Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/205/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5306201443
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5306201443.13

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: D. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ul. K. XXXX, XXX XX F., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Májová 1582, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Ing. O. K., nar.
XX.XX.XXXX,bytomul.K.XXXX,XXXXXF.,ovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,

o odvolaniach žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 7C/31/2006-915 zo
dňa 08. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 7C/31/2006-915 zo dňa 08. marca 2017
z r u š u j ea vec v r a c i asúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 149 ods. 1, § 150 Občianskeho

zákonníka o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikázal 3-izbový byt č. XX na X. poschodí bytového domu č. XXXX na ulici K. v F., na parcele č.
1237 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na
príslušenstvách vo veľkosti 6882/206040 v k.ú. F., zapísaný na LV č. XXXX a pozemok - parcela KNC
č. 1237 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 594 m2 v podiele 6882/206040 zapísaný na
LV č. XXXX v hodnote 34.800,00 Eur, ďalej obývaciu stenu v hodnote 72,12 Eur, detskú kombinovanú

posteľ v hodnote 14,41 Eur, finančné prostriedky na bežnom účte v V. O. D., č.ú.: XXXXXXX/
XXXX vo výške 83,95 Eur, stavebné sporenie v N. I. I., O. vo výške 1.965,88 Eur z titulu zmluvy č.
1540486501, združené poistenie v O. I. N., O. č. XXXXXXXX vo výške 74,66 Eur, cenné papiere na
meno D. K. Centrálneho depozitára cenných papierov v SR, a.s. v hodnote 292,10 Eur
(výrok I.). Žalobkyni prikázal dlh z titulu uzatvorenej pôžičky zo dňa 15.01.2004 medzi J. J. a žalobkyňou
vo výške 1.659,70 Eur (výrok II.). Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal: staršiu spálňu 1986 v

hodnote 447,65 Eur, matrac rok 2002 v hodnote 82,98 Eur, sedačka Pauli v hodnote 86,17 Eur, vysávač,
r. 1994 v hodnote 165,97 Eur, tlačiareň v hodnote 73,00 Eur, hifi veža v hodnote 317,00 Eur, televízor
SONY v hodnote 331,94 Eur, digitálny fotoaparát v hodnote 33,00 Eur, krb v hodnote 2.454,13 Eur,
záhradný traktor - fréza v hodnote 1.028,76 Eur, motorovú pílu v hodnote 374,59 Eur, obrábací stroj
- pílu v hodnote 320,35 Eur, drevený obklad v hodnote 201,60 Eur, miešačku v hodnote 165,86 Eur,
šijací stroj Veritas v hodnote 100,-Eur, plynový varič s 3 ks propán-butánovej bomby, 2 kg zásobníky v

hodnote 10,00 Eur, hodiny s barometrom v hodnote 66,39 Eur, automatickú práčku značky Tatramat v
hodnote 16,60 Eur cenné papiere na meno O. K. Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. v
hodnote 258,91 Eur, stavebné sporenie v N. I. I. O. vo výške 683,72 Eur z titulu zmluvy č. 1540485701,
finančné prostriedky v I. I. O. č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 103,96 Eur, zostatok
finančných prostriedkov na devízovom účte žalovaného vedeného vo C., O. č.ú.: XXXXXXXXXXXXXXX
vo výške 44,98 Eur, zostatok finančných prostriedkov na sporožírovom účte žalovaného na meno O.

K. vedenom v F. I. O. č.ú.: XXXXXXXXX/XXXX vo výške 1.210,86 Eur, združené poistenie v O. - I. N.
O., č.ú.: XXXXXXXX vo výške 185,30 Eur (výrok III.). Žalobkyni uložil povinnosť vyplatiť žalovanému navyrovnanie podielu z titulu vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 16.455,79
Eur do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). O trovách konania rozhodol tak,
že žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu (výrok V.). Zároveň priznal štátu nárok na náhradu

trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 % (výrok VI.). Znalcovi Ing.
Vladimírovi Kubincovi, K. č. XX, priznal nárok na náhradu trov znaleckého dokazovania voči žalobkyni
v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 % (výrok VII). Žalobkyni a žalovanému tiež uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov 1.382,00 Eur do 15 dní po právoplatnosti rozsudku (výrok VIII.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Čadca sp.zn. 8C/59/2003 zo dňa 03.12.2003, ktorý v časti o rozvode manželstva
nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX. Rozsah vecí (hnuteľných, nehnuteľných, majetkových práv a
záväzkov), ktoré podľa strán sporu tvorili masu BSM ku dňu jeho zániku súd prvej inštancie vyhodnotil
v zmysle nimi preukázaných tvrdení a vykonaných dôkazov a pri aplikácii ust. § 143, §
149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka rozhodol o predmete sporu. Konajúci súd osobitne uviedol,

ktoré veci nezahrnul do masy BSM (zničené, neexistujúce, veci bez hodnoty, prípadne veci nepatriace
do masy BSM) a svoje úvahy k tomu uviedol bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uviedol
tiež konkrétne dôvody, pre ktoré nezaradil do masy BSM sporenie detí a zmluvy o úrazovom sporení
detí (W., K., J.), stratu štátnej prémie, zaplatenie exekučnej námietky, výber finančných prostriedkov
žalovaným z vkladnej knižky a účtu vo C., O.. Vychádzal pritom z preukázaných tvrdení strán sporu a

vykonaných dôkazov. Súd zaradil do masy BSM aj hnuteľné veci, o ktorých žalovaný tvrdil, že do nej
nepatria, nakoľko tieto boli nadobudnuté z finančných prostriedkov, ktoré mu poskytla, resp. darovala
matka pri príležitosti nejakých sviatkov. Týkalo sa to nasledovných hnuteľných vecí: hifi veže, televízora
Sony, krbu, záhradného traktora - frézy, motorovej píly, obrábacieho stroja - píly, miešačky, hodín s
barometrom. Vzhľadom na charakter vecí a miesto, že sa nachádzali v dome, v ktorom býva žalovaný

v U. a ktorých hodnota bola stanovená znaleckým posudkom, súd ich prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného. Výpoveď svedkyne O. K. - matky žalovaného súd vyhodnotil ako účelovú v snahe dosiahnuť
lepší výsledok v spore pre svojho syna. Svedkyňa totiž nijakým spôsobom nepreukázala
skutočnosť, že by peniaze v objeme 200.000,- Sk, (ktoré mala našetriť aj so svojím manželom a ktoré
neboli prihlásené ani do dedičstva po manželovi), darovala žalovanému. Zároveň svedkyňa nevedela

uviesť ani bližšie okolnosti, za ktorých peniaze synovi darovala. Za popísanej situácie konajúci súd
považoval jej výpoveď za nepresvedčivú.
3. Hodnotu nehnuteľností súd určil v zmysle znaleckého posudku znalca Ing. Vladimíra Kubinca
č. 155/2016 zo dňa 31.10.2016 (druhý znalecký posudok vypracovaný v konaní za účelom
stanovenia všeobecnej hodnoty označených nehnuteľností). Za účelom stanovenia všeobecnej

hodnoty nehnuteľností, vyššie označených stavieb a pozemkov ku dňu zániku BSM (XX.XX.XXXX)
bol vyhotovený znalecký posudok (ako prvý) znalcom Ing. Rudolfom Blendovským č. 2/2009 zo dňa
20.03.2009, ktorých hodnota bola určená sumou 19.916,35 Eur. Znalec Ing. Vladimír Kubinec vo svojom
vyjadrení k posudku uviedol, že označený znalecký posudok bol vypracovaný v zmysle vyhlášky MS
SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších právnych predpisov,

