickým stavom mal pri spätnej montáži zapožičanej odstredivky ručným kladkostrojom v
areáli podniku United Industries a.s.v Šuranoch žalovaný, resp. spoločnosť United Industries a.s.,
ktorá žalovanému tento kladkostroj za týmto účelom zapožičala. Uvedené vyplýva jednak z dokladov

nachádzajúcich sa v súdnom spise, najmä Doplnenia odvolania žalovaného zo dňa 02.12.2013 proti
rozhodnutiu Inšpektorátu práce Nitra IP 94/03/SE, či z Protokolu o vyšetrení príčin havárie technického
zariadenia vydaného Inšpektorátom práce Nitra dňa 13.04.2004, č.: INA-7-13-2/P-J47-03, a nakoniec
aj zo zavedenej obchodnej praxe spočívajúcej v povinnosti zabezpečiť žalobcom žalovanému žeriav
výlučne pre nakládku odstredivky na dopravný prostriedok v areáli podniku žalobcu v Trnave. Naviac

uviedol, že ak by žalovanému aj poskytol ručný kladkostroj, čo však nebol tento prípad, mal by žalovaný
podľa § 551 ods. 1 OBZ povinnosť upozorniť žalobcu na nevhodnosť zapožičanej veci, a ak by na jej
použití žalobca trval, tak by mal právo spätnú montáž prerušiť až do výmeny kladkostroja. V opačnom
prípade, a to je aj tento prípad, žalovaný zodpovedá podľa § 551 ods. 3 OBZ za vadný výsledok
spätnej montáže spôsobený použitím údajne vadného kladkostroja. S poukazom na zásadu voľného

hodnotenia dôkazov uviedol, že súd prvej inštancie správne zhodnotil vykonané dôkazy z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. V prípade svedeckých výpovedí preto nepovažoval názor
svedka O., vzhľadom na absenciu odborného vzdelania, a osobný vzťah k prejednávanej veci, vo
vzťahu k príčinám škody za relevantný, a naopak prihliadol na výpovede znalca P.. Z., L.., či znalca
P.. T., ktorý zhodne vypovedali, že príčinou vzniku škody na montovanej odstredivke bolo použitie

elektromotora na ručnom kladkostroji spoločnosti United Industries a.s., a nie únava materiálu, či iná
intervenientom tvrdená vada ručného kladkostroja. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu tiež netrpí
údajnou nepreskúmateľnosťou, žalobca ho považoval za riadne odôvodnené, keď súd prvej inštancie
sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní. Vzhľadom na uvedené navrhol,
aby odvolací súd odvolanie intervenienta ako procesne neprípustné z dôvodu podania neoprávnenou

osobou odmietol a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Pre prípad, ak by
odvolací súd odvolanie intervenienta z dôvodu procesnej neprípustnosti neodmietol, žalobca navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania.

29. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril intervenient podaním doručeným súdu dňa 14.08.2019. Poukázal
na to, že § 360 ods. 2 CSP neustanovuje formu súhlasu strany konania s podaním odvolania
intervenientom ani časový okamih preukázania udelenia uvedeného súhlasu strany, strana môže súhlas
s podaním odvolania intervenientom prejaviť výslovne alebo konkludentne a kedykoľvek až do okamihurozhodnutia súdu o podanom odvolaní intervenienta. Uviedol, že v predmetnej veci žalovaný súhlas s
podaním odvolania intervenientom prejavil priamo v odvolaní žalovaného, v ktorom výslovne uviedol,
že sa s dôvodmi odvolania podaného intervenientom v celom rozsahu stotožňuje. Súčasne zotrval na

dôvodochaprávnychzáverochuvedenýchvpodanomodvolaníintervenientaižalovaného.Vsúvislostis
argumentáciou o predpokladoch vzniku postihového (regresného) nároku žalobcu nesúhlasil s tvrdením
žalobcu o tom, že nie je potrebné v takomto prípade preukazovať skutočnú výšku vzniknutej škody,
ale iba vznik škody tretej osobe. Postihový nárok by totiž podľa názoru intervenienta žalobcovi voči
žalovanému vznikol iba v prípade, ak konaním žalovaného vznikla škoda tretej osobe, ktorú bol povinný

nahradiť žalobca. V takomto prípade by však žalobcovi vznikol postihový nárok voči žalovanému len v
rozsahu škody vzniknutej tretej osobe a v rozsahu, v akom žalovaný zodpovedá za vznik škody tretej
osobe.

30. K vyjadreniu intervenienta sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.08.2019. Žalobca
poukázalnato,ževčasedoručeniavyjadreniakodvolaniuintervenientasúdunemalinformáciuopodaní

odvolania žalovaného, ako ani o prípadnom udelení súhlasu žalovaného s odvolaním intervenienta,
preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie intervenienta ako procesne neprípustné odmietol. V prípade,
že sa z následne podaného odvolania žalovaného vyplynie, že bolo urobené včas, žalobca uviedol,
že na uvedenej námietke netrvá. Zároveň zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Zdôraznil, že
ním uplatňované postihové (regresné) právo podľa § 440 OZ je súdmi považované nie za právo na

náhradu škody, ale za tzv. iné obdobné právo. Podľa žalobcu je v zmysle § 440 OZ povinnosťou
žalovaného uhradiť mu to, čo musel namiesto neho zaplatiť tretej osobe (United Industries a.s.), nakoľko
ide o zo zákona plynúci nárok na úhradu toho, čo namiesto neho uhradil tretej osobe. V zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 1053/2015 sa na rozdiel od nároku na náhradu škody
v prípade postihového (regresného) nároku zavinenie žalovaného nevyžaduje skúmať. K preukázaniu

okolností, ktoré viedli k vzniku škody odkázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 16Cb/73/2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/90/2007. Dodal, že k
pristúpeniu žalovaného ako vedľajšieho účastníka žalobca žalovaného opakovane, ale bez záujmu z
jeho strany vyzýval.

31. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril intervenient podaním doručeným súdu dňa 16.09.2019. Trval na
tom, že v danom prípade bolo potrebné v konaní skúmať rozsah škody vzniknutej tretej osobe a
zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú tretej osobe, resp. rozsah zodpovednosti žalovaného na
škode vzniknutej tretej osobe.

32. K vyjadreniu intervenienta sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.10.2019. Uviedol, že
predmetnú škodu spôsobil žalobcovi žalovaný svojou neprofesionálne poskytnutou spätnou montážou
odstredivky vykonávanou v prospech spoločnosti United Industries a.s. v jej bývalom cukrovare v
Šuranoch. Vzťah medzi žalovaným ako škodcom a žalobcom ako osobou, ktorá si voči nemu uplatňuje
postih, nie je zodpovednostným vzťahom, t.j. regresné právo nie je právom na náhradu škody, ani

právom z bezdôvodného obohatenia, ale má povahu originárneho nároku. Poukázal na to, že pre
vznik regresného nároku postačí, ak bude vznik škody pripočítateľný žalovanému ako škodcovi, ktorý
ju zavinil svojím protiprávnym konaním, pričom uvedená pripočítateľnosť vyplýva z už právoplatného
iného súdneho rozhodnutia. Žalobca mal za to, že na základe predchádzajúceho rozhodnutia uniesol
dôkazné bremeno pokiaľ ide o splnenie všetkých zákonných podmienok na priznanie uplatneného

regresnéhonárokuvplnejvýške,t.j.výškuvzniknutejškodyajejpripočítateľnosťprotiprávnemukonaniu
žalovaného, ako aj dôkaz o jej nahradení žalobcom primárne poškodenej spoločnosti United Industries
a.s.. Dodal, že právo žalobcu na tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody, a preto pri ňom
nemožno hovoriť ani o spoluzodpovednosti poškodeného v zmysle § 441 OZ.

