Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122204925
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8122204925.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.: 12.1.1964, D. XXXXX/XX, XXX XX C.,
zastúpeného JUDr. Petrom Čurillom, advokátom, Hlavná 11, 080 01 Prešov, proti žalovanej: A., E. E.
F., nar. X.X.XXXX, D. XXXXX/XXA, XXX XX C., o podaní žalobcu označenom ako návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e a po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t ú p i Mestu Prešov, so sídlom

Hlavná 73, 080 01 Prešov, ako vecne a miestne príslušnému stavebnému úradu na konanie v rámci
výkonu štátneho stavebného dohľadu, ak žalobca do právoplatnosti tohto uznesenia súdu neoznám, že
na postúpení tejto veci vecne a miestne príslušnému stavebnému úradu netrvá.

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu elektronicky a označeným ako „návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia/zabezpečovacieho opatrenia“ žalobca žiadal, aby „súd nariadil neodkladné opatrenia rozhodol
takto - žalovaná je povinná zdržať sa akéhokoľvek konania, výsledkom ktorého by bolo znehodnotenie,
znefunkčnenie, resp. čo i len ohrozenie funkčnosti vodovodnej, elektrickej a plynovej prípojky žalobcu
ako aj kanalizačného odtoku vedúcich cez tú časť nehnuteľnosti č. G. F. XXXX – trvalý trávnatý porast o
výmere 741 m2 zapísanej na LV č. XXXXX kat. úz. C., ktorej podľa geometrického plánu vyhotoveného

B.M.B., geodetická kancelária, Duchnovičovo Námestie č. 1, 080 01 C., A. H. I., IČO: 14 359 839
vyhotoveného dňa 24.08.2025, autorizačne overeného dňa 26.08.2005 A. C. B. a úradne overeného
dňa 13.10.2005 A. J. B. pod č. 1173/2005 zodpovedá nehnuteľnosť č. G. F. XXXX/XX – trvalý trávnatý
porast o výmere 50 m2.“

2. Žalobca vo svojom podaní uviedol, že je na LV č. XXXX vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností

č. C KN XXXX/X o výmere 2337 m2, C KN XXXX/X o výmere 187 m2, G. F. XXXX/X o výmere 75
m2 a na tejto stojaceho rodinného domu č. súpisné XXXXX, a podielovým spoluvlastníkom ďalších
nehnuteľností. Žalovaná je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti C KN XXXX/X o výmere 741 m2, a Mesto
Prešov je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti č. G. F. XXXX/XX o výmere 325 m2, na ktorej je verejná
komunikácia, všetko v kat. území C., pričom vo vzťahu k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam strán
konania je táto verejnou prístupovou cestou.

3. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Mesta Prešov o umiestení stavby jeho rodinného domu,
a jeho napojení na miestne rozvody technického vybavenia územia zo dňa 26.9.2005. V zmysle
bodu 9 predmetného rozhodnutia prístup k stavbe rodinného domu mal byť zabezpečený z miestnej
komunikácie – ul. D., a žalobca ako stavebník mal zabezpečiť majetkoprávne vyporiadanie pozemkov,
parcelné č. XXXX/X/XX do svojho vlastníctva, resp. iný vzťah k pozemku za účelom zabezpečenia

prístupu a uloženia sietí. Žalobca dodal, že prístup k jeho nehnuteľnosti je z verejnej komunikácie,
teda parcely C KN XXXX/XX zabezpečený po tej časti nehnuteľnosti č. G. F. XXXX/X, ktorej podľageometrického plánu uvedeného v petite zodpovedá nehnuteľnosť č. G. F. XXXX/XX – trvalý trávnatý
porast o výmere 50 m2 s tým, že právny predchodca žalovanej A. K. F. v stanovisku zo dňa 11.11.2005,
ako v tom čase výlučný vlastník parcely č. G. F. XXXX/X výslovne súhlasil s tým, aby žalobca využil jeho

pozemok na vedenie inžinierskych sietí (elektrická, vodovodná, kanalizačná, plynová a telekomunikačná
prípojka) podľa platných noriem k výstavbe rodinného domu s maximálnym záberom troch metrov od
kraja pozemku. Predmetný súhlas dal za účelom stavebného povolenia a zároveň dal kladné záväzné
vyjadrenie k územnému konaniu na akciu „ výstavba rodinného domu na pozemku č. G. F. XXXX/X“ s
tým, že výslovne súhlasí s výstavnou rodinného domu na predmetnej parcele. Žalobca konštatoval, že

kolaudačným rozhodnutím Mesta Prešov zo dňa 10.10.2007 mu bolo povolené užívanie stavby.

4. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutím Mesta Prešov zo dňa 11.04.2022 č.:SÚ/5271/43877/2002-Čj
bolo žalovanej udelené stavebné povolenie a bola povolená pozemná stavba „jednopodlažný murovaný
rodinný dom bez podpivničenia na ul. D. J. E. C.“, na pozemku parcelné č. G. F. XXXX/X kat. úz. C. s tým,
že pre umiestnenie a uskutočnenie stavby boli určené podmienky v súlade s platnou právnou úpravou.

Žalobca dodal, že žalovaná následne pristúpila k výstavbe rodinného domu a podaním označeným ako
„ návrh “ výslovne vyzvala žalobcu k urýchlenému riešeniu a demontáži cesty z dôvodu bezpečnosti ako
aj odstráneniu existujúcich inžinierskych sietí a to i napriek predchádzajúcemu súhlasu s ich existujúcim
uložením zo strany jej právneho predchodcu (pozn. súdu: už na tomto mieste však treba uviesť, že
z prílohy predloženej žalobcom a označenej ako návrh – č.l. 25 súdneho spisu – vyplýva iba otvorenie

otázky projektu oporného múru a uložených inžinierskych sietí s návrhom ich riešenia a možnosti
dohody o výmene pozemkov, a nie výzva na kategorické odstránenie inžinierskych sietí, a ani hrozba
ich svojvoľného odstránenia ).

