Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 30, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/130/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010268
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6116010268.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného 1/ J. L.
a obžalovaného 3/ A.. L. L., pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa §
233 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. januára 2023 v Banskej Bystrici

odvolanie krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tk/3/2020 zo
dňa 15. júna 2022, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie krajského prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tk/3/2020 zo dňa 15. 06. 2022 boli obžalovaný 1/
J. L. a obžalovaný 3/ A.. L. Beniak podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby

prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. Kv/11/2015/6600-37 zo dňa 23. 03. 2016, pre
obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), písm. b), ods.
4 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali
dopustiť na tom skutkovom základe, že

J. L. ako podpredseda správnej rady a súčasne zamestnanec spoločnosti Nemocnice a polikliniky, n.o.

so sídlom B. č.XX, L., IČO 36 077 992 (ďalej len NaP, n.o.) dohodol podmienky dodania a financovania
zdravotníckeho zariadenia - lineárneho urýchľovača CLINAC 600C, pričom uvedené zariadenie NaP,
n.o. Bratislava nadobudla za cenu vo výške 74.734.939,- Sk bez DPH (88.934.577,40 Sk s DPH), kedy
takto umelo vytvorený cenový rozdiel vo výške 57.872.945,10 Sk s DPH (1.921.029,84 € s DPH), ako
prospech dosiahnutý trestným činom uvedeným v bode 1, bol následne prevedený do vlastníctva J. L. a
to takým spôsobom, že Ing. L. L. takto získanú finančnú hotovosť bez zmluvného podkladu previedol z

účtu spol. recafin s.r.o. č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banka a.s., so sídlom Bratislava, Hodžovo
námestie 3, IČO 00 686 930, pobočka B. nad P., v dvoch platbách a to vo výške 25 mil. Sk dňa 22.
10. 2008 a vo výške 20 mil. Sk dňa 03. 11. 2008 na bankový účet spoločnosti Fonrimas Co. Limited so
sídlom 251 Henessy Road Hong Kong, číslo účtu XXXXXXXX - XXXXXXXX-XXXXXXXX vedeného v
H. L. B.. H., pričom tieto platby boli na uvedený účet pripísané v dňoch 27. 10. 2008 a 05. 11. 2008,
kedy s týmto účtom bol oprávnený disponovať J. D., následne boli tieto finančné prostriedky dňa 29.

10. 2008 a 11. 11. 2008 prevedené na spoločnosť Metronx Ltd. so sídlom Y. L., Z. R S. XX R. P.,
W. č. ú. XXXXXXXX-XXXXXXXX-XXXXXXXX taktiež vedeného v H. L. B.. H., ktorým bol opätovne
oprávnený disponovať J. D. a následne boli tieto finančné prostriedky zo spoločnosti H. Z.. poukázané
prostredníctvom účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX vedeného v R. sporiteľňa, a.s., so sídlom L. V. XX, A.
XX XXX XXX, na ktorom sa účtovalo finančné vysporiadanie operácií zahraničného platobného styku,
realizované prostredníctvom clearingu, na účet J. L., č. ú. XXXXXXXXXX vedený v V. L. a.s., pobočka

B. nad P., dňa XX. 10. 2008 vo výške 19.990.179,35,- Sk (XXX.XXX,XX €) a 13. 11. 2008 vo výške
24.990.381,45 Sk (829.528,69 €), pričom predstieraným dôvodom uvedených platobných operácií zúčtu spol. Metronx Z.. na účet J. L. mal byť prevod časti obchodného podielu J. L. v spol. N. R., s.r.o.
zodpovedajúcivýškevkladu30.000,-Sk(995,82€),zpôvodnéhoobchodnéhopodieluzodpovedajúceho
výške vkladu 200.000,- Sk (6.638,78 €), na podklade zmluvy o prevode obchodného podielu z 10. 10.

