Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111212632
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5111212632.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

ačlenovsenátu-sudcovJUDr.RóbertaUrbanaaJUDr.ErikaVargu,vprávnejvecižalobcov:1/J.X.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. S. XXX/XX, M., 2/ Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, M., t.č. ÚVTOS
Dubnica nad Váhom, 3/ T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Sv. A. XX/XX, T., 4/ Z. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXXX/XX, M., všetkých zastúpených splnomocneným zástupcom JUDr. Martinom Olosom,
advokátom, so sídlom kancelárie M. R. T. XX, M., proti žalovaným: 1/ G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XX, M., 2/ J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, M., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou
spol. Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., so sídlom kancelárie Vajanského 1/2765, Žilina,

IČO: 36 851 906, 3/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, M., 4/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXXX/XX, M., 5/ U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, M., 6/ J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. X. XXX/XX, M., 7/ Ing. X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, M., 8/ J. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q.. Sv. A. XX/XX, T., 9/ H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O. F. XXX/XX, T., 10/ D. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q.. Sv. A. XX/XX, T., 11/ T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Y.. A. XX/XX, T., o
určenie neplatnosti závetu, na základe odvolania žalovaných 2/, 3/, 6/ a 7/ proti rozsudku Okresného
súdu Žilina, č.k. 4C/94/2011-477 zo dňa 28.09.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcom v 1/ - 4/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
voči žalovaným v rade 2/, 3/, 6/ a 7/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie ( ďalej iba okresný súd ) vyhovel žalobe žalobcov a
určil neplatnosť alografného závetu poručiteľky T. E., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrela XX.XX.XXXX,
naposledy bytom: R. XXXX/X, M., spísaný dňa XX.XX.XXXX za prítomnosti svedkov. Žalobcom priznal
voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Slovenskej republike priznal voči

žalovanýmnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Žalovanýmuložilzároveňpovinnosťnahradiť
žalobcom a Slovenskej republike trovy konania spoločne a nerozdielne. Súd priznal aj znalcovi MUDr.
Jozef Kanyó voči žalovaným nárok na náhradu znalečného v rozsahu 100% s tým, že žalovaným súd
uložil povinnosť zaplatiť znalcovi znalečné spoločne a nerozdielne.

2. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu
žalobcov, žalovaných, svedkov ( J. X., D. K. a L. X., H. I., MUDr. P. M., P. U., G. T.), znaleckým

posudkom znalca MUDr. Jozefa Kanyóa a jeho výsluchom, obsahom pripojeného spisu 15D/102/2009,
Dnot 69/2009, postupujúc pri právnom posúdení veci podľa hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho
zákonníka, najmä podľa § 460, § 461 ods. 1, ods. 2, § 475 ods. 1, ods. 2, § 476 ods. 1, ods. 2, § 476a,
§ 476b, § 476c ods. 1, ods. 2, § 39, žalobe o neplatnosť alografického závetu okresný súd vyhovel.3. Poručiteľka T. E., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: M., R. XXXX/X, zomrela XX.XX.XXXX,
dedičskékonaniepomenovanejjevedenéuOSŽilinapodsp.zn.15D/102/2009.Zobsahupredmetného

spisu zistil súd, že závetom zo dňa XX.XX.XXXX (odkaz súdu na č.l. 85 spisu) poručiteľka T. E.
pre prípad svojej smrti zanecháva všetok svoj majetok špecifikovaný v závete, a to dvojizbový byt
s príslušenstvom, všetok hnuteľný majetok v ňom pre neter G. X., nar. XX.XX.XXXX, lesy, urbársky
majetok, poľnohospodársku pôdu pre J. N., finančné prostriedky uložené v bankách v sume cca
900.000,- Sk rozdelila: 200.000,- Sk J. Q., 100.000,- Sk J. Q., 100.000,- Sk U. J., 100.000,- Sk J. X.,

100.000,- Sk Ing. X. X., 100.000,- Sk pre vlastné deti T. X.. Pod podpisom poručiteľky na závete sú
pri dátume XX.XX.XXXX uvedené podpisy J. X., D. K. a L. X., nad ktorými podpismi je uvedený text:
„Svojím podpisom osvedčujeme, že sme boli prítomné pri prejave vôle závetcu a vyššie uvedený obsah
závetu je prejavom vôle závetcu“.

4. Súd mal vecnú aktívnu i pasívnu legitimáciu strán v spore preukázanú z uznesenia OS

Žilina 15D/102/2009-121 zo dňa 23.02.2011 (právoplatnosť nadobudlo 06.04.2011) vydané vo veci
prejednania dedičstva po poručiteľke, aj zo zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ľubice
Jonekovej a síce, že sa jedná o úplný okruh závetných i zákonných dedičov v tretej dedičskej skupine
podľa § 475 Občianskeho zákonníka. Uznesením OS Žilina 15D/102/2009-129 zo dňa 23.02.2011
boli účastníci konania totožní so stranami sporu v aktuálnom občiansko-právnom konaní - žalobcami

i žalovanými, odkázaní na podanie žaloby o určenie, že alografný závet poručiteľky spísaný dňa
XX.XX.XXXX za prítomnosti svedkov je neplatný.

5. Okresný súd poukazuje na procesno-právny význam ustanovenia § 175k ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 , s účinnosťou od 1.7.2016 § 194 ods. 1,2,3 Civilného

mimosporového poriadku, upravujúce procesný postup v civilnom súdnom konaní v prípade predbežnej
otázky významnej pre konanie o dedičstve, či už ide o spornú skutočnosť, na ktorej závisí zistenie okruhu
dedičov alebo zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Podľa uvedených procesných ustanovení
možno rozhodnutím uložiť aj podanie návrhu o určenie neplatnosti závetu, v rámci konania o takomto
návrhu sa posudzuje, či určitá osoba je alebo nie je dedičom poručiteľa.

6. Účastníci dedičského konania boli odkázaní podať na súde žalobu o určenie spornej skutočnosti, z
tohto dôvodu sa nevyžaduje preukazovanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

7. Pre posúdenie platnosti závetu považoval okresný súd za rozhodujúce najmä zistenie, či poručiteľka

bola v čase vykonania závetu ako jednostranného právneho úkonu schopná písať a čítať, teda, či
bola schopná závet napísať a či si ho bola schopná aj sama bez pomoci prečítať. Na návrh žalobcov
tak skúmal schopnosť poručiteľky v deň podpísania závetu písať a čítať. Z vykonaného dokazovania
vyhodnoteného vo vzájomných súvislostiach všetkých dôkazov, súd za preukázané vyhodnotil, že
poručiteľka v deň svojej smrti nebola schopná písať, následne konštatoval, že pre platnosť závetu sa

v takomto prípade vyžaduje v zmysle § 476c ods. 1 Občianskeho zákonníka prejavenie poslednej vôle
poručiteľa pred tromi súčasne prítomnými svedkami, a to v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými
svedkami podpísaná, poručiteľ musí pred svedkami potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Majetok poručiteľky obsiahnutý v závete pozostával z nehnuteľností - 2-izbového bytu s príslušenstvom
a pozemkov (lesy, urbársky majetok, poľnohospodárska pôda), z hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v

2-izbovom byte a z finančných prostriedkov uložených v bankách v celkovej výške cca 900.000,- Sk.
Závet bol napísaný písacím strojom na kancelárskom papieri formátu A4.