5. Žalobca uzavrel, že s poukazom na kolaudačné rozhodnutie je vlastníkom a užívateľom rodinného

domu č. súpisné XXXXX stojaceho na parcele č. G. F. XXXX/X kat. úz. C.. Uviedol, že „užívateľom
uvedenej nehnuteľnosti ako aj priľahlých pozemkov“ zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. C. sa stal v
súlade s kolaudačným rozhodnutím, pričom uvedená nehnuteľnosť, teda rodinný dom je napojená na
verejný vodovod, plynové potrubie a ďalšie média cez prípojky realizované cez pozemok žalovanej („po
tej časti nehnuteľnosti č. G. F. XXXX/X kat. úz. C., ktorej podľa vyššie špecifikovaného geometrického

plánu zodpovedá parcela č. G. F. XXXX/XX – trvalý trávnatý porast o výmere 50m2“), a to s poukazom na
súhlas udelený žalobcovi právnym predchodcom žalovanej, ktorý bol v čase udelenia súhlasu výlučným
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
Žalobca konštatoval, že v prípade znehodnotenia, resp. zničenia uvedených prípojok, ale aj prístupovej
cesty, by došlo v podstate k znemožneniu užívania jeho rodinného domu, k znemožneniu vôbec prístupu

k tomuto rodinnému domu, a ohrozeniu života a zdravia obyvateľov uvedenej nehnuteľnosti, čo je
spojené s nenapraviteľnými škodami a ujmami.
Na strane druhej podľa žalobcu existencia takéhoto pripojenia s poukazom na existujúcu
fotodokumentáciu a rozhodnutie o umiestnení stavby rodinného domu žalovanej
nijako nad mieru prípustnú pomerom neobmedzuje žalovanú vo výkone jej vlastníckych práv a

oprávnení. Uvedenú skutočnosť podľa neho potvrdzujú i právoplatné rozhodnutia správnych orgánov
a to, či už rozhodnutie o umiestnení stavby, resp. samotné stavebné povolenie, ktoré sa prejudiciálne
s uvedenou otázkou vyporiadalo.
Žalobcauzavrel,žeformousúdnejžalobysadobudúcnahodládomáhaťzriadeniaprávzodpovedajúcich
vecnému bremenu spočívajúcich v práve žalobcu užívať existujúce vodovodné, elektrické, plynové a

kanalizačné prípojky nachádzajúce sa na nehnuteľnosti žalovanej ako aj v práve prechodu cez pozemok
G. F. XXXX/XX – trvalý trávnatý porast o výmere 50 m2. Uviedol, že uvedené právo vecného bremena
po stránke faktickej vykonáva od samotného stavebného povolenia až do roku 2022, pričom po celý
čas bol dobromyseľný a zo strany žalovanej, resp. jej právneho predchodcu nerušený (pozn. súdu:
žalobca teda netvrdil právo zodpovedajúce vecnému bremenu, keďže poukázal iba na záujem domáhať

sa zriadenia práv zodpovedajúcich vecnému bremenu v budúcnosti, a neuviedol žiadne skutočnosti
svedčiace o vzniku a existencii jeho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu mať na pozemku
žalovanej umiestnené svoje prípojky – ale len skutočnosti svedčiace o jeho práve v rámci súhlasu
vlastníka s ich umiestnením, tzv. výprosy).

6. Z formulácie a obsahu celého podania žalobcu vyplýva, že toto súvisí so stavbou žalovanej,
vsúvislostisktoroumážalobcaobavuzohrozeniaexistujúcej(stavby)vodovodnej,elektrickejaplynovej
prípojky a kanalizačného odtoku umiestnených na pozemku žalovanej, pričom sa vo svojom podaní
domáha ochrany týchto stavieb (iba) výsledkovo bez toho, aby bolo dostatočne určito, zrozumiteľne avykonateľne zrejmé čoho konkrétne - akého konkrétneho konania a v akom rozsahu a miere - sa má
žalovaná v tejto súvislosti zdržať tak, aby vo výsledku nedošlo k znehodnoteniu, znefunkčneniu, resp.
čo i len ohrozeniu funkčnosti vodovodnej, elektrickej a plynovej prípojky žalobcu ako aj kanalizačného

odtoku (porovnaj § 325 ods. 2 písm. d) CSP, podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane
uložiť aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala), a navyše bez toho aby bolo zo
skutočností uvedených žalobcom zároveň zrejmé a osvedčené, že takéto nejaké konkrétne konanie
žalovanej (ktorého sa má zdržať do budúcnosti), ktoré zjavne znehodnotí, znefunkční resp. ohrozí
funkčnosť vodovodnej, elektrickej a plynovej prípojky žalobcu ako aj kanalizačného odtoku, podľa

žalobcom uvedených (a osvedčených) skutočností týmto prípojkám eventuálne bezprostredne hrozí. Je
to obdobné tomu ako by sa žalobca domáhal, aby sa žalovaná (prípadne ktokoľvek iný) neurčito zdržala
(všeobecne) úplne všetkého (každého, bližšie neurčeného konania), ktorým by eventuálne mohlo dôjsť
napr. k poškodeniu resp. čo i len ohrozeniu života, zdravia alebo majetku bez toho, aby z toho bolo
zrejmé aké konkrétne konanie žalovanej voči právam žalobcu hrozí, a čoho konkrétne a v akej miere sa
tak má vlastne reálne zdržať (a čo naopak konať môže), a teda bez toho aby bolo zrejmé (a osvedčené)

aké konkrétne konanie resp. činnosť, ktorej sa má žalovaná zdržať, to vlastne chránenému záujmu od
žalovanej bezprostredne hrozí, a prečo je tak potrebné a dôvodné pomery navrhovaným spôsobom
bezodkladne upraviť

7. V písomnom podaní zo dňa 10.8.2022 žalobca uviedol, že „návrhom zo dňa 23.5.2022, nadväzujúcim

podaním zo dňa 02.06.2022 sa domáha vydania neodkladného opatrenia v znení textu podania zo
dňa 02.06.2022“ (pozn. súdu: žiadne podanie žalobcu zo dňa 2.6.2022 súd v tejto veci neeviduje),
že na podanom návrhu trvá, a že medzičasom snažiac sa riešiť predmetnú situáciu a zabezpečiť
svoju nehnuteľnosť pred vznikom škody požiadal o spracovanie projektovej dokumentácie pre statické
zabezpečenie nehnuteľností, ktorých je výlučným vlastníkom, a to formou výstavby vysokého oporného

múru. Poukázal pritom na vyjadrenie projektanta o tom, že „v rámci prípravy územia a zemných prác bola
odkopaná päta existujúceho svahu s výškou odkopu cca 1,0 až 2,0 m, nad ktorými sa vo vzdialenosti
cca 10 až 11,5 m nachádza rodinný dom stavebníka“, a že „z hľadiska výstavby je nutné koordinovať
výstavbu opornej steny s výstavbou vyššie spomenutého rodinného domu na parcele č. G. F. XXXX/
X“ a „v záujme oboch susedov prerušiť výstavbu rodinného domu a zrealizovať opornú stenu“ s tým,