2008, hoci spol. Univeral Slovakia, s.r.o. bola na podklade daňových priznaní z rokov 2001 až 2008
v pretrvávajúcej strate, kedy v účtovných obdobiach bezprostredne predchádzajúcich a nasledujúcich
predmetnému prevodu časti obchodného podielu vyplýva, že v súvahách za roky 2007 až 2008 spol.
Univeral Slovakia, s.r.o. mala na strane aktív spolu majetok vo výške 18.598.000,- Sk, tvorený z 96.33
% pohľadávkami z obchodného styku, pričom na strane pasív mala spolu vlastné imanie a záväzky vo

výške 18.598.000 Sk, kedy výsledok hospodárenia v týchto rokoch bol 0,- Sk, pričom v súvahe za rok
2009 mala na strane aktív spolu majetok vo výške 617.341,- € (18.598.015,- Sk), tvorený z 96.33 %
pohľadávkamizobchodnéhostyku,pričomnastranepasívmalaspoluvlastnéimanieazáväzkyvovýške
0,- €, kedy výsledok hospodárenia v týchto rokoch bol - 121.457,- €, pričom na podklade výkazu ziskov a
strát spoločnosti za roky 2007, 2008 a 2009 mala táto výsledok hospodárenia za účtovné obdobie rokov
2007 a 2008 po zdanení 0,- Sk a za rok 2009 -121.457,- €, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie intervenujúci
prokurátor, ktoré neskôr písomne odôvodnil v podstate tým, že pokiaľ ide o kruciálnu argumentáciu
okresného súdu ohľadne dôvodnosti navýšenia kúpnej ceny, tak je pravdou, že tak obžalovaní, ako
aj obhajoba v priebehu konania argumentovali takéto navýšenie (vo výške 86,32%) zmluvným 10

ročným servisom, ktorého hodnotu sami odhadli na 1 mil. Eur. Opätovne detailne rozviedol chronológiu
zmluvných vzťahov pokiaľ ide o servis predmetného zariadenia. Podľa zmluvy o servisnej činnosti medzi
objednávateľom NaP, n.o. a poskytovateľom recafin, s.r.o. z 30. 09. 2008, tak v zmysle čl. 5 bol výkon
predmetnej servisnej činnosti bezodplatný, následne bol bezodplatne dohodnutý i upgrade predmetného
zariadenia. Táto zmluva nadobudla platnosť a účinnosť až 01. 01. 2012. Následne, v zmysle dohody o

prevode práv a povinností zo dňa 09. 03. 2009 spoločnosť Vesper Slovakia, s.r.o., prebrala všetky práva
a povinnosti zo zmluvy o servisnej činnosti. Povinnosti zo zmluvy o servisnej činnosti mal samostatne
vykonávať objednávateľ, ergo na vlastnú zodpovednosť, pričom bola predložená faktúra, kedy NaP, n.o.
vyfakturovalaspoločnostiVesperSlovakia,s.r.o.,sumuvovýške40.553,46Eurnapodkladevykonaných
servisných činností vykonaných za rok 2012. Súčasne však bola dňa 01. 03. 2012 uzatvorená zmluva o

servisnej činnosti medzi NaP, n.o. a spoločnosťou AMEDIS, s.r.o. Táto spoločnosť poskytovala záruku
na samotné zariadenie od 06. 05. 2009 do 06. 11. 2009 a následne bola podpísaná servisná zmluva s
NaP, n.o. dňa 01. 03. 2012, platná odo dňa podpisu na dobu neurčitú. Na druhej strane však na podklade
kúpnej zmluvy č. 2008/001 bola záruka poskytovaná na 24 mesiacov od prevzatia predmetu zmluvy,
teda do 23. 07. 2010. V tejto súvislosti je prinajmenšom otázne časové obdobie uzatvorenia zmluvy o