stavebno-technický stav bol počítaný ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Všetky
koeficienty boli brané s platnosťou ku dňu obhliadky a miestneho zisťovania a bol vypracovaný podľa
aktuálnych cenových predpisov. Jeho nedostatkom (s čím sa stotožnil aj okresný súd) bolo to, že
znalec neohodnotil byt porovnávacou metódou, kde by bol jasný podklad troch porovnateľných bytov v
porovnateľnej lokalite na trhu s nehnuteľnosťami v konkrétnom mieste a čase. Z tohto dôvodu okresný

súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. Vladimíra Kubinca, ktorý
stanovil všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov na sumu 34.800,00 Eur. Súd prvej inštancie pri
prikázaní označenej nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne prihliadol na to, že členský podiel k bytu
nadobudlažalobkyňapreduzatvorenímmanželstvasožalovaným, zajehoprevodvyplatilasumu
15.753,- Sk. Žalobkyňa naďalej v predmetnom byte býva (vlastníctvo k bytu bolo prevedené na základe

zmluvy V 1548/96 zo dňa 05.02.1996, list vlastníctva, z ktorého vyplýva, že byt je v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného, spoluvlastnícky podiel k parcele KNC 1237 o výmere 594 m2
vo veľkosti 6882/226040 zapísaný na LV č. XXXX pod domom č. XXXX na K. ulici v F. bol prevedený na
žalobkyňu a žalovaného kúpnou zmluvou č. 1582/2005 zo dňa 15.02.2005 do podielového
spoluvlastníctva).

4. Hodnota hnuteľných vecí, ktoré strany sporu zaradili do masy BSM manželov, bola stanovená
na základe viacerých znaleckých posudkov. Znaleckým posudkom č. 65/2009 zo dňa 14.09.2009
vyhotoveným PaedDr. Imrichom Černým, znalcom v odbore bytové zariadenia, odvetvie nábytok a
bytové doplnky, bola stanovená všeobecná hodnota bytového zariadenia (spálňa, obývacia stena,sedačka Pauli, drevený obklad, 2 ks liatinových radiátorov, detská kombinovaná posteľ, biely plechový
regál, krb nezmontovaný). Znalec po neúspešných pokusoch ohliadnuť hnuteľné veci - drevený obklad
a krb určil ich všeobecnú hodnotu porovnaním so všeobecnou hodnotou hnuteľných

vecí v danom čase a mieste. Pri položke biely plechový regál znalec uviedol, že tento bol zlikvidovaný
koncom roka 2003 ešte za trvania manželstva. Hodnota týchto vecí bola určená k 09.03.2004 (zánik
BSM). Znaleckým posudkom č. 1/2011 zo dňa 01.03.2011 znalec Ing. Ján Balhárek,
PhD., znalec z odboru strojárstvo, a zariadenia pre všeobecné účely, odhad
hodnoty strojových zariadení stanovil všeobecnú hodnotu strojov a strojových zariadení, motorovej píly,

obrábacieho stroja - kotúčovej píly, miešačky, záhradného traktora - frézy. Týmto znaleckým posudkom
bola stanovená objektivizovaná všeobecná hodnota strojov a strojných zariadení na základe porovnania
so všeobecnými cenami obvyklých hnuteľných vecí v danom čase a mieste k dátumu XX.XX.XXXX
(zánik BSM). Znaleckým posudkom č. 35/2009 zo dňa 14.04.2009 znalkyňa Ing. Mária Svrčková z
odboru elektrotechnika, elektronika, odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky stanovila
na základe dostupných informácií s prihliadnutím na vek, cenové trendy, stav trhového prostredia,

všeobecnú hodnotu výpočtovej techniky a spotrebnej elektrotechniky ku dňu 09.03.2009 nachádzajúce
sa v byte žalobkyne na čiastku 434,00 Eur s 19 % DPH, (hodnota tlačiarne HP 840c, HiFi SONY HCDRG
440, žehlička TEFAL Avantis 100). Ďalšie veci (PC zostava, televízor SONY KV-21C5K, digitálny
fotoaparát, hodiny s barometrom, sa v byte nenachádzali a obhliadka týchto vecí u žalovaného bola
neúspešná.

5. Vo vzťahu k osobnému motorovému vozidlu zn. Fiat Croma ev. č. CA 198AH, ktoré žalobkyňa navrhla
prikázať žalovanému do výlučného vlastníctva, hoci nevedela, či žalovaný auto predal pred alebo po
rozvode, bolo preukázané, že dňom 03.04.2006 bolo predmetné motorové vozidlo prepísané na X. D.,
bytom R. U., C. J.. Žalovaný v rozvodovom konaní uviedol, že bolo predané za 20.000,- Sk (663,65 Eur).
6. Osobitne súd vyporiadal pôžičku od J. J. v celkovej sume 50.000,- Sk (1.659,70 Eur), ktoré finančné

prostriedky si žalobkyňa požičala za trvania manželstva na chod domácnosti, pretože sa ocitla v zlej
finančnej situácii (postupne si požičiavala peniaze v celkovej sume uvedenej v zmluve o pôžičke zo dňa
15.01.2004). konajúci súd preto dospel k názoru, že pôžička vznikla za trvania manželstva,
preto patrí do BSM a dlh prikázal žalobkyni.
7. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikázal i finančné prostriedky na jej bežnom účte V. D. O.

D., č. účtu XXXXXXX/XXXX vo výške 83,95 Eur, stavebné sporenie v N., O. vo výške 1.965,88 Eur z
titulu zmluvy č. 1540486501, združené poistenie v O. - I. N. O. č. XXXXXXXX vo výške 74,66 Eur, ako
aj cenné papiere na meno D. K. z Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. v hodnote 292,10
Eur, a to všetko na základe vykonaných dôkazov o existencii vyššie uvedených finančných nárokov ku
dňu zániku manželstva.

8. Naproti tomu do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikázal cenné papiere na meno O. K.
Centrálneho depozitára cenných papierov SR v hodnote 258,91 Eur, ktorých hodnotu mal preukázanú
poskytnutím informácie zo strany Centrálneho depozitára cenných papierov SR, stavebné sporenie v
N., O. vo výške 683,72 Eur z titulu zmluvy č. 1540485701, ktorú mal žalovaný na svoje meno uzatvorenú
v N., O. ako aj preukázané zostatky finančných prostriedkov na účtoch vedených na meno žalovaného

preukázaných ku dňu zániku manželstva (v I. I. O. na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 103,96 Eur,
zostatok nadevízovomúčtežalovanéhovedenéhovoC.,O.č.účtu:XXXXXXXXXXXXXXXXvo
výške 44,98 Eur /1.105,29 Kč/, zostatok na sporožírovom účte vedenom v F. I. O. č. účtu: XXXXXXXXX/
XXXX vo výške 1.210,86 Eur /29.754,00 Kč/; poistenie v O. - I. I., O. č. účtu XXXXXXXX vo výške 185,30
Eur.

