Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, May 1, 2022

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 31C/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620200213
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Žigo
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1620200213.1

Uznesenie

Z. súd Malacky, v právnej veci žalobcu: E. sídlom E., zastúpený : Malata, Pružinský, Hegeduš &
Partners s.r.o., sídlom Bratislava, Mlynské nivy 10, Twin City Tower, proti žalovaným: 1/ O., narodená
XX.XX.XXXX, bytom T. 2/ L., narodená XX.XX.XXXX, bytom T., 3/ Q. narodený XX.XX.XXXX, bytom
E., 4/ S. H. narodený XX.XX.XXXX, bytom J. 5/ A. narodená XX.XX.XXXX, bytom J., 6/ T. narodená
XX.XX.XXXX, bytom T., 7/ L., narodená XX.XX.XXXX, bytom T. I., 8/ H., narodený XX.XX.XXXX, bytom

T. 9/ P. narodená XX.XX.XXXX, bytom T., P. 10/ I. narodená XX.XX.XXXX, bytom H., 11/ I. narodený
XX.XX.XXXX, bytom T., 12/ E., narodená XX.XX.XXXX, bytom T. E. XX,. 13/ H., narodený XX.XX.XXXX,.
bytom T., 14/ O. narodený XX.XX.XXXX., bytom T., 15/ O., narodená XX.XX.XXXX, bytom T. 16/ C.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom T., 17/ neb. S., narodený XX.XX.XXXX, naposledy bytom T., zomrel
dňa XX.XX.XXXX, 18/ C., narodená XX.XX.XXXX, bytom T. U., 19/ C., narodená XX.XX.XXXX, bytom
T. T. XXXX/XX, žalovaní (okrem žalovaného 17/) zastúpení SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., sídlom

Bratislava, Štefánikova 8, o vypratanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 10/, 11/, 12/, 13/, 14/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/ z a
s t a v u j e.

II. Súd náhradu trov konania v časti zastavenia konania voči žalovanému 17/ žiadnej zo strán n e p r
i z n á v a .

III. Súd p r i z n á v a žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 10/, 11/, 12/, 13/, 14/, 15/, 16/, 18/, 19/ voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil súdu dňa 30.01.2020 žalobu označenú ako žaloba o vypratanie nehnuteľnosti podľa
§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V žalobnom petite sa domáhal voči jednotlivým žalovaným,
aby im súd uložil povinnosť odstrániť na vlastné náklady z pozemkov žalobcu stavby špecifikované v
jednotlivých žalobných petitoch ( garáží, hospodárskych budov, rekreačných chát, bazénov). Poukázal
na skutočnosť, že vlastníci pozemkov namietli neprimeranú výšku nájomného, nedošlo k uzatvoreniu

nájomnýchzmlúvapretozdôvodu,žežalovaníužívajúpozemkyvjehovlastníctvebezprávnehodôvodu
pristúpil k podaniu žaloby. Právne argumentoval § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

2. V žalobe boli žalobcovia označení číslami I/ až XIV/, pričom však žalobca niektorých žalovaných
neoznačil žiadnym číslom, hoci zo žaloby vyplývalo, že sú žalovanými a žalovaného označeného číslom
VI a jeho manželku uviedol v žalobe dvakrát, t.j. aj ako žalovaného VII. Žalobca označenie žalovaných

opravil v písomnom podaní zo dňa 18.11.2021 tak, že ich označil ako žalovaných 1 až 19.3. Žalovaní 1/ až 19/ sa písomným podaním zo dňa 10.08.2020 vyjadrili k žalobe, pričom žiadali žalobu
zamietnuť. Poukázali na to, že žalobca sa domáha odstránenia stavieb, ktorých sú žalovaní legitímnymi
vlastníkmi, čomu zodpovedá aj katastrálna evidencia. Argumentovali tým, že pri aktuálnej absencii

nájomného vzťahu je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia jediným zákonným a racionálnym
nárokom žalobcu. Taktiež tvrdili, že niektorí zo žalovaných nie sú pasívne legitimovaní, keďže nie sú ani
vlastníkmi sporných stavieb.

4. Súd zo spoločného vyjadrenia žalovaných 1/ až 19/ k žalobe a následne z lustrácie žalovaného 17/

v Registri obyvateľov SR zistil, že žalovaný 17/ S. narodený XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. zomrel
dňa XX.XX.XXXX a teda pred podaním žaloby na súd.