servisnej činnosti medzi objednávateľom NaP, n.o. a poskytovateľom, spoločnosťou recafin, s.r.o., z 30.
09. 2008, pretože tá mala byť uzatvorená približne 2 roky pred uplynutím zmluvnej záručnej doby, resp.
jej platnosť mala nastať viac ako 16 mesiacov po uplynutí zmluvnej záručnej doby. Teda na podklade
týchto zmlúv obdobie od 24. 07. 2010 do 31. 12. 2011 nebolo pokryté žiadnou zárukou. Tiež poukázal
na ďalšiu zmluvu o servisnej činnosti zo dňa 01. 03. 2012 medzi NaP, n.o. a AMEDIS, s.r.o., v zmysle

ktorej je vykonávanie odplatnej servisnej činnosti za mesačnú paušálnu cenu vo výške 2.519,40 Eur
s DPH. Tu dal do pozornosti výpoveď svedka Ing. H. R., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že
predmetná zmluva bola podpísaná na žiadosť spoločnosti NaP, n.o., túto verziu si vybrali zástupcovia
tejto spoločnosti a ide o štandardnú zmluvu, ktorú spoločnosť AMEDIS, s.r.o. podpisuje so svojimi
klientmi. Toto vyjadrenie jednoznačne potvrdzuje, že jeho klient sa s textom tejto zmluvy oboznámil

po tom, čo bola poskytnutá zo strany spoločnosti AMEDIS, s.r.o. Zaujímavou je potom skutočnosť, že
táto zmluva, uzatvorená 01. 03. 2012, je v miere nie nepodstatnej zhodná čo do koncepcie, jazykovej
štylizácie, dokonca doslovného znenia jednotlivých ustanovení, so zmluvou o servisnej činnosti medzi
NaP, n.o. a recafin, s.r.o. zo dňa 30. 09. 2008, teda so zmluvou, ktorá mala byť uzatvorená 4 roky skôr.
Ďalej uviedol, že spoločnosť NaP, n.o. bola transformovaná na spoločnosť NaP, a.s., a spoločnosť Svet

zdravia, a.s., odkúpila akcie spoločnosti NaP Holding, a.s., kedy práva a povinnosti z leasingovej zmluvy
boli postúpené na Svet zdravia, a.s., ktorá pokračovala v platbe leasingových splátok. Do spisu bol
zabezpečený Zoznam dokumentov v rámci due diligence, pričom v zmysle bodu 9.18, ktorý je označený
ako Servisné zmluvy, nie je uvedená žiadna zmluva, ktorá by bola v čase prevodu práv a povinností
medzi uvedenými spoločnosťami evidovaná v spoločnosti NaP, a.s. Okresný súd tak rezignoval na

argumentáciu ohľadne dôkazných prostriedkov, ktoré teóriu o servisnej zmluve na 10 rokov celkom
zjavne vyvracajú. V ďalšej časti poukázal na argumentáciu okresného súdu znaleckým posudkom
č. 2/2014, kedy okresnému súdu zjavne ušlo, že znalec posudzoval spôsob účtovania predmetného
zariadenia v účtovníctve NaP, n.o., hoci obžalovaní nie sú obžalovaní zo spáchania daňového trestnéhočinu a súčasne znalec sám uviedol, že nebol oprávnený skúmať, či hodnota stroja mala vplyv na
vzniknutú škodu, teda či stroj mal takú hodnotu, akú mal. Taktiež znaleckým posudkom č. 34/2020, v
ktorom znalec odpovedal na otázky týkajúce sa primeranosti ceny dohodnutej v kúpnej zmluve, ako aj na

otázky týkajúce sa spôsobenia škody, hoci takéto otázky sú otázkami právnymi, na ktoré znalec v zmysle
Trestného poriadku nie je oprávnený odpovedať, teda tento znalecký posudok je pre účely konania
nepoužiteľný. Záverom poukázal na § 46 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého má poškodený
právo, nie povinnosť uplatniť nárok na náhradu škody. Táto skutočnosť však nemá reálny vplyv na
fakt, či škoda ako taká spôsobená bola, alebo nie. Akceptácia vyjadrenia poškodeného NaP, n.o. čo do