8. Zo znaleckého posudku (z jeho dodatku) vyhotoveného znalcom MUDr. Jozefom Kanyó mal súd
preukázané, že poručiteľka dňa XX.XX.XXXX bola schopná závet podpísať, ale určite nebola schopná

napísať celý závet, súvislý text o rozsahu závetu zo dňa XX.XX.XXXX.

9.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniaustálil,žekpodpísaniuzávetuporučiteľkoudošlonajskôrpo
13:30 hod., čo vyplynulo zo zdravotnej dokumentácie vyhodnotenej na pojednávaní svedkyňou MUDr. P.
M., podľa ktorej bola terapia na podporu dýchania - kyslíková maska aplikovaná poručiteľke na základe

kontroly lekára u lôžka poručiteľky o 13:15 hod., ktorý lekár následne poručiteľke túto liečbu ordinoval.
Závet bol podpísaný až po zavedení kyslíka poručiteľke, ktorá napriek tejto terapii nebola schopná
samostatne sedieť v posteli, ani sama si sadnúť za účelom podpísania závetu. Svedkyňa MUDr. P. M. -
posledná ošetrujúca lekárka poručiteľky, vypočutá v konaní ako svedkyňa, podľa zdravotného záznamutiež konštatovala, že pri prijatí na hospitalizáciu mala poručiteľka v určitých časových úsekoch stavy
dezorientácie a dušnosti, práve z ktorého dôvodu jej bola ordinovaná liečba na zlepšenie dýchania po
13:15 hod., kedy sa jej stav zhoršil. Dodala, že osoba, ktorá nemá možnosť dostatočného dýchania,

nemá dostatočne okysličený mozog. Poručiteľka bola počas celej hospitalizácie spomalená v celkovom
tempe. Z výpovede svedkyne D. K., ktorá prišla do nemocnice podpísať závet, mal súd preukázané, že
poručiteľka v čase predchádzajúcom podpísaniu závetu ležala, mala hadičky v nose, nepovedala nič,
len sa pousmiala, len prikyvovala a slabučko rozprávala. Táto svedkyňa uviedla, že poručiteľka závet
nečítala, len počúvala, avšak porozumela všetkému, čo sa číta, ale nebola by schopná napísať dlhší

text vlastnoručne. K otázke, či by poručiteľka bola schopná sama prečítať listinu formátu A4, svedkyňa
najprv uviedla, že nie a následne, že sa k tomu nevie vyjadriť. Súd poukazuje aj na to, že príčinou smrti
bolo práve zlyhanie srdca a dýchacieho obehu, pričom na poruchy dýchania trpela poručiteľka ešte v
čase pred podpísaním závetu.

10. Porovnaním podpisov poručiteľky na závete a na pohľadniciach predložených žalobcami a z písma

poručiteľky na pohľadniciach a v diári poručiteľky z roku 2008, predloženom žalovanou 7/ bolo zrejmé,
že poručiteľka mala úhľadné, vypísané písmo. Podpis na závete je však nesúrodý, čo svedčí o tom, že
poručiteľka sa len s námahou podpísala trasúcou sa rukou. Jej podpis je len čiastočne čitateľný, a to
len v časti priezviska, v časti mena je úplne nečitateľný.

11. Z výpovedí svedkov prítomných pri podpísaní závetu vyplynulo, že poručiteľka si podpis skúšala
niekoľkokrát na nečisto a až potom sa na závet podpísala. Z toho je zrejmé, že poručiteľka v čase
podpisovania závetu, teda v čase, kedy tento právny úkon urobila, kedy jej bol závet aj prečítaný, vôbec
nebola schopná písať a len s veľkou námahou sa pod závet podpísala. Keďže si poručiteľka závet sama
nenapísala, ale ani ho neprečítala, čo bolo v konaní nesporne preukázané z výpovedí žalovanej 7/ a

svedkýň J. X. a D. K., poručiteľka nemohla zistiť, či obsah závetu zodpovedá jej skutočnej vôli. Tvrdenia
žalovanej 2/, že keďže poručiteľka mala silu sa vlastnoručne podpísať, preto bola schopná písať, a
preto je potrebné na prejednávaný prípad aplikovať ust. § 476b Občianskeho zákonníka, je nesprávne
a nezodpovedá preukázaným skutočnostiam o zdravotnom stave poručiteľky v čase, kedy poručiteľka
tento právny úkon urobila. Zdravotný stav poručiteľky, ktorá v deň svojej smrti nebola schopná písať, mal

súd preukázaný i z výpovede svedkyne H. I., ktorá poručiteľku navštívila dňa XX.XX.XXXX už o 11:00
hod. a podľa vyjadrenia svedkyne už v tomto čase bola poručiteľka v prvom stupni bezvedomia a nebola
schopná ani zdvihnúť ruku. Záver súdu, že poručiteľka nebola schopná písať, podporuje aj konanie
testamentárnych dedičov - žalovaných v rade 3/, 4/, 7/ - prítomných pri poručiteľke v čase, kedy urobila
tento jednostranný právny úkon a ktorí si museli byť vedomí toho, že pre platnosť závetu je potrebný

podpis závetu troma svedkami a nestačia svedkovia dvaja podľa § 476b Občianskeho zákonníka
( ďalej len OZ ). Uvedené ustanovenie sa totiž aplikuje v prípade závetu nenapísaného vlastnou rukou
poručiteľa, ktorý poručiteľ musí vlastnou rukou podpísať pred dvoma svedkami súčasne prítomnými a
svedkovia sa musia na závet tiež podpísať. V prípade, že je zároveň splnená i podmienka, že poručiteľ
nemôžečítaťalebopísať,čobolopreukázanéivsúdenejveci,jepotrebnépreplatnosťzávetuprejavenie

poslednej vôle poručiteľa pred tromi súčasne prítomnými svedkami. V priebehu konania žalovaní v rade
3/, 4/ a 7/ tvrdili, že ako svedok podpísania závetu poručiteľkou bola aj MUDr. L. X. a toto tvrdenie zmenili
až potom, ako súd rozhodol o vykonaní výsluchu svedkyne MUDr. L. X.. Svedkyňa uviedla, že závet
podpísala až vo večerných hodinách, teda svedkom podpísania závetu poručiteľkou spolu s ďalšími
dvomi svedkami nebola. V konaní tak bolo nepochybne preukázané, že MUDr. L. X., ktorá mala závet

podpísať ako tretí svedok dňa XX.XX.XXXX, na závet pripojila svoj podpis až v priestoroch svojho bytu
vo večerných hodinách, teda niekoľko hodín potom, ako závet v nemocnici za prítomnosti dvoch svedkov
podpísala poručiteľka a títo svedkovia. MUDr. L. X. nebola prítomná pri prejave vôle závetcu - T. E.,
ako by malo vyplynúť z jej podpisu na závete a nemohla tak potvrdiť, že obsah závetu je prejavom vôle
závetcu.

12. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej preukázané, že závet napísala a zároveň pred jeho
podpísaním poručiteľkou a dvomi svedkami prečítala žalovaná v rade 7/, čo je v rozpore s ustanovením
§ 476c ods. 1 tretej vety za bodkočiarkou OZ, podľa ktorého pisateľ závetu nesmie byť zároveň jeho
predčitateľom. Na závete nie je ani uvedené, že poručiteľka nebola schopná písať, kto listinu napísal

a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľka potvrdila, že listina obsahuje jej pravú vôľu, čo je v
rozpore s ust § 476c ods. 2 OZ.13. Na základe takto vykonaného dokazovania okresný súd uzavrel, že závet poručiteľky T. E. zo dňa
XX.XX.XXXX je podľa § 39 v spojení s § 476c Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym
úkonom.

14. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovanej 2/ navrhla doplnenie dokazovania znalcom z odboru grafológie
pre prípad pochybnosti súdu o pravosti podpisu poručiteľky na závete, uvedené dokazovanie vykonané
nebolo, nakoľko súd mal nesporne preukázané z výpovedí svedkov prítomných pri podpísaní závetu
poručiteľkou, že poručiteľka závet osobne podpísala.

15. Nárok na náhradu trov konania súd posudzoval podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcom
vo veci úspešným voči žalovaným v rozsahu 100 %. Slovenskej republike - Okresnému súdu Žilina a
znalcovi MUDr. Jozefovi Kanyó postupom podľa § 259 CSP priznal okresný súd nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Dodal, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods.1 CSP
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

16. Proti rozsudku podali odvolanie žalované v rade 2/, 3/, 6/ a 7/, ktoré sa domáhali jeho zmeny, v
rámci nej žiadali žalobu o určenie neplatnosti alografného závetu poručiteľky T. E. zamietnuť a zaviazať
žalobcov v 1/ až 4/ rade k náhrade trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne, žiadali rozsudok

okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prípade úspechu v
odvolacom konaní si uplatnili trovy konania titulom zaplatených súdnych poplatkov a trov právneho
zastúpenia v rozsahu 100 %.

17. Odvolatelia hodnotili závery súdu za neurčité, nezrozumiteľné, mali za to, že súd sa náležite

nevysporiadal s ich tvrdeniami, vykonanými dôkazmi v priebehu konania. Navyše, závery súdu
nie sú v súlade so znením platnej právnej úpravy uvedenej v § 476b Občianskeho zákonníka.
Podľa názoru odvolateliek okresný súd právnu vec nesprávne právne posúdil, uzavrel v rozpore s
výsledkami vykonaného dokazovania. Akými úvahami sa pri vlastnom hodnotení dôkazov spravoval
v nadväznosti na preukázaný skutkový stav veci, uvádza súd v odôvodnení len povrchne a

nepresvedčivo. Súd opomína zhodnotiť aj zvážiť dôkaznú silu výpovedí účastníkov konania, najmä
však výsledky vykonaného znaleckého dokazovania v Znaleckom posudku č. 2/2015, ako aj v jeho
dodatku vypracovanom súdom ustanoveným znalcom MUDr. Jozefom Kanyóom. Vytkli súdu vytýčenie
pojednávania napriek tomu, že im nebol doručený aj dodatok k znaleckému posudku vypracovaný dňa
20.12.2015, následne meritórne pojednávanie bolo odročené pre procesné pochybenie súdu. Znalec v

znaleckom posudku a v dodatku k nemu niekoľkokrát skonštatoval, že poručiteľka bola schopná dňa
XX.XX.XXXX do 17:00 hod. uvažovať a rozpoznať, ktorý majetok chce v závete odkázať tej ktorej
osobe a taktiež bola schopná majetok a osoby dedičov identifikovať (napr. peňažnou sumou, menom a
priezviskom). Zo záverov znaleckého posudku vôbec nevyplýva, že by poručiteľka, nebohá T. E., rod.
J. nemohla čítať a písať, naopak, bola schopná jednak čítať, čítanému slovu porozumieť a taktiež sa

podpísať.

18. Odvolateľky tvrdia, že zo záverov znaleckého posudku nevyplýva, že by sa na daný stav mala
aplikovať právna úprava uvedená v § 476c Občianskeho zákonníka, ale právna úprava uvedená v §
476b Občianskeho zákonníka, nakoľko napriek ťažkému fyzickému ochoreniu bola T. E., rod. J. duševne

úplne zdravá, mohla čítať i písať, pretože závet bol ňou podpísaný do 17:00 hod.. Túto skutočnosť
potvrdzuje aj výsluch žalovanej v 7/ rade na pojednávaní dňa 14.03.2012.

19. Závet poručiteľky T. E. bol spísaný podľa prejavu jej vôle dňa 02.01.2009 a podpísaný ňou dňa
XX.XX.XXXX, poručiteľka prejavila deň pred svojou smrťou svoju poslednú vôľu zákonom stanoveným

spôsobom.

20. S poukazom na § 475 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonnými dedičmi po nej boli jej
synovcovia a netere, resp. ich právni nástupcovia vystupujúci jednak na strane žalobcov a jednak na
strane žalovaných. Odvolateľky citujú aj znenie § 476 ods. 1, § 476 ods. 2, § 480 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Dodali, že poručiteľka nezanechala neopomenuteľných dedičov, mala by sa predovšetkým
rešpektovať jej posledná vôľa uvedená v obsahu jej závetu zo dňa XX.XX.XXXX.21. Odvolateľka ( žalovaná v 7. rade ) odkazuje aj na obsah svojho výsluchu v zápisnici z pojednávania
konaného dňa 14.03.2012, zároveň tvrdí, že z obsahu jej výpovede je zrejmé, že postupovala pri písaní
textu závetu podľa návodu, ktorý mala odložený z novinových článkov, nebola si presne vedomá právnej

úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku. Podotýka, že v tlači sa často vyskytujú mylné informácie
týkajúce sa znenia právnych predpisov, teda neobstojí argumentácia súdu, že oni - žalovaní v 3/, 4/,
6/ a 7/ rade si mali byť vedomí toho, že je potrebný podpis troch súčasne prítomných svedkov úkonu,
vzhľadom na zdravotný stav poručiteľky. Dňa XX.XX.XXXX navštívili v nemocnici poručiteľku, ktorá síce
bola slabá, ale jasne a zreteľne komunikovala, čo vyplýva aj z jej zdravotnej dokumentácie z tohto

obdobia, ako aj zo záverov Znaleckého posudku č. 2/2015, aj z jeho dodatku vypracovaného súdom
ustanoveným znalcom MUDr. Jozefom Kanyóom. Aj znalec vo svojom výsluchu 28.09.2016 výslovne
uviedol, že v čase okolo 17:00 hod. bola poručiteľka schopná čítať v tom rozsahu, že bola schopná
porozumieť čítanému slovu, čítanému ale inou osobou, bola teda schopná tomu porozumieť čo jej bolo
prečítané inou osobou, ale bola si aj schopná sama prečítať text a tomuto porozumieť. Čo sa týka
schopností poručiteľky písať, nebola schopná XX.XX.XXXX vzhľadom na svoj telesný stav napísať text

v rozsahu závetu, bola schopná sa pod tento závet podpísať, alebo napísať pár slov pod text závetu, ale
určite nebola schopná vlastnoručne napísať text v rozsahu závetu. Znalec ďalej uviedol, že poručiteľka
bola závet schopná podpísať, aj keď mala narušené somatické funkcie. Bola ešte tak vitálna, že tento
podpis dokázala, komunikovala s personálom, vedela posúdiť, či sa má lepšie, ako sa mala ráno,
teda bola dostatočne orientovaná (a to v čase do 17:00 hod. XX.XX.XXXX). Vzhľadom však na to, že

pacientka bola už veľmi slabá, vlastne aj o pár hodín na to aj umrela, teda v tom čase už umierala,
nemohla tento závet sama XX.XX.XXXX napísať. Je z tohto vyjadrenia znalca nepochybne zrejmé, že
zdravotný stav poručiteľky nebohej T. E., zomrelej XX.XX.XXXX bol taký, že v čase do 17:00 hod. bola
schopná jednak čítať, jednak písať, i keď možno z písania bola obmedzená na krátky text, prípadne iba
na podpis, preto by sa mala podľa názoru odvolateliek platnosť závetu posudzovať z pohľadu podľa §

476b Občianskeho zákonníka a nie podľa § 476c Občianskeho zákonníka ako to uvádza v odôvodnení
napadnutého rozsudku súd prvého stupňa.