5. Pred otvorením pojednávania vzal žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.02.2021
( na č.l. 203 spisu) žalobu voči žalovaným 1/, 2/, 4/, 5/, 6/, 10/, 13/, 14/, 15/, 16/ a 19/ späť.Tento
svoj procesný úkon odôvodnil tým, že uvedení žalovaní uzatvorili so žalobcom nájomné zmluvy k

príslušným pozemkom, čím zaniklo opodstatnenie pokračovať v súdnom konaní. Žalovaní tak odstránili
samotný dôvod pre ktorý bola podaná žaloba a vyvolali tak nevyhnutnosť čiastočného späťvzatia žaloby
žalobcom. Tvrdil, že k predmetnému procesnému úkonu pristúpil výlučne pre správanie žalovaných a
žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania. Žalobca k predmetnému podaniu nepripojil žiadne
listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

6. Žalovaní sa podaním zo dňa 01.04.2021 vyjadrili k predmetnému procesnému úkonu žalobcu. Uviedli,
že iniciovaniu súdneho sporu došlo po tom, čo žalovaní odmietli uzatvoriť so žalobcom nové nájomné
zmluvy pre výrazné navýšenie nájomného. Počas konania oslovil žalobca žalovaných s novým návrhom
nájomných zmlúv, čiastočne ustúpil z pôvodného návrhu a cenu nájomného znížil pri nezastavaných

pozemkochprichatáchzpôvodných3€na0,90€.Žalovanípretovzáujmeukončeniasporu,akceptovali
tieto nové podmienky. V priebehu decembra 2020 a januára 2021 postupne všetci žalovaní podpísali
nové nájomné zmluvy a uhradili nájomné za rok 2021 a peňažnú kompenzáciu za faktické užívanie
pozemkov v roku 2020. Napriek tomu, že takto postupovali všetci žalovaní, vzal žalobca žalobu späť iba
voči niektorým z nich. Žalovaní sa ďalej vyjadrili k náhrade trov konania v prípade zastavenia konania.

Uviedli, že žalobca sa domáha náhrady trov konania napriek tomu, že žalobu zobral späť, pričom sa
domnieva, že uzatvorením nájomných zmlúv žalovaní vyvolali nevyhnutnosť späťvzatia žaloby a zavinili
zastavenie konania. Podľa žalovaných súd môže priznať žalobcovi náhradu trov pri zastavení konania,
iba, ak by žalovaní splnili, čoho sa žalobca domáhal a teda odstránili svoje stavby. Žalovaní nikdy
neboli ochotní pozemky vypratať a nárok žalobcu popierali. Tvrdili, že priznaniu trov bráni, že žalovaní

neuznali uplatnený nárok, považovali žalobu za nedôvodnú, uzatvorenie nájomných zmlúv je výsledkom
konsenzu, ktorý vychádza z návrhu žalobcu, pričom nezodpovedá predmetu konania, pričom skutočným
zámerom žalobcu bolo dosiahnutie uzatvorenia nájomných zmlúv. Žiadali, aby im súd priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobca jednoznačne procesne zavinil späťvzatím žaloby
zastavenie konania.

7. Zástupca žalobcov doručil súdu dňa 27.07.2021 ďalšie čiastočné späťvzatie žaloby. Uviedol, že
žalovaný 2/ Q. ( správne podľa poradia žalovaný 3/), 5/ L. ( správne podľa poradia žalovaná 7/), 9/ I.
( správne podľa poradia žalovaný 11/) a manželka E. ( správne podľa poradia žalovaná 12/), 13/ S.
( správne podľa poradia žalovaný 17/) a manželka C. ( správne podľa poradia žalovaná 18/) uzatvorili so

žalobcom nájomné zmluvy k príslušným pozemkom, čím zaniklo opodstatnenie pokračovať v súdnom
konaní. Podľa žalobcov tak žalovaní odstránili samotný dôvod pre ktorý bola predmetná žaloba podaná.
Z uvedeného dôvodu vzal žalobu vo vzťahu k predmetným žalovaným žalobu späť a súčasne žiadal
priznať náhradu trov konania.

8. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p.), procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

9. Podľa § 62 C.s.p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 144 ods. 1 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.12. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Súd zistenú skutočnosť, že žalovaný 17/ zomrel pred podaním žaloby na súd právne posúdil podľa
§ 61, § 62, § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, keďže medzi neodstrániteľné nedostatky
podmienok konania patrí aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (procesná subjektivita).
Predpokladom procesnej subjektivity je hmotno-právna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva

a povinnosti podľa hmotného práva. Podľa Občianskeho zákonníka, právna subjektivita fyzických osôb
vzniká narodením a zaniká smrťou. Keďže súd zistil, že žalovaný zomrel dňa 19.04.2012, a teda pred
podaním žaloby, jedná sa o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, preto súd konanie podľa
§ 161 ods. 2 C.s.p. voči žalovanému 17/ zastavil.

14. Keďže žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a pred prvým pojednávaním vo veci vzal žalobu

voči žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 10/, 11/, 12/ 13/, 14/, 15/, 16/, 18/ a 19/ späť, súd konanie s
poukazom na § 144 ods. 1, 145 ods. 1, § 146 ods. 2 C.s.p. voči uvedeným žalovaným zastavil, pričom
neskúmal, či žalovaní so späťvzatím súhlasia, nakoľko k späťvzatiu prišlo pred začatím pojednávania
vo veci.

15. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

16. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Čo sa týka rozhodovania o náhrade trov konania v časti zastavenia konania voči žalovanému 17/,

súd uvádza, že ide o špecifickú procesnú situáciu, kedy žalobca podal žalobu voči niekomu, kto nemal
procesnú subjektivitu. Žalobca síce zavinil zastavenie konania, avšak náhradu trov konania nie je komu
priznať. Súd preto náhradu trov konania v časti zastavenia konania voči žalovanému 17/ žiadnej zo strán
nepriznal, keďže žalovaný 17/ nemal procesnú spôsobilosť na konanie.

19. V danom prípade bolo konanie voči žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 10/, 11/, 12/, 13/, 14/, 15/, 16/,
18/ a 19/ zastavené z dôvodu procesného úkonu žalobcu, ktorým vzal žalobu späť. Súd v súlade s §
256 ods. 1 CSP skúmal procesnú zodpovednosť ( zavinenie) na zastavení konania u oboch strán.

20. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa

hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie
konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak
právne významné len to, ktorá zo strán zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca
žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy ( alebo splnenie iného žalobou

uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len
vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V
ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré
v spore vznikli žalovanému. / uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/12/2018 zo
dňa 20.11.2018/ Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci

nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne
povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne, a
nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posúdenie dôvodnosti samotnej žaloby. Nerozhoduje
teda, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či žalovaný splní to, čoho
sa žalobca domáha, a len preto žalobca vezme návrh späť. / uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. 14Co 304/2018 zo dňa 30.12.2019/

21. Pri rozhodovaní o procesnom zavinení zastavenia konania sa súd dôsledne riadil aktuálnou
judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Súd musí konštatovať, že konanie žalovaných po začatí sporu(uzatvorenienájomnýchzmlúvsožalobcom),niejemožnépovažovaťzakonanie,ktorýmbydobrovoľne
splnili žalobným petitom žiadané odstránenie stavieb z pozemkov vo vlastnícke žalobcu. Správanie
žalovaných nepokrylo obsah žalobného návrhu a k záveru, či bola žaloba podaná dôvodne, by v danom

prípade bolo možné dôjsť až prejednaním veci a meritórnym rozhodnutím / viď napr. uznesenie NS SR
3 Sžf 30/2010 zo dňa 19.08.2010, nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017/.
K späťvzatiu žaloby nedošlo z dôvodu, že by žalovaní splnili to, čoho sa žalobca žalobou domáhal
( neodstránili stavby), a preto žalobca zavinil zastavenie konania tým, že vzal žalobu späť. Vzhľadom
na uvedené nárok na náhradu trov konania patrí žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 10/, 11/, 12/, 13/, 14/,

15/, 16/, 18/, 19/, ktorým ho súd priznal v rozsahu 100%.

