Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 28, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/97/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122243468
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6122243468.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcov 1/ H. J., narodeného XX.
XX. XXXX, trvale bytom U. H. XXX, XXX XX T. T., 2/ E. J., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom
U. H. XX, XXX XX T. T., 3/ H. R., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom U. H. XXX, XXX XX T. T.,
právne zastúpených JUDr. Natáliou Kubáňovou, advokátkou, so sídlom Zsigmonda Móricza 5707/8, 929

01 Dunajská Streda, pracovisko Alžbetínske námestie 1203, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovaným
1/ O.. H. S., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX T. T., 2/ D. P., narodenej XX. XX.
XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX E., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcov 1/-3/
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/12/2022-106 zo 14. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak,
že žalovaní 1/-2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/-3/ náhradu trov konania

v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania.
II.Žalovaní1/-2/sú povinní spoločneanerozdielne zaplatiť žalobcom1/-3/náhradutrov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 14. 09. 2022 konanie vo veci zastavil (prvý výrok). O
trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcom 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému 1/ a žalovanej 2/ nepriznáva (druhý výrok).
Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia 1/ - 3/ sa žalobou domáhali
určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ dňa 21. 01. 2019 (ďalej

aj ,,kúpna zmluva“) ohľadne prevodu podielov žalovanej 2/ na nehnuteľnostiach v kat. úz. T., okres
Banská Bystrica, obecH., vedené Okresný úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, na LV č. XXX
ako parcela č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v podiele 108/40320-tín, na LV č. XXX ako parcela č. XXX,
XXX, XXX v podiele 1/60-tín, na LV č. XXX ako parcela č. XXXX/X, XXXX/X v podiele 4/720-tín, na LV
č. XXX ako parcela č. XXXX, XXXX v podiele 4/720-tín, na LV č. XXX ako parcela č. XXX v podiele

4/720-tín, na LV č. XXX ako parcela č. XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXXX/X
v podiele 1/30-tín, na LV č. XXX ako parcela č. XXX/X, XXX, XXXX, XXXX v podiele 8960/1612800-
tín (ďalej aj ,,nehnuteľnosti“), je neplatná v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,OZ“) v súvislosti so znením ustanovenia § 140 OZ z dôvodu,
že žalovaná 2/ porušila ich predkupné právo.
Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že tvrdenia žalobcov 1/-3/ v žalobe sú pre neho

novou skutočnosťou. Pred podaním žaloby sa žalobcovia 1/-3/ na neho neobrátili, pričom celá vec
mohla byť vyriešená mimosúdne. Nesúhlasil preto, aby platil náhradu trov konania žalobcom 1/-3/.Konanie žalobcov 1/-3/ považoval za šikanózne, keďže sa nedomáhali prevodu im prislúchajúcich
spoluvlastníckych podielov ale len neplatnosti kúpnej zmluvy, z čoho vyplýva, že sa im nejedná skutočne
o pôdu.

Žalovaná 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedla, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam
na žalovaného 1/ netušila, aké má povinnosti pri predaji vo vzťahu k predkupnému právu. Mrzí ju, že ju
žalobcovia 1/-3/ neoslovili skôr a nepokúsili sa vec riešiť mimosúdne.
Následne žalovaný 1/ predložil súdu prvej inštancie dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy a doklad o
tom, že na Okresnom úrade v Banskej Bystrici bol vykonaný v zmysle tejto dohody zápis údajov do

katastra nehnuteľností pod č. Z 4358/2022, preto žalobcovia 1/-3/ vzali žalobu podaním zo dňa 12.
09. 2022 v plnom rozsahu späť a žiadali priznať im náhradu trov konania, keďže žaloba bola podaná
dôvodne.
Súd prvej inštancie na základe späťvzatia žaloby žalobcami 1/-3/ konanie zastavil podľa § 145 ods. 1
Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,CSP“).
O trovách konania súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1, § 257 CSP.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že k zastaveniu konania došlo v
dôsledku konania žalovaných 1/, 2/, a to v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy ohľadom podielov
k nehnuteľnostiam žalovaným 1/, ktoré boli na neho prevedené žalovanou 2/ s tým, že žalovaná 2/ s
týmto úkonom prejavila súhlas.
Z vyjadrenia žalovanej 2/ vyplynulo, že nemala vedomosť o tom, že pred predajom spoluvlastníckeho

podielu k nehnuteľnostiam na žalovaného 1/ mala najskôr ponúknuť tieto na predaj spoluvlastníkom
(žalobcom 1/ - 3/), pričom uznala svoje zavinenie na vzniku sporu.
Žalovaní 1/, 2/ (správne má byť žalobcovia 1/-3/ - poznámka odvolacieho súdu) tvrdenie žalovaných
1/-2/, že sa nepokúsili s nimi o mimosúdne vyriešenie sporu, nepopreli. O tom, že žalovaní 1/, 2/ mali
záujem na mimosúdnom riešení sporu, svedčí aj to, že po podaní žaloby urobili všetky kroky k tomu,

aby navrátili nehnuteľnosti do pôvodného vlastníckeho stavu.
Podľa názoru súdu prvej inštancie v posudzovanej veci sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
súd prvej inštancie žalobcom 1/-3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Protiuzneseniusúduprvejinštancie,konkrétnedovýrokuotrováchkonania(druhývýrok),žalobcovia