22. Odvolateľky nesúhlasili s argumentáciou a názorom okresného súdu uvedenou v odôvodnení
rozsudku na str. 19 v bode 89, - že poručiteľka nebola schopná písať je podporený aj konaním

testamentárnych dedičov - žalovaných v rade 3/, 4/, 7/, ktorí boli prítomní pri poručiteľke v čase urobenia
jednostranného právneho úkonu a títo si museli byť vedomí toho, že pre platnosť závetu je potrebný
podpis závetu troma svedkami a nestačia svedkovia dvaja podľa § 476b Občianskeho zákonníka, ktoré
sa aplikuje v prípade závetu nenapísaného vlastnou rukou poručiteľa, ktorý musí poručiteľ vlastnou
rukou podpísať pred dvoma svedkami súčasne prítomnými a svedkovia sa musia na závet tiež podpísať.

V prípade, že je splnená aj podmienka, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, čo bolo preukázané v
súdenej veci, je potrebné pre platnosť závetu prejavenie poslednej vôle poručiteľa pred troma súčasne
prítomnými svedkami,- tento názor súdu označujú odvolateľky za rozporný s judikovanými právnymi
názormi uvedenými v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a rozporný s platnou právnou úpravou. Mali
za to, že výrok odvolaním napadnutého rozsudku je nezákonný a nespravodlivý, nakoľko mala byť

žaloba žalobcov v 1/ - 4/ rade v celom rozsahu zamietnutá.

23. Vytkli súdu aj zamietnutie procesného návrhu na vykonanie grafologického dokazovania znalcom
z odboru písmoznalectva na stotožnenie podpisu na závete poručiteľky, či tento podpis je jej podpisom,
nakoľko do spisu bola predložená korešpondencia ňou písaná, na ktorej bolo jej písmo úhľadné, pričom

podpisnazávetezodňaXX.XX.XXXXtútoúhľadnosťstratil.Tentodôkaznavrhlizdôvodustotožneniajej
podpisu vzhľadom na odpoveď znalca na súdom položenú otázku, že „poručiteľka mala pekné vypísané
písmo, vzhľadom však na zdravotný stav, ktorý uviedol mala poručiteľka písmo roztrasené, pre znalca
čitateľné“. Na základe tohto postupu súdu právna zástupkyňa žalovanej v rade 2/ požiadala už po
vyhlásení rozsudku o vyhotovenie súkromného znaleckého posudku podľa § 209 Civilného sporového

poriadku znalcom z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa), znalkyňa
PhDr. PaeDr. Erika Straková v Znaleckom posudku č. 67/2016 zo dňa 09.12.2016 uviedla, že: „v prípade
podpisu na závete zo dňa XX.XX.XXXX sa jedná o podpis poručiteľky - nebohej T. E., rod. J., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX. Poručiteľka nebohá T. E., rod. J. vyhotovila podpis na závete zo
dňa XX.XX.XXXX vlastnou rukou.

24. Podľa názoru odvolateliek závery Znaleckého posudku č. 2/2015, jeho dodatku, potvrdené
doplňujúcim výsluchom na pojednávaní konanom dňa 28.09.2016 znalcom MUDr. Jozef Kanyóm,
nemôže zvrátiť ani svedecká výpoveď svedkyne H. I. a ani žalovanej v rade 1/, na ktoré poukazujev odôvodnení svojho rozsudku okresný súd v bode 88. Takýto záver s poukazom na výpoveď tejto
svedkyne je vykonštruovaný, nemá oporu v zistenom skutkovom stave, bol vyvrátený i výsluchom
svedkov MUDr. P. M. a zdravotníckych pracovníčok G. T. a P. U.. S týmito dôkazmi sa však v

dôvodoch rozhodnutia súd vôbec náležite neozaoberal. Odvolateľky opakovane uvádzajú názor, že
závet poručiteľky je platným závetom. Nachádza sa na ňom aj podpis MUDr. L. X., ktorá nebola
prítomná pri prejave vôle poručiteľky, nakoľko pri príprave tejto listiny a jej podpisovaní sa riadili chybnou
informáciou z denníka Pravda, ktorú získala žalovaná v 7/ rade. Zdôraznili, že žalovaná v 7/ rade nemá
právnické vzdelanie a nemohla posúdiť, či je informácia uverejnená v denníku Pravda zhodná s textom

platnej právnej úpravy.

25. Argumentáciu žalobcov v 1/ až 4/ rade s poukazom na ťažkú chorobu a zdravotný stav poručiteľky,
označujú odvolateľky za bez právneho významu, nakoľko k zhoršeniu jej zdravotného stavu došlo až
pred jej smrťou po 17:00 hod. dňa XX.XX.XXXX, podotýkajú pritom, že vtedy už bol závet podpísaný a
bol podpísaný aj dvoma súčasne prítomnými svedkami úkonu, a to J. X. a D. K.. Vzhľadom k tomu, že

neboli obmedzené žiadne rozpoznávacie schopnosti poručiteľky do 17:00 hod. dňa XX.XX.XXXX, ako
i vzhľadom k tomu, že závet poručiteľky z tohto dňa bol podpísaný najneskoršie do 16:00 hod. tohto
dňa, odvolateľky tvrdia, že je podpísaný poručiteľkou za prítomnosti dvoch súčasne prítomných svedkov
úkonu, následne ho podpísali dvaja svedkovia úkonu, je tak platným právnym úkonom. Z konštatovania
okresného súdu v odôvodnení rozsudku v bode 84, že k podpísaniu závetu došlo najskôr po 13:30 hod.,

ako aj zo záverov Znaleckého posudku č. 2/2015, jeho dodatku, potvrdených ich doplňujúcim výsluchom
na pojednávaní dňa 28.09.2016 súdom ustanoveným znalcom MUDr. Jozefom Kanyóom, ako aj zo
súkromného znaleckého posudku zo dňa 09.12.2016 znalca z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné
písmo PhDr. PaeDr. Eriky Strakovej je zrejmé, že závet zo dňa XX.XX.XXXX podpísaný neb. T. E.,
zomr. XX.XX.XXXX pri plnom vedomí, je platným závetom vyhotoveným podľa § 476b Občianskeho

zákonníka. Dôkazné bremeno na podporu svojich tvrdení neuniesli v konaní žalobcovia v 1/ - 4/ rade,
nepreukázali tak neplatnosť závetu poručiteľky.

