Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 30, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/90/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721204533
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6721204533.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň

Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v spore žalobcu W.. J. T., narodeného XX. XX. C. s
trvalým pobytom O. XX, XXX XX J., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o zaplatenie 8.806,07 Eur, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/55/2021-94 z 11. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)

napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy
8.806,07 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia (I. výrok). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej
trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania (II.
výrok).

2. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dospel
na základe vykonaného dokazovania k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby majúc za to, že žalobca

nepreukázal, že by sa žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila o žalovanú sumu. Poukázal na
právoplatne skončené konanie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/76/2016 (v ktorom sa žalobca
domáhal proti žalovanej Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. zaplatenia sumy 2.020,- Eur na tom
základe, že v súvislosti s výstavbou rýchlostnej cesty R2 Pstruša - Kriváň zriadila žalovaná spoločnosť
vecné bremeno k jeho pozemkom v k. ú. D.) a na to, že nebolo preukázané, že v súvislosti s ním došlo
k bezdôvodnému obohateniu sa žalovanej. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa
§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vzhľadom na plný úspech žalovanej.

3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku prvoinštančného súdu odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vychádzal zo súdnych rozhodnutí v konaní
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/76/2016, hoci tieto rozhodnutia mali nedostatky. Podľa žalobcu súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí prevzal z konania sp. zn. 17C/76/2016 nesprávnu interpretáciu

zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a čl. 20 Ústavy SR, pričom jeho nárok na náhradu za zriadenie
vecného bremena uplatnený v uvedenom konaní nebolo možné znalecky určovať aplikáciou vyhlášky
č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v

rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správny.

7. Podľa ust. § 380 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

8. V zmysle citovaného ustanovenia je odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia viazaný
dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní. Výnimku predstavujú len nedostatky týkajúce
sa procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliada ex offo, teda aj bez toho, aby by boli v
odvolaní uplatnené. To znamená, že ak odvolací súd nezistí v rámci odvolacieho konania vady ohľadne

procesných podmienok, napadnuté rozhodnutie môže preskúmať len z hľadiska dôvodov vymedzených
odvolateľom.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadnu vadu v rámci postupu prvoinštančného súdu, ktorá by sa

týkala procesných podmienok. Preto mohol vyhodnotiť správnosť napadnutého rozsudku iba z hľadiska
odvolacích dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že
odvolateľ je sám zodpovedný za obsahové vymedzenie podaného odvolania.

10. Odvolací súd porovnaním odôvodnenia napadnutého rozsudku a dôvodov uvedených v odvolaní

zistil, že tieto vôbec nekorešpondujú so skutkovými zisteniami a právnymi dôvodmi, ktoré prvoinštančný
súd uviedol v odôvodnení rozsudku a ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby. Žalobca napáda rozsudok
prvoinštančného súdu z úplne iných dôvodov, než na ktorých je rozhodnutie založené, v odvolaní sú
namietané skutočnosti, ktoré neboli predmetom napadnutého rozhodnutia. Odvolanie preto obsahovo
nebolo spôsobilé spochybniť správnosť záverov prijatých súdom prvej inštancie a teda nemohlo privodiť

žalobcom požadované zrušenie (prípadne zmenu) napadnutého rozsudku.

11. Konkrétne, súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že nebolo preukázané bezdôvodné
obohatenie sa žalovanej na úkor žalobcu v zmysle § 451 ods. 1 a 2 OZ a nie z dôvodu, že by (podľa
žalobcu nesprávne) prvoinštančný súd aplikoval ustanovenia zákona č. 251/2012 Z. z., resp. Ústavy

SR, či vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že súd prvej inštancie
vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žalobcom uplatneného nároku posudzoval, či medzi žalobcom
a žalovanou v súvislosti s konaním Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/76/2016 došlo zo strany žalobcu
k plneniu, ktoré by malo zakladať bezdôvodné obohatenie sa žalovanej a ktoré by preto mala žalovaná
žalobcovi vydať. Inštitút bezdôvodného obohatenia totiž smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby,

ktorá ho získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ust. § 451 a § 454 OZ. Nič také ale
v konaní preukázané nebolo a preto prvoinštančný súd nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť.
Tento záver žalobca v odvolaní nijakým relevantným spôsobom účinne nespochybnil a preto odvolací
súd nenašiel žiaden zákonný dôvod pre iné než potvrdzujúce rozhodnutie vo vzťahu k napadnutému
rozsudku okresného súdu. Odvolací súd len poznamenáva, že z takmer všetkých podaní žalobcu je

zrejmá jeho nespokojnosť s výsledkom konania Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/76/2016, avšak
zásadný neúspech žalobcu v uvedenom konaní nebolo možné napraviť prostredníctvom podania novej
žaloby proti štátu s tvrdením, že štát sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny potvrdil, a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ohľadne ktorého žalobca
v odvolaní neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, kde inak prvoinštančný súd správne aplikoval ust.
§ 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovanej v spore.

13. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, zásadne by
teda mala nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil,že by žalovanej v odvolacom konaní nejaké konkrétne trovy vznikli (k odvolaniu žalobcu sa žalovaná
nevyjadrila), odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).