22. Súd však pre úplnosť uvádza, že žalobca k svojím procesným podaniam, ktorými zobral žalobu späť
voči jednotlivým žalovaným ani nepripojil žiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia o dôvodoch pre ktoré
vzal žalobu späť preukazovali. Avšak zástupca žalovaných vo svojom písomnom vyjadrení potvrdil, že
žalovaníuzatvorilisožalobcomnájomnézmluvyatietopredložilsúdu.Zároveňuviedol,žehožalobcapo

začatí sporu oslovil a ponúkol uzatvorenie nájomných zmlúv s nižšou výškou nájomného ako pôvodne
žiadal.Žalobcovibolopredmetnépodaniezástupcužalovanýchdoručené,pričomjehoskutkovétvrdenia
nepoprel. V danom prípade je teda nesporné, že medzi stranami sporu po podaní žaloby na súd, došlo k
uzatvoreniu nájomných zmlúv ( na č.l. 212 - 228 spisu), v ktorých čl. III bolo dohodnuté nájomné vo výške
1,50€zapozemkypodrekreačnýmichatamiapodobnýmizariadeniamiavovýške0,90€/m2zapozemky

priľahlé, pričom v žalobe žalobca uvádzal, že pôvodne žiadal nájomné za priľahlé pozemky vo vyššej
výške a to 3€/m2. Žalovaní poukazovali práve na neprimeranosť nájomného, ako na dôvod pre ktorý
nájomné zmluvy, ktoré im boli pôvodne žalobcom predložené nepodpísali. Žalobca sa voči žalovaným
podanou žalobou domáhal odstránenia viacerých stavieb, pričom žalovaní jeho nárok popierali jednak
s poukazom na nedostatok pasívnej legitimácie niektorých žalovaných, namietali právny základ žaloby

na odstránenie stavieb a argumentovali tým, že na mieste by bolo prípadne iba žaloba na peňažné
plnenie. K záveru o relevantnosti podanej žaloby by mohlo dôjsť výlučne po riadnom dokazovaní v
meritórnom rozhodnutí, ku ktorému z dôvodu späťvzatia nedošlo. Je však potrebné rozlišovať medzi
zavinením podania žaloby na súd a procesným zavinením zastavenia konania. Žalovaní tvrdili, že
nájomné je neprimerané a žalobca im po začatí sporu vyhovel, keď nájomné znížil a nájomné zmluvy

žalovaní dodatočne uzatvorili a teda aj z tohto pohľadu je zrejmé, že ak by žalobca trval na výške nájmu,
ktorý pôvodne požadoval, žalovaní by nájomné zmluvy neuzatvorili a spor by pokračoval. Aj z týchto
skutočností vyplýva, že žalovaným nemožno vyčítať zavinenie na zastavení konania.

23. Súd sa zaoberal aj otázkou, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov

konania žiadnej zo strán sporu / § 257 C.s.p./, pričom takéto dôvody nezistil. Samotná skutočnosť, že
žalobca po začatí sporu znížil výšku požadovaného nájomného v takom rozsahu, že žalovaní uzatvorili
nové nájomné zmluvy nie je dôvodom pre ktorý by súd nemal žiadnej strane náhradu trov konania
priznať. K tomuto kroku mohol pristúpiť žalobca už pred samotným podaním žaloby, keďže jediným
dôvodom zo strany žalovaných na neuzatvorenie nových nájomných zmlúv bola neprimeraná výška

nájomného. Žalobca nepreukázal, že by boli medzi stranami vedené mimosúdne rokovania a že by došlo
k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, ktorá by odôvodňovala nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo
strán sporu. Navyše ako už súd uviedol vyššie žalobca sa domáhal v spore odstránenia stavieb, pričom
žalovaní jeho nároku po začatí sporu nevyhoveli a sám žalobca sa rozhodol pokračovať v nájomnom
vzťahu so žalovanými. Žalovaní boli v konaní právne zastúpení a teda im vznikli trovy konania a je

spravodlivé, aby im tieto trovy uhradil žalobca, ktorý svojím späťvzatím žaloby zapríčinil zastavenie
konania.

24. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, poplatok splatný podaním žaloby návrhu na začatie konanie, odvolania, žaloby na

obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie
konanie, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz, to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté
z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

25. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení
konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho
úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.26. O vrátení súdneho poplatku rozhodne vyššia súdna úradníčka v súlade s §11 ods. 3 v spojitosti s §
14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach
(§ 362 ods. 1 prvá veta C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)