Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010168
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010168.5

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému T. P., nar. X.X.XXXX v W., pre zločin
znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm.a), písm.b) Tr.zák. v spojení s § 138 písm.f) Tr.zák., § 122
ods.6 Tr.zák., § 139 ods.1 písm.a) Tr.zák. a § 127 ods.1 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 27.2.2017, sp.zn. 2T/43/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa

27. apríla 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.b) písm.c) Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods.1 Tr.por. sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 27.2.2017, sp.zn. 2T/43/2016, bol
obžalovaný T. P. uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a), b)
Trestného zákona v spojení s § 138 písm. f) Trestného zákona, § 122 ods. 6 Trestného zákona, § 139
ods.1písm.a)Trestnéhozákonaa§127ods.1Trestnéhozákonanatomskutkovomzáklade,žedňa01.
08. 2015 okolo 14:30 h v Nitrianskom Pravne, pri moste smerom do Solky ponúkol maloletej poškodenej
K.J.B., nar. XX. XX. XXXX vodku značky Nikolaus 38 %, po čom poškodená vypila z fľaše 200 až 250

ml vodky, následne sa presunuli v Nitrianskom Pravne pri pohostinstvo Stanica a v osobnom motorovom
vozidle zn. Mercedes Benz evidenčného čísla PD XXX FB, ktoré bolo zaparkované na parkovisku, sa
s poškodenou približne od 14:50 h do 15:15 h bozkával, pričom sedeli na sedadle vodiča a neskôr
na zadných sedadlách, v čase približne od 15:15 h do 15:30 h, kedy bola koncentrácia etanolu v krvi
poškodenej cca 1,50 - 2,00 promile a poškodená bola v stave ťažkej opitosti až v stave akútnej otravy
alkoholomavstavebezbrannosti,nazadnomsedadleautadalpoškodenejasebadolenohavice,pričom

zostal v trenkách a poškodená v nohavičkách, následne ich zakryl dekou, pričom si trenky stiahol a
poškodená už tiež nemala nohavičky a vykonal s ňou pohlavný styk a to aj napriek tomu, že vedel, že
má 13 rokov, pričom u poškodenej došlo pri pohlavnom styku k porušeniu hymenu- panenskej blany.

Za to bol odsúdený podľa § 199 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody 7 rokov,
na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu bolo podľa § 73 ods. 2 písm. a) Trestného zákona uložené
ochranné ústavné sexuologické liečenie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním
obžalovaný T. P. a to proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku ako i konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo. V obsiahlych písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu namietal,

že súd prvého stupňa mu nepriznal ani jednu poľahčujúcu okolnosť napriek tomu, že je osobou
blízkou veku mladistvých, pred skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, nebol nikdy odsúdený a viedolriadny život, preto mu mal správne prvostupňový súd priznať poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.d),
písm.j) Tr.zák. a v súvislosti s jeho sexuálnou poruchou priznať i poľahčujúce okolnosti podľa § 36
písm.b), písm.c) Tr.zák. a následne aplikovať ustanovenie § 38 ods.3 Tr.zák. Súd podľa názoru obhajoby

vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného, bez prihliadnutia na okolnosti,
za akých mal byť skutok spáchaný. Obžalovaný sa nikdy neliečil na psychiatrii, ani sexuologicky, teda
nemohol vedieť, že jeho sexualita je deviantná a schopnosti ovládania sexuality sú u neho podstatne
znížené. Obžalovanému nebolo podľa názoru dostatočne preukázané zavinenie a naviac vykonanými
dôkazmi nebolo preukázané, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo k súloži. Rovnako nebolo

preukázané, že by sa skutku dopustil závažnejším spôsobom konania - ľsťou, zneužitím bezbrannosti
poškodenej. V ďalšej časti odvolania podrobne poukazuje na výpovede jednotlivých svedkov, znalecké
posudky a výpovede znalcov, ktoré podľa jeho názoru nasvedčujú jeho odvolacím námietkam. Pokiaľ
ide o znalecké dokazovanie, okrem iného tiež podrobne poukázal na znalecký posudok a výpoveď
znalkyne MUDr. I., ktorá vyšetrila obžalovaného, pričom tento dôkaz považuje za rozporuplný, keď
uviedla, že v čase spáchania skutku, boli ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného plne

zachované, čo sa týka jeho psychiky a znalkyne nepovažovali za potrebné, aby absolvoval nejakú formu
psychiatrickej liečby. Na druhej strane konštatovala, že obžalovaný trpí sexuálnou deviáciou, poruchou
koordinácie,oktorejpravdepodobneobžalovanýnevie.Vdôsledkutejtosexuálnejdeviáciepodľanázoru
znalkýň, boli ovládacie schopnosti obžalovaného podstatne znížené. Obžalovaný nemá dostatočný
potenciálnato,abydokázalsvojuodchylneštrukturovanúsexualiturealizovaťvmedziachzákona.Podľa