1/-3/ podali včas odvolanie.
Navrhli, aby odvolací súd ich odvolaniu vyhovel a uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku (druhý výrok) zrušil a vo veci sám rozhodol.
Uviedli, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z tvrdení žalovaného 1/, pričom opomenul
základný princíp, t.j. že neznalosť práva neoslobodzuje od zákonom ustanovených povinností. Žalovaní

1/, 2/ mali záujem o mimosúdne riešenie sporu až po podaní žaloby, pričom opomenuli to, že sú medzi
nimi vzťahy dlhodobo vážne narušené, čo nepriamo potvrdil aj žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo
dňa 01. 06. 2022, kde uviedol osočujúce poznámky na ich adresu. Oni sa domáhali v konaní svojho
zákonného práva, nikoho neosočovali, pričom nemohli uzatvoriť mimosúdnu dohodu so žalovaným 1/,
pretože mu nedôverujú, a tak museli počkať na jeho reálne právne úkony. Mali za to, že bez podania

žaloby by nikdy nedošlo k vyriešeniu sporu.
Je nepochybné, že žalobu zobrali späť len z dôvodu vykonaných právnych úkonov zo strany žalovaných
1/, 2/, ktoré urobili po podaní žaloby, a to až po výzve súdu prvej inštancie o vyjadrenie sa k žalobe.
Podotkli, že aplikáciu ustanovenia § 257 CSP je možné použiť len vo výnimočných prípadoch, čo musí
súd náležite odôvodniť.

Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil tým, že mali uzatvoriť mimosúdnu dohodu, avšak riadne
nepreskúmal ich vzájomné vzťahy a ani jednu stranu v konaní nevypočul, keďže sa nepojednávalo. V
prípade rapídneho rozvrátenia vzťahov súd prvej inštancie nemôže očakávať, že sa dohodnú a hlavne
vtedy nie, keď ešte aj vo vyjadreniach žalovaného 1/ dochádzalo k osočovaniu.

3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/-3/ navrhol, aby odvolací súd žalobcom 1/-3/ náhradu
trov konania nepriznal.
Uviedol, že pred podaním žaloby mal so žalobcami 1/, 2/ priateľský vzťah, pričom žalobca 3/
ich ,,poštval“ proti nemu. Zo strany žalobcu 3/ ide len o pomstu a nie o pôdu. Cieľom žaloby bolo, aby
ho žalobca 3/ finančne poškodil a aby on zbytočne platil trovy konania.

On vo svojich vyjadreniach nikoho neosočoval, len popísal pravdivé fakty ohľadne toho, že zo strany
žalobcu 3/ ide o pomstu a nie o pôdu. Bola mu odopretá možnosť riešiť spor mimosúdne. Žiadne rapídne
rozvrátenie vzťahov medzi ním a žalobcami 1/, 2/ neexistuje, všetky spory (vrátane konaní vedenýchpod sp. zn. 18C/8/2022, 11C/10/2022) sú vykonštruované zo strany žalobcu 3/, pričom pred podaním
žaloby nebol žalobcami 1/-3/ ani ich právnou zástupkyňou kontaktovaný.
Mal za to, že zo strany žalobcov 1/-3/ ide o šikanózne zneužitie práva, pričom existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa na aplikáciu § 257 CSP.

4. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu žalobcov 1/-3/ nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,

§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa § 388 CSP zmenil,
pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia 1/-3/ sa žalobou domáhali určenia neplatnosti
právneho úkonu - kúpnej zmluvy (č.l. 8-10 spisu), na základe ktorej došlo k prevodu spoluvlastníckeho

podielu k nehnuteľnostiam žalovanej 2/ (v pozícii predávajúcej) na žalovaného 1/ (v pozícii kupujúceho),
a to z dôvodu porušenia predkupného práva žalobcov 1/-3/ v zmysle ustanovenia § 140, § 40a OZ.

7. Po začatí konania bola medzi žalovanou 2/ a žalovaným 1/ uzatvorená ,,Dohoda o odstúpení v zmysle
ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 28 a nasl. zákona č. 162/1995“ (č.l. 91-92 spisu,

verzia v súdnom spise je bez datovania a bez podpisu žalovaných 1/, 2/ - poznámka odvolacieho súdu)
týkajúca sa kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15. 04. 2019 medzi žalovanou 2/ a žalovaným 1/, na základe
ktorej bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností dňa
11. 08. 2022 Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom (č.l. 97 spisu).