že s poukazom na nestabilnosť svahu dochádza k poškodeniu jedinej možnej prístupovej komunikácie
žalobcu k jeho rodinnému domu, pričom pod uvedenou prístupovou komunikáciou sú uložené prípojky
žalobcu. Preto je podľa neho nevyhnutné čo i len dočasne upraviť pomery strán, nakoľko v opačnom
prípade môže dôjsť tak, ako na to poukazuje statik s projektantom, k vážnemu ohrozeniu majetku oboch
strán, resp. k ohrozeniu zdravia a životov ľudí (pozn. súdu: z uvedeného pritom vyplýva, že k odkopu

päty svahu došlo už v minulosti v rámci prípravy územia a zemných prác – a to v rámci uskutočňovania
stavenej činnosti, pri ktorej štátny stavebný dohľad, vrátane prípadného posudzovania či sa stavebná
činnosť realizuje v súlade so stavebným povolením alebo v rozpore s ním, vykonáva stavebný úrad,
a prípadné rozhodovania o potrebných opatreniach, patrí do právomoci stavebného úradu – a nie
je zrejmé akého konkrétneho konania, ktorého posudzovanie patrí do právomoci súdu, by sa mala

žalovaná zdržať do budúcnosti). V závere pritom žalobca poukázal aj na dikciu ustanovenia § 417
Občianskeho zákonníka (pozn. súdu: o zakročovacej povinnosti ohrozeného, a jeho oprávnení domáhať
sa, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody). Ani z tohto
podania žalobcu však nie je zrejmé o rozhodnutie na zdržanie sa akého konkrétneho konania žalovanej,
snáď okrem prerušenia výstavby resp. posúdenia a úpravy podmienok výstavby jej rodinného domu

(čo je však nepochybne výlučne v kompetencii stavebného úradu) žalobcovi ide, resp. aké konkrétne
primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody by mal súd žalovanej nariadiť.

8. V prílohe písomného podania zo dňa 24.10.2022 žalobca súdu predložil fotodokumentáciu z dotknutej
stavby s tým, že zdôrazňuje predovšetkým „havarijný stav prístupovej cesty, ktorý je absolútne

a nespochybniteľne spojený so stavebnými prácami žalovanej“, ďalej že nemá zabezpečený objektívne
iný prístup ku svojej nehnuteľnosti, a že v predmetnej prístupovej komunikácii sú uložené inžinierske
siete. Ani z tohto podania žalobcu však nie je zrejmé o rozhodnutie o zdržaní sa akého konkrétneho
budúceho konania žalovanej, ktoré od nej podľa žalobu ďalej (bezprostredne) hrozí a ktorého
posudzovanie patrí do právomoci súdu, výsledkom ktorého bude znehodnotenie, znefunkčnenie, resp.

čo i len ohrozenie funkčnosti vodovodnej, elektrickej a plynovej prípojky žalobcu ako aj kanalizačného
odtoku, okrem už spomínaného prípadného prerušenia výstavby resp. posúdenia a úpravy podmienok
výstavby jej rodinného domu (čo je však nepochybne – tak ako bolo uvedené už vyššie - v kompetencii
stavebného úradu) žalobcovi ide. Z podaní žalobcu a jeho príloh sa dokonca zdá, že poukazuje len nauž vzniknutý havarijný stav, a obáva sa o stabilitu nehnuteľností, a nie na nejaké ďalšie (pravdepodobné)
budúce konkrétne konanie žalovanej (ktorého úprava patrí do právomoci súdu), ktorého by sa mala
žalovaná zdržať.

9. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia

pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

10. Podľa čl. 1 CSP spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a
rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
Podľa § 2 CSP podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový
poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak
ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

11. Podľa § 94 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len
„Stavebný zákon“) ak stavba svojím stavom ohrozuje život alebo zdravie osôb, prípadne značné

majetkové alebo kultúrne hodnoty, a ak nie je nevyhnutné stavbu ihneď odstrániť, nariadi stavebný úrad
vykonať neodkladné zabezpečovacie práce vlastníkovi stavby.
Podľa § 94 ods. 2 Stavebného zákona ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a ak sa vykonanie
zabezpečovacích prác alebo odstránenie stavby nedá zabezpečiť inak, stavebný úrad nariadi právnickej
osobe alebo fyzickej osobe, ktorá má oprávnenie na stavebné práce, vykonať neodkladné práce a určí

pre ne podmienky.
Podľa § 98 ods. 1 Stavebného zákona štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov,
ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z
uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z
terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.

Podľa § 102 ods. 1 Stavebného zákona ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí na stavbe závadu,
vyzve podľa povahy veci stavebníka, oprávnenú osobu alebo právnickú osobu uskutočňujúcu stavbu,
aby urobili nápravu, alebo upozorní iný zodpovedný orgán, aby vykonal potrebné opatrenia.
Podľa § 102 ods. 2 Stavebného zákona ak právnická osoba alebo fyzická osoba nedbá na výzvu
orgánu štátneho stavebného dohľadu, vydá stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi urobiť nápravu;

pri uskutočňovaní stavby môže stavebný úrad práce na stavbe zastaviť. Odvolanie proti rozhodnutiu o
zastavení prác nemá odkladný účinok. Po vykonaní nápravy možno v prácach na stavbe pokračovať len
na základe nového rozhodnutia stavebného úradu.
Podľa § 102 ods. 6 Stavebného zákona právo ďalších orgánov štátnej správy vydávať podľa osobitných
predpisov rozhodnutia o náprave závad stavby zostáva nedotknuté; ak je však na nápravu potrebný

zásah do stavebnotechnického riešenia stavby, rozhodne o ňom stavebný úrad.
Podľa § 194 ods. 1 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán
podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu
vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa § 10 CSP ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi.

12. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá riadny, a teda
úplný, zrozumiteľný a určitý (po materiálnej stránke vykonateľný) návrh na jeho vydanie podaný

oprávnenouosobouapredloženýsúdu(akopríslušnémuorgánu)vmedziachjehoprávomoci,apotrebu,
aby boli pomery strán neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (§ 336 ods. 1 CSP,
resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP do jeho zrušenia podľa § 334
CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že navrhovateľ má pravdepodobne právo,
ktorého ochrany sa domáha (v tomto prípade zrejme právo mať na pozemku žalovanej umiestnené
predmetné prípojky, a to či už dočasne, napr. na základe tzv. výprosy, alebo trvalo, napr. na základe

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu), s povinnosťou žalovanej zdržať sa neučito absolútne
akéhokoľvek konania, výsledkom ktorého by mohlo byť znehodnotenie a znefunkčnenie, resp. čo i len
ohrozenie funkčnosti prípojok žalobcu a kanalizačného odtoku, a že bez navrhovanej neodkladnej
ochrany (konkrétnym konaním alebo činnosťou druhej strany v budúcnosti, ktorým chce zabrániť)
navrhovateľovi bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej

škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán,
a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Inými slovami - podmienkou pre
vydanieneodkladnéhoopatreniasúdomjepodanienávrhunajehonariadeniesmerujúcehokdostatočne
určitému rozhodnutiu o uložení povinnosti protistrane a patriacemu do právomoci súdu, osvedčenie
práva navrhovateľa (že podľa ním uvedených a osvedčených skutočností mu pravdepodobne patrí s tým

súvisiace právo a tomu zodpovedajúce splnenie povinnosti protistrany, ktorých ochrany sa domáha),
ďalej osvedčenie že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad, a teda že bez okamžitej, i keď len dočasnej
úpravy pomerov, by právo alebo právom chránený záujem navrhovateľa vo veci samej boli (vážne
či ťažko napraviteľne) ohrozené, a že ochranu týchto záujmov (sledovaný účel) nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné opatrenie v minulosti) totiž

nemožno vydať vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov strán sporu (Bureš, J. –
Drápal, L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88), a vtedy keď to nie je naliehavé, teda
ak nehrozí konkrétna (vážna) škoda, ktorú by neskôr nebolo možné napraviť (aj inak).

13. Navrhovateľ neodkladného opatrenia teda musí, popri uvedení skutočností svedčiacich o právomoci

súdu vydať navrhované rozhodnutie, tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti
právnehonárokuvočižalovanému,ktorémusamáposkytnúťneodkladnáochrana(tedavtomtoprípade,
že žalovaná je povinná zdržať sa neurčito absolútne „akéhokoľvek konania, výsledkom ktorého by mohlo
byť znehodnotenie, znefunkčnenie resp. čo i len ohrozenie funkčnosti vodovodnej, elektrickej a plynovej
prípojky žalobcu ako aj kanalizačného odtoku“ – aj napriek tomu, že žalovanej bolo podľa žalobcu

udelené stavebné povolenie a pre umiestnenie a uskutočnenie stavby určené podmienky v súlade
s platnou právnou úpravou), a zároveň musí tvrdiť a osvedčiť skutočnosti o potrebe upraviť pomery
strán práve navrhovaným spôsobom, resp. o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby
neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe neodkladnej úpravy (vrátane jej naliehavosti,
určitosti, primeranosti a rozsahu). Neodkladným opatrením, o ktorom sa rozhoduje v skrátenom konaní

(len na základe skutočností predložených navrhovateľom), totiž nemožno upravovať pomery strán
neurčito, resp. ohľadom skutočností nepatriacich do právomoci súdu, a zároveň neopodstatnene,
resp. nad naliehavú nevyhnutnú mieru (ale len v potrebnom neodkladnom rozsahu. Formulácia
navrhovaného neodkladného opatrenia (jeho petit) musí byť pritom navyše zároveň nepochybne aj
určitá a zrozumiteľná tak, aby rozhodnutie, ak mu súd vyhovie (a povinnosti z neho vyplývajúce), mohli

byť zároveň aj jasné a vykonateľné, nakoľko v opačnom prípade by bolo zbytočné (nepotrebné).

14. V danom prípade však súd dospel k záveru, že vyššie uvedené podania žalobcu, ktorým
žiada „aby súd nariadil neodkladné opatrenia“, jednak nemajú všetky potrebné náležitosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia súdom, a zároveň sa javí, že vo svojej podstate zrejme smerujú

k (dočasnej) úprave práv a povinností týkajúcich sa uskutočňovania stavby žalovanej, ktorých úprava,
prejednávanie a rozhodovanie však patrí do výlučnej právomoci stavebných úradov, resp. orgánom
štátneho stavebného dohľadu, a nie súdov.15. Žalobca sa totiž domáha ochrany toho, aby bola žalovaná „povinná zdržať sa akéhokoľvek
konania, výsledkom ktorého by bolo znehodnotenie, znefunkčnenie, resp. čo i len ohrozenie funkčnosti
vodovodnej, elektrickej a plynovej prípojky žalobcu ako aj kanalizačného odtoku“ vedúcich cez jej

nehnuteľnosť jednak bez toho aby bolo zrejmé z čoho by mal vyplývať takto (široko, absolútne
a všeobecne) vymedzený právny nárok žalobcu a najmä tiež bez toho aby bolo zrejmé určité,
zrozumiteľné a vykonateľné vymedzenie z toho vyplývajúcej povinnosti (jej jednoznačná identifikácia)
akého konkrétneho konania (aj vzhľadom na vydané stavebné povolenie), ktoré podľa žalobcu jeho
záujmom hrozí, a ktorého úprava zároveň aj patrí do právomoci súd, sa má žalovaná vlastne zdržať.

Uvedená všeobecnosť podania označeného ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pri
ktorom odstraňovanie vád neprichádza do úvahy (§ 327 CSP in fine), pritom podstatne sťažuje aj
možnosť jeho uchopenia a riadneho vybavenia.

16. Formulácia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania, výsledkom ktorého by bolo znehodnotenie,
znefunkčnenie, resp. čo i len ohrozenie funkčnosti vodovodnej, elektrickej a plynovej prípojky žalobcu

ako aj kanalizačného odtoku, je tak všeobecná a neurčitá, že nie je z nej zrejmé čo presne a v akom
rozsahu sa tým má v danom prípade konkrétne na mysli. Z návrhu žalobcu nie je zrejmé čo treba
rozumieť pod pojmom zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorého výsledkom je ohrozenie funkčnosti
prípojok a kanalizačného odtoku tak, aby bolo zrejmé akého konkrétneho konania, za akých okolností
a v akej miere by sa mala žalovaná zdržať, a zároveň z čoho by mal takýto absolútny nárok žalobcu

vyplývať. Funkčnosť prípojok totiž môže vo výsledku (svojim výsledkom) ohroziť – za určitých okolností,
resp. predpokladov, ktoré žalobca v návrhu nijako neobmedzil – v podstate akékoľvek, a to dokonca aj
(inak) dovolené či oprávnené konanie žalovanej resp. konajúcej osoby, u ktorého to napokon žalovaná
resp. konajúci subjekt vlastne ani nemusí predpokladať. Žalovaná by sa tak podľa návrhu žalobcu
zrejme mala zdržať v podstate absolútne akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo mať vplyv na prípojky

(aj toho na ktoré môže byť inak oprávnená), keďže výsledkovo, tak ako je to naznačené už vyššie, za
určitých okolností resp. predpokladov (a nedostatku vymedzenia podstaty ohrozenia - ktoré v návrhu
nijako vyjadrené nie je), ohrozenie funkčnosti prípojok a kanalizačného odtoku (ako neurčitý pojem)
môže byť výsledkom v podstate akéhokoľvek (aj inak oprávneného) konania. Návrh žalobcu (i tomu
zodpovedajúce vyhovujúce rozhodnutie súdu) s povinnosťou žalovanej zdržať sa akéhokoľvek konania,

vymedzeného iba jeho výsledkom, by tak bolo možné vykladať aj ako povinnosť žalovanej zdržať
sa absolútne akéhokoľvek konania v bližšie nevymedzenej blízkosti (okruhu) prípojok, resp. dokonca
v akejkoľvek možnej súvislosti s nimi (?), čo je zjavný nezmysel. Rozhodnutie súdu v sebe nemôže
nezhŕňať neurčité pojmy, a preto z návrhu na jeho vydanie i skutočností, ktoré ho odôvodňujú, musí byť
zrejmé akého konkrétneho (ako a v akej miere prípojky ohrozujúceho konania) by sa žalovaná mala

zdržať,aaktonesplníkedy,akýmspôsobom,vakejmiereazaakýchokolnostíbysamalitietopovinnosti
exekučne vynucovať.

