Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Ján Rybárik

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120213366
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5120213366.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,

bytom D. XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., Vojtecha Tvrdého
17, Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanému: E. F., nar. X.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX C. E.,
právne zastúpený: JUDr. Šimon Cibulka, advokát, Hodžova 53, Trenčín, IČO: 42 373 646, o zaplatenie
1.183,14 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobkyni istinu v sume 1.183,14 eur spolu s 5 % ročným úrokom
z omeškania od 28.7.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou domáhala spočiatku 879,24 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že
dňa 19.01.2019 o 20:20 hod. jej bola spôsobená škoda, a to úraz počas lyžovania v lyžiarskom stredisku
SKI MAKOV tým spôsobom, že do nej vrazil na kraji zjazdovky, kde oddychovala a pripravovala sa na
ďalšiu jazdu, samotný žalovaný. Následne musela byť ošetrená horskou záchrannou službou. Následne
po ošetrení horskou záchrannou službou ju odviezla priateľka H. F. na úrazovú ambulanciu do
Fakultnej nemocnice Žilina, kde bola ošetrená a zostala práceneschopná (ďalej len PN). Po vyššie

uvedenej nehode žalovaný so žalobkyňou komunikoval, v komunikácii prejavoval záujem o riešenie
vzniknutého stavu a škody na zdraví spôsobenej jeho zavinením. Žalovaný prejavoval záujem danú
škodu nahradiť, avšak následne sa žalovaný odmlčal. Nárok na náhradu škody odôvodňovala podľa
nasledujúcej špecifikácie:

bolestné podľa predbežného vyjadrenia znalca 20 bodov á 20,26 eur 405,20 eur,

náhrada za stratu na zárobku počas PN

PN od 19.1.2019 do 10.2.2019,
priemerná hrubá mzda pred úrazom, t.j. za posledný štvrťrok 2018: 20.822,- Kč
počas PN boli vyplatené dávky PN:

náhrada mzdy 5.248,- Kč
sociálna poisťovňa: 4.545,- Kč
strata na zárobku 11.029,- Kčostatná škoda:

náklady spojené s vyšetrením –

cestovné na ošetrenie – 1603,10,- Kč.

Spolu 879,24 eur.

Zároveň si uplatnila aj úrok z omeškania od 28.7.2020 do zaplatenia.

Následne svoj návrh opravila, resp. doplnila a žiadala uhradiť celkovú sumu vo výške 1.284,44 eur
s príslušenstvom. Svoj nárok rozšírila aj o sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré v aktuálnom
znení s bolestným predstavuje sumu 40 bodov, 1 bod 20,26 eur. Bolestné a náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 810,40 eur, spolu s náhradou za stratu na zárobku počas
PN 413,87 eur a škoda spočívajúca v nákladoch spojených s vyšetrením – cestovné 60,158 eur, čo
je spolu 1.284,44 eur. Doplnila a opísala aj priebeh nehody v kritický deň. Stála na kraji zjazdovky,

oddychovala a pripravovala sa na ďalšiu jazdu. K zjazdovke stála chrbtom. Žalovaný do nej vrazil
nečakane zozadu, čím jej spôsobil viaceré zranenia. Po nehode inštruktorka lyžovania, ktorá bola na
mieste samom a bola svedkyňou nehody, privolala horskú záchrannú službu. Po ošetrení záchranou
službou ju jej priateľka odviezla na úrazovú ambulanciu do Fakultnej nemocnice Žilina.

Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach nepopieral, že v kritický deň došlo medzi ním a žalobkyňou
k incidentu v lyžiarskom stredisku SKI MAKOV. Žalobkyňa účelovo prevzala skutkový dej z potvrdenia o
úraze pri nehode na lyžiarskom svahu vystaveného SKI MAKOV s.r.o.. Toto potvrdenie si dala vystaviť
žalobkyňa približne 7 mesiacov po nehode bez účasti žalovaného. Toto potvrdenie bolo vyhotovené na
požiadanie žalobkyne, pričom popis úrazového deja je popísaný výlučne podľa jej tvrdení. Podľa jeho

názoru žalobkyňa v čase zrážky so žalovaným sa nachádzala na mieste lyžiarskej trate, kde nemala
zastaviť a stáť. Sama túto skutočnosť priznala vo facebookovej komunikácii. Zjazdová dráha bola na
predmetnom mieste zúžená na cca 3m a je nevhodné a rizikové tam stáť. Z uvedeného vyplýva, že
samotná žalobkyňa, ako osoba domáhajúca sa náhrady škody, porušila svoju právnu povinnosť, keď
stála na mieste, kde nemala. Ďalej žalovaný uviedol, že ako vyplynulo aj z komunikácie, ktorá bola

súčasťou žaloby, žalovaný doplatil na zľadovatený povrch lyžiarskej trate a spadol ešte asi 30 metrov
pred miestom zrážky so žalobkyňou. Inak povedané, keď vrazil do žalobkyne, tak už 30 metrov sa
„šmýkal“ v páde po trati a teda do nej nevrazil v „plnej rýchlosti“. Ak by však žalobkyňa bezdôvodne
nestála v dojazdovej zúženej časti lyžiarskej trate, resp. ak by dávala pozor tomu čo sa deje na lyžiarskej
trati, tak mala dostatočný čas na to, aby sa uhla žalovanému, ktorý už vzhľadom na pád a ľad na trati

nedokázal zrážke zabrániť.

V ďalšom upriamil pozornosť aj na to, že žalobkyňa vypočítala ušlú mzdu tak, že od jej priemernej mzdy
odpočítala vyplatenú náhradu mzdy a nemocenské dávky. Je však nutné zdôrazniť, že priemerná mzda
bola určená za celý mesiac, nie za 3 týždne, čo vyplýva zo samotnej žaloby, avšak žalobkyňa nebola PN

celýmesiac,atedakonečnývýpočetušlejmzdyjeskreslenývprospechžalobkyne(jevyšší). Spochybnil
aj žalobkyňou uplatnené cestovné na ošetrenie, ktoré nie je riadne preukázané. V konečnom dôsledku
žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
Vo svojom doplňujúcom písomnom vyjadrení okrem iného konštatoval, že žalobkyňa nepredložila
znalecký – lekársky posudok ohľadne bolestného. Ďalej uviedol, že doposiaľ žalobkyňa nijakým

spôsobom nepreukázala, že žalovaný išiel rýchlo a neopatrne, či dokonca nebezpečne. Navyše
podiel na nehode má aj samotný prevádzkovateľ lyžiarskeho vleku, pretože v spodnej časti bola
trať zľadovatená, nebola bezpečná. Žalovaný zotrval na tom, že neporušil žiadnu právnu povinnosť.
K zrážke došlo v dôsledku toho, že žalovaný stratil kontrolu nad lyžami po nájazde na ľad, ktorý sa
nachádzal na trati a nemal tam čo robiť. K nehode by nedošlo, keby si prevádzkovateľ splnil svoju

právnu povinnosť a upravil by trať tak, aby bola bezpečná a zjazdná.

Žalobkyňa ešte pred posledným pojednávaním predložila nové bodové ohodnotenie úrazu, pričom
v aktuálnom znení predstavuje bolestné za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia 35 bodov,
1 bod 20,26 eur, čo predstavuje sumu 709,10 eur. Domáhala sa teda náhrady škody v celkovej výške

1.183,14 eur a v ostatnej časti zobrala svoju žalobu ohľadom sumy 101,30 eur späť.Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom podrobne vypočul sporové strany, vypočul svedkov H. F., I.
D.,I.E.,oboznámilsaspotvrdením úrazeprinehode,spripojenýmiSMSsprávami–komunikáciamedzi
sporovými stranami, s lekárskou správou, s náhradou straty na zárobku po dobu PN, so znaleckým

posudkom I. I. J., K., - súdneho znalca, s plánom miesta nehody, s pripojenou fotodokumentáciou,
s bodovým ohodnotením úrazu I. G. K., s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Dňa 19.01.2019 o 20:20 hod. utrpela žalobkyňa úraz v lyžiarskom stredisku SKI MAKOV tým spôsobom,

že do nej na kraji zjazdovky narazil žalovaný. V dôsledku nárazu utrpela zranenia, a to pomliaždenie
driekovokrížovej oblasti a panvy, v dôsledku čoho bola PN od 19.1.2019 do 10.2.2019.

