Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520201952
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8520201952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.
XXX,XXXXXU.,občanSR,pr.zast.:Mgr.ElenaSzabóová,advokátka,Hlavnénámestie7,NovéZámky
proti žalovanému: S. A., E. P., XXX XX X. S., G.: XX XXX XXX, v konaní o vzájomnej žalobe na ochranu
osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8C 42/2020-143 zo
dňa 09.09.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolžalobuoochranuosobnosti,nazákladektorejsa
žalobca domáhal určenia, že žalovaný zverejnením článku zasiahol do jeho práv na ochranu osobnosti
a zároveň sa domáhal primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.000,- eur.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav v tomto znení:

„Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 8C/48/2019 (t.j. vo veci, z ktorej bola vylúčená vzájomná žaloba)

mal súd preukázané, že maloletý X. E. bol dňa XX.X.XXXX hospitalizovaný v S. A. v X. S.. Na
žiadosť matky dieťaťa, ktorá sa nestotožňovala s postupom ošetrujúcej lekárky, bola hospitalizácia
dieťaťa ukončená a rodina dieťaťa dieťa previezla do A. v F., kde dňa XX.X.XXXX zomrelo. Mal.
X. bol synovcom žalovaného. Na profile S. E. v skupine stará.sk bol zverejnený príspevok ohľadom
priebehu hospitalizácie mal. X. na detskom oddelení v X. S., ktorý začal tým, že zdraví tú hyenu
na detskom oddelení v X. S., čo mala službu a končí tým, že to tak nenechá, že obvolá všetky
médiá a že pozdravuje smeráckeho riaditeľa Ľ. nemocnice. Od XX.X.XXXX začal žalovaný na svojom

facebookovom konte pod názvom D. E. zverejňovať príspevky týkajúce sa smrti maloletého X., v ktorých
obviňoval ošetrujúcu lekárku maloletého z detského oddelenia S. A. že je vrahyňa, že zabila maloletého
X. a že riaditeľ nemocnice je obyčajný klamár, pričom pri týchto príspevkoch buď zverejnil svoju
fotku s maloletým X., prípadne inicioval konverzáciu s odkazom na stránky zverejnené na tvnoviny.sk
prípadne zdieľal článok zverejnené A. C., pričom v komentároch, v ktorých bol iniciátorom, reagoval
na vyjadrenia vo zverejnených článkoch. Žalovaný následne najneskôr XX.X.XXXX zverejnil na svojej
internetovej stránke článok s názvom „Podanie žaloby v súvislosti s nepravdivým ohováraním“ v znení,

ako ho citoval žalobca v žalobe, kde žalobcu označil menom a priezviskom s tým, že žalovaný čelí
na sociálnych sieťach nepravdivým tvrdeniam, ohováraniam, urážkam, vyhrážkam a spochybňovaniu
odbornosti šírených D. E. spôsobom, ktorý charakterizuje jeho podprahovú osobnosť. Ide o tvrdenie
v súvislosti s úmrtím dieťaťa jeho príbuznej v F. A.. Ďalej sa v článku vyjadril k následkom osôbtrpiacich vrodenou geneticky podmienenou metabolickou poruchou s tým, že takéto ochorenie nie je
kauzálne liečiteľné v súčasnosti a takmer polovica týchto pacientov zomiera v novorodeneckom veku,
asi 25% sa dožíva 1-5 rokov. Ďalej v skratke popísal hospitalizáciu dieťaťa, ktorá bola sprevádzaná

nemiestnym agresívnym správaním rodinných príbuzných, slovným napádaním personálu a verbálnymi
útokmi. Aj keď žalovaný rozumie emocionálnemu rozpoloženiu rodiča, štvavá, hrubá a urážlivá kampaň
proti nemocnici prekračuje hranice tolerancie a žalovaný využije všetky právne prostriedky na ochranu
zamestnancov aj dobrého mena nemocnice. Podľa predložených dokladov bol tento článok zverejnený
do X.XX.XXXX.

