Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Sa/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200116
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7023200116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E., štátna príslušnosť: Marocké kráľovstvo, bez dokladu totožnosti,
toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. F. XX, XXX XX G.,
zastúpený Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému:
Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice – letisko, 041 75 Košice – letisko, o správnej
žalobe vo veci zaistenia zo dňa 08.02.2023, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
PO9-4-032/2023-AV zo dňa 01.02.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 08.02.2023 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-
HCP-PO9-4-032/2023-AV zo dňa 01.02.2023. Uviedol, že žalovaný v konaní o predĺžení zaistenia
podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej „zákon o pobyte cudzincov“, resp. „ZoPC“) rozhodnutím zo dňa 01.02.2023 podľa § 88 ods. 4
ZoPC rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 01.06.2023, na
účel zabezpečenia výkonu administratívneho vyhostenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe

rozhodnutia žalovaného zo dňa 01.12.2022 podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC rozhodol žalovaný
o zaistení žalobcu dňom 01.02.2023 na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Dňa 01.12.2022
bol žalobca vrátený na územie Slovenskej republiky (ďalej „SR“) z Holandska v zmysle Nariadenia
č. 604/2013 z 26.06.2013. V minulosti už bol umiestnený v zariadení pre cudzincov v Medveďove.
Dňa 25.08.2020 Motorizovaná jednotka Policajného zboru Bratislava (ďalej „MJ PZ Bratislava“) vydala
žalobcovi rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA5-88-010/2020-AV o administratívnom vyhostení z územia SR
na územie Marockého kráľovstva a zároveň určila žalobcovi zákaz vstupu na územie SR a na územie

všetkých členských štátov na dobu troch rokov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
05.08.2020. Dňa 25.08.2020 bol žalobca zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC na účel výkonu
administratívneho vyhostenia pod č. PPZ-HCP-BA5-88-013/2020-AV a umiestnený v ÚPZC Medveďov,
kde dňa 27.08.2020 požiadal o azyl, pričom dňa 25.09.2020 Migračný úrad jeho žiadosť o azyl
zamietol. Konanie o udelenie azylu bolo právoplatne ukončené dňa 20.10.2020. Počas zaistenia žalobcu
v ÚPZC Medveďov vydala MJ PZ Bratislava rozhodnutie o predĺžení zaistenia pod č. PPZ-HCP-
BA5-88-027/2020-AV zo dňa 22.11.2020. Dňa 23.02.2021 bol žalobca prepustený zo zaistenia podľa §

90 ods. 2 písm. b) bod 1 ZoPC z dôvodu, že účel zaistenia odpadol.

2. Vzhľadom na existenciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení
žalobcu považoval žalovaný za potrebné rozhodnúť o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívnehovyhostenia po tom, čo bol vrátený na územie SR dňa 01.12.2022. Dňa 01.02.2023 upovedomil žalobcu
žalovaný o začatí konania vo veci predĺženia jeho zaistenia. Žalovaný dospel k záveru, že zaistenie
žalobcu je potrebné predĺžiť z dôvodu, že žalobca dostatočne nespolupracuje so zariadením pre

cudzincov pri vybavovaní jeho náhradného cestovného dokladu a z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad
nevydal náhradný cestovný doklad v lehote. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 01.02.2023.

3. S napadnutým rozhodnutím žalobca nesúhlasil v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne
zistil skutkový stav veci a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Poukazoval na to, že z ustálenej rozhodovacej
činnosti všeobecných súdov, kasačného súdu, ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že medzi zaistením
aúčelomzaistenia,t.j.medzikonanímozaisteníakonanímoodsune,jevzájomnásúvislosťavžiadnom
prípade sa nejedná o oddelené konania. Mal za to, že predĺženie zaistenia žalobcu na základe
napadnutého rozhodnutia je neúčelné a neefektívne a v rozpore s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a preto je nezákonné.

4. Žalobca bol už v roku 2020 zaistený za rovnakým účelom, ako je to v prejednávanej veci, t. j.
za účelom výkonu administratívneho vyhostenia uloženého na základe rozhodnutia MJ PZ Bratislava
zo dňa 25.08.2022, a to v čase od 25.08.2020 do 23.02.2021. V tej dobe sa nachádzal v zaistení
v ÚPZC Medveďov za účelom výkonu administratívneho vyhostenia s výnimkou obdobia 27.08.2020

do 20.10.2020, kedy sa považoval za žiadateľa o azyl a bol v azylovom konaní a nepodliehal
režimu Návratovej smernice. Dňa 23.02.2021 bol prepustený zo zaistenia, vykonávaného za rovnakým
účelom a nedošlo k ďalšiemu predĺženiu lehoty jeho zaistenia. Je preto dôvodné sa domnievať,
že vo veci žalobcu preukázateľne existovali a stále existujú prekážky jeho vyhostenia spočívajúce
napríklad v nemožnosti vybavenia náhradného cestovného dokladu, čo už v minulosti spôsobilo zánik