26. V prípade iného právneho názoru odvolacieho súdu s poukazom na § 421 ods. 1 písm. a) Civilného
sporového poriadku v platnom znení odvolateľky prezentujú názor o prípustnosti dovolania, pretože ide

o právnu otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu.

27. Žalobcovia v písomnej reakcii na odvolanie žalovaných 2/, 3/, 6/ a 7/ žiadajú potvrdenie rozsudku pre
vecnú správnosť. Označili odvolanie za neurčité, chaotické, pozostávajúce z absolútne špekulatívnych

tvrdení a úvah.

28. Pokiaľ ide o schopnosť poručiteľky čítať a písať, znalec MUDr. Jozef Kanyó vyslovil jednoznačný
záver, že poručiteľka dňa XX.XX.XXXX (t.j. celý posledný deň života, v deň svojej smrti) vzhľadom na
jej zdravotný stav a celkovú slabosť nebola schopná vlastnoručne napísať súvislý text o rozsahu závetu

(text o rozsahu jednej strany A4), t.j. poručiteľka nebola schopná sama písať a vystaviť tak vlastnoručný
(holografný) testament. Poručiteľka bola schopná podľa znalca iba s ťažkosťou sa podpísať, čomu
korešponduje aj jej značne kostrbatý a nesúrodý podpis, nebola však absolútne schopná plynulo
napísať dlhší text v rozsahu jednej strany A4. Žalobcovia citujú ustanovenia § 476c ods. 1, ods. 2
Občianskeho zákonníka, rozvádzajú v rovine právnej absolútnu neplatnosť závetu a vzhľadom na

uvedené hmotnoprávne ustanovenia, z tzv. formálnych dôvodov: a) v závete nie je uvedené, že poručiteľ
nemôže písať, kto listinu napísal (kto bol pisateľom) a kto ju nahlas prečítal (kto bol predčitateľom),
b/ poručiteľka nebola schopná písať , podpísanie sa totiž nie je písanie, písaním sa chápe schopnosť
vlastnoručne vykonať súvislý text bez obmedzení. Z podpisu poručiteľky na testamente vyplýva, že
nezodpovedájejúhľadnémuručnémupísmuapoužívanémupodpisu,jejpodpisjeabsolútneroztrasený,

kostrbatý, nečitateľný a úplne rozdielny. Z jej podpisu je zrejmé, že poručiteľka nebola schopná ani
držať a uchopiť pero a mala veľké problémy sa čo i len čitateľne podpísať, nieto písať. Vykonanie
pár nečitateľných písmen rozhodne nie je písaním, c/ všetci traja svedkovia neboli súčasne prítomní
pri prejave vôle poručiteľky, ale závet jeden zo svedkov - MUDr. X. podpísala až neskôr doma, keď
jej doniesli podpísaný závet z nemocnice (takýto postup hmotnoprávne absolútne je neprípustný), d/

poručiteľka ani nevedela, čo podpisuje a čo je obsahom dosť komplikovaného a detailného závetu,
navyše si závet ani neprečítala a ani jej ho nikto relevantne neprečítal pri samotnom podpisovaní.29. Aj podľa znalca MUDr. Kanyóa kognitívne funkcie (rozpoznávacie funkcie a schopnosti úsudku)
poručiteľky boli dňa XX.XX.XXXX do 17:00 hod. spôsobilé na vystavenie závetu, i keď poručiteľka mala
už pomalšie reakcie a myslenie, avšak od 18:00 hod. už poručiteľka nebola spôsobilá vykonať akýkoľvek

právny úkon, nekomunikovala, bola spavá, bez možnosti verbálneho kontaktu, nereagovala na podnety,
nebola schopná čítať a ani porozumieť prečítanému textu. Tento záver je však z časového hľadiska
nedostatočný, nakoľko znalec neustálil ako sa menil stav poručiteľky medzi 17:00 hod a 18:00 hod.
(tento krátky čas nie je nijako zdokumentovaný ani vysvetlený), nie je ustálený presný čas vystavenia
závetu, vzhľadom na náročnosť a komplikovanosť obsahu závetu poručiteľka nemohla uvažovať a

rozpoznať, ktorý majetok chce v závete odkázať tej ktorej osobe a či tento majetok a osoby dedičov bola
schopná presne identifikovať (napr. peňažnou sumou, menom a priezviskom). Z dôvodu hospodárnosti
konania bolo však nadbytočné ďalej dokazovať stav kognitívnych funkcií poručiteľky, nakoľko znalec
jasne ustálil, že poručiteľka po celý deň XX.XX.XXXX nebola schopná písať, čím zákon na závet
takéhoto poručiteľa kladie omnoho prísnejšie formálne náležitosti, ktoré objektívne v danom prípade
neboli dodržané (preukazuje to obsah a znenie závetu, ako aj výsluchy svedkov a účastníkov).

30. Podľa názoru žalobcov, závet je absolútne neplatný z dôvodu formálnych vád. Je na ťarchu
zainteresovaných závetných dedičov a ich svedkov, že posledný deň života v ťažkom zdravotnom
stave poručiteľky konali tak ako konali. Závet mohli napr. spísať prostredníctvom notárskej zápisnice
a zabezpečiť prítomnosť notára, ktorý by ako úradná osoba závet riadne spísal vo forme verejnej

listiny a najmä dohliadol na splnenie všetkých zákonných náležitostí. Vzhľadom aj na náročnosť a
komplikovanosť obsahu predmetného závetu poručiteľka nemohla uvažovať a rozpoznať, ktorý majetok
chce v závete odkázať tej ktorej osobe a či tento majetok a osoby dedičov bola schopná presne
rozpoznať.

31. Predloženie nového dôkazu odvolateľmi - Znalecký posudok PhDr. PaedDr. Eriky Stratovej č.
67/2017 v odvolacom konaní hodnotia žalobcovia za neprípustný dôkaz, navyše je aj bezpredmetný,
pretože v konaní nešlo o posúdenie otázky identifikácie pisateľa, ale o posúdenie otázky schopnosti čítať
a písať. Žalovaní tak argumentujú novým dôkazom, ide o tzv. novotu v odvolacom konaní, avšak zjavne
neprípustnú, nakoľko si ho mohli odvolatelia zaobstarať aj počas konania na okresnom súde, takto však

neučinil, následne nemožno uzavrieť, že tento dôkaz nemohli uplatniť bez vlastnej viny. Napokon, pre
meritum veci ide o dôkaz nerozhodný, navyše znalkyňa ako sporný materiál použila fotokópiu (čo sama
konštatuje), použitý porovnávací materiál znalkyňa v posudku ani riadne nešpecifikovala, vychádzala z
nekvalifikovaných podkladov, ide o metódu v písmoznalectve nielen neštandardnú, ale i neprípustnú.
Preto znalecký posudok PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej ako dôkaz je absolútne nepoužiteľný.

32. Žalované v písomnej reakcii na predchádzajúce vyjadrenie žalobcov v 1/ - 4/ rade považujú
argumentáciužalobcovzaneurčitú,chaotickú,pozostávajúcuzabsolútnešpekulatívnychtvrdeníaúvah,
nemajúce oporu v obsahu spisu, sú vykonštruované a účelové. Pokiaľ súd skúmal schopnosť poručiteľky
čítať a písať, táto bola preukázaná Znaleckým posudkom č. 2/2015 súdom ustanoveného znalca MUDr.