8. Žalobcovia 1/-3/ podaním datovaným ku dňu 12. 09. 2022 vzali žalobu späť z dôvodu odstúpenia
žalovaných 1/-2/ od kúpnej zmluvy (č.l. 103 spisu), pričom súd prvej inštancie uznesením konanie
zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP.

9. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná

náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil, že žalovaní 1/-2/ procesne
zavinili zastavenie konania, keďže po začatí konania došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy.

11. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku, kedy sa úspešnej
stranesporu,náhradatrovkonanianazákladeexistenciedôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaneprizná.

Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu.

13. ,,...ustanovenie § 257 CSP (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1
CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí

zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.
Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na
náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie

dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu
prax, dnes ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3
MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnúmožnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné

interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trováchkonania.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonania
alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či
tedanaponechanieúčinkovprávnejnormyniesúdanédôvody.Nejdeoautomaticképravidlo,ktorébysa

uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07,
či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného
súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie
majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie §
257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia
strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie

neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o
vedenie konania a jeho výsledok.“ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
102/2017 z 31. júla 2017).

14. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie o nároku

žalobcov 1/-3/ na náhradu trov konania nerozhodol správne aplikáciou ustanovenia § 257 CSP.

15. Z ustanovenia § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov vyplýva : ,,O všetkom, čo bolo v zbierke
zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.“ Z

právneho hľadiska ide o zásadu (pôvodne recipovanú z rímskeho práva), ktorá znamená, že neznalosť
zákona nikoho neospravedlňuje ,,ignorantia iuris non excusat“ a nevyviňuje z právnej zodpovednosti
za jeho porušenie. Ide teda o právnu fikciu, že každý je oboznámený s platnými a účinnými právnymi
predpismi a tým si je vedomý svojich práv a povinností. Vzhľadom na uvedené neznalosť žalovanej
2/ o jej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 140 OZ, t.j. ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na

nehnuteľnostiach na kúpu ostatným spoluvlastníkom (žalobcom 1/-3/) ako oprávneným osobám, nie je
dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žalobcom 1/-3/.

16. Odvolací súd ďalej konštatuje, že žiaden právny predpis neustanovuje, že pred podaním žaloby o
neplatnosť právneho úkonu, boli žalobcovia 1/-3/ povinní upozorniť žalovaného 1/ na podanie žaloby o

určenie neplatnosti právneho úkonu. Žalobcovia 1/-3/ podaním žaloby na súde prvej inštancie realizovali
svoje ústavné právo - právo na súdnu ochranu vyplývajúcu z Čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb.
Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov, podľa ktorého: ,,Každý sa môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.“

17. Z vyjadrenia žalovaného 1/ k žalobe (č.l. 62 spisu) i z vyjadrenia žalovaného 1/ k odvolaniu žalobcov
1/-3/ vyplýva, že žalovaný 1/ považoval žalobu žalobcov 1/-3/ za ,,šikanózne zneužitie“ voči jeho osobe
a zároveň aj jeho negatívny postoj k žalobcovi 3/, a preto pre osobnú animozitu žalovaného 1/ voči
žalobcovi 3/ úvahy o mimosúdnom vyriešení sporu pred začatím konania zostali len v hypotetickej
rovine.

18. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci nezistil existenciu takých
okolností, ktoré by mohol považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257
CSP na to, aby úspešnej strane sporu (žalobcom 1/-3/) nepriznal náhradu trov konania voči žalovaným
1/, 2/.

19. V predmetnom spore bolo kardinálnym, že žalovaní 1/-2/ porušili uzavretím kúpnej zmluvy
predkupné právo žalobcov 1/-3/, v dôsledku čoho sa žalobcovia 1/-3/ museli domáhať súdnej ochrany,
pričom k odstúpeniu od kúpnej zmluvy došlo zo strany žalovaných 1/, 2/ až po začatí konania, v dôsledku
čoho žalobcovia 1/-3/ vzali žalobu v celom rozsahu späť.

20. Vzhľadom na to, že žalovaní 1/-2/ procesne zavinili zastavenie konania a v posudzovanej veci
neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 CSP, odvolaciemu súdu
neostala iná možnosť ako uznesenie súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania (druhývýrok) podľa ustanovenia § 388 CSP zmeniť a uložiť žalovaným 1/-2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcom 1/ - 3/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP.

21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom

prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalobcovia 1/-3/, preto im vzniklo právo na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovaným 1/-2/ v rozsahu 100%, ktoré sú žalovaní 1/,2/ povinní zaplatiť im
spoločne a nerozdielne.

22. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania vrátane náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Odvolaním nenapadnutý výroky uznesenia súdu prvej inštancie (prvý výrok) zostal nedotknutý (§
367 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.