Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119211041
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3119211041.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkyne: U.. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bydliskom S. XXX, XXX XX S., práv. zast. JUDr. Jurajom Fričom, advokátom so sídlom Podhora
49, 034 01 Ružomberok proti žalovanému: U.. A. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bydliskom D.

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o vyporiadanie hnuteľných vecí: Lustre obývacia izba veľký a malý v hodnote
150,- Eur, Lustre kuchyňa veľký a malý v hodnote 135,-Eur, Šijací stroj v hodnote 100 Eur, Monitor v
hodnote 150 Eur, Tlačiareň v hodnote 200 Eur, Luster v detskej izbe v hodnote 40 Eur zastavuje.

II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán súd do výlučného vlastníctva

žalobkyne prikazuje:
- hnuteľné veci, a to kombinovaný kočík zn. Camarelo v hodnote 80 Eur, odšťavovač plodov zn. Catler
v hodnote 0 Eur, tablet zn. Asus v hodnote 20 Eur.

III. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán súd do výlučného vlastníctva
žalovaného prikazuje:
- hnuteľné veci, a to konferenčný stolík v hodnote 20 Eur, postieľku, matrac, postieľkovú súpravu v

hodnote65,50Eur,ponornýmixérzn.Philipsvhodnote17,90Eur,skrinku,umývadlo,zrkadlodokúpeľne
v hodnote 75 Eur, jedálenský stôl v hodnote 50 Eur, obývaciu stenu Cancan 1 v hodnotu 139,03 Eur,
zasúvaciu skriňu Sára s policou v hodnote 332,50 Eur, práčku zn. LG v hodnote 300 Eur, masážnu vaňu
na nohy v hodnote 5 Eur, bazén, ohrievač, čističku v hodnote 200 Eur,
- peňažné prostriedky na bežnom účte žalovaného vedenom v ČSOB, a.s. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX
v sume 149,77 Eur.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.616,99 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa požiadala súd o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sporových strán ,
pretože sa strany nevedeli mimosúdne dohodnúť. V žalobe uviedla, že manželstvo strán bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 34P 61/2016-132 zo dňa 14.12.2016. Počas manželstva
nadobudli strany do bezpodielového spoluvlastníctva hnuteľné veci v celkovej hodnote 2738,89 Eur
(písm. a/ bodu II. žaloby), a to 1. Konferenčný stolík v hodnote 87,- Eur, 2. Postieľka, matrac, postieľková

súprava v hodnote 131.-Eur, 3. Ponorný mixér Philips v hodnote 35,90,-Eur, 4. Skrinka, umývadlo a
zrkadlo do kúpeľne v hodnote 145.99,-Eur, 5. Jedálenský stôl Avensis v hodnote 150,-Eur, 6. Obývacia
stena v hodnote 199,-Eur, 7. Zasúvacia skriňa do detskej izby v hodnote 475,-Eur, 8. Lustre obývacia
izba veľký a malý v hodnote 150,- Eur, 9. Lustre kuchyňa veľký a malý v hodnote 135,-Eur, 10. Garnižecelý dom 5 ks nad okná 23 Eur + 1 ks nad terasové dvere 40 Eur, spolu v hodnote cca 160 Eur, 11.
Práčka v hodnote 200 Eur, 12. Masážna vaňa na nohy v hodnote 60 Eur, 13. Šijací stroj v hodnote 100
Eur, 14. Monitor v hodnote 150 Eur, 15. Tlačiareň v hodnote 200 Eur, 16. Kávovar, poháre, riad, hrnce

atď. v hodnote 300 Eur, 17. Vanička pre bábätko v hodnote 20 Eur, 18. Luster v detskej izbe v hodnote 40
Eur. Ďalej uviedla, že vyporiadať treba pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 30.205,-Eur (písm.
b/ bodu II žaloby), z titulu investícií do rodinného domu súpisné číslo XXX, k. ú. Y., obec a okres J., ktorý
je výlučným vlastníctvom žalovaného, majúca oporu v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého je každý z manželov povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok, tvorená nasledujúcimi investíciami a vykonanými stavebnými prácami vrátane inštalácie nižšie
uvedených vecí do uvedeného rodinného domu, financovaných zo spoločných finančných prostriedkov :
1. Radiátory celý dom 8 ks v hodnote 720 Eur, 2. Žalúzie - celý dom, z toho 5ks na okná, 1 ks terasové
dvere, 1 ks špajza, 2 ks kúpeľňa, spolu 9 ks v hodnote 270 Eur, 3. Parapety 7ks, vnútorné aj vonkajšie v
hodnote 150 Eur, 4. Dlažba - kuchyňa, špajza, chodba nočná v hodnote 10 eur/m2, vonkajšia chodba 15
eur/m2, Kúpeľňa + WC 10 eur/m2= 200 Eur, spolu v hodnote 400,-Eur, 5. Plávajúca podlaha - obývačka,

detská izba, spálňa, svokrova izba 10 Eur/m2, lišty 5, 250 Eur + 360 = 610 Eur, 6. Interiér - stierky v
celom dome - 3000,-Eur, 7. Obklad kuchyňa 12 eur/m2 v hodnote 100,-Eur, 8. Obklad kúpeľňa + obklad
osobitné WC v hodnote 1500 Eur, 9. Sprchový kút - sklené dvere v hodnote 700 Eur, 10. Batérie -
Kuchyňa 40,-Eur, sprchovací kút 100 Eur, umývadlo 80 Eur , vaňa 90 Eur, WC 40,-Eur spolu v hodnote
350,-Eur, 11. Závesné WC 2x v hodnote 500 Eur, 12. Vaňa 180,-Eur, 13. Žľab sprchovací kút v hodnote

130 Eur, 14. Zrkadlo v hodnote 70 Eur, 15. Odsávač v hodnote 170 Eur, 16. Umývadlo vo WC 50 Eur
v kuchyni 100,-Eur - spolu v hodnote 150 Eur, 17. Antény v hodnote 150 Eur, 18. Interiérové dvere,
obložky, kľučky - 8ks, z toho interiérové dvere so sklom 5ks x 85 Eur + obložka 5ks x 75,-Eur, plné dvere
bez skla 3 ks x 40 Eur, + obložka 3x75,-Eur, 3 ks exteriérové cca 3x 150 Eur, kľučky 8x 10 Eur spolu
(425+375+120+225+80+450 ), spolu v hodnote 1675 Eur, 19. Plynový kotol značka „Tiger,, + termostat

1580 Eur, 20. Bazén, ohrievač, čistička v hodnote 300 Eur, 21. Nádrž - studňa v hodnote 2000 Eur, 22.
Betón podlahy interiér v hodnote 3.500 Eur, 23. Zateplenie a fasáda celý dom v hodnote 6.000 Eur, 24.
Plot - tvárnice, piesok, cement v hodnote 1.500 Eur, búdka záhradná na odkladanie veci 500 Eur, 25.
Elektrika v hodnote 4.000 Eur. Do masy BSM patria aj finančné prostriedky na účte žalovaného vo výške
najmenej 3.000 Eur (písm. c/ bodu II. žaloby). Pokiaľ ide o vzájomné vyporiadanie je navyše potrebné

poukázať aj na to, že žalobkyňa vynaložila zo svojho na spoločný majetok sumu 3.500,-Eur, ktorú jej
pôvodne žalovaný prisľúbil vrátiť, avšak doteraz sa tak nestalo. Poukázala na ustanovenia § 149, § 150
Občianskeho zákonníka, ktoré odcitovala. Navrhla vydať rozsudok, ktorým súd z vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov do výlučného vlastníctva žalovaného prikáže hnuteľné veci
uvedené v písm. a/ bodu II. žaloby, a žalovaný bude povinný z dôvodu vyporiadania majetkových hodnôt

rozdelených v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyplatiť žalobkyni sumu 21.471,95
Eur v lehote do 30 dni odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 18.2.2020. V ňom uviedol, že žalobu považuje
za nedôvodnú , nárok žalobkyne v plnom rozsahu neuznáva, s tvrdeniami žalobkyne v žalobe nesúhlasí.

Žalobkyňa v žalobe jednotlivé hnuteľné veci uvádza len veľmi všeobecne, a to bez podrobného popisu a
bez označenia, kde by sa tieto položky mali nachádzať. Svoje tvrdenia nepreukázala nadobúdacími ani
iným dokladmi. Žalobkyňa vie, že rodinný dom, ohľadom ktorého uviedla v žalobe pohľadávku v celkovej
výške 30.205 Eur je reálne vo vlastníctve otca žalovaného a iba z dôvodu, že pri stavbe rodinného domu
otcovi žalovaného nebol poskytnutý hypotekárny úver, a to s ohľadom na jeho vek, tento hypotekárny

úver bol čerpaný prostredníctvom žalovaného, a z tohto dôvodu je žalovaný vedený na liste vlastníctva
ako vlastník predmetného rodinného domu. Žalobkyňa podrobne nešpecifikovala investície a stavebné
úpravy, ktoré mali byť financované zo spoločných finančných prostriedkov strán a nepreukazuje ich
nadobudnutie listinnými dôkazmi. Žalovaný uviedol, že kompletné náklady na stavbu rodinného domu
uhrádzal vždy a jedine otec žalovaného, čo vie žalovaný preukázať výpismi z bankového účtu. Ďalej

uviedol, že na účte žalovaného sa ku dňu rozvodu manželstva určite žiadna suma nenachádzala, čo
sa dá preukázať výpisom z účtu. Žalovaný nemá záujem o hnuteľné veci položky 1-18. O viacerých
položkách uvedených v žalobe a ich existencii nemá žalovaný vedomosť a niektoré položky nadobúdal
otec žalovaného (ide o položky č. 13,14,15), pričom tieto priamo uhrádzal. Nachádzajú sa v rodinnom
dome, ktorý ako jediný užíva otec žalovaného. Žalovaný sa v predmetnom rodinnom dome nezdržiava,

tento neobýva. Žalovaný nevie, z akého dôvodu sa žalobkyňa domnieva, že by investície do rodinného
domu otca žalovaného mali pochádzať z prostriedkov patriacich do BSM. Dňa 28.4.2016 si žalobkyňa
odviezla viaceré spoločné veci patriace do BSM, ktoré v žalobe neuvádza. O odvážaní sťahovacím a
osobným autom existuje kamerový záznam, a rovnako záznam z polície. Je teda pravdepodobné, ževeci, ktoré žalobkyňa v žalobe uvádza, sa už nachádzajú u žalobkyne a tieto užíva. Ak je to tak, žalovaný
súhlasí s výplatou v sumách uvádzaných žalobkyňou s tým, že navrhuje aby tieto naďalej užívala
žalobkyňa s povinnosťou výplaty žalovaného. Ďalej žalovaný uviedol, že počas trvania manželstva mala

žalobkyňauzatvorenúzmluvuostavebnomsporení,oktorejžalovanýnemábližšiuvedomosť,alevšetky
mesačné splátky v sume 55 Eur boli platené z prostriedkov patriacich do BSM. Žalobkyňa v žalobe
neuviedla pôžičku od otca žalovaného Z., ktorá bola poskytnutá v sume 21.218 Eur dňa 25.6.2014 a
slúžila na vrátenie dlhu A., ktorý stranám požičal sumu 10.000 Eur dňa 11.12.2012 a 10.000 Eur dňa
13.6.2013. Otec žalovaného vyplácal priamo A. sumu 21.218 Eur, a teda aj dohodnutý úrok za pôžičku.

S otcom žalovaného bola dohoda o bezúročnej pôžičke, a táto mala byť vrátená na výzvu. Do dnešného
dňa dlh vrátený nebol. Pôžička od pána I. slúžila na vybavenie bytu, v ktorom strany žili a tieto zakúpené
veci, vybavenie bytu strany preniesli do rodinného domu, pričom tieto si odviezla žalobkyňa po jej
odsťahovaní. Pôžička tiež slúžila na bežný život, úhradu nájmu, školné žalobkyne, náklady na motorové
vozidlo, dovolenku, stravu, ošatenie a iné bežné vecí. V tomto období strany totiž nepracovali a nemali
stály príjem, preto boli nútené toto obdobie prekonať pôžičkami. A. I. požičal stranám ešte sumu 1000

Eur, a to tak, že dňa 5.8.2014 zaslal na účet sumu 160 Eur, dňa 12.8.2014 sumu 339 Eur a dňa 22.8.2014
sumu 500 Eur. Išlo o obdobie, kedy žalovanému nebola vyplácaná mzda u zamestnávateľa BOST a
takto A. opätovne pôžičkou stranám pomohol. Aj táto suma bola nakoniec vrátená otcom žalovaného a
dohodli sa, že dlžnú sumu vrátia priamo otcovi žalovaného. Ďalej žalovaný uviedol, že počas manželstva
strany z prostriedkov patriacich do BSM uhrádzali štúdium žalobkyne v sume 1.000 Eur, ktoré stranám

požičal otec žalovaného a do dnešného dňa túto sumu nevrátili. Celková výška spoločného dlhu strán
voči otcovi žalovaného je 23.218 Eur.

3. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala podaním zo dňa 15.6.2020. Žalobkyňa v ňom poprela
každé zo skutkových okolností a tvrdení uvedených v podaní žalovaného. Všetky tvrdenia žalovaného

hodnotí ako účelové, vedené snahou vyhnúť sa spravodlivému deleniu hodnôt nadobudnutých v rámci
BSM účastníkmi konania. Žalovaný na podporu svojich tvrdení súdu nepredložil ani jeden dôkaz. Súbor
hnuteľných vecí uvedených v žalobe pod č. 1. až 18. je riadne zadefinovaný a v súlade s informáciami
jej dostupnými, rovnako ako je to bežné v rámci iných súdnych konaní o vyporiadanie BSM. Uvedené
hnuteľné veci ostali v rodinnom dome žalovaného, pokiaľ ich on premiestnil do bytu, ktorý teraz užíva

nemôže sa tváriť, že nevie kde sa tieto nachádzajú. Žiadnu z týchto hnuteľných vecí si žalobkyňa
nevzala; ostali v držbe žalovaného. Aj preto žalobkyňa považuje za spravodlivé, aby tieto veci boli
prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko tento ich od rozvodu už viac ako 3 roky užíva
a má z nich prospech. Pár dní po opustení spoločnej domácnosti z rodinného domu v Trenčíne si
žalobkyňa bola vziať z tejto nehnuteľnosti osobné veci - oblečenie a oblečenie dcérky ako aj nábytok

detskej izby, na ktorý rodičia žalobkyne poskytli financie ešte pred svadbou, keďže táto v tom čase bola
tehotná. Tento nábytok do detskej izby nespadá do BSM. Rodičia jej dali peniaze na tento nábytok,
pretože žalovaný nemal záujem investovať spoločné prostriedky do detskej izby. Žalobkyňa trvá na
tom, že rodinný dom so súpisným číslom 580 je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čo dokazuje už
predložený výpis z listu vlastníctva č. XXXX., ktorého údaje sú pre súd záväzné. Tvrdenie, že vlastníkom

tohoto dome je otec žalovaného je nepravdivé a právne nepodložené. Všetky stavebné práce na danom
domeorganizovalazabezpečovalžalovanýaboliuhrádzanézprostriedkovpatriacichdoBSM.Žalovaný
vosvojompodanínepopieravykonaniestavebnýchprácainvestíciidojehorodinnéhodomuanepopiera
cenu jednotlivo označených stavebných prác a materiálov. Žalobkyňa popiera v celom rozsahu tvrdenie
žalobcu, že mal tieto financovať jeho otec. Vzhľadom k súdnej praxi už nemožno rozširovať masu

BSM oproti návrhu na začatie konania a preto akékoľvek návrhy žalovaného v tomto smere sú právne
irelevantné aj do budúcnosti. Žalobkyňa popiera existenciu akýchsi pôžičiek zo strany jeho otca, či
pôžičiek zo strany osoby s menom A.. Žalovaný takéto pôžičky nijako neupresnil a ani nepredložil
doklady o poskytnutí a prijatí týchto finančných prostriedkov a ani zmluvy o pôžičkách. Žalobkyňa
popiera, že by otec žalovaného uhrádzal sumu 1.000 Eur na jej štúdium, v tomto smere poukazuje na to,

že menovaná poberala doktorandské štipendium. Keď žalobkyňa odchádzala zo spoločnej domácnosti
v Trenčíne otec žalovaného jej sám od seba sľúbil, že jej vráti a pošle na účet peniaze, ktoré jej postupne
bral žalovaný na stavbu rodinného domu v sume 3500 Eur, ktorú žalobkyňa mala odloženú v hotovosti
v spoločnej domácnosti. Tieto peniaze dostala od svojej rodiny a od svojich blízkych ešte pred svadbou.
Dodnes jej tieto peniaze neboli vyplatené.

4. Žalovaný v podaní zo dňa 3.6.2020 uviedol, že žalobkyňa neuviedla z čoho a ako sa dopracovala k
tvrdenej hodnote hnuteľných vecí v sume 2738,89 Eur. Žalovaný uviedol, že hnuteľné veci položky č.
9, 13, 14, 15, 18 nadobúdal otec žalovaného, platil ich a sú jeho vlastníctvom. Kávovar uvedený podpoložkou 16 dostal otec žalovaného od svojej dcéry U. Y. k narodeninám v roku 2015. Práčku si žalovaný
kupoval v roku 2017 cez internetový portál bazos.sk. Žalovaný poukázal na ním predložené fotografie a
trvalnatom,žesižalobkyňaodnieslazrodinnéhodomumnožstvovecí,zaplnilaceludodávkunábytkom.

Na miesto bola privolaná aj polícia. Takto prišla žalobkyňa až dva krát v dňoch 14.4.2016 a 28.4.2016.
Obývaciu stenu, položka 6 a položku 4 má dnes žalobkyňa vo svojom byte v Ružomberku, rovnako ako
iné veci patriace do BSM. Ide o kočík Camarelo v sume 300 Eur, podušky a návlečky v sume 100 Eur.
Žalobkyňaodnieslazospoločnejdomácnostíajhračky,mixérnaovocie,tablet,pračkuvhodnote600Eur
a ďalšie hodnotné veci patriace do BSM. Predložil tie doklady, ktoré má žalovaný k dispozícii a veci sú v

hodnote 1660 Eur a je potrebné ich vyporiadať. Žalovaný neuvádzal, žeby na liste vlastníctva rodinného
domufigurovaljehootec.Tvrdenia,ktoréuviedolpredstavujúvysvetleniepresúd,prečootecžalovaného
financoval stavbu rodinného domu a prečo rodinný dom aj obýva. Žalovaný popiera a neuznáva, že
by veci, ktoré z domácnosti odniesla žalobkyňa nepatrili do BSM a rodičia žalobkyne nikdy žiadny dar
neposkytli. Žalovaný sa dozvedel po prvý krát až z podania žalobkyne, že by mal otec žalovaného sľúbiť
sumu 3500 Eur žalobkyni. Žalobkyňa v žalobe uviedla iné tvrdenie. Poukázal na zmluvu o pôžičke zo dňa

21.8.2013,kdeveriteľomjeA.apotvrdenieovrátenídlhuotcomžalovaného.Týmtodôkazompreukazuje
žalovaný svoje tvrdenie uvedené vo vyjadrení o existencii dlhu vo výške 21.218 Eur a jeho vrátení otcom
žalovaného dňa 25.6.2014. Dňa 13.12.2014 otec žalovaného vrátil veriteľovi I. aj dlh v sume 1.000 Eur.

5. Žalobkyňa v podaní zo dňa 31.8.2020 uviedla, že kávovar uvedený v položke 16 nie je ten, ktorý

uvádzal žalovaný ako dar otcovi žalovaného od dcéry U. Y.. V rodinnom dome totiž boli dva kávovary.
Jeden patriaci do BSM, uvedený pod položkou 16, zostal žalovanému. Druhý, ktorý bol darom pre otca,
žalobkyňa v žalobe neuviedla, pretože ten nemá s BSM nič spoločné. Práčka, ktorú žalovaný kupoval v
roku 2017 po rozvode, nespadá do BSM. Práčka značky LG v hodnote 600 Eur uvedená ako položka 11
v žalobe zostala po odchode žalobkyne v rodinnom dome v Trenčíne. Skutočná cena práčky bola 600

Eur. Žalobkyňa v žalobe uviedla jej hodnotu v sume 200 Eur, pretože 400 Eur z tejto sumy stranám dala
matka žalovaného ako svadobný dar asi jeden rok po ich svadbe a žalobkyňa doložila zo spoločných
peňazí 200 Eur. Trvala na tom, že položka 6 - obývacia stena a položka 4 - skrinka s umývadlom zostali
po odchode žalobkyne v Trenčíne. Žalovaný priložil k vyjadreniu fotografie obývacích stien, pričom
obývacia stena Cancan, ktorú strany nadobudli počas manželstva v Trenčíne, sa nezhoduje s obývacou

stenou žalobkyne zn. Manhattan zo súčasnosti v Ružomberku. A z fotografií je nepochybné, že obývacia
stena Cancan, ktorú strany kupovali počas manželstva, sa nenachádza u žalobkyne v Ružomberku.
Po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti z rodinného domu v Trenčíne sa žalobkyňa vrátila po
jej osobné veci ako aj veci dcéry strán. Z rodinného domu si žalobkyňa vzala nábytok z detskej izby,
ktorý bol darom od jej rodičov. Peniaze na tento nábytok dali žalobkyni jej rodičia ešte pred svadbou

strán. Dekoračné predmety ako vázy, sošky, lampáš, fotorámiky, ktoré si žalobkyňa vzala z rodinného
domu, patrili výlučne jej, pretože jej ich darovali jej sestry, rodina, priatelia k narodeninám, meninám,
ešte keď nepoznala žalovaného. Tieto veci si doniesla kvôli zútulneniu do ich spoločnej domácnosti. Keď
si žalobkyňa prišla po osobné veci do rodinného domu v Trenčíne, žalovaný si to nahrával. Žalovaný
klame, keď tvrdí, že tieto veci patrili do BSM. Vzala si osobné veci dcérky, hračky, detské DVD. Tieto

hračky a detské DVD, dcérka dostala od sporových strán ako darčeky. Dary, ktoré žalobkyňa dostala,
t. j. odšťavovač pod vianočný stromček a tablet ako dar pri písaní dizertačnej práce, si vzala so sebou.
Na povale vo vreciach boli veci a oblečenie, ktoré dcérke boli už malé, boli požičané od sesterníc
žalobkyne a jej blízkych, ako aj požičanú detskú ohrádku a kočík od známych žalobkyne, žalobkyňa
ich posunula ďalej, pretože sa tieto zapožičané veci pre deti posúvajú ďalej v rámci rodiny žalobkyne.

