Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 1T/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217010281
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Gilányi

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1217010281.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Filipom Gilányim na hlavnom pojednávaní konanom dňa

13.10.2022 v Bratislave takto rozhodol:

r o z h o d o l :

P. Z., X.. X. nar. XX.XX.XXXX v Bratislave
trvale bytom X. XXXX/XX, Bratislava

sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II pod sp. zn. 3 Pv 950/16/1102-9 zo dňa
04.04.2017 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že

dňa 25.10.2016 v čase o 07:45 hod. v Bratislave na Lotyšskej ulici obžalovaná ako vodička motorového

vozidla zn. VW Polo, EČV: I.-XXXHK nevenovala sa plne vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke
a pri vychádzaní z parkoviska a následnom odbočení vľavo smerom k OD Jantár spôsobila zrážku s
chodkyňou A. I. idúcou po ul. Lotyšskej po pravej strane od OD Jantár k Hydrometeorologickému ústavu,
pri ktorej utrpela poškodená A. I. podľa znaleckého posudku č. 24/2017 vypracovaného znalcom z
odboru zdravotníctva a farmácia prof. A.. O. P., CSc. ťažkú ujmu na zdraví, a to klinovú zlomeninu hornej
krycej platničky jedenásteho hrudného stavca A 1.2., pomliaždenie kostrče, pomliaždenie pravého
zápästia, pomliaždenie hlavy v pravej temennej oblasti a hryznú ranku hornej pery s dobou liečenia nad
3-4 mesiace. Obžalovaná svojim konaním porušila zákonné ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č.

8/2009 Z. z. o cestnej premávke tým, že sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v
cestnej premávke,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa:
- poškodená A. I., E.. XX.XX.XXXX v Smoleniciach, trvale bytom D. X, I.,

- poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2,
Bratislava,
- poškodená Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom 29. augusta 8 a 10, Bratislava,
odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Odôvodnenie

Dňa 05.04.2017 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal obžalobu na obžalovanú P. Z., X.. X.

pre skutok právne kvalifikovaný ako nedbanlivostný prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na skutkovom základe
uvedenom vo výroku rozsudku.

V konaní si uplatnili nárok na náhradu škody poškodená A. I. vo výške 5 650,11 €, poškodená spoločnosť

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 2 050,18 € a poškodená inštitúcia Sociálna poisťovňa
vo výške 1 602,30 €.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobila vyhlásenie, že sa cíti byť nevinná
zo skutku kladeného jej za vinu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne poškodenej I., výsluchom svedka Obucha, postupom
podľa § 263 ods. Tr. por. prečítaním zápisnice o skoršej výpovedi svedkyne I. za poškodenú Sociálnu
poisťovňu z č. l. 94-95 a prečítaním zápisnice o skoršej výpovedi svedka Hroneca za poškodenú
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. z č. l. 78-79, postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaním
znaleckého posudku z č. l. 7-22 a znaleckého posudku z č. l. 219-290, prečítaním listinných dôkazov,

a to vyčíslenia škody z č. l. 61-62, vyčíslenia nákladov VŠZP z č. l. 79, potvrdenia o výške vyplatených
dávok Soc. poisť. z č. l. 96-98, záznamu dopravnej nehody z č. l. 109-110, zápisnice o obhliadke miesta
dopravnej nehody, náčrtku a fotodokumentácie z č. l. 111-116, záznamu o vykonaní dychovej skúšky z
č. l. 117, lekárskeho potvrdenia a lekárskej správy z č. l. 118-122, evidenčnej karty z č. l. 123, lustrácií
z č. l. 124-127, vyčíslenia škody z č. l. 155-159, potvrdenia z č. l. 163, potvrdenia o výške vyplatených

dávok z č. l. 163D-163F, potvrdenia o uhradení škody z č. l. 164-166 a aktuálneho odpisu registra trestov
obžalovanej.

Súd vykonaným dokazovaním vyčerpal všetky dôkazné návrhy strán ako aj dôkazy známe súdu, ktorých
vykonanie bolo potrebné k náležitému zisteniu skutkového stavu veci (§ 1 Trestného poriadku).

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, pričom dospel k nasledovným záverom.

Z vykonaného dokazovanie jednoznačne vyplynulo a napokon nebolo to v konaní ani sporné, že

obžalovaná dňa 25.10.2016 v čase 07:45 hod. v Bratislave na Lotyšskej ulici viedla ako vodička
motorového vozidla zn. VW Polo, C.: I.-XXXHK, pričom pri vychádzaní z parkoviska a následnom
odbočení vľavo smerom k OD Jantár motorovým vozidlom, ktoré viedla, zrazila chodkyňu Moniku
Bubánovou idúcu po ul. Lotyšskej po pravej strane od OD Jantár k Hydrometeorologickému ústavu.
Uvedené vyplynulo jednak z výpovede svedkyne poškodenej I. W. S. F., ako aj z listinných dôkazov,

najmä zo záznamu dopravnej nehody z č. l. 109-110.