Predmetom sporu je náhrada škody v dôsledku poranení, ktoré utrpela žalobkyňa.

Žalobkyňa na samotnom pojednávaní zotrvala na svojej písomnej žalobe a svojich písomných
vyjadreniach, pričom uviedla, že v kritický deň sa spolu s priateľkou lyžovali v lyžiarskom stredisku SKI
MAKOV. Jazdu ukončili na svahu na mieste, kde sa bežne zastavuje, kde je neďaleko chatka a kde je
neďalekoreštaurácia.Boltolenmoment,pretožesilenvytiahlavreckovku,daladolurukavicu,vysmrkala

sa a oslovila kamarátku, či ešte stihnú poslednú jazdu. Vtedy započula nejaký šuchot za sebou, videla
niečo tmavé a v tom momente pocítila náraz do zadnej časti jej tela. Stratila dych, následne záchranári
ju troška dostali do povedomia, vysadili na skúter a odviezli do chatky, kde spísali záznam o nehode.
Dokonca ju ešte odviezli na parkovisko skútrom, pretože nemohla dobre chodiť, bolela ju chrbtica.
Následne odišla domov a potom na urgentný príjem do Žiliny. Uviedla, že počas večerného lyžovania si

všimli samotného žalovaného s druhým lyžiarom, že tam tiež lyžujú popri svahu v takej tme a že lyžovali
dosť rýchlo.

Naopak žalovaný uviedol, že v kritický deň bol lyžovať so svojím otcom a so svojím synovcom. Bolo to

tesne pred ukončením večerného lyžovania, pričom počas lyžovania urobili 15 až 20 jázd. V tom sa ocitol
na ľade, šmykol sa a šúchal sa dole svahom. Z jeho pohľadu sa jednalo o nešťastnú náhodu. Šmykol
sa na ľade a už nemohol zmeniť smer, potom pocítil náraz, ale vôbec nevedel či niekoho trafil, či trafil
nejakú osobu alebo nie, až neskôr. Nie je pravdou, že by lyžoval mimo vytýčenej trasy. Pokým si pamätá,
tak svojou helmou trafil do lyžiarok samotnej poškodenej. To ju pravdepodobne podseklo a spadla na

chrbát. Podľa jeho názoru urobila žalobkyňa chybu, lebo stála v dojazdovej zóne, kde nemala čo robiť.

Z výpovede svedkyne H. F. mal súd preukázané, že táto je priateľkou žalobkyne a spoločne lyžovali
v kritický deň v lyžiarskom areáli SKI MAKOV. Ako ukončili jazdu, ostali stáť na konci svahu, kde už

stávajú lyžiari, bolo to kúsok nad chatkou nad turniketmi. Jedná sa o plochu – rovinu, kde zastavujú
lyžiari na konci a chystajú sa na ďalšiu jazdu. V tom rozhodujúcom čase tam stálo viacero ľudí, viacero
lyžiarov. Následne prišiel spomínaný náraz, videla žalobkyňu vo vzduchu, ako spadla na zem na chrbát.
Potom sa otočila na bok, lebo nemohla dobre dýchať a následne bola privolaná pomoc. Podľa jej názoru
nehodu zapríčinil lyžiar, ktorý do nej narazil. Vyjadrovala sa aj k samotnému svahu, pričom uviedla, že

ku koncu dráhy bol svah zľadovatený. Na konci svahu, kde bol ľad, lyžovali pomalšie. Svah pozná veľmi
dobre, lebo tam často chodí lyžovať. Je bežné, že na konci svahu na tej rovinke stávajú viacerí ľudia,
lebo tam už ukončujú svoju jazdu a chodia do chatky do bufetu. Ďalej vypovedala, že konkrétny stret
a náraz žalovaného do žalobkyne nevidela, iba počula. Bola otočená smerom k turniketu, pretože išli na
poslednú jazdu. Na mieste, kde ostali stáť, stáli pár sekúnd. Bol to moment, čo sa žalobkyňa vysmrkala.