JozefaKanyóa,zodboruzdravotníctvafarmácia,odvetvieinternámedicína.Neobstojíichargumentácia,
že ide o znalecký posudok z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. Ich pozornosti uniklo, že
tento odbor sa vyložene uvádza iba pri Znaleckom posudku č. 67/2016 zo dňa 09.12.2016 znalca
z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) PhDr. PaeDr. Eriky Strakovej,
S. J., vyhotovenom až v priebehu odvolacieho konania. Treba ho považovať za súkromný znalecký

posudok znalca z odboru grafológie. MUDr. Kanyó výslovne v znaleckom posudku uviedol, že dňa
XX.XX.XXXX bola poručiteľka do 17:00 hod. schopná uvažovať, rozpoznať, ktorý majetok chce ktorému
dedičovi odkázať a taktiež bola schopná sa aj vlastnoručne na závet podpísať. To, že poručiteľka nebola
schopná plynule napísať dlhší text v rozsahu jednej strany A4, nemôže svedčiť tvrdeniu žalobcov v 1/ -
4/ rade, že nebola schopná sa aj sama podpísať. Sú si vedomí tej skutočnosti, že podpísanie a písanie

sú terminologicky rozdielne pojmy, pričom zdôrazňujú, že poručiteľka nebola analfabet, podpísala sa
vlastnoručne, nemala žiaden úraz XX.XX.XXXX, ktorý by jej znemožňoval sa vlastnoručne podpísať.
Poručiteľka sa sama rozhodla, akú formu závetu napíše a podpíše, pôvodne chcela, aby závet napísala
notárka alebo notár, keďže však bolo vianočné a novoročné obdobie a všetci oslovení notári čerpali
dovolenku, poručiteľka trvala na tom, aby závet napísala podľa jej rozhodnutia žalovaná v rade 7/

Ing. X. X. s jej vedomím, že jeho text ona podpíše pred dvoma súčasne prítomnými svedkami. Svoje
rozhodnutie, komu a aký majetok zanecháva pre prípad svojej smrti nadiktovala poručiteľka 02.01.2009.
Súdny znalec v Znaleckom posudku č. 2/2015 na strane 15 uviedol, že práve v tento deň došlo k
evidentnému zlepšeniu celkového klinického stavu pacientky, a to aj telesného aj duševného stavu.Ďalej súdny znalec na str. 17 znaleckého posudku uvádza, že: „pacientka bola XX.XX.XXXX, kedy
podpisovala závet, v takom duševnom a telesnom stave, kedy bola schopná čítať, aj tomu porozumieť,
alebo porozumieť čítanému textu inou osobou“. Závet podpísali dvaja súčasne prítomní svedkovia, po

jeho podpísaní poručiteľkou nebohou T. E., ohradzujú sa preto voči tomu, že právny a skutkový stav
by mal byť prispôsobený podľa ich (odvolateľov) potrieb a záujmov. Plnili len slobodnú a poslednú vôľu
nebohej T. E.. V konaní vyšlo najavo, že závet zo dňa XX.XX.XXXX bol podpísaný cca 13:30 hod.
nebohouT.E.,tedajeplatnýmzávetomspísanýmvsúlades§476bObčianskehozákonníka.Sobsahom
závetu manipulované nebolo žiadnym spôsobom, bol podpísaný súčasne dvoma svedkami prítomnými

pri podpísaní závetu poručiteľkou, ktorej bol predtým prečítaný nahlas, navyše, s jeho obsahom sa
poručiteľka zoznámila čítaním aj sama.

33. Odvolateľky zotrvávali na tom, aby na základe ich odvolania odvolací súd rozsudok okresného súdu
zmenil, v rámci nej žalobu žalobcov zamietol, alternatívne žiadali rozsudok zrušiť a vrátiť vec okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pre prípad iného názoru odvolacieho súdu žiadali pripustiť

dovolanie s poukazom na § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku.

34. Žalobcovia v následnom podaní k vyjadreniu žalovaných 2/, 3/, 6/, 7/ zdôraznili správny a
jednoznačný záver znalca MUDr. Jozefa Kanyóa, že poručiteľka dňa XX.XX.XXXX (t.j. celý posledný deň
života, v deň úmrtia ) vzhľadom na jej zdravotný stav a celkovú slabosť nebola schopná vlastnoručne

napísať súvislý text o rozsahu závetu ( jednej strany formátu A4), t.j. poručiteľka nebola schopná sama
písať a vystaviť tak vlastnoručný (holografný) testament. Poručiteľka bola schopná podľa znalca sa iba
s ťažkosťou podpísať, čomu zodpovedá aj značne kostrbatý a nesúrodý podpis poručiteľky, nebola však
absolútne schopná plynulo napísať dlhší text v rozsahu jednej strany A4. Poručiteľka nebola schopná
písať (treba uviesť, že podpísanie nie je písanie), písaním sa chápe schopnosť vlastnoručne vykonať

súvislý text bez obmedzení. Podpis poručiteľky na testamente vôbec nezodpovedá jej úhľadnému
ručnému písmu a používanému podpisu (napr. na predložených pohľadniciach), naopak je absolútne
roztrasený, kostrbatý, nečitateľný a úplne rozdielny. Z jej podpisu je zrejmé, že nebola schopná ani
držať a uchopiť pero a mala veľké problémy sa čo i len čitateľne podpísať, nieto písať. Vykonanie pár
nečitateľných písmen rozhodne nie je písaním. Napokon, všetci traja svedkovia neboli súčasne prítomní

pri prejave vôle poručiteľky, ale závet jeden zo svedkov - MUDr. X. podpísala až neskôr doma, keď jej
doniesli podpísaný závet z nemocnice (ide o postup hmotnoprávne absolútne neprípustný). Žalobcovia
1/, 2/ totožne ako v prvotnom písomnom vyjadrení k odvolaniu rozvádzali svoje úvahy, pokiaľ ide o
predloženie tzv. nového dôkazu odvolateľmi - Znaleckého posudku PhDr. PaeDr. Eriky Strakovej č.
67/2007 v odvolacom konaní.

35. Odvolatelia v písomnom vyjadrení k replike žalobcov v 1/ - 4/ rade zo dňa 17.11.2017 argumentovali
totožnými dôvodmi ako v odvolaní, v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k ich odvolaniu.

36.KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlen„CSP“)pozistení,

že odvolanie podali v zákonom stanovenej lehote na to oprávnené strany sporu, proti rozsudku, ktorému
odvolanie je prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, procesným postupom podľa § 219 ods.
3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Podľa
§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s písomným odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, avšak v záujme zdôraznenia vecnej správnosti rozhodnutia, ale aj plniac svoju povinnosť

voči odvolateľom, považoval za nutné vyjadriť sa k zásadným vecným odvolacím argumentáciám.

37. Prioritne krajský súd uvádza, že okresný súd v riešenej sporovej veci vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav riadne, vykonané dôkazy
vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti, vyšpecifikoval z ktorých dôkazov vychádzal, z ktorých dôkazov

aké zistenia vyplynuli, uviedol hmotnoprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka podľa ktorých pri
právnom posúdení veci postupoval, tie aj zacitoval, komplexne vyargumentoval všetky podstatné vecné
otázky, ktoré ho viedli do konštatovaného záveru o opodstatnenosti žaloby. Písomné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia po obsahovej stránke spĺňa podľa názoru odvolacieho súdu právo účastníkov
pre spravodlivé súdne konanie.