17. Žalobca pritom v súvislosti s týmto neurčitým nárokom vo svojom návrhu neuviedol a neosvedčil
ani žiadne skutočnosti svedčiace o takomto (absolútnom) nároku voči žalovanej. V nadväznosti na to

súd pripomína, že podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na
základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou
podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. V danom prípade však neexistuje žiadny právny predpis, podľa
ktorého by žalovaná ako vlastník pozemku, popri svojich povinnostiach podľa § 55 ods. 1 a § 88 ods. 3

Stavebného zákona (podľa ktorých je povinná uskutočňovať stavby a ich zmeny iba podľa stavebného
povolenia, a aj na odstránenie stavby zabezpečiť potrebné stavebné povolenie) a občianskoprávnej
zodpovednosti za prípadnú škodu podľa § 420 OZ, resp. trestnoprávnej zodpovednosti za poškodenie
záujmov chránených Trestným zákonom, bola nad uvedené povinná zdržať sa absolútne akéhokoľvek
konania, ktorého výsledkom by bolo čo i len ohrozenie funkčnosti žalobcom označených prípojok

a kanalizačného odtoku. Okrem toho z podania žalobcu nie je vlastne vôbec zrejmé, prečo by vzhľadom
nanímsledovanýúčelapredloženúformuláciunávrhunemalipostačovaťpriamoužzákonomstanovené
(vpredchádzajúcejvetepríkladomuvedené)povinnostiazodpovednosťžalovanej,apomerypodľaneho
treba upraviť aj navrhovaným neodkladným opatrením.

18. Súdu sa dokonca javí, že takýto postup a všeobecný návrh žalobcu s eventuálnym vyhovením jeho
všeobecnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdom (bez osvedčenia práva žalobcu,
aby sa žalovaná zdržala akéhokoľvek konania, ktorým by vo všeobecnosti čo i len ohrozila jeho
prípojky, ako i osvedčenia pravdepodobnosti nejakého konkrétneho nevhodného konania žalovanej,ktorého by sa mala zdržať, a ku ktorému žalobca žiadne indície takého budúceho konania žalovanej
súdu nepredložil), by vzhľadom na okolnosti veci (stavebnú činnosť žalovanej) mohli vo výsledku
znamenať aj účelové či neprimerané obmedzenie či zastavenie stavebnej činnosti žalovanej bez jej

možnosti vyjadriť sa k tomu pred rozhodnutím súdu (na rozdiel od reálneho šetrenia veci príslušnými
orgánmi v prípade rozhodovania orgánov štátneho stavebného dozoru) s indíciami či už možného
vedomého zneužitia, resp. zjavne nesprávneho využitia procesnej úpravy neodkladného opatrenia
s obmedzením procesných práv protistrany. O návrhu na vydanie neodkladného opatrenia totiž podľa
Civilného sporového poriadku súdy, pred vydaním vyhovujúceho rozhodnutia (na rozdiel od prípadného

rozhodnutia vydaného príslušným orgánom v rámci štátneho stavebného dozoru podľa Správneho
poriadku), rozhodujú záväzne bez reálneho zisťovania stavu veci len na základe návrhu jednej strany a
vyjadrenia protistrany (nakoľko podľa § 331 ods. 1 CSP sa jej návrh predtým nedoručuje, a eventuálne
súdom vydané neodkladné opatrenie sa podľa § 332 ods. 1 CSP stáva predbežne vykonateľné
doručením), zatiaľ čo pri príslušných orgánoch štátneho stavebného dozoru zákon (Správny poriadok)
takýto postup, teda reálne zisťovanie skutkového stavu s možnosťou vyjadrenia či reakcie protistrany

k predmetu konania, pred vydaním záväzného rozhodnutia týmto orgánom umožňuje, resp. dokonca
stanovuje.

19. K ostatným nedostatkom predpokladov a náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
pritommožnopreúplnosťpoukázaťajnato,ževsúvislostisodôvodnenímpotreby(potrebou)nariadenia

neodkladného opatrenia a navrhovanej úpravy pomerov z podaní žalobcu a ním predložených príloh
navyše (okrem nedostatku právomoci súdu a určitosti povinnosti, ktorej uloženia žalovanej sa žalobca
domáha) nie je zrejmé ani to, že by zo strany žalovanej hrozilo nejaké (ďalšie) konkrétne konanie
žalovanej, ktorého sa má zdržať do budúcnosti (a ktorého posudzovane patrí do právomoci súdu),
a v súvislosti s nárokom žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že by mu v súčasnosti svedčalo

nejaké právo zodpovedajúce vecnému bremenu mať na pozemku žalovanej umiestnené svoje prípojky
trvalo (z jeho tvrdení zatiaľ vyplýva len právo dočasné, v rámci tzv. výprosy), a už vôbec nie, že by
mal mať vo vzťahu k dotknutému pozemku žalovanej dokonca aj nejaké právo zodpovedajúce vecnému
bremenu práva prechodu. Pokiaľ ide o právo na umiestnenie prípojok na pozemku žalovanej žalobca
uviedol, že právny predchodca žalovanej A. K. F. v stanovisku zo dňa 11.11.2005, ako v tom čase výlučný

vlastník parcely č. G. F. XXXX/X výslovne súhlasil s tým, aby žalobca využil jeho pozemok na vedenie
inžinierskych sietí, pričom predmetný súhlas dal za účelom stavebného povolenia a zároveň dal kladné
záväzné vyjadrenie k územnému konaniu na akciu „ výstavba rodinného domu na pozemku č. G. F.
XXXX/X“, a výslovne súhlasil s výstavnou rodinného domu na predmetnej parcele. Z uvedeného teda
vyplýva súhlas vtedajšieho vlastníka s takýmto užívaním jeho veci (pozemku), resp. jeho prenechanie