Z výpovede svedka I. D. mal súd preukázané, že v kritický deň lyžoval spoločne so žalovaným v areáli
SKI MAKOV. Svedok konštatoval, že bol na nočnom lyžovaní a vtedy bola zjazdovka zľadovatená. On
lyžoval ako posledný, žalovaný lyžoval pred ním. Zrovna išli cez zľadovatený úsek a videl, že žalovaný

spadol. Práve tam stála žalobkyňa so svojou priateľkou a do tej jednej narazil. Pokým si pamätal, tak
žalovaný do nej narazil hlavou, teda prilbou. Narazil do jej lyží. Podľa jeho výpovede žalobkyňa so
svoju priateľkou stáli o niečo vyššie ako bola dojazdová rovina. Nepamätal si, či okrem žalobkyne a jejkamarátky stáli na predmetnom mieste ešte ďalší lyžiari. Dobre videl ako žalovaný spadol, pretože
lyžoval za ním. Jednoznačne sa pošmykol na zľadovatenom povrchu.

Z výpovede svedka I. E. mal súd zasa zistené, že tento bol lyžovať v inkriminovaný deň v lyžiarskom
stredisku SKI MAKOV. Pred poslednou jazdou, ktorú chceli urobiť žalobkyňa a jej priateľka, ostali stáť
v dojazdovej zóne, pričom sa pri nich pristavil s tým, či ešte urobia poslednú jazdu. Odpoveď znela,
že áno a následne sa pohol k turniketom, zastavil, otočil sa hore a videl „melu“. Okamžite odložil lyže

a bežal na pomoc. Prišla tam inštruktorka, neskôr záchranári. Žalobkyňa mala vyrazený dych. Žalovaný
bol úplne vyľakaný, bol bledý. Žalobkyňa bola taká istá, omdlievala, bola otrasená, sťažovala sa, že má
ťažké nohy, musel jej pomôcť vyzuť sa. Počas jazdy domov jej dokonca prišlo aj na chvíľu zle, museli
zastaviť a musela sa nadýchať čerstvého vzduchu. Žalobkyňa so svojou priateľkou zastala na plytkej
rovine, koncová rovina, je to taká rovina, že pokým sa tam dostanú deti, ktoré sú ľahké, tak nedôjdu ďalej
ku turniketom. Pravidelne tam stoja ľudia, rodiny, deti. Počas večerného lyžovania postrehli aj lyžiarov

a konkrétne aj žalovaného, že lyžovali na neosvetlenej zjazdovke. Ďalej uviedol, že on lyžuje od 6.tich
rokov a platí desatoro pre lyžiarov, že keď niekto narazí niekoho zozadu, tak zodpovedá za úraz.

Na tomto mieste musí súd podotknúť, že v tejto veci chcel vypočuť inštruktorku, ktorá prvá poskytovala

prvú pomoc žalobkyni. Ani lyžiarskemu stredisku SKI MAKOV sa nepodarilo stotožniť konkrétnu
inštruktorku, ktorá mala byť svedkom nehody.

Z potvrdenia o úraze pri nehode na lyžiarskom svahu, ktoré bolo vyhotovené 16.8.2019 mal súd zistené,

že žalobkyňa utrpela 19.1.2019 o 20:20 hod. v lyžiarskom stredisku SKI MAKOV úraz, keď do nej vrazil
na kraji zjazdovky, kde stála a oddychovala, nečakane zozadu, lyžiar. Mala narazenú chrbticu, otras
hlavy, vyrazený dych a slabú orientáciu. Za vinníka bol označený E. F., t. j. žalovaný.