Paplóny a vankúše boli darom ešte počas inžinierskeho štúdia žalobkyne v roku 2009 od jej starej mamy
a obliečky mala zakúpené ešte kým bola slobodná. Nič z toho, čo si vzala, nie je predmetom BSM. K
vyjadreniu žalovaného ohľadom sumy 3.500 Eur, ktoré žalobkyňa mala odložené ešte pred svadbou od
mojej rodiny, blízkych a príbuzných, uviedla, že z týchto peňazí si bral žalovaný v hotovosti zo spoločnej
domácnosti, pričom ich použil na investície do jeho rodinného domu. Tvrdil, že predajom otcovho bytu

žalobkyni tieto peniaze postupne vráti. Tesne pred odchodom žalobkyne z Trenčína jej otec žalovaného
prisľúbil aj pred jej rodičmi Y. a K. P., že žalobkyni tieto peniaze pošle na účet, že jej ich vráti. Dodnes
sa tak nestalo. K tvrdeniam žalovaného, že pôžička od pána I. slúžila na vybavenie bytu, v ktorom
strany žili a tieto zakúpené veci vybavenia bytu si preniesli do rodinného domu, pričom tieto si žalobkyňa
odviezla po jej odsťahovaní, žalobkyňa uviedla, že jediné, čo strany kupovali do bytu, bola položka 2.

postieľka s matracom, položka 3. mixér a položka 4. skrinka s umývadlom a so zrkadlom s tým, že
žalovanýklame,pretožepoodsťahovanížalobkynesionaničneodviezla.Uvedenézakúpenévecistrany
z bytu previezli do ich spoločnej domácnosti v rodinnom dome, v ktorom zostali po odchode žalobkyne
z Trenčína. V období kedy mal veriteľ poslať žalovanému prvú čiastku v sume 10.000 Eur, žalovanýpracoval vo firme Antes GM v Trenčíne, žalobkyňa dostávala peniaze z doktorandského štúdia a po
narodení dcéry rodičovský príspevok. Žalovaný teda neuvádzal pravdu, že strany v tom čase nemali
stály príjem a boli nútené toto obdobie prekonať pôžičkami. Ide o úmyselné zavádzanie súdu. Strany

nemali dôvod požičiavať si peniaze, pretože žalovaný bol v tom čase zamestnaný a mal stály príjem a
žalobkyňa mala na svojom účte dostatok finančných prostriedkov. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného,
že sa strany dohodli, že požičanú sumu od I. vrátia otcovi žalovaného, pretože žalobkyňa nemala žiadnu
vedomosť o spomínanej pôžičke. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalovaným a A. I. vyplýva, že túto
žalovaný podpísal (uzavrel) dňa 21. 08. 2013. Podľa zmluvy o pôžičke však k požičaniu peňazí (plneniu)

malo dôjsť už v dňoch 11. 12. 2012 (10.000 Eur) a 13. 06. 2013 (10.000 Eur), teda pred uzavretím
zmluvy o pôžičke, a to poukázaním peňazí na účet vedený v ČSOB, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX. Za tohto stavu nemôže žalovaným priložená zmluva o pôžičke sama osobe obstáť ako dôkaz o
existencii pôžičky, keďže pôžička je reálnym kontraktom. Žalobkyňa o existencii takejto pôžičky nemala
žiadnu vedomosť a nemôže z nej byť zaviazaná. Uhradenie sumy 21.218 Eur zo strany otca žalovaného
javí všetky zákonné znaky prevzatia dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa

otec žalovaného stal dlžníkom namiesto neho. V opačnom prípade by A. I. plnenie od otca žalovaného
neprijal. Samozrejme to platí iba za predpokladu, že žalovaný si skutočne od A. I. požičal sumu 20.000
Eur. V čase, keď si žalovaný podľa jeho tvrdenia požičal sumu 20.000 Eur, žalovaný mal dlh voči ČSOB,
a.s. titulom hypotekárneho úveru, prostredníctvom ktorého financoval nadobudnutie rodinného domu.
Keďže žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť o uvedenej zmluve o pôžičke, je vysoko pravdepodobné, že

požičané peniaze (ak k ich požičaniu skutočne došlo) boli v skutočnosti použité na splatenie výlučného
záväzku žalovaného z jeho zmluvy o úvere. Keďže hypotekárny úver, za peniaze z ktorého žalovaný
zaplatil kúpnu cenu za rodinný dom, bol v období trvania manželstva strán, až do jeho úplného uhradenia
splácaný zo spoločných peňazí strán sporu, navrhla žalobkyňa, aby súd v rámci tohto konania vyporiadal
na tento účel zrealizované splátky.

6. Súd vykonal pojednávanie dňa 25.2.2022 podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol riadne a včas predvolaný cestou jeho
právneho zástupcu, ktorý jeho neprítomnosť ospravedlnil a nežiadal odročiť pojednávanie.

7. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkov Z. Y., B.
Y., K. P., K. P., ml., Y. P., A. I., L. Z., prehratím zvukovoobrazového záznamu, prehratím fotografií z
CD nosiča, oboznámením obsahu spisu F. súdu Trenčín sp. zn. 34P 61/2016, rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 34Ps 61/2016-132 zo dňa 14.12.2016, výpisu z LV č. XXXX k.ú. Y., návrhu na
vyporiadanie BSM zo dňa 21.10.2019, vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 18.2.2020, vyjadrenia

žalobkyne zo dňa 22.3.2020, príloh tohto vyjadrenia vrátane výpisu z LV č. XXXX k.ú. G., dokladov o
kúpe hnuteľných vecí, podania žalobkyne zo dňa 29.4.2020, vyjadrenia žalovaného zo dňa 3.6.2020,
príloh tohto vyjadrenia z č.l. 44 až 55, vrátane fotografií zachytávajúcich priebeh sťahovania žalobkyne,
pokladničných blokov o kúpe hnuteľných vecí, zmluvy o pôžičke, záznamu o podaní oznámenia o
priestupku zo dňa 14.4.2016, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 31.8.2020, príloh tohto vyjadrenia z č.l. 68 až

101, vrátane fotografií interiérov s hnuteľnými vecami, rukou písaného odkazu z 12.12.2013, potvrdenia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 27.3.2015, potvrdenia o príjme žalovaného zo
dňa 20.3.2015, výpisov z účtu žalobkyne, potvrdenia Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne zo
dňa 12.4.2016, potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok o poberaní príspevku pri
narodení dieťaťa, príplatku k tomuto príspevku, rodičovského príspevku, prídavku na dieťa, peňažného

príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, podania žalovaného zo dňa
21.10.2020, príloh tohto podania z č.l. 116 až 204 vrátane potvrdení uskutočnenia prevodov, výpisov z
účtu žalovaného, podania žalobkyne zo dňa 10.11.2020, výpisov z účtu žalobkyne, zmluvy o stavebnom
sporení zo dňa 27.2.2012, zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX, vyjadrenia žalovaného zo dňa
20.11.2020, prílohy tohto vyjadrenia z č.l. 280 až 299, vrátane prehľadu položiek, prehľadu príjmov strán,

dokladov o kúpe stavebného materiálu, odpovede na lustráciu v bankách z č.l. 307, prehľad transakcií
na účte otca žalovaného vedeného v SLSP, a.s. z č.l. 311 až 327, správy SLSP a.s. zo dňa 18.12.2020,
správy ČSOB a.s. zo dňa 22.12.2020 s prehľadom splátok, fotografie z č.l. 366, potvrdenia SLSP a.s.
zo dňa 16.2.2021, výpisov transakcií na účte otca žalovaného vedeného v Prima banka Slovensko,
a.s. z č.l. 368 až 394, príkazu na úhradu zo dňa 30.11.2014, vyjadrenia žalovaného zo dňa 17.6.2021,

vyjadrenia žalobkyne k návrhu na rozvod manželstva zo dňa 7.9.2016, fotografií, sumáru položiek z účtu
otca žalovaného vedeného v SLSP, a.s. z č.l. 416 až 509, podania zo dňa 18.6.2021, výpisu z účtu otca
žalovaného vedeného v Prima banka Slovensko, a.s. z č.l. 511 až 518, znaleckého posudku z č.l. 268,dokladov o kúpe stavebného materiálu z č.l. 408, sms žalovaného z 17.12.2014, vyjadrení žalovaného
zo dňa 23.9.2021, 4.10.2021.

8. Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34P 61/2016 súd zistil, že strany sporu uzavreli
manželstvo dňa 27.10.2012 v S., s tým, že manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Trenčín č.k. 34Ps 61/2016-132 zo dňa 14.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.2.2017.

9. Žalobkyňa na pojednávaní žiadala jej žalobe vyhovieť. Žalobkyňa odhadla zostatkové hodnoty

hnuteľných vecí nasledovne: Položka 1 konferenčný stolík 60,90 Eur, položka 2 postieľka, matrac,
postieľková súprava 65,50 Eur, položka 3 ponorný mixér 17,90 Eur, položka 4 skrinka, umývadla a
zrkadlo do kúpeľne 75 Eur, položka 5 jedálenský stôl 105 Eur, položka 6 obývacia stena 139,03 Eur,
položka 7 zasúvacia skriňa do detskej izby 332,50 Eur, položka 10 garniže 83,25 Eur, položka 11 práčka
značky LG 420 Eur, položka 12 masážna vaňa na nohy 15 Eur, položka 16 kávovar, poháre, riady,
hrnce 200 Eur, položka 17 vanička pre bábätko 10 Eur, Detský kombinovaný kočík značky Camarelo

80 Eur, Tablet značky Asus 20 Eur, bazén, ohrievač a čistička 200 Eur. Detský kombinovaný kočík
značky Camarelo žalobkyňa pri sťahovaní z Trenčína zobrala so sebou. Tento kočík žalobkyni darovala
jej známa Dana počas manželstva. Ešte pred rozvod manželstva strán žalobkyňa kočík darovala
jej sesternici. Skutočnosť, že kočík darovala pred rozvodom manželstva žalovanému nespomínala.
Odšťavovač plodov značky Catler bol kúpený počas trvania manželstva. Žalovaný jej ho dal ako darček

pod vianočný stromček. Žalobkyňa si ho vzala so sebou pri sťahovaní. Tento odšťavovač sa pokazil asi
3 mesiace po tom ako sa odsťahovala z Trenčína. Keďže nemala pokladničný blok, pokazenie tohto
odšťavovača ďalej neriešila. Je odložený na povale u rodičov žalobkyne. Tablet značky Asus bol kúpený
počas manželstva. Žalovaný ho dal žalobkyni ako darček, aby mohla napísať dizertačnú prácu. Zobrala
ho so sebou pri sťahovaní zo spoločnej domácnosti. Pokazil sa asi po pol roku. Dala ho do opravy, za

opravu zaplatila 80 Eur. Je funkčný, používa ho dcéra žalobkyne. Pri stanovení jeho zostatkovej hodnoty
na 20 Eur žalobkyňa odrátala cenu opravy tohto tabletu. Žalobkyňa nemá infra lampu vo svojej držbe,
nemá vedomosť, že by strany takúto spoločnú vec nadobudli počas manželstva. Bazén, ohrievač a
čističku žiadala vyporiadať ako hnuteľné veci a tieto zostali po odchode žalobkyne v rodinnom dome
žalovaného. Žalovaný poslal žalobkyni fotografie s ich dcérou z bytu, v ktorom teraz býva a na nich

bola zachytená aj obývacia stena patriaca do BSM. Žalobkyňa na pojednávaní netrvala na vyporiadaní
hnuteľných vecí - položky 8,9 lustre v kuchyni veľký a malý v obývacej izbe veľký a malý, pretože
tieto platil otec žalovaného kartou a netrvala ani na vyporiadaní položky 13 šijací stroj, položiek 14, 15
monitor a tlačiareň, položky 18 luster v detskej izbe. Žalobkyňa vedela, že žalovaný ešte pred uzavretím
manželstva čerpal hypotekárny úver z ČSOB, a.s.. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že v novembri

2013 bola z jeho účtu poukázaná čiastka cca 47.000 Eur v prospech ČSOB a.s., pravdepodobne šlo o
úhradu úveru. Žalovaný v konaní o rozvod manželstva strán uviedol, že je vlastníkom rodinného domu s
tým, že dom financoval zo svojho príjmu, príjmu jeho otca, pomocou kamarátov, ktorým to potom vracal.
Neuviedol konkrétne sumy. Žalobkyňa nevidí dôvod, prečo by si žalovaný požičiaval sumu 20.000 Eur
na úhradu bežných vecí do domácnosti, keďže v tom čase žalobkyňa poberala doktorandské štipendium

a žalovaný bol zamestnaný v spoločnosti ANTES GN v Trenčíne. Pred uzavretím manželstva mala
žalobkyňa usporenú sumu 3.500 Eur, ktorú mala v domácnosti uloženú v komode a odtiaľ postupne
bral žalovaný peniaze s tým, že jej povedal, že jej ich vráti. Keď rodičia žalobkyni pomáhali žalobkyni
sa odsťahovať z rodinného domu od žalovaného, otec žalovaného povedal žalobkyni pred rodičmi
žalobkyne, že jej tieto peniaze v sume 3.500 Eur vráti. Bol si vedomý toho, že to boli peniaze žalobkyne.

Peniaze použil žalovaný na kúpu stavebného materiálu, napr. na dlažbu do rodinného domu žalovaného.
Žalobkyňa vtedy s otcom žalovaného dobre vychádzala. V predmetnom rodinnom dome býva aktuálne
otec žalovaného. Do domu sa presťahovali otec žalovaného a sporové strany z bytu otca žalovaného,
kde predtým bývali. Stavbu rodinného domu financoval žalovaný a boli použité aj spoločné peňažné
prostriedky sporových strán na dostavbu rodinného domu. Na položky uvedené pod bodom b/ žaloby

boli použité aj peňažné prostriedky žalobkyne, ktoré mala v hotovosti uložené v komode v sume 3.500
Eur a tieto položky boli financované z príjmov sporových strán. Tieto položky boli financované zrejme
aj z prostriedkov otca žalovaného, ale žalobkyňa nevedela uviesť v akom rozsahu. Žalobkyňa nebola
prítomná pri diskusiách žalovaného a jeho otca, v rámci ktorých preberali financovanie stavby rodinného
domu. Pri špecifikovaní súm jednotlivých položiek uvedených pod písmenom b/ žalobného návrhu

žalobkyňa vychádzala z tohto, čo si pamätala, napr. keď boli vyberať dlažbu v obchode, alebo plávajúce
podlahy, odsávač, spolu so žalovaným ako manželia pozerali a vyberali sprchovací kút, zľab, vaňu a
žalobkyňa zohľadnila aj cenu týchto položiek podľa internetu. Nevychádzala z dokladov o kúpe týchto
položiek, keďže ich nemala. Elektriku na dome pomáhal robiť otec žalobkyne s jej ujom K. P., ktorý už jenebohý. Otcovi žalobkyne nebolo za to vyplatené nič. Ujovi vyplatil nejakú odmenu žalovaný, nevedela
uviesť, v akej sume. Zateplenie domu bolo robené len v zadnej časti domu počas manželstva strán.
Peňažné plnenie vyplatené zo stavebného sporenia v júni 2016 použila žalobkyňa na úhradu bežných

výdavkoch, na živobytie pre žalobkyňu, pre jej dcéru. Stavebné sporenie musela žalobkyňa zrušiť. V
tom čase jej skončila výplata rodičovského príspevku a minula si aj peniaze na jej účte na bežné výdavky.
Potom ako sa žalobkyňa odsťahovala od žalovaného bola dvakrát pre veci zo spoločnej domácnosti
a to s nákladným autom. Zobrala vtedy ošatenie dcéry, ohrádku, kočík, nábytok z detskej izby , ktorý
nábytok bol darom od rodičov žalobkyne pred uzavretím manželstva a ostatné veci mala vo vlastníctve

pred uzavretím manželstva. K fotografiám, ktoré predložila na CD nosiči uviedla, že tieto boli vyhotovené
niekedy po uzavretí manželstva strán a vyplýva z nich, že tam nie sú obložky, sú tam holé steny, nie
sú stierky na múroch.

10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pôžičku dostali obidve strany. Žalovaný mal vtedy problémy v
práci. Druhú časť pôžičky dostali v čase, keď bol žalovaný nezamestnaný. Žalobkyňa o týchto peniazoch

vedela a strany ich používali na bežný život, mali dosť nákladný život, chodili do aquaparku v Bešeňovej,
v zime žalovaný lyžoval. Žalovaný nevie, kde sa nachádzajú položky pod písm. a/ žaloby, a to položka č.
3, 17, teda vanička pre bábätko ani položka 16 teda kávovar, keďže on kávu nepije, a nemá vedomosť
o tom, že by sa to počas manželstva kupovalo. Hrnce a riad mali strany od otca žalovaného, keďže
tieto mal otec ešte u seba v byte a tie sa potom presťahovali do domu. Žalovaný má za to, že položky

uvedené pod písmenom a/ , položky č. 8 až 18 všetky kupoval otec žalovaného. Spolu s otcom strany
bývali v otcovom byte od decembra 2012 až do apríla 2014. Najprv sa otec žalovaného presťahoval
asi v januári 2014 do domu a následne v apríli 2014 sa presťahovali do domu sporové strany. Žalovaný
odhadol zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí tak, že táto je 20 Eur pri konferenčnom stolíku, 50 Eur
pri jedálenskom stole, 300 Eur ohľadom pračky. Žalovaný počas trvania manželstva neinvestoval do

predmetného rodinného domu. Otec žalovaného dával žalovanému v hotovosti peniaze do ruky a z nich
boli hradené investície do domu a to do doby kým otec žalovaného pracoval v Liptovskom Mikuláši t.j.
do septembra 2013 alebo októbra 2013. Z pôžičky od pána A. I. boli zakúpené umývadlo so skrinkou a
postieľka s matracom uvedené v položke č. 2 písm. a/ žaloby. Žalovaný netrval na tom, aby predmetom
vyporiadania strán boli hračky, ktoré sporové strany zakúpili ich dcére. Sumu 9200 Eur, ktorú žalovaný

vybral zo svojho účtu potom ako mu na účte bola pripísaná čiastka 10.000 Eur bola stranami použitá
na bežné výdavky, na kúpu vecí pre dcéru, ktorá sa im mala narodiť, na kúpu benzínu do auta, na
lyžovačku, na návštevu aquaparku, na masáže. Tieto peniaze takto spotrebovali v priebehu 8 mesiacov
a boli použité aj na náklady spojené so štúdium žalobkyne na vysokej škole. Peniaze, ktoré žalovaný
vybral z účtu vložil do komody, ktorú spomínala žalobkyňa. Žalovaný popieral, že žalobkyňa mala v tejto

komode uloženú čiastku 3.500 Eur pred uzavretím manželstva ňou nasporenú. Hypotekárny úver si
žalovaný vzal v ČSOB a.s. v roku 2010 s tým, že splátky úveru boli strhávané z jeho účtu aj počas trvania
manželstva strán, ale otec žalovanému dával na ruku pravidelne hotovosť, ktorá mala slúžiť na úhradu
týchto splátok úveru. Otcovi žalovaného banka nechcela poskytnúť úver, lebo mal 61 rokov v roku 2010,
a preto túto úverovú zmluvu uzavrel žalovaný. Tieto peniaze žalovanému dával jeho otec v spoločnej

domácnosti. Je pravda, že od novembra 2012 do októbra 2013 bolo z účtu žalovaného poukázané platby
7 x 233,64 Eur a 5x 230,14 Eur, strhávala si ich ČSOB, a.s.. Či išlo o spoločné peňažné prostriedky
uviesť žalovaný nevedel. Boli na jeho účte. Pokiaľ v novembri 2013 na účet žalovaného pani D. zaslala
sumu 2000 Eur a pani Y. sumu 30 000 Eur ide o sumy od rodinných príbuzných žalovaného, ktoré boli
určené na úplné vyplatenie hypotekárneho úveru, ktorý bol vedený na meno žalovaného. Z toho istého

dôvodu boli na účet žalovaného poukázané peniaze aj od firmy RESTAV, ktorá je stavebnou firmou B.
brata otca žalovaného, ktorý staval predmetný rodinný dom. Dňa 30.10.2013 bola na účet žalovaného
vložená suma 8.000 Eur a išlo o peniaze, ktorý otec žalovaného vybral zo svojho účtu vedeného v Prima
banke, a.s. a boli vložené na účet žalovaného za účelom výplaty hypotekárneho úveru. Hypotekárny
úver bol vyplatený v novembri 2013 v celom rozsahu z peňazí, ktoré žalovaný mal uložené na svojom

účte. Mohlo ísť aj o peniaze z pôžičky, ktoré žalovanému na účet vyplatil pán I. v júni 2013. Z peňazí
požičaných od I. bola časť použitá aj na sumu, ktorú musela žalobkyňa zaplatiť Trenčianskej Univerzite
za to že, prerušila štúdium a musela opakovať ročník. Išlo približne o sumu 500 Eur. Žalobkyňa si na
tento účel od otca žalovaného vypýtala 1.000 Eur, ktoré jej dal v hotovosti.