žalobcovi na tento účel na neurčitý čas (tzv. výprosa), no zo skutočností uvedených žalobcom však
nevyplýva nič na základe čoho by sa mohol dobromyseľne domnievať, že by tento stav mal byť trvalý
a neodvolateľný, toto právo mali mať aj všetci nasledujúci vlastníci postaveného domu resp. nejakej
konkrétnej nehnuteľnosti (pozemku) žalobcu, resp. že toto jeho užívacie právo malo mať vecnú povahu,
teda byť trvalé a patriť všetkým budúcim vlastníkom nejakej nehnuteľnosti a smerovať v tomto rozsahu

aj voči všetkým budúcim vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti (dotknutého pozemku). V tejto súvislosti
pritom súd poznamenáva, že predpokladom nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
výkonom práva (vydržaním) v zmysle ust. § 151o v spojení s ust. § 134 a § 130 OZ je, že toto právo jeho
držiteľ vykonával po stanovenú dobu, a zároveň že bol držiteľom oprávneným, teda že bol zo zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu toto právo patrí.

20. „Oprávnená držba je spojená s dobromyseľnosťou držiteľa práva, že mu právo zodpovedajúce
vecnémubremenupatrí,resp.žetotoprávovykonávaoprávnene.Dobromyseľnosťmusíbyťpritomdaná
so zreteľom ku všetkým okolnostiam. To predpokladá, že držiteľ práva je presvedčený, že mu toto riadne
vzniklo, resp. že na neho riadne prešlo, hoci v skutočnosti sa tak nestalo. Takéto presvedčenie bude

v praxi spojené najmä so zmluvou o zriadení vecného bremena, o ktorej neplatnosti držiteľ práva nevie
alebo s domnelým právnym titulom, o ktorom sa držiteľa domnieva, že existuje. O takýto prípad však
nepôjde,akniektovykonávanejaképrávolennazákladesúhlasuinéhoaleboobligačnejzmluvy,čipráva
vyplývajúceho z právneho predpisu (napr. právo prístupu podľa § 57 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny).” (in: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a

kol. Občiansky zákonník I., II. § 1 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 913-928).

21. „Předpoklady vydržení práva odpovídajícího věcnému břemeni jsou totožné s preďpoklady
nezbytnými pro vydržení vlastnického práva. Jako je předpokladem dobré víry u oprávněného držitelevěci jeho přesvědčení, že mu věc patří jako vlastníkovi, tak předpokladem dobré víry oprávněného
držitele práva odpovídajícího věcnému břemeni je přesvědčení, že mu právo odpovídající věcnému
břemeni náleží. Toto přesvědčení musí být podloženo konkrétními skutečnostmi, které ho k němu

opravňují. Oprávněný držitel práva odpovídajícího věcnému břemeni musí být „se zřetelem ke všem
okolnostem“ v dobré víře, že se stal subjektem práva na základě zákonem předpokládaného způsobu
vzniku věcného břemene, tedy že právo, které k cizí věci vykonává, mu náleží, neboť řádně vzniklo
anebo na něj řádně přešlo. Tak tomu může být, zřídí-li věcné břemeno někdo, kdo k tomu není oprávněn,
nebo bude-li smlouva o jeho zřízení neplatná.

Otázka existence dobré víry držitele se pak posuzuje z hlediska objektivního, tj. podle toho, zda držitel při
normální opatrnosti, kterou lze na něm požadovat, neměl a nemohl mít pochybnosti o tom, že mu právo
odpovídající věcnému břemeni vzniklo a že mu náleží. Jestliže však právo k cizí věci bylo vykonáváno
na základě souhlasu vlastníka, který mohl být kdykoliv odvolán, nemohl takový souhlas založit dobrou
víru držitele o vzniku a existenci práva, které by mělo povahu věcného břemene (R 26/2001). Jde o tzv.
výprosu, která spočívá v tom, že vlastník dovolí užívat jeho věc, aniž by uživateli k věci vzniklo nějaké

právo. Například vlastník pozemku dovolí svému sousedovi krátit si cestu přes jeho pozemek anebo
takové chování mlčky trpí. Lze ovšem uzavřít i ústní obligační smlouvu o povolení přecházení přes
pozemek. Vždy je třeba zvažovat, zda šlo o výprosu nebo zda oba účastníci chtěli být smlouvou vázáni.
Nejčastější je v praxi tvrzení, že někdo přechází přes cizí pozemek na základě práva věcného břemene,
které vydržel. K úspěchu však nestačí prokázat, že někdo chodí po stanovenou vydržecí dobu přes

cizí pozemek (pozn. súdu resp. má po stanovenú vydržaciu dobu vedené a umiestnené prípojky na
cudzom pozemku). Přes cizí pozemek lze totiž přecházet na základě různých právních důvodů; může
jít například o závazkový vztah, může jít o výprosu anebo může jít o užívání cizího pozemku jako
účelové komunikace. Skutečnost, že se někdo chová způsobem, který naplňuje možný obsah práva
odpovídajícího věcnému břemeni (např. přechází přes cizí pozemek), ještě neznamená, že je držitelem

věcného práva. Takovým držitelem je jen ten, kdo je se zřetelem ke všem okolnostem v dobré víře, že
mu právo odpovídající věcnému břemeni náleží. Zpravidla to bude ten, kdo vykonává právo na základě
právního titulu, který je neplatný, přičemž oprávněný ani při zachování obvyklé opatrnosti o důvodech
neplatnosti neví a nemusí vědět, může však jít i o případ tzv. domnělého právního důvodu držby (titulus
putativus), kdy tu titul vůbec není, ale držitel práva je se zřetelem ke všeom okolnostem v dobré víře,

že tu takový titul je.” (in: L. K., L. D., E. K., E. M. a kolektiv Občanský zákoník I, II, 2. vydání, Preha
2009, s. 773-778).

