Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 28, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/94/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118287675
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6118287675.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu
W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Z. Z., M. cesta č. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Zuzanou
Bejdovou, LL.M., advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 30, proti žalovanému J.
J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Z. Z., Z. č. XXXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 9C/46/2018-262 zo dňa 09.09.2020, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (štvrtý výrok) m e n í tak, že žalovaný
je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalobcu pred
súdom prvej inštancie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného
k sporným nehnuteľnostiam, t.j. rodinný dom a pozemky na LV č. XX pre k.ú. M. (prvý výrok), sporné

nehnuteľnostiprikázaldovýlučnéhovlastníctvažalobcu(druhývýrok),žalobcoviuložilpovinnosťzaplatiť
žalovanému sumu 35.500,- € na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva (tretí
výrok), žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (štvrtý výrok) a znalcovi priznal proti
žalovanému nárok na náhradu znalečného v plnom rozsahu (piaty výrok); výrok o trovách konania
odôvodnil súd prvej inštancie poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „C.s.p.“) v spojení s § 257 C.s.p., keď argumentoval tým že „vzhľadom na charakter sporu mohol

žalobu podať ktorýkoľvek spoluvlastník; ku vzniku sporu došlo z dôvodu, že nedošlo k vzájomnej dohode
oboch strán; spornosť základných prejudiciálnych otázok potrebných pre rozhodnutie vo veci, prípadne
pre uzavretie mimosúdnej dohody, t.j. výška všeobecnej dohody predmetných nehnuteľností a spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva bola odstránená až na základe vykonaného znaleckého
dokazovania, ktoré navrhol žalovaný“.

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas
odvolanie zo dňa 05.10.2020 (č.l. 277-279 spisu); rozsudok napadol v rozsahu výroku o trovách konania
(štvrtý výrok); domáhal sa priznania náhrady trov konania proti žalovanému; vyjadril názor, že súd prvej
inštancie napadnutý výrok nedostatočne odôvodnil, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces (§
365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a napadnutý výrok je založený na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); argumentoval, že súd prvej inštancie napadnutý výrok o náhrade trov

konaniaodôvodnilpoukazomnaustanovenia§255ods.2C.s.p.a§257C.s.p.,pričomtotoodôvodnenie
považoval za protirečivé, pretože ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p. sa aplikuje v prípade, ak má stranasporu vo veci úspech len čiastočný a ustanovenie § 257 C.s.p. sa aplikuje v prípade, ak sú tu okolnosti
hodné osobitného zreteľa; odôvodnenie napadnutého výroku rozsudku o trovách konania nedáva
odpoveď na premisy uvedených ustanovení, preto nespĺňa zákonné požiadavky náležitého objasnenia

a odôvodnenia; zdôraznil, že sa z rozsudku nedozvedel akým pomerom úspechu a neúspechu sa
súd prvej inštancie vyporiadaval pri rozhodovaní o náhrade trov konania a neznáme ostali aj dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré súd prvej inštancie aplikoval vo svojom rozhodnutí o nepriznaní
náhrady trov konania; poukázal na to, že sa vo všetkých svojich ústnych prednesoch a písomných
podaniach domáhal priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu, pričom súd prvej inštancie sa

s jeho argumentáciou žiadnym spôsobom nevysporiadal; ohľadne nesprávneho právneho posúdenia
veci argumentoval vyjadril názor, že mal v spore plný úspech, súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovel
a zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovaným spôsobom, čím mu vzniklo právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %; zdôraznil, že vo svojich písomných podaniach poukázal na existujúcu bohatú
judikatúru najvyšších súdnych autorít v sporoch o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
pri rozhodovaní o trovách konania, podľa ktorej sa pri identických skutkových a právnych okolnostiach

aplikuje ustanovenie § 255 C.s.p.; zopakoval, že v prejednávanom spore je ho potrebné považovať za
procesne plne úspešného, súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovel, podielové spoluvlastníctvo zrušil
a vykonal vyporiadanie navrhovaným spôsobom; spôsob vyporiadania reálnym rozdelením spoločnej
veci, rodinného domu a pozemkov, poprel vo svojej replike; žalovaným navrhnutý spôsob bol vylúčený
aj vykonaným znaleckým dokazovaním; na základe uvedeného navrhol zmenu napadnutého rozsudku

v zmysle priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2.2Odvolaniežalobcudoručilsúdprvejinštanciežalovanémudňa07.12.2020prostredníctvomhybridnej
pošty (č.l. 291 spisu); žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