Z rozsiahlej SMS komunikácie medzi sporovými stranami a facebookovej komunikácie mal súd
preukázané, že medzi sebou komunikovali po nehode, pričom žalobkyňa ho viac krát vyzývala na
urovnanie sporu.

Z lekárskeho potvrdenia, ktoré bolo vyhotovené v kritický deň 19.1.2019 vo Fakultnej nemocnici
spoliklinikouvŽilinevyplýva,žebolastanovenádiagnózapomliaždeniedriekovokrížovejoblastiapanvy.
Žalobkyni bol odporučený kľudový režim, dostatok tekutín, ľahká strava bez dráždivých podnetov,
analgetiká podľa potreby, kontrola u svojho lekára a kontrola na traumatologickej spádovej ambulancii.
Následne z ďalšej lekárskej správy I. L. M. vyplýva, že žalobkyňa sa podrobila aj vyšetreniu sono

brucha bez nálezu. Z lekárskeho potvrdenia Fakultnej nemocnice Olomouc zo dňa 3.7.2019 vyplýva,
že pri neurologickom vyšetrení neboli zistené žiadne následky po úraze, ktorý utrpela žalobkyňa. To isté
konštatoval aj lekár magnetickej rezonancie vo svojej správe zo dňa 3.9.2019.

Z potvrdenia spoločnosti Continental mal súd preukázané, že u nich v rozhodujúcom čase pracovala
žalobkyňa. Tento vyčíslil náhradu straty na zárobku po dobu PN, ktorá trvala od 19.1.2019 do 10.2.2019,
na sumu 11.029 Kč. Toto potvrdenie bolo vydané dňa 20.3.2019. Z tohto vyplýva, že priemerná mzda
u žalobkyni činí 20.822 Kč. Bola jej vyplatená náhrada mzdy pri PN 5.248 Kč a nemocenské dávky vo
výške 4.545 Kč.

Z potvrdenia, ktoré predložila žalobkyňa ohľadne náhrady škody z titulu cestovného vyplynulo, že
žalobkyňa absolvovala rehabilitácie v meste Olomouc, lístky na miestnu dopravu stáli 114 Kč, jednalo sa
o kontrolné vyšetrenie u neurológa, vstupná konzultácia na rehabilitácii a samotná rehabilitácia. Ďalej

si účtovala cestu zo Zlína do Olomouca, ktorú absolvovala motorovým vozidlom, tankovanie v celkovej
sume 338,10 Kč, následne aj cestovné vlakom Olomouc - Otrokovice a späť v celkovej výške 1.151 Kč.
Celkové náklady činili 1.603,10 Kč.Z pripojeného znaleckého posudku I. J., K., súdneho znalca z odboru zdravotníctva mal súd preukázané,
že tento bolestné vyčíslil na 40 bodov, a to pomliaždenie dolnej časti chrbtice a panvy, 20 bodov

a podvrtnutie a natiahnutie bedrovej chrbtice na 20 bodov.

Napokon z lekárskeho potvrdenia I. G. K., chirurga, vyplýva, že bodové hodnotenie úrazu o náhrade za
bolesť, ktorý utrpela žalobkyňa 19.1.2019, bolo ohodnotené za pomliaždenie ťažšieho stupňa bedrovej

chrbtice na 20 bodov a pomliaždenie bedrového zhybu 15 bodov, t.j. spolu 35 bodov.

Viac dôkazov v tomto spore sporové strany neprodukovali.

Po hmotnoprávnej stránke súd posudzoval tento prípad v zmysle nasledujúcich ustanovení.

Podľa § 8a ods. 1 zák. č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe, osoba, na lyžiarskej trati je povinná
a/ správať sa tak, aby neohrozila život, zdravie alebo majetok,

b/ poskytnúť podľa svojej schopnosti a možnosti pomoc pri úraze, oznámiť bezodkladne úraz
prevádzkovateľovi lyžiarskej trate a zotrvať na mieste úrazu do poskytnutia pomoci,
c/dodržiavaťpravidlásprávaniasanalyžiarskejtratiariadiťsapokynmiprevádzkovateľalyžiarskejtrate.

