Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214210385
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2214210385.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Slovenská sporiteľňa,
a.s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpenej advokátom: JUDr. Pavel Novák, usadený
euroadvokát,Bratislava,Fazuľová1,protižalovanej:W.H.,nar.XX.V.XXXX,bytomU.J.-W.,N.P.XXX/
XX, o 3.768,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská

Streda z 3. novembra 2016 č. k. 7C/302/2014-140 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia
povinnosti zaplatiť istinu vo výške 3.768,26 eur, úrok vo výške 11,35% ročne zo sumy 3.625,90 eur od 2.

mája 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 3.768,26 eur od 2. mája 2014
do zaplatenia. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52 ods.
1, § 54 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 879j O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov), § 2 ods. 1 písm. a/, § 4 ods. 1 ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov). Vecne zdôvodnil, že účastníci uzavreli zmluvu o splátkovom úvere z 24. novembra 2006, v

zmysle ktorej bol pôvodnému žalovanému T. H., nar. XX. O. XXXX poskytnutý úver vo výške 3.319,39
eur. Žalovaný po skutkovej ani právnej stránke nárok žalobkyne nesporoval. Žaloba však nebola podaná
dôvodne. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.319,39 eur, pričom zo špecifikácie pohľadávky
žalobkyne (zo dňa 16. apríla 2015) vyplývalo, že žalovaný celkovo uhradil sumu 4.383,34 eur, teda
viac finančných prostriedkov ako mu bolo poskytnutých. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil
ustanovením § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho

predpisu), v zmysle ktorého vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej v konaní úspešnej.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie bez riadneho odôvodnenia
žalobu zamietol, konštatujúc len, že úver bol poskytnutý vo výške 3.319,39 eur a žalovaná uhradila
sumu 4.383,34 eur, teda viac finančných prostriedkov ako bolo poskytnutých. Súd prvej inštancie

vôbec nezohľadnil výpočet istiny, ako ani ďalšie úročenie dlžnej sumy. Ustanovenie § 220 ods. 2 CSP
stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho odôvodnenia
rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma
možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, v rámci využitia riadnych
alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, teda možnosť riadne konať pred súdom. Nedostatočným
odôvodnením rozsudku bolo konanie pred súdom prvej inštancie zaťažené vadou, znamenajúcou

odňatie možnosti žalobkyni konať pred súdom, znamenajúce porušenie práva na spravodlivý proces.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konaniarealizáciu tých procesných práv, ktoré mu CSP priznáva. Súd prvej inštancie bol povinný jasne a
výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich

vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie dôkazy, ďalej ako vec právne posúdil, prípadne s odkazom na
ustálenú rozhodovaciu prax. Ak sa odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, je povinný tento odklon
dôkladne odôvodniť. Súd bol povinný dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súčasne
by sa mal súd vyrovnať i s argumentmi strán, pri ktorých možno predpokladať ich vplyv na konečné
rozhodnutie. Samotné konštatovanie bez bližšieho zdôvodnenia je neprípustné a svojvoľné. Na podporu

svojej argumentácie žalobkyňa označila rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, seria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, seria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998). Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb.
v znení neskorších zmien a doplnení) má každý právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

(Oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) má každý právo na to, aby sa jeho záležitosť spravodlivo verejne
a v primeranej lehote prejednala nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Žalobkyňa
poukázala aj na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, obsahujúcom náležitosti odôvodnenia rozsudku.
Rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ďalej len „ÚS SR“, sa vyjadril k povinnosti súdov
riadne odôvodniť svoje rozhodnutia (sp. zn. III. ÚS 119/03-30). Súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Obsahom práva na
spravodlivý proces je aj relevantné konanie súdov. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami,
porušuje ústavnoprávne princípy (sp. zn. II. ÚS 85/06).

3. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

4. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnou
predchodkyňoužalobkyneažalovanýmakospotrebiteľskouzmluvou,keďžetátospĺňaladefiničnéznaky
takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy. Následne však jeho závery o
rozhodujúcichskutočnostiachvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuabsentujú,vdôsledkučohojetakéto

rozhodnutienezrozumiteľnéanepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov.Odvolacianámietkažalobkyne
o nedostatku riadneho odôvodnenia rozsudku, ktoré svojimi dôsledkami predstavuje porušenie práva
účastníka na spravodlivé konanie, bola dôvodná, pretože sa jej tým odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu a teda možnosť riadne konať pred súdom.

6. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci,
ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznával Občiansky súdny
poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä
vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

7. Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním
obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z
hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho
súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

8. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutiavšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť

súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015
zo 17. marca 2016.

9. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Vyjadruje to aj znenie ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku mal uviesť

súdpodstatnýobsahprednesov,stručneavýstižnevyložiť,ktoréskutočnostimalpreukázanéaktorénie,
o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo
nevykonal aj ďalšie dôkazy a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

10. O nepreskúmateľný rozsudok ide i vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej
(ako tomu bolo v danom prípade). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať, aké zistenia z
konkrétnych dôkazov boli vyvodené a aký majú význam z hľadiska hmotného práva. V odôvodnení
rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a
na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné,

lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy
iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie však nezodpovedá týmto požiadavkám kladeným na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia. Postráda akúkoľvek argumentáciu vo vzťahu k žalobkyňou uplatňovanej výške
peňažného plnenia, posúdením jeho dôvodnosti vo vzťahu k jednotlivým zmluvným dojednaniam v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako primárnemu predpokladu posúdenia dôvodnosti žaloby.

12. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0630820628 zo dňa 24. novembra 2006 vyplýva, že žalobkyňa

sa zaviazala poskytnúť žalovanému bezúčelový úver vo výške 3.319,39 eur a žalovaný sa zaviazal
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky mesačnými splátkami vo výške 75,18 eur (2.265 Sk) v počte
splátok 60, teda v celkovej výške 4.510,80 eur. Nie je preto zrozumiteľným konštatovanie súdu prvej
inštancie, že pokiaľ žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.319,39 eur a žalovaný uhradil sumu
4.383,34 eur, zaplatil viac finančných prostriedkov, ako mu bolo poskytnutých. Záväzok žalovaného zo

zmluvy (článok 1 Zmluvy o splátkovom úvere č. 0630820628 zo dňa 24. novembra 2006) predstavoval
základný dlh vo výške 4.518,80 eur. Záver súdu prvej inštancie vzhľadom na dohodou o poskytnutí úveru
s dohodnutými úrokmi 14,66%, nebol preto zrozumiteľný (z akého dôvodu mal žalovaný vrátiť žalobkyni
len poskytnuté finančné prostriedky a nie dohodnutý záväzok, predstavujúci úver spolu s dohodnutými
úrokmi,prípadneďalšieuplatňovanénároky).Odvolacianámietkažalobkyneonezrozumiteľnostizáveru

súdu prvej inštancie bola preto dôvodná.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, z dôvodu, že v dôsledku nedostatku odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces, keďže nesprávnym procesným

postupom jej bolo znemožnené uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

14. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe vykonaného dokazovania,
vyhodnotiťdôkazyaposúdiťuplatnenýnárokžalobkynezhľadiskaplatnejprávnejúpravy(predovšetkým

ustanovení O. z., ako i ZoSÚ).

15. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP apreskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol.

16. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy
a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby
riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

17. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strán konania, predovšetkým žalobkyne.

18. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

19. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.