9. Okresný súd stanovil výšku aktív na strane žalobkyne sumou 37.310,12 Eur, na strane žalovaného
sumou 8.763,72 Eur, t.j. preukázané aktíva ku dňu rozhodnutia súdu vyčíslil v celkovej sume 46.073,84
Eur. Do pasív zahrnul pôžičku od J. J. zo dňa 15.01.2004 v sume 50.000,- Sk (1.659,70 Eur), ktorá ešte
nebola splatená. Čistú masu BSM stanovil na sumu 44.414,14 Eur, z toho pripadajúci podiel na každého
predstavoval sumu 22.207,07 Eur. Výšku vyrovnávacieho podielu, ktorý je žalobkyňa povinná vyplatiť

žalovanému stanovil na sumu 16.455,79 Eur. Uvedená suma je výsledkom toho, že súd žalobkyni
zohľadnil čiastku 522,90 Eur/15.753,00 zaplatenú žalobkyňou za prevod členských práv pred uzavretím
manželstva (22.207,07 Eur + 522,90 Eur = 22.729,97 Eur) a vyčíslil podiel na sumu 22.729,97 Eur. Od
tejto sumy odpočítal sumu aktív, ktoré žalovaný nadobudol titulom vyporiadania BSM (22.729,97 Eur -
8.763,72 Eur = 13.966,25 Eur). Následne zohľadnil vklad žalovaného do podnikania žalobkyne

vo výške 2.489,54 Eur ako polovicu toho, čo bolo zo spoločných prostriedkov (150.000,- Sk) vložených
do podnikania žalobkyne, teda na jej oddelený majetok (13.966,20 Eur + 2.489,54 Eur =16.455,79 Eur).
Uvedené mal preukázané výpoveďou v rozvodovom konaní, kde samotný žalovaný potvrdil, že vložil na
podnikanie žalobkyne sumu 150.000,- Sk, a preto v zmysle druhej vety § 150 Občianskeho zákonníkamal právo žiadať, aby žalobkyňa do BSM nahradila to, čo bolo na jej podnikanie zo spoločného majetku
vynaložené. Vzhľadom na výšku vyrovnávacieho podielu, na splnenie uloženej povinnosti stanovil lehotu
tri mesiace od právoplatnosti rozsudku.

10. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo
strán nepriznal právo na ich náhradu. Uviedol, že v konaní nebol viazaný žalobou, spôsob vyporiadania
vyplýva z právneho predpisu a u žiadnej zo strán nemohol konštatovať úspech alebo neúspech v
spore, (čo i len čiastočný), pretože časť tvrdení oboch strán v konaní nebola preukázaná. Za stranu
sporu pre účely rozhodovania o trovách konania považoval aj štát, ktorému v danej veci vznikli trovy

titulom preddavkovania úhrad za poskytnuté bankové informácie (V. v sume 95,21 Eur, I. I. v sume 49,72
Eur, Depozitára CP v sume 32,59 Eur, N. D. v sume 24,00 Eur), a preddavkovania trov znaleckého
dokazovania (PaedDr. Imrich Černý v sume 199,54 Eur, Ing. Balhárek, PhD. v sume 146,00 Eur, Ing.
Mária Svrčková v sume 122,58 Eur), nakoľko zložené preddavky na trovy konania zložené každou
zo strán sporu po 199,16 Eur nepostačovali. Súd vychádzal zo zásady rovnosti podielov v konaní o
vyporiadanie BSM a zásady spravodlivosti, čomu zodpovedá aj stanovená povinnosť strán znášať trovy

štátu v rovnakom pomere. O nároku znalca na náhradu trov znaleckého dokazovania rozhodol podľa §
262 ods. 1 CSP, pričom uložil stranám sporu povinnosť podieľať sa na ich náhrade v rovnakom pomere.
Zároveň súd uložil stranám sporu povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške
1.382,00 Eur v zmysle citovaných príslušných ustanovení zákona č. 71/1992 Zb.

11.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný,ktorýsadomáhal,abyhoodvolací
súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd nezistil pravdivý a úplný skutkový stav veci, jeho
rozhodnutie vychádza z nepravdivých znaleckých posudkov, nakoľko nevykonal ním navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, t.j. nedal vypracovať kontrolný znalecký posudok, a

ani neumožnil žalovanému dať si vypracovať súkromný znalecký posudok na zistenie hodnoty bytu.
Naviac žalobkyňa nepreukázala, že niektoré veci nadobudli strany zo spoločných peňazí
počas manželstva, preto zistený skutkový stav neobstojí. Takýmto nesprávnym procesným postupom
súd prvej inštancie znemožnil žalovanému procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, porušil zásadu rovnosti strán pred súdom a diskriminoval osobu žalovaného. Okrem

toho rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch
opravného prostriedku odvolateľ namietal hodnotu bytu zisteného znaleckého posudkom vo výške
34.800,00 Eur. Prvý znalecký posudok č. 02/2009 z roku 2009 (č.l. 245) na sumu 19.600,00 Eur bol
zjavne nepravdivý a nekalý. Ani znalecký posudok č. 155/2016 (č.l. 806) absolútne nesplnil základnú
úlohu ohodnotiť cenu bytu podľa aktuálnych cenových predpisov, hoci ním stanovená hodnota bytu

bola vyššia ako v prvom znaleckom posudku. Žalovaný ďalej namietal, že mu nebolo umožnené
poskytnúť súčinnosť podľa uznesenia č.l. 792 (zúčastniť sa spolu so znalcom obhliadky bytu - poznámka
odvolacieho súdu). Z uvedených dôvodov sa jedná o súkromný znalecký posudok žalobkyne, náklady
ktorého má hradiť ona sama. Odvolateľ preto nesúhlasil s výrokom VII. napadnutého rozsudku.
Prvoinštančný súd tiež nezobral do úvahy vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku (na č.l. 856

súdneho spisu) a nedal vypracovať kontrolný znalecký posudok na posudok č. 155/2016. Žiadny
znalec nechcel vypracovať znalecký posudok bez toho, aby byt videl. Za logicky rozporné označil
žalovaný postoj žalobkyne, ktorá súhlasila s hodnotou bytu 34.800,00 Eur, no nesúhlasila už s ponukou
žalovaného, aby bol byt pridelený jemu, s tým, žalobkyňa by dostala o 50 % viac z ceny bytu podľa
znaleckého posudku 155/2016. Uvedenú ponuku nezobral do úvahy ani konajúci súd. Znalecký posudok

č. 155/2016 odvolateľ považuje za nepravdivý, pretože znalec v ňom nemohol žiadnym relevantným
spôsobom zistiť stav podľa uznesenia z č.l. 835 ku dňu rozvodu manželstva žalobkyne a žalovaného a
aktuálne sa mal držať iba trhových cien, čo však neučinil. Bez súhlasu žalovaného sa v byte nemohla
vykonať ani žiadna zákonná stavebná úprava, čo mali znalci pri zisťovaní právneho stavu bytu tiež zistiť.
Naviac ani jeden znalecký posudok neposúdil lukratívnosť polohy bytu, veľkosti pivničných priestorov, či

prikrytie balkóna v porovnaní s ostatnými bytmi. Jedná sa teda o nepravdivé znalecké posudky, nakoľko
trhové ceny obdobných bytov sú oveľa vyššie. Znalecké posudky sa nemôžu odchyľovať v hodnote
nehnuteľností o viac ako plus/mínus 10 %, inak je jeden z nich nepravdivý.
13. Ďalej odvolateľ namietal prikázanie hnuteľných vecí - hodín s barometrom v hodnote 66,39 Eur
do jeho vlastníctva. Tvrdil, že takéto hodiny nikdy nemal, v byte ich nevidel. Ide preto o pochybenie,

z dôvodu nepreukázania existencie veci. Znalec, ktorý ich mal oceniť v údajnej cene 465,00 Eur ich
teda ani nevidel. Rovnako mal odvolateľ pochybnosť o digitálnom fotoaparáte s rozlíšením 1,3 MPI a
televízore, ktorý označil za „predpotopný.“ Žalovanému boli prikázané hnuteľné veci: hifi veža, televízor
Sony, krb, záhradný traktor, motorová píla, obrábací stroj, píla, miešačka v celkovej hodnote 4.992,63Eur, ktoré však podľa jeho názoru nepatria do BSM. Kúpu všetkých týchto vecí financovala matka
žalovaného O. K., ktorá to sama potvrdila svedeckou výpoveďou pred súdom dňa 16.09.2008. O tejto
svedeckej výpovedi neexistuje zvukový záznam, preto niektoré veci súhlasiť so zápisnicou nemusia, čo