Podľa § 8a ods. 2 zák. č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe, lyžiar a snoubordista (ďalej

len „lyžiar“) sú povinní prispôsobiť jazdu na lyžiarskej trati povahe a stavu lyžiarskej trate a svojim
schopnostiam, ako aj počtu lyžiarov na lyžiarskej trati.

Podľa § 8a ods. 3 zák. č. 544/2002 Z. z. lyžiar je povinný smer jazdy voliť tak, aby neohrozil pred

ním jazdiaceho lyžiara. Lyžiar, ktorý jazdí za iným lyžiarom, je povinný dbať na dostatočný odstup, aby
lyžiarovi vpredu ponechal voľný priestor pre smer a spôsob jazdy.

Podľa § 8a ods. 4 zák. č. 544/2002 Z. z. lyžiar, ktorý vchádza na lyžiarsku trať alebo po zastavení chce
opäť pokračovať v jazde, je povinný sa presvedčiť, či sa zhora alebo zdola nepribližuje iná osoba, aby

neohrozil seba ani iného.

Podľa § 8a ods. 5 zák. č. 544/2002 Z. z. lyžiar nesmie bezdôvodne zastaviť a stáť na zúženej alebo
neprehľadnej časti lyžiarskej trate. Lyžiar, ktorý spadol, je povinný také miesto urýchlene opustiť, ak je
to možné.

Podľa § 8a ods. 6 zák. 544/2002 Z. z. lyžiar mladší ako 15 rokov je povinný na lyžiarskej trati chrániť
si hlavu riadne upevnenou ochrannou prilbou.

Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku,

na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Obč. zák. škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď

bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovede žalobkyne, ale aj svedkov H. F. a I. E. mal súd
zistené, že žalobkyňa so svojho priateľkou p. F. zastavili na kraji trate na dojazdovej širokej rovine.
Zastavili niečo povyše turniketov tak, ako je to aj znázornené na plániku, ktorý bol predložený sporovýmistranami(č.l.99).Jepotrebnépodotknúť,žesajednaloorovinu,širokúpláň.Jednalosaokrajzjazdovky.
Nešlo o zastavenie uprostred zjazdovky, na zúženej trati, alebo na mieste, kde nie je dobrý výhľad.
Túto skutočnosť mal súd nepochybne preukázanú. Pri zastavení neohrozovali ostatných lyžiarov tým,

že by stáli uprostred zjazdovky, alebo v neprehľadnom mieste. Ani žalovaný netvrdil, že by žalobkyňa
stále v neprehľadnom úseku, v zákrute. Ďalej súd konštatuje, že všetci svedkovia zhodne potvrdili, že
spodná časť trate bola zľadovatená. Sám žalovaný vo svojej výpovedi doslovne uviedol, že na večernom
lyžovaní urobil asi 15-20 jázd. To znamená, že terén mu bol dobre známy, vedel vzhľadom na počet jázd,
ktoré uskutočnil, že skutočne posledný koncový úsek je zľadovatený. I napriek týmto skutočnostiam však

nepostupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami zák. o Horskej záchrannej službe, konkrétne § 8a
ods. 2, t.j. lyžiar je povinný prispôsobiť jazdu na lyžiarskej trati, povahe a stavu lyžiarskej trate a svojim
schopnostiam, ako aj počtu lyžiarov na lyžiarskej trati. Keď mu bolo známe, že posledná časť trate je
zľadovatená, mal prispôsobiť svoju jazdu, mal zvoľniť rýchlosť, prípadne urobiť iné opatrenia a predvídať
možnosť pádu na zľadovatenom povrchu. Toto však neurobil. Spadol a narazil do žalobkyne. Jeho
obrana, že žalobkyňa stála na trati, kde nemala zostať stáť, nemohol súd akceptovať. Bolo preukázané