33. K odvolaniu intervenienta sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 29.07.2019. Stotožnil
sasdôvodmiaobsahomodvolaniapodanéhointervenientom.Uviedol,žeintervenientsprávnepoukázal
na skutočnosť, že odvolací súd v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí jasne uviedol, že poskytovaná
náhrada škody musí zodpovedať skutočne vzniknutej škode poškodenému, súd však dokazovaním
neustálilakábolahodnotaodstredivkypovznikuškodovejudalostianáslednenezohľadniljejhodnotupo

vzniku škodovej udalosti pri vyčíslení skutočnej škody vzniknutej poškodenému. Žalovaný konštatoval,
že si splnil notifikačnú povinnosť, t.j. povinnosť podať poškodenému správu bez zbytočného odkladu,
že na strane povinného sú prekážky, ktoré bránia alebo budú brániť v plnení povinnosti a o dôsledku
uvedenej skutočnosti. Intervenient ďalej podľa názoru žalovaného správne poukázal na to, že ak byaj žalovaný neoprávnene zasiahol so zdvíhacieho zariadenia, za uvedenú skutočnosť by zodpovedal
samotný žalobca. Súhlasil s názorom intervenienta, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že k
poškodeniu zdvíhacieho zariadenia a následnému poškodeniu odstredivky došlo výlučne z dôvodu

neoprávneného zásahu žalovaného do zdvíhacieho zariadenia, pričom sporným je aj posúdenie
neoprávnenosti konania žalovaného, ktorým nahradil ručný pohon zdvíhacieho zariadenia elektrickým
zariadením. Súd sa však námietkami o spoluzodpovednosti či dokonca výlučnej zodpovednosti žalobcu
nezoberal. Súhlasil tiež s názorom intervenienta, že povinnosť nahradiť škodu spoločnosti United
Industries a.s. žalobcovi vznikla okamihom poškodenia odstredivky, teda dňa 05.06.2003 a súčasne

v rovnaký okamih vzniklo žalobcovi právo na náhradu škodu voči žalovanému. Mal preto za to, že
žalobca podal návrh na súde po uplynutí premlčacej doby a žalovaný s intervenientom vzniesli námietku
premlčania.

34. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.08.2019, ktorým
zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Zdôraznil, že ním uplatňované postihové (regresné) právo

podľa § 440 OZ je súdmi považované nie za právo na náhradu škody, ale za tzv. iné obdobné právo.
Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že za vzniknutú škodu by zodpovedal čo i len sčasti žalobca. K
preukázaniu okolností, ktoré viedli k vzniku škody odkázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 16Cb/73/2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/90/2007.
Uviedol, že k pristúpeniu žalovaného ako vedľajšieho účastníka žalobca žalovaného opakovane, ale

bez záujmu z jeho strany vyzýval. V uvedených konaniach bolo jednoznačne zistené a konštatované,
že dôvodom vzniku škody bol nesprávny postup žalovaného pri spätnej montáži rotora a hydromotora
odstredivky odpadových vôd, konkrétne zakázaná manipulácia s kladkostrojom. Tvrdenie žalovaného o
údajnom splnení si notifikačnej povinnosti ohľadom prekážok, ktoré mu mali brániť v splnení si vyššie
uvedenej spätnej montáže považoval za ničím nepreukázané a nepravdivé. Zdôraznil, že samotnej

škodovej udalosti predchádzala spätná montáž, ktorá trvala spolu dva dni (04.-05.06.2003), pričom až
po prvom dni tejto spätnej montáže (04.06.2003) ako to uviedli svedkovia žalovaného S. a D. pohyb
odstredivky nahor vykazoval nepravidelný chod, trhnutia. Napriek týmto zisteniam žalovaný spätnú
montáž neprerušil a žalobcu neupozornil, čím porušil nielen notifikačnú povinnosť podľa § 551 ods. 1
OBZ, ale najmä jeho prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, a tiež zodpovednosť za bezvadný výsledok

spätnej montáže podľa § 536 ods. 1 OBZ a povinnosť zvoliť správny technologický postup podľa §
537 ods. 1 OBZ. Ak teda žalovaný mal za to, že kladkostroj, ktorý mu poskytla tretia osoba (United
Industriesa.s.)vykazujevady,zaktorémalúdajnezodpovedaťžalobca,malhonatútonevhodnúpovahu
veci upozorniť a spätnú montáž prerušiť, čo však neurobil. Uvedené porušenia právnych povinností
žalovaného viedli následne na druhý deň spätnej montáže dňa 05.06.2003 k pádu odstredivky, a vzniku

predmetnej škody.

35. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie
odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365

ods. 1 písm. b) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcichskutočnostípodľa§365ods.1písm.e),súdprvejinštanciedospelnazákladevykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

36. Namietal, že prvostupňový súd rozhodol opakovane a v nezmenenom znení ako v rozsudku č.k.
26Cb/171/2009-692 zo dňa 05.09.2014 a v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení

Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/315/2015-759 zo dňa 19.10.2017, ktorým bol rozsudok č.k.
26Cb/171/2009-692 zo dňa 05.09.2014 zrušený a vrátený prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Uviedol, že súd priznal žalobcovi zaplatenie náhrady škody bez toho, aby vykonal dokazovanie v
otázke zistenia skutočnej výšky, bez toho aby zisťoval k porušeniu akej právnej povinnosti došlo na
základe uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobcom a ako i príčinnou súvislosťou medzi vznikom

škody a porušením právnej povinnosti (ako nariadil Krajský súd v Bratislave). Mal za to, že vykonaným
dokazovaním nebola škoda vôbec preukázaná, ani nebolo bez pochybností preukázané zavinenie
žalovaného, z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, k porušeniu akej právnej povinnosti
došlo na základe uzatvorenej zmluvy o dielo ani aká bola príčinná súvislosťou medzi vznikom škodya porušením právnej povinnosti. Napadnutý rozsudok neuvádza dostatočné dôvody, na základe
ktorých je založený ani neuvádza žiadne právne relevantné skutočnosti, na základe ktorých dospel
súd k záveru o nedôvodnosti v konaní vznesených námietok zo strany žalovaného a nariadené

dokazovanievovecinevykonaldostatočne.Odôvodnenienapadnutéhorozhodnutiapovažovalžalovaný
za nepreskúmateľné. Súd sa podľa neho nedostatočne právne vysporiadal s argumentmi žalovaného
uvedenými v jeho vyjadreniach vo vzťahu k oprávnenosti požadovať od žalovaného regresnú náhradu,
keď nebolo preukázané či vôbec pri páde odstredivky dňa 05.06.2003 došlo k poškodeniu rotora
odstredivky, ak áno tak v akom rozsahu bol rotor poškodený, či k poškodeniu rotora odstredivky

došlo len zavinením žalovaného, alebo svoj podiel viny nesie aj samotný žalobca ako subdodávateľ
žalovaného vo veci zabezpečenia funkčných zdvíhacích zariadení (žeriavov k montáži a preprave
odstredivky), aká bola hodnota odstredivky resp. jej rotora v čase pádu, či predpokladané náklady na
opravu odstredivky neprevyšovali neprípustne jej hodnotu, z akého dôvodu žalobca nepokračoval riadne
v konaní o podanom dovolaní, keď rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/90/2007-388 zo
dňa 04.06.2008 považoval sám žalobca za nezákonný. Súd podľa neho nesprávne a nedostatočne

zhodnotil dôkazy, okrem iného vôbec nevyhodnotil dôkaz vykonaný výsluchom znalca P.. T. a jeho
Znalecký posudok č. XXX/XXXX, v ktorom znalec v súlade s § 443 OZ určil výšku hodnoty veci ku
dňu jej údajného poškodenia a deklaroval, že chybný pracovný postup a neurčený bezpečný pracovný
postup odporcu (tu v postavení žalobcu) neboli v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Okrem toho
namietal, že súd sa nezaoberal obsahom dovolania žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

č.k. 8Cob/90/2007-388 zo dňa 04.06.2008. Poukázal na to, že žalobca nepokračoval riadne v konaní o
podanom dovolaní, keď Okresný súd Trenčín konanie o podanom dovolaní zastavil z dôvodu, žalobca
nezaplatil súdny poplatok za podané dovolanie.

37. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal dostatočne ani so samotnou platnosťou

dohody o náhrade škody, ktorú žalobca uzavrel so spoločnosťou United Industries a.s. dňa 20.10.2008,
na základe ktorej dňa 23.10.2008 dobrovoľne zaplatil spoločnosti United Industries a.s. sumu 4.960.000
Sk (164.641.83 eur). Žalovaný poukázal na neplatnosť takejto dohody podľa § 39 OZ, lebo predmetom
konania na súdoch v Trenčíne nebolo skúmanie vzniku škody ani otázka miery zavinenia žalovaného v
súvislostisovznikomškody,tedazjavneideoprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelomodporuje

zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Konanie žalobcu vo veci uzavretia Dohody
o náhrade škody so spoločnosťou United Industries a.s. považoval za konanie v rozpore s § 3 ods. 1
OZ ako aj § 41 a nasl. OBZ. Postup žalobcu označil za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi
hospodárskej súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom a spotrebiteľom podľa § 44 ods. 1
OBZ. Nakoľko žalobca uzavrel so spoločnosťou United Industries a.s. dohodu o znížení náhrady škody

bez toho, aby vopred vyzval žalovaného na vyjadrenie k jeho prípadnému zavineniu pri vzniku škody,
osoby vo vedení oboch spoločností sú vzájomne z minulosti prepojené, mal žalovaný podozrenie, že
uzavretie dohody o plnení, zaplatenie dohodnutej sumy ako aj nekonanie vo veci podaného dovolania
vrátane tohto súdneho konania je vyvolané účelovo s cieľom obohatiť sa na úkor žalovaného, čo
podľa neho zakladá podozrenie na zneužitie výkonu práva v neprospech žalovaného. Súd postupoval

nesprávne, keď sa touto otázkou nezaoberal. Poukázal na to, že súd v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že žalovaný neoprávnene zasiahol do zdvíhacieho zariadenia, čím došlo k vadnej
obsluhe zdvíhacieho zariadenia žalovaným, v konaní ale nebolo preukázané použitie zdvíhacieho
zariadenia žalovaným vadným spôsobom, teda v rozpore s predpísaným spôsobom použitia, ktorý musí
byť popísaný v návode na obsluhu zdvíhacieho zariadenia. Zdôraznil, že v konaní nebolo skúmané,

či takýto návod na obsluhu vôbec existoval a či bol návod na obsluhu žalobcom daný k dispozícií
žalovanému pred začatím vykonávania diela. Z uvedeného dôvodu záver súdu o neoprávnenom zásahu
dozdvíhaciehozariadeniažalovanýmjepodľanázoružalovanéhovrozporesvykonanýmdokazovaním.
Zdôraznil, že žalobca sám bol povinný zabezpečiť pre žalovaného zdvíhacie zariadenie, a teda aj
oboznámiť žalovaného so správnou obsluhou zdvíhacieho zariadenia, čo však žalobca nevykonal.

38. Poukázal na to, že svedok P.. Z. T., S.. na pojednávaní dňa 23.04.2009 uviedol len predpoklad,
že použitie elektrického zariadenia na obsluhu ručného zdvíhacieho zariadenia mohlo mať vplyv na
poškodenie zdvíhacieho zariadenia, išlo však o všeobecnú úvahu svedka a svedok sa nevyjadril
v tom zmysle, že podľa jeho názoru v konkrétnom prípade nahradenie ručnej obsluhy elektrickým

zariadením spôsobilo poškodenie zdvíhacieho zariadenia. Vo veci aj pred týmto súdom vypovedal ako
svedok súdny znalec P.. S., S.., ktorý uviedol, že ku škode došlo v prvom rade v dôsledku zlého
stavu žeriava, ktorý bol na zdvíhanie odstredivky použitý. Aj svedok P.. Ľ. Z., L.. na pojednávaní dňa
06.06.2012 uviedol, že podľa jeho názoru existovalo poškodenie zubov rohatky zdvíhacieho zariadeniauž v čase pred zdvíhaním predmetnej hnuteľnej veci zdvíhacím zariadením. Obdobne aj svedok F.
O. na pojednávaní dňa 02.10.2013 uviedol, že podľa jeho názoru rohatka zdvíhacieho zariadenia
bolo poškodená už pred zdvíhaním predmetnej hnuteľnej veci zdvíhacím zariadením vzhľadom na

charakter lomu zubu rohatky. Uviedol, že revízia zdvíhacieho zariadenia pred začatím používania
predmetného zdvíhacieho zariadenia bola vykonaná neoprávnenou osobou, teda nie je možné posúdiť,
či bola vykonaná správnym technologickým postupom, pričom za nevykonanie revízie predmetného
zdvíhacieho zariadenia oprávnenou osobou zodpovedá výlučne žalobca a uvedená skutočnosť je
súčasne porušením povinnosti žalobcu poskytnúť v zmysle uzavretej zmluvy o dielo žalovanému

na vykonanie diela zdvíhacie zariadenie v primeranom technickom stave, kedy práve neprimeraný
technický stav zdvíhacieho zariadenia mohol byť príčinou zlyhania zdvíhacieho zariadenia a následného
poškodenia odstredivky. Súd napriek uvedeným skutkovým zisteniam dospel k nesprávnemu záveru,
že poškodenie rohatky zdvíhacieho zariadenia bolo dôsledkom výlučne v dôsledku použitia elektrického
zariadenia namiesto ručného pohonu, ktorý záver je však v rozpore s výsledkami vykonaného
dokazovania.

39. Ďalej namietal, že dohoda medzi žalobcom a spoločnosťou United Industries a.s. zo dňa 20.10.2008
nemôže požívať právnu ochranu z dôvodu, je táto v rozpore s ustanoveniami OZ v časti určovania
výšky škody na veciach použitých. Dohodnutá náhrada škody s poukazom na § 443 OZ pri zmene
záväzku mala byť pri požiadavke zákonnosti a spravodlivosti v takej výške, ktorá zodpovedá cene

veci v čase poškodenia (zohľadňuje zníženie hodnoty veci v dôsledku jej použitia) a už vôbec nebola
v konaní zohľadnená skutočnosť, že odstredivka v čase podpisu Dohody o náhrade škody medzi
žalobcom s spoločnosťou United Industries a.s. dňa 20.10.2008 už neexistovala, neexistoval ani
poškodený kladkostroj. Dal do pozornosti, že Znalecký posudok č. XXX/XXXX znalca P.. Z. T. preukazuje
neúčelnosť naturálnej reštitúcie, keď vyčíslil všeobecnú hodnotu „poškodenej“ veci (odstredivky) ku

dňu 05.06.2003 vo výške 3.587.609 Sk (119.086,80 eur), čo je podstatne menej, ako si nechala
spoločnosť United Industries a.s. odhadnúť náklady na vykonanie predpokladanej opravy odstredivky
vo výške 6.821.139,20 Sk (226.420,34 eur) a žalobca zaplatil spoločnosti United Inustries a.s. bez
bližšieho zdôvodnenia sumu 4.960.000 Sk (164.641,83 eur), teda o 1.372.390,83 Sk (45.555,03
eur) viac, ako mala byť hodnota odstredivky podľa určenia súdneho znalca ku dňu 05.06.2003.

Zdôraznil, že súd v dokazovaním neustálil aká bola hodnota odstredivky po vzniku škodovej udalosti a
následne nezohľadnil jej hodnotu po vzniku škodovej udalosti pri vyčíslení skutočnej škody vzniknutej
poškodenému, nezisťoval aké poškodenie rotora odstredivky vlastne vzniklo, nebolo ani zisťované, z
čoho sa vlastne odstredivka skladala a ani aká časť odstredivky mohla byť predaná do šrotu a aká
nie, čo tiež mohlo modifikovať výšku prípadnej škody. Namietal, že závery prvostupňového súdu sú v

rozpore s právnym záverom Krajského súdu v Bratislave v uznesení č.k. 1Cob/315/2015-759, a to bez
doplnenia dokazovania, bez posúdenia námietok žalovaného o účasti žalobcu na spôsobení poškodenia
odstredivky a bez odôvodnenia súdu, na základe akých konkrétnych dôkazov dospel k záveru o
neexistencii spoluzodpovednosti či dokonca výlučnej zodpovednosti žalobcu na spôsobení poškodenia
odstredivky. Okrem toho namietal, že súd sa nevysporiadal s námietkou premlčania vznesenou počas

súdneho konania tak zo strany žalovaného ako aj zo strany intervenienta na strane žalovaného a v tomto
smere sa pripojil k vyjadreniu intervenienta uvedenom v ňom podanom odvolaní zo dňa 03.07.2019. S
ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta a
žalovanému priznáva náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

40. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril intervenient podaním doručeným súdu dňa 30.07.2019. V celom
rozsahu súhlasil s tvrdeniami a závermi žalovaného uvedenými v odvolaní žalovaného, považoval ich
za správne a v súlade s vykonaným dokazovaním.

41. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 01.08.2019. Podľa

žalobcu neobstojí odvolacia námietka intervenienta, že prvoinštančný súd nerešpektoval právny názor
odvolacieho súdu vyslovený v zrušovacom uznesení č.k. 1Cob/315/2015-759 zo dňa 19.10.2017, keď
v zmysle konštantnej judikatúry viazanosť názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP nie
je zmena právneho názoru nepatričná, predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti
sudcu, ktorý je viazaný len zákonom, v prípade preukázanej a v novom rozhodnutí riadne zdôvodnenej

takejzmenyskutkovéhostavu,žezotrvanienaniektoromzprávnychzáverochzrušovaciehorozhodnutia
odvolacieho súdu nebude možné. V rámci súdom prvej inštancie v novom konaní doplneného zisteného
skutkový stavu, predložil žalobca súdu vyjadrenia, v ktorých navrhol zmeniť právnu kvalifikáciu ním
uplatneného nároku z nároku na náhradu škody na postihový (regresný) nárok podľa § 440 OZ, priktoromniejepotrebnédokazovaťskutočnúvýškuškody.Žalobcauviedol,žesúdnebolvpôvodnomaniv
novomkonaníviazanýtým,akosvojnárokprávneposúdil.Zmenuprávnejkvalifikácieurobilsúdvnovom
konaní po doplnení skutkového stavu, ktorý odvolací súd nepovažoval za ustálený, prednesení nových

skutočností, v rámci vykonávania nových dôkazov a zhromažďovania podkladov k novému rozhodnutiu
(NS SR 3MCdo 20/2011), čím dospel k inému právnemu záveru, k akému ho zaviazal odvolací súd. S
takto navrhnutou novou právnou kvalifikáciou uplatneného nároku boli strany sporu, ako aj intervenient
na strane žalovaného, riadne oboznámení, mali sa možnosť sa k nemu vyjadriť, a toto právo aj v novom
konaní využili. Dodal, že žalovaný v rámci dokazovania, ako ani v odvolaní nenapadol nové právne

posúdenie uplatňovaného nároku, ani sa nijako k tejto otázke v odvolaní nevyjadril, preto možno mať s
ohľadom na koncentráciu konania vyjadrenú v § 149 a nasl. CSP za to, že s touto zmenenou právnou
kvalifikáciou súhlasí a možno ju považovať medzi stranami za nespornú.

42. Namietal, že odvolanie žalovaného nespĺňa jednu z osobitných náležitostí tohto podania v zmysle §
363 CSP, keď žalovaný vôbec neuviedol v akom konkrétnom pochybení vidí naplnenie vymenovaných

odvolacích dôvodov, túto náležitosť spĺňa odvolanie žalovaného len v prípade 5 odvolacích dôvodov
čl. II. odvolania iba sčasti. Mal za to, že žalovaným tvrdená nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je
vadou, ktorú by mohol subsumovať pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Žalobca
uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za dostatočne odôvodnené, súd sa v ňom vysporiadal so
všetkými relevantnými skutočnosťami. Zastával názor, že v prípade napadnutého rozhodnutia nedošlo

k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. K námietke žalovaného, že súd prvej
inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy uviedol, že je vo výlučnej kompetencii súdu, aby posúdil
relevantnosť navrhovaných dôkazov stranami sporu a pokiaľ je žalobcovi známe, súd prvej inštancie
vykonal žalovaným dňa 20.08.2018 na pojednávaní jediný navrhnutý dôkaz vyžiadaním si dokladov
o stave odstredivky od spoločnosti United Industries a.s.za účelom preukázania výšky škody, ktorá

mala žalobcovi vzniknúť, a to podľa stavu k dnešnému dňu, a ako bolo s odstredivkou naložené po
právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne. K uvedenému dožiadaniu súdu prvej inštancie
sa spoločnosť United Industries a.s. vyjadrila listom zo dňa 20.11.2018. Zdôraznil, že žalovaný na
poslednom pojednávaní pred skončením dokazovania a vyhlásením rozsudku (rovnako ako intervenient
na strane žalovaného) konanom dňa 27.02.2019, nemali na výzvu súdu prvej inštancie žiadne návrhy

na vykonanie dokazovania, preto považoval tento odvolací dôvod s ohľadom na koncentráciu konania
za nedôvodný.

43. K námietke nesprávneho ustálenia osoby spoluzodpovednej za vznik škody žalobca uviedol, že
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zodpovednosť za zdvíhacie zariadenie v spojení s jeho

technickým stavom mal pri spätnej montáži zapožičanej odstredivky ručným kladkostrojom v areáli
podniku United Industries a.s. v Šuranoch žalovaný, resp. spoločnosť United Industries a.s., ktorá
žalovanému tento kladostroj za týmto účelom zapožičala. Naviac uviedol, že ak by žalovanému aj
poskytol ručný kladkostroj, čo však nebol tento prípad, mal by žalovaný podľa § 551 ods. 1 OBZ
povinnosť upozorniť žalobcu na nevhodnosť zapožičanej veci, a ak by na jej použití žalobca trval, tak

by mal právo spätnú montáž prerušiť až do výmeny kladkostroja. V opačnom prípade, a to je aj tento
prípad, žalovaný zodpovedá podľa § 551 ods. 3 OBZ za vadný výsledok spätnej montáže spôsobený
použitím údajne vadného kladkostroja. S poukazom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov uviedol,
že súd prvej inštancie správne zhodnotil vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie.VprípadesvedeckýchvýpovedípretonepovažovalnázorsvedkaO.,vzhľadomnaabsenciu

odborného vzdelania, a osobný vzťah k prejednávanej veci, vo vzťahu k príčinám škody za relevantný,
a naopak prihliadol na výpovede znalca P.. Z., L.., či znalca P.. T., ktorý zhodne vypovedali, že príčinou
vzniku škody na montovanej odstredivke bolo použitie elektromotora na ručnom kladkostroji spoločnosti
United Industries a.s., a nie únava materiálu, či iná intervenientom tvrdená vada ručného kladkostroja.
Z uvedeného dôvodu následne riadne vykonaného dokazovania považoval argumentáciu žalovaného

založenú na jeho späťvzatom návrhu na začatie dovolacieho konania zo dňa 04.06.2008 za právne
irelevantnú. K otázke údajného premlčania nároku žalobca uviedol, že v čase uplatnenia jeho nároku
pred súdom neuplynula zákonná premlčacia doba. Ohľadne otázky premlčania nároku sa stotožnil
so odôvodnením súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

44. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného a k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu intervenienta
sa vyjadril intervenient podaním doručeným súdu dňa 19.08.2019. V celom rozsahu súhlasil s
obsahom vyjadrenia žalovaného k odvolaniu intervenienta. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovanýnedostatočne odôvodnil ním podané odvolanie, keď žalovaný v odvolaní jasne uviedol odvolacie dôvody
ako aj odôvodnenie k jednotlivým uplatneným odvolacím dôvodom. Konštatoval, že rozsah napadnutého
rozsudku a podrobný opis priebehu konania neznamená, že súd riadne a dostatočne odôvodnil svoje

rozhodnutie. Poukázal tiež na obsah odvolania žalovaného, v ktorom žalovaný uviedol, na základe
akých skutočností došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Dal do
pozornosti, že v zmysle uzavretej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, zdvíhacie zariadenie bol
žalovanému povinný poskytnúť žalobca, a teda ak aj predmetné zdvíhacie zariadenie bolo žalovanému
odovzdané spoločnosťou United Industries a.s., išlo o zdvíhacie zariadenie zabezpečené žalobcom v

zmysle objednávky žalobcu, resp. uzavretej zmluvy.