účelnosti jeho zaistenia, respektíve nemožnosť predĺženia doby zaistenia žalobcu. Nie je zrejmé
a ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo žalovaný pristúpil k opätovnému
zaisteniu žalobcu za rovnakým účelom, keď žalobca už vo februári 2021 bol prepustený zo zaistenia,
realizovaného za rovnakým účelom a z toho zaistenia bol prepustený pre jeho neúčelnosť. Žalovaný
svoju právnu úvahu v otázke efektívnosti a účelnosti zaistenia žalobcu, práve vzhľadom na tieto

skutočnosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nijako nerozviedol, nevysporiadal sa v konaní
s týmito skutočnosťami, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť celého napadnutého rozhodnutia. Tak, ako
v minulosti, aj v súčasnosti sú zjavne dané prekážky vyhostenia žalobcu, čo bolo dôvodom, prečo
žalovaný predĺžil zaistenie žalobcu. Žalobca je de facto nevyhostiteľný, čo uvedené spôsobilo zánik
účelu zaistenia a má za následok aj nemožnosť predĺženia zaistenia žalobcu. Predovšetkým na predošlé

prepustenie žalobcu zo zaistenia, realizovaného za rovnakým účelom, bol žalovaný povinný skúmať
možné faktické prekážky vyhostenia a teda aj zaistenia žalobcu predbežne posúdiť a učiniť o nich
právne relevantný záver. Bez týchto nemohol dospieť k správnym skutkovým zisteniam a následne
vec správne právne posúdiť. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, nedoplnil dokazovanie
o zistené skutočnosti, pre ktoré došlo k ukončenie zaistenia žalobcu, realizovaného za rovnakým

účelom v roku 2021 a následne vec nesprávne právne posúdil. V napadnutom rozhodnutí absentuje
odôvodnenie z pohľadu efektivity a účelnosti zaistenia žalobcu vzhľadom na tú skutočnosť, že už v roku
2021 sa nepodarilo zrealizovať odsun žalobcu z územia SR na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu. V tejto súvislosti poukazoval na závery kasačného
súdu uvedené v rozsudku sp. zn. 1Szak/19/2017 zo dňa 15.12.2017 a na rozsudok sp. zn. 1SZa/9/2016.

Takisto nesúhlasil so záverom žalovaného o jeho nedôveryhodnosti, ktorý prijal, ako uviedol, s ohľadom
na tú skutočnosť, že sa po právoplatnom ukončení azylovej procedúry zdržiaval na území SR
neoprávnene a následne ušiel do zahraničia, odkiaľ bol v rámci Dublinského konania vrátený späť na
územie Slovenskej republiky. Doplnil, že na území Nemeckej republiky sa zdržiava jeho družka a dve
deti a výkonom rozhodnutia o vyhostení dôjde k neprimeranému zásahu do práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života žalobcu.

5. Rovnako namietal nedostatočné odôvodnenie stanovenej dĺžky doby zaistenia, keďže žalovaný
sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s predošlým zaistením žalobcu za účelom výkonu
administratívneho vyhostenia uloženého na základe rozhodnutia MJ PZ Bratislava č. PPZ-HCP-

BA5-88-010/2020 zo dňa 25.08.2022, a to v čase od 25.08.2020 do 23.02.2021, kedy sa nachádzal
v zaistení v ÚPZC Medveďov za totožným účelom výkonu administratívneho vyhostenia.6. Žalovaný rozhodnutím o predĺžení zaistenia č. PPZ-HCP-PO9-4-032/2023-AV zo dňa 01.02.2023
predĺžil zaistenie účastníka konania dňa 01.02.2023 o 4 mesiace podľa § 88 ods. 4 druhá veta ZoPC
zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa § 88

ods. 4 ZoPC stanovil dĺžku predĺženia zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 01.06.2023
a účastníka konania ponechal umiestneného v zariadení (ÚPZC Sečovce).

7. V odôvodnení uviedol, že účastník konania bol dňa 01.02.2022 transferovaný na územie SR z územia
Holandska podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013 (Dublinské

nariadenie III). Po preverení v informačných systémoch bolo zistené, že tento bol dňa 27.07.2020
už kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Stupava v obci H.. Následne bolo
zistené, že je žiadateľom aj o udelenie azylu v Nemeckej spolkovej republike. Dňa 28.07.2020 mu
bolo vydané rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov evidované
pod č. PPZ-HCP-BA5-69-0008/2020-AV na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu
podľa Dublinského nariadenia z dôvodu, že existuje riziko jeho úteku. Dňa 28.07.2020 bol umiestnený

v ÚPZC Medveďov. Dňa 25.08.2020 bol prepustený zo zaistenia podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod 1
ZoPC, nakoľko zanikol účel zaistenia. Dňa 25.08.2020 bol kontrolovaný hliadkou MJ PZ Bratislava, kde
bolo zistené, že účastník konania nemá pri sebe žiadny doklad oprávňujúci ho na zotrvanie na území
SR, respektíve Schengenského priestoru. Z toho dôvodu bolo začaté voči nemu správne konanie vo
veci administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky, keďže vzniklo dôvodné podozrenie,