Z uznesenia E. O. OR PZ v X. S. č. C.:E.-XXX/VYS-X.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že trestné
stíhanie iniciované v súvislosti so smrťou mal. X. na podnet T. E. bolo zastavené z dôvodu, že skutok nie
jetrestnýmčinomaniejedôvodnapostúpenieveci.Zodôvodneniatohtouzneseniavyplýva,akédôkazy
bolivovecivykonanévrátanedvochznaleckýchposudkov,zktorýchvyplýva,žepríčinousmrtimal.X.bol
rozvrat vnútorného prostredia maloletého v dôsledku vrodenej metabolickej poruchy, ktorá bola v priamej

príčinnej súvislosti so smrťou maloletého. V poskytovaní zdravotnej starostlivosti od prijatia maloletého
v S. A. až po smrť v A. v F. nenašiel znalec žiadne chyby. Chybu videl v postupe matky, ktorá donútila
dieťa prepustiť a do jeho prijatia v nemocnice v F. došlo k ťažkému rozvratu vnútorného prostredia, ktorý
progradoval a nezabránila mu ani adekvátna intenzívna liečba. Rozsudkom tunajšieho súdu vo veci
sp zn. 8C/48/2019 z 2.11.2020 bola žalovaného (t.j. žalobcovi v tomto konaní) uložená povinnosť po

dobu 10 dní zverejniť na svojom facebookovom profile ospravedlnenie: „Ja, D. E., sa ospravedlňujem za
hanlivé a nepravdivé tvrdenia voči S. A., n.o., resp. jej zamestnancom, že spôsobili smrť maloletého X.“,
v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, bol zamietnutý návrh na prerušenie konania a rozhodnuté
o trovách konania. Z tohto rozsudku tiež vyplýva, že dňa XX.X.XXXX E. R. v X. S., odbor všeobecnej
správy vydal rozhodnutie sp. zn. OU-SL-E.-XXXX/XXXXXX-XXX, ktorým bol žalovaný uznaný vinným

z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že odo dňa XX.X.XXXX sa na
webovom sídle sociálne siete C. objavili na osobnom profile Bc. D. E. ničím neopodstatnené tvrdenia
o zavinení smrti dieťaťa lekárkou nemocnice, v ktorých sa vulgárne vyjadroval na adresu P.. D. W.,
že je hyena, veľká „mudr.“ krava a pod. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 13Co/18/2021 zo
dňa 1.6.2021 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v I. a IV. výroku a rozhodol o trovách

odvolacieho konania.

Tieto skutočnosti medzi stranami sporu ani neboli sporné. Sporná medzi stranami sporu ostala otázka
doby, do kedy bol článok žalovaného zverejnený na jeho internetovej stránke.“

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 a 6 Občianskeho
zákonníka, pričom uviedol, že žalovaný publikovaním uvedeného článku sa bránil na predošlý status
žalobcuvsúvislostisúmrtímpacienta,ktorýbolurčitýčasvstarostlivostižalovaného.Súdprvejinštancie
uviedol, že žalobca neoprávnene zasiahol do práv na ochranu dobrej povesti žalovaného, čo bolo
právoplatne skonštatované v predošlom súdnom konaní. Táto reakcia bola primeraná s poukazom

na to, že žalovaný v článku uviedol meno a priezvisko žalobcu, pričom situáciu vedel stotožniť len
ten, kto mal vedomosť o tom, čo sa stalo, pričom o veci informoval predovšetkým žalobca vo svojom
prvotnom statuse. Synovca žalobcu žalovaný v článku nemenoval a príznakom ochorenia, ktorými
trpel sa venoval len všeobecne. Žalovaný priamo označil žalobcu len v súvislosti s tým, že sa jedná
o podprahovú osobnosť, pričom v zmysle výkladových slovníkov je pojem podprahový spájaný s tým,

na čo reaguje naše podvedomie, teda takáto osobnosť by mohla byť charakterizovaná tým, že sa
snaží podnetmi ovplyvniť podvedomie iných. Význam takéhoto slova v zásade nie je dehonestujúci
a negatívny a toto tvrdenie nemožno považovať za nepravdivé, nakoľko žalobca svojimi statusmi a
negatívnymihodnotiacimiúsudkamiprisudzujúcimivinužalovanéhozasmrťsvojhosynovcaovplyvňoval
podvedomie čitateľov svojich statusov. Z článku žalovaného je zrejmé, že nešlo o medicínsky názor