je bežná prax na konajúcom súde. V danej súvislosti žalovaný poukázal na doklad o výške dôchodku
O. K., ktorá ako osoba ťažko zdravotne postihnutá, dostávala aj zákonné náhrady 50,00 až 60,00 Eur
mesačne. Je teda zrejmé, že mala dostatok finančných prostriedkov na kúpu označených hnuteľných
vecí a tiež na rekonštrukciu rodičovského domu. Práce na dome patriaceho do výlučného
vlastníctva žalovaného sa začali až v lete 2004 krbom a výmenou plechu. Ďalej odvolateľ tvrdil, že bývalá

manželka mu odcudzila výplatné pásky a všetky účtenky a výpisy z účtov. Zdôraznil, že pokiaľ býval v
byte platil všetky poplatky s bývaním, kupoval do domácnosti všetky veci (drogériu, potraviny),
na iné mu peniaze už nezostali. Žalobkyňa sama v konaní uviedla, že zo svojho príjmu mala problém
vyžiť. Z toho vyplýva, že všetky vyššie uvedené veci nemali byť zaradené do BSM, keďže žalobkyňa
to žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala. Hifi vežu, ktorá sa pravdepodobne sa nachádza v byte
kúpila W. jeho mama, niekedy na Vianoce v roku 2004, teda nemohlo to byť 15.01.2004. Za nepravdivé

dôkazy považuje žalovaný znalecký posudok č. 65/2009, (ktorým boli ohodnotené veci drevený regál,
biely plechový regál, krb nezmontovaný), a znalecký posudok č. 1/2011 Ing. Jána Balháreka, PhD. z
01.03.2011, nakoľko znalci v nich ohodnotili veci, ktoré ani nevideli. Jedine znalkyňa Ing. Svrčková, si to
nedovolila. Veci, ktoré zostali v byte a až doposiaľ ich využívala žalobkyňa (staršiu spálňu z roku 1986,
sedačku Pauli, digitálny fotoaparát, šijací stroj, matrac) by mali byť prikázané jej. Rovnako odvolateľ

namietal, že mu bol súdom prikázaný do vlastníctva vysávač z roku 1996 v hodnote 165,97 Eur, hoci ho
chcela žalobkyňa. Pôžičku J. (správne má byť J., pozn. odvolacieho súdu) žalovaný označil za podvod.
Nesúhlasil tiež s tým, že stavebné sporenie syna W. nebolo zahrnuté do BSM, z
tohto sporenia ukradla exmanželka z účtu vo výške 1.608,99 Eur, ktorá išla na jej účet. Pri rozhodovaní
o predmete sporu sa zabudlo sa na naparovaciu žehličku Tefal, liatinové radiátory, ukradnuté veci,

preplatené a nezaplatené výživné. Súd po konštatovaných prieťahoch v záujme skončenia konania v
vydal v prejednávanej veci rozsudok, ktorý odporuje právu, keď prikazuje 20 až 30-ročné veci, ktoré
sú dávno po životnosti a možno nepoužiteľné, bezcenné a je sporná aj ich existencia do vlastníctva
niektorého z bývalých manželov.

14. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie i žalobkyňa, ktorá ho navrhla zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Žalobkyňa svoj opravný prostriedok odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Primárne
namietala, že okresný súd nesprávne postupoval pri určení hodnoty nehnuteľnosti - bytu a výrazne
sa odchýlil od rozhodovacej praxe súdov. Na určenie hodnoty predmetnej nehnuteľnosti mal súd k

dispozícii dva znalecké posudky, no bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia zobral do úvahy
znalecký posudok Ing. Vladimíra Kubinca, keď znalecký posudok Ing. Rudolfa Blendovského označil
za nedostatočný. Znalecký posudok Ing. Vladimíra Kubinca vychádza zo všeobecnej ceny, ku ktorej sa
bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadava, no takýto postup je v rozpore s ustálenou rozhodovacou
praxou súdov. V zmysle platnej judikatúry sa pri ocenení vecí patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, no z
jej ceny v čase, kedy sa vyporiadanie vykonáva. Ide o cenu, za ktorú je možné porovnateľné veci
v rozhodnej dobe a na danom mieste reálne predať. Pri zisťovaní ceny veci, ktorá tvorí predmet
bezpodielového spoluvlastníctva, je určujúca jej všeobecná cena stanovená v závislosti od situácie
na trhu v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadava. Uvedené

pravidlo sa neuplatňuje bezvýnimočne. Súdna prax pripúšťa možnosť v odôvodnených prípadoch
odchýliť sa od uvedenej zásady. Táto zásada sa uplatní predovšetkým vtedy, ak pôjde o vec, ktorú užíval
na základe dohody ten účastník, ktorému je vec prikazovaná, alebo ak ju užívali obaja a nedošlo k jej
nadmernému alebo mimoriadnemu opotrebeniu či poškodeniu. Pri veciach, ktoré má jeden z manželov
vydať druhému manželovi, sa spravidla musia určiť obidve ceny a podľa konkrétnych okolností prípadu

rozhodnúť o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie, resp. iné zmeny alebo záväzky spojené s vecou. Ak vec
má na základe vyporiadania zostať tomu, kto túto vec od zániku bezpodielového spoluvlastníctva užíval,
obvykle sa bude vychádzať z ceny veci v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva bez ohľadu na
cenové pomery v čase vyporiadania; opotrebenie i náklady tu pôjdu na vrub tohto manžela (pozri napr.
rozhodnutia Najvyššieho súd ČSSR sp.zn. 4Cz 176/1965, R 28/1966, Najvyššieho

súdu súd SR sp.zn. 3Cdo/88/2010, Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/170/2011). Vychádzajúc z takto
ustálenej rozhodovacej praxe súdov SR a ČR neobstojí argumentácia a postup okresného súdu o tom,
že vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. Vladimíra Kubinca. Ďalej odvolateľka uviedla, že
znalec, nemal dôvod hodnotiť posudok znalca Ing. Blendovského a vyjadrovať sa k právnej otázke veci.Jeho úlohou bolo vyriešiť zadanú znaleckú úlohu. Pokiaľ mal okresný súd v konaní dva odlišné posudky,
mal sa s nimi náležite vysporiadať a nič mu nebránilo do konania pribrať znaleckú organizáciu. Okresný
súd však len jednou vetou vo svojom rozhodnutí odôvodnil, prečo vychádzal zo záverov znaleckého

posudku Ing. Vladimíra Kubinca, a nie zo znaleckého posudku Ing. Rudolfa Blendovského. Takéto
rozhodnutie je podľa názoru žalobkyne bez náležitého odôvodnenia a arbitrárne.
Keďže predmetnú nehnuteľnosť užívala žalobkyňa, ktorá tiež platila všetky náklady s ňou spojené a
zhodnotila ju, (ktorá skutočnosť bola súdu známa), mal súd určiť cenu bytu ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak by okresný súd postupoval podľa ustálenej rozhodovacej

praxe, nebolo by nutné do konania prizvať znalca Ing. Vladimíra Kubinca. Ustanovenie ďalšieho znalca
považovala odvolateľka za nadbytočné, takýto postup zo strany konajúceho súdu označila za
nehospodárny, zbytočne zaťažujúci stranu sporu. V dôsledku toho súd zaviazal žalobkyňu aj k úhrade
nákladov spojených so znaleckým dokazovaním. Aj v časti výpočtu finančného vyrovnania žalovanému
v sume 16.455,79 Eur (bod 31. rozsudku) považuje žalobkyňa napadnuté rozhodnutie za arbitrárne.
K výške podielu žalovaného, t.j. 13.966,25 Eur súd totiž pripočítal vklad žalovaného do podnikania