že na území SR má neoprávnený pobyt. Dňa 25.08.2020 MJ PZ Bratislava vydala účastníkovi konania
rozhodnutie pod č. PPZ-HCP-BA5-88-010/2020-AV o jeho administratívnom vyhostení z územia SR na
územie Marockého kráľovstva a zároveň určila účastníkovi konania zákaz vstupu na územie SR a na
územie všetkých členských štátov na dobu 3 rokov. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 25.08.2020. Dňa 25.08.2020 bol účastník konania zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC

na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Dňa 27.08.2020 požiadal o udelenie azylu na území
Slovenskej republiky. Následne bolo vydané rozhodnutie o predĺžení jeho zaistenia pod č. PPZ-
HCP-BA5-88-027/2020-AV zo dňa 22.11.2020. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
rozhodnutím ČAS: MU-PO-227-17/2020-Ž zo dňa 25.09.2020 podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákon
č. 480/2002 Z. z. o azyle zamietol žiadosť účastníka konania ako zjavne neopodstatnenú. Predmetné

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.09.2020. Dňa 23.02.2021 bol účastník konania prepustený
zozaisteniapodľa§90ods.2písm.b)bod1ZoPC.Dňa01.12.2022bolvzmysleDublinskéhonariadenia
transferovaný z Holandska na územie SR. Zároveň bol správny orgán upovedomený, že prevzatím
účastníka konania sa jeho pobyt považuje za neoprávnený.

8. Dňa 01.12.2022 správny orgán začal voči nemu konanie podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC. Svojim
neoprávneným pobytom spáchal priestupok podľa § 118 ods. 1 písm. a) ZoPC a bolo mu udelené
napomenutie. Zároveň naplnil dôvody administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC.
Správny orgán konštatoval, že u účastníka konania už existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu vydané MJ PZ Bratislava pod č. PPZ-HCP-

BA5-88-010/2020-AV zo dňa 25.08.2020. Dňa 01.12.2022 správny orgán vydal rozhodnutie o zaistení
účastníka konania podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC na účel výkonu administratívneho vyhostenia
astanovildĺžkudobyjehozaistenianačasnevyhnutnepotrebný,najviacdo01.02.2023.Dňa24.01.2023
bola správnemu orgánu zaslaná zo správy ÚPZC Sečovce žiadosť o zaujatie stanoviska pod č. PPZ-
HCP-SE1-58-036/2023-ZC, v ktorej bol správny orgán upovedomený o doposiaľ vykonaných úkonoch

s účastníkom konania. ÚPZC Sečovce vo svojej žiadosti poukázalo na neochotu účastníka konania
spolupracovať, pričom uviedlo, že tento počas vstupného pohovoru odmietol vypísať žiadosť o náhradný
cestovný doklad a uviedol, že nevie si zabezpečiť podporné doklady potrebné potvrdenie jeho totožnosti.
Zároveň prehlásil, že sa nechce dobrovoľne vrátiť do domovskej krajiny. V závere svojej žiadosti ÚPZC
Sečovce uviedlo, že aj napriek vykonaným úkonom sa do dnešného dňa nepodarilo účastníkovi konania

vybaviť náhradný cestovný doklad potrebný na výkon jeho administratívneho vyhostenia. Na základe
danej skutočnosti správny orgán pristúpil dňa 01.02.2023 k predĺženiu zaistenia účastníka konania
z dôvodu, že i napriek vykonaným úkonom, potrebným na výkon administratívneho vyhostenia, sa tento
výkon predĺži z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad a v konaní o jeho
administratívnomvyhostenízúzemiaSlovenskejrepublikyjepotrebnéajnaďalejzabezpečiťjehofyzickú

dispozíciu v prebiehajúcom vyhosťovacom konaní.

9. Správny orgán predĺžil dĺžku doby zaistenia podľa § 88 ods. 4 ZoPC do dňa 01.06.2023
považujúc túto dobu zaistenia za nevyhnutnú, počas ktorej zariadenie vykoná všetky dostupnéúkony smerujúce k vyhosteniu účastníka konania. Predpokladanými úkonmi, nutnými na reálne
vykonanie administratívneho vyhostenia účastníka konania, je potvrdenie jeho totožnosti, komunikácia
so zastupiteľským úradom štátu, ktorého je účastník štátnym príslušníkom, zabezpečenie náhradného

cestovného dokladu a samotná realizácia administratívneho vyhostenia. Doba zaistenia sa môže skrátiť,
pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných
faktorov, hlavne na spolupráci cudzinca pri vybavovaní cestovného dokladu, potrebného k reálnemu
vyhosteniu. Rovnako sa táto dĺžka bude odvíjať aj od vybavenia potrebných náležitostí nutných
k vystaveniu náhradného cestovného dokladu. Pri stanovení dĺžky doby zaistenia správny orgán

