Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Danica Kočičková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/4/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422202463
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6422202463.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice
Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci
žalobcov: 1/ L. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XX, 2/ K. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
G. ulica XX/XX, F., právne zast.: Mgr. Peter Németh, advokát, so sídlom Veterná 43, 931 01 Šamorín,
proti žalovaným: 1/ E. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. C. XXX, XXX XX R. C., 2/ Y. O., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom E. P. XXX/XX, XXX XX F., 3/ Z. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. P.
XXX/XX, XXX XX F., 4/ G. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. Z. XXXX/XX, XXX XX Y., o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1/ a 4/ proti uzneseniu Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 7C/54/2022-42 zo dňa 21. 09. 2022, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal
žalovaným 1/ až 4/ nakladať s nehnuteľnosťami vedenými katastrálnym odborom Okresného úradu Žiar
nad Hronom pre katastrálne územie F., obec F., okres B. nad P., zapísanými na LV č. XXX, a to s
pozemkami parcela registra „C“ č. XX/X o výmere 244 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra
„C“ č. XX/X o výmere 1 010 m2, záhrada, parcela registra „C“ č. XX/X o výmere 712 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č. XX/X o výmere 33 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela
registra „C“ č. XX/XX o výmere 181 m2, zastavaná plocha a nádvorie, so stavbou so súpisným číslom
XXX, nachádzajúcou sa na pozemku parcela registra „C“ č. XX/XX, druh stavby: rodinný dom a
so stavbou súpisné číslo XXX, nachádzajúcou sa na pozemku parcela registra „C“ č. XX/X, druh
stavby: hospodárska budova, a to najmä tieto nehnuteľnosť predať, či iným spôsobom scudziť, prenajať,
či iným spôsobom prenechať do užívania, zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam, či iným spôsobom
ich zaťažiť alebo zničiť, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
1.1 V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ doručili dňa
29. 08. 2022 Okresnému súdu Žiar nad Hronom prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu
žalobu o určenie, že sú dedičmi po poručiteľke - svojej starej mame E. O., rodenej Z., narodenej XX.
XX. XXXX, ktorá dňa 06. 07. 2004 zomrela (ďalej len „poručiteľka“). Žalobcovia 1/ a 2/ zároveň spolu so
žalobou doručili okresnému súdu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali,
aby okresný súd uložil žalovaným 1/ až 4/ ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených
katastrálnym odborom Okresného úradu Žiar nad Hronom pre katastrálne územie F., obec F., okres
B. nad P., zapísaných na LV č. XXX ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku
parcela registra „C“ č. XX/XX, hospodárska budova so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku
parcela registra „C“ č. XX/X, pozemok parcela registra „C“ č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 244 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XX/X , záhrada o výmere 1 010 m2, pozemok parcela
registra „C“č. XX/X,zastavaná plocha a nádvorie o výmere712 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XX/
X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2, pozemok parcela registra „C“ číslo XX/X, zastavanáplocha a nádvorie o výmere 181 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“), zákaz akýmkoľvek spôsobom nakladať s
predmetnými nehnuteľnosťami, najmä tieto nehnuteľnosti scudziť, darovať, zaťažiť, zriadiť k nim vecné
bremeno, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na okresnom súde o určenie,
že žalobcovia 1/ a 2/ sú dedičmi po poručiteľke.