žalobkyne, čo mal preukázané výpoveďou v rozvodovom konaní sp. zn. 8C/59/2003, kde samotný
žalovaný potvrdil, že vložil na podnikanie žalobkyne 150.000,- Sk. Na tomto základe čiastku 75.000,-
Sk, t.j. 2.489,54 Eur súd pripočítal k podielu žalobkyne, ktorý má vyplatiť žalovanému titulom finančného
vyrovnania. Ak súd tvrdil, že suma 150.000,- Sk patrí do BSM a s touto sumou narábal pri výpočte
finančného vyrovnania strán sporu, mal to uviesť vo výroku rozhodnutia, čo však neurobil. Konajúci súd

s touto sumou narábal len na základe výpovede žalovaného a bez akýchkoľvek relevantných
dôkazov. Napokon žalobkyňa namietala, že súd zvolil nesprávny pomer i pri rozhodovaní o trovách štátu
z dôvodu, že znalci si účtovali cestovné náklady, hoci im žalovaný neumožnil obhliadku veci

16. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasila s jeho odvolacími dôvodmi a

v celom rozsahu zotrvala na svojej odvolacej argumentácii. Poukázala na to, že na pojednávaní
konanom 17.09.2006 sa sám vyjadril žalovaný k hodinám s barometrom, vedel o nich, no následne už
namietal ich existenciu. Žalovaný nesúhlasil s prikázaním staršej spálne, fotoaparátu, do jeho výlučného
vlastníctva, hoci o tieto veci prejavil záujem (výsluch žalovaného). Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
k veciam (tak ako ich uviedol v odvolaní), ktoré podľa neho nepatria do BSM z dôvodu, že ich kúpu

financovala jeho matka. Konajúci súd však vyhodnotil výpoveď matky žalovaného ako nepostačujúcu.
Žalovaný vo svojom odvolaní uvádzal klamlivé a zavádzajúce informácie, ktoré napriek dlhému konaniu
na okresnom súde nedokázal nijakým spôsobom preukázať. Žalovaný sa v súdenej veci zaoberal sa
otázkou výživného, ktorá s týmto konaním absolútne nesúvisí.

17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu. Poukázal
na súkromný charakter znaleckého posudku na č.l. 806 (druhý znalecký posudok na
ohodnotenie nehnuteľnosti - poznámka odvolacieho súdu), s ktorým žalobkyňa súhlasila. Ďalej uviedol,
že žalobkyňa vedome a úmyselne klamala, nakoľko na nákladoch spojených s užívaním bytu asi do
septembra 2008 vôbec nepodieľala. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd prikázal byt do jeho vlastníctva

a v ostatnom rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie. V prílohe
svojho vyjadrenia žalovaný pripojil inzeráty z týždenníka „Kysuce“ č. 30 z 02. augusta 2017 za účelom
porovnania trhovej ceny bytov s bytom patriacim do BSM žalobkyne a žalovaného.

18. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobkyňa v odvolaní nesúhlasila s cenou bytu 34.800,00

Eur, hoci na pojednávaniach viackrát s cenou i znaleckým posudkom súhlasila. Nesúhlasila ani s
ponukou, ktorú jej dal žalovaný (pozri č.l. 856). Podľa názoru žalovaného neexistuje žiaden zákonný
dôvod na to, aby bol byt prisúdený žalobkyni, keďže neživila deti, ani nemala z čoho (pozri odvolanie
z 26.05.2017), žalovanému nezaplatila na výživnom ani cent podľa rozsudku č.k. 8C/59/2003-235
za užívanie bytu do septembra 2008 nezaplatila ani cent. Žalovaný teda má zákonné právo i na

vysporiadanie výživného a nájomného. Naviac žalobkyňa žalovaného krivo obviňuje a klame, za čo bola
odsúdená v konaní sp. zn. 2T/138/2011. Žalobkyňa približne 9 rokov sama užíva byt. Synovi W. byt
neumožnila celé roky užívať a jemu tak vzniká škoda cca 150,00 Eur mesačne, ktorý platí za prenájom
trojizbového bytu v F.. Žalovaný sa tiež ohradil sa voči tvrdeniu, že by jeho matka vo výpovedi pred
súdom klamala. Žalovaný má rovnaké právo na prikázanie bytu ako druhá strana. Zotrval na

prikázaní bytu do jeho vlastníctva. a opätovne poukázal na svoju argumentáciu v odvolaní a v
rámci nej aj na otázku výživného, keď v tomto smere produkoval i dôkazy.19. Žalobkyňa vo svojej odvolacej duplike opätovne poukázala na to, že žalovaný vo svojom
vyjadrení uvádzal skutočnosti, ktoré absolútne nesúvisia s konaním o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, (napr. vysporiadanie výživného, vierovyznanie jeho matky a podobne). S

prikázaním predmetného bytu žalovanému žalobkyňa nesúhlasí, a to aj z toho dôvodu, že
členský podiel k bytu nadobudla ona ešte pred uzavretím manželstva a tiež z dôvodu, že v predmetnom
bytevsúčasnostibýva.Kuďalšímskutočnostiamuvádzanýmžalovaným,niejemožnézjejstranyzaujať
relevantné stanovisko, nakoľko sa buď netýkajú konania, alebo sú namierené proti konajúcim sudcom,
znalcom a smerujú k spochybňovaniu všetkého v prebiehajúcom konaní.

20. Odvolacia duplika bola zaslaná krajským súdom žalovanému a ďalšie podania neboli súdu v
predmetnej veci doručené.

21. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.

1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje viacero výrokov (medziiným o tom,
čo sa prikáže z masy BSM tej-ktorej strane sporu, od čoho závisí koľko má jedna z nich zaplatiť na

ich úplné vyrovnanie), je potrebné na rozhodnutie nazerať ako na jednotný celok, ktoré má komplexne
vyporiadať doterajšie práva strán z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak strana sporu
odvolaním napadne rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z
jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 379 písm. c) CSP viazaný rozsahom odvolania; odvolací
súd musí vždy preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM ako celok a v nadväznosti

na výsledky svojho odvolacieho prieskumu o ňom rozhodnúť.

23. Z povahy bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva, že ide o spoluvlastníctvo, v ktorom
miera práv a povinností obidvoch spoluvlastníkov nie je vyjadrená podielom, ale obaja manželia
sú vlastníkmi celej veci, pričom práva a povinnosti jedného z nich sú obmedzené len právami a

povinnosťami druhého.

24. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpovahyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného

z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal
vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka.

25. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj

náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním alebo udržiavaním. Bežné veci týkajúce sa
spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch
manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení
a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 143 Občianskeho zákonníka).

26. Rozhodným okamihom pre posúdenie, aký majetok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva je
deň, v ktorom došlo k jeho zániku. Spravidla ide o deň právoplatnosti rozhodnutia, ktorým došlo k
zániku manželstva (v prejednávanej veci dňa 09.03.2004). Tento okamih je rozhodujúci nielen z hľadiska
posúdenia rozsahu majetku patriaceho do BSM, ale aj pre posúdenie stavu tohto majetku.

27. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

28. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka
(§ 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Predmetom vyporiadania je všetko to, čo dotohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo ku dňu jeho zániku a čo strany sporu urobili predmetom
vyporiadania. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú
rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným

pomerom. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného
majetku vynaložené na oddelený majetok (samostatný) majetok niektorého z manželov. Na strane
druhej manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom,
je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jeho
výlučného vlastníctva.

29. Vyporiadanie BSM pozostáva zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým
veciam patriacim do BSM ako aj zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt vecí.
Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, to znamená, že do úvahy sa
berú a vyporiadajú sa aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva strán sporu
a ich spoločného hospodárenia.