2.3 Zo spisu vyplýva, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 09.09.2020
doručil žalobca súdu návrh zo dňa 29.09.2020 (č.l. 271 spisu) na zmenu strán sporu na strane
žalovaného podľa § 80 ods. 1 a 2 C.s.p. z dôvodu uzavretia darovacej zmluvy medzi žalovaným a
treťou osobou, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený dňa
10.09.2020 pod zn. V XXXX/XXXX; podaním zo dňa 20.01.2021 vzal žalobca prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne svoj návrh na zmenu strán sporu na strane žalovaného späť s odôvodnením, že
žalobca je v súčasnosti zapísaný ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností v celosti (č.l. 315 spisu);
na základe uvedeného odvolací súd na procesný návrh na zmenu strán sporu na strane žalovaného
neprihliadal.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o trovách konania (štvrtý výrok) podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

3.2 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4. Odvolanie žalobcu je dôvodné. Preskúmaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie

o trovách konania (štvrtý výrok), odvolania žalobcu a obsahu spisu súdu prvej inštancie v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie o odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil vznik nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému a napadnutý výrok o
trovách konania je potrebné zmeniť a priznať žalobcovi proti žalovanému plnú náhradu trov konania;
z obsahu spisu je zrejmé, že žalobou zo dňa 08.06.2018 (č.l. 2-4 spisu) sa žalobca voči žalovanému

domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ich prikázania do svojho
výlučného vlastníctva za náhradu spoluvlastníckeho podielu žalovaného (o veľkosti 1/4 k celku) v
sume 22.900,- €, ktorá bola stanovená na základe znaleckého posudku č. 24/2017 zo dňa 13.02.2017;
žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.08.2018 (č.l. 78-80 spisu) k žalobe nesúhlasil s prikázaním sporných
nehnuteľností do vlastníctva žalobcu a navrhol ich reálnu deľbu, pričom súčasne nesúhlasil ani s

výškou náhrady za svoj spoluvlastnícky podiel; žalobca v replike zo dňa 11.09.2018 (č.l. 104-105
spisu) nesúhlasil s vyjadrením žalovaného a zotrval na odôvodnení žaloby; žalovaný v duplike zo
dňa 01.10.2018 (č.l. 122-123 spisu) zotrval na svojom stanovisku ohľadne možnosti reálnej deľby
spornýchnehnuteľností(zdôvodusvojhozáujmunaichužívaní)avýškynáhradyzasvojspoluvlastníckypodiel; žalobca v stanovisku zo dňa 29.11.2018 (č.l. 128-130 spisu) zotrval na odôvodnení žaloby;
na pojednávaní dňa 14.12.2018 (č.l. 134-138 spisu) strany zotrvali na svojich stanoviskách; podaním
zo dňa 08.01.2019 (č.l. 148-149 spisu) žalovaný navrhol konkrétne rozdelenie sporných nehnuteľností

a žiadal aj vyporiadanie vynaložených investícií do rekonštrukcie nehnuteľností; podaním zo dňa
25.02.2019 (č.l. 162-163 spisu) žalobca nesúhlasil s rozdelením sporných nehnuteľností ani s tvrdením o
vynaloženýchinvestíciáchžalovaného;uznesenímzodňa12.03.2019nariadilsúdprvejinštancievoveci
znalecké dokazovanie; dňa 21.05.2019 vykonal súd ohliadku namieste samom za účasti ustanoveného
znalca (č.l. 172-174 spisu); dňa 09.12.2019 doručil znalec súdu prvej inštancie znalecký posudok