spôsobenia škody konaním obžalovaných nie je konformná s § 48 ods. 4 Trestného poriadku, podľa
ktorého ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva
poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu. Teda tzv. nepriamy poškodený, na ktorého prešiel nárok
na náhradu škody, nie je poškodeným pre účely § 211 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko s ohľadom
na § 48 ods. 4 Trestného poriadku prechádzajú na právneho nástupcu poškodeného len tie práva, ktoré
Trestný poriadok priznáva poškodenému v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody. Súd svoju

argumentáciu prispôsobil postupu podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, kedy dôkazné prostriedky
odporujúce tomuto postupu cielene opomenul, kedy v prípade, že by sa súd týmito dôkazmi aspoň
pokúsil zaoberať, musel by dôjsť k záveru, že tieto jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach vyššie
uvedený postup priamo vylučujú. Na základe uvedeného preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku

vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný 3/ Ing. L. L. prostredníctvom svojho obhajcu, a to
podaním zo dňa 03. 10. 2022, v ktorom v podstate uviedol, že prokurátor sa v odôvodnení odvolania
zaoberal v podstate len otázkou, či konaním obžalovaných vznikla škoda. Napadol závery znaleckého

dokazovania, a na základe vlastných špekulácií usúdil, že z vyšetrovacieho spisu vyplýva existencia
vzniku škody. V rámci odvolania nenavrhol žiadne dôkazy vo forme iného znaleckého dokazovania,
ktoré by spochybňovali závery súdu a obmedzil sa iba na vlastné špekulácie. Ďalej poukázal na to,
že rozhodnutiu súdu predchádzalo rozsiahle dokazovanie, pričom súd konal na základe rozhodnutia
Najvyššieho súdu v dovolacom konaní. Obžaloba bola podané pre skutok, ktorý sa mal stať v roku 2008,

tedadorozhodnutiasúduuplynulo14rokov.Napriektomuprokurátoržiadaluznaťobžalovanýchvinnými
a uložiť im prísne nepodmienečné tresty, čo samo o sebe svedčí o nerešpektovaní základných zásad
spravodlivého procesu. Rozsudok súdu preto považuje za správny, zodpovedajúci zákonu. Záverom
uviedol, že prokurátor sa odvolaním domáha, aby krajský súd zrušil a prikázal vec znovu prejednať a
rozhodnúť, vôbec však neuviedol, v akom smere by sa malo opätovné prejednanie veci pred okresným

súdom viesť a na základe akých nových dôkazov by mal súd pri opätovnom prejednaní veci rozhodovať.
Podstatou odvolania je iný právny názor prokurátora na vykonané dôkazy, ktorý sa však opiera iba o
jeho vlastné špekulácie o dôkazoch. S poukazom na uvedené, predovšetkým na správne a zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie okresného súdu navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Kpodanémuodvolaniusavyjadrilajobžalovaný1/J.L.prostredníctvomsvojhoobhajcu,atopodanímzo
dňa 21. 12. 2022, v ktorom v podstate uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného
súdu a so skutočnosťami v ňom uvedenými a rozhodnutie považuje za zákonné a správne, keďže
bolo vydané zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a preukázaného právneho stavu. Nestotožňuje
sa s prezentovaným názorom prokurátora, že súd svoju argumentáciu prispôsobil postupu podľa §