svedeckými výpoveďami, že stála na kraji zjazdovky, t.j. pri samotnom vleku. Žalobkyňa tým, že zastavila
a potrebovala sa rozhodnúť, či ešte urobí jednu jazdu, neporušila žiadny predpis zákona o Horskej
záchrannej službe. Opätovne súd konštatuje, že zastavila pri samotnom vleku na kraji zjazdovky. Išlo
omiestodobreviditeľnézhoraakoajzboku.Súduzatvára,žetobolžalovaný,ktorýpochybilprilyžovaní.
Neprispôsobil svoju jazdu trati, pričom mu bolo dobre známe, že spodok trate je zľadovatený.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ porušenie právnej povinnosti, b/
existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a d/ zavinenie. Je
nepochybné, že žalovaný porušil právnu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o Horskej záchrannej
službe č. 544/2002 Z. z. a to konkrétne § 8a ods. 2 citovaného zákona. Čo sa týka existencie škody,

túto preukázala žalobkyňa v priebehu samotného konania. Škodu, ktorú utrpela, navyše nikto ani
nerozporoval. Samozrejme, že je tu aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalobcu
a samotnou škodou. Žalovaný, keď porušil právnu povinnosť, tak v dôsledku toho aj spôsobil škodu.
Čo sa týka zavinenia, v tomto prípade samozrejme ide o nedbanlivostné zavinenie. Žalovaný nemal
úmysel spôsobiť niekomu škodu na lyžiarskom svahu. Ale tým, že neprispôsobil jazdu na lyžiarskom

svahu vzhľadom na okolnosti svahu, keď musel dobre vedieť, že dolná časť trate je zľadovatená, jedná
sa o zavinenie z nedbanlivosti.

Čo sa týka výšky náhrady škody, túto žalovaný v priebehu konania namietal. Od samého začiatku
rozporoval dĺžku PN, výšku bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia a tiež spochybňoval

aj výšku náhrad za cestovné náklady. Čo sa týka námietok posledného bodového ohodnotenia za
bolesť, vytýkal žalobkyni, že lekár, ktorý vyhotovil toto bodové ohodnotenie, postupoval v zmysle
neúčinného zákona 273/1994 Z. z., aktuálny zákon je 437/2004 Z. z.. Na tomto mieste súd uvádza,
že podľa jeho názoru išlo v tomto prípade len o pisársku chybu, nie je možné, aby lekár G. K., chirurg,
pri bodovom ohodnotení nevychádzal z aktuálneho znenia zákona. Bola to žalobkyňa, ktorá veľmi

prehľadne rozpísala cestovné náklady, ktoré vznikli keď absolvovala vyšetrenia na neurológií, keď
absolvovala vyšetrenia na magnetickej rezonancii, absolvovala rehabilitačné cvičenia v ČR v Olomouci.
Podrobne rozpísala náklady na miestu dopravu ako aj náklady cesty z Olomouca do Zlína a späť. Súd sa
na rozdiel od žalovaného úplne stotožnil s takýmito vyčíslenými nákladmi na cestovné. Na tomto mieste
je potrebné podotknúť, že pred posledným pojednávaním doložila žalobkyňa nové lekárske bodové

ohodnotenie, pričom v časti o zaplatenie sumy 101,30 eur zobrala návrh čiastočne späť. V tejto časti
súd konanie zastavil.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., je dlžník povinný zaplatiť úrok z omeškania, ak je v omeškaní
s plnením peňažného záväzku. Žalobkyňa dňa 15.7.2020 vyzvala žalovaného na zaplatenie náhrady

škody a požiadala žalovaného, aby jej uhradil škodu do 7 dní od doručenia tejto výzvy. Zásielka
bola žalovanému doručená dňa 20.7.2020, lehota uplynula 27.7.2020. Od nasledujúceho dňa, t.j. od
28.7.2020 sa dostal žalovaný do omeškania, a preto súd žalobkyni priznal úrok z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru úspechu vo veci. V tomto konaní to bola žalobkyňa, ktorá mala plný úspech, a preto jej
priznal trovy konania v rozsahu 100 %.Podľa§262ods.2CSP,ovýšketrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej, osobitným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.