11. Žalobkyňa na tvrdenia žalovaného uviedla, že žiaden spoločný záväzok strán voči otcovi žalovaného
neexistoval. V júni 2016 bola žalobkyni na účet zaslaná suma 2826 Eur zo stavebného sporenia, aby
mala z čoho s dcérou žiť, keďže odišli z Trenčína v apríli 2016, kedy bol žalobkyni aj naposledy
vyplatený rodičovský príspevok. Pred odchodom zo spoločnej domácnosti žalovaný žalobkyni hovoril,že žalobkyňa skončí na ulici a že ho bude prosiť o peniaze, no on jej nedá ani cent. Prvá splátka
stavebného sporenia žalobkyne po uzavretí manželstva bola v novembri 2012 a posledná bola v máji
2016, t.j. spolu 43 splátok x 55 Eur, čo dokopy činí 2.365 Eur. V čase, keď mal pán I.ý požičiavať

peniaze žalovanému vo výške 20.000 Eur, v čase prvej platby mali obidve sporové strany stály príjem,
žalovaný bol zamestnaný, žalobkyňa poberala doktorandské štipendium, od októbra 2012 do júla 2013
mali dokopy príjem 16.618 Eur, a teda nemali žiaden dôvod požičiavať si peniaze na bežný život,
ako tvrdil žalovaný. Veci, výbavičku pre dcéru žalobkyni požičali sesternice, ktoré mali staršie dcéry.
Z fotografií, ktoré žalobkyňa predložila na cd nosiči vyplýva, že pred uzavretím manželstva neboli v

dome obložky, nebola hotová celá fasáda, nebol zateplený celý dom. Nie je pravdou, že by pôžičku
dostali obidve strany. Žalobkyňa pána I. videla po prvýkrát na pojednávaní. Žalovaný uvádzal v priebehu
konania rôzne položky, ktoré podľa neho mal platiť jeho otec. Šijací stroj bol darom od otca, a ten
ostal po odchode žalobkyne v Trenčíne. Kávovar bol v špajzi na poličke. Vanička pre bábätko ostala
po odchode žalobkyne v dome v Trenčíne na povale. Poukázala na sms zo strany žalovaného zo dňa
17.12.2014. Žalovaný počas manželstva investoval zo spoločných peňazí do stavby domu, robil výbery

z jeho karty a aj karty žalobkyne a investoval všetko do rodinného domu. Klamal, že z peňazí od I. bola
zakúpená skrinka s umývadlom a postieľka s matracom, pretože v tom čase mali obidve strany svoj
príjem a mali to z čoho zaplatiť. Kúpili to za spoločné peniaze aj s mixérom. Žalovaný zavádzal súd,
že suma 9.200 Eur, ktoré si vybral z účtu bola stranami použitá na bežné výdavky a mali sa minúť v
priebehu 8 mesiacov. Otočil to tak, že tieto peniaze mal vložiť do komody, kde mala žalobkyňa hotovosť

v sume 3.500 Eur. Žiadala, aby súd vyporiadal aj splátky hypotekárneho úveru, ktoré žalovaný uhradil
počas manželstva v sume 2.786,18 Eur. Peniaze, ktoré v sume 1.050 Eur vložil žalovaný na svoj účet
boli použité na splatenie jeho hypotekárneho úveru, a žiadala ich preto vyporiadať. Žalobkyňa si od
otca žalovaného nikdy ani cent nepožičala. Nedokázala by to ani. Keď potrebovala peniaze, poprosila
svojich rodičov. Poukázala na to, že svedok I. uviedol, že prvá platba bola koncom roka 2013 a druhá

o niekoľko mesiacov neskôr, avšak je tam posun o jeden rok. Poukázala na účel platieb uvedený v
poznámkam k platbám. Je z toho zrejmé, že pôžičky boli potrebné pre účely žalovaného za účelom
dokončenia jeho domu. K prehľadovej tabuľke položiek predloženej žalovaným žalobkyňa uviedla, že tie
platby, ktoré sú zaevidované pod položkami pod písmenom b/ ako realizované platobnou kartou a takisto
pod položkami pod písm. a/ ako realizované platobnou kartou uznáva, že boli platené platobnou kartou

otca žalovaného. Pokiaľ je však na bločkoch zaevidovaná úhrada v hotovosti trvala žalobkyňa na tom, že
šlo o peňažné prostriedky patriace sporovým stranám. Ďalej žalobkyňa uviedla, že svedok Z. Y. klamal,
že sa žalovaný finančne nepodieľal na stavbe rodinného domu. Žalovaný keď bol nezamestnaný, skoro
každý deň chodil robiť s otcom na dom. Svedok klamal, že žalobkyni nesľúbil vrátiť sumu 3.500 Eur a
klamal, že žalobkyňa nestihla dokončiť doktorandské štúdium a že musela zaplatiť 1.000 Eur. Žalobkyňa

mala prerušené štúdium z dôvodu narodenia dcéry, počas materskej dovolenky dokončila doktorandské
štúdium a zaplatila školné 450 Eur. Strany nikdy nepožiadali svokra, aby im požičal sumu 22.218 Eur na
úhradu dlhu I.. Nie je pravda, žeby svedok žalobkyňu vyzýval na vrátenie peňazí. Do platby I. uviedol
svedok Z. Y. meno A. Y. a tvrdil, že nemal viac miesta, no svedok vo výpisoch používal pri prevodoch
dlhé poznámky. Svedok nemal so žalovaným korektný vzťah, žalovaný mu nadával, neprejavoval úctu k

otcovi. Po rozvode manželstva strán sa žalovaný odsťahoval z rodinného domu do bytu, nekomunikoval
so svedkom, začali komunikovať až keď sa začalo riešiť BSM a dovtedy žalobkyňa pravidelne volávala
so svedkom a on sa jej sťažoval na žalovaného. Svedok žalovanej do telefónu povedal, že ho žalovaný
chcel vyhodiť z domu. Z predloženého CD s nahrávkou zo dňa 28.4.2016 vyplýva, že žalobkyňa si vzala
len detskú izbu - 3ks nábytku, sestra žalovaného natáčala asi hodinu a pol, a žalovaný predložil súdu

nahrávku, ktorá je zostrihaná na 9 minút. Žalovaný klame, že len tri veci sa nachádzajú u neho. Všetky
hnuteľné veci po odchode žalobkyne ostali v rodinnom dome. Z fotiek vyplýva, že niektoré veci má
žalovaný u seba v byte. Všetky finančné prostriedky zo štipendia, materskej, hotovosť v sume 3.500 Eur
žalobkyňa vložila do stavby domu a na chod domácnosti.

12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že strany sporu nadobudli hnuteľné veci tak, ako to bolo ustálené v priebehu konania. Veci sú podľa
názoru žalobkyne popísané spôsobom dostatočným na ich individualizáciu, neprichádza do úvahy
možnosť ich zámeny. Všetky veci od rozvodu užíva, opotrebúva a tým znižuje ich hodnotu žalovaný.
Bolo preukázané, že bolo objektívne nemožné, aby veci z rodinného domu odniesla žalobkyňa, či už

sama alebo za pomoci iných osôb. Ku dňu podania návrhu na rozvod jej žalovaný poslal sms, že
až do vyporiadania BSM všetko okrem osobných vecí žalobkyne a dcéry zostane v rodinnom dome.
To sa aj stalo. Žalovaný vymenil na vstupných dverách zámok, od ktorého nemala žalobkyňa kľúče,
a preto neprichádzalo do úvahy, žeby žalobkyňa v neprítomnosti žalovaného , resp. iných osôb vdome využila takú situáciu a mohla mať možnosť takto veci odniesť. Vždy bola prítomná iná osoba,
a žalobkyňa nemala možnosť odniesť iné veci, okrem tých, na ktorých odnesenie dostala výslovný
súhlas. Predmetné hnuteľné veci sú spolu so zostatkovými hodnotami špecifikované v tabuľke, ktorú

predložil súdu. Žalovaný uvádzal, že nevie, kde sa tvrdené veci nachádzajú. Rozhodujúce je, že ku
dňu, keď žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, boli všetky tieto hnuteľné veci v rodinnom dome
žalovaného, a za ich osud od tohto dňa zodpovedá iba žalovaný. Ak tvrdí, že nevie, kde sa tieto
veci v súčasnosti nachádzajú, táto skutočnosť musí byť zohľadnená v neprospech žalovaného. Všetky
tieto veci uvedené v predloženom súpise by mali byť súdom prikázané do jeho výlučného vlastníctva.

Pri stanovovaní zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí žalobkyňa vychádzala z toho, že za každý
rok klesne hodnota o 10% z pôvodnej nadobúdacej ceny. Na stavebné sporenie žalobkyne bola zo
spoločných peňazí poukázaná suma 2.365 Eur, ktorá má byť predmetom vyporiadania. Na úhradu
výlučného dlhu žalovaného z úveru bola zo spoločných peňazí poukázaná suma 2.786,18 Eur, ktorá je
taktiež predmetom vyporiadania. Bolo preukázané, že výlučný majetok žalobkyne v sume 3.500 Eur ,
ktoré boli jej úsporami z doby pred uzavretím manželstva boli použité do rodinného domu žalovaného.

Ich existenciu potvrdili svedkovia, rodičia žalobkyne , pričom ich použitie potvrdzuje rukou písaný
odkaz, ktorým žalovaný oznámil žalobkyni, že si z nich vzal peniaze na kúpu dverí. Vo vyjadrení k
žalobe žalovaný uviedol, že kompletné náklady na stavbu rodinného domu uhrádzal vždy a jedine otec
žalovaného, čo malo byť preukázané výpismi z jeho účtov. Keď žalobkyňa preštudovala výpisy z jeho
účtov, musela konštatovať, že nepotvrdzujú tieto jeho tvrdenia. Uvedené logicky svedčí v prospech

pravdivosti tvrdení žalobkyne o investovaní ich spoločných peňazí do výstavby rodinného domu. Tie
investície, ktoré podľa názoru žalobkyne boli preukázané sú na druhej strane predloženej prílohy. Podľa
názoru žalobkyne nebola preukázaná existencia údajného spoločného záväzku strán sporu voči otcovi
žalovanéhovovýške21.000Eur.SvedokI.potvrdil,žeopôžičkejednalibasožalovaným.Vpoznámkach
pri poukázaní peňazí na účet žalovaného sú uvedené pojmy : „jedna stena“, „vybavenie domu“, ktoré

každému logicky evokujú, že požičané peniaze boli požičané a následne použité v súvislosti so stavbou,
ktorú v tej dobe žalovaný realizoval. Je preukázaná časová i vecná súvislosť s požičanými peniazmi.
V zmluve o pôžičke je ako dlžník uvedený iba žalovaný. Svedok I. potvrdil, že o vrátení peňazí jednal
iba so žalovaným a jeho otcom, ktorý mu požičané peniaze na základe ich dohody vrátil. Je právne
bezvýznamné na účely tohto konania, či bola alebo nebola dodržaná zákonom predpísaná písomná

forma, pretože nejde o spor medzi otcom žalovaného a veriteľom, čiže táto okolnosť nemôže mať vplyv
na posúdenie toho, kto za koho pôžičku (ak išlo o pôžičku medzi otcom žalovaného a žalovaným)
zaplatil. I z výpisu z účtu otca žalovaného vyplýva , že plnil za žalovaného. Jeho účelové tvrdenie,
že keď peniaze svedkovi I. bezhotovostne poukazoval do poznámky o účelu platby sa nevošlo meno
žalobkyne a preto do nej uviedol iba A. Y. znie v kontexte s tým, že pri písaní inej poznámky sa mu

do nej vošiel trojnásobný počet znakov prinajmenej hlúpo. Treba kvitovať precíznosť otca žalovaného,
ktorá jednoznačne preukazuje za koho vyplatil pánovi I. sumu 21.000 Eur. Jediný kto potvrdil verziu
žalovaného, že šlo o pôžičku pre obe strany sporu bol svedok Z. Y. - otec žalovaného. Jeho motivácia
na takéto tvrdenia je zrejmá. Mal obavu ako by sa zachoval žalovaný, ak mu túto jeho verziu nepotvrdil.
Kvôli zlým vzťahom medzi nimi by ho totiž mohol vyhodiť z domu. Ich zlý vzťah okrem žalobkyne potvrdili

svedkovia - rodičia žalobkyne , i brat otca žalovaného , ktorí na rozdiel od otca žalovaného nemali žiaden
dôvod nehovoriť pravdu. Nebola preukázaná existencia pôžičky zo strany otca žalovaného žalobkyni vo
výške 1.000 Eur, ktorá mala súvisieť s jej doktorandským štúdiom. Ak by k nej však naozaj došlo, išlo
by o výlučný záväzok žalobkyne, ktorý by nemohol byť predmetom vyporiadania. Žalobkyňa navrhuje,
aby všetky hnuteľné veci prikázal súd do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že on jej vyplatí

polovicu ich zostatkovej hodnoty. Navrhol, aby súd zohľadnil investície strán sporu do výlučného majetku
žalovaného jeho rodinného domu; ide o tie, ktoré sú špecifikované v priloženej tabuľke.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
pokiaľ ide o jej tvrdenia v častiach žaloby a/, b/, c/. Je potrebné vyporiadať záväzok voči otcovi

žalovaného, a je potrebné vyporiadať splátky na stavebné sporenie žalobkyne.

14. Žalovaný v podaní zo dňa 20.11.2020 poukázal na to, že žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že
nevie s istotou, čo mal financovať otec žalovaného, v akom rozsahu, kedy a aké boli konkrétne ceny.
Vychádzala z toho, čo si pamätala a z toho, čo našla na internete. Aby bol žalobný návrh aspoň čiastočne

úspešný je však potrebné preukázať tok, úbytok financií patriacich do BSM do majetku iba jedného z
manželov. Z výpisu z účtu, ani z iných dôkazov takýto úbytok nevyplýva a ani matematicky nevychádza.
Žalobkyňa bez jediného dôkazu uviedla elektriku 4000 Eur, pritom za práce strany nikomu neplatili a
potvrdil aj svedok - otec žalobkyne. Materiál mal otec žalovaného nakúpený ešte pred uzatvorenímmanželstva, o čom existujú doklady. Žalovaná si našla na internete, že elektrika na RD môže byť 4.000
Eur a požaduje vyporiadať takúto sumu. Rovnaký postup zvolila pri betóne, zateplení a iných položkách.
Tieto položky sa však nikdy neplatili z financií patriacich do BSM. Žalovaný preukázal, že podstatná časť

položiek uvádzaných v žalobe bola zhotovená pred uzatvorením manželstva strán. Je na žalobkyni, aby
preukázala svoje tvrdenia. Po prvom pojednávaní z výsluchu žalobkyne je jasné, že žalobkyňa nevie, čo
sa kedy realizovalo a kto to financoval a v akých sumách. Žalobkyňa vedela o stretnutiach žalovaného
s jeho otcom, kde sa do Eura dokladovalo, čo sa kedy platilo a kto čo realizoval. Vedela aj o pôžičkách,
ktoré spochybňuje. Spoločné sedenia žalovaného s jeho otcom sa skutočne uskutočňovali približne na

mesačnej báze a aj za prítomnosti žalobkyne. Žalovaný nikdy nepoprel, že svojmu otcovi pomáhal a
aspoň takto vedel svojmu otcovi vrátiť pomoc, ktorú otec poskytoval jeho rodine. Z uvedeného dôvodu
žalovaný čerpal na svoje meno aj hypotekárny úver. Predmetom stretnutí bolo vyúčtovanie splátok za
hypotéku a prípadné úhrady, ktoré žalovaný uhradil za otca v čase, keď tak nemohol spraviť on sám.
O financovaní rodinného domu otcom existuje množstvo dôkazov, najmä ale úhrady položiek priamo
kartou otca žalovaného, teda úhrady na ťarchu účtu otca žalovaného. Žalovaný spracoval zoznam

všetkých položiek uhrádzaných kartou otca žalovaného. Veľké množstvo sa prelína s položkami, ktoré
požadovala žalobkyňa vyporiadať s tvrdením, že tieto financovali strany z peňazí patriacich do BSM.
Žalobkyňa popisovala svoju finančnú situáciu po odchode z domácnosti ako veľmi zlú, keď bola nútená
minúť aj úspory na stavebnom sporení, no na strane druhej tvrdí, že strany mali mať financie na stavbu
rodinného domu v čase, kedy nemali prácu a ich príjem dosahoval 260 Eur mesačne. Žalovaný mal

priemerný príjem 662,50 Eur do novembra 2013 a v tom čase bol zostatok na jeho účte vo výške
144,83 Eur. Žalobkyňa vstupovala do manželstva so zostatkom na účte 1,04 Eur, mala príjem štipendium
v sume 580 Eur a to iba do júla 2013 a v tom čase bol zostatok jej účtu 2.440,89 Eur. Strany teda
žili z požičaných financií. Predložil sumár príjmov domácnosti strán. Od decembra 2012 do septembra
2014 obe strany priniesli do domácnosti spolu 22.181,016 Eur. Mesačný priemer je 1.008 Eur. Dcéra sa

narodila v marci 2013. Aj z uvedeného je zrejmé, že strany nemohli minúť viac ako vôbec nadobudli.
Z niečoho bolo potrebné žiť. Na strane jednej boli strany nútené požičiavať si financie, ktoré nevedeli
vrátiť v dohodnutom čase a na strane druhej strany mali podľa vyjadrení žalobkyne financovať rodinný
dom. Tvrdenie žalovaného o tom, že strany mali ako rodina problém žiť skromne napriek finančným
problémom, je možné aspoň čiastočne zdokladovať výpisom z účtu, z ktorého je evidentne vidieť, v

akých sumách strany nakupovali napríklad hračky. Keď chcela žalobkyňa tablet, kúpil sa tablet. Žalovaný
mesačne posielal na účet žalobkyne stovky Eur. Na oblečenie, jedlo, reštaurácie, kiná, hudobné CD,
DVD filmy, masáže, aquaparky, sauny, wellness, lyžovačky, výlety, drogéria, hračky, bezlepková strava,
starostlivosť o dcéru strany spolu minuli mesačne aj 1.600 Eur. Namiesto toho, aby sa strany uskromnili,
sipeniazepožičiavali.Primesačnýchpríjmoch,nákladochstránnaživot,zostatoknaúčtenijakoneklesal

a v čase odchodu zo spoločnej domácnosti bol zostatok vyšší ako pri svadbe. Otec žalovaného sa
sťahoval do rodinného domu skôr ako strany, ktoré sa sťahovali až po pár mesiacoch, keď ich otec
zavolal k nemu bývať. Aký dôvod by bol, aby otec býval v dome prvý a aby dodnes rodinný dom užíval
a žalovaný si platil nájom, ak by rodinný dom sám nefinancoval? V čase, kedy p. I. požičiaval stranám
financie, bývali na byte a ako žalovaný uviedol už v prvom vyjadrení, skutočne časť sumy bola použitá

aj na vybavenie bytu. Strany nebývali na dome dňa 12.6.2013. Strany sa sťahovali k otcovi až po 10
mesiacoch od poskytnutia pôžičky. Išlo teda i vybavenie bytu, nie domu, ktoré následne preniesli do
rodinného domu a tieto veci si odviezla žalobkyňa počas sťahovania nákladným autom. Žalobkyňa na
pojednávaní uviedla, že z našetrených financií, ktoré mala pred manželstvom, kupovala detskú izbu,
ktorú odviezla, no vo vyjadrení zo dňa 31.8.2020 mala mať detskú izbu darom od rodičov. Ani pri jednej

položke nie je výber z účtu strán, platba kartou. Ide iba o tvrdenia žalobkyne, ktoré následne neguje
a žiada vyporiadať veci, ktoré už odviezla. Žalobkyňa neuviedla, prečo by všetky veci, ktoré odviezla,
mali patriť iba jej. Keďže stavebné sporenie žalobkyne bolo uzatvorené pred uzavretím manželstva, je
potrebné vyporiadať všetky splátky počas manželstva na stavebné sporenie uhrádzané. Teda 55 EUR x
52 mesiacov. Reálna cena položky 12 - masážna vaňa na nohy v čase jej kúpy bola 15 Eur, no žalobkyňa

v žalobe uviedla cenu 60 Eur. Žalovaný poukázal na to, že takáto vec sa toho času predáva za 22,99
Eur. K žalobkyňou tvrdenému prevzatiu dlhu uviedol, že k takémuto právnemu úkonu chýba zmluva v
písomnej forme, ktorú vyžaduje zákon.