30. Podmienkou vyporiadania spoločných vecí je to, že v dobe rozhodovania súdu existujú a že v dobe
zániku bezpodielového spoluvlastníctva predstavovali jeho súčasť. Ak jeden z manželov nakladal s
vecou v rozpore so zákonom, nemožno na jeho protiprávny úkon prihliadať a vec je potrebné zahrnúť
do vyporiadania a jemu ju prikázať (R 42/1972).

31. I keď sa vyporiadanie vykonáva podľa stavu ku dňu zániku BSM, nemožno prehliadnuť, čo sa udialo
v medziobdobí medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním. Pri vyporiadaní už nemusia existovať veci,
ktoré existovali v dobe zániku BSM, namiesto pohľadávky mohla nastúpiť vec (napr. výber peňazí z
vkladu) a naopak namiesto veci jej ekvivalent (napríklad predaj auta a inkasovanie kúpnej ceny), veci

sa opotrebovali, skonzumovali.

32. Pre účely určenia masy BSM treba vychádzať zo zoznamu vecí, v ktorom budú veci konkretizované,
tz. dostatočným popisným spôsobom identifikované, aby neboli zameniteľné s inými vecami, čo je
významné najmä z hľadiska vykonateľnosti rozhodnutia, za ktorú je súd zodpovedný. Súčasťou tohto

zoznamu je čas nadobudnutia veci, popis jej stavu v čase zániku BSM i v čase jeho vyporiadania vrátane
toho, čo sa s vecou stalo v medziobdobí, predovšetkým kto ju užíval, u koho sa vec nachádza. V
medziobdobí sa spravidla vyvinie určitý status quo, bývalí manželia užívajú jednotlivé veci a počítajú
s tým, že im zostanú vo vlastníctve. Skúsenosť ukazuje, že v tomto smere sa potom aj správajú, keď
sa snažia maximalizovať výšku ceny vecí, ktoré zostanú druhému a minimalizovať cenu vecí, ktoré im

zostanú. Jednou zo zásad, ktorá sa uplatňuje pri vyporiadaní BSM (najmä s ohľadom na dobu, ktorá
uplynula od rozvodu manželstva), je že súd prikáže veci tej zo strán, ktorá ich má/mala naposledy v
držbe a u ktorej došlo k ich amortizácii.

33. Súd sa pri svojom rozhodovaní neobíde bez stanovenia ceny vecí, pretože musí správne vyporiadať

BSM aj po stránke kvantitatívnej. Je na stranách konania, či sa dohodnú na cene vecí a tak sa dostanú i k
hodnote celej masy BSM. V takomto prípade nie je nutné bezpodmienečne poznať cenu veci. V prípade,
že sa nevedia dohodnúť je nutné pribrať do konania znalca.

34. Zásada, že pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do BSM sa vychádza zo

stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu, platí v prípade,
že nejde o vec, ktorú užíval na základe dohody ten účastník, ktorému je prikazovaná, alebo ju užívali
obaja a nedošlo k jej nadmernému, mimoriadnemu opotrebeniu alebo poškodeniu (pozri napr. judikatúru
pod č. R 42/1972, ale aj rozhodnutia NS SR z 19. januára 2009 sp. zn. 3Cdo/56/2008, zo 04. marca
2009 sp. zn. 5Cdo/95/2008 a z 31. októbra 2012 sp. zn. 2Cdo/176/2011). V opačnom prípade by bol

jeden z manželov nepomerne zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti druhému, pretože vychádzaním
z ceny v čase zániku BSM by sa podstatne potláčal trhový systém. Na účely vyporiadania súd vychádza
spravidla z obvyklej (trhovej) ceny, t.j. z cien, za ktoré možno rovnaké alebo obdobné veci zaobstarať
na danom mieste a čase. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie touto zásadou dôsledne neriadil
pri vyporiadaní hnuteľných vecí.

35. Spory môžu vzniknúť i v otázke pôžičiek uzatvorených individuálne. Zásada je, že veci nadobudnuté
za požičané peniaze sú predmetom vyporiadania, a k záväzku toho, kto takýmto spôsobom získal
peniaze a vynaložil na spoločný majetok alebo pre spotrebu rodiny sa prihliada pri vyporiadaní BSM.36. Celá činnosť súdu v rámci vyporiadania BSM smeruje k rozhodnutiu o tom, ktoré veci patria resp.
nepatria do masy BSM a aká je ich cena. Súd postupuje v konaní bez ohľadu na návrhy strán sporu a

ich názory v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania.

37. S prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu je pre tento typ konania zvlášť dôležité, aby
súd dôsledne vyhodnotil splnenie základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdenia
a dôkaznú povinnosť, čo v konečnom dôsledku má vplyv na kvalitatívnu ako aj kvantitatívnu stránku

vyporiadania BSM.

38. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednávacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana sporu, ktorá si tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť

tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Inak povedané nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného
z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo

nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.
39. Okruh rozhodujúcich skutočností majúcich dopad na splnenie týchto procesných povinností
(povinnostitvrdeniaaoznačeniadôkazov),jevždydanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravuje
sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh
skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze

právnejnormymákaždázostránsporovéhokonaniasamostatnú(vlastnú)povinnosťtvrdeniaadôkaznú
povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu.
Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

40. V danom prípade boli rozhodujúcimi hmotnoprávnymi normami ust. § 143 a § 150 Občianskeho
zákonníka.

41. Krajský súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva
patria bdelým“ (pozorným, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a

výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou.

42. Na strane sporu, ktorá tvrdí, že určitá vec je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, spočíva
dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva. Ak sa toto nadobudnutie preukáže

a druhý z manželov tvrdí skutočnosti, ktoré aj v takomto prípade vec vylučujú z bezpodielového
spoluvlastníctva, bude na ňom dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností.

43. Preskúmaním spisového materiálu v prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie dôsledne nepostupoval v zmysle vyššie uvedených zásad pre vyporiadanie BSM, vo

vzťahu k veciam vyporiadavaným medzi stranami sporu (uvedených vo výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia), riadne nevyhodnotil splnenie základných procesných povinností strán sporu vo vzťahu k
ustáleniu masy BSM (kvalitatívnej stránke) a nezabezpečil si zistenie skutkových okolností nevyhnutne
potrebných k vytvoreniu základu pre ohodnotenie veci a tak zisteniu kvantitatívnej stránky BSM.

44. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že súd pri vyporiadaní BSM nie je viazaný návrhmi strán sporu.
Súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľné veci - staršiu spálňu z r.
1986, matrac z roku 2002, sedačku PAULI v cenách podľa znaleckého posudku vyhotoveného znalcom
PaedDr. Imrichom Černým (viď bod 4.1 odôvodnenia tohto rozsudku) ku dňu zániku BSM (09.03.2004).
Z výpovedí strán sporu vyplýva, že tieto veci (bytové zariadenie) sa nachádzajú v byte žalobkyne.

Obdobné nedostatky sa týkajú - tlačiarne, hifi veže, ktorých hodnota veci bola určená znaleckým
posudkom Ing. Márie Svrčkovej (viď bod 4.3 odôvodnenia tohto rozsudku), digitálneho fotoaparátu (z
roku 2002, poznám. odvolacieho súdu), práčky TATRAMAT. Aj tieto veci užívala, resp. mala vo svojej
dispozícií žalobkyňa (nachádzali sa v byte alebo v pivnici patriacej k bytu). U týchto vecí tiež absentujeurčenie ich hodnoty ku dňu ich vyporiadania BSM. Pokiaľ ide o televízor SONY (prikázaný
do výlučného vlastníctva žalovaného) odvolací súd poukazuje na rozpor medzi tvrdením žalobkyne - TV
Sony bol nadobudnutý v roku 2000 a predložením originálu dokladu o jeho zakúpení zo dňa 18.11.1998

v celkovej sume 17.490,- Sk (viď č.l. 73 a 720 súdneho spisu). Z informácií zistených z dokladu o
jeho zakúpení pracovala aj znalkyňa, ktorá sa však nevyjadrila k zostatkovej hodnote TV Sony pri
všeobecnom opotrebovaní a trendov pri tomto druhu tovaru (súd takúto požiadavku nezadal), v dôsledku
čoho bol vyporiadaný len v zmysle jeho hodnoty navrhnutej žalobkyňou (331,94 Eur).