45. K vyjadreniu intervenienta sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.09.2019. Trval
na tom, že odvolanie žalovaného nespĺňa osobitnú náležitosť odvolania v zmysle § 363 CSP. Mal za
to, že právo na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa aj právo na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v
danomprípadeporušenénebolo.Nesúhlasilstvrdenímintervenienta,žežalovanýmprispôsobeníškody

použité zdvíhacie zariadenie (ručný kladostroj) bolo zabezpečené žalobcom v zmysle jeho objednávky
respektíve uzavretej zmluvy a v tomto smere poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd
prvej inštancie uviedol, že zo zmluvy v podobe objednávky č. P73 je preukázaná povinnosť zabezpečiť
žeriav k manipulácii, pričom v tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že uvedené bez ďalšieho
neimplikovalo vznik zodpovednosti žalobcu za prípadné vadné zdvíhacieho zariadenie, keďže sám

žalovaný označil, že toto bolo poskytnuté treťou osobou (Šurianskou spoločnosťou, a.s.), a vykonanie
revízienaňomsiobjednalarovnakouvedenátretiaosoba,zčohovyplýva,žesámžalovanýsizaobstaral
použité zdvíhacie zariadenie. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že aj keby si nesplnil svoju zmluvnú
povinnosť, nemalo by toto porušenie za následok vznik zodpovednosti za výber prípadne nevhodného
zdvíhacieho zariadenia žalovaným ako profesionálom, či odborne spôsobilou osobou. Záverom uviedol,

že súd sa v napadnutom rozsudku jasne a zrozumiteľne vysporiadal so všetkými otázkami právnej
kvalifikácie uplatňovaného regresného nároku, v rámci čoho sa stotožnil s názorom, že neoprávnený
zásah do hnacieho mechanizmu kladkostroja žalovaným bol bezprostrednou príčinou zrútenia hnacieho
mechanizmu bez možnosti toto odvrátiť, teda žalovaný týmto neoprávneným zásahom porušil svoju
povinnosť vykonávať dielo s odbornou starostlivosťou (§ 537 ods. 1 OBZ) a súčasne porušil povinnosť

predchádzať škodám (§ 415 OZ), v dôsledku čoho vznikla spoločnosti United Industries, a.s. ako
primárne poškodenému škoda na zdvíhanom zariadení (odstredivke).

46. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

47. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a §
380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s §
219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 26Cb/171/2009-925 zo dňa 27.

februára 2019 je potrebné potvrdiť ako vo výroku vecne správny.

48. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré

otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

49. Podľa § 536 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa

zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

50. Podľa § 537 ods. 1 OBZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo
zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným

časom.

51. Podľa § 554 ods. 1 OBZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a
odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmtozákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ
objednávateľa, aby prevzal dielo.

52.Podľa§757OBZ,prezodpovednosťzaškoduspôsobenúporušenímpovinnostíustanovenýchtýmto
zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl..

53. Podľa § 373 OBZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť.

54. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý je povinný počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

55. Podľa § 440 OZ, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.

56. Podľa § 387 ods. 1 OBZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

57. Podľa § 387 ods. 2 OBZ, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou
práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

58. Podľa § 391 ods. 1 OBZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo
dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

59. Podľa § 397 OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

60. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

61. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

62. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

63. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

64. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia Okresného súdu Pezinok č.k. 26Cb/171/2009-925 zo dňa 27. februára 2019, pretože vo

výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný ani intervenient na strane žalovaného
neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného
rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné
právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací

súd nasledovné:

65. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 164.309,90 eur s príslušenstvom.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky na vznik regresného nároku
žalobcu voči žalovanému za žalobcom zaplatenú náhradu škody vo výške 164.309,90 eur na účet

spoločnosti United Industries a.s. zaplatenú na základe rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k.
8Cob/90/2007-388 zo dňa 04.06.2008. Žalovaného preto zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
164.309,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 164.309,90 eur od
07.06.2009 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcovivoči žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania vo výške 70,73 %. Proti tomuto rozsudku podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný ako aj intervenient na strane žalovaného. Žalovaný sa
v podanom odvolaní v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi odvolania intervenienta, z čoho možno vyvodiť

jeho súhlas s odvolaním podaným intervenientom na strane žalovaného v zmysle § 360 ods. 2 CSP.
Žalovaný v odvolaní namietal existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e) f), g),
h) CSP. Intervenient na strane žalovaného v odvolaní namietal existenciu odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP.

66. Súd prvej inštancie mal z objednávky č. P73 za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
bola písomne uzavretá zmluva o dielo podľa § 536 OBZ, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného
demontovať odstredivku HW2A v Trnavskom cukrovare, a.s. a vykonať jej montáž v Šurianskej
spoločnosti a.s., keď žalobca sa zaviazal poskytnúť súčinnosť, a to zabezpečiť prepravné vozidlo a
žeriavy k manipulácií a preprave a zaplatiť odplatu (§ 537 ods. 1 OBZ) a záväzok žalobcu za toto
zaplatiť odplatu vo výške 240 Sk/1 osoba/1 h po odsúhlasení kompetentným pracovníkom žalobcu (§

546 OBZ). Nebolo sporné, že táto zmluva bola riadne žalovaným plnená v časti demontáže odstredivky
v Trnavskom cukrovare, a.s. (§ 554 ods. 1 OBZ), avšak vykonanie diela montážou odstredivky v
Šurianskej spoločnosti a.s. nebolo vykonané riadne, keď pri tomto došlo k pádu odstredivky na zem z
výšky cca. 7 m. Keďže k pádu odstredivky došlo pri plnení zmluvy žalobcom pre spoločnosť Šurianska
spoločnosť a.s. (teraz United industries a.s.) a odstredivka bola vo vlastníctve Šurianska spoločnosť

a.s., domáhala sa táto spoločnosť voči žalobcovi náhrady škody vzniknutú tým, že sa zmenšil majetok
Šurianskejspoločnostia.s.poškodenímodstredivkyvdôsledkupádu.KrajskýsúdvTrenčínerozsudkom
č.k. 8Cob/90/2007-388 zo dňa 04.06.2008 rozhodol tak, že žalobca je povinný zabezpečiť vykonanie
opravy odvodňovacej odstredivky alebo je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.500.000 Sk ako náhradu
škody. Následne došlo medzi žalobcom a spoločnosťou United industries a.s. k uzavretiu dohody

o judikovanej povinnosti, a to Dohodou o nahradení škody zo dňa 20.10.2008. Súd prvej inštancie
posúdil Dohodu o nahradení škody zo dňa 20.10.2008 ako dohodu o zrušení (časti) práva, vzhľadom
na čo ustálil, že nedošlo k pretrhnutiu potenciálnej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym porušením
povinnosti žalobcom vo vzťahu k spoločnosti United Industries a.s. a poskytnutím peňažného plnenia
žalobcom tejto spoločnosti, teda konštatoval, že žalobca zaplatil spoločnosti United Industries a.s.

sumu 164.309,90 Eur (pôvodne 4.950.000 Sk) ako následok porušenia jeho právnej povinnosti vrátiť
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci, keď nešlo o povinnosť žalobcu z
nového právneho dôvodu - z titulu existencie Dohody o nahradení škody zo dňa 20.10.2008. Súd prvej
inštancie žalobou uplatnený nárok žalobcu právne posúdil ako regresný nárok na náhradu škody podľa
ustanovenia § 440 Občianskeho zákonníka.