15. Žalovaný v podaní zo dňa 4.10.2021 uviedol, že nesúhlasí so zostatkovou hodnotou, ani so

zoznamom vecí, ktoré by údajne mali patriť do BSM. Ak raz neexistuje nadobúdací doklad, nie je
možné určiť ani dátum zakúpenia a tým pádom, ani vek veci a nie je teda jasné, ako žalobkyňa výpočet
uskutočňovala. Žalovaný sa nebude vyjadrovať k zostatkovým hodnotám vecí, ktoré nie sú preukázané,
že niekedy do BSM patrili alebo ostali u žalobkyne. Žalobkyňa na strane jednej uvedie, že veci ktorézobrala sa pokazili alebo nevie kde sú, aby na strane druhej žiadala vyporiadať hnuteľné veci, ktoré
bez jediného dôkazu iba tvrdí, že existovali a ostali u žalovaného. Vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní
po tom ako mala možnosť sa rok vyjadriť k predloženým dokladom, potom ako mala možnosť klásť

otázky otcovi žalovaného uviedla, že bločky s menom A. Y. sú tie položky, ktoré boli kupované z financií
patriacich do BSM, je iba dôkazom toho, že žalobkyňa sama nevie, čo a či sa skutočne kupovalo z
financií patriacich do BSM. Žalobkyňa pôžičku od I. rozporovala, príjem do domácnosti bol riadne a
podrobne zdokladovaný a teda je otázne, aké financie patriace do BSM mal žalovaný použiť do stavby
rodinného domu. Bločky z Mercury sú vedené s menom A. Y., teda na meno žalovaného jedine z

dôvodu čerpania bodov na zákaznícku kartu, ktorú mal na svoje meno vystavenú žalovaný. Žalobkyňa
na pojednávaní nevedela uviesť, aká bola značka kávovaru a hrncov, ktoré sa mali kupovať počas
manželstva, pritom ich sama mala kupovať podľa jej vyjadrenia. Žalovaný od začiatku tvrdí, že nemá
vedomosť kde by sa mali tieto veci nachádzať, a nemá vedomosť, kde sa nachádzajú veci uvedené
v žalobe ako položka č.3 a položka č. 17. Pokiaľ žalobkyňa na pojednávaní pri položke č. 17 uviedla
vaničku modrej farby, žalovaný trval na tom, že jedinú vaničku, ktorú strany mali a používali, bolo tá

zapožičaná od sestry žalovaného, čo nakoniec žalobkyňa potvrdila. Žalobkyňa neposkytla žiadne bločky
o kúpe týchto vecí. Žalobkyňa pri položke č. 9 (práčka) v žalobe žiadala vyporiadať sumu 200 Eur, avšak
na pojednávaní už žiadala vyporiadať hodnotu v sume 420 Eur. Žalovaný trvá na tom, že žalobkyňa si
práčku odviezla dňa 14.4.2016, keď sa dostala do domu bez vedomia a prítomnosti žalovaného, keďže
on bol v tom čase v práci. Keď sa vrátil z práce, podal na žalobkyňu aj trestné oznámenie. K tvrdeniam

žalobkyne, že položka č. 6 (obývacia stena) a č. 7 (zasúvacia skriňa) ostali v dome, že by sa do auta
nezmestili kvôli veľkosti, žalovaný uviedol, že pri braní spoločného majetku dňa 28.4.2016 boli tieto veci
rozmontované na menšie diely a odvezené sťahovacím autom. Žalobkyňa žiada tieto veci vyporiadať,
napriek tomu, že žalovaný nemá vedomosť čo s vecami žalobkyňa spravila. V skorších vyjadreniach
žalobkyňa priznala, že bol odvezený nábytok z detskej izby, v ktorej sa nachádzala aj položka č.7 žaloby.

Pokiaľ žalobkyňa na základe fotky z obývačky bytu, v ktorom žalovaný žije a na ktorom je obývacia stena
tvrdila, že položka č.6 (obývacia stena) sa nachádza v byte žalovaného, uvedené nie je pravda, pretože
žalovaný kúpil podobný model obývacej steny z bazáru (bazos.sk), akú mali strany v dome a ktorú si
žalobkyňa odviezla. Nejde vôbec o ten istý model, žalovaný hľadal veľkosť nábytku, ktorá mu bude
rozmerovo pasovať. Žalovaný má za to, že žalobkyňa je povinná preukázať nadobudnutie veci, hodnotu,

kde sa vec nachádza a kto ju užíva a potom je možné stanovovať hodnotu veci k vyporiadaniu BSM.
Žalovanýodmietaprenášaťnasebadôkaznébremenožalobkynepodloženéibajejtvrdením,žegarniže,
podlaha, skriňa a iné veci sú u žalovaného a k tomu predkladá fotografie bytu žalovaného, kde sa
nachádzajú úplné iné veci. Je logické, že takmer v každom, byte je práčka, skriňa alebo garniže. Takýto
postup žalobkyne, ktorým sa snaží obhajovať svoje tvrdenia je nedostatočný. Pokiaľ ide o investície do

rodinného domu nie sú preukázané konkrétne položky a presné sumy a nie je možné žalobe v tejto
časti vyhovieť. Žalovaný popiera, že by strany investovali spoločné financie do stavby rodinného domu.
Tvrdeniažalobkyneprezentovanévžalobesúvyvrátenéakoznaleckýmposudkom,výsluchomsamotnej
žalobkyne, keď uviedla, že odhadovala investície podľa internetu, ako aj výsluchom svedka Z. Y. a B. Y.
a aj kamerovým záznamom, kde je zachytené vyjadrenie rodiny žalobkyne a napokon aj výpismi z účtu

Z. Y.. Nie je preukázaná ani suma 3.500 EUR, ku ktorej sa žalobkyňa vyjadrovala rozdielne. Raz jej ich
mal sľúbiť vrátiť žalovaný, raz otec žalovaného. Bolo preukázané, že niektoré vecí sú u žalobkyne a tieto
je potrebné vyporiadať, ide o kočík a tablet. Bolo preukázané, že žalobkyňa vstupovala do manželstva
so zostatkom na svojom účte 1 Eur ( stav ku 31.10.2012 ).

16. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

18. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.19. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

20. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

21. Predmetom konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je rozdelenie spoločného
majetku, vecí účastníkov, ktoré nadobudli počas trvania manželstva a vyporiadanie aj spoločných dlhov
účastníkov v zmysle zásad podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Majetkom rozumieme
súhrn majetkových hodnôt, t.j. vecí, pohľadávok, iných práv a hodnôt oceniteľných peniazmi. Zdrojom

bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky príjmy oboch manželov, nech už je ich právny pôvod
akýkoľvek. Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci získané dedičstvom alebo darom a ďalšie
veci špecifikované v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní sa v zásade vychádza
z princípu parity, teda rovnosti podielov oboch manželov na spoločnom majetku.

22. Každý z manželov má v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka právo žiadať, aby sa mu uhradilo, čo
zo svojho vynaložil na spoločný majetok (tzv. vnosy), a na návrh druhého manžela je povinný nahradiť,
čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Vzhľadom na dispozičný princíp musí
bývalý manžel v konaní o vyporiadanie BSM vzniesť procesný návrh, ktorým voči druhému bývalému
manželovi uplatní pohľadávku (nárok) na náhradu toho, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na

získanie spoločnej veci, resp. pohľadávku na náhradu toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené
na oddelený majetok druhého účastníka. Ak žiaden z účastníkov o to nepožiada, bolo by prekročením
návrhu nad rámec ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p. (teraz § 216 ods. 1, ods. 2 CSP), pokiaľ by súd takýto
zápočet vykonal. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 22Cdo 999/2006
zo dňa 9.11.2006.

23. Konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je sporovým konaním. Civilný sporový
poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP) ako zákonný procesný
predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch
rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť

skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto
skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy.

Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach
bez návrhu strán sporu. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Je záležitosťou strán, ktoré
spoločné veci urobia predmetom konania a navrhnú konkrétny spôsob ich vyporiadania. Sporová strana
teda musí v rámci bremena tvrdenia urobiť relevantný procesný návrh, ktorý bude obsahovať presnú

špecifikáciu spoločnej veci a návrh na spôsob jej vyporiadania. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 22Cdo 684/2004 zo dňa 27.9.2004 dispozíciu účastníkov predmetom konania o vyporiadanie BSM je
treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci, resp. majetok patriaci do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť návrhy účastníkov
môže súd len pokiaľ ide o cenu veci a to ako ich vyporiada. Ak by súd vyporiadal aj veci, resp. majetok,

ktorý účastníci neurobili predmetom konania, potom by konal v rozpore s ust. § 153 ods. 2 O.s.p. (teraz
§ 216 ods. 1, ods. 2 CSP) a išlo by o vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

24. Žalobca sa domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán cestou súdu, pretože

strany sa nedohodli na vyporiadaní ich spoločného majetku. Z vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, že manželstvo sporových strán trvalo od 27.10.2012 do 3.2.2017, kedy
nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu o rozvode manželstva. Z vykonaného dokazovania malsúd za preukázané, že strany sporu počas trvania ich manželstva nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva viacero hnuteľných vecí.

25. Súd podľa § 145 ods. 2 CSP výrokom I. zastavil konanie v časti o vyporiadanie položiek č. 8. Lustre
obývacia izba veľký a malý v hodnote 150,- Eur, č. 9. Lustre kuchyňa veľký a malý v hodnote 135,-Eur,
č. 13. Šijací stroj v hodnote 100 Eur, č. 14. Monitor v hodnote 150 Eur, č. 15. Tlačiareň v hodnote 200
Eur, č. 18. Luster v detskej izbe v hodnote 40 Eur z dôvodu, že žalobkyňa vzala žalobu v tejto časti
späť a žalovaný súhlasil so zastavením konania v tejto časti. Žalovaný netrval na vyporiadaní hračiek,

ktoré strany kúpili ich dcére. V podaní zo dňa 3.6.2020 uvádzal žalovaný podušky a návlečky v sume
100 Eur ako spoločnú vec, ktorú mala žalobkyňa tiež odniesť z domu. Žalovaný nešpecifikoval bližšie
tieto veci ich popisom, počtom kusov, ani neuviedol, kedy mali strany tieto veci nadobudnúť, za akú
kúpnu cenu, ako ich navrhuje vyporiadať, a preto ich procesne účinným spôsobom neurobil predmetom
konania, pričom v podaní zo dňa 17.6.2021 už tieto veci ani nežiadal vyporiadať. Preto tieto veci súd
nezahrnul do masy BSM. Súd konanie v tejto časti nezastavoval.

26. Žalobkyňa predložila súdu doklad o hotovostnom predaji vystavený asko-nábytok spol. s r.o. zo dňa
23.12.2015 , z ktorého bolo zistené, že strany zakúpili v uvedený deň konferenčný stolík za 87 Eur
(položka č. 1). Z predloženej faktúry č. zmluvy TQM9TS vystavenej Möbelix SK, s.r.o. dňa 13.12.2015
na meno žalobkyne bolo preukázané, že strany nadobudli kúpou od uvedeného predajcu jedálenský

stôl Avensis (položka č. 5) za kúpnu cenu 139 Eur. Zo zhodných tvrdení strán vyplynulo, že počas ich
manželstva nadobudli do BSM aj masážnu vaňu na nohy (položku č. 12), ohľadom ktorej nepredložili
strany pokladničný blok. Zo zhodných tvrdení strán vyplýva, že tieto veci ostali v držbe žalovaného.
Preto s prihliadnutím na zásadu, že veci sa majú prikázať do vlastníctva tej sporovej strane, ktorá
vec užíva, teda má vec v držbe, alebo mala vec naposledy v držbe, súd ich prikázal do výlučného

vlastníctva žalovaného. Súd uvádza, že od zakúpenia hnuteľných vecí do zániku manželstva strán a do
rozhodnutia súdu ubehla určitá doba, a keďže hnuteľné veci sa ich užívaním opotrebúvajú, hnuteľné veci
nemôžu mať hodnotu, za akú boli stranami nadobudnuté. Súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej
judikatúry súdov (napr. R 42/1972, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 176/2011 zo dňa
31.10.2012, sp. zn. 3Cdo 174/2012 z 25.7.2013, sp. zn. 1MCdo 12/2011 z 24.3.2014) pri oceňovaní

vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM (technický
stav, vek, kvalita, miera opotrebenia), avšak z ceny v čase, keď dochádza k vyporiadaniu (dátum
najbližší k rozhodnutiu súdu o vyporiadaní BSM). V konaní strany netvrdili také okolnosti, ktoré by
odôvodňovali potrebu odklonu od tejto ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Bolo na
stranách aby navrhli dôkaz, ktorým by boli preukázané ich tvrdenia o všeobecnej hodnote vecí. Žiadna

zo strán nenavrhovala odborné vyjadrenie, prípadne znalecké dokazovanie na stanovenie všeobecnej
hodnoty týchto hnuteľných vecí. Žalobkyňa v posledných vyjadreniach uvádzala, že aktuálna cena
konferenčného stolíka je 60,90 Eur, cena jedálenského stola je 105 Eur, a hodnota masážnej vane
na nohy predstavuje 15 Eur, no žalovaný na pojednávaní a v podaní zo dňa 17.6.2021 uviedol, že
zostatkovú hodnotu konferenčného stolíka odhaduje na 20 Eur, zostatkovú hodnotu jedálenského stola

odhaduje na 50 Eur a zostatkovú hodnotu masážnej vane na nohy odhaduje na 5 Eur. Tým sa strany
stretli v ich tvrdeniach na hodnote konferenčného stolíka v sume 20 Eur, na hodnote jedálenského stola
v sume 50 Eur a na hodnote masážnej vane na nohy v sume 5 Eur. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že veci majú
vyššiu hodnotu, mala navrhnúť dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia, čo však nespravila. Žalobkyňa
teda nepreukázala, že tieto spoločné hnuteľné veci majú vyššiu hodnotu než tvrdil žalovaný a súd preto

vychádzal z toho, že úhrnná hodnota týchto spoločných hnuteľných vecí je 75 Eur.

27. Zo zhodných tvrdení strán, pokladničného bloku vystaveného Rico baby dňa 17.1.2013 vyplýva,
že strany nadobudli dňa 17.1.2013 položku č. 2 postieľku, matrac, postieľkovú súpravu za kúpnu cenu
131,80 Eur. Z pokladničného bloku vystaveného Nay, a.s. dňa 10.1.2013 vyplýva, že strany nadobudli

dňa 10.1.2013 položku č. 3 ponorný mixér za kúpnu cenu 35,90 Eur. Z tvrdení žalobkyne, ktoré žalovaný
nepoprel a z pokladničného bloku vystaveného Merkury market Slovakia, s.r.o. zo dňa 27.12.2012
vyplýva, že strany kúpili dňa 27.12.2012 skrinku, umývadlo, zrkadlo do kúpeľne (položka č. 4) za 149,99
Eur. Z predloženej faktúry č. zmluvy TQM9TN vystavenej Möbelix SK, s.r.o. dňa 13.12.2015 na meno
žalobkyne bolo preukázané, že strany nadobudli kúpou od uvedeného predajcu obývaciu stenu Cancan

1 (položka č. 6) za kúpnu cenu 199 Eur. Z dodacieho listu zo dňa 12.11.2015, pokladničného dokladu
zo dňa 11.11.2015 vystaveného Meuble nábytok Trenčín na meno žalovaného bolo preukázané, že
strany nadobudli kúpou dňa 11.11.2015 zasúvaciu skriňu Sára s policou (položku č. 7) v celkovej cene
475 Eur. Z pokladničného bloku vystaveného OKAY Slovakia spol. s r.o. dňa 9.10.2014 vyplýva, žestrany nadobudli dňa 9.10.2014 položku č. 11 práčka zn. LG za kúpnu cenu 599 Eur, ktorú prevzali dňa
11.10.2014. Keďže nebolo medzi stranami sporné, že tieto veci patrili do ich BSM a že sa nachádzali
v rodinnom dome žalovaného v období, keď strany v rodinnom dome viedli spoločnú domácnosť, bol

žalovaný povinný preukázať svoje tvrdenie, že tento majetok žalobkyňa zobrala z rodinného domu a
odviezla v aute, potom, keď opustila spoločnú domácnosť strán. Žalobkyňa totiž popierala tvrdenie
žalovaného, že tieto hnuteľné veci žalobkyňa vzala so sebou z rodinného domu, ale tvrdila, že veci
ostali v rodinnom dome. Skutočnosť, žeby sa uvedené veci naozaj dostali do dispozície žalobkyne
pri jej sťahovaní nebola preukázaná ani fotografiami, ktoré predložil žalovaný s vyjadrením zo dňa

3.6.2020, keďže na nich je zobrazená žalobkyňa v interiéri ako drží v rukách iné veci, a to dekoratívne
predmety, sošky, a je tam zachytený kočík, a na zemi v interiéry domu vidieť položené nepriehľadné
vrecia.Skutočnosť,žebysižalobkyňaodnieslasosebouvecizdomunebolapreukázanáanizozvukovo-
obrazového záznamu, ktorý predložil žalovaný s podaním zo dňa 23.9.2021, keďže na tomto nie je
takmer vôbec zreteľný obrazový záznam, ale počuť len zvuk s tým, že zo zaznamenaného rozhovoru
sporových strán a ostatných tam prítomných osôb tieto tvrdenia žalovaného neboli potvrdené. Zo

záznamu zo dňa 14.4.2016 spísaného na Obvodnom oddelení PZ v Trenčíne vyplýva, že žalovaný
pred políciou uviedol, že dňa 10.4.2016 si žalobkyňa z domu vzala svoje osobné veci, všetky veci
a hračky ich spoločnej dcéry a dňa 14.4.2016, keď žalobkyňa mala v jeho neprítomnosti z domu
odnášať veci, žalovaný v dome zistil, že žalobkyňa zobrala hračky ich dcéry. Žalovaný pred políciou teda
neuviedol, žeby žalobkyňa vzala z rodinného domu niektoré z vecí, ktoré žalobkyňa učinila predmetom

vyporiadania BSM, a ohľadom ktorých žalovaný v konaní tvrdí, že si ich odviezla žalobkyňa, čo ale
žalobkyňa popierala. Ani svedok Z. Y., otec žalovaného nepotvrdil, či a aké hnuteľné veci patriace do
BSM si žalobkyňa z rodinného domu vzala so sebou. Svedkyňa Y. P., matka žalobkyne uviedla, že v
roku 2010, keď skončila žalobkyňa inžinierske štúdium, žalobkyni jej rodičia dali sumu 600 Eur, ktoré
si u nich odložila a následne, keď tieto peniaze žalobkyňa potrebovala na zakúpenie detskej izby, jej

svedkyňa tie peniaze dala a žalobkyňa za nich kúpila detskú izbu, ktorá pozostávala z dvojdverovej
skrine, komody, a malej dvojdverovej skrinky na hračky, a aj koberec do detskej izby. Svedkyňa ďalej
uviedla, že tento fialový nábytok z detskej izby žalobkyňa za pomoci ďalších osôb doviezla dodávkou
do domu svedkyne v Stankovanoch, z dodávky vyložili aj vrecia s osobnými vecami žalobkyne , no
žalobkyňanepreviezlavdodávkeskriňusozasúvacímidverami,ktorúzakúpilistranydodetskejizby,keď

už bola ich maloletá dcéra na svete. Svedkyňa tiež potvrdila, že žalobkyňa k nej domov do Stankovian
nepriviezla ani pračku. Svedok L. Z., ktorý je spolužiakom otca žalobkyne zo základnej školy, uviedol,
že na jeho žiadosť pomáhal pri sťahovaní žalobkyne z Trenčína do Stankovian, šoféroval dodávku
zn. Mercedes a pomáhal nakladať veci, ktoré z domu vyniesli, išlo o zostavu detskej izby, ktorá sa
skladala z 3 častí, jednej užšej, dvoch väčších, a osobné veci v neprehľadných vreciach. Svedok K.

