Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/83/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121517089
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:6121517089.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členov
JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, proti žalovanej: I. H., T.. X.X.XXXX, H. G. C., R. X/X, zast. JUDr. Silviou Kollárovou,
advokátkou, so sídlom Levoča, Štúrova 29, o zaplatenie sumy 2.739,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 9.júna 2022 č. k. 14Csp/2/2022-175
v rozsahu jeho výroku II. o trovách konania

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II.
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) v prejednávanej veci

rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 2.739,13 Eur, úrok 976,56 Eur, úrok z
omeškania 272,34 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo 2.731,13 Eur od 8.4.2021 do zaplatenia, a to
všetko v mesačných splátkach vo výške po 100 Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku do
budúcna s tým, že omeškaním čo i len jednej splátky, sa stáva zročným celý zvyšok nesplateného dlhu
(I.) a že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % s tým, že o výške
trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia peňažnej sumy 2.739,13
Eur titulom istiny s príslušenstvom v súvislosti s neplateným spotrebiteľským úverom poskytnutým
predchodcom žalobcu na základe zmluvy zo dňa 22.3.2018.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 a § 257 CSP, pričom

poukázal na to, že aplikoval § 257, a to napriek tomu, že žalobca bol v konaní úspešný, keď mal
za to, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovanej, ktoré
zohľadnil aj pri povolení splátok a ktoré vidí hlavne v jej nepriaznivej finančnej situácii. Žalovaná je
osobou so zdravotným postihnutím a je poberateľkou invalidného dôchodku. Na základe žiadosti jej
bolo rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Prešov, č.k. KaPO/8633/2022 zo dňa 14.4.2022
priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a na zastupovanie v spore jej bol určený bezplatný právny

zástupca. Súd prihliadol tiež na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku voči žalovanej na
súde a jej postoj v priebehu konania. Tiež mal zato, že nepriznanie trov v plnom rozsahu žalobcovi
neohrozí jeho finančné a ani iné postavenie na trhu. Avšak nepriznanie žiadnych trov žalobcovi by bolo
neprimeraným zásahom do jeho práva, pokiaľ by mu súd trovy konania vôbec nepriznal. Preto rozhodol
tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu polovičných trov konania.

4. Proti predmetnému rozsudku v časti jeho výroku II. podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) v spojení s § 366 písm. c) CSP. Dôvodila, že súd malvýnimočne nepriznať náhradu trov konania žalobcovi v 100 % výške podľa § 257 CSP, nakoľko žalovaná
je v stave materiálnej núdze a je zdravotne ťažko postihnutou osobou, čo sú existujúce a pretrvávajúce
dôvodyhodnéosobitéhozreteľa,čoplnezohľadniloajCentrumprávnejpomocipriurčeníprávnejpomoci

žalovanej na zastupovanie v predmetnom súdnom konaní. Uviedla tiež, že mesačne od 1.1.2022 poberá
len invalidný dôchodok vo výške 283,10 Eur, za obedy platí mesačne 69,75 Eur, výdavok pri dočasnom
užívaní bytu predstavuje mesačne sumu 120 Eur a jej mesačný výdavok na lieky predstavuje sumu cca
30 Eur, a teda zostatok sumy je pre ňu 63,35 Eur mesačne, čo je pretrvávajúci stav jej materiálnej núdze.
Navrhla preto zmeniť napadnutý rozsudok vo výroku II. tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania

voči žalovanej nepriznáva v celom rozsahu.

5. Žalobca k podanému odvolaniu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Odvolanie bolo podané výlučne proti výroku II. o trovách konania napadnutého rozsudku, na
základe čoho výrok I. ako výrok nenapadnutý odvolaním nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom

odvolacieho prieskumu.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadiska uplatneného

odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa trov konania
uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, osvojuje si dôvody
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a na tieto odkazuje (§ 387 ods.2 CSP). V predmetnej veci

nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybnili správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, čo sa týka
výroku o trovách konania.

9. V odvolaní uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), nebol podopretý konkrétnymi odvolacími

námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na ich danosť. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akú inú
vadu má konanie vedené na súde prvej inštancie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a sám takúto vadu nezistil.

10. Na druhej strane však odvolateľka svojimi odvolacími námietkami nastolila predmetom odvolacieho

prieskumu tiež správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, čomu zodpovedá odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci).

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu

v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania
podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov konania celkom, alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej

veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o
nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to
dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočnosť okolností zákon bližšie nešpecifikuje. To však neznamená, že tým vytvára priestor na

nekontrolovanú voľnú úvahu súdu.

14. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2009,
sp. zn. 5Cdo 67/2020, sp. zn. 3MCdo/46/2012) nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoréby zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti náhrady trov konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je

možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania
o trovách konania.

15. Žalovaná nespochybňuje správnosť záverov súdu prvej inštancie vedúcich ho k aplikácii § 257 CSP,
namieta však čiastočnú moderáciu nároku na náhradu trov konania, keď má zato, že jej majetková

situáciaodôvodňujenepriznanienárokunanáhradutrovkonaniaúspešnémužalobcovivplnomrozsahu.
16. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie
majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257
neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v
spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej
tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie

súdneho konania a jeho výsledok.
17. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania posudzoval a zohľadnil práve sociálne pomery
na strane žalovanej a pristúpil k moderovaniu trov konania, ktoré by žalobcovi ako plne úspešnej strane
sporu prináležali v plnom rozsahu. Voľná úvaha, ktorú súd použil pri rozhodnutí o tom, že v tomto
prípade prichádza do úvahy priznať žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50 % nie je svojvoľná

alebo arbitrárna, pokiaľ súčasne zohľadnil na strane jednej pomery na strane žalovanej ako jediný
dôvod hodný osobitného zreteľa a pokiaľ na strane druhej nepriznanie žiadnych trov žalobcovi by bolo
neprimeraným zásahom do jeho práva. V odvolaní poukaz na to, že okolnosť, že žalovaná je zdravotne
ťažko postihnutá osoba, ktorá je v stave materiálnej núdze, bol plne zohľadnený aj Centrom právnej
pomoci, nie je okolnosťou odôvodňujúcou nepriznanie trov konania podľa § 257 CSP.

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu vo výroku o trovách
konania ako vecne správne, na základe čoho ho v napadnutom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
19. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o § 396 ods. 1 CSP. Aj keď v predmetnom odvolacom
konaní bol žalobca úspešný, a preto by mu prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
neúspešnej žalovanej, bola podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia § 257 CSP. Odvolací

súd by priznanie trov tohto odvolacieho konania, ktorého predmetom bolo posudzovanie výlučne trov
konania, aplikovaním princípu úspechu v spore považoval za neprimerane tvrdé až nespravodlivé,
keď žalovaná ako odvolateľka na strane jednej síce bola v odvolacom konaní neúspešná, súčasne,
keď na strane druhej svojim odvolaním spochybňovala iba rozhodnutie o trovách konania, navyše
založené na aplikácii § 257 CSP, ktoré je z tohto dôvodu založené predovšetkým na voľnej úvahe súdu.

Žalobcovi tým, že sa v odvolacom konaní vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu na základe
výzvy súdu, vznikli trovy; z jeho úkonu -vyjadrenia je však zrejmé, že ide iba o formálne vyjadrenie
k podanému odvolaniu. V danom prípade preto aplikácia § 257 CSP namiesto § 255 ods. 1 CSP je
výrazom princípu spravodlivého usporiadania sporu a princípu zdravého rozumu, navyše za situácie
nepriaznivých majetkových pomerov na strane odvolateľky.

20.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).