67. Odvolací súd poukazuje na to, že v rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 26Cb/171/2009-692 zo
dňa 05.09.2014, ktorým súd okrem iného žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu
vo výške 164.309,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 164.309,90 eur
od 07.06.2009 do zaplatenia a ktorý bol uznesením Krajského súdu v Bratislava č.k. 1Cob/315/2015-759

zo dňa 19.10.2017 v tejto časti zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, Okresný súd Pezinok rozhodoval o nároku žalobcu voči žalovanému právne
kvalifikovanom ako nárok na zaplatenie náhrady škody. Z tohto právneho posúdenia vychádzal aj
odvolací súd v zrušujúcom uznesení č.k. 1Cob/315/2015-759 zo dňa 19.10.2017, keď uviedol, že ak
by súd prvej inštancie po doplnení dokazovania ustálil, že žalovaný zodpovedá za škodu žalobcovi,

bude sa musieť zaoberať otázkou skutočnej výšky škody, k porušeniu akej právnej povinnosti došlo
na základe uzatvorenej zmluvy o dielo ako i príčinnou súvislosťou medzi vznikom škody, porušením
právnej povinnosti, pričom úlohou súdu bude tiež zistiť, či samotný žalobca neporušil niektorú so svojich
povinností pred začatím vykonania diela. Uviedol tiež, že súd prvej inštancie sa v ďalšom bude musieť
zaoberať otázkou, či a kedy došlo k vzniku prípadnej škody, kto za ňu zodpovedá a aký je rozsah

škody. Po zrušení pôvodného rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa 05.09.2014 a vrátení veci na
ďalšie konanie uznesením Krajského súdu v Bratislave, a zároveň po opätovnom prejednaní veci a
doplnení zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie však došlo zo strany konajúceho súdu k
zmene právnej kvalifikácie v konaní uplatňovaného nároku žalobcu, a to z nároku na náhradu škody na
regresný nárok podľa ustanovenia § 440 Občianskeho zákonníka. V prípade regresného postihu podľa

uvedeného ustanovenia zákon stanovuje odlišné predpoklady pre úspešné uplatnenie tohto nároku v
porovnaní s nárokom na náhradu škody v zmysle ustanovení § 757 a § 373 Obchodného zákonníka.
Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nebol povinný v ďalšom konaní skúmať a v rozhodnutí sa zaoberať
splnením predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi tak, akouviedol odvolací súd v zrušujúcom uznesení č.k. 1Cob/315/2015-759 zo dňa 19.10.2017, ale správne
postupoval, keď sa zameral na splnenie predpokladov postihu regresnej náhrady podľa ustanovenia §
440 Občianskeho zákonníka. Okrem toho, samotné právne posúdenie nároku uplatňovaného žalobcom

ako regresného nároku podľa ustanovenia § 440 Občianskeho zákonníka v podanom odvolaní ani
jeden z odvolateľov nenamietal. Z tohto dôvodu neobstojí námietka žalovaného a intervenienta na
strane žalovaného, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v
zrušujúcom uznesení.

68. Zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva, že odvolací súd je viazaný názorom vysloveným v
predchádzajúcom rozhodnutí, a preto po prehodnotení veci môže dospieť k inému záveru. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/3342/2007 zo
dňa 24.10.2007, podľa ktorého „Odvolací soud může změnit svůj právní názor vyjádřený v předchozím
zrušujícím usnesení a potvrdit rozhodnutí soudu prvního stupně, jímž ten jeho dřívější právní názor
nerespektoval. Tuto možnost odvolacího soudu lze dovodit i z judikatury Nejvyššího soudu, v níž se

konstatuje, že odvolací soud není vázán svým dřívějším právním názorem v dané věci neboť ze žádného
ustanovení občanského soudního řádu nelze dovodit, že by odvolací soud nemohl již jednou vyslovený
právní názor ve věci v pozdějším odvolacím řízení změnit (viz rozsudek Nejvyššího soudu ze dne
19. června 2003, sp. zn. 22 Cdo 880/2003). Tento závěr se jeví logickým i z toho důvodu, že proti
rozhodnutí soudu odvolacího již právní řád neposkytuje účastníkovi žádný řádný opravný prostředek.

Bylo by proto v rozporu s účelem civilního soudního řízení, jestliže by odvolací soud pod „tíhou“ svého
dříve vysloveného právního názoru musel ve věci rozhodnout stejně, byť by ve světle nových právně
významných událostí (např. nálezu Ústavního soudu či rozhodnutí soudu Nejvyššího) byl přesvědčen o
neslučitelnosti takového rozhodnutí s právním řádem.“

69. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4 Cdo 284/2010 zo dňa 28. októbra 2011
uviedol, že podľa § 440 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného,
má proti nemu postih. Toto ustanovenie upravuje nárok osobitnej povahy, ktorý nie je nárokom na
náhradu škody, a nie je ani nárokom vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia, lebo ten, kto plnenie
poskytol, bol naň zo zákona povinný, hoci škoda bola spôsobená zavinením iného. Podmienkou vzniku

tohto nároku je skutočnosť, že nárok poškodeného zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá tento nárok
uplatňuje.

70. Ustanovenie § 440 Občianskeho zákonníka upravuje právne dôsledky vzťahu, ktorý pôvodne vznikol
medzi zodpovedným subjektom voči poškodenému a následným vzťahom subjektu zodpovedného

poškodenému k osobe, ktorá škodu fakticky spôsobila svojím konaním, za ktorú však spravidla nenesie
voči poškodenému priamu zodpovednosť, resp. túto síce nesie, ale poškodený náhradu škody uplatnil
voči osobe zodpovednej z iného dôvodu, ktorá však nie je voči poškodenému zodpovedná solidárne.
Zákon tento vzťah rieši tak, že ten, kto za škodu zodpovedá a ktorý z dôvodu svojej zodpovednosti
(z iného právneho dôvodu) plnil poškodenému, sa môže domáhať postihu - regresnej náhrady

voči tomu, kto škodu subjektívne spôsobil a nebol zaviazaný na náhradu škody voči poškodenému
spoločne a nerozdielne. Vo svojej podstate ide o záväzkový vzťah medzi uvedenými subjektmi, ktorého
základ vyplýva z existencie škody spôsobenej poškodenému, pričom súčasne existuje zodpovednostný
vzťah medzi poškodeným a inou osobou, ktorá zodpovedá za škodu bez zreteľa na zavinenie.
Podstatou postihu podľa § 440 Občianskeho zákonníka je záväzkový vzťah tohto, kto na základe svojej

zodpovednosti plnil (ale samotnú škodu priamo nezavinil) a tohto kto škodu priamo zavinil. Dôsledkom
tohtojeajvylúčenievyužitiamoderačnéhoprávavzmysle§450Občianskehozákonníka.Predpokladom
postihu regresnej náhrady je: i) zodpovednosť za škodu toho, kto sa domáha regresnej náhrady, ii)
zaplatenie náhrady škody (alebo jej časti) tým, kto za škodu zodpovedá, iii) subjektívna zodpovednosť
priameho škodcu.

71. Prvým predpokladom zodpovednosti za škodu je okrem existencie samotnej škody na strane
poškodeného aj zodpovednosť konkrétnej osoby. Je rozhodné len čo, či v tejto osobe ide o subjekt,
ktorý za škodu voči poškodenému zodpovedá. Nie je preto rozhodné, či o jeho zodpovednosti bolo
rozhodnuté súdom, alebo túto povinnosť plnil dobrovoľne. V prípade, že o jeho povinnosti (vrátane

výšky) bolo rozhodnuté súdom, súd v konaní o regresnej náhrade z tohto rozhodnutia vychádza.
Zodpovednosť žalobcu za škodu konštatoval Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 8Cob/90/2007-388
zo dňa 04.06.2008. Na uvedenú skutočnosť poukázal i súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.72. Druhým predpokladom regresnej náhrady je plnenie zo strany inak zodpovedného subjektu.
Uplatnenie regresného nároku je limitované výškou jeho plnenia. Ako uviedol súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia, samotné plnenie žalobcom peňažnej sumy 164.309,90 eur (pôvodne

4.950.000 Sk) spoločnosti United Industries a.s. nebolo sporné, naplniac tak jednu z alternatív svojej
povinnosti podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/90/2007-388 zo dňa 04.06.2008 ako aj
náhradu trov konania a navyše bolo preukázané prevodným príkazmi a výpismi z účtu žalobcu.