38. Je z dokazovania preukázané, že poručiteľka T. E., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M.,
R. XXXX/X, zomrela XX.XX.XXXX a ako vyplýva z dedičskej veci po nebohej, vedenej pred OS Žilina
15D/102/2009, závetom zo dňa XX.XX.XXXX pre prípad svojej smrti zanechala všetok svoj majetokvyšpecifikovaný v závete: dvojizbový byt s príslušenstvom a všetok hnuteľný majetok v ňom, pre neter
G. X., nar. XX.XX.XXXX, lesy, urbársky majetok, poľnohospodársku pôdu pre J. N., finančné prostriedky
uložené v bankách v sume cca 900.000,- Sk rozdelila: 200.000,- Sk J. Q., 100.000,- Sk J. Q., 100.000,-

Sk U. J., 100.000,- Sk J. X., 100.000,- Sk Ing. X. X., 100.000,- Sk pre vlastné deti T. X.. Vzhľadom
na spor o platnosť/neplatnosť závetu poručiteľky boli uznesením OS Žilina 15D/102/2009-121 zo dňa
23.02.2011 účastníci konania totožní so stranami sporu v aktuálnej právnej veci - žalobcami, žalovanými,
odkázaní na podanie žaloby u súdu o určenie neplatnosti alografného závetu poručiteľky spísaný dňa
XX.XX.XXXX za prítomnosti svedkov. Stalo sa tak preto, lebo rozhodnutie o dedičskom práve závisí od

zistenia a najmä vyriešenia sporných skutočností.

39. Správne okresný súd uzavrel vecnú aktívnu i pasívnu legitimáciu účastníkov v spore, napokon
nedostatok aktívnej, pasívnej vecnej legitimácie nikto v konaní ani nenamietal. Na závete je uvedený
dátum vyhotovenia XX.XX.XXXX, ktorý deň zároveň bol aj dňom smrti poručiteľky.

40.Vzhľadom naspor,čibolaporučiteľkapostránkezdravotnéhostavu (fyzickéhoajduševného)vdeň
svojej smrti schopná písať, čítať, uvedomiť si následky svojho konania, správny bol postup okresného
súdu, pokiaľ na zodpovedanie týchto otázok nariadil znalecké dokazovanie v rovine medicínskej, bolo
totiž podstatné či psychické, fyzické zdravie poručiteľky v rozhodnej dobe umožňovalo vôbec takúto
listinu zriadiť aj s poznaním, uvedomením si dôsledkov. Súdom ustanovený znalec MUDr. Jozef Kanyó

v znaleckom posudku, v jeho dodatku aj vo svojom výsluchu jednoznačne uviedol, že poručiteľka dňa
XX.XX.XXXX bola schopná závet podpísať, ale určite nebola schopná napísať celý závet a to súvislý
text o rozsahu závetu zo dňa XX.XX.XXXX. Tento záver znalca vychádzajúci z hodnotenia zdravotného
stavu poručiteľky v dobe rozhodnej bol významný z toho hľadiska, či súd pri právnom posúdení prísne
formálnych podmienok platnosti závetu bude postupovať podľa právneho režimu ustanovenia § 476b

Občianskeho zákonníka alebo podľa § 476c Občianskeho zákonníka.

41. V odvolacom argumente zásadného charakteru sa odvolateľky vzhľadom na závery znaleckého
posudku vyslovené znalcom MUDr. Jozefom Kanyóom domáhajú vyhodnotenia platnosti / neplatnosti
závetu podľa požiadaviek ustanovenia § 476b Občianskeho zákonníka ( ďalej iba OZ ), vylúčili pri

právnom hodnotení postup podľa § 476c OZ ktorý okresný súd aplikoval.

42. Závet podľa hmotného práva možno definovať ako jednostranný, odvolateľný, formálny a
nezastupiteľný prejav vôle, ktorého obsahom je nakladanie s vlastným majetkom (majetkovými
hodnotami) pre prípad smrti.

43. Poručiteľ môže závet napísať buď vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti
svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný (§ 476 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

44. Po formálnej stránke sa vyžaduje nielen písomná forma, ale aj uvedenie dňa, mesiaca a roka
podpisu. Ak chýba niektorý z týchto údajov, má to za následok neplatnosť závetu. Okrem zákonných
požiadaviek vyplývajúcich z ustanovení § 476 - § 470 Občianskeho zákonníka musia byť naplnené aj
všeobecné náležitosti podmieňujúce platnosť právneho úkonu: subjekt, vôľa, prejav vôle, pomer vôle
a prejavu, predmet právneho úkonu. Závet môže zriadiť len fyzická osoba, ktorá v čase jeho zriadenia

mala plnú spôsobilosť na právne úkony. Osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony, tak môžu
urobiť len za osobitných podmienok. Z obsahových náležitosti závetu musí vyplývať úmysel poručiteľa
ako hodlá naložiť s majetkom pre prípad smrti, najmä, komu má majetok pripadnúť. Ustanovenie § 476
Občianskeho zákonníka umožňuje osobe, ktorá hodlá spísať závet, aby závet: napísala vlastnou rukou,
zriadila závet v inej písomnej forme za účasti svedkov, zriadila ho vo forme notárskej zápisnice.

45. Odvolateľky tvrdia, že závet poručiteľky svojím charakterom je tzv. alografným závetom a po právnej
stráne má byť hodnotený podľa § 476 b) Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia závet,
ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne
prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet

podpísať.

46. Špecifickou podmienkou alografného závetu, ako vyplýva z ustanovenia § 476b Občianskeho
zákonníka je to, že závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísaťa pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú
vôľu. Požiadavka, aby poručiteľ pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina
obsahuje jeho poslednú vôľu a aby svedkovia závet podpísali je odôvodnený tým, že závet podľa §

476b Občianskeho zákonníka poručiteľ nenapísal vlastnou rukou (len ho vlastnoručne podpísal) a že
preto takáto listina sama o sebe nie je - na rozdiel od holografného závetu ( vlastnoručne napísaný
závet ) - spoľahlivým dokladom toho, že skutočne obsahuje poslednú vôľu poručiteľa; povolanie svedkov
pri zostavení závetu podľa § 476 b) Občianskeho zákonníka slúži na to, aby tieto mohli potvrdiť, že ide
o poručiteľovu pravú vôľu v prípade, ak sa objavia po smrti poručiteľa pochybnosti, či ide skutočne o

jeho poslednú vôľu, teda - povedané inak - iba tým je vierohodným spôsobom doložené, že závet v
skutku obsahuje poslednú vôľu poručiteľa. Právny režim ustanovenia § 476 b) Občianskeho zákonníka
je uplatniteľný iba v tom prípade, ak je preukázané, že sa jednalo o alografný závet osoby, ktorá vie čítať
a písať. V konkrétne súdenej veci aplikovateľnosť právneho režimu § 476 b) Občianskeho zákonníka
je aj podľa názoru odvolacieho súdu vylúčená.