22. Pre vydržanie vecného bremena je teda primárne podstatná existencia nejakého konkrétneho
neplatného alebo aspoň zdanlivého (putatívneho) nadobúdacieho titulu, na základe ktorého sa jeho

držiteľ mohol (so zreteľom na všetky okolnosti) dobromyseľne domnievať, že mu takéto vecné právo
riadne vzniklo a patrí. Keďže predpoklady vydržania vecného bremena i vlastníckeho práva sú totožné,
súd v súvislosti s týmto základným predpokladom vydržania podporne poukazuje aj na jeho výstižné
vyjadrenie uvedené v rozhodnutí NS SR z 24. apríla 2017 sp. zn. 3 Cdo 17/2016, podľa ktorého: „Z
hľadiskadobromyseľnostidržbyakopodmienkynadobudnutiavlastníctvaveci(pozn.súdu:aobdobneaj

vecného bremena) vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu
[prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva (pozn. súdu: al. vecného bremena).
Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky
riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej
ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva (pozn. súdu: alebo vecného

bremena) vyžaduje objektívne právo.“

23.Aj podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4?M Cdo 13/2008: “K naplneniu podmienky dobrej
vierypodľasúčasnejprávnejúpravy(§134vspojenís§130ods.1Obč.zákonníka)nestačí,keďtvrdené
„právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník v jeho výkone bránil, prípadne,

že bolo vykonávané „od nepamäti“ napríklad aj inými osobami a pod. Presvedčenie nadobúdateľa
o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží, že nejedná bezprávne, musí byť
podložené dôvodom oprávňujúcim k takémuto presvedčeniu, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti
nadobudnutia. Cez cudzí pozemok možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov; môže
ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu (vlastník pozemku prechádzanie iných osôb cez

pozemok trpí bez toho, aby im k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo), alebo môže ísť o užívanie
cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom naplňujúcim
možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte
neznamená, že je držiteľom vecného práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľomnavšetkyokolnostiveci,samusívzťahovaťajktitulu,nazákladektoréhomohlodržiteľovivzniknúťprávo
zodpovedajúce vecnému bremenu. Držiteľ práva dovolávajúci sa domnelého právneho dôvodu držby
by mal uviesť, o ktorý inak spôsobilý titul nadobudnutia práva z vecného bremena by v jeho prípade

malo ísť.”

24. Žalobca však v danom prípade žiadny konkrétny (či už neplatný alebo domnelý) titul nadobudnutia
(vzniku) vecného bremena predpokladaný v ust. § 151o OZ vo svojich podaniach nijako nevymedzil, a ak
by sme aj uvažovali o jeho právnom omyle, súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4

Cdo 283/2009, podľa ktorého: Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu
ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva,
právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho
zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno
takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.
Napríklad ak sa kupujúci ujali v roku 1971 držby pozemkov na základe zmluvy o ich prevode, ktorá

nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohli byť so
zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, aj keď subjektívne mohli byť o svojom
vlastníctve presvedčení. Požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci
bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená v ustanovení § 134 ods. 2 (v znení
platnom do 31. decembra 1991) tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda

sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak
nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

25. V posudzovanom prípade pritom súd okrem toho, že žalobca vo vzťahu k vecnému bremenu netvrdil
žiadnu konkrétnu (či už neplatnú alebo domnelú) zmluvu o jeho zriadení (ani len ústnu, s vymedzením

jej obsahu, prípadnej odplaty, a jej dojednania oprávnenými osobami), navyše poukazuje aj na to, že pri
zmluvnom zriadení vecného bremena zákon v zmysle ust. § 151o OZ jednoznačne vyžaduje písomnú
zmluvu, k čomu napokon už aj Najvyšší súd ČR judikoval, že “pokud se někdo uchopí držby věcného
práva k nemovitosti na základě ústní smlouvy, nemůže být se zřetelem ke všem okolnostem v dobré
víře, že je vlastníkem věci, a to ani v případě, že je přesvědčen, že taková smlouva k nabytí vlastnictví

k nemovitosti postačuje. Držba věcného práva k nemovitosti, která se o takovou smlouvu opírá, nemůže
vést k vydržení.“ (Nejvyšší soud, 22 Cdo 721/2002, [SR 9/2002 s. 312)

26. V danom prípade teda možno uzavrieť, že žalobca v súvislosti s umiestnením prípojok netvrdil
a nepreukázal žiadne také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by objektívne dovoľovali uvažovať o tom,

že bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu tomu zodpovedajúce vecné
právo (ako vlastníkovi vládnucej nehnuteľnosti) vo vzťahu k označeným parcelám (ako slúžiacim
nehnuteľnostiam) patrí, teda že ho mohol nadobudnúť vydržaním. Žalobca v podstate poukázal iba na
súhlas s umiestnením prípojok na označenom pozemku (za účelom stavebného povolenia a územného
konania), a na dlhodobí užívací stav bez toho aby tvrdil akékoľvek konkrétne objektívne skutočnosti

svedčiace o tom, že sa mohol dobromyseľne domnievať, že mu vecné právo uloženia a prechodu
vodovodnej, elektrickej a plynovej prípojky a kanalizačného odtoku k jeho stavbe cez nejakú konkrétne
určenú časť pozemku žalovanej v určitom čase reálne vzniklo. Ani prípadný samotný dlhodobý faktický
stav a užívanie cudzej nehnuteľnosti, bez toho, aby sa žalobca dobromyseľne, na základe konkrétnych
skutočností domnieval, že mu konkrétne vecné právo uloženia a prechodu vodovodnej, elektrickej a

plynovej prípojky a kanalizačného odtoku cez cudzie nehnuteľnosti, a tomu zodpovedajúca povinnosť
ich vlastníka to strpieť patrí, totiž nie je dôvodom vzniku takéhoto práva. K tomuto záveru, vo vzťahu
kpredpokladomprenadobudnutieprávavydržaním,súdnapokonpoukazujeajnarozsudokNajvyššieho
súdu SR z 30.marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 12/2010, podľa ktorého „Dlhodobá držba nehnuteľnosti
právnymi predchodcami žalobcov bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich

vyvolaťpresvedčenie,žesastalivlastníkminehnuteľnostinepostačujepreustáleniesplneniapodmienok
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.“. Právo žalobcu zodpovedajúce vecnému bremenu,
a s tým súvisiaca povinnosť žalovanej zdržať sa absolútne „akéhokoľvek konania, ktorého výsledkom
by bolo znehodnotenie, znefunkčnenie, resp. čo i len ohrozenie funkčnosti vodovodnej, elektrickej
a plynovej prípojky žalobcu ako aj kanalizačného odtoku“ vedúcich cez jej nehnuteľnosť, teda zo

skutočností uvedených v žalobe nevyplýva.