č. 6/2019 zo dňa 05.12.2019, podľa ktorého reálna deľba sporných nehnuteľností nie je možná a
náhrada spoluvlastníckeho podielu žalovaného predstavuje 35.500,- €; na pojednávaní dňa 28.02.2020
(č.l. 201-203 spisu) žalovaný opätovne navrhol reálnu deľbu sporných nehnuteľností s čím žalobca
nesúhlasil a navrhol vyplatenie žalovaného podľa ohodnotenia v podanom znaleckom posudku zo dňa
05.12.2019, keď v závere pojednávania prejavil ochotu previesť svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
3/4 k celku na žalovaného, pričom pojednávanie bolo odročené za účelom mimosúdneho vyriešenia

sporu; podaním zo dňa 25.03.2020 (č.l. 208-210 spisu) zotrval žalobca na podanej žalobe, pričom
zmenil sumu náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného podľa ohodnotenia sporných nehnuteľností
v podanom znaleckom posudku zo dňa 05.12.2019; na pojednávaní dňa 08.07.2020 (č.l. 239-241
spisu) nedošlo k dohode strán a bolo odročené z procesných dôvodov za účelom poskytnutia lehoty
žalovanému na vyjadrenie k podaniu žalobcu; podaním zo dňa 22.07.2020 (č.l. 244 spisu) žalovaný

trval na svojej ochote odkúpiť spoluvlastnícky podiel žalobcu za sumu 106.500,- €, inak pre prípad
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam žiadal vyplatenie
náhrady za spoluvlastnícky podiel v sume 40.000,- €; podaním zo dňa 26.08.2020 (č.l. 255 spisu)
oznámil žalovaný súdu prvej inštancie, že darovacou zmluvou zo dňa 10.08.2020 previedol svoj
spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam na svojho syna; na pojednávaní dňa 09.09.2020 (č.l.

259-261 spisu) súd prvej inštancie po zistení, že vklad vlastníckeho práva podľa uvedenej darovacej
zmluvy nebol doposiaľ povolený, vyhlásil napadnutý rozsudok; podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil pomer úspechu strán v spore vzhľadom na predmet
konania a jeho výsledok; z vyššie uvedeného priebehu konania je zrejmé, že žalobca sa podanou

žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam,
ich prikázania do svojho výlučného vlastníctva za náhradu spoluvlastníckeho podielu žalovaného v
sume 22.900,- € podľa znaleckého posudku podaného pred začatím konania; súd prvej inštancie
žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, pričom oproti žalobe prisúdil žalovanému len vyššiu náhradu
za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 35.500,- € podľa znaleckého posudku podaného v priebehu

konania; podľa odvolacieho súdu bol v prejednávanom spore žalobca v plnom rozsahu úspešný, pretože
súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovel a vyššia náhrada za spoluvlastnícky podiel bola spôsobená
nárastom hodnoty sporných nehnuteľností v priebehu konania oproti stavu v čase jeho začatia, ktorú
skutočnosť nemohol žalobca v čase začatia konania ovplyvniť a ani poznať (dĺžka konania bola pritom
spôsobená najmä postojom žalovaného a jeho nesúhlasom s navrhovaným spôsobom vyporiadania

podielového spoluvlastníctva a výškou náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel); nakoľko žalobca bol
v spore v plnom rozsahu úspešný vznikol mu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu; súd prvej inštancie pri rozhodovaní nepostupoval podľa ustálenej súdnej praxe, pretože
podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 8/1972 zo dňa 08.03.1972 k niektorým otázkam
rozhodovania súdov vo veciach podielového spoluvlastníctva uverejneného v zbierke rozhodnutí a

stanovísk najvyššieho súdu vo zväzku 7, ročník 1973, na strane 386 pod publikačným číslom R
54/1973 „pri rozhodovaní o náhrade trov je podľa ustanovení § 142 OSP a § 143 OSP smerodajný úspech v
konaní; ak súd vyhovel návrhu a zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa
žalovaní bránili alebo navrhovali, a to neúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok,