73. Aplikácia ustanovenia § 440 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len vtedy, ak je daná

subjektívna zodpovednosť (zodpovednosť za zavinenie) priameho škodcu. Ide o tretí predpoklad pre
vznik regresného nároku. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 23 Cdo 1053/2015 zo
dňa 23. augusta 2016 v tomto smere uviedol, že „Zavinením podľa § 440 Občianskeho zákonníka
sa rozumie to, či a do akej miery možno osobe, ktorá spôsobila škodu, pričítať okolnosti, ktoré ku
vzniku škody viedli, a nie vnútorný psychický vzťah tejto osoby k jej správaniu a jeho následku.“
Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný sa zaviazal vykonať práce pre žalobcu, a to demontáž

a následne montáž zariadenia - odstredivky. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalovaný bol
pri týchto prácach povinný vykonávať tieto nielen na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v
dojednanom čase (§ 537 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale samozrejme bol povinný konať tak,
aby predchádzal možným škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí (§ 415
Občianskeho zákonníka). Súd zároveň na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že

žalovaný vykonával obsluhu kladkostroja vadným spôsobom rozporným s predpísaným spôsobom,
čím vystavil zariadenie kladkostroja rázovej sile, na ktorú nebolo zariadenie dimenzované. Nebol
preto potenciál samotného zariadenia vysporiadať sa s vadnou obsluhou zariadenia a vstrebať rázovú
silu, na ktorú nebolo zariadenie dimenzované. Súd mal potom za to, že k poškodeniu rohatky (k jej
lomu) došlo v dôsledku vadnej obsluhy zariadenia. Konštatoval, že neoprávnený zásah do hnacieho

mechanizmu kladkostroja bol bezprostrednou príčinou zrútenia hnacieho mechanizmu bez možnosti
toto odvrátiť a zlyhania rohatky ako bezpečnostnej súčiastky. Ustálil, že žalovaný vadnou obsluhou
zariadenia, zásahom do hnacieho mechanizmu kladkostroja, porušil svoju právnu povinnosť vykonať
dielo jeho riadnym ukončením a vykonať dielo s odbornou starostlivosťou (§ 537 ods. 1 a § 554 ods.
1 Obchodného zákonníka) a súčasne porušil povinnosť predchádzať škodám (§ 415 Občianskeho

zákonníka) v dôsledku čoho vznikla spoločnosti United Industries a.s. škoda na zariadení. Odvolací
súd týmto zároveň odkazuje na bod 27. až 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa
súd prvej inštancie uvedeným bližšie zaoberal a náležite vysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené
bolo v konaní preukázané splnenie všetkých predpokladov pre vznik regresného nároku žalobcu voči
žalovanému za žalobcom zaplatenú náhradu škody vo výške 164.309,90 eur na účet spoločnosti United

Industries a.s..

74. Odvolací súd zároveň poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, podľa ktorého z listinných
dôkazov - z rozhodnutia Národného inšpektorátu práce číslo 148/2004 - 2,1 zo dňa 25.02.2005, z
Odborného a záväzného stanoviska k bezpečnosti vyhradeného technického zariadenia č. 2022/4/2004

a zo Stanoviska k havárií dvounosníkové kočky s kladkostrojem typ F nosnost 10t výr. č. 022 vyplýva,
že použitie elektromotora ako hnacieho mechanizmu ručného kladkostroja bolo príčinou zlyhania
kladkostroja. Z výpovedí svedkov N. S. a A. D. mal súd prvej inštancie preukázané vykonanie 2 až
4 prestávok, teda elektromotor sa spúšťal 3- až 5-krát. Uvedené potom podľa súdu prvej inštancie
mohlo mať vplyv na poškodenie rohatky, keď každé takéto rozbehnutie pohybu je záťaž na rohatku

v stroji, ktorý na takúto záťaž nie je určený. Pri posúdení príčiny porušenia rohatky pritom súd prvej
inštancie vychádzal predovšetkým z Technickej správy, analýza príčin porušenia západky mostového
zdvíhadla vyhotovená P.. Ľ. Z., S.. za Výskumný ústav zváračský Bratislava, v ktorej sa konštatuje, že
ide o transkryštalický lom, teda lom vzniknutý v dôsledku veľkej energie trhajúcej kryštalické jadrá a to
v dôsledku preťaženia ohybom.

75. Ak odvolatelia vo vzťahu k príčinám vzniknutej škody poukazovali na svedeckú výpoveď P.. Z. S.,
P.. Ľ. Z., L., F. O. a P.. Z. T., S.., či znalecký posudok P.. T. Č.. XXX/XXXX, odvolací súd dáva do
pozornosti ustanovenie čl. 15 CSP, § 191 ods. 1 CSP a zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Táto
zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a

dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu. Odvolací súd pritom dáva do pozornosti, že na pojednávaní dňa 06.06.2012 P.. Ľ. Z., L.. pri
výsluchu ako svedok uviedol „Podľa môjho názoru išlo o krehký lom vzhľadom na typ materiálu a to sivú
liatinu,tentojecitlivýnapreťaženie.Podľamôjhonázorudošlokpoškodeniunáhlympreťažením.“aP..Z.T. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.04.2012 uviedol „Ja si pamätám, že súčiastka bola z krehkej
liatiny, išlo o razový lom, teda nešlo o únavu materiálu ale o náhle dynamické zaťaženie, presnejšie
prekročenie medze jeho pevnosti.“ a tiež vyjadril predpoklad, že použitie elektrického zariadenia na

obsluhu ručného zdvíhacieho zariadenia mohlo mať vplyv na poškodenie zdvíhacieho zariadenia.

76. Vo vzťahu k námietkam odvolateľov o spoluzodpovednosti, resp. výlučnej zodpovednosti žalobcu na
spôsobení poškodenia predmetnej odstredivky ako subdodávateľa žalovaného vo veci zabezpečenia
funkčných zdvíhacích zariadení, keď podľa ich názoru z vykonaného dokazovania nevyplýva záver, že

k poškodeniu zdvíhacieho zariadenia a následnému poškodeniu odstredivky došlo výlučne z dôvodu
neoprávneného zásahu žalovaného do zdvíhacieho zariadenia, odvolací súd poukazuje na bod 14.
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že žalobca tvrdil,
že zabezpečil len zariadenie na naloženie odstredivky, pričom zariadenia na ďalšiu manipuláciu
zabezpečiť nemal. Súčasne žalobca poukazoval na skutočnosť, že žalovaný sám uvádzal, že zdvíhacie
zariadeniesizaobstaralodspoločnostiŠurianskaspoločnosť,a.s..Zobjednávkyč.P73bolapreukázaná

povinnosť žalobcu zabezpečiť „žeriavy k manipulácii“, z čoho súd vyvodil, že žalobca mal zabezpečiť
nielen žeriavy potrebné na naloženie a vyloženie odstredivky z prepravného vozidla, ale aj na
akúkoľvek inú manipuláciu, t.j. vrátane demontáže a montáže. Súd uviedol, že uvedené by bez
ďalšieho neimplikovalo vznik zodpovednosti žalobcu za prípadnú vadné zdvíhacie zariadenie, keďže
sám žalovaný označil, že motorové zdvíhadlo bolo „poskytnuté Šurianskou spoločnosťou, a.s.“ a ďalej

tiež, že „vykonanie revízie si objednala spoločnosť Šuriansky cukrovar, a.s.,“, z čoho vyplýva, že
sám žalovaný si zaobstaral zdvíhacie zariadenie. Aj keď si žalobca nesplnil svoju povinnosť, súd
dospel k záveru, že toto porušenie nemá za následok vznik zodpovednosti žalobcu za výber prípadne
nevhodného zdvíhacieho zariadenia žalovaným. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu
prvej inštancie stotožňuje. Z tohto dôvodu neobstojí námietka odvolateľov, že žalobca neposkytol

žalovanému návod na obsluhu zdvíhacieho zariadenia, resp. neoboznámil žalovaného so správnym
používaním predmetného zdvíhacieho zariadenia, ako ani námietka, že revízia zdvíhacieho zariadenia
bola vykonaná neoprávnenou osobou.