285 písm. b) Trestného poriadku, kedy dôkazné prostriedky odporujúce takémuto postupu cielene
opomenul a v prípade, že by sa týmito dôkazmi aspoň pokúsil zaoberať, musel by dôjsť k záveru, že
tieto jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach tento postup priamo vylučujú. On má však za to, že
okresný súd ku svojmu rozhodnutiu dospel na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania, a to aj s
ohľadom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, a keďže dospel k záveru, že skutok v bode 1/ obžaloby,

na ktorý je viazaný skutok v bode 2/ obžaloby nie je trestným činom, neostávalo mu nič iné, ako ho
spod obžaloby oslobodiť. Ďalej uviedol, že prokurátor v odôvodnení odvolania na jednej strane cituje
dôkazné prostriedky vykonané v konaní pred súdom, o závery ktorých tento oprel svoje rozhodnutie,
a na strane druhej sa v prevažnej miere zaoberá len otázkou škody, teda či konaním obžalovaných
vznikla škoda, pričom v tomto smere napáda závery znaleckého dokazovania, ako aj ďalšie dôkazy,

o ktoré oprel okresný súd svoje rozhodnutie s argumentáciou existencie škody, poukazujúc na to, že
tak obžalovaní ako aj obhajoba v priebehu trestného konania argumentovali navýšenie kúpnej ceny
zmluvným 10 ročným servisom a následne v tejto súvislosti detailne rozviedol chronológiu zmluvných
vzťahov pokiaľ išlo o servis zariadenia. Záverom uviedol, že prokurátor sa v odvolaní v prevažnej mierezaoberal len otázkou škody a svojimi úvahami vytýkal okresnému súdu, že pri svojom rozhodovaní
cielene opomenul dôkazné prostriedky, ktoré by odporovali postupu podľa § 285 písm. b) Trestného
poriadku, pričom však nenavrhol vykonanie žiadnych nových dôkazov, ktoré by mohli závery súdu

spochybniť. Na základe uvedeného preto navrhol, aby krajský súd podľa § 319 Trestného poriadku
odvolanie krajského prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnej miere pridržiava
písomného odôvodnenia odvolania a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1

písm. b) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obhajca v rámci verejného zasadnutia uviedol, že za oboch obžalovaných navrhuje, aby bolo odvolanie
krajského prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuté.

Obžalovaný Ing. L. L. v rámci verejného zasadnutia uviedol, že sa stotožňuje s tým, čo uviedol jeho
obhajca.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote

ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie krajského

prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré

dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
najmä ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou,
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a prípadného trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné,
logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými

okolnosťami, najmä vo vzťahu k výroku o vine. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na
odôvodnenie rozsudku (str. 17 - 21), s ktorým sa v plnej miere stotožnil.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na odvolacie dôvody krajského
prokurátora, krajský súd konštatuje, že na preukázanie viny obžalovaného, musí súhrn priamych a

nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov,
ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z
jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine
môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok,
ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve

skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej
alebo druhej skupiny dôkazov.

Z odvolania prokurátora a z jeho vyššie citovaných dôvodov vyplýva, že namieta správnosť postupu
okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého okresný súd dospel k

nesprávnemu záveru, že skutok nie je trestným činom.

Pokiaľ prokurátor namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, tak krajský súd v tomto smere
pripomína, že v súčasnej trestnoprávnej teórii a praxi platí neprekročiteľná zásada, že ak súd prvéhostupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku,
teda že vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a vzájomných súvislostiach a pokiaľ urobil

logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže odvolací súd vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov
a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Hodnotenie dôkazov je totiž výsostným
právom súdu prvého stupňa, ktorý dôkazy vykonáva. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť,
že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a
uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Z napadnutého rozsudku je totiž zrejmé,

ktoré skutočnosti vzal okresný súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Krajský súd v prejednávanom prípade dospel
k záveru, že okresný súd jednotlivé dôkazy, o ktoré sa vo svojom rozhodnutí oprel, napriek výhradám
odvolateľa, riadne vyhodnotil a vysporiadal sa so všetkými podstatnými skutočnosťami vyplývajúcimi z
obsahu vykonaného dokazovania a postupoval v dokazovaní v súlade s vyššie zmieneným ustanovením
Trestného poriadku.