žalovaného, aj keď sa jedná o zdravotnícke zariadenie, ale o názor právnickej osoby, ktorá bránila svoje
dobré meno a tento článok nemožno hodnotiť izolovane, ale v kontexte celej situácie predchádzajúcej
zverejneniu článku. Je nepochybné, že žalobca začal zverejňovať negatívne články o žalovanom v
súvislosti s liečbou jeho synovca, pričom tento jeho postup bol vyhodnotený ako neoprávnený zásah do
dobrého mena právnickej osoby teda žalovaného. Intenzita útoku zo strany žalobcu bola nepochybne

vysoká, nakoľko o žalovanom uviedol, že jeho lekárka je hyena, vrahyňa a riaditeľ klamár. Za takéhoto
stavu, ktorý navodil žalobca preto nemožno vyhodnotiť konanie žalovaného vo forme svojpomoci ako
neprimerané a toto konanie nepresiahlo intenzitu zásahu zo strany žalobcu. Nakoľko boli splnenépodmienky pre uplatnenie svojpomoci zo strany žalovaného, je vylúčená protiprávnosť či neoprávnenosť
takéhoto zásahu, ktorá je predpokladom pre úspešné uplatnenie práv žalobcu.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď priznal
úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcu. Odvolateľ po citovaní
článku, ktorým podľa jeho názoru došlo k zásahu do jeho osobnostných práv uviedol, že tento článok

bol na webstránke nemocnice ako aj na sociálnych sieťach, pričom zásah do osobnostných práv
predstavovalo konanie žalovaného, ktorý zverejnil o údaje o zdravotnom stave nebohého X. bez
súhlasu osôb oprávnených na zverejnenie ako aj ďalších údajov, o ktorých sa dozvedel pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, a to postup matky pri ukončení hospitalizácie ako aj s nepravdivým opisom
správania sa príbuzných vo vzťahu k hospitalizácií maloletého X.. Zároveň výslovne pomenoval žalobcu
ako podprahovú osobnosť, čo je v rozpore s povinnosťami zdravotníckeho zariadenia, respektíve

zdravotníckych pracovníkov. Tento článok bol zverejnený nielen na jeho stránke, ale bol rozširovaný
prostredníctvom sociálnych sieti. Uviedol, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil najmä zásadou použitia
svojpomoci, pričom z právnej teórií je zrejmé, že svojpomoc je možné využiť len proti trvajúcemu
zásahu, ktorá musí byť primeraná a obranná. Je vylúčená útočná svojpomoc a pri takomto konaní
nemôže dôjsť k ospravedlneniu zásahu do cti ďalšej osoby. Poukázal pritom na rozhodnutia vyšších

súdnych autorít. Odvolateľ uviedol, že súd sa nevysporiadal s existenciu naplnenia všetkých zložiek
prípustnosti svojpomoci, hlavne s tým, že nie je prípustná útočná svojpomoc. Pokiaľ súd tvrdí, že
žalobcasavulgárnevyjadrovalnaadresuošetrujúcejlekárky,takýtozáverzdôkazovnevyplýva,nakoľko
žiadna osoba nebola v príspevku žalobcu označená menom a priezviskom. Zároveň pokiaľ súd tvrdí,
že žalobca nepreukázal, že došlo k ujme na jeho právach a zároveň uvádza, že osoby, s ktorými

bol žalobca v kontakte ho nepovažujú za podprahovú osobnosť vzájomne dochádza k rozporom v
týchto skutočnostiach. Súd zároveň bagatelizuje toto označenie ako podprahovú osobnosť vo vzťahu k
žalobcovi a zároveň sa súd nevyjadruje k tomu, či konanie žalovaného bolo alebo nebolo v súlade s jeho
zákonnými povinnosťami, ktoré mu vyplývajú zo Zákonov č. 576 a 578 z roku 2004. Rovnako obrana,
že pri hodnotení osobnosti žalobcu nešlo o medicínsky názor nie je dôvodná, nakoľko tento článok bol