názoru obhajoby znalkyňa pri svojom výsluchu nedostatočne vysvetlila takéto závery, keď v podstate
skonštatovala, že obvinený je psychicky zdravý a na druhej strane uviedla, že zo sexuologického
hľadiska boli jeho ovládacie schopnosti podstatne znížené. S poukazom na takéto závery znalcov
psychiatrov, keď títo nezistili u obžalovaného prítomnosť duševnej choroby a ktorý bol podľa ich
záverov v čase skutku plne príčetný, neboli splnené ani zákonné podmienky na uloženie ochranného

sexuologického liečenia obžalovanému podľa § 73 ods.1, resp. ods.2 Tr.zák. Podľa názoru obhajoby
neexistuje zákonné ustanovenie, podľa ktorého by mu bolo za danej situácie možné uložiť ochranné
sexulogické liečenie ako plne príčetnému. Napokon obhajoba poukázala na to, že v odôvodnení
rozsudku absentujú skutkové závery a právne úvahy súdu prvého stupňa, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú, keďže ani jeden dôkaz nepotvrdil, že k súloži

medzi obžalovaným a poškodenou skutočne došlo. Z rozsudku tiež nie je zrejmé, ako sa súd prvého
stupňa vyrovnal s obhajobou a prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a to vypočutie
svedkyne U. W. a strýka poškodenej G. W.. V rozsudku neuviedol závery o preukázaní vedomostnej a
vôľovej zložky konania obžalovaného, najmä za situácie ak z výpovede znalkyne MUDr. I. jednoznačne
vyplýva, že ovládacie schopnosti obžalovaného v dôsledku sexuálnej deviácie boli u obžalovaného

vymiznuté. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v dôvodoch odvolania, obhajoba navrhla, aby odvolací
súd po náležitom posúdení skutkového a právneho stavu, keďže vina obžalovaného v zmysle obžaloby
jednoznačne a náležite preukázaná nebola, vyhovel odvolaniu a podľa § 321 ods.1 písm.a), b), c) Tr.por.
zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol za použitia zásady v pochybnostiach v prospech
obžalovaného tak, že ho podľa § 285 písm.a) Tr.por. spod obžaloby oslobodí.

Do rozhodovania odvolacieho súdu sa prokurátor k dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátorka krajskej prokuratúry v konečnom návrhu
uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný, na základe vykonaného dokazovania

súd prvého stupňa dôkazy správne vyhodnotil a napokon aj v súlade so zákonom rozhodol a uložil
obžalovanému zákonný trest. Preto odvolanie obžalovaného nepovažuje za dôvodné a navrhla ho
zamietnuť podľa § 319 Tr.por.

Obhajcaobžalovanéhouviedol,žepodľajehonázorupritakzávažnýchpochybeniach,naktorépoukázal

v písomných dôvodoch odvolania nie je možné obžalovaného uznať vinným z trestného činu, pre
ktorý bol obžalovaný. Pridržiava sa návrhu uvedeného v odvolaní s tým, aby krajský súd po zrušení
napadnutého rozsudku obžalovaného podľa § 285 písm.a) Tr.por. spod obžaloby oslobodil.

Obžalovaný uviedol, že sa v plnej miere pridržiava návrhu svojho obhajcu, žiadal zrušiť napadnutý

rozsudok s tým, aby bol oslobodený spod obžaloby.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutýchvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr.
por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci
verejné zasadnutie, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov

napadnutého rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a mohli by
pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Uvedeným postupom zistil, že
odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 321 ods. 1

písm. b), písm. c) Tr.por. pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť
jeho skutkových zistení, pričom okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie, v dôsledku toho sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, pričom pre náležité
objasnenie veci je potrebné niektoré dôkazy opakovať.

Odvolací súd zistil, že pri rozhodovaní o vine a treste okresný súd ako dôkaz vykonal i znalecký
posudok znalkýň MUDr. DY. z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie a sexuológie a MUDr.
B. z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie, pričom znalkyňu MUDr. T. vypočul i na hlavnom
pojednávaní. Zo záverov znaleckého posudku znalkýň, ktoré vyšetrili obvineného, okrem iného vyplýva,
že psychiatrickým vyšetrením u neho nezistili prítomnosť duševnej choroby ani poruchy, pričom v čase

činunebolijehorozpoznávacieaovládacieschopnostiplnezachované.Pretoaninenavrhlipsychiatrickú
ochrannúliečbu.Včastizáverovtýkajúcichsasexuologickéhovyšetreniaobvinenéhojepotomuvedené,
že bola u obvineného zistená prítomnosť sexuálnej deviácie sexuálnej agresivity. Ide o vrodenú poruchu
koordinácie jednotlivých častí systému, ktorá ovplyvnila sexuálne správanie obvineného a podstatnou
mierou ovplyvnila jeho ovládacie schopnosti. Obvinený nemá dostatočný potenciál na ovládnutie svojej

odchýlne štrukturovanej sexuality, nemá náhľad na svoju deviáciu. Pobyt obvineného na slobode je zo
sexuologického hľadiska nebezpečný a je potrebné, aby absolvoval ochranné liečenie. Z toho dôvodu
aj navrhli uložiť obvinenému ochranné ústavné sexuologické liečenie.