aby súd použil ustanovenie § 142 ods. 1 OSP (v súčasnosti § 255 C.s.p. - poznámka odvolacieho súdu) a aby
navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania; iný je, pravda, prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní
inak, než bolo navrhnuté; tu bude opodstatnené uvažovať, či by nebolo vhodné použiť ustanovenie
§ 142 ods. 2 OSP; v konaní o zrušenie spoluvlastníctva bude odôvodnené použitie ustanovenia § 150
OSP (porovnaj
rozhodnutie uverejnené pod č. 31/1972 Zbierky rozhodnutí a stanovísk); so zreteľom na rozmanitosť
prípadov treba však riešiť každý prípad individuálne s prihliadnutím na celý priebeh konania apostup jednotlivých účastníkov ako aj na to, do akej miery sú jednotliví účastníci dotknutí na svojich
záujmoch vyneseným rozsudkom“; z priebehu prejednávaného sporu je zrejmé, že žalovaný nesúhlasil
s prikázaním sporných nehnuteľností do výlučného vlastníctva v celosti, pretože navrhoval ich reálnu

deľbu,ktorávšakbolavylúčenápodanýmznaleckýmposudkom,nesúhlasilanisvýškounáhradyzajeho
spoluvlastnícky podiel, pričom navrhoval vyššiu sumu (40.000,- €), než bola suma určená znaleckým
posudkom; súčasne tesne pred rozhodnutím súdu prvej inštancie previedol svoj spoluvlastnícky podiel
k sporným nehnuteľnostiam na tretiu osobu (svojho syna), pričom uvedená skutočnosť nespôsobila
prekážku v postupe súdu prvej inštancie len náhodne z dôvodu, že k vkladu vlastníckeho práva

nedošlo do rozhodnutia súdu, inak by musel súd prvej inštancie pojednávanie nariadené na deň
09.09.2020 zrejme odročiť, čo by opätovne spôsobilo predĺženie konania; odvolaciemu súdu je známy
aktuálny nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 262/2020 zo dňa 10.11.2020, v zmysle
ktorého je vzhľadom na charakter konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam ako iudicium duplex potrebné v prípade rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva v zásade náhradu trov konania nepriznať žiadnej zo sporových strán

vzhľadom na ich rovnaký úspech, pričom náhradu trov konania je možné niektorej zo strán priznať len
pri existencii konkrétnych výnimočných okolností, ktoré (pri rešpektovaní záverov uvedeného nálezu)
vidí odvolací súd v postupe žalovaného v konaní spočívajúcom v prevode svojho spoluvlastníckeho
podielu na tretiu osobu v priebehu konania, čo možno vzhľadom na stav dokazovania považovať
za šikanózny výkon práva; odvolací súd vzhľadom na odôvodnenie napadnutého výroku zo strany

súdu prvej inštancie súčasne prihliadol na skutočnosť, že nepriznanie náhrady trov konania plne
úspešnej sporovej strane predstavuje výnimočný postup, pre ktorý musia byť v zmysle § 257 C.s.p.
naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré môžu spočívať buď v charaktere konkrétneho konania
alebo v konkrétnej procesnej situácii; v prejednávanom spore dospel odvolací súd k záveru, že tieto
výnimočné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. neboli splnené; odvolací súd preto dospel

k záveru o nevyhnutnosti zmeny napadnutého výroku podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na
jeho zrušenie; súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. a § 257 C.s.p. nesprávne nepriznal
náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán, keď nezohľadnil plný úspech žalobcu v spore podľa
§ 255 ods. 1 C.s.p.; preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento výrok zmeniť a uložiť

žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu
(100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.
6Cdo/57/2017zodňa30.05.2017,sp.zn.6Cdo/196/2016zodňa22.06.2017asp.zn.7Cdo/123/2016zo

dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania žalobcu pred súdom prvej inštancie rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,

podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca bol v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu, preto odvolací súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100 %; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách odvolacieho
konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich
náhrady (bod 5 odôvodnenia); o samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).