zverejnený na stránke zdravotníckeho zariadenia bez ohľadu na to, kto bol jeho autorom či lekár alebo
nie. V meste ako je X. S. je vyššia miera pravdepodobnosti, že sa obyvatelia poznajú, a preto možno
čakať vyšší stupeň identifikácie osoby opísanej v článku. Súd nemal preukázané a neposudzoval, či
v čase zverejnenia článku nemocnice trval zásah žalobcu do práv žalovaného, preto je rozhodnutie
súdu prvej inštancie nepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu ako

aj nesprávneho právneho posúdenia. Zároveň došlo týmto rozhodnutím k porušeniu práv žalobcu na
spravodlivý proces. Z týchto dôvodov žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd určí to, že žalovaný
od 20.09.2019 maximálne do 03.12.2019 neoprávnene zasiahol do práv žalobcu na ochranu osobnosti a
za tento postup sa musí verejne ospravedlniť, a to zverejnením po dobu jedného kalendárneho mesiaca
od právoplatnosti rozsudku.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril v lehote poskytnutej mu súdom prvej inštancie.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2

CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stavsprávne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú

v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b/ CSP) odvolací súd

uvádza, že táto námietky nebola zo spisu zistená.

13. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno
zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo

navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva
strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý
proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu
práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí
ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S

prihliadnutím na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že namietané konanie súdu nenapĺňa znaky
porušenia práva odvolateľa na spravodlivý proces aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak ako
to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za

svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná
skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k
záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06). Odvolacou
námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že právo
na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo
na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú

svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia
dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí

rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný
súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III.ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (I. ÚS46/05, II. ÚS 76/07).20. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať
za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia.
Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne
ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil právne
dôvody, pre ktoré žalobu žalobcu zamietol. Preto neobstojí odvolacia námietka nepreskúmateľnosti

rozsudku súdu prvej inštancie.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom

medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného

dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

16. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

17. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h/ odvolací súd poznamenáva,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

18. K odvolacej námietke, podľa ktorej sa súd prvej inštancie nevyjadril, či konanie žalovaného bolo v

súlade s jeho zákonnými povinnosťami vyplývajúce zo Zákonov č. 576 a 578/2004 Z.z. odvolací súd
uvádza, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Predmetom konania súdu a dôvodom pre meritórne
rozhodnutie vo veci nebolo posudzovanie toho, či žalovaný postupoval v zmysle citovaných zákonov.
Predmetom konania bolo posúdenie toho, či konaním žalovaného došlo k zásahu do osobnostných práv
žalobcu alebo nie. Toto súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí meritórne vyriešil.

19. Rovnako tak skutočnosť, že žalovaný zverejnil na svojej webovej stránke správu, v ktorej označil
žalovaného za podprahovú osobnosť nemožno považovať za medicínsky názor bez ohľadu na to, že
sa jednalo o webovú stránku zdravotníckeho zariadenia. Takýto záver vzhľadom na zistený skutkovýstav nemožno prijať vychádzajúc aj zo samotného článku, kde tento začína slovami „S. v súvislosti...“.
Žalovaný v uvedenom článku konštatoval fakty teda to, že v súvislosti so statusmi žalobcu podal žalobu
na ochranu dobrej povesti právnickej osoby a trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného

činu ohovárania. Zároveň žalovaný uviedol, že čelí na sociálnych sieťach nepravdivým tvrdeniam, ktoré
rozširuje žalobca, a to spôsobom charakteristickým pre jeho podprahovú osobnosť. Súd prvej inštancie
v súvislosti s posúdením slovného spojenia podprahová osobnosť správne s prihliadnutím na význam
slová podprahový zhodnotil, že týmto konaním nedošlo do zásahu do osobnostných práv žalobcu tak
ako to uviedol v bode 21 svojho odôvodnenia.

20. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie považuje za nutné zdôrazniť, že tento prípad je
nutné vnímať v celkových súvislostiach teda nemožno nebrať do úvahy to, že so statusmi na sociálnych
sieťach, ktoré sa týkali liečenia maloletého X. a ich publikáciou začal žalobca, a to veľmi nevyberavým a
nevhodným spôsobom, čo bolo konštatované aj rozhodnutím súdom vo vzťahu k ochrane dobrej povesti
právnickej osoby. Reakciu žalovaného v tejto súvislosti nemožno hodnotiť ináč ako snahu o poskytnutie

stanoviska dotknutej strany, a to v čase, keď ešte neboli k dispozícií rozhodnutia civilných súdov, či
rozhodnutia v rámci trestného stíhania o tom, či konanie žalovaného malo negatívny vplyv na zdravotný
stav maloletého X..