45. Predmetom vyporiadania bol aj šijací stroj VERITAS, plynový varič a tri kusy propánbutánovej bomby
(2 kg zásobník) u ktorých vzhľadom na dobu ich nadobudnutia a mieru opotrebovania je potrebné zvážiť,
či majú vôbec nejakú hodnotu. Súčasne je potrebné pripomenúť, že aj veci bez hodnoty (opotrebované)
je potrebné vyporiadať.

46. Napokon je potrebné zdôrazniť, že súdu prvej inštancie takmer všetky vyporiadavané hnuteľné

veci nie sú vo výrokovej časti dostatočne označené (individualizované) spôsobom vylučujúcim ich
nezameniteľnosť. Všeobecná zhoda na veci ako aj na jej cene spolu s tým, že vec zostane tomu,
kto ju užíva, znižuje náročnosť na presnosť popisu tejto veci. Ak má vyporiadaním prejsť vec od jedného
z bývalých manželov ku druhému, zvyšuje sa náročnosť na popis (identifikáciu) veci pre účely možného
výkonu rozhodnutia, za ktorý je súd zodpovedný. Napríklad len zo zápisnice o pojednávaní na č.l. 721

vyplýva, že predmetom vyporiadania boli 2 fotoaparáty zn. Olympus, no po vyhodnotení vykonaného
dokazovania, predmetom vyporiadania bol už len jeden v hodnote 33,00 Eur, ktorý sa nachádza v pivnici
patriacej k (spoločnému) bytu.

47. Okrem toho vo výrokovej časti napadnutého rozsudku absentuje i výrok o uložení povinnosti

žalobkyni vydať žalovanému hnuteľné veci prikázané mu do výlučného vlastníctva.

48. Nemožno tiež prehliadnuť fakt, že súd prvej inštancie vyporiadal BSM aj k veciam, u
ktorých nemal jednoznačne preukázané, že boli nadobudnuté počas trvania manželstva strán sporu ,
napr. krb (s ohľadom na rozporné tvrdenia manželov o dobe jeho nadobudnutia), a tiež k veciam, u

ktorých nemal bezpečne preukázanú ich existenciu v čase vyporiadania - napr. hodiny s barometrom.
Len v prípade preukázania skutočnosti, že bol krb nadobudnutý za trvania manželstva a preukázania
jehonadobúdacejceny(resp.dohodystránnajehohodnote)možnouvedenézohľadniťakoinvestíciudo
výlučnéhomajetkužalovaného,keďžekrbbolzabudovanýdonehnuteľnostivjehovýlučnomvlastníctve.
Ide o realizáciu zásady, že súd je povinný zisťovať koľko bolo investované zo spoločného majetku do

oddeleného majetku jedného z manželov.

49. Odvolací súd mal výhrady aj k spôsobu zisťovania cien strojov a strojových zariadení (záhradný
traktor - fréza, obrábací stroj - píla, miešačka) zaradených do masy BSM konajúcim súdom. Prioritne
treba uviesť, že vo vzťahu k týmto veciam (aj podľa názoru krajského súdu) žalovaný doposiaľ

neuniesol dôkazné bremeno, že tieto nepatria do masy BSM. Uvedené veci však žalobkyňa bližšie
nekonkretizovala (napriek uvedeniu nadobúdacej ceny a obdobia ich nadobudnutia), uvedením ich
značky, spôsobu nadobudnutia (nové, alebo z druhej ruky, miery opotrebovania), ani nepredložila
doklady o ich nadobudnutí, prípadne fotografie. Podľa názoru odvolacieho súdu, napriek tomu, že
hodnota vecí bola určená znaleckým posudkom, k takto určeným hodnotám veci nemožno prihliadnuť

ako k hodnote zodpovedajúcej bližšie nekonkretizovaných vecí. Ani z obsahu znaleckého posudku (bod
4.2 odôvodnenia tohto rozsudku) nemožno vyvodiť, o aké porovnateľné veci v mieste a čase išlo /len
všeobecnesakonštatujeporovnaniesvecamigenerickéhodruhu).Dokladonadobudnutíbolpredložený
lenvovzťahukmotorovejpíle(vsume18.298,-Sknač.l.73súdnehospisu),zktoréhoznalec vychádzal,
a preto u tejto veci nie je sporné, že patrí do masy BSM. Obdobné nedostatky sa týkajú aj na dreveného

obkladu v hodnote 201,60 Eur zaradeného do masy BSM.

50. Z vykonaného dokazovania nevyplýva ani to, že okresný súd by mal ku dňu rozhodnutia preukázanú
výšku dlhu z pôžičky, ktorú žalobkyňa uzatvorila s J. J. dňa 15.01.2004. Na pojednávaní konanom dňa
04.03.2013uviedla,žedlhztejtopôžičkyjevovýškecca450,00Eur(č.l.584súdnehospisu).Svedokbol

naposledy predvolaný na pojednávanie konané dňa 22.04.2015, na ktoré sa nedostavil (č.l. 749 súdneho
spisu). Splatnosť pôžičky bola v zmluve dohodnutá dňom 15.01.2014 (č.1. 7 súdneho spisu).51. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že bez uvedenia akéhokoľvek záveru, konajúci súd nezaradil do
masy BSM osobné motorové vozidlo Fiat Croma nadobudnuté v roku 1996, hoci k tejto veci vykonal
dokazovanie (č.l. 582 súdneho spisu). V napadnutom rozhodnutí je i zrejmá nesprávnosť (chyba v

písaní), pri uvedení hodnoty obývacej steny (prikázanej do výlučného vlastníctva žalobkyne) v sume
72,12 Eur, keď jej správna zostatková hodnota podľa znaleckého posudku má byť v sume 79,12 Eur.

52. Odvolacie námietky oboch strán sporu ohľadne zistenia hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti
sú len zopakovaním ich námietok prezentovaných v prvoinštančnom konaní. Postup okresného súdu

pri zisťovaní hodnoty nehnuteľnosti - bytu špecifikovaného vyššie (bod 1. tohto odôvodnenia) ku dňu
vyporiadania BSM bol správny, rešpektujúci hlavnú zásadu pri oceňovaní veci v tomto type sporu. V
napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zodpovedným spôsobom vyhodnotil predložené znalecké
posudky zabezpečené za účelom zistenia všeobecnej hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti a v zmysle
ustálenej judikatúry (ako v ods. 36 tohto odôvodnenia) za základ svojho rozhodnutia vzal závery
znaleckého posudku Ing. Vladimíra Kubinca a uviedol dôvody, ktoré ho ovplyvnili pre prikázanie bytu do

vlastníctva žalobkyne. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobkyne, že takýmto postup bol
v rozpore s rozhodovacou praxou súdov. Konštrukciu, ktorú v tomto smere predostrela žalobkyňa, (že
tomu, kto určitú vec užíval od zániku BSM do vyporiadania sa môže určiť cena v dobe zániku bez ohľadu
na cenu veci pri vyporiadaní, ak mu má vec zostať), je len pomôckou pri určovaní ceny. Takáto pomôcka
má svoj význam hlavne pri hnuteľných veciach, ktoré sa užívaním opotrebujú a strácajú na hodnote, ale

rozhodne nie pre určenie hodnoty nehnuteľnosti. Pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet
BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu z nehnuteľnosťami v
danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadava (pozri rozhodnutie NS
SR sp.zn. 4Cdo 113/2000). Okolnosti prejednávanej veci nenasvedčujú tomu, že súd by mal v danom
prípade postupovať inak.