P., ml., brat žalobkyne uviedol, že bol prítomný, keď žalobkyňa odnášala svoje veci z domu v Trenčíne
do Stankovian. Raz bol svedok s ňou na aute. Druhý raz boli na dvoch autách, svedok na svojom a
L. Z. na dodávke značky Mercedes, pričom vtedy sa prevážala fialová detská skriňa a to 2 alebo 3
kusy s tým, že žalovaný bránil, nechcel dovoliť žalobkyni odniesť detskú skriňu, no napokon súhlasil,
bola tam privolaná aj polícia. Z výsluchu svedkov Y. P., L. Z., K. P., ml. bolo teda preukázané, že

žalobkyňa odviezla tri kusy fialového nábytku z detskej izby, ktoré nie sú predmetom vyporiadania BSM,
a naplnené nepriehľadné vrecia, v ktorých podľa tvrdenia žalobkyne boli len osobné veci žalobkyne a
dcéry strán, paplóny, vankúše, obliečky, dekoratívne predmety. Z tvrdení uvedených svedkov nevyplýva,
žeby žalobkyňa odviezla aj iné veci, a nevyplýva z nich ani to, žeby v dodávke, resp. sťahovacom
aute odviezla žalobkyňa skriňu so zasúvacími dverami, obývaciu stenu po ich demontáži na menšie

diely, ktoré tvrdenie žalovaný uviedol až v podaní zo dňa 4.10.2021, teda potom ako sa už vyjadril k
žalobe a boli vykonané výsluchy uvedených svedkov, a súd toto nové tvrdenie žalovaného preto hodnotí
ako oneskorené a účelové. Neboli tak preukázané tvrdenia žalovaného o tom, že žalobkyňa odviezla z
rodinného domu v Trenčíne pri jej sťahovaní aj ostatné uvedené spoločné hnuteľné veci (položky č. 2,
3, 4, 6, 7, 11) . Súd potom ustálil skutkový stav tak, že tieto veci ostali v dispozícii, držbe žalovaného, v

dome, ktorý je jeho vlastníctvom, a vzhľadom na túto rozhodujúcu skutočnosť prikázal ich do vlastníctva
žalovanému. Pri stanovení aktuálnej zostatkovej hodnoty práčky súd vychádzal z hodnoty 300 Eur,
ktorú odhadol žalovaný, keďže žalobkyňa nijako nepreukázala, žeby mala pračka vyššiu ňou tvrdenú
hodnotu 420 Eur a pri stanovení aktuálnej zostatkovej hodnoty položiek č. 2, 3, 4, 6, 7 súd vychádzal
z tvrdení žalobkyne, ktorá uviedla, že k ich aktuálnej hodnote dospela tak, že nadobúdaciu cenu vecí

(podloženú listinnými dôkazmi) znížila o 10% za každý rok od nadobudnutia. Žalovaný okrem práčky,
ktorej zostatkovú hodnotu odhadol na 300 Eur, sa obmedzil iba na strohé tvrdenie, že popiera zostatkové
hodnoty vecí uvedené žalobkyňou, no neuviedol, nezdôvodnil konkrétnu hodnotu týchto vecí. Strany
nenavrhli vykonať dokazovanie na preukázanie aktuálnych hodnôt vecí.28. Žalovaný popieral tvrdenie žalobkyne, že strany počas ich manželstva nadobudli garniže 5 ks
okná a 1 kus na terasových dverách (položka č. 10) a uvádzal, že tie garniže, ktoré sú v rodinnom

dome mal zaplatiť otec žalovaného. Žalovaný popieral aj tvrdenie žalobkyne o tom, že strany počas
manželstva nadobudli kávovar, poháre, riad, hrnce (položka č. 16). Súd uvádza, že tvrdenia žalobkyne
nie sú vierohodné z toho dôvodu, že nevedela uviesť detailnejší popis týchto jednotlivých vecí, rok
nadobudnutia, miesto kde boli zakúpené, kto bol prítomný pri kúpe, a ani kúpnu cenu jednotlivých vecí.
Svedkyňa Y. P., matka žalobkyne pri svojom výsluchu uviedla, že žalobkyňa bola kupovať hrnce, a strany

kúpiliajriady,nosvedkyňaneuviedla,žebolaprítomnáprikúpetýchtoveci,anibližšietvrdenia,kedy,kde
mali strany tieto veci nakúpiť, za akú kúpnu cenu, kto uhradil kúpnu cenu. Pokiaľ menovaná svedkyňa a
svedok K., otec žalobkyne, uvádzali, že v domácnosti strán videl kávovar, uvedené neznamená, že išlo
o vec patriacu do BSM strán. Žalovaný totiž tvrdil, že v domácnosti bol kávovar, ale ten darovala jeho
sestra U. v roku 2015 k narodeninám jeho otcovi, ktorý so stranami býval v rodinnom dome. Svedok
Z. Y., otec žalovaného v rámci svojho výsluchu na pojednávaní uviedol, že ešte keď so sporovými

stranami bývali v jeho byte, svedok nakúpil v Bratislave vybavenie kuchyne vrátane hrncov a iného
riadu. Svedok ďalej uviedol, že aj v dome mali jednu kuchyňu, jednu kúpeľňu, ktoré užíval spoločne
so sporovými stranami. Svedok tak potvrdil tvrdenie žalovaného, že vybavenie kuchyne platil svedok
z jeho peňazí, a ide teda o jeho vlastníctvo. Z vyjadrení žalovaného vyplynulo, že v rámci sťahovania
z bytu do domu bolo prenesené aj vybavenie kuchyne. Žalovaný popieral aj tvrdenie žalobkyne, že

strany nadobudli žalobkyňou tvrdenú modrú vaničku pre bábätko (položka č. 17) a dodal, že ružovú
vaničku pre bábätko mali sporové strany požičanú od sestry žalovaného. Žalobkyňa nepredložila žiaden
nadobúdací doklad, alebo iný listinný dôkazný prostriedok, ktorým by preukázala svoje tvrdenie, že
strany nadobudli do ich BSM garniže, kávovar, poháre, riad, hrnce, modrú plastovú vaničku pre bábätko.
Žalovaný predložil súdu dva kusy bločkov z Merkury Market Slovakia, s.r.o., Trenčín zo dňa 3.11.2014 ,

z ktorých vyplýva kúpa tovaru v cene 23,99 eur a v cene 18,99 Eur s platbou v hotovosti s vysvetlením,
že ide o bločky, ktoré sa týkajú kúpy garniží, no tieto ako aj ostatné garniže do domu kupoval otec
žalovaného. Fotografie, ktoré predložila žalobkyňa na CD nosiči a v listinnej podobe a na ktorých sú
zobrazené izby s oknami a osadenými garnižami, či už z rodinného domu žalovaného alebo terajšieho
bytu žalovaného nepreukazujú tvrdenia žalobkyne, že garniže sú spoločným majetkom strán, ktorý ostal

v dome, resp. ktorý mal žalovaný po odchodu žalobkyne preniesť do jeho terajšieho bytu. Preto súd
uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že tvrdené veci (položky 10, 16, 17)
patria do BSM strán.

29. Žalovaný tiež popieral tvrdenie žalobkyne, že strany počas manželstva nadobudli bazén, ohrievač,

čističku - pôvodná položka 20 písm. b/ žaloby. Žalobkyňa trvala na vyporiadaní týchto vecí, ktoré v
záverečnom zhrnutí zaradila pod položku č. 18 s tým, že mali ostať na povale rodinného domu potom
ako sa z neho odsťahovala. Žalovaný tvrdil, že uvedené veci mal kúpiť jeho otec z jeho peňazí, a preto
nepatria do BSM. Žalovaný predložil pokladničný blok vystavený mountfield SK s.r.o. zo dňa 30.7.2013 o
kúpe bazénu swing za 80 Eur v hotovosti, pokladničné bloky vystavené bauMax, spol. s r.o., Trenčín zo

dňa 4.7.2015 o kúpe filtrácie (čistička) za 122,50 eur v hotovosti, a o kúpe solárneho ohrevu s prísl. za
kúpnu cenu 77,68 Eur v hotovosti, t.j. spolu v cene 280,18 Eur. Žalovaný svoje tvrdenie, že veci kupoval
pre seba a platil jeho otec nepreukázal. Otec žalovaného Z. v rámci svojej svedeckej výpovede tieto veci
vôbec nespomínal, neuvádzal, žeby ich zakúpil on zo svojich peňazí. Keďže v marci 2013 sa sporovým
stranám narodila ich dcéra, uvedené skôr nasvedčuje pravdivosti tvrdeniu žalobkyne, teda že predmetné

veci boli v júli 2013 a v roku 2015 kúpené stranami pre potreby ich a ich dcéry. Vzhľadom na uvedené a
keďže boli veci zakúpené počas trvania manželstva, súd mal za to, že žalobkyňa preukázala, že ide o
spoločné veci, a zahrnul ich do masy BSM. Žalovaný nepopieral tvrdenie žalobkyne, že tieto veci ostali
na povale jeho rodinného domu. Keďže zo strán ich naposledy mal v držbe žalovaný (z rodinného domu
sa odsťahoval až po žalobkyni), súd ich prikázal do jeho vlastníctva. Pri určení zostatkovej hodnoty súd

vychádzal z hodnoty 200 Eur, ako ju uviedla žalobkyňa v prehľadovej tabuľke pri záverečnej reči, pretože
žalovaný neuviedol jeho vlastný odhad hodnoty týchto vecí.

30. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa si zo spoločnej domácnosti vzala spoločné
veci, ktoré neuviedla v žalobe, a žiadal ich vyporiadať, pričom v nasledujúcom podaní zo dňa 3.6.2020

upresnil svoje tvrdenie v tom smere, že ide o detský kombinovaný kočík zn. Camarelo, mixér na ovocie
(odšťavovač plodov zn. Catler kúpený podľa pokladničného bloku zo dňa 21.12.2015 za 218 Eur), tablet
(zn. Asus za 149 Eur kúpený podľa pokladničného bloku zo dňa 14.3.2015). Žalobkyňa potvrdila, že tieto
hnuteľné veci si pri sťahovaní zo spoločnej domácnosti vzala so sebou. Bola teda posledná, ktorá ichmalavosvojejdržbe.Pretosúdodšťavovačplodovatabletzn.Asusprikázaldojejvlastníctva.Žalobkyňa
tvrdila, že tieto dve veci jej daroval žalovaný. Súd poukazuje na to, že darovanie vecí patriacich do
BSM medzi manželmi nie je možné, nakoľko by to vo svojich dôsledkoch znamenalo obchádzanie

kogentných ustanovení o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Každý z manželov má
totiž vlastnícke právo k celej veci, a to tak, že práva jedného manžela sú obmedzené rovnakými právami
druhého (zhodnotenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972). Jeden manžel môže
teda obdarovať druhého s následkom, že darovaná vec sa stane výlučným vlastníctvom obdarovaného
manžela len vtedy, ak vec je pred darovaním vo výlučnom vlastníctve manžela, ktorý je darcom. Aby

nastala výnimka v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej do BSM nepatrí vec získaná
darom, musela by žalobkyňa preukázať, že tieto veci boli najprv výlučným majetkom žalovaného, a
ten ich následne daroval žalobkyni. Žalobkyňa však ani neuviedla, žeby žalovaný použil svoje výlučné
peňažné prostriedky na kúpu týchto vecí, ktoré jej mal následne darovať, neuviedla, o aký výlučný
majetok žalovaného šlo, napr., či peniaze, za ktoré žalovaný veci kúpil získal žalovaný darom, dedením
a pod. Žalovaný tvrdil, že veci boli nadobudnuté počas manželstva, že patria do BSM a žiadal ich

vyporiadať. Svedok K. P., otec žalobkyne potvrdil tvrdenie žalobkyne, že žalovaný jej daroval tablet za
tým účelom, aby sa jej lepšie študovalo na vysokej škole, a na predloženej fotografii sa nachádza pri
vianočnom stromčeku medzi darčekmi aj škatuľa s odšťavovačom, čo nasvedčuje tomu, že šlo o dar
pre žalobkyňu k Vianociam, no žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom
toho, že pred darovaním týchto vecí sa jednalo o výlučný majetok žalovaného. Veci teda súd zahrnul

do masy BSM. Pri stanovení zostatkových aktuálnych hodnôt odšťavovača a tabletu súd vychádzal z
hodnoty, na ktorej sa strany v rámci ich tvrdení stretli. Pri tablete súd bral do úvahy hodnotu 20 Eur ako
ju uviedla žalobkyňa po zohľadnení ňou vynaložených nákladov na jeho opravu v sume 80 Eur, s tým,
že tablet naďalej užíva dcéra strán, a pri odšťavovači plodov súd vychádzal z hodnoty 0 Eur, keďže táto
vec sa podľa vyjadrenia žalobkyne pokazila po troch mesiacoch od odsťahovania sa z Trenčína, a je

odloženánapovale.Pokiaľžalovanýtvrdilvyššiuhodnotutýchtovecí(tabletvovýške90Eur,odšťavovač
plodov vo výške 100 Eur), mal navrhnúť dôkaz na preukázanie jeho tvrdení, čo však nespravil a dôkazné
bremeno tak neuniesol. Ak z listín (pokladničných blokov), prípadne z iných dôkazov alebo zo zhodných
tvrdení strán vyplýva, že počas trvania manželstva strán nadobudli strany alebo niektorá z nich vec,
ktorá môže byť predmetom BSM, zaťažuje stranu dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenie, že táto

vec nepatrí do ich BSM na základe niektorej z výluk v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka. Strany sa
zhodli, že počas manželstva mali v užívaní kombinovaný kočík zn. Camarelo, v ktorom vozili ich dcéru.
Žalovaný tvrdil, že táto vec bola spoločná, nadobudnutá dňa 8.11.2012 za 352 Eur. Žalobkyňa najprv vo
vyjadrení zo dňa 31.8.2020 uvádzala, že kočík mala len požičaný, netvrdila teda, že bol jej vlastníctvom.
Neskôr na pojednávaní dňa 21.9.2021 už uvádzala iné tvrdenie, a síce, že kočík jej darovala jej známa B.

počas trvania manželstva, teda, že sa stal jej výlučným vlastníctvom. Žalobkyňa bola povinná preukázať,
že vec nepatrí do BSM, keďže žalovaný trval na zaradení veci do masy BSM, teda mal za to, že ide
o spoločnú vec. Žalobkyňa svoje tvrdenie o darovaní od jej známej nijako nepreukázala. Žalobkyňa
na pojednávaní tvrdila, že ešte počas manželstva strán darovala kočík svojej sesternici, a urobila tak
bez vedomia žalovaného. Žalobkyňa nepreukázala, žeby skutočne kočík darovala sesternici. Žalovaný

trval na jeho vyporiadaní. Preto súd ustáli, že táto vec bola vo vlastníctve strán ku dňu zániku BSM,
zahrnul ju do masy BSM, prikázal ju do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá potvrdila, že kočík vzala
pri sťahovaní z domu žalovaného, a je viditeľný aj na fotografiách, ktoré predložil žalovaný s podaním zo
dňa 3.6.2020 a majú zachytávať priebeh sťahovania žalobkyne. Žalovaný odhadol hodnotu veci na 150
Eur. Žalobkyňa však zostatkovú hodnotu kočíka odhadla na 80 Eur. Keďže uplynulo takmer 10 rokov od

zakúpenia kočíka, súd sa priklonil k tvrdeniu žalobkyne , že jeho hodnota je 80 Eur, s tým, že žalovaný
nepreukázal svoje tvrdenie, že kočík má hodnotu 150 Eur.

31. V podaní zo dňa 17.6.2021 navrhol žalovaný vyporiadať aj infralampu zn. Sanitas SIL16 zakúpenú
za 27,99 Eur dňa 23.4.2015, ktorú podľa jeho tvrdení mala vziať žalobkyňa so sebou, keď sa sťahovala

z rodinného domu v Trenčíne. Súd poukazuje na to, že žalovaný túto hnuteľnú vec navrhol vyporiadať v
rozpore s koncentračnou zásadou v zmysle § 153 ods. 2 CSP oneskorene, hoci ak by konal starostlivo
tak mohol spraviť už vyjadrením zo dňa 3.6.2020, keďže k tomuto svojmu vyjadreniu priložil fotokópiu
pokladničného bloku ohľadom kúpy tejto veci zo dňa 23.4.2015 v Nay, a.s. a nič mu nebránilo domáhať
sa jej vyporiadania už vtedy. Preto súdu túto vec nevyporiadaval.

32. Žalovaný navrhoval vyporiadať aj spoločný dlh strán voči otcovi žalovaného Z. Y. v úhrnnej sume
23.218 Eur. Vyporiadanie dlhov (záväzkov) manželov podľa okolností prípadu možno vykonať tak, že
sa prikáže dlh obom z manželov, resp. jednému z manželov, ktorý má právo na náhradu voči druhému.Použijú sa analogicky rovnaké zásady aké platia pri vyporiadaní spoločného majetku v zmysle § 150
Občianskehozákonníka.Bolopovinnosťoužalovanéhopreukázať,žesajednáospoločnýdlhsporových
strán voči otcovi žalovaného, pretože žalobkyňa popierala existenciu tohto spoločného dlhu. Podľa

tvrdení žalovaného mali stranám voči otcovi žalovaného vzniknúť tri spoločné záväzky strán. Jeden
záväzok mal vzniknúť na základe dohody otca žalovaného a sporových strán, na základe ktorej otec
žalovaného poskytne pôžičku sporovým stranám tak, že za sporové strany uhradí veriteľovi sporových
strán A. I. dlh z pôžičky aj s úrokmi v sume 21.218 Eur, druhou pôžičkou od otca žalovaného mal byť
vyrovnaný spoločný dlh strán voči A. I. titulom ďalšej zmluvy o pôžičke na celkovú sumu 1.000 Eur,

a treťou pôžičkou mal otec žalovaného peniaze poskytnúť stranám, aby žalobkyňa mohla pokračovať
v štúdiu na vysokej škole. Z predložených potvrdení uskutočnenia prevodu na účet A. I. vedeného v
mBank a z výpisu z účtu Z. Y. vedeného v SLSP, a.s. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX skutočne vyplýva,
že dňa 25.6.2014 poukázal Z. Y. z jeho účtu na účet A. I. vedeného v mBank č. účtu XXXXXXXXXX/
XXXX čiastku 21.218 Eur, a dňa 15.12.2014 čiastku 1.000 Eur. Súd uvádza, že pôžička je reálny
kontrakt, vzniká až momentom, keď sú peňažné prostriedky prenechané (vyplatené) zo strany veriteľa

dlžníkovi. V danom prípade na požiadanie dlžníka Z. Y. poukázal peniaze zo svojho účtu na účet A. I.,
ktorého účet bol teda platobným miestom a tým došlo k prenechaniu peňazí zo strany veriteľa dlžníkovi
v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka a k vzniku zmluvného vzťahu z pôžičky. K rovnakým záverom
dospel v obdobných veciach aj Najvyšší súd ČR napr. v rozsudku sp. zn. 29 Cdo 1826/2012 zo dňa
30.10.2014, v uznesení sp. zn. 33 Cdo 3756/2013 zo dňa 27.3.2014. Súd hodnotil ako nevierohodné

tvrdenia žalovaného o spoločných dlhoch sporových strán voči otcovi žalovaného, v prvom rade z
toho dôvodu, že žalovaný neuviedol dátum, prípadne aspoň približný dátum uzavretia ústnej zmluvy
o pôžičke, miesto uzavretia tejto zmluvy o pôžičke na sumu 21.218 Eur medzi Z. Y. ako veriteľom a
sporovými stranami ako dlžníkmi, ktorou mala byť splatená pôžička strán voči A. I.. Žalovaný neuviedol
miesto, čas uzavretia ďalšej zmluvy o pôžičke na sumu 1.000 Eur medzi tými istými stranami, ktorá

pôžička mala slúžiť na úhradu tvrdenej ďalšej pôžičky zo strany A. I. v sume 1.000 Eur. Žalovaný
nezadefinoval časom, miestom vykonania právneho úkonu ďalšiu tvrdenú zmluvu o pôžičke medzi tými
istými zmluvnými stranami, ktorou mal poskytnúť otec žalovaného sporovým stranám pôžičku v sume
1.000 Eur, aby mohla žalobkyňa uhradiť poplatky za doktorandské štúdium na vysokej škole. Žalovaný
predložil súdu listinu označenú ako zmluva o pôžičke na sumu 20.000 Eur bez uvedenia dátumu jej

podpisu s úradným overením pravosti podpisu žalovaného zo dňa 21.8.2013. V zmluve o pôžičke je
ako dlžník označený len žalovaný, žalobkyňa tam uvedená nie je, v zmluve vôbec spomínaná nie je.
V čl. IV zmluvy o pôžičke je uvedené, že dlžník, teda žalovaný potvrdzuje, že prijal na svojom účte od
veriteľa A. I. prvú úhradu pôžičky v sume 10.000 Eur dňa 11.12.2012 a druhú platbu v sume 10.000
Eur dňa 13.6.2013. Žalovaný sa zaviazal v čl. III zmluvy vrátiť veriteľovi pôžičku aj s úrokom v sume