Znalkyňa MUDr. T.á bola vypočutá i na hlavnom pojednávaní, kde zotrvala na záveroch podaného

znaleckého posudku a uviedla, že z psychiatrického hľadiska je obžalovaný duševne zdravý a ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného počas skutku boli plne zachované, no na druhej strane
uviedla,že ovládacieschopnostivzhľadomnazistenúsexuálnudeviáciupovažovalizavýrazneznížené.

Odvolací súd uvádza, že otázka posúdenia príčetnosti je síce otázkou právnou v kompetencii

súdu, no takéto rozhodnutie musí byť podložené vykonanými dôkazmi, v danom prípade znaleckým
dokazovaním. Pritom skonštatoval, že s poukazom na prednesené závery znaleckého skúmania nie je
možné v tomto štádiu konania vyvodiť, či obžalovaný konal v stave zmenšenej príčetnosti s poukazom
naznalcamiuvádzanúvýraznezníženú schopnosťovládaťsvojekonanie,alebonie.Takétoprednesené
závery považuje súd za rozporuplné a nejasné, pričom majú zásadný význam pre rozhodnutie súdu.

Z takto podaného a predneseného znaleckého posudku akoby vyplývalo, že znalci rozdelili ovládaciu
schopnosť obvineného na viaceré časti, z ktorých len jedna - v oblasti sexuality, je u neho znížená
podstatným spôsobom, no vo výsledku toto nemá vplyv na konštatovanie o plnom zachovaní ovládacej
schopnosti obvineného v čase činu. Uvedenými rozpormi sa okresný súd vo svojom rozhodnutí nijako
nevysporiadal, pričom náležité ozrejmenie otázky príčetnosti obvineného môže mať zásadný význam

nielenpriposudzovaníviny,alevprípadeuznaniavinyizhľadiskaukladaniatrestuasplneniazákonných
podmienok pri rozhodovaní o ochrannom opatrení ústavného sexuologického liečenia.

Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd teda nevykonal zákonu zodpovedajúcim spôsobom
všetkypotrebnédôkazyvrozsahunevyhnutnomnaobjasnenieskutkovéhostavuveci,tietonevyhodnotil

dostatočne jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
pri svojom rozhodovaní k predčasným skutkovým zisteniam a právnym záverom. V odôvodnení
napadnutého rozsudku v nadväznosti na uvedený chybný postup, keď neodstránil citované rozpory,
tiež neuviedol akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov v tomto smere. Tiežnevysvetlil, ako sa vyrovnal s obhajobnými tvrdeniami a námietkami obžalovaného v súvislosti s
ukladaním trestu a ochranného opatrenia. Okresný súd vôbec neuviedol skutkové zistenia a právne
úvahy v súvislosti s tým, keď obžalovanému nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ani nezistil žiadnu

priťažujúcu okolnosť. Napokon tiež neuviedol prečo odmietol návrhy obhajoby na vykonanie dôkazov.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere nie je preskúmateľné.

Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci bude nevyhnutné opakovane vypočuť znalkyňu
MUDr. T. I.-Q., aby sa podrobne zrozumiteľne vyjadrila, či na podklade vyšetrenia tak psychiatrického,

ako i sexulogického, možno hodnotiť ovládaciu schopnosť obvineného vcelku tak, že túto zložku
mal výrazne zníženú a ak nie, z akého dôvodu. Súd pripúšťa, že zistená sexuálna deviácia môže
ovplyvňovať ovládaciu schopnosť len za určitých situácií, preto je potrebné, aby sa znalkyňa vyjadrila k
uvedenej otázke jednoznačne i s prihliadnutím na okolnosti, za akých sa skutok mal stať. Napokon bude
povinnosťou súdu vo svojom rozhodnutí uviesť tiež prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších
dôkazov a zároveň bude úlohou okresného v prípade opakovaného rozhodnutia o treste riadne sa

zaoberať otázkou zistenia poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností a svoje závery v tomto smere i
uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia, tak aby bolo v intenciách ustanovenia § 168 Tr.por.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr.por. zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prvostupňový súd bude musieť doplniť dokazovanie
v naznačených smeroch, prípadne vykonať ďalšie dokazovanie, ak jeho potreba vyplynie z doplneného
dokazovania a až následne bude možné po vyhodnotení všetkých dôkazov rozhodnúť v súlade so
zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.