27. Z návrhu žalobcu sa navyše javí, že okrem všeobecných tvrdení, že v prípade znehodnotenia, resp.
zničenia uvedených prípojok, ale aj prístupovej cesty, by došlo v podstate k znemožneniu užívaniajeho rodinného domu, k znemožneniu vôbec prístupu k tomuto rodinnému domu, a ohrozeniu života a
zdravia obyvateľov uvedenej nehnuteľnosti, čo je spojené s nenapraviteľnými škodami a ujmami (ktoré
žalobca nijako bližšie nevymedzil a neosvedčil, a na ktoré sa eventuálne prihliada v rámci rozhodovania

štátneho stavebného dozoru, a to zrejme pri zohľadňovaní konkrétnych okolností a aj v závislosti od
aktuálnej fázy stavebných prác), požaduje vlastne aby sa žalovaná zdržala akéhokoľvek konania bez
toho, aby bolo zrejmé prečo by v prípade vzniku škody (napr. aj v porovnaní s podľa neho možno
z nejakého vážneho dôvodu nedostatočnou, nevhodnou či oneskorenou možnosťou dodatočnej nápravy
pomerov strán v eventuálnom neskoršom konaní o náhradu škody či o odstránenie stavby), ktorá mu

bez neodkladného opatrenia hrozí, sledovaný účel neodkladného opatrenia nebolo možné dosiahnuť
zabezpečovacímopatrením.Vnávrhuvzhľadomnavšeobecnosťjehodôvodovtotižtiežúplneabsentuje
aj uvedenie akýchkoľvek rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich predpoklad, že by sledovaný účel
(záujem žalobcu) nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

28. „Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí primárne spĺňať všeobecné náležitosti návrhu

v zmysle 42 ods. 3 OSP a súčasne musí spĺňať aj náležitosti návrhu v zmysle § 79 ods. 1 OSP.
Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej a tým aj aktívnu vecnú legitimáciu
na podanie návrhu. Navrhovateľ má dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že
je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka
skutočností, odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie. To znamená, že navrhovateľ musí

osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca
neodstrániteľná.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2011, sp. zn. 4 Obdo 30/2010)

29. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky
podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo

obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť
pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti
vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre
neunesenie konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie
procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich

pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne
apaušálnetvrdeniažalobcuneumožňujúsúduichvecnépreskúmanieaniesúspôsobilébyťpredmetom
dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva
vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).

30. Treba si tiež uvedomiť, že eventuálne vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým
sa aktuálne konanie končí, v sebe v konaní pred súdom obligatórne zahŕňa aj rozhodnutie o náhrade
trov konania úspešného navrhovateľa, pričom tento však podľa názoru súdu doposiaľ neprodukoval
žiadnetaképodstatnéadostatočnezávažnéskutočnosti,ktorébyopodstatňovalinímformulovanýnávrh

voči žalovanej, a ktoré by zároveň odôvodňovali aj s tým spojenú zodpovednosť žalovanej za s tým
spojené trovy konania (že žalovanú predtým o nejaké konkrétne konanie, resp. zdržanie sa nejakého
konkrétneho konania žiadal, prípadne že sa naňho žalovaná neoprávnene chystá).

31. Pre úplnosť, v súvislosti s motívmi žalobcu a riešením jeho situácie, pri snahe pochopiť podstatu

predloženého návrhu a skúmaní jeho predpokladov, i s poukazom na prílohy žalobcom predložené
(podľa ktorých žalovaná navrhla výmenu pozemkov), pozornosti súdu neušlo, že podľa verejne
dostupných údajov vyplývajúcich z katastra nehnuteľností (č.l. 269 a § 185 ods. 2 CSP) je výmera
pozemku žalobcu nepomerne väčšia než výmera pozemku žalovanej, a tento v bezprostrednom okolí
vlastní aj ďalšie pozemky či podiely na nich, pomocou ktorých by snáď svoje prípadné rozpory so

žalovanou mohol primerane riešiť.

32. Akokoľvek, nedostatok vyššie uvedených základných náležitostí návrhu, najmä nedostatok jeho
určitosti, dôvodov i potreby dosahuje takú intenzitu, že bráni v určitom a zrozumiteľnom konaní o takomto
neodkladnom opatrení pokračovať, a preto by mal súd tento návrh podľa § 327 CSP pre nedostatok

predpísaných náležitostí odmietnuť. Zo skutočností uvedených žalobca, tak ako je to naznačené už
vyššie, však súd dospel k záveru, že podania žalobcu smerujú k (dočasnej) úprave práv a povinností
týkajúcich sa uskutočňovania stavby, resp. k ochrane pred dôsledkami stavebnej činnosti žalovanej,
ktorých úprava, prejednávanie a rozhodovanie patrí do výlučnej právomoci stavebných úradov, resp.orgánom štátneho stavebného dohľadu. Podľa ust. § 98 ods. 1 Stavebného zákona ochranu verejných
záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú
z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z

terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona, totiž zabezpečujú orgány štátneho stavebného
dohľadu. Aj prípadné rozhodovanie o zastavení prác na stavbe pri uskutočňovaní stavby pritom podľa
§ 102 ods. 2 Stavebného zákona patrí výlučne do právomoci stavebných úradov (ktoré v rámci ich
kompetencií a špecializácie odborne posudzujú a určujú aj prípadné neodkladné zabezpečovacie práce
a ich podmienky závislé zrejme od konkrétnych okolností, fázy a aktuálnych hrozbách pri uskutočňovaní

stavby zistených v rámci štátneho stavebného dohľadu – pre ktoré súdy odborné a ani právne
kompetencie nemajú). Preto, keďže súd dospel k záveru, že posúdenie a vybavenie tejto veci celkovo
patrí do právomoci príslušného stavebného úradu, rozhodol a zastavení tunajšieho konania a postúpení
veci stavebnému úradu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

33. V záujme znižovanie administratívnej záťaže a hospodárnosti postupu štátnych orgánov však súd

dodáva, že je vecou žalobcu či chce, aby sa príslušný stavebný úrad na základe jeho podaní, ním
predložených príloh a tohto rozhodnutia vecou ďalej zaoberal, prípadne či dá príslušnému stavebnému
úradu (aj pred právoplatnosťou tohto uznesenia) samostatný podnet na výkon štátneho stavebného
dohľadu a prijatie rozhodnutí o vykonaní potrebných stavebných opatrení, vec bude príslušnému
stavebnému úradu postúpená len vtedy, ak žalobca v lehote 15 dní od jeho doručenia súdu neoznámi, že

na postúpení tejto veci netrvá (primerane § 157 ods. 2 CSP). Alebo inými slovami, vydanie rozhodnutia
o zastavení konania pre nedostatok právomoci nebráni žalobcovi zobrať návrh späť, čo bude mať za
následok, že vec nebude postúpená.

34. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku

na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

36. Týmto rozhodnutím sa konanie na súde končí, a preto v ňom musel súd povinne rozhodnúť aj

o nároku na náhradu trov konania. Žalovaná bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia procesne úspešný, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu
(s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať mu podľa
§ 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP
rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník).

Keďže však žalovanej v konaní o neodkladnom opatrení podľa obsahu spisu žiadne odôvodnené
aúčelnevynaloženévýdavkyvsúvislostisuplatňovanímalebobránenímpráva(trovykonania)nevznikli,
a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa

podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).