53. Za procesného stavu, keď konajúci súd disponoval dvomi znaleckými posudkami, zabezpečil
vyjadrenie znalca Ing. V. Kubinca k námietkam vzneseným stranami sporu k záverom znaleckého
posudku, (ktoré im bolo zaslané súdom), bolo zamietnutie návrhu žalovaného na vypracovanie
ďalšieho znaleckého posudku konajúcim súdom správne. Namietaná neúčasť žalovaného na obhliadke

bytu spolu so znalcom nemohla mať totiž žiaden vplyv na odbornosť záverov formulovaných v
znaleckomposudku.Zároveňodvolacísúdzdôrazňuje,žeposúdenienávrhunavykonaniedokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods.
1 CSP) a nie strán sporu. Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03).
54. K námietke žalobkyne, že súd bez akéhokoľvek relevantného dôkazu pri výpočte finančného
vyrovnania zohľadnil sumu 2.489,54 Eur v prospech žalovaného (ako polovicu zo sumy
150.000,- Sk použitých zo spoločných prostriedkov do podnikania manželky) odvolací súd uvádza, že

žalobkyňa vo svojej výpovedi (č.l. 601 súdneho spisu) len potvrdila použitie spoločných prostriedkov
na podnikanie bez bližšieho uvedenia spôsobu ich použitia (či a aké veci boli zabezpečené výlučne
na výkon podnikania). Za takéhoto procesného stavu nemožno akceptovať záver okresného súdu o
použití spoločných prostriedkov na oddelený majetok žalobkyne (podnikanie žalobkyne vykazovalo
stratu, ktorá bola deklarovaná aj dlhmi žalobkyne voči spoločnosti N. J. K-K, potreby pre remeselníkov

zo dňa 21.12.2002 na sumu 86.919,50 Sk). Ide o záver, ktorý nemá základ vo vykonanom dokazovaní. V
nadväznosti na uvedený právny záver súdu prvej inštancie odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 148a
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žiada sa zdôrazniť, že podnikanie (tu podnikanie žalobkyne na základe
živnostenského oprávnenia) treba chápať ako činnosť, z ktorej výnosy patria obom manželom a ktorá
slúži aj na získavanie hodnôt patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva a uspokojovanie potrieb

oboch manželov. Do režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria aj výnosy z podnikania.
S ohľadom na výdavky a záväzky fungovaním manžela spojené s jeho podnikaním je podnikajúci
manžel povinný do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nahradiť takú sumu, ktorá bude spravidla
predstavovaťcenupodnikukudňuzánikutohtospoluvlastníctva.Podnikomsavzmysle§5Obchodného
zákonníka rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria

veci,právaainémajetkovéhodnoty,ktorépatriapodnikateľoviaslúžianaprevádzkovaniepodnikualebo
vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Hnuteľné a nehnuteľné veci patriace podniku, ktoré
podľa svojej povahy slúžia výlučne výkonu povolania podnikajúceho manžela nie sú súčasťou BSM a
podnikajúci manžel je oprávnený nakladať s týmito vecami samostatne. Zistenie ceny podniku je otázkouskutkovou a nie právnou. Na druhej strane ak by pripadalo do úvahy podľa výsledkov dokazovania
zohľadnenie použitia spoločných finančných prostriedkov do oddeleného majetku jedného z manželov,
uvedenie takejto skutočnosti nemá čo robiť vo výroku rozhodnutia (ako sa domnieva žalobkyňa), súd

zohľadnenie takejto skutočnosti uvedie len v odôvodnení rozhodnutia.

55. S prihliadnutím na rozsah vyššie uvedených nedostatkov v postupe súdu prvej inštancie nebolo
možné tieto napraviť v konaní pred odvolacím súdom, Na základe vyššie uvedenej skutočnosti odvolací
súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo veci samej i v závislých výrokoch o trovách konania zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c) § 391 ods. 1 CSP).
56. V ďalšom konaní okresný súd opätovne posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou a
vytýči vo veci pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu, vykoná dokazovanie na základe dôkazov
označených a predložených obidvomi procesnými stranami a vysporiada sa aj s prípadnými ich
ďalšími návrhmi na doplnenie dokazovania v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie, zabezpečí
si aktualizáciu ceny nehnuteľností, a to buď doplnením znaleckého posudku, resp. zabezpečením

listinných dôkazných prostriedkov ohľadom ceny porovnateľnej nehnuteľnosti v mieste a čase
svojho rozhodnutia prostredníctvom strán sporu. Vo vzťahu k dlhu z titulu uzavretej pôžičky zo
dňa 15.01.2004 medzi J. J. a žalobkyňou konajúci súd zistí výšku nesplateného dlhu. Súd bude
vychádzať z naznačených teoretických východísk vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva a
odstráni nedostatky vo svojom postupe vytýkané odvolacím súdom. Po doplnenom dokazovaní okresný

súd opätovne rozhodne o nároku žalobcu uplatnenom žalobou, pričom je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu vysloveným vyššie (§ 391 ods. 2 CSP). Pri vyhotovení písomného vyhotovenia
rozsudku bude súd prvej inštancie dôsledne vychádzať z ust. § 220 CSP a v odôvodnení svojho
rozhodnutia jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnie všetky náležitosti uvedeného zákonného
ustanovenia - vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri

formulovaní odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou presvedčivosti, stručnosti,
presnosti,akoajzákladnýmiprincípmilogickéhomyslenia.Trebazdôrazniť,žeodôvodnenierozhodnutia
má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je povinný ho riadne zhodnotiť a následne vyvodiť
z neho príslušné právne závery a prijať skutkové a právne závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení
rozhodnutia dáva jasný obraz o všetkých podstatných otázkach, týkajúcich sa predmetu súdneho sporu.

57. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania, a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).
58. Žiada sa dodať, že dňa 01. júla 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 152/2017 Z. z., ktorý v článku II.

novelizoval aj jednotlivé ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Predmetná
novela zákona o súdnych poplatkoch neobsahovala prechodné ustanovenia, preto sa vzhľadom na
okamžitú aplikabilitu - keďže ide o procesný predpis - použije aj na konania začaté pred účinnosťou
novely, teda aj na rozhodnutia vydané po účinnosti novely, (t.j. od 01. júla 2017) v konaniach, ktoré začali

pred jej účinnosťou.
59. Podľa ust. § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 01. júla 2017, v konaní
podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, vrátane rozhodovania o zastavení konania.
Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa
sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.

60. Vzhľadom na uvedené je v zákone o súdnych poplatkoch upravený aj procesný postup týkajúci sa
rozhodovania o súdnych poplatkoch (vrátane rozhodovania o zastavení konania). Vo veciach
podľa zákona o súdnych poplatkoch koná a rozhoduje vyšší súdny úradník. Proti uzneseniu súdu prvej
inštancie môže podať poplatník sťažnosť podľa § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch v spojení s §
239 a nasl. CSP. O sťažnosti následne rozhoduje sudca súdu prvej inštancie uznesením, proti ktorému

už nie je možné podať odvolanie (pozri ust. § 357 CSP). Možno teda zhrnúť, že podľa aktuálnej právnej
úpravy už rozhodnutie o súdnom poplatku za vyporiadanie BSM nemôže byť súčasťou
rozsudku, ale v nadväznosti na meritórne rozhodnutie súdu musí o ňom uznesením rozhodnúť vyšší
súdny úradník okresného súdu.
61. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).