1.2 Žalobcovia 1/ a 2/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že sú vnukmi
poručiteľky, preto sa považujú za zákonných dedičov poručiteľky v I. dedičskej skupine v zmysle §
473 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka spolu so žalovanými 1/ až 4/, nakoľko sú dedičmi
poručiteľky „právom svojho nebohého otca“ (syna poručiteľky) K. O., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel
dňa XX. XX. XXXX. Žalobcovia 1/ a 2/ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej uviedli,
že z neznámych dôvodov neboli prizvaní do dedičského konania po poručiteľke, boli v rozpore so
zákonom opomenutí, hoci im dedičské právo v I. dedičskej skupine zo zákona prináleží. Majú za to, že
sú oprávnenými dedičmi po poručiteľke zo zákona v I. dedičskej skupine, a to „právom svojho nebohého
otca“, K. O., a teda im patrí na nich pripadajúci zákonný podiel na aktívach dedičstva po poručiteľke
v hodnote a v stave ku dňu smrti poručiteľky. Žalobcovia 1/ a 2/ v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ďalej poukázali na to, že z pôvodnej hodnoty dedičstva žalovaní 1/ až 4/ už napriek zákonnému
dedičskému podielu žalobcov 1/ a 2/, scudzili predajom viaceré nehnuteľnosti, čím prakticky vadnými
sczudzovacími zmluvami o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, teda právnymi úkonmi, voči ktorým
žalobcovia 1/ a 2/ hodlajú uplatniť absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov, pozbavili žalobcov 1/
a 2/ ich zákonného dedičského podielu na týchto nehnuteľnostiach. Uviedli, že masa nehnuteľností,
ktoré boli predmetom dedičstva po poručiteľke vyplýva z verejnej listiny, a to z osvedčenia o dedičstve,
ako i z príslušného dedičského spisu vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom. Zároveň uviedli,
že nedisponujú dedičským rozhodnutím vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke, a teda zhodne
navrhujú, aby okresný súd ako dôkaz na preukázanie ich tvrdení pripojil spis vo veci prejednania
dedičstva po poručiteľke, ktorého závery považujú za nezákonné, a z ktorého pripojenia lustráciou
v katastrálnom operátu budú preukázané prevody vlastníctva k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet
dedičstva ku dňu smrti poručiteľky. V závere návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia
1/ a 2/ uviedli, že bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia s poukazom na vyššie
uvedenéskutočnosti,budenavráteniedopôvodnéhostavureálneohrozené,budúporušenéichzákonné
dedičské práva - ich vlastnícke právo k na nich pripadajúcim dedičským podielom po poručiteľke,
bude vznikať nehospodárne reťazenie budúcich sporov o neplatnosť scudzovacích právnych úkonov
týkajúcich sa predmetných nehnuteľností, pričom sa môže stať, že právo žalobcov 1/ a 2/, hoci
rozhodnutím súdu priznané, sa stane fiktívnym a nevymožiteľným.
1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia poukázal na ust. § 324 ods. 1
a 3, na ust. § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c) a d), na ust. § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329
ods. 1, § 336 ods. 1 a § 337 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) a uviedol, že neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom
procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou
úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po
jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je
len dočasná úprava pomerov strán sporu. Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania
alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až v rozhodnutí
vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy (prípadne, že nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje verejný záujem).
1.4Okresnýsúdvodôvodneníodvolanímnapadnutéhouzneseniaďalejuviedol,ževzmyslekonštantnej
judikatúry subjekt domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho
nariadenie, t. j. potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavu o ohrozenie budúceho
výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012,
sp. zn. 6MCdo/5/2012). Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila
potreba neodkladnej úpravy pomerov, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa
musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásahsúdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje.
Okresný súd mal preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ dňa 30. 08. 2022 podali na okresnom súde
žalobu o určenie, že sú dedičmi po poručiteľke a súčasne sa domáhali nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým súd zakáže žalovaným 1/ až 4/ nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX,
vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Žiar nad Hronom pre kat. úz. F., obec F., okres B.
nad P., špecifikovanými v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade mal
okresný súd oboznámením sa so spisovým materiálom - žalobou, návrhom na nariadenie neodkladného
opatreniam, s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu a aj s dedičským spisom sp. zn.
10D/832/2004 osvedčené, že žalobcovia 1/ a 2/ sú vnukmi poručiteľky a v zmysle § 473 ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)
sú oprávnenými dedičmi po poručiteľke. Z dedičského rozhodnutia - osvedčenia o dedičstve sp. zn.
10D/832/200-20 zo dňa 22. 12. 2005, mal okresný súd za preukázané, že poručiteľka závet ani listinu o
vydedení nezanechala a dedičmi po poručiteľke sa stali len jej manžel K. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom
F. XXX a dvaja jej synovia E. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. C. XXX a G. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom
G. ulica XX/XX, F., ktorí uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva. V predmetnom dedičskom konaní
boli žalobcovia 1/ a 2/ opomenutí ako zákonní dedičia „právom svojho zosnulého otca K. O., nar. XX.
XX. XXXX, syna poručiteľky, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX a ktorého dedičský podiel mali v zmysle
§ 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobudnúť rovným dielom jeho deti, teda žalobcovia 1/ a 2/“.