Z vykonaného dokazovania tiež jednoznačne vyplynulo a napokon nebolo to v konaní ani sporné, že
poškodená A. I. v dôsledku dopravnej nehody utrpela zranenia, a to klinovú zlomeninu hornej krycej
platničky jedenásteho hrudného stavca A 1.2., pomliaždenie kostrče, pomliaždenie pravého zápästia,

pomliaždenie hlavy v pravej temennej oblasti a hryznú ranku hornej pery s dobou liečenia nad 3-4
mesiace. Uvedené vyplynulo predovšetkým z dôkazu znaleckým posudkom z č. l. 7-22, ale tiež z
dôkazov lekárskeho potvrdenia a lekárskej správy z č. l. 118-122.

V konaní ostalo sporné, či zrážku vozidla s poškodenou I. zavinila obžalovaná a či porušila ako vodička

svoje zákonné povinnosti vyplývajúce jej zo zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zo
znaleckého posudku z č. l. 219-290 vyplynulo, že obžalovaná ako vodička pred výjazdom z parkoviska
na Lotyšskú ulicu pohľadom sledovala neznámeho chodca, ktorý prechádzal popred výjazd z parkoviska
v smere zľava doprava z pohľadu smeru jazdy OMV VW Polo, EČ: I. červenej farby, pričom je prijateľné,
že keď chodec odišiel z koridoru jej zamýšľanej jazdy, začala sa rozbiehať zo vzdialenosti cca 6.61

[m] v čase cca 2.62 [s] pred zrážkou a v čase cca 0.80 [s] vo vzdialenosti cca 2.66 [m] pred zrážkou
začala reagovať na pohyb poškodenej I. brzdením so spomalením cca 7.60 [ms2]. Vzhľadom na rôzne
varianty popisu smeru chôdze poškodenej I. v jej výpovediach je z technického hľadiska prijateľné, že
počas rozjazdu obžalovanej sa poškodená I. mohla nachádzať v takej polohe, kedy bola v zakrytomvýhľade za ľavým „A“ stĺpikom vozidla vedeného obžalovanou do času, kedy ju prvý krát mohla vidieť
obžalovaná, ktorá na ňu reagovala, ale vzhľadom na vzdialenosť od poškodenej I. nemala technickú
možnosť zabrániť zrážke. Z technického hľadiska je prijateľné, že obžalovaná vychádzala z parkoviska

tak, že pred výjazdom obchádzala neznáme motorové vozidlá parkujúce mimo vyznačené parkovacie
miesta, pričom vychádzala viac vľavo. Poškodená I. sa pohybovala po vozovke na Lotyšskej ulici mimo
priechod pre chodcov, je prijateľné, že vozovku neprechádzala kolmo na jej os, ale išla po pravej strane
vozovky cca 3.00 [m] od pravého okraja v čase zrážky. Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody
bola nesprávna technika chôdze poškodenej I., ktorá spočívala v tom, že sa pohybovala vo vozovke

tak, že v úseku dopravnej nehody prechádzala šikmo cez vozovku na Lotyšskej ulici a následne išla cca
3.00 [m] od pravého okraja vozovky, pričom vytvorila kolíznu situáciu s následnou zrážkou s vozidlom
obžalovanej a vodičke vytvorila prekážku náhlu. Technika jazdy obžalovanej bola správna, vodička
svojou technikou jazdy nevytvorila kolíznu situáciu a vzhľadom na možnosti rozhľadu za podmienok v
čase dopravnej nehody, je zrejmé, že obžalovaná nemala možnosť poškodenú I. prechádzajúcu cez
vozovku mimo priechodu pre chodcov vidieť v takej vzdialenosti, z ktorej by mohla technicky zabrániť

zrážke, nakoľko je prijateľné, že poškodená I. sa mohla nachádzať v takej polohe, kedy bola v zakrytom
výhľade za ľavým „A“ stĺpikom vozidla obžalovanej do času, kedy ju prvý krát mohla vidieť obžalovaná,
ktorá na ňu hneď reagovala brzdením.
Z technického hľadiska je prijateľné, že obžalovaná vychádzala z parkoviska tak, že pred výjazdom
obchádzala neznáme motorové vozidlá parkujúce mimo vyznačené parkovacie miesta, pričom