vychádzal aj zo spracovanej informácie ÚPZC Medveďov zo dňa 23.01.2023 pod č. PPZ-HCP-
ME-2023-014893-017, v ktorej je uvedená predpokladaná dĺžka návratovej procedúry u štátnych
príslušníkov Maroka. V predmetnej informácii je uvedené, že ÚPZC Medveďov odporúča zaistiť štátnych
príslušníkov Marockého kráľovstva na dobu minimálne troch mesiacov, avšak z dôvodu veľkého
množstva prichádzajúcich žiadostí o identifikáciu osôb na príslušný zastupiteľský úrad Maroka proces
môžetrvaťaj6mesiacov.Správnyorgánďalejkonštatoval,žepripredĺženízaisteniaposúdilajdoterajšie

chovanieakonanieúčastníkakonaniaapozhodnotenídôkaznejsituácieusúdil,žesúnaplnenézákonné
dôvody na predĺženie zaistenia účastníka konania na účel administratívneho vyhostenia.

10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, urobené podaním zo dňa 17.02.2023, navrhol správnu
žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdeniami uvedenými v žalobe, nakoľko žalovaný sa pri vydávaní

rozhodnutia o predĺžení zaistenia zaoberal dôkladne skutkovým stavom veci na základe podkladov
získaných zo strany ÚPZC Sečovce. Informácia bola zaslaná pod č. PPZ-HCP-SE1-58-036/2023-
ZC zo dňa 24.01.2023 zaevidovaná v administratívnom spise žalovaného PPZ-HCP-P09-4-027/2023-
AV. Poukazoval na správanie sa žalobcu, ako to vyplýva zo stanoviska ÚPZC Sečovce, a to tak, že
žalobca v konaní prejavuje neochotu spolupráce, počas vstupného pohovoru odmietol vypísať žiadosť

o náhradný cestovný doklad, žalobca prehlásil, že sa nechce dobrovoľne vrátiť do domovskej krajiny.
Samotný žalobca v zápisnici o zaistení uviedol, že si je vedomý, že sa na území Slovenskej republiky
nachádza neoprávnene a že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad potrebný pre
jeho vycestovanie do domovskej krajiny.

11. K rozsudkom, uvádzaných žalobcom, uviedol, že týchto rozsudkoch sa prejednávali skutkovo odlišné
prípady a preto so súčasnou prejednávanou vecou vôbec nesúvisia. Žalobca pochádza z bezpečnej
tretej krajiny, v ktorej funguje právny systém a bezpečnostná situácia je tam priaznivá. Žalobca sám vo
svojej výpovedi pred žalovaným uviedol, že v domovskej krajine mu nič nehrozí a fakticky nejestvuje
žiadna prekážka vo vzťahu k jeho domovskej krajine, pre ktorú by sa tam nemohol vrátiť. Uvedená

výpoveď je spracovaná pod. č. PPZ-HCP-P09-8-017/2022-AV zo dňa 01.12.2022.

12. K námietkam, ohľadom predchádzajúceho zaistenia žalobcu, kedy bol žalobca zaistený za rovnakým
účelom, uviedol, že predošlé a súčasné konanie o zaistení nemožno spájať do jedného celku. Ide
o správne konania, ktoré sú oddelené a autonómne. Napriek skutočnosti, že pre ich základ slúži to

isté právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je tieto konania (o zaistení)
potrebné vnímať oddelene a posudzovať ich individuálne. Celkové posudzovanie konaní je potrebné
vnímať najmä vo vzťahu k faktoru času, nakoľko konanie ako také má svoj časový priebeh a teda
aj podmienky v danom čase sa neustále dynamicky vyvíjajú. Ďalším faktorom konania je vplyv
objektívnychokolností,resp.podmienok,vktoromsaaktuálnekonanieuplatňuje.Prelepšiuinterpretáciu

žalovaný uvádza, že zaistenie žalobcu v období od 25.08.2020 do 23.02.2021 bolo ovplyvnené najmä
celkovou celosvetovou situáciou spôsobenou prenosnou infekčnou chorobou Covid-19, ktorá spôsobila
ochromenie všetkých oblastí spoločenského života, nevynímajúc návratové procedúry, sa táto situácia
dotkla aj tejto oblasti. Zastupiteľské úrady v tom čase pracovali len núdzovo, čiže samotné vybavovanie
náhradných cestovných dokladov alebo komunikácia bola značne ovplyvnená a znížená na minimum.