1.218 Eur najneskôr do 30.11.2014. Z potvrdení uskutočnenia prevodu z účtu svedka A. vyhotovených
mBank vyplýva, že svedok A. I. zo svojho účtu poukázal na účet žalovaného vedený v ČSOB, a.s. dňa
4.8.2014 sumu 160 eur, dňa 11.8.2014 sumu 339 Eur, dňa 21.8.2014 sumu 500 Eur. Z výsluchu svedka
A. I. , kamaráta žalovaného vyplynulo, že peniaze žalovanému požičal na základe ústnej dohody so
žalovaným, pričom ohľadom poskytnutia pôžičky, ktorú poukázal na účet žalovaného v dvoch platbách

po 10.000 Eur sa pred poskytnutím peňazí svedok rozprávala len so žalovaným. Keď svedok poukázal
peniaze na účet žalovaného, ten svedkovi do telefónu povedal, že on a jeho manželka mu ďakujú
za požičané peniaze. Neskôr spísal svedok so žalovaným zmluvu o pôžičke na sumu 20.000 Eur.
Svedok uviedol, že ani ohľadom druhej pôžičky v sume 1.000 Eur, o ktorú ho požiadal žalovaný, a ktorú
svedok žalovanému poukázal troma platbami v auguste 2014 svedok nerokoval so žalobkyňou. Svedok

uviedol, že žalobkyňu videl po prvý krát na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý v tejto právnej veci. Z
písomnej zmluvy o pôžičke a uvedených tvrdení svedka teda jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa nebola
zmluvnou stranou týchto zmlúv o pôžičkách, dlžníkom bol výlučne žalovaný. Keďže žalobkyňa nebola
dlžníčkou z týchto pôžičiek, nebol rozumný dôvod pre to, aby si neskôr vzala so žalovaným od otca
žalovaného pôžičku na vyplatenie týchto pôžičiek A. I.. Nevierohodne potom vyznieva tvrdenie svedka

Z. Y. o tom, že ho obidve sporové strany požiadali, aby im požičal peniaze na vyplatenie týchto ich
spoločných záväzkov titulom pôžičiek s úrokom voči A. I., keď sa blížila splatnosť pôžičiek a že obe
strany sa zaviazali svedkovi pôžičku vrátiť do decembra 2019. Žalovaný však netvrdil, že si zmluvné
strany mali dohodnúť lehotu na vrátenie pôžičky, pretože žalovaný uvádzal, že pôžička mala byť vrátená
na výzvu veriteľa. Rozpor v týchto tvrdeniach svedka a žalovaného ohľadom lehoty splatnosti pôžičky

neprispieva k vierohodnosti tvrdení žalovaného o spoločnom záväzku strán. S. Z. Y. neuviedol presnejší
dátum, keď mal so sporovými stranami uzavrieť takúto ústnu zmluvu o pôžičke a ani na akom mieste
sa to udialo, čo sú podľa názoru súdu základne údaje, ktoré by si mal svedok aj vzhľadom na odstup
času pamätať s prihliadnutím najmä na výšku pôžičky, ktorá nie je zanedbateľná, ak skutočne došlok poskytnutiu peňazí stranám s dohodou o povinnosti strán vrátiť ich svedkovi. Svedkyňa Y. P., matka
žalobkyne,ktoránavštevovaladomácnosťsporovýchstrán,keďpomáhalasostarostlivosťouoichdcéru,
uviedla, že žalovaný bol zásadne proti pôžičkám a v rámci ich rozhovorov nespomínal žiadne spoločné

pôžičky manželov, teda sporových strán. Pravdivosti tvrdeniu svedka Z. Y. nenasvedčuje ani to, keď
v platbe v sume 21.218 Eur zo dňa 25.6.2014, a v platbe v sume 1.000 Eur zo dňa 12.12.2014, ktoré
poukázal na účet A. I., uviedol rovnakú poznámku „A.l Y. vratenie“. V tejto poznámke teda svedok
nezmienil žalobkyňu, čo by logicky spraviť mal, ak by skutočne šlo o úhradu spoločného dlhu sporových
strán voči A. I.. Súd neuveril vysvetleniu svedka, že poznámky v uvedenom znení pri oboch platbách

uviedol z toho dôvodu, že viac miesta na dopísanie mena žalobkyne nebolo, a aby mal prehľad, o akú
záležitosť išlo. Svedok predsa mohol za použitia skratiek preformulovať túto poznámku tak, že by tam
vošli mená oboch sporových strán. Uvedená poznámka k účelu platby nepochybne potvrdzuje tvrdenie
žalobkyne, že platby sa týkali úhrady výlučných dlhov žalovaného. Svedok Z. Y. vypovedal, že požičal
žalobkynisumu1.000Eur,abymohlapokračovaťvdoktorandskejprácinavysokejškole.Ztohtotvrdenia
svedka v spojení s jeho vyjadrením, že žalobkyňa mu túto čiastku doteraz nevrátila, je zrejmé, že podľa

svedka povinnosť vrátiť pôžičku mala zaťažovať len žalobkyňu. Svedok v rámci jeho výsluchu neuvádzal
ako dlžníka z tejto pôžičky aj žalovaného. Svedok tým v podstate vyvrátil tvrdenie žalovaného o tom,
že svedok mal uvedenú sumu na uvedený účel požičať obom sporovým stranám. Nemôže sa potom
jednať o spoločný záväzok strán. Môže ísť nanajvýš o výlučný záväzok žalobkyne voči svedkovi, ktorého
existenciu však žalobkyňa tiež popierala, keď uvádzala, žeby od svedka nikdy peniaze nepýtala, pôžičku

od neho nedostala, s tým, že ak peniaze potrebovala, obrátila sa na svojich rodičov. Ani táto pôžička
však nebola preukázaná. Žalovaná ju popierala. Súd dodáva, že svedok nevedel uviesť presnejší dátum,
kedy mal poskytnúť žalobkyni peniaze, uviedol len rok 2014 alebo 2015, vôbec nešpecifikoval miesto,
kde došlo k dohode medzi zmluvnými stranami o takejto pôžičke, dobu, do kedy mu mala žalobkyňa
peniaze vrátiť a nevedel uviesť ani spôsob, akým mal žalobkyni peniaze poskytnúť, teda či v hotovosti

alebo prevodom na účet.

33. Žalobkyňa namietala vierohodnosť svedka Z. z dôvodu, že býva v rodinnom dome, ktorý je v katastri
nehnuteľností zapísaný ako vlastníctvo žalovaného, a mohol by svedka vyhodiť z domu, ak by svedok
nepotvrdil pri výpovedi verziu žalovaného, pričom svedok potvrdil, že predal svoj byt, a teda nemal

zabezpečené iné bývanie. Hoci svedok Z. Y. tvrdil, že mal so žalovaným korektný vzťah, a popieral
tvrdenie žalobkyne, že po rozchode sporových strán ho žalovaný chcel vyhodiť z domu, a že sa s
tým sťažoval žalobkyne do telefónu, tieto jeho tvrdenia boli spochybnené výsluchom iných svedkov.
Rodičia žalobkyne v rámci ich svedeckých výpovedí a aj svedok B. Y. totiž vypovedali, že žalovaný
s otcom nemali dobrý vzťah, mali nezhody, B. Y. uviedol, že mu jeho brat Z. Y. povedal, že si chcel

zabezpečiť nové bývanie. Svedok netvrdil, žeby mal so žalovaným uzavretú zmluvu, z ktorej by mu
vyplývalooprávnenieužívaťpredmetnýrodinnýdom.Zuvedenýchskutočnostípotomobjektívnevyplýva
určitý vzťah závislosti svedka od žalovaného čo do možnosti bývania svedka v rodinnom dome. Preto aj
po zohľadnení poznámky, ktorú svedok uviedol pri účele platby v prospech A. I. a ktorá nasvedčuje tomu,
že svedok týmito platbami uhrádzal výlučné dlhy žalovaného, s prihliadnutím na rozpor v tvrdeniach

svedka a žalovaného o splatnosti pôžičky, a s prihliadnutím na absenciu presnejších tvrdení svedka čo
do dátumu a miesta uzavretia zmluvy o pôžičke so sporovými stranami, súd výpoveď svedka o tom, že
požičal obom zmluvným stranám peňažné prostriedky v uvedených sumách považoval za nevierohodnú
a neprihliadal na ňu. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd ustálil skutkový stav tak, že šlo
o pôvodný výlučný dlh žalovaného voči A. I. titulom pôžičky (v sume 20.000 Eur a v sume 1.000 Eur),

a otec žalovaného poukázaním platieb zo dňa 25.6.2014 a 13.12.2014 na účet A. I. prenechal výlučne
žalovanému pôžičku, aby žalovaný splnil jeho veriteľovi A. I. svoj výlučný dlh v celkovej sume 22.218 Eur
titulom pôžičky. Predmetom konania o vyporiadanie BSM nie sú výlučné záväzky jedného z manželov.
Preto súd nevyporiadaval žalovaným tvrdené pôžičky.

34. Svedok A. I. uvádzal, že pôžičku od neho žiadal žalovaný na pokrytie bežných výdavkov v
domácnosti, výdavkov v spojení so starostlivosťou o dcéru, ktorá sa mala stranám narodiť. Mal.
S. sa sporovým stranám narodila 19.3.2013. Z potvrdení o uskutočnených prevodov z účtu svedka
vedeného v mBank na účet žalovaného vedeného v ČSOB, a.s. a z výpisov z účtu žalovaného
vedeného v ČSOB, a.s. bolo zistené, že svedok k platbe v sume 10.000 Eur zo dňa 10.12.2012

uviedol poznámku „jedna stena“ a k platbe v sume 10.000 Eur zo dňa 12.6.2013 uviedol poznámku
„vybavenie domu“. Keďže z predložených dokladov o úhradách stavebného materiálu, z výsluchov
svedka Z. Y. a svedka B. Y. vyplynulo, že v rokoch 2011 až 2013 prebiehala stavba rodinného domu
žalovaného, a vzhľadom na dátum poukázania platieb pôžičiek na účet žalovaného, ako aj vzhľadom natextpoznámokkuvedenýmbezhotovostnýmprevodomsvedkajepravdepodobné,žežalovanýpožičané
peniaze použil na stavbu jeho rodinného domu, prípadne na jeho vybavenie. Uvedenému záveru
zodpovedá aj vyjadrenie samotného žalovaného uvedené v jeho návrhu na rozvod manželstva strán a

prednesené na pojednávaní dňa 23.9.2016 vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 34P 61/2016,
z ktorých vyplýva, že žalovaný stavbu rodinného domu financoval aj pôžičkami od svojich kamarátov,
ktorým to potom vracal. A. I. vymedzil svoj vzťah k žalovanému ako kamarátsky, keď uviedol, že sa
poznajú od strednej školy. Žalobkyňa popierala, žeby strany potrebovali pôžičku za účelom úhrady ich
bežných mesačných výdavkov na život, keďže v čase poukázania prvej platby v sume 10.000 Eur dňa

10.12.2012 žalovaný pracoval u zamestnávateľa Antes GM v Trenčíne, žalobkyňa dostávala peniaze z
doktorandského štúdia a po narodení ich dcéry poberala rodičovský príspevok. Žalobkyňa svoje tvrdenia
zdokladovala predložením potvrdenia Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne zo dňa
12.4.2016, v zmysle ktorého poberala doktorandské štipendium od septembra 2010 do júna 2013,
od septembra 2014 do októbra 2014 (od 1.7.2013 do 31.8.2014 mala štúdium prerušené z dôvodu
materskej dovolenky), a pokiaľ ide o výšku štipendia, tak do júla 2012 vo výške 495 eur mesačne, od

augusta 2012 v sume 580 eur mesačne, od septembra 2014 v sume 596 eur mesačne, a predložením
potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, v zmysle ktorých boli žalobkyni vyplatené
štátne sociálne dávky, a to v jednorazové dávky v sume 151,37 eur + 678,49 Eur v marci 2013 titulom
príspevkuprinarodenídieťaťaapríplatkuktomutopríspevku,a poberalarodičovskýpríspevokodmarca
2013 vo výške 199,60 Eur mesačne, od januára 2014 vo výške 203,20 eur mesačne, ako aj prídavok na

dieťa od marca 2013 a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie v
obdobíodroku2012do2015.PodľapotvrdeniaÚradupráce,soc.vecíarodinyTrenčínzodňa27.3.2015
bol žalovaný evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.4.2013 do 11.8.2014, teda aj v
období, kedy mu 11.6.2013 na účet bola poukázaná druhá časť pôžičky vo výške 10.000 Eur. V čase
vyplatenia druhej platby 10.000 Eur poberala žalobkyňa štipendium vo výške 580 Eur, žalovaný dávku v

nezamestnanostivsume452,30Eurmesačne.Žalobkyňamalanajejúčtek1.6.2013prostriedkyvsume
1956,92Eur,žalovanýmalk1.6.2013prostriedkynajehoúčtevsume612,04Eur.Žalovanýnepreukázal
svoje tvrdenie, že strany minuli na stravu, oblečenie, drogériu, reštaurácie, kiná, kúpu hračiek, masáže,
aquaparky, výlety, lyžovačky, dovolenky mesačne aj 1.600 Eur, a aby tieto mesačné výdavky vykryli,
požičiavali si peniaze. Svedok K. P., otec žalobkyne uviedol, že žalobkyňa počas manželstva strán

nechodilanažiadnedovolenky.Súdvšakuvádza,žeakčasťzpožičanýchpeňazí,ktorébolipripísanéna
účet žalovaného, použil žalovaný na úhradu bežných potrieb, bežných výdavkov spoločnej domácnosti
strán (kúpa oblečenia, jedla, drogérie a iné), teda na bežnú spotrebu, tieto peniaze sa v rámci BSM
nevyporiadavajú v zmysle ustálenej judikatúry súdov. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že
skutočne použil svoj výlučný majetok , teda nejakú časť z požičaných peňazí od A. na kúpu umývadla

so skrinkou a postieľky s matracom (čo však žalobkyňa popierala), tak žalovanému by vzniklo právo
žiadať od žalobkyne, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho (požičaných peňažných prostriedkov) vynaložil na
spoločný majetok v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na dispozičný princíp musí bývalý
manžel v konaní o vyporiadanie BSM vzniesť procesný návrh, ktorým voči druhému bývalému manželovi
uplatní pohľadávku (nárok) na náhradu toho, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na získanie

spoločnej veci. Ak sporová strana o to nepožiada, bolo by prekročením návrhu nad rámec ustanovenia
§ 153 ods. 2 O.s.p. (teraz § 216 ods. 1, ods. 2 CSP), pokiaľ by súd takýto zápočet vykonal. K rovnakému
záveru dospel aj Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 22Cdo 999/2006 zo dňa 9.11.2006. Žalovaný však
takýto procesný návrh v konaní neučinil.

35. Podľa návrhu žalobkyne súd do masy BSM zahrnul aj peňažné prostriedky na bežnom účte
žalovaného vedenom v ČSOB, a.s. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Na účte neboli peňažné prostriedky
v sume 3.000 Eur, ako uvádzala žalobkyňa v žalobe. Podľa výpisu z účtu za február 2017 bol na účte
začiatočný stav 189,52 Eur, a po odpočítaní dvoch debetných transakcií zo dňa 1.2.2017 v sumách 2,59
Eur, 37,16 Eur (ďalšia debetná transakcia bola realizovaná až po právoplatnosti rozsudku o rozvode

manželstva) zostatok na účte ku dňu zániku BSM, t.j. ku dňu 3.2.2017 činil 149,77 Eur. Súd zostatok
na bežnom účte žalovaného prikázal žalovanému, keďže je majiteľom účtu. Žiadna zo strán nenavrhla
vyporiadať zostatok peňažných prostriedkov na účte žalobkyne S vedeného v SLSP, ktorý zostatok
k rozhodnému dňu 3.2.2017 podľa výpisu z uvedeného účtu predstavoval 3,70 Eur. Preto súd tieto
peňažné prostriedky na účte žalobkyne nevyporiadaval.

36. Súd pri vyporiadaní BSM preskúmal aj tvrdenia žalobkyne o tom, že spoločné peňažné prostriedky
strán boli použité na zhotovenie rodinného domu súp. 580 postaveného na parc. č. 873/2009,
zapísaného na LV č. XXXX k.ú. Y. vo vlastníctve žalovaného a na jeho zariadenie. Žalobkyňa tietoinvestície vymedzila v písm. b/ žaloby pod položkami č. 1 až 25. Z predložených dokladov o úhradách
stavebného materiálu, vybavenia izieb, z výsluchov svedka Z. Y. a svedka B. Y. vyplynulo, že v
rokoch 2011 až 2013 prebiehala stavba rodinného domu žalovaného. Z ustanovenia § 150 druhej

vety Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do
ostatného (výlučného) majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný
nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície. Súd bude zohľadňovať sumu peňažných
prostriedkov skutočne vynaložených na túto stavbu v preukázanej výške. Pri určení výšky náhradovej
pohľadávky podľa § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka je v zmysle judikatúry súdov (uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/10/2011 zo dňa 26.6.2012) nevyhnutné vychádzať zo sumy
skutočnej výšky investícií, teda zo súm, za ktoré bol po dohode s predávajúcim kúpený stavebný
materiál, resp. zo súm, za ktoré boli po vzájomnej dohode vyplatení robotníci na stavbe. V zmysle
judikatúrysúdov(napr.rozsudokNajvyššiehosúduČRsp.zn.22Cdo2263/2005zodňa31.1.2006) platí,
že dôkazné bremeno leží na účastníkovi, ktorý tvrdí, že ktokoľvek z bezpodielových spoluvlastníkov
vynaložil za trvania BSM prostriedky na oddelený majetok druhého účastníka, keďže tento účastník

požaduje, aby prostriedky boli nahradené a tak sa zvýšil jeho vyrovnací podiel, teda tvrdí skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Ak účastník, ktorý počas manželstva na svoj oddelený
majetok vynakladal preukázateľne peňažné sumy, tvrdí, že išlo o jeho výlučné prostriedky, je na ňom,
aby túto skutočnosť preukázal. Žalobkyňu teda zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, či, kedy a
v akej sume sporové strany investovali spoločné peňažné prostriedky do stavby rodinného domu a

jeho zariadenia. Žalovaný totiž popieral tvrdenia žalobkyne, že spoločné peniaze strán boli použité na
investície do jeho domu, pričom uvádzal, že stavbu domu a jeho zariadenie financoval jeho otec Z.
Pre unesenie dôkazného bremena žalobkyne nestačilo len preukázať, že stavebný materiál, zariadenie
domu, boli zakúpené počas trvania manželstva strán, ale bolo nutné hodnoverne preukázať, že tieto
položky boli zakúpené zo spoločných prostriedkov strán a boli použité na výlučný majetok žalovaného.

37. Žalovaný s jeho podaním zo dňa 17.6.2021 predložil súdu originály pokladničných blokov , o ktorých
uviedol, že ich mu odovzdal jeho otec a tieto predložil s cieľom preukázať, že tieto položky ohľadom
investícii do domu žalovaného pod písm. b/ žaloby financoval jeho otec. Fotokópie týchto pokladničných
dokladov predložil pôvodne s jeho podaním zo dňa 20.11.2020. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že

tie platby, resp. položky, ktoré sú zaevidované v žalobe pod písmenom b/ ako realizované platobnou
kartou a takisto pod písm. a/ ako realizované platobnou kartou uznáva, že boli platené platobnou kartou
otca žalovaného. Pokiaľ je však na predložených bločkoch zaevidovaná úhrada v hotovosti, trvala na
tom, že šlo o peňažné prostriedky patriace sporovým stranám. Žalobkyňa napokon trvala na tom, že zo
spoločných prostriedkov boli financované položky č. 1, 4, 5, 6, 8 až 14, 16 až 19, 21 až 24, ktoré zhrnula

v tabuľke, predloženej v rámci záverečnej reči jej právneho zástupcu.

38. Z dodacieho listu č. K vystaveného Ptáček - veľkoobchod, a.s. zo dňa 25.5.2013 vyplýva kúpa 8
ks radiátorov (položka 1) bez uvedenia ich ceny. Boli kúpené podľa žalobkyne v cene 720 Eur, podľa
žalovaného v cene 678 Eur. Tvrdenie žalobkyne, že dňa 15.5.2013 vložil žalovaný na svoj účet sumu

510 Eur a dňa 27.5.2013 vybral zo svojho účtu sumu 450 Eur, potvrdené výpisom z účtu žalovaného,
nepreukazuje, že peniazmi vybratými z účtu financoval žalovaný kúpu radiátorov, aj s prihliadnutím na
to, že k dodávke radiátorov došlo dva dni pred výberom uvedenej čiastky z účtu žalovaného.

39. Z pokladničného bloku vystaveného Merkury Market Slovakia, s.r.o. zo dňa 31.10.2013 vyplýva kúpa

dlažby Davinci Arena 60/60 za 124,99 Eur (položka 4) a z pokladničného bloku vystaveného Merkury
Market Slovakia, s.r.o. zo dňa 15.11.2013 vyplýva kúpa plávajúcej podlahy s lištami, spojkami za 614,93
Eur (položka 5), pričom kúpne ceny boli uhradené v hotovosti a ako odberateľ je uvedený žalovaný.
Žalovaný vysvetlil, že bločky z Merkury Market Slovakia, s.r.o. sú vystavené na jeho meno z dôvodu
čerpania bodov na zákaznícku kartu, ktorú mal na svoje meno vystavenú žalovaný. Žalobkyňa tvrdila, že

na predloženom bločku je len časť dlažby, nie je tým zdokladovaná kúpa celej dlažby v dome, hodnotu
ktorej investície (položky 4) žalobkyňa odhadla na 400 Eur. Nepreukázala však, že zo spoločných
prostriedkov strán bola uhradená táto položka v žiadnom rozsahu.