vychádzala viac vľavo. Techniku chôdze poškodenej I. hodnotí znalkyňa ako nesprávnu vzhľadom na to,
že poškodená I. prechádzala vozovku mimo priechodu pre chodcov na Lotyšskej ulici zľava doprava v
smere zamýšľanej jazdy obžalovanej. Je zrejmé, že poškodená I. neprechádzala cez vozovku Lotyšskej
ulice kolmo a išla po pravej strane vozovky cca 3.00 [m] od pravého okraja vozovky. Technika jazdy
obžalovanej z hľadiska venovania sa vedeniu vozidla, sledovania situácie v cestnej premávke a dbania

na zvýšenú opatrnosť voči chodcom bola správna. Obžalovaná dávala prednosť neznámemu chodcovi,
ktorý išiel cca 10.00 [m] pred poškodenou I., čo svedčí o venovaní sa vedeniu vozidla aj sledovaní
situácie v cestnej premávke, taktiež o dbaní zvýšenej opatrnosti voči chodcom. Po prejdení neznámeho
chodca a zahájení vychádzania z parkoviska obžalovaná reagovala na pohyb poškodenej I. brzdením
hneď ako vyšla z oblasti zakrytého výhľadu za ľavým „A“ stĺpikom vozidla obžalovanej do času, kedy

ju prvý krát mohla vidieť. Aj táto reakcia svedčí o venovaní sa vedeniu vozidla aj sledovaní situácie
v cestnej premávke. V prípade predmetnej dopravnej nehody obžalovaná nemala technickú možnosť
zabrániť dopravnej nehode ani pri nižšej rýchlosti ako bola nárazová počas nehodového deja vzhľadom
na vzdialenosť, v akej mala možnosť obžalovaná najskôr vidieť poškodenú I. s prihliadnutím na jej
nesprávny spôsob pohybu vo vozovke, ktorým vytvorila obžalovanej prekážku náhlu. Poškodená I.á

mala možnosť zabrániť dopravnej nehode správnym spôsobom pohybu po vozovke pri prechádzaní
mimo priechod pre chodcov a taktiež chôdzou vo vozovke čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky
vzhľadom na to, že k zrážke s vozidlom obžalovanej došlo cca 3.00 [m] od pravého okraja vozovky.
Poškodená I. mala možnosť vidieť pohyb vozidla obžalovanej počas celého pred nehodového deja.

Vo vzťahu k záverom znaleckého posudku znalkyňa nedokázala posúdiť správnosť alebo nesprávnosť
koridoru jazdy obžalovanej pri výjazde z parkoviska na Lotyšskú ulicu, keďže nie je známe postavenie
parkujúcich neznámych vozidiel na mieste a v čase dopravnej nehody. Obžalovaná jazdila v pred
nehodovom deji z parkoviska v smere doľava na Lotyšskú ulicu. Ani po vyčerpaní všetkých dôkazov nie
je možné zistiť, koľko motorových vozidiel a ako parkovalo na predmetnom parkovisku v čase dopravnej

nehody. Napriek tomu z listinných dôkazov - zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, náčrtok a
fotodokumentácia z č. l. 111-116 (v znaleckom posudku z č. l. 219-290 obr. č. 13), vyplýva, že v čase
08:27 [hod], t. j. cca 45 [min] po nahlásení dopravnej nehody na operačné stredisko, je zachytený spôsob
parkovania motorových vozidiel, ktorých mohlo parkovať v čase dopravnej nehody viac. Znalkyňa preto
dospela k záveru, že je z technického hľadiska prijateľné, že obžalovaná pri výjazde z parkoviska

obchádzala zaparkované motorové vozidlá, z čoho vyplynul aj jej koridor jazdy. Keďže nie je možné
ustáliť, či v čase dopravnej nehody takto parkovali motorové vozidlá na predmetnom parkoviska (avšak
vzhľadom na uvedené je možné to rozumne predpokladať), je nutné skutkové zistenia v tomto smere
vykladať v zmysle zásady in dubio pro reo v prospech obžalovanej, teda vychádzať z predpokladu, že
koridor jazdy obžalovanej bol správny.

Súd nemal žiadne pochybnosti o zisteniach znalkyne uvedených v znaleckom posudku z č. l. 219-290.
Pokiaľ poškodená I. prostredníctvom splnomocnenca namietala závery znaleckého posudku, a to najmä
zistenia o jej nesprávnej technike chôdze, súd tieto námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. Pokiaľpoškodená I. poukazovala na výpoveď svedka Obucha, tento vypovedal, že samotnú dopravnú nehodu
nevidel. Preto nemohol vypovedať o pohybe poškodenej I. pred zrážkou, ale iba o tom, čo videl po
zrážke. Pritom svedok Obuch nevykonával žiadne meranie vzdialeností, a preto jeho interpretácia