Okresný súd konštatujúc možnú dôvodnú obavu, že žalovaný 1/ až 4/ budú chcieť previesť predmetné
nehnuteľnosti na tretie osoby, návrhu žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalovaní 1/ a 4/ odvolanie a v odvolaní
uviedli, že majú za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pretože z vyššie uvedených nehnuteľností, ktoré sú predmetom neodkladného
opatrenia, bol predmetom aktív dedičstva po poručiteľke len rodinný dom so súpisným číslom XXX
bez pozemku, na ktorom je postavený. Ostatné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný 1/ a právny
predchodca žalovaných 2/ až 4/ G. O., syn poručiteľky, ktorý zomrel XX. XX. XXXX (a po ktorom bolo
dedičské konanie vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spisovou značkou 8D/469/2007)
notárskou zápisnicou N 35/2007, Nz 31983/2007, spísanou na Notárskom úrade Mgr. Vojtecha
Švantnera, notára so sídlom v Banskej Štiavnici. Z vyššie uvedených preukázaných skutočností a faktov
podľa odvolateľov jednoznačne vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve
žalovaných 1/ až 4/ sú odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie „zadržiavané“
neoprávnene a neopodstatnene. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcov 1/ a 2/, že žalovaní 1/ až 4/ z
pôvodnej masy dedičstva po poručiteľke E. O. scudzili predajom viaceré nehnuteľnosti, čím prakticky
vadnými sczudzovacímí zmluvami o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam pozbavili žalobcov 1/ a 2/
ich zákonných dedičských podielov, odvolatelia v odvolaní uviedli, že majú za to, že žalobcovia 1/ a 2/
klamú a zavádzajú súd ako aj svojho právneho zástupcu, nakoľko jediné nehnuteľnosti, ktoré žalovaní
1/ a 4/ (odvolatelia) spoločne s ostatnými žalovanými spoluvlastníkmi predávali, „boli nehnuteľnosti
vedené Okresným úradom Žiar nad Hronom, pre katastrálne územie F., zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX“ a tieto nikdy netvori1i aktíva dedičstva po poručiteľke E. O.. Pokiaľ ide o uplatňovanie si
dedičských práv žalobcov 1/ a 2/ po poručiteľke E. O., prípadne o uplatňovanie vydania ich zákonného
dedičského podielu, je podľa odvolateľov preukázateľné, že dedičské konanie po poručiteľke E. O. bolo
právoplatne ukončené 01. 12. 2005, čo je takmer 17 rokov. V zmysle § 105 Občianskeho zákonníka
plyniepremlčaciadobanavydaniededičstva,ktorájetrojročná, odprávoplatnostirozhodnutiavydaného
v dedičskom konaní. S poukazom na uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka je právo žalobcov
1/ a 2/ ako oprávnených dedičov na vydanie majetku premlčané. „Nárokovateľnosť žalobcov 1/ a 2/
na ich dedičský podiel z aktív dedičstva po poručiteľke E. O. je teda premlčaná“. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti, odvolatelia navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného
súdu zrušil z dôvodu jeho neopodstatnenosti a nedôvodnosti.
3. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa oboznámila s odvolaním žalovaných 1/ a 4/ a
oznamuje, že sa k nemu pripája.
4.Žalobcovia1/a2/vovyjadreníkodvolaniužalovaných1/a4/uviedli,žetvrdenia odvolateľovpovažujú
za účelové, ničím nepodložené a nezakladajúce sa na skutkovom a právnom stave veci. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia považujú za vecne správne. Poukazujú na
to, že nariadením neodkladného opatrenia sa domáhali poskytnutia právnej ochrany voči žalovaným,
a to z dôvodov uvedených v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Opätovne tiežpoukazujú na to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by bolo navrátenie do pôvodného stavu
reálne ohrozené, rovnako hrozí vznik ďalšej škody na ich majetku, budú porušené ich zákonné dedičské
práva - ich vlastnícke právo k na nich pripadajúcim dedičským podielom po poručiteľke, bude vznikať
nehospodárne reťazenie budúcich sporov o neplatnosť scudzovacích právnych úkonov, týkajúcich sa
predmetných nehnuteľností a môže sa stať, že právo žalobcov, hoci súdom priznané sa stane fiktívnym a
nevymožiteľným. V uvedenej súvislosti poukázali žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných
1/ a 4/ na právnu úpravu § 325 CSP, v zmysle ktorej majú za to, že ich nárok je osvedčený, zo
samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva potreba dočasnej úpravy pomerov,
táto potreba dočasnej úpravy pomerov je naliehavá v nadväznosti na skutočnosti uvádzané v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k argumentácii odvolateľov, že dedičstvo po poručiteľke
nadobudli dobromyseľne, žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 4/ uviedli, že
toto tvrdenie odvolateľov namietajú a poukazujú pritom na to, že samotní žalovaní sa vo svojich
vyjadreniach usvedčujú z toho, že sú si vedomí nespornej skutočnosti, že žalobcovia mali byť
zaradení do dedičského konania po poručiteľke E. O. ako deti ich nebohého otca K. O.. Žalovaní
túto skutočnosť nijakým spôsobom nerozporujú ani rozporovať nemôžu, nakoľko mali a majú jasnú
vedomosť o tom, že žalobcovia sú deťmi nebohého K. O., a teda im mal zo zákona pripadnúť dedičský
podiel ich otca ako syna poručiteľky. Pokiaľ ide o právnu argumentáciu žalovaných v otázke premlčania
nároku žalobcov s poukazom na ustanovenie § 485 Občianskeho zákonníka a ust. § 105 Občianskeho
zákonníka, žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/a 4/ uviedli, že majú za to, že táto
námietka žalovaných je irelevantná, nakoľko v prejednávanej veci sa nejedná o uplatnenie inštitútu
ochrany oprávneného dediča, tak ako to má na mysli ustanovenie § 485 Občianskeho zákonníka, ktoré
je inštitútom ochrany oprávneného dediča v prípadoch, kedy po právoplatnom skončení konania o
dedičstve vyjde najavo, že oprávneným dedičom je niekto iný než ten, komu súd potvrdil nadobudnutie
dedičstva. Proti nepravému dedičovi si môže oprávnený dedič žalobou uplatniť svoje právo na vydanie
majetku získaného z dedičstva do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské
konanie skončilo, na rozdiel od uplatnenia vlastníckeho práva, ktoré sa nepremlčuje (§ 100 ods. 2 veta
prvá Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené označili žalobcovia 1/ a 2/ odvolacie námietky
žalovaných 1/ a 4/ za neopodstatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného
opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam tam uvedeným za vecne správne.