Samotná deportácia cudzincov do ich vlastných domovských krajín bola podmienená testovaním na
Covid-19 a zaočkovaním proti tejto chorobe, čo tiež podstatne sťažilo celkový priebeh a možnosti
vyhosťovacieho konania. Jednou z týchto krajín bolo aj Maroko, ktoré si prevzatie svojich štátnych
príslušníkov podmieňovalo ich zaočkovanosťou. K uvedenému je potrebné zároveň dodať, že predošlú
dĺžku zaistenia ovplyvnil aj sám žalobca, nakoľko účelovo vstúpil do azylovej procedúry (27.08.2020

- 20.10.2020), čím došlo k prerušeniu kontinuálnosti vyhosťovacieho konania, nakoľko bolo potrebné
počkať na výsledok azylovej procedúry. Podľa právneho názoru žalovaného nie je možné sčítať časové
úseky jednotlivých konaní a brať ich ako celkovú dobu zaistenia, nakoľko ide o samostatné a individuálne
konania, v ktorom navyše prebehla aj azylová procedúra.13. Mal za to, že bol povinný plniť úlohy, ktoré mu boli zverené štátom na úseku ochrany a
bezpečnosti SR, kontroly vstupu a pobytu cudzincov na jeho území, ako aj dohľadom nad dodržiavaním

právoplatných a vykonateľných rozhodnutí vydaných štátnymi orgánmi, zabezpečovať ich plnenie a v
prípade potreby vynucovať takéto plnenie, čo je aj žalobcov prípad, nakoľko z jeho strany nedošlo
k dobrovoľnému plneniu nariadeným v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí o administratívnom
vyhostení z územia Slovenskej republiky a uloženým zákazom vstupu na územie Slovenskej republiky
a všetkých členských štátov. Podľa tvrdenia právneho zástupcu, žalovaný, ako správny orgán, nemohol

už viac zaistiť žalobcu z dôvodu, že už bol raz na tento účel zaistený. Žalovaný sa s takýmto názorom
nestotožňuje a považuje ho za mylný. Nastalo by zrejmé bezprávie, respektíve právne vákuum, v ktorom
by bol nelogicky udržiavaný protiprávny stav. Podľa názoru žalovaného, ako správneho orgánu, bol
žalovaný povinný postupovať a konať tak, že zabráni, aby takýto protiprávny stav vznikol a zároveň
zabezpečí vynútenie plnenia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia štátneho orgánu. V opačnom
prípade by sa sám žalovaný dopúšťal nečinnosti štátneho orgánu.

14. Pre poskytnutie reálneho obrazu o priebehu vyhosťovacieho konania u štátnych príslušníkov Maroka
a z dôvodu zabezpečenia podkladov v súdnom konaní, sa žalovaný písomne obrátil so žiadosťou na
ÚPZC Sečovce, ako útvaru, ktorý zabezpečuje vyhosťovacie konanie žalobcu späť na územie Maroka,
ktorého odpoveď je evidovaná pod č. PPZ-HCP-P09-04- 038/2023-AV zo dňa 15.02.2023.

15. Dával do pozornosti tú skutočnosť, že žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 4 druhá veta zákona o
pobytecudzincovatedaunehoplynieprvá(základná)6mesačnádobazaistenia.Upriamovalpozornosť
aj na samotnú výpoveď žalobcu v konaní o zaistení, evidovanú pod. č. PPZ-HCP-P09-8-017/2022-AV
zo dňa 01.12.2022, kde žalobca na otázku: Uveďte správnemu orgánu, kde ste sa zdržiaval odo dňa

23.02.2021 až do doby Vášho zadržania v Holandsku?, správnemu orgánu uviedol: „Zo Slovenska som
odišiel do Rakúska, kde som sa zdržiaval asi týždeň, následne cez Taliansko do Francúzska, kde som
ostal asi päť mesiacov, pracoval som tam v mäsiarni. Následne som odišiel do Španielska, kde som
ostal asi tri mesiace a živil som sa zberom ovocia. Potom som odišiel do Belgicka a hneď do Holandska.
V Holandsku som pracoval v reštaurácii ako pomocná sila. Počas pobytu v Holandsku ma kontrolovala

polícia, kde som následne požiadaI o azyl a bolo mi oznámené že budem vrátený na územie SR, ktorá
je príslušná na prejednanie mojej žiadosti.“

16. Zdôraznil, že žalobca mal na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o
administratívnom rozhodnutí odcestovať do svojej domovskej krajiny, čiže do Maroka. Miesto toho ale

žalobcaďalejnelegálne,vrozporesprávnymipredpismiEurópskejúnie,vrozporesnárodnýmiprávnymi
predpismi jednotlivých členských štátov Európskej únie sa ďalej pohyboval, zdržiaval a migroval cez
tieto jednotlivé členské štáty EÚ, v ktorých ilegálne prebýval, s najväčšou pravdepodobnosťou vykonával
nelegálnu prácu a opätovne vstupoval do azylových procedúr. Účelom predmetného administratívneho
vyhostenia má byť vykonaný preukázateľný odsun žalobcu do jeho domovskej krajiny, čiže do Maroka a

zároveň zakázať mu vstup nielen na územie Slovenskej republiky, ale aj na územie všetkých členských
štátov, po dobu troch rokov. Z pohľadu žalovaného môže byť osoba žalobcu len ťažko dôveryhodná a
nemôže byť ani osobou, ktorá by dobrovoľne a uvedomelo bola ochotná plniť a vykonať rozhodnutie o
administratívnom vyhostení, pričom osoba žalobcu sa opäť nachádza na území Slovenskej republiky.