40. Z pokladničného bloku vystaveného Woodcote Slovakia, s.r.o. zo dňa 6.5.2013 vyplýva kúpa

materiálu na stierky v dome (položka 6) a to v sume 500 Eur v hotovosti a v časti 124,99 Eur platobnou
kartou, pričom z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že dňa 9.5.2013 bola z jeho účtu odpísaná táto
transakcia zo dňa 6.5.2013 v sume 124,99 Eur v prospech predajcu. Preto boli tvrdenia žalobkyne
preukázané, že v rozsahu ceny 124,99 Eur bola uvedená investícia do domu žalovaného hradená zospoločných prostriedkov strán, z účtu žalovaného. Žalobkyňa nepreukázala, že táto investícia bola v
celkovej hodnote 3.000 Eur.

41. Z pokladničného bloku vystaveného Merkury Market Slovakia, s.r.o. zo dňa 3.10.2013 vyplýva kúpa
materiálu na obklad kúpeľne a osobitného WC za cenu 238,77 Eur (položka 8), pričom kúpna cena
bola uhradená v hotovosti a ako odberateľ je uvedený žalovaný, ktorý uvádzal, že tento tovar uhradil
jeho otec v hotovosti. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný na kúpu materiálu na obklad kúpeľne a osobitného
WC vynaložil celkovo 1.500 Eur, teda nie len sumu 238,77 Eur. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaný

predložil len bloček na časť stavebného materiálu - na obkladové lišty, pričom uviedla, že z výpisu z účtu
žalovanéhovyplýva,žezúčtužalovanéhobolivprospechtohoistéhoobchoduMerkuryMarketSlovakia,
s.r.o. poukázané platby v sume 673,90 Eur zo dňa 3.10.2013, v sume 124,80 Eur dňa 4.10.2013 a
v prospech obchodu so stavebninami Woodcote TN bola poukázaná platba v sume 134,40 Eur zo
dňa 4.10.2013. Súd zistil, že tieto platby z 3.10.2013, 4.10.2013 skutočne vyplývajú z výpisu z účtu
žalovaného, ktorý nevysvetlil účel týchto platieb. Keďže tieto platby z účtu žalovaného boli z rovnakého

dňa ako úhrada zaevidovaná na pokladničnom bloku predloženom žalovaným na zdokladovanie kúpy
obkladu do kúpeľne, resp. boli vykonané bezprostredne nasledujúceho dňa, a prijímateľom platieb boli
obchody so stavebninami, súd uzavrel, že žalobkyňa preukázala, že žalovaný zo svojho účtu, teda zo
spoločných prostriedkov na kúpu tohto stavebného materiálu do jeho domu vynaložil dňa 3.10.2013
sumu 673,90 Eur a dňa 4.10.2013 sumy 124,80 Eur a 134,40 Eur. Žalobkyňa však nepreukázala,

že zo spoločných prostriedkov bola dňa 3.10.2013 uhradená aj cena 238,77 Eur podľa predloženého
pokladničného bloku, keďže úhrada bola realizovaná v hotovosti a žalovaný tvrdil, že to platil jeho otec.

42. Žalovaný tvrdil, že položka 9 - sprchový kút - sklené dvere stála 200 Eur a zaplatil ju jeho otec,
ktorý uhradil B. aj cenu prác spojených s jeho osadením. Žalobkyňa neuviedla ani dátum zakúpenia

a namontovania tejto veci do kúpeľne v dome. Bloček od nadobudnutia tejto veci nepredložila žiadna
zo strán. Žalobkyňa tak nepreukázala svoje tvrdenie, že sprchový kút bol zakúpený zo spoločných
prostriedkov v cene 700 Eur.

43. Z faktúr č. L č. L pokladničného bloku na sumu 56,70 Eur, pokladničného bloku na sumu 99,96

Eur, vystavených dňa 27.2.2014 Ptáček - veľkoobchod a.s. vyplýva kúpa vaňovej batérie za 56,70 Eur,
kúpa sprchovej batérie za cenu 99,96 Eur (položka 10), pričom kúpna cena bola uhradená v hotovosti.
Žalobkyňa nepreukázala, žeby bol tento tovar v sume 156,66 Eur, prípadne aj ďalšie ňou tvrdené batérie
(doňoutvrdenejcelkovejsumy350Eur)kúpenézospoločnýchprostriedkovstrán,keďžežalovanýtvrdil,
že ich uhradil otec žalovaného, a dodal, že batéria z kuchyne bola zo starej kuchynskej linky od dcéry

otca žalovaného. Ani z výpisu z účtu žalovaného za február 2014 nevyplýva, žeby z jeho účtu bola dňa
27.2.2014, keď bola realizovaná kúpa batérií uhradená kúpna cena za tovar uvedenému alebo inému
predajcovi vodárenského materiálu.

44. Z faktúry č. L pokladničného bloku na sumu 141,05 eur, vystavených dňa 10.5.2013 Ptáček -

veľkoobchod a.s. vyplýva kúpa kombinovaného WC so sedátkom a príslušenstvom za 141,05 Eur
(položka 11), pričom kúpna cena bola uhradená v hotovosti. Žalobkyňa neuviedla dátum, kedy malo
byť kúpené aj druhé ňou tvrdené WC. Žalobkyňa nepreukázala, žeby bola táto položka, ktorej hodnotu
odhadla na 500 Eur, kúpená zo spoločných prostriedkov strán. Žalovaný totiž tvrdil, že tento tovar
uhradil otec žalovaného. Žalobkyňa k tejto položke uviedla, že dňa 15.5.2013 vložil žalovaný na svoj

účet sumu 510 Eur, no bližšie svoje tvrdenie a jeho súvislosť s touto tvrdenou investíciou nevysvetlila,
pričom skutočnosť, že dňa 15.5.2013 vložil žalovaný na svoj účet sumu 510 Eur nijako nepreukazuje
financovanie WC s príslušenstvom zo spoločných prostriedkov strán, keďže k úhrade tohto tovaru došlo
pred tým.

45. Žalovaný tvrdil, že vaňa (položka 12 ) stála 170 Eur, teda nie 180 Eur ako tvrdila žalobkyňa a ďalej
tvrdil, že táto položku ako aj žľab v sprchovacom kúte v cene 130 Eur (položka 13) zaplatil jeho otec.
Žalobkyňa neuviedla ani dátum zakúpenia a namontovania týchto vecí v interiéri domu žalovaného.
Bloček od nadobudnutia tejto veci nepredložila žiadna zo strán. Žalobkyňa tak nepreukázala svoje
tvrdenie, že vaňa ako aj žľab boli zakúpené do domu žalovaného zo spoločných prostriedkov a že cena

investície do vane bola 180 Eur.

46. Žalovaný tvrdil, že zrkadlo (položka 14 ) stálo 30 Eur a zaplatil ho jeho otec. Žalobkyňa neuviedla
ani dátum zakúpenia a namontovania tejto veci v interiéri domu žalovaného. Bloček o nadobudnutí tejtoveci nepredložila žiadna zo strán. Žalobkyňa tak nepreukázala svoje tvrdenie, že zrkadlo bolo zakúpené
do domu žalovaného zo spoločných prostriedkov a že cena tejto investície mala byť 70 Eur. Iné zrkadlo
do kúpeľne však súd vyporiadal v rámci hnuteľných vecí spolu so skrinkou a umývadlom - položka 4.

47. Z faktúry č. L pokladničného bloku na sumu 48,88 Eur, vystavených dňa 5.6.2014 Ptáček -
veľkoobchod a.s. vyplýva kúpa klasického umývadla s príslušenstvom za 48,88 Eur (položka 16), pričom
kúpna cena bola uhradená v hotovosti. Je bez právneho významu tvrdenie žalobkyne, že na faktúre
chýbajú podpisy, keďže dôkazné bremeno zaťažovalo žalobkyňu. Žalobkyňa neuviedla dátum, kedy

malo byť kúpené aj druhé ňou tvrdené umývadlo do kuchyne. Žalobkyňa nepreukázala, žeby táto
položka, ktorej hodnotu odhadla na 150 Eur, bola kúpená zo spoločných prostriedkov strán. Žalovaný
totiž tvrdil, že tento tovar kúpil otec žalovaného a dodal, že umývadlo z kuchyne bolo zo starej kuchynskej
linky od dcéry otca žalovaného, čo má vyplývať z fotografií, ktoré predložila žalobkyňa.

48. Žalovaný tvrdil, že na kúpu antén (položka 17 ) bolo vynaložených 33,19 Eur, teda nie 150 Eur ako

tvrdila žalobkyňa a ďalej tvrdil, že túto položku zaplatil jeho otec. Žalobkyňa neuviedla dátum zakúpenia
a namontovania týchto vecí v dome žalovaného. Žalovaný predložil pokladničné bločky, a to vystavené
Petrom Šumichrastom -ANSAT, Trenčín zo dňa 1.4.2014 na sumu 5 Eur, zo dňa 23.7.2014 na sumu
24,90 Eur, a NAY a.s. zo dňa 19.8.2015 na sumu 3,29 Eur, t.j. spolu 33,19 Eur, z ktorých vyplýva kúpa
antén s príslušenstvom s platbou v hotovosti. Žalobkyňa tak nepreukázala svoje tvrdenie, že antény boli

zakúpené do domu žalovaného v cene 150 Eur a zo spoločných prostriedkov strán.

49. Z pokladničných blokov vystavených Merkury Market Slovakia, s.r.o. zo dňa 19.12.2013 na sumu
939,55 Eur, 96,90 Eur, a zo dňa 7.1.2014 na sumu 72 Eur vyplýva kúpa dverí z cédru a zárubní (položka
18) v celkovej cene 1.108,45 Eur, pričom kúpna cena bola uhradená v hotovosti a ako odberateľ je

uvedený žalovaný. Žalovaný uvádzal, že túto položku v celej výške 1.108,45 Eur hradil jeho otec.
Predložený rukou písaný odkaz s textom „Mišo - 11. dec 2013 zobral som 250 Eur na dvere„ nasvedčuje
však pravdivosti tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný vzal čiastku 250 Eur na kúpu interiérových dverí do
jeho domu. Žalovaný nepopieral, že tento odkaz písal on, a súd má za to, že jediný rozumný dôvod pre
ktorý, takýto oznam mohol napísať pre žalobkyňu mohol byť ten, že na kúpu dverí vzal buď spoločné

peniaze strán alebo peniaze, ktoré boli výlučným majetkom žalobkyne. Žalobkyňa tvrdila, že túto sumu
vzal žalovaný z jej úspor spred manželstva , ktoré mala v hotovosti v sume 3.500 Eur uložené v dome
v komode a uviedol jej, že jej ich vráti. Svedok K. P., otec žalobkyne potvrdil, že žalobkyňa mala
pred uzavretím manželstva usporenú čiastku 3.500 Eur, ktorá bola získaná aj tým, že počas svadby
chodila po dedine a vyberala peniaze, čo je tradíciou na dedine Stankovany. Svedkyňa Y. P., matka

žalobkyne dosvedčila, že žalobkyňa mala v komode uložené peniaze , ktoré vyzbierala pred uzavretím
manželstva v dedinách Stankovany, Rojkov, a tiež tie peniaze, ktoré svedkyni pre žalobkyňu z dôvodu
blížiaceho sa sobáša darovali kamarátky svedkyne. Menovaná svedkyňa zároveň uviedla, že počula
rozhovor sporových strán, z ktorého vyplynulo, že žalovaný si vzal od žalobkyne peniaze s tým, že
ich jej potom vráti a peniaze mali byť použité na dvere a išlo o peniaze z obálky v komode; svedkyňa

neuviedla konkrétnu sumu, o ktorej sa strany mali rozprávať. Súd mal preto za to, že boli preukázané
tvrdenia žalobkyne, že boli použité jej výlučné peňažné prostriedky v rozsahu 250 Eur na interiérové
dvere v rodinnom dome žalovaného, a žalovaný je povinný vrátiť celú túto sumu žalobkyni, keďže sa
nejednalo o spoločné prostriedky strán, ale šlo o oddelený majetok žalobkyne, a žalovaný sa zaviazal
jej ich vrátiť. Žalobkyňa nežiadala vrátenie peňazí už v čase ich použitia žalovaným, ale uspokojila sa

s jeho prísľubom, že jej ich vráti, z čoho možno vyvodiť jej konkludentný súhlas s prenechaním peňazí
žalovanému s podmienkou, že jej ich vráti. Súd teda vyhodnotil prenechanie týchto peňazí žalovanému
ako pôžičku, a keďže manželmi nebol dohodnutý termín vrátenia, v zmysle § 563 Občianskeho
zákonníka splatnosť záväzku nastala deň potom, keď bola žalovanému doručená žaloba, v ktorej žiadala
žalobkyňa od žalovaného vrátiť peniaze. Žalobkyni sa nepodarilo preukázať použitie aj ďalšej časti jej

hotovostných úspor spred manželstva na oddelený majetok žalovaného. Svedok K. P. síce uviedol, že
všetky tieto úspory žalobkyne išli určite na stavbu domu žalovaného, ktorý sa vtedy staval, no svedok
neuviedol nič bližšie k takému použitiu aj zvyšnej časti peňazí a jeho vyjadrenie bral súd len ako jeho
domnienku. Súd poukazuje na to, že sporové strany mali rodinu, maloletú dcéru, a museli hradiť aj bežné
výdavky v domácnosti, pričom aj žalobkyňa uviedla, že všetky jej finančné prostriedky zo štipendia,

materskej a hotovosť v sume 3.500 Eur vložila do stavby domu ako aj na chod domácnosti. Existovali
teda pravidelné výdavky sporových strán, na úhradu ktorých mohli byť použité tieto výlučné úspory
žalobkyne. Žalobkyňa trvala na tom, že jej pred odchodom z domu v Trenčíne otec žalovaného prisľúbil,
že jej vráti peniaze v sume 3.500 Eur, ktoré boli výlučným majetkom žalobkyne a boli investovanéžalovaným do jeho domu. Z výpovedí svedkov rodičov žalobkyne vyplýva, že rodičia žalobkyne boli
pri uvedenom rozhovore medzi otcom žalovaného a žalobkyňou ohľadom týchto peňazí, ktoré mali byť
použité na stavbu domu žalovaného a otec žalovaného mal prisľúbiť, že žalobkyni tieto peniaze vráti

na účet. Otec žalovaného Z. v rámci jeho svedeckej výpovede popieral, žeby sľúbil žalobkyni vrátiť
tieto peniaze. Svedkovia si teda v tejto časti ich výsluchov odporovali. Súd však uvádza, že pokiaľ by
aj svedok Z. Y. dal žalobkyni tento prísľub, uvedené nepreukazuje existenciu nároku žalobkyne voči
žalovanému na nahradenie úspor žalobkyne v celej tvrdenej sume 3.500 Eur. Rodičia žalobkyne v
rámci svedeckých výpovedí nepotvrdili, žeby sa sám žalovaný zaviazal vrátiť peniaze žalobkyni, ktorý

prísľub by sa dal od neho očakávať, ak by peniaze žalobkyne skutočne investoval do jeho domu. Podľa
vyjadrenia svedka K. st. Z. Y. pri tomto rozhovore uviedol, že nevedel, že takýmto spôsobom boli použité
peniaze žalobkyne. Z tohto vyjadrenia svedka K. P. je teda zrejmé, že svedok Z. Y. sa po prvý krát o
takomto použití peňazí žalobkyne dozvedel od žalobkyne až pri uvedenom rozhovore. Ak teda učinil
svedok Z. Y. prísľub na vrátenie peňazí žalobkyni, urobil tak len na základe tvrdenia žalobkyne, ktorému
v uvedenom okamihu uveril, bez toho, aby sám bol svedkom použitia výlučného majetku žalobkyne do

predmetného rodinného domu. Preto prípadný prísľub Z. Y. na vrátenie peňazí žalobkyni nemá žiaden
význam z hľadiska preukázania tvrdení žalobkyne o investovaní jej oddeleného majetku v sume 3.500
Eur do domu žalovaného. Žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia, keďže neuviedla, kedy, v akej sume,
a na čo konkrétne žalovaný použil jej výlučné peniaze a nepreukázala takéto použitie jej výlučného
majetku - úspor (okrem investície do dverí v sume 250 Eur zo dňa 11.12.2013). Žalovaný popieral

tvrdenie žalobkyne, že zo spoločných prostriedkov mali byť počas manželstva zakúpené exteriérové
dvere, a toto jej tvrdenie bolo vyvrátené znaleckým posudkom č. 180/2012 vyhotoveným znalcom z
odborustavebníctvoIng.ĽubošomHavieromdňa7.10.2012,keďžezposudku(str.6)vyplýva,žeznalec,
ktorý ohodnocoval nehnuteľnosť, na ohliadke predmetného rodinného domu dňa 3.10.2012 zistil, že v
obvodových stenách boli osadené okná aj dvere.

50. Žalovaný tvrdil, že plynový kotol Tiger (položka 19 ) bol nadobudnutý dňa 28.5.2013 v predajni
Ptáček v Trenčíne za kúpnu cenu 1.040 Eur uhradenú v hotovosti otcom žalovaného a zakúpil ho brat
jeho otca, ktorý ho aj namontoval s tým, že doklad o kúpe sa nezachoval, ale žalovaný má vedomosť
o tom, že tovar bol fakturovaný faktúrou č. L. Bloček o nadobudnutí tejto veci nepredložila žiadna zo

strán. Žalobkyňa tak nepreukázala svoje tvrdenie, že plynový kotol bol zakúpený do domu žalovaného
zo spoločných prostriedkov a že cena tejto investície mala byť 1580 Eur.

51. Žalovaný tvrdil, že nádrž , studňa - položka 21 bola prinesená B. zadarmo, teda neuhradilo sa za ňu
2.000 Eur ako tvrdila žalobkyňa. Žalobkyňa neuviedla dátum zakúpenia a namontovania tejto položky.

Žalovaný predložil pokladničný blok vystavený Stavmat spol. s.r.o. Trenčín zo dňa 31.7.2014, z ktorého
vyplýva úhrada kúpnej ceny 50,85 Eur za šachtový poklop, a to kartou, no na výpise z účtu žalovaného
nie je zaznamenaná táto debetná operácia. Žalobkyňa tak nepreukázala svoje tvrdenie, že na kúpu a
inštaláciu nádrže, studne bola vynaložená suma 2.000 Eur zo spoločných prostriedkov strán.

52. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom jej tvrdenia, že zo spoločných prostriedkov strán
bola zakúpená aj položka 22, a to betón, podlahy, interiér za 3.500 Eur. Žalovaný uvádzal, že hrúbka
betónového poteru v dome je 5cm, a pri výmere podlahovej plochy domu 100 m2, bol použitý betón
v objeme asi 5 m3, pričom náklady na tento stavebný materiál predstavovali 718,37 Eur, uhradil ich
jeho otec v hotovosti, predložil pokladničné bloky vystavené Woodcote Slovakia s.r.o., Trenčín zo dňa

21.5.2015 na sumu 95,81 eur, zo dňa 23.5.2015 na sumu 112,36 Eur, zo dňa 25.5.2015 na sumu 110,20
Eur, z ktorých vyplýva úhrada tohto stavebného materiálu v hotovosti.

53. Žalobkyni sa nepodarilo preukázať ani to, že zo spoločných prostriedkov strán bolo financované
zateplenie a fasáda domu žalovaného (položka 23) v celkovej sume 6.000 Eur. Žalovaný uvádzal, že

počas manželstva v roku 2013 bol realizovaný už len zvyšok zateplenia a fasáda v cene cca 2.100 Eur a
predložil pokladničný blok vystavený Woodcote Slovakia s.r.o., Trenčín zo dňa 18.6.2013 o úhrade sumy
131,01 Eur v hotovosti, cenovú ponuku vyhotovenú J. D., Nesluša na cenu materiálu a prác na fasáde
domu na sumu 2.096 eur, a dodal, že aj položku č. 23 platil jeho otec v hotovosti. Tvrdenie žalovaného o
tom, že pred uzavretím manželstva už bolo zhotovené zateplenie domu na 90% plochy domu potvrdzuje

aj predložený znalecký posudok č. 180/2012 znalca Ing. Ľuboša Haviera zo dňa 7.10.2012, v ktorom
sú fotografie z ohliadky domu realizovanej znalcom dňa 3.10.2012, z ktorých je zrejmé, že zateplenie
domu ku dňu ohliadky bolo hotové okrem časti zadnej časti domu. Napokon aj samotná žalobkyňa napojednávaní potvrdila, že zateplenie domu bolo počas manželstva strán realizované len v zdanej časti
domu.