5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ k odvolaniu žalovaných 1/ a 4/ (ďalej len
„vyjadrenie žalovaného 1/ k vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/“) uviedol, že to, že žalobcovia považujú tvrdenia
žalovaných za účelové, ničím nepodložené a nezakladajúce sa na skutkovom a právnom stave veci „je
lož“. Poukázal na to, že k odvolaniu pripojili spolu so žalovaným 4/ dôkazový materiál, z ktorého jasne
vyplýva, že všetky C-KN parcely vedené na LV č. XXX, k. ú. F. sú súdom nariadeným neodkladným
opatrením „zadržiavané“ neopodstatnene, nakoľko predmetné nehnuteľnosti nikdy netvorili aktíva
dedičstva po poručiteľke E. O., po ktorej sa svojich dedičských práv domáhajú žalobcovia. Predmetné
nehnuteľnosti nadobudol žalovaný 1/ spolu s právnym predchodcom žalovaných 2/ až 4/ do vlastníctva
tri roky po smrti poručiteľky, a to notárskou zápisnicou N 35/2007, NZ 31983/2007. Ďalšia nepravdivá
informácia, ktorú uvádzajú žalobcovia, podľa žalovaného 1/ je, že žalovaní sa vo svojich vyjadreniach
usvedčujú zo skutočnosti, že žalobcov opomenuli uviesť ako dedičov po poručiteľke, pretože nikto zo
súčasných žalovaných nebol priamo účastníkom dedičského konania. On E. O. bol na základe plnej
moci zastúpený svojim otcom a ostatní žalovaní sú právni nástupcovia dediča G. O., zomrelého v roku
2007. „Prečo boli na pojednávanie volaní iba ony, im nikto nepovedal a nie je im to známe“. Dedičstvo
nadobúdal dobromyseľne, bez úmyslu niekoho vedome poškodiť vo viere správnosti úkonov a záverov
činnosti súdneho komisára. O tom, že poručiteľka zomrela 06. 07. 2004 žalobcovia vedeli. Pokiaľ ide
o námietku premlčania žalobou uplatneného nároku žalobcov, žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu
žalobcov 1/ a 2/ uviedol, že má za to, že námietka premlčania je vecne aj právne správna. Žalobcovia v
žalobe o určenie, že sú dedičmi po poručiteľke na str. 6 jasne uvádzajú, že majú za to, že sú oprávnenými
dedičmi zo zákona v prvej dedičskej skupine v dedičskom konaní po poručiteľke, a to „právom svojho
nebohého otca K. O.“, a teda im patrí na nich pripadajúci zákonný podiel na aktívach dedičstva po
poručiteľke v hodnote a v stave ku dňu smrti poručiteľky. Ochrana oprávneného dediča je jediným
právnym prostriedkom, ktorým sa oprávnený dedič môže domáhať ochrany svojho dedičského práva
za podmienok ustanovených zákonom. Právna úprava tohto inštitútu je obsiahnutá v ust. § 485 až §
486 Občianskeho zákonníka. Právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva sa premlčuje, premlčacia
doba začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie
skončilo (§ 105 Občianskeho zákonníka). To, že žalobcovia 1/ a 2/ požadujú svoj zákonný podiel z aktív
dedičstva, a teda sa domáhajú uplatnenia vlastníckeho práva, ktoré sa nepremlčuje, ako to uviedolich právny zástupca v poslednom vyjadrení na strane 3, po 17 rokoch od právoplatného skončenia
dedičského konania po poručiteľke, označil žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ za
účelové a špekulatívne, nakoľko predmetom konania o dedičstve neboli len aktíva, ale aj pasíva. V
tomto prípade boli pasíva vo výške 370.000,- Sk (12.281,75 Eur), za ktoré zodpovedajú dedičia podľa
dedičskej dohody, najviac do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Za špekulatívne považuje aj
to, že žalobcovia 1/ a 2/ žiadajú svoj podiel aj z aktív, ktoré netvoria aktíva dedičstva (všetky C-
KN parcely uvedené v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). V nadväznosti na
uvedené žalovaný 1/ k vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ uviedol, že to, že niekto prichádza do úvahy ako dedič
neznamená,že saautomatickystávavlastníkom.Tentojepoučený,resp.upovedomenýnielenosvojom
dedičskom práve, ale aj možnosti dedičstvo odmietnuť, o čom sa spisuje na pojednávaní zápisnica a
následne sa uzatvára dedičská dohoda. Dedičské konanie bolo právoplatne ukončené dňa 01. 12. 2005.