77. Vo vzťahu k námietke odvolateľov, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie dostatočne,

odvolací súd dáva do pozornosti, že civilné sporové konanie je kontradiktórne konanie, v ktorom platí
tzv. prejednacia zásada. Súd nemá vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie
skutkového stavu, nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou sporových strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy, tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou

žalobcu a žalovaného a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami
vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Odvolací
súd poukazuje na to, že po zrušení rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 26Cb/171/2009-692 zo
dňa 05.09.2014 uznesením Krajského súdu v Bratislava č.k. 1Cob/315/2015-759 zo dňa 19.10.2017
žalovaný a intervenient vo vzťahu k doplneniu dokazovania navrhli vyžiadanie informácií a dokladov o

stave predmetnej odstredivky po roku 2008. Súd prvej inštancie v tomto smere dokazovanie doplnil,
spoločnosť United Industries a.s. vyzval na oznámenie relevantných skutočností (výzva č.l. 882 súdneho
spisu), pričom táto reagovala podaním doručeným súdu dňa 22.11.2018 (č.l. 900 súdneho spisu).
Na pojednávaní dňa 27.02.2019 žalobca, žalovaný ani intervenient nemali žiadne ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania. Z tohto dôvodu neobstojí námietka žalovaného a intervenienta, že súd prvej

inštancie nevykonal dokazovanie dostatočným spôsobom.

78. Ohľadne námietky odvolateľov, že súd dokazovaním neustálil, aká bola hodnota odstredivky po
vzniku škodovej udalosti a následne nezohľadnil jej hodnotu po vzniku škodovej udalosti pri vyčíslení
skutočnej škody vzniknutej poškodenému, sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie

v napadnutom rozsudku, a síce, že vzhľadom na skutočnosť, že ide o regresný nárok a žalobca zaplatil
spoločnosti United Industries a.s. sumu prevyšujúcu 164.309,90 eur, mal žalobca nárok na zaplatenie
regresnéhonárokuvplnejvýške,keďvýškajehoregresujezávislánavýškenímzaplatenejsume.Pokiaľ
chcel žalovaný alebo intervenient znížiť túto sumu z dôvodu, že prevyšuje skutočnú výšku, mali uplatniť
také prostriedky procesnej obrany, aby to dosiahli, čo však neurobili. Túto námietku preto odvolací súd

považoval za nedôvodnú.

79. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd pre úplnosť uvádza, že nevzhliadol
žiadny dôvod neplatnosti Dohody o náhrade škody, ktorú žalobca uzavrel so spoločnosťou UnitedIndustries a.s. dňa 20.10.2008 a v zmysle ktorej dňa 23.10.2008 žalobca zaplatil spoločnosti United
Industries a.s. sumu vo výške 164.309,90 eur. Tejto dohode predchádzal právoplatný rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/90/2007-388 zo dňa 04.06.2008, ktorým bol žalobca zaviazaný

nahradiť škodu spoločnosti United Industries a.s.. Podľa názoru odvolacieho súdu takáto dohoda
neodporuje dobrým mravom a taktiež konanie žalobcu vo veci uzavretia tejto dohody nemožno
považovať za nekalosúťažné konanie podľa § 44 ods. 1 OBZ, ako nedôvodne v podanom odvolaní
namietal žalovaný, avšak bez toho aby náležitým spôsobom uviedol z akých skutočností takýto záver
vyvodzuje.

80. Žalovaný a intervenient v odvolaní namietali nesprávny záver súdu prvej inštancie ohľadne
nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania. Trvali na tom, že povinnosť nahradiť vzniknutú škodu
spoločnosti United Industries a.s. vznikla žalobcovi okamihom poškodenia odstredivky, teda dňa
05.06.2003 a súčasne v rovnaký okamih vzniklo žalobcovi právo na náhradu škody voči žalovanému
ako subjektu, pri ktorého činnosti pre žalobcu na základe uzavretej zmluvy o dielo došlo k poškodeniu

odstredivky. Právo žalobcu na náhradu škody voči žalovanému podľa ich názoru nevzniklo až okamihom
uhradenianáhradyškodyspoločnostiUnitedIndustriesa.s.akovodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol
súd, pretože k zníženiu majetku žalobcu nedošlo až uhradením náhrady škody spoločnosti United
Industries a.s., ale už vznikom záväzku žalobcu nahradiť vzniknutú škodu spoločnosti United Industries
a.s.. Mali za to, že štvorročná premlčacia doba uplynula dňa 05.06.2007 a žalobca podal návrh na

súd po uplynutí premlčacej doby. Odvolací súd túto námietku považoval za nedôvodnú a stotožnil sa s
právnym názorom súdu prvej inštancie, že námietka premlčania vznesená žalovaným a intervenientom,
je nedôvodná, nakoľko v čase podania žaloby žalobcovi neuplynutia zákonom stanovená premlčacia
doba. V prejednávanej veci je totiž rozhodujúce, kedy žalobca mohol vykonať po prvý raz svoje
postihové právo, ktoré sa odvíja od toho, že žalobca plnil poškodenému, t.j. spoločnosti United Industries

a.s.. Keďže právo žalobcu na tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody, nemožno jeho
vznik odvodzovať od škodovej udalosti, ale od momentu, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie
poškodenému. Žalobcovi sa zmenšil majetok, a teda mu vznikla škoda až zaplatením náhrady škody
podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/90/2007-388 zo dňa 04.06.2008, ktorá suma bola
zaplatená poškodenému dňa 23.10.2008. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri

právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť
na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Vzhľadom na to, že žalobca zaplatil poškodenému
náhradu škody dňa 23.10.2008, podľa názoru odvolacieho súdu však prvým objektívnym okamihom, v
ktorom mohol žalobca požiadať žalovaného o plnenie, resp. podať žalobu na súd, bol nasledujúci deň,
t.j. 24.10.2008 a od tohto dňa začala žalobcovi plynúť štvorročná premlčacia doba podľa ustanovenia §

397 Obchodného zákonníka. Nakoľko žalobca podal žalobu na súd dňa 05.05.2009, ktorá bola doručená
súdu dňa 11.05.2009, podal ju pred uplynutím premlčacej doby.

81. K odvolacej námietke žalovaného, že súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s tým,
že žalobca nepokračoval riadne v konaní o podanom dovolaní voči rozsudku Krajského súdu v

Trenčíne č.k. 8Cob/90/2007-388 zo dňa 04.06.2008 keď nezaplatil súdny poplatok za podané dovolanie,
odvolací súd uvádza, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by podanie dovolania
voči rozsudku, ktorým bol žalobca zaviazaný nahradiť škodu poškodenému bolo podmienkou pre
uplatnenie regresného nároku podľa ustanovenia § 440 Občianskeho zákonníka. Okrem toho je na
mieste uviesť, že žalobca (v konaní vedenom Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 8Cob/90/2007

v procesnom postavení žalovaného) opakovane listom zo dňa 19.03.2008 a listom zo dňa 27.03.2008
vyzval žalovaného na pristúpenie do súdneho konania vedeného so spoločnosťou United Industries a.s.
ako vedľajší účastník (v súčasnosti intervenient), čo žalovaný odmietol, preto mu neprináleží dovolávať
sa v tomto konaní nesprávneho rozhodnutia daného sporu či nesprávneho vedenia sporu.

82.Zanedôvodnúpovažovalodvolacísúdinámietkuodvolateľovohľadnenedostatočnéhoodôvodnenia
a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia
vysporiadal so všetkými podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a
intervenienta.Súdzároveňnapadnutýrozsudokpodrobneapresvedčivoodôvodnil.Odvolacísúdjetoho
názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia kladie ustanovenie § 220 ods. 2 CSP.

83. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného a intervenienta odvolací súd tiež pripomína, že do
obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý procespodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).

84. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v

opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

85. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k.
26Cb/171/2009-925 zo dňa 27. februára 2019 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne

správny.

86. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

87. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

88. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).