54. Žalobkyňa nepreukázala, že zo spoločných prostriedkov strán bola financovaná stavba plotu,
tvárnice, piesok, cement (položka 24) v celkovej sume 1.500 Eur. Žalovaný uvádzal, že plot bol
zhotovovaný svojpomocne otcom žalovaného postupne od roku 2015, no zatiaľ nie je dokončený,
náklady s tým spojené boli vo výške 800 Eur a platil ich otec žalovaného v hotovosti. Žalovaný predložil
pokladničné bloky o úhrade kúpnej ceny za betón vystavené Stafis s.r.o., Trenčín zo dňa 3.6.2015 na

sumu 183 Eur v hotovosti, zo dňa 3.9.2015 na sumu 218,50 eur v hotovosti, pokladničný blok vystavený
BauMax SR, spol. s r.o., Trenčín zo dňa 13.10.2015 o úhrade kúpnej ceny v sume 347,60 Eur kartou
(úhrada tejto sumy však nevplýva z výpisu z účtu žalovaného), pokladničný blok vystavený Obi Slovakia,
s.r.o. zo dňa 18.6.2016 na úhradu cementu v cene 15,33 Eur v hotovosti, pokladničný blok vystavený
Stavmat Stavebniny, s.r.o., Trenčín zo dňa 9.7.2016 na úhradu ďalšieho materiálu na plot v cene 11,43
Eur v hotovosti, t.j. bločky znejúce spolu na sumu 775,86 Eur.

55. Žalobkyňa neuviedla a nepreukázala, v akých sumách a kedy boli stavebné práce na dome
žalovaného financované zo spoločných prostriedkov strán.

56. Z investícií do domu žalovaného, ktoré žalobkyňa žiadala pri vyporiadaní BSM nahradiť sa žalobkyni

napokon podarilo preukázať, že na oddelený majetok žalovaného boli vynaložené tieto spoločné
prostriedky strán: debetná transakcia z účtu žalovaného v prospech Woodcote Slovakia, s.r.o. v čiastke
124,99 Eur zo dňa 6.5.2013 za kúpu materiálu na stierky v dome (položka 6), debetné transakcie z
účtu žalovaného v prospech Merkury Market Slovakia, s.r.o. v sume 673,90 Eur zo dňa 3.10.2013, v
sume 124,80 Eur dňa 4.10.2013 a v prospech obchodu so stavebninami Woodcote TN v sume 134,40

Eur zo dňa 4.10.2013 za kúpu materiálu na obklad kúpeľne a WC v dome (položka 8), t.j. spolu suma
1.058,09 Eur.

57. Ohľadom ostatných žalobkyňou uplatnených položiek už žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a
súd prihliadal na výsluchy svedkov Z. Y. a B. Y., ktorými boli potvrdené tvrdenia žalovaného, že stavbu

domu, kúpu stavebného materiálu a kúpu vybavenia interiéru domu (radiátorov, sprchového kútu, vane,
atď.) financoval zo svojich prostriedkov Z. Y.. Svedok Z. Y. uviedol, že si odložil všetky pokladničné
bločky ohľadom nákupu stavebného materiálu na dom. Výpoveď svedka Z. Y. bola v tejto časti potvrdená
výpoveďou B. Y., ktorý je jeho bratom a ktorý, keďže ma stavebnú firmu, staval predmetný rodinný dom
od jeho obvodových múrov, vrátane interiéru, s výnimkou strechy. Svedok B. Y. uviedol, že všetko na

stavbe financoval Z. Y., ktorý platil stavebný materiál, stalo sa, že peniaze dal v hotovosti žalovanému ,
ktorý v obchode vyplatil materiál, prípadne sa platil materiál platobnou kartou v obchode. Svedok B.
Y. ďalej uviedol, že žalovaný nemal peniaze na stavbu, bol nezamestnaný. Svedok nemal vedomosť o
tom, žeby investície do domu boli zo spoločných prostriedkov sporových strán. Svedok uviedol, že tieto
investície do domu financoval Z. Y., ktorý si aj požičal peniaze. Pokiaľ svedkyňa Y. P. uvádzala, že strany

kupovali a platili piesok, stierky, dlažbu, obklad v kúpeľni, sprchovací kút, svedkyňa neuviedla základné
údaje o tom, aký tovar, kedy, kde, kým, za koľko a z koho peňazí sa platil, čo zrejme bolo dané tým,
že nebola pri tom (svedkyňa netvrdila opak) , keď v predajniach bola platená cena tohto tovaru, a preto
nemohla vidieť, že kto pri pokladni za tovar platil, resp. koho peniazmi boli jednotlivé položky uhrádzané.
Svedok B. Y. dodal, že žalovaný pomáhal pri stavbe domu manuálnou prácou, pri kúpe stavebného

materiálu v obchodoch. Svedok Z. Y. uviedol aj relevantné finančné zdroje postačujúce na financovanie
stavby a zariadenia domu. Uviedol, že dokázal ušetriť peniaze, pretože poberal výsluhový dôchodok
vo výške cca 1.100 Eur mesačne, a dosahoval zárobok vo výške 600 Eur mesačne, keďže do roku
2014 pracoval ako kurátor zbierkových umeleckých predmetov ozbrojených síl v Akadémii ozbrojených
síl v Liptovskom Mikuláši a požičal si asi v decembri 2012 na neočakávané výdavky čiastku 60.000

Eur od svojej dcéry. Tvrdenia svedka Z. boli potvrdené z výpisov z účtu otca žalovaného vedeného v
SLSP, a.s. za obdobie od októbra 2011 do februára 2017, z ktorých bolo zistené, že otcovi žalovaného
bol z Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia pravidelne vyplácaný výsluhový dôchodok vo výške
od 1.100 Eur do 1.160 Eur mesačne, a z výpisov z účtu otca žalovaného vedeného v Prima banke
Slovensko, a.s. za obdobie od októbra 2012 do 4.8.2016 bolo zistené, že zo strany VÚ ŠR ÚFZ ZV

bola otcovi žalovaného do júna 2014 vyplácaná odmena vo výške od 375 Eur do 761,68 Eur mesačne,
a od mája 2015 zo strany Zväzu vojakov Slovenskej republiky mu bola vyplácaná čiastka 265,04 Eur
mesačne. Napokon tvrdenie svedka Z. Y., že on financoval stavbu domu potvrdzuje aj medzi stranami
nespornýfakt,žesvedoksaakoprvýdodomunasťahoval,bývalvňom,atonajprvsostranami,asvedokostal v dome bývať aj potom, keď sa najprv z neho odsťahovala žalobkyňa, a následne sa odsťahoval
žalovaný do svojho bytu.

58. Z predloženej zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX zo dňa 18.11.2010 súd zistil, že žalovaný
ako dlžník uzavrel dňa 18.11.2010 s ČSOB, a.s. ako veriteľom úverovú zmluvu , na základe ktorej
banka vyplatila žalovanému úver v sume 50.000 Eur za účelom výstavby nehnuteľnosti - rozostaveného
domu bez súp. č. na parc. č. 873/134 k.ú. Y., a žalovaný sa zaviazal úver splatiť aj s úrokom v
mesačných splátkach vo výške 230,14 Eur. Ide o výlučný záväzok žalovaného, ktorý vznikol pred

uzavretím manželstva strán. Z prehľadu úhrad splátok úveru vyhotoveného ČSOB, a.s., z výpisu z účtu
žalovaného súd zistil, že z účtu žalovaného boli na účet banky titulom predmetného úveru vykonané
7 platby v sume 233,64 Eur od 15.11.2012 do 15.5.2013, 5 platby po 230,14 Eur od 17.6.2013 do
15.10.2013, t.j. spolu v sume 2.786,18 Eur. Túto sumu navrhla strana žalobkyne v záverečnom návrhu
vyporiadať. Poslednú mimoriadnu splátku v sume 47.427 Eur zo dňa 8.11.2013 už strana žalobkyne
v záverečnom návrhu nežiadala vyporiadať v žiadnej jej časti (pôvodne žiadala vyporiadať čiastku

1.050 Eur použitú na splatenie úveru), pretože žalovaný vysvetlil a výpisom zo svojho účtu a účtu
svojho otca zdokladoval, že peniaze na výplatu tejto poslednej splátky mu na účet vložili členovia jeho
rodiny (vklady 2.000 Eur, 500 Eur, 30.000 Eur zo dňa 7.11.2013, 500 Eur zo dňa 8.11.2013), vrátane
jeho otca (vklady 8.000 Eur z 30.10.2013, 1.000 Eur z 4.11.2013), a na svojom účte mal aj zostatok
prostriedkov z pôžičiek od A. I. (vklady 10.000 Eur dňa 11.12.2012, 10.000 Eur dňa 12.6.2013), s

tým, že súčet týchto prostriedkov prevyšuje výšku poslednej mimoriadnej splátky úveru. Keďže boli
nepochybne preukázané platby úverových splátok z prostriedkov na účte žalovaného počas manželstva,
a na účet žalovaného mu chodila výplata, ktorá patrí do BSM, v zmysle judikatúry súdov (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2263/2005 zo dňa 31.1.2006) platí, že došlo k vynaloženiu
spoločných prostriedkov na výlučný dlh žalovaného, pokiaľ žalovaný nepreukáže, že splátky úveru boli

uhradené z jeho výlučného majetku. Žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol. Tvrdil, že splátky úveru
boli strhávané z jeho účtu aj počas trvania manželstva strán, ale otec žalovanému dával u nich doma na
ruku pravidelne hotovosť, ktorá mala slúžiť na úhradu týchto splátok úveru. Svoje tvrdenie však žalovaný
nijako neupresnil, neuviedol, kedy v akej sume mu otec odovzdal peniaze na jednotlivé splátky úveru
v období trvania manželstva strán, či a kedy žalovaný tieto peniaze vložil na účet, z ktorého boli potom

strhnuté peniaze vo výške splátky v prospech banky. V rámci procesnej obrany tak neuniesol bremeno
tvrdenia. Navyše, svedok Z. tvrdenie žalovaného nepotvrdil, v rámci výpovede sa k otázke úhrady
splátok úveru nevyjadroval. Žalobkyni tak vznikla náhradová pohľadávka voči žalovanému podľa § 150
Občianskeho zákonníka, a vzhľadom na rovnosť podielov strán má právo na náhradu polovice sumy
2.786,18 Eur (t.j. sumy 1.393,09 Eur), ktorá bola počas manželstva uhradená z prostriedkov patriacich

do BSM na výlučný dlh žalovaného.

59. Žalobkyňa pred vstupom do manželstva so žalovaným uzavrela s PSS, a.s. zmluvu o stavebnom
sporení č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.2.2012. Na základe tejto zmluvy z účtu žalobkyne vedeného
v SLSP, a.s. boli realizované vklady na účet stavebného sporenia vklady v dohodnutej výške, čím

sa zhodnocovali úspory žalobkyne. Spoločné prostriedkov strán boli tak použité na oddelený majetok
žalobkyne. Žalovaný na záver pojednávania dňa 13.11.2020 navrhoval pri vyporiadaní BSM zohľadniť
52 vkladov po 55 Eur na stavebné sporenie, t.j. spolu sumu 2.860 Eur, avšak z výpisu z účtu žalovanej
bolo nepochybne preukázané, že v období od uzavretia manželstva strán až do vyplatenie plnenia
zo stavebného sporenia bolo vykonaných 43 vkladov vo výške 55 Eur mesačne od 15.11.2012

do 15.5.2016, t.j. spolu v sume 2.365 Eur, a len tieto vklady môžu byť zohľadnené pri vyporiadaní
náhradovej pohľadávky. Zmluva o stavebnom sporení bola ukončená a plnenie z nej v sume 2.826,29
Eur bolo vyplatené na účet žalobkyne dňa 8.6.2016. Žalovanému teda vznikla náhradová pohľadávka
voči žalobkyni podľa § 150 Občianskeho zákonníka, a vzhľadom na rovnosť podielov strán má právo
na náhradu polovice sumy 2.365 Eur (t.j. sumy 1.182,50 Eur), ktorá bola počas manželstva uhradená z

prostriedkov patriacich do BSM na výlučný majetok žalobkyne.

60. Pri vyporiadaní spoločného majetku sa uplatňuje základná zásada vyplývajúca z ustanovenia § 150
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej podiely oboch manželov sú rovnaké. Hodnota BSM je 1.454,70
Eur, a pri rovnosti podielov predstavuje podiel žalobkyne sumu 727,35 Eur, a podiel žalovaného sumu

727,35 Eur. Žalobkyňa nadobudla majetok v celkovej hodnote 100 Eur (hnuteľné veci) a žalovaný
nadobudol majetok v celkovej hodnote 1.354,70 Eur (hnuteľné veci spolu v hodnote 1.204,93 Eur,
zostatok na účte žalovaného v hodnote 149,77 Eur). Žalovaný nadobudol majetok v hodnote o 627,35
Eur vyššej než je jeho podiel (hodnota majetku nadobudnutého žalovaným 1.354,70 Eur - podielžalovaného727,35Eur)asumu627,35Eurbymalvyplatiťžalobkyninavyrovnaniepodielov.Žalovanýje
povinný nahradiť žalobkyni polovicu zo spoločných prostriedkov, ktoré boli použité na oddelený majetok
žalovaného(jehorodinnýdom),t.j.sumu529,05Eur(1/2zosumy1.058,09Eur)anajehovýlučnýdlh,t.j.

sumu 1.393,09 Eur (1/2 zo sumy 2.786,18 Eur) a je povinný žalobkyni nahradiť aj peňažné prostriedky
v sume 250 Eur, ktoré boli oddeleným majetkom žalobkyne a ktoré peniaze boli použité na kúpu dverí
do domu žalovaného. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému polovicu zo spoločných prostriedkov,
ktoré boli použité na oddelený majetok žalobkyne (na jej stavebné sporenie), t.j. sumu 1.182,50 Eur
(1/2 zo sumy 2.365 Eur). Započítaním vzájomných nárokov strán žalovanému vznikla povinnosť na

vyrovnanie podielov zaplatiť žalobkyni výslednú sumu 1.616,99 Eur (627,35 Eur + 529,05 Eur + 1.393,09
Eur + 250 Eur - 1.182,50 Eur). Žalovanému preto súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni uvedenú sumu a
súd lehotu na plnenie určil podľa § 232 ods. 3 CSP do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keďže žalovaný
nežiadal dlhšiu lehotu na plnenie.

61. S poukazom na uvedené dôvody súd za použitia citovaných ustanovení právnych predpisov

vyporiadal BSM tak, ako je uvedené vo výrokoch II. až IV. tohto rozsudku.

62. Súd v zmysle návrhu žalobkyne nevykonal dokazovanie oboznámením zvukovej nahrávky z
telefonátu medzi ňou a otcom žalovaného, v ktorom telefonickom rozhovore mal Z. Y., otec žalovaného
žalobkynipovedať,žehožalovanýchcevyhodiťzdomu.Vprípadetejtozvukovejnahrávkyideozvukový

záznam týkajúci sa prejavov osobnej povahy fyzickej osoby, ktorý možno podľa § 12 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Žalobkyňa ani svedok netvrdili, že žalobkyňa
svedka upozornila, že si ich rozhovor nahráva v mobile. Svedok neudelil súhlas s vyhotovením takejto
nahrávky a nesúhlasil s tým, aby bola prehratá na súdnom pojednávaní. Privolenie nie je podľa § 12
ods. 2 Občianskeho zákonníka potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú zvukové záznamy na úradné

účely na základe zákona. Táto zákonná úradná licencia ale musí byť výslovne v zákone zakotvená.
Pre prípady konaní podľa Civilného sporového poriadku spomínaná výnimka zakotvená výslovne nie
je. Podľa čl. 16 ods. 2 CSP súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a
dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so
zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1. Dané ustanovenie dáva možnosť súdu výnimočne

sa odkloniť od princípu legality (zákonnosti) dôkazov, ak po vykonaní testu proporcionality, pri ktorom
bude posúdený pomer vzájomne kolidujúcich ústavných práv (práva na súdnu ochranu a osobnostného
práva) súd dospeje k záveru, že prednosť by malo mať právo na súdnu ochranu, a vtedy bude môcť
súd vykonať aj takýto dôkaz, pri ktorom bolo zasiahnuté napr. do osobnostných práv inej osoby. Pri
uvedenej úvahe je nutné aplikovať kritérium potrebnosti dôkazu. Ak je totiž strana schopná preukázať

pravdivosťsvojichtvrdeníajinýmizákonnýmspôsobomzískanýmidôkazmi,niejevykonanienezákonne
získaného dôkazu v konaní nevyhnutné. V danom prípade sa žalobkyňa nenachádzala v dôkaznej
núdzi, pretože v konaní bol vypočutý svedok B., ktorý uviedol, že po tom, ako sa strany rozviedli, boli
medzi žalovaným a jeho otcom nezhody a Z. Y. si chcel zabezpečiť iné bývanie, čím nepriamo potvrdil
tvrdeniažalobkyne,ktorémalibyťpreukázanézozvukovejnahrávkytelefonickéhorozhovoru.Vykonanie

tohto dôkazu tak nebolo potrebné. Žalobkyňa pôvodne navrhovala prehrať zvukovoobrazový záznam,
ktorý žalovaný predložil s podaním zo dňa 17.6.2021 a ktorý zachytáva priebeh sťahovania žalobkyne
z rodinného domu žalovaného dňa 28.4.2016. Žalobkyňa na pojednávaní 21.9.2021 už netrvala na
vykonaní tohto dôkazu, preto ho súd nevykonal. Súd nevykonal ani žalobkyňou pôvodne navrhované
dôkazy, a to ohliadku rodinného domu žalovaného súp. č. XXX k.ú. Y. a ohliadku súčasného bytu

žalovaného v k.ú. G., pretože žalobkyňa na pojednávaní už netrvala na návrhu na vykonanie týchto
dôkazov. Napokon súd upustil od opätovného výsluchu žalovaného, ktorý dôkaz navrhla žalobkyňa po
vykonanom výsluchu žalovaného, pretože odpovede na otázky, ktoré mu chcela položiť považoval súd
za nepotrebné pre ustálenie skutkového stavu (prečo nepodal ako prvý návrh na vyporiadanie na BSM,
prečo chcel vyhodiť otca z domu, prečo nezaslal súdu nahrávku zo dňa 28.4.2016 v celom rozsahu),

prípadne tvrdenia žalovaného, na ktoré mu chcela žalobkyňa položiť otázky vyhodnotil súd ako účelové
(tvrdenie žalovaného o rozmontovaní nábytku a jeho následnom odvoze v aute, tvrdenie, že práčku mala
žalobkyňa odniesť zo spoločnej domácnosti dňa 14.4.2016) a nepotvrdené vykonanými dôkazmi.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.65. Niektoré z vecí, ktoré žalobkyňa v žalobe žiadala vyporiadať, neboli predmetom vyporiadania či už
z dôvodu, že žalobkyňa vzala návrh na ich vyporiadanie čiastočne späť, resp. nebolo preukázané, že
tvoria masu BSM. Žalovaný žiadal prikázať do vlastníctva žalobkyne všetky hnuteľné veci okrem 3 vecí,

ktoré jediné údajne má žalovaný u seba, no nebol v tomto návrhu úspešný, keďže väčšina hnuteľných
vecí bola prikázaná do jeho vlastníctva. Žalobkyňa v žalobe žiadala , aby bol žalovaný zaviazaný vyplatiť
jej vyrovnací podiel 21.471,95 Eur, no úspešná bola len do výšky 1.616,99 Eur, keďže väčšinu ňou
tvrdených investícii z BSM do domu žalovaného nepreukázala. Žalovaný navrhoval, aby jeho žalobkyňa
vyplatila z BSM bez uvedenia konkrétnej sumy vyrovnacieho podielu, avšak on bol rozsudkom zaviazaný

na výplatu žalobkyne, pričom žalovaný nepreukázal, že do BSM patria spoločné dlhy, ktorých výšku
vyčíslil na 23.218 Eur. Preto súd uzavrel, že žiadna zo strán nebola v konaní v prevažnej miere úspešná,
ale strany boli v konaní úspešné približne v rovnakom rozsahu. Súd dodáva, že rozhodnutie o trovách
konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov má svoje špecifiká, ktoré
spočívajú v tom, že ide o rozhodnutie v podstate v záujme oboch strán, ktoré sú povinné vyporiadanie
spoločného majetku uskutočniť. Ide o konanie, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu, ako

aj postavenie žalovaného. Jedná sa o sporové konanie v rámci ktorého určitý spôsob usporiadania
vzťahumedzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu.Úspechaleboneúspechvtomtosporovomkonaní
spočíva v tom, aký podiel sa komu dostane. V danej veci je podstatné, že v rámci výroku rozsudku
bola dodržaná základná zásada parity podielov, a teda žalobkyňa bola procesne úspešná v rovnakom
rozsahu ako žalovaný. Preto každá zo strán si znáša svoje trovy konania a nebude druhej strane titulom

trov konania nič nahrádzať. S poukazom na uvedené súd podľa § 255 ods. 2 CSP výrokom V. vyslovil,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.