„V právnom poriadku je zakotvená zásada, že už keď raz sa prejedná dedičstvo, nie je možno napadnúť
platnosť dedičského konania ani prejednať dedičstvo nanovo, či podať návrh na obnovu konania“. V
závere vyjadrenia k vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ žalovaný 1/ uviedol, že žiada, „aby Okresný súd Žiar nad
Hronom zrušil uznesenie sp. zn. 7C/54/2022-42 vydané dňa 21. 09. 2022 v celom znení, aby Okresný
súd Žiar nad Hronom vydal rozsudok, ktorým konanie sp. zn. 7C/54/2022 zastaví a aby určil, že všetky
vzniknuté trovy sú povinní uhradiť spoločne a nerozdielne žalobcovia“.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 4/ v rozsahu a z
dôvodov daných ustanovením § 379 a ustanovením § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok uvedených odvolateľmi v odvolaní.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s
určitými vecami alebo právami.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
16. Po prejednaní odvolania odvolateľov odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Žalobcovia ako vnuci poručiteľky E. O., ktorých otec
(syn poručiteľky) v čase smrti poručiteľky už nežil, pretože v roku XXXX zomrel, mali byť zahrnutí do
okruhu dedičov v dedičskom konaní po poručiteľke E. O., vo vzťahu ku ktorej skutočnosti žalobcovia1/ a 2/ podali na okresný súd okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj žalobu vo veci
samej. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie po správnom vystihnutí
podstaty procesného inštitútu neodkladného opatrenia dospel k záveru, že podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia sú v danom prípade splnené. Argumentácia odvolateľov, že predmetom
dedičstva po poručiteľke E. O. z nehnuteľností, ktorých sa týka nariadené neodkladné opatrenie bola
len stavba súpisné číslo XXX (rodinný dom), postavená na pozemku parcela reg. „C“ č. XX/XX, a to
bez uvedeného pozemku, vedená katastrálnym odborom Okresného úradu Žiar nad Hrobom pre k. ú.
Kopernica, obec Kopernica, okres Žiar nad Hronom na LV č. XXX, nie je spôsobilá zvrátiť správnosť
odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, pretože je otázne, či aj nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom vydržania nemali byť predmetom dedenia pri správne vymedzenom okruhu
dedičov, vyriešenie ktorej otázky bude tiež predmetom konania vo veci samej. Rovnako uplatnenie
námietky premlčania, ktorá bude súdom prvej inštancie posudzovaná v konaní vo veci samej, nie
je z hľadiska skúmania predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia natoľko podstatné, aby
súd dospejúc k záveru, že sú dané zákonom vyžadované predpoklady na nariadenie neodkladného
opatrenia, neodkladné opatrenie len z uvedeného dôvodu nenariadil. Súd prvej inštancie v odôvodnení
odvolaním napadnutého uznesenia správne poukázal na to, že neodkladné opatrenie je jedným zo
zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho
schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred
začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter
konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Nariadením
neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva,
o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na
dokazovanie upravený vo IV. Hlave Civilného sporového poriadku. Je však nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V
danom prípade boli aj podľa názoru odvolacieho súdu obidva predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia splnené, preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa ust. § 387 CSP potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože v danom prípade rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného spolu so žalobou vo veci samej, nemožno
považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, a preto v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP bude
aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodnuté až v rozhodnutí vydanom v konaní o veci samej.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.