21. Pokiaľ sa týka ďalších argumentov žalobcu v súvislosti so zverejnením údajov o zdravotnom stave

nebohého X. ako aj o postupe jeho matky, k uvedenému možno uviesť, že žalovaný vo všeobecnosti
poskytol informácie, ktoré súvisia so zdravotným stavom pacientov trpiacich určitým typom poruchy
bez uvedenia mena maloletého pacienta. Pokiaľ žalobca uvádza, že údaje týkajúce sa agresívneho
správania príbuzných mohli zasiahnuť do jeho osobnostných práv, odvolací súd sa s týmto tvrdením
nestotožňuje s tým, že v tejto súvislosti neboli zverejnené žiadne mená osôb, ktoré by sa mali dopustiť

takéhoto správania. Ďalší obsah článku, v ktorom žalovaný vyjadruje porozumenie s emocionálnym
stavom príbuzných s jej ubezpečením, že poskytuje zdravotnícku starostlivosť na vysokej profesionálnej
úrovni nemožno dospieť k záveru, že týmto spôsobom bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu.

22. Pokiaľ sa týka námietky ohľadom vylúčenia útočnej svojpomoci v danom prípade nemôže byť na

základe skutočností uvedených v tomto článku takéto konanie žalovaného vyhodnotené ako útočné
konanie a pokiaľ nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu je nedôvodná ani námietka toho, či
sa jednalo o primeranú alebo neprimeranú svojpomoc alebo či vôbec boli splnené podmienky preto, aby
toto konanie žalovaného bolo právne posúdené ako konanie vo svojpomoci.

23. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nie je ani relevantnou otázkou posúdenie toho,
či reakcia žalovaného na jeho webovej stránke spĺňa predpoklady svojpomoci podľa § 6 Občianskeho
zákonníka alebo nie, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že tento článok nezasiahol
a nemal ani potenciál zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Prípad kedy dotknutá strana reaguje
obdobným spôsobom teda obdobnou formou na určité tvrdenia vznesené druhou stranou nie je typickým

príkladom svojpomoci, no ani takáto možnosť nemôže byť vylúčená. Tento záver vyplýva aj z obdobného
rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30Cdo 3769/2011, podľa ktorého okolnosťami,
ktoré vylučujú neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby sú okrem iného aj výkon
práva kritiky v zmysle listiny základných práv a slobôd, všeobecná svojpomoc podľa § 6 Občianskeho
zákonníka, odvracanie škody podľa § 417 Občianskeho zákonníka a ďalšie.

24.Vdanomprípadeideovýnimočnúsituáciukedyniejeudržateľnákonštrukcia,podľaktorejsasubjekt,
ktorého práva boli narušené bol nútený vyčkávať na rozhodnutie zo strany verejnej autority ako je to
v tomto prípade. Žalovaný týmto spôsobom reagoval na články publikované žalobcom, a to v čase,
kedy tento zásah nebol ešte ukončený, teda reagoval svojím článkom na článok žalobcu, ktorý bol

verejne prístupný na sociálnej sieti. V princípe teda možno súhlasiť so zhodnotením takéhoto konania
žalovaného tak ako to uviedol súd prvej inštancie v bodoch 20 a 21 svojho odôvodnenia.

25. Vo vzťahu k predloženým rozhodnutiam odvolacích súdov odvolací súd dodáva, že tieto rozhodnutia
vychádzajú z odlišného skutkového stavu než v danom prípade, preto tieto závery nie sú v prejednávanej

veci aplikovateľné, čo platí aj o záveroch rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky s poukazom
na skutočnosť, že odkaz na judikatúru cudzieho štátu bez poznania aktuálnej platnej úpravy Českej
republiky a jej odlišnosti k Slovenskej republike s prihliadnutím na viac ako tridsať ročnú neexistenciu
spoločného štátu je nedôvodné.26. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto

súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.

303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite

veci bez významu.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na skutočnosť, že úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania
nevznikli.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).