vzdialeností je len jeho hrubým a nevierohodným odhadom. Zároveň svedok vypovedal s podstatným
časovým odstupom od skutku, preto je jeho výpoveď týkajúca sa detailov dopravnej nehody týkajúcich
sa vzdialeností nevierohodná. Naopak miesto zrážky objektívne vyplýva zo zápisnice o obhliadke miesta
dopravnej nehody, náčrtku a fotodokumentácie z č. l. 111-116 vyhotovených policajným technikom za
použitia meracích zariadení, a to krátky čas po zrážke, pričom z týchto vychádzala aj znalkyňa pri

spracovaníznaleckéhoposudku.Zč.l.113jednoznačnevyplýva,žeľavýprednýrohvozidlaobžalovanej
bol od ľavého obrubníka (z pohľadu smeru jazdy obžalovanej) v čase zrážky vzdialený 2,6 metra. Pritom
zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že miesto zrážky nebolo miestom, kde zastalo vozidlo po zrážke, resp.
že by tieto dve miesta boli diametrálne odlišné. Ďalej z výpovede poškodenej I. vyplynulo, že to bolo asi
v strede vozovky, čo korešponduje s údajom 2,6 metra od obrubníka. Uvedené dôkazy tak korešpondujú
so závermi znalkyne v znaleckom posudku z č. l. 219-290 a naopak nekorešpondujú s námietkami

poškodenej.

Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone,
ak Trestný zákon neustanovuje inak. Znaky trestného činu vo všeobecnosti tvoria vždy objekt, objektívna
stránka, subjekt a subjektívna stránka.

V danom prípade z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že obžalovaná ako vodička motorového
vozidla viedla motorové vozidlo a zrazila týmto vozidlom poškodenú I. a v dôsledku zrážky utrpela
poškodená I. zranenia, ktoré sú s poukazom na ust. § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona ťažkou
ujmou na zdraví. Z vykonaného dokazovania ale nevyplynulo, že by príčinou tejto zrážky bolo nedbalé

konanie obžalovanej. Z vykonaného dokazovania znalkyňou z odboru cestná doprava jednoznačne
vyplynulo, že technika jazdy obžalovanej bola správna, venovala sa vedeniu motorového vozidla a
dbala o zvýšenú opatrnosť voči chodcom. Súd nezistil jednoznačné porušenie akejkoľvek povinnosti
obžalovanej uloženej jej zákonom č. 8/2009 Z. z. Z vykonaného dokazovania znalkyňou z odboru
cestná doprava tiež vyplynulo, že obžalovaná nemala možnosť zrážke zabrániť. Naopak z vykonaného

dokazovania znalkyňou z odboru cestná doprava vyplynulo, že technika chôdze poškodenej I. bola
nesprávna,keďprechádzalavozovkušikmo,resp.včasezrážkykráčalapovozovkezpohľaduchodkyne
vo vzdialenosti približne 2,6 m od pravého okraja vozovky, čo bolo príčinou vzniku kolízie. Pritom sama
poškodená I. J.akýmto spôsobom chôdze porušila svoje právne povinnosti ustanovené jej § 53 ods. 3
zákona č. 8/2009 Z. z., keď vozovku mimo priechod pre chodcov prechádzala šikmo, resp. keď kráčala

po vozovke z pohľadu chodkyne vo vzdialenosti približne 2,6 m od pravého obrubníka, teda v rozpore s
ust. § 52 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. Keďže následok na zdraví poškodenej I. je spôsobený výlučne
nesprávnou technikou chôdze poškodenej I., a teda nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním
obžalovanej a následkom na zdraví poškodenej, preto v danom prípade je nutné konštatovať, že stíhaný
skutok obžalovanej nevykazuje obligatórne znaky trestného činu.

V súhrne uvedeného súd konštatuje, že aj keď na základe dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní možno konštatovať, že skutkový dej uvedený v obžalobe sa v podstatnej časti stal, a
to tak v konaní obžalovanej, keď viedla inkriminované motorové vozidlo, ktoré zrazilo poškodenú I.
ako aj v následku, keď poškodenej I. vznikla ťažká ujma na zdraví, avšak pre absenciu protiprávnosti

konania obžalovanej, ktoré by malo za následok vznik zrážky, nemožno konštatovať, že by stíhaný
skutok obžalovanej bol trestným činom v zmysle § 8 Trestného zákona, preto súd podľa § 285 písm. b)
Trestného poriadku oslobodil obžalovanú spod obžaloby.

Keďže súd rozhodol o oslobodení obžalovanej spod obžaloby, podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku

odkázal poškodených na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Bratislava II, Drieňova 5, 827 02 Bratislava.

Okresný súd Bratislava IIdňa 13.10.2022