Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, September 11, 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 0T/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122010455
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8122010455.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 12.

septembra 2022 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D., E. D. XXXX/XX,

je vinný, že

- dňa 13. 03. 2022 v čase o 04.19 hod. ako vodič viedol pod vplyvom návykovej látky osobné motorové
vozidlo zn. F. A., EVČ: D./G. v D. po komunikácii ulice D., kde bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ
Sabinov z dôvodu nekoordinovanej jazdy zastavený, kontrolovaný a vyzvaný, aby sa podrobil dychovej
skúške, pričom prístrojom AlcoQuant 6020 plus, č. H. v čase o 04.21 hod. mu bol nameraný pozitívny

výsledok 0,78 mg/l, čo je v prepočte 1,63 promile, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d), § 4 ods.
1 písm. c) Zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov,

teda

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

čím spáchal

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a § 49 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia

slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákon ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov po dobu 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 14.3.2022 obžalobu na obvineného A.
B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobil
vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm.
c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý
samukladiezavinu, akoobvinenýbolpoučenýosvojichprávach,najmäoprávenaobhajobu,

bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby,
rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré
zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný
skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.

Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné
a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku.

V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd

vyhlásenie obžalovaného prijal.

Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal
tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti
o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, uznesením rozhodol, že

vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste,
náhrade škody a ochrannom opatrení.

Z oboznámenej evidenčnej karty vodiča plynie, že obžalovanému bolo udelené vodičské oprávnenie G.

dňa 1.5.2004, G. aj H. dňa 11.4.2002 a vodičský preukaz mu bol vydaný dňa 17.10.2016. Doposiaľ
mu bola udelených 8 blokových pokút.

Vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR má obžalovaný zaznamenané 2 priestupky, oba
na úseku dopravy.

Boli oboznámené aj rodné listy detí ako aj pracovná zmluva a príloha k nej, z ktorej plynie, že obžalovaný
je zamestnaný vo firme I. C.. H. D., kde jeho pracovné zaradenie je výrobno- obslužný robotník.

Obžalovaný A. B. bol doposiaľ raz súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu

Prešov zo dňa 30.4.2021, sp,zn. 33T 21/2021, kedy bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s jeho
podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby 1 rok. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
21.5.2021.

Súd uzavrel, že keďže obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej
časti tohto rozsudku, súd považoval za preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal práve
obžalovan, a teda obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky prečinu ohrozenie pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34
ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku

a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako
aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona,
pričom skutočnosť, že obžalovaný A. B. svoje konanie oľutoval posúdil ako poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Na druhej strane obžalovanému priťažuje v zmysle § 37
písm. m) Trestného zákona tá skutočnosť, že už bol doposiaľ súdne trestaný, čo nemohol nezobrať
do úvahy, keďže skutku kladeného mu za vinu v tomto konaní sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby

podmienečného odsúdenia vo veci vednej pod sp.zn. 33T 21/2021.

Trestný zákon v jeho osobitnej časti za pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok,

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil postoj obžalovaného premietnutý do jeho vyhlásenia v zmysle § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní a je toho názoru, že na dosiahnutie
individuálnej a generálnej prevencie postačí aj trest odňatia slobody uložený v dolnej polovicu trestnej
sadzby, a preto trest vo výmere 4 mesiacov považoval za primeraný, zákonný a spravodlivý
najmä s ohľadom na charakter skutku. Nakoľko obžalovanému v čase spáchania skutku kladeného mu

z vinu v tomto konaní plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia za iný jeho úmyselný trestný
čin, pre ktorý bol právoplatne odsúdený (pod sp.zn. 33T 21/2021) na dosiahnutie individuálnej
a generálnej prevencie u obžalovaného by iný trest než trest spojený s obmedzením jeho osobnej
slobody podľa názoru súdu nebol dostatočný ( trest podmienečný ani zákonný, a to
s odkazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona), keďže zrejme predchádzajúce odsúdenie v podobe

podmienečného trestu neviedli k jeho náprave.

Nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu za úmyselný
trestný čin, preto ho súd pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Na posilnenie účelu Trestného zákona ako aj na skutočnosť, že ide o skutok spáchaný v súvislosti
s výkonom činnosti vodiča a vzhľadom na okolnosti skutku a najmä jeho charakter, kedy obžalovaný
viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, kedy pokiaľ by aj neboli naplnené všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu podľa § 289 Trestného zákona (čo v tomto prípade boli), ale

jazda pod vplyvom alkoholu alebo návykovej látky je porušením pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom a tiež s poukazom na údaje plynúce z evidenčnej karty vodiča, súd ukladal
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, kde na uvedomenie si
následkov konania obžalovaným trest uložený v dolnej polovici, a to v trvaní 2 rokov v tomto prípade
považoval za primeraný.

Takýto trest súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu Trestného zákona
a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Súd zároveň odmietol návrh na vykonanie dôkazov zo strany obhajoby, keďže

skutkový stav mal za preukázaný aj s poukazom na vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku a zároveň súd nespochybňuje pracovné zaradenie obžalovaného a jeho
rodinný stav vzhľadom na predložené a oboznámené listiny. V tejto súvislosti však dodáva, že objektom
predmetného trestnéhočinuje ochranaživotaazdraviaľudíamajetkupredosobami,ktorépodvplyvom
návykovejlátkyprivýkonepovolaniaaleboinejčinnostiohrozujúživot,zdraviealebomajetok.Súdpotom

považoval výsluch k spôsobu života obžalovaného za nadbytočný s ohľadom na § 49 ods. 2 Trestného
zákona a s ohľadom na generálnu a individuálnu prevenciu, kde v tejto súvislosti alternatívne tresty súd
nepovažoval za dostatočné. K uvedenému súd dospel s ohľadom na charakter skutku, a teda
vzhľadom na to, že obžalovaný, ktorý konal nepochybne formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a)Trestného zákona, kedy tento v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej
látky, ktorou sa podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona rozumie aj alkohol, ktorý je
spôsobilý ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, teda v stave,

keď nebol schopný bezpečne vykonávať činnosť - viesť vozidlo, toto, napriek tomu, že hladina alkoholu
v jeho krvi dosiahla hodnotu 0,78 mg/l (nad 1,00 g/kg ), viedol, čím mohol ohroziť život, zdravie alebo
spôsobiť značnú škodu na majetku, a to aj napriek tomu, že mu bežala skúšobná
doba podmienečného odsúdenia aj keď druhovo odlišného trestného činu,
avšak takisto úmyselného.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho
vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.