17. V závere dodal, že k predĺženiu zaistenia žalovaný pristúpil aj v súlade s informáciou ÚPZC
Medveďov č. PPZ-HCP-ME-2023/014893-017 zo dňa 23.01.2023, pod označením Dĺžka návratovej
procedúry štátnych príslušníkov Marockého kráľovstva, kde je uvedené, že potvrdenie totožnosti,
vystavenie náhradného cestovného dokladu a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia u štátneho
príslušníka Maroka je zdĺhavejší proces, ktorý môže niekedy trvať až 6 mesiacov. Z uvedeného

dokumentu vyplýva, že vybavovací proces náhradného cestovného dokladu už aj napriek vykonaným
úkonom s cudzincom si vyžiadava dlhší čas. Je preto potrebné zabezpečiť fyzickú dispozíciu cudzinca
v procese vybavovania náhradného cestovného dokladu a z uvedeného je nutné pristúpiť k predĺženiu
zaistenia z dôvodu zachovania kontinuálnosti výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení
cudzinca z územia SR. Vzhľadom na to, že žalobcovi sa doposiaľ nepodarilo vybaviť náhradný cestovný

doklad, potrebný na výkon jeho administratívneho vyhostenia a vzhľadom na zabezpečenie prítomnosti
žalobcu v konaní o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky, bolo nutné predĺženie
doby zaistenia žalobcu.18. Z oznámenia Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce č. PPZ-HCP-SE1-58-042/2023-
ZC zo dňa 15.02.2023 správny súd zistil, že v časovom období za posledných 6 mesiacov k dnešnému
dňu boli útvarom vyhostení traja štátni príslušníci D. kráľovstva, u ktorých bol ambasádou D.

kráľovstva vydaný náhradný cestovný doklad. Úspešne stotožnených štátnych príslušníkov Marockého
kráľovstva bolo, na základe informácie poskytnutej ambasádou, za posledných 6 mesiacov 60 štátnych
príslušníkov Marockého kráľovstva. Priemerná doba vybavenia náhradných cestovných dokladov je cca
4 mesiace od zaslania žiadosti ambasáde Marockého kráľovstva prostredníctvom ÚPZC Medveďov.
Ambasáda po zaslaní informácie o úspešnej identifikácií požaduje online pohovor so svojimi štátnymi

príslušníkmi, zaslanie liniek, zaslanie potvrdenia o zdravotnom stave a Lega Remedies Document,
ktorý preukazuje, že osoba bola oboznámená so svojimi príslušnými právami, že ich práva boli
v procese plne rešpektované a tiež, že osobe bolo umožnené využitie všetkých dostupných opravných
prostriedkov. Následne po zaslaní požadovaných dokumentov sa naplánuje návšteva ambasády za
účelom vyzdvihnutia náhradných cestovných dokladov. Termíny vyhostenia musia byť naplávané tak,
aby sa zohľadnila lehota na zaslanie žiadosti o tranzit cez územie Maďarskej republiky vzhľadom

k tomu, že odlety na návratové operácie do Maroka sú naplávané prostredníctvom Frontexu s odletom
zBudapešti.Celkovápriemernádobarealizácieprocesuadministratívnehovyhosteniajecca5mesiacov
od zaslania žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu po reálne opustenie územia SR.

19. Z Rozhodnutia o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu vydaného Mobilnou jednotkou

PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA5-88-010/2020-AV zo dňa 25.08.2020 správny súd zistil, že žalobca
bol podľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC administratívne vyhostený z územia SR na územie Marockého
kráľovstva podľa § 77 ods. 1 ZoPC. Podľa § 83 ods. 1 písm. a) ZoPC správny orgán neurčil lehotu na
vycestovanie z dôvodu, že možno predpokladať, že účastník konania ujde alebo bude iným spôsobom
mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, najmä ak nemožno zistiť jeho

totožnosť. Podľa § 82 ods. 3 písm. b) ZoPC uložil žalobcovi zákaz vstupu na územie SR a na územie
všetkých členských štátov na dobu 3 (tri) roky s tým, že lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom
vykonania administratívneho vyhostenia (§ 82 ods. 9 písm. a/ ZoPC).

20. Podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), Na účely tohto zákona sa rozumie
h) neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so
zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

21. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie

je štátnym občanom Slovenskej republiky, ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa
rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

22. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny

b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

23. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.
Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka

tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.
Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho
vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu,
že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad
nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to

aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie
presiahnuť 12 mesiacov.
Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník
tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

24. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar administratívne vyhostí
štátneho príslušníka tretej krajiny, ak
b) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.25. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný
d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

26. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“),Každýmáprávonasloboduaosobnúbezpečnosť.Nikohonemožnopozbaviťslobodyokrem
nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na
územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

27. V zmysle ustanovenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej
slobody bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné.

28. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

29. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

31. Pokiaľ sa týka žalobných námietok žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného, súd právne uzatvára:

32. Predmetom konania bolo preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
PO9-4-032/2023-AV zo dňa 01.02.2023, ktorým žalovaný v zmysle § 88 ods. 4 druhá veta ZoPC predĺžil

zaistenie žalobcu zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov dňom 01.02.2023
astanovildĺžkudobyzaistenianačasnevyhnutnepotrebný,najviacdo01.06.2023stým,žehoponechal
umiestneného v ÚPZC Sečovce.

33. V danom prípade je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa po dublinskom transfere z Holandska

nachádzal na území SR neoprávnene v zmysle § 2 ods. 1 písm. h) ZoPC. Následne bol zaistený
rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-PO9-8-018/2022-AV zo dňa 01.12.2022 podľa ustanovenia § 88
ods. 1 písm. b) ZoPC, v zmysle ktorého policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny
na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

34. Dňa 01.12.2022 správny orgán teda vydal rozhodnutie o zaistení účastníka konania podľa § 88
ods. 1 písm. b) ZoPC na účel výkonu administratívneho vyhostenia a stanovil dĺžku doby jeho zaistenia
na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 01.02.2023. Dané rozhodnutie tvorí nevyhnutný podklad pre
vydanie napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podkladom
pre zaistenia žalobcu je existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu

vydané MJ PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA5-88-010/2020-AV zo dňa 25.08.2020.

35. Pokiaľ sa týka žalobných námietok uvedených v správnej žalobe, tieto možno ako celok považovať
za nedôvodné. Tieto námietky sa prelínajú a aj keď bol žalobca zaistený v roku 2020 a v roku
2021, tak na základe zaistenia žalobcu, v zmysle predchádzajúcich rozhodnutí o zaistení z týchto

rokov, bol žalobca prepustený dňa 23.02.2021. Správny súd má za to, že dobu jeho zaistenia pred
dňom 01.12.2022 nemožno zohľadňovať pre účely súčasného zaistenia. Rovnako ani z nemožnosti
realizovať jeho administratívne vyhostenie v minulosti nemožno vyvodzovať záver, že ho nebude
možné realizovať v súčasnej dobe. Na nemožnosť realizovateľnosti jeho administratívneho vyhostenia
v minulosti súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe. Nemožnosť realizovať jeho

administratívne vyhostenie v minulosti bolo nemalou mierou ovplyvnené celosvetovou pandémiou
v súvislosti s ochorením COVID-19 (pozri bližšie bod 12 odôvodnenia rozsudku).36. Pokiaľ by sa súd stotožnil s námietkou, že vzhľadom na nemožnosť realizovať jeho administratíve
vyhostenie v minulosti, tak potom by bol každý cudzinec, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území
Slovenskej republiky a členských krajín Európskej únie a ktorý už v minulosti bol zaistený na rovnaký

účel, by ho už nebolo možné zaistiť a neexistovali by žiadne právne nástroje na nútené realizovanie jeho
administratívneho vyhostenia, pokiaľ by sám dobrovoľne neopustil územie Slovenskej republiky. Nebolo
by teda reálne možné zabezpečiť a vynútiť plnenie právoplatných rozhodnutí o ich administratívnom
vyhostení.

37. Skutočnosťou, pre ktorú správny orgán pristúpil k vydaniu napadnutého rozhodnutia a predĺženiu
zaistenia žalobcu bola správa z ÚPZC Sečovce č. PPZ-HCP-SE1-58-036/2023-ZC, v ktorej bol správny
orgán upovedomený o doposiaľ vykonaných úkonoch s účastníkom konania a z ktorej vyplynula
neochota účastníka konania spolupracovať, keďže tento odmietol vypísať žiadosť o náhradný cestovný
doklad a uviedol, že nevie si zabezpečiť podporné doklady potrebné pre potvrdenie jeho totožnosti,
pričom prehlásil, že sa nechce dobrovoľne vrátiť do domovskej krajiny. V závere svojej žiadosti ÚPZC

Sečovce uviedlo, že aj napriek vykonaným úkonom sa do dnešného dňa nepodarilo účastníkovi konania
vybaviť náhradný cestovný doklad, potrebný na výkon jeho administratívneho vyhostenia.

38. V zmysle ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov možno štátneho príslušníka tretej
krajiny zaistiť na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov (prvá veta § 88 ods. 4 ZoPC)

s tým, že počas tohto obdobia možno opakovane predĺžiť zaistenie, avšak celkový čas zaistenia nesmie
presiahnuť šesť mesiacov (druhá veta § 88 ods. 4 ZoPC). Následne možno aj opakovane rozhodnúť
opredĺženílehotyzaistenia,pričomcelkovádobatohtopredĺženianesmiepresiahnuť12mesiacov(tretia
veta § 88 ods. 4 ZoPC).