47. Z obsahu dodatku k Znaleckému posudku č. 2/2015, vypracovaného súdom ustanoveným znalcom
z odboru zdravotníctva, farmácia, odvetie interná medicína MUDr. Jozefom Kanyóom (č.l. 391 - 412
spisu) znalec na položené otázky sa aj vyjadril jednoznačne, a to nasledovne: a) potvrdil, že hoc dňa
XX.XX.XXXX do 17:00 hod. poručiteľka T. E. bola pri vedomí, bola orientovaná slovne a zrozumiteľne
komunikovala podľa zdravotnej dokumentácie so zdravotníckym personálom Interného oddelenia v

Žiline, aj keď jej zdravotný stav zo somatického (telesného aspektu) bol zložitý a závažný, ale bola
v takom duševnom a telesnom stave, že dňa XX.XX.XXXX do 17:00 hod., kedy bol vyhotovený
závet (aj podpísaný závet) určenie neplatnosti ktorého je predmetom konania, bola schopná čítať/aj
tomu porozumieť, alebo aj porozumieť prečítanému inou osobou, ale nebola schopná vlastnoručne
napísať súvislý text o rozsahu závetu zo dňa XX.XX.XXXX (t.j. text v rozsahu jednej strany formátu

A4). Znalec charakterizuje písanie ako zložitý proces s optimálnou koordináciou aj duševných funkcií
(kognitívnych funkcií), ale aj telesných funkcií, napr. jemnej motoriky a uvádza, že v súdenej veci
pacientka (poručiteľka) bola už fyzicky taká slabá, že ešte mala síce silu sa vlastnoručne podpísať pod
závet, resp. čitateľne napísať pár slov, ale už určite nemala telesnú silu napísať celý závet. Pokiaľ ide
o vyhodnotenie tzv. kognitívnych funkcií poručiteľky, teda jej rozpoznávacích schopností a schopností

úsudku znalec podľa vykonanej analýzy konštatoval, že poručiteľka dňa XX.XX.XXXX do 17:00 hod.
nemala významne obmedzené kognitívne funkcie, mala ich len ľahko obmedzené, - ľahko znížené
tempo rozmýšľania, vnímania a koncentráciu, mala znížené tempo hovoru, tzv. znížené tempo rečovej
komunikácie, ale bola schopná i keď pomalšie, slovne komunikovať a porozumieť slovu hovorenému a
čítanému. Zároveň bola aj schopná v predmetný deň do 17:00 hod. uvažovať a rozpoznať, ktorý majetok

chce v závete odkázať tej - ktorej osobe a taktiež bola schopná majetok a osoby dedičov identifikovať
napr. peňažnou sumou, menom a priezviskom. Po 18:00 hod. pre celkové zhoršenie klinického stavu
( telesného aj duševného) by už nebola schopná uvažovať a rozpoznať, ktorý majetok chce v závete
odkázať tej - ktorej osobe a nebola by schopná už identifikovať ani majetok a osoby dedičov.

48. V rovine právnej je v súdenej veci významné vyjadrenie a záver znalca o tom, že poručiteľka
XX.XX.XXXX do 17:00 hod., kedy bol vyhotovený závet (aj podpísaný), nebola schopná vzhľadom na
svoj zdravotný stav vlastnoručne napísať súvislý text o rozsahu závetu. Ide o záver znalca určujúci aj z
hľadiska aplikácie právneho režimu pri vyhodnotení platnosti/neplatnosti závetu a zároveň preukazujúci,
že poručiteľke zdravotná prekážka objektívne znemožnila písať. Následne po právnej stránke ide o

zriadenie závetu podľa § 476 c) Občianskeho zákonníka. Podľa tohto hmotnoprávneho ustanovenia
poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred troma súčasne prítomnými
svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná, pritom musí pred nimi
potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ
však nesmie byť zároveň predčitateľom. V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať,

kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho
pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.

49. Bolo jednoznačne preukázané v konaní, že poručiteľka neprejavila svoju poslednú vôľu pred troma
súčasne prítomnými svedkami v listine, nepotvrdila pred nimi, že listina ( závet ) obsahuje jej poslednú

vôľu ( ako to vyžaduje § 476c OZ ) - jeden zo svedkov - MUDr. X. nebola prítomná pri prejave poslednej
vôle poručiteľky, ani počas prečítania závetu, závet poručiteľky nepodpísala za súčasnej prítomnosti
ďalších dvoch svedkov ale až neskoršie vo večerných hodinách sama, tak nemohla vlastnoručným
podpisom ani potvrdiť, že listina - závet obsahuje poslednú vôľu poručiteľky.50. Krajský súd dodáva, že po konštatovanom závere o zriadení závetu podľa § 476c) Občianskeho
zákonníka, v bezprostrednej väzbe na uvedené ustanovenie nastupuje hmotnoprávna podmienka ust.

§ 476f Občianskeho zákonníka podľa ktorého závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im
blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo
predčitatelia, v súdenej veci je však nesporné, že závetom povolaná dedička - žalovaná v rade 7) závet
napísala a pred jeho podpísaním poručiteľkou a dvoma svedkami aj prečítala.

51. Pokiaľ odvolateľky namietali postup súdu v neakceptovaní ich procesného návrhu na vykonanie
dokazovania znalcom z odboru grafológie a v odvolacom konaní predložili súkromný znalecký posudok
z daného odboru potvrdzujúci identitu podpisu poručiteľky na závete, uvedený listinný dôkaz aj odvolací
súd kvalifikuje za nadbytočný, pretože identita, totožnosť podpisu poručiteľky na závete účastníci
konania nerozporovali.

52. Nad rámec odvolací súd poznamenáva, že nevylučuje úmysel poručiteľky zanechať svoj majetok
pre prípad svojej smrti závetom povolaným dedičom, avšak v takomto prípade hmotnoprávna úprava
vyžaduje pre platnosť závetu, pre jeho platné zriadenie prísne vymedzené pravidlá pre dodržanie jeho
formy, spôsobu vyhotovenia, obsahu,- vymedzené v ust. § 476 a v § 476a až § 476d Občianskeho
zákonníka a v súdenej veci neboli splnené podmienky pre platné zriadenie závetu podľa § 476c OZ.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolaniu vyhovieť nemohol a rozsudok okresného súdu po konštatácii
jeho vecnej správnosti v meritórnom výroku potvrdil.

53.Rozhodnutieokresnéhosúduvsúvisiacomvýrokuonárokunanáhradutrovprvostupňovéhokonania
vychádza z princípu úspechu/ neúspechu strán v spore a tak má oporu v aplikovanom procesnom

ustanovení - § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Obdobne správne aplikoval okresný súd
princíp úspechu/ neúspechu strán v spore ako určujúci pri rozhodovaní o nároku štátu na náhradu trov
konania a nároku znalca na náhradu trov titulom znaleckej odmeny. Po konštatácii vecnej správnosti
rozhodovania rozsudok okresného súdu odvolací súd aj v týchto súvisiacich výrokoch potvrdil.

54. O náhrade trov odvolacieho konania ( nároku na ich náhradu ) rozhodoval odvolací súd podľa §
396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom priznal nárok na ich náhradu
voči odvolateľom, v odvolacom konaní neúspešným. Odvolací súd dodáva, že o výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia okresný
súd (súdny úradník).

55. Ďalších žalovaných (ktorí odvolanie nepodali) odvolací súd povinnosťou náhrady trov odvolacieho
konania voči žalobcom nezaťažil, títo odvolanie nepodali a boli iba formálnymi účastníkmi odvolacieho
konania (vzhľadom na nútené spoločenstvo na strane žalovanej).

56. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.