Krajský súd opätovne konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu je zistiteľné,
akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaných zo spáchania žalovaného skutku. Okresný
súd pri dodržaní procesného postupu, a taktiež rešpektovaní práva obžalovaných na obhajobu, rozhodol

v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v
intenciách uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/74/2018 zo dňa 25. 02. 2020, ktorý okresnému
súdu prikázal, v akom rozsahu má dokazovanie vykonať (teda či príjem, ktorým disponovali obžalovaní
v skutku popísaným spôsobom pochádzal z trestnej činnosti, a teda či sa skutok stal alebo nestal, a či
je alebo nie je trestným činom).

Za danej dôkaznej situácie je aj z pohľadu krajského súdu v posudzovanej veci dôvodný záver, že
nebolopreukázané,žežalovanýskutokvbode2/podanejobžalobyjetrestnýmčinom.Vprejednávanom
prípade boli využité všetky dostupné možnosti na zistenie skutkového stavu veci, a to nielen v prospech,
ale aj v neprospech obžalovaných, nie je možné už objektívne vykonať ďalšie dôkazy (pričom ako

uvádzali obaja obžalovaní vo vyjadreniach k podanému odvolaniu prokurátor v tomto smere ani
nenavrhol doplniť dokazovanie), ktoré by preukázali, že bola naplnená skutková podstata obzvlášť
závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm.
a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na ktorý je následne
naviazaný trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

Krajský súd záverom k vykonanému dokazovaniu okresným súdom len uzatvára, že vo veci boli
vypracované dva znalecké posudky, na hlavnom pojednávaní boli znalci aj vypočutí, pričom je zrejmé,
že v zmysle § 145 ods. 1 Trestného poriadku znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť
vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Jedine súd je oprávnený a aj povinný v rámci voľného

hodnotenia dôkazov vysporiadať sa zákonným spôsobom so vzájomnými rozpormi medzi vykonanými
dôkazmi. V rámci hodnotenia dôkazov nie je možné odvolať sa na hodnotenie dôkazov znalcom z
akéhokoľvek odvetvia. V tomto smere krajský súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru (napr. R 33/1981),
v zmysle ktorej znalcovi neprináleží vykonávať hodnotenie dôkazov ani z hľadiska ich vierohodnosti,
ani v tom smere, či skutočnosť, o ktorej podáva správu, je preukázaná. Avšak skutočnosť, že znalec v

niektorej časti znaleckého posudku rieši právne otázky, ešte neznamená, že znalecký posudok ako celok
nie je použiteľný pre potreby trestného konania. V procesnom postavení svedka - poškodeného boli
v priebehu trestného stíhania postupne vypočutí štyria rôzni zástupcovia poškodeného, pričom každý
jednoznačneuviedol,žeobchodnejspoločnostinevzniklažiadnaškoda,právenaopak,kúpoulineárneho
urýchľovača sa zvýšila kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Okresný súd preto pri rešpektovaní

zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel k správnemu
záveru, že nebolo preukázané, že konaním obžalovaných bola pôsobená poškodenému akákoľvek
škoda, teda nebola ani naplnená skutková podstata žalovaného trestného činu vo vzťahu ku skutku pod
bodom 1/ podanej obžaloby. Keďže skutok pod bodom 2/ obžaloby, právne kvalifikovaný ako obzvlášť
závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 4 písm.

a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, je nevyhnutne viazaný
na spáchanie inej trestnej činnosti, z ktorej pochádza príjem alebo vec, ktoré sú následne predmetom
trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, musel okresný súd podľa § 285 písm. b) Trestného
poriadku oslobodiť oboch obžalovaných spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom.Záverom je teda možné zhrnúť, že aj oslobodenie obžalovaných spod obžaloby je zákonným
rozhodnutím v prípade, ak prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné bremeno. Preto

okresný súd v tomto prípade nemal inú možnosť, ako oslobodiť oboch obžalovaných spod obžaloby.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia zamietol odvolanie krajského prokurátora ako nedôvodné.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.