39. Z výroku preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný pristúpil k predĺženiu lehoty zaistenia
žalobcu podľa § 88 ods. 4 druhá veta ZoPC z dôvodu, že i napriek vykonaným úkonom, potrebným
na výkon administratívneho vyhostenia, sa tento výkon predĺži z dôvodu, že sa nepodarilo zabezpečiť
štátnemu príslušníkovi krajiny náhradný cestovný doklad. Nie je rovnako bez právneho významu,
že žalobca odmieta spolupracovať pri vydávaní náhradného cestovného dokladu a ako vyplynulo zo

správneho konania odmietol vypísať žiadosť o jeho vydanie. Táto skutočnosť následne môže mať vplyv
pre prípadné predĺženie lehoty zaistenia podľa § 88 ods. 4 tretia veta ZoPC.

40. Správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí podrobne uviedol, z akých podkladov vychádzal
pri vydaní samotného rozhodnutia, ako aj ním stanovenej dĺžky doby zaistenia do 01.06.2023,

pričom takisto uviedol ich zdroj s uvedením čísla spisovej značky, ako aj orgánu, od ktorého ich
získal (pozri bod 9 odôvodnenia rozsudku). Správny orgán rovnako uviedol obsah danej informácie
v preskúmavanom rozhodnutí (informácia ÚPZC Medveďov zo dňa 23.01.2023 pod č. PPZ-HCP-
ME-2023-014893-017), v ktorej je uvedená predpokladaná dĺžka návratovej procedúry u štátnych
príslušníkov D. kráľovstva. V predmetnej informácii je uvedené, že ÚPZC Medveďov odporúča zaistiť

štátnychpríslušníkovMarockéhokráľovstvanadobuminimálnetrochmesiacov,avšakzdôvoduveľkého
množstva prichádzajúcich žiadostí o identifikáciu osôb na príslušný zastupiteľský úrad Maroka proces
môže trvať aj 6 mesiacov. Správny orgán jasne, určito a zrozumiteľne vysvetlil prečo je potrebné
v prípade žalobcu stanoviť danú dobu zaistenia, pričom okrem procesnej skutočnosti, a to potreby
vybavenia náhradného cestovného dokladu, je potrebné zohľadniť aj splnenie ďalších logistických

požiadaviek zameraných na reálne vyhostenie žalobcu. Správny orgán náležite odôvodnil prečo pristúpil
k stanoveniu dĺžky doby zaistenia do 01.06.2023, ako aj čo tvorilo podklad tejto jeho správnej úvahy.
Preto daná námietka nie je dôvodná.

41. Navyše o reálnosti a vyhostiteľnosti žalobcu svedčí aj informácia z ÚPZC Sečovce zo dňa

15.02.2023, v zmysle ktorej v časovom období za posledných 6 mesiacov boli útvarom vyhostení
traja štátni príslušníci Marockého kráľovstva, u ktorých bol ambasádou D. kráľovstva vydaný náhradný
cestovný doklad. Úspešne stotožnených štátnych príslušníkov Marockého kráľovstva bolo, na základe
informácie poskytnutej ambasádou, za posledných 6 mesiacov 60 štátnych príslušníkov Marockého
kráľovstva (pozri bod 18 odôvodnenia rozsudku).

42. Pokiaľ sa týka skutočnosti, uvedenej v správnej žalobe, že na území Nemeckej spolkovej republiky
sa zdržiava jeho družka a dve deti a výkonom rozhodnutia o vyhostení dôjde k neprimeranému zásahu
do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života žalobcu, treba uviesť, že danú informáciuuviedol žalobca až v podanej správnej žalobe a vôbec túto skutočnosť neuviedol v priebehu správneho
konania, t.j. od svojho transferu na územie SR od 01.12.2022. Na danú informáciu treba hľadieť aj vo
svetle dôveryhodnosti osoby žalobcu, ktorú, vzhľadom na jeho správanie sa, nemožno považovať za

dôveryhodnú a v tomto svetle treba hodnotiť aj dané jeho tvrdenie.

43. Tento mal na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení
odcestovať do svojej domovskej krajiny, keďže mal vedomosť o svojom administratívnom vyhostení
z územia SR na územie Marockého kráľovstva, ako aj o tom, že mu bol uložený zákaz vstupu na

územie SR a na územie všetkých členských štátov po dobu 3 rokov. Žalobca napriek tomu, že bol
dňa 23.02.2021 prepustený zo zaistenia, nevycestoval do svojej domovskej krajiny, ale zdržiaval sa
v rôznych členských krajinách Európskej únie až do svojho zadržania v Holandsku (pozri bližšie bod
15 odôvodnenia rozsudku). Teda v rozpore s predpismi Európskej únie, ako aj národnými predpismi
jednotlivýchčlenskýchštátovEurópskejúnie,saďalejpohyboval,zdržiavalamigrovalceztietojednotlivé
členské štáty Európskej únie.

44. Záverom súd konštatuje, že predĺženie zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 4 druhá veta zákona
o pobyte cudzincov, vzhľadom na vyššie uvedené, je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru
a s poukazom na nedôvodnosť žalobných námietok aj účelné a efektívne, tak ako to vyžaduje judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva.

45. Preto súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia podľa § 229 Správneho súdneho poriadku,
zamietol správnu žalobu, majúc zato, že táto, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je dôvodná.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich

náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu
trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.