Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 27, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121205048
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2121205048.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XXX, zastúpený A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, proti osobe povinnej z výživného: B. C.,
D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, C., zastúpená A. F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H.
I. X, J., o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej z výživného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava z 23. februára 2022 č.k. 37Pc/17/2021-46, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie osobe povinnej z výživného uložil platiť
výživné v prospech navrhovateľa vo výške 160 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2021, ktoré výživné
je povinná platiť vždy do 15. dňa toho – ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa. Nedoplatok
na zročnom výživnom za obdobie od 1.9.2021 do 23.2.2022 vo výške 960 eur súd osobe povinnej
zvýživnéhopovolilsplácaťvsplátkachpo80eurmesačnespolusbežnýmvýživným,podstratouvýhody
splátok. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1, 2 a 5, § 65 ods. 3, § 75
ods. 1 a 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj § 231 CSP, keď na
základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v zásade dôvodný,
súd sa však nestotožnil s výškou ním požadovaného výživného 250 eur mesačne, ktorú považoval
za neprimerane vysokú s ohľadom na oprávnené potreby navrhovateľa a objektívne možnosti osoby
povinnej z výživného. Navrhovateľ je plnoletým dieťaťom rozvedených rodičov, jeho otcom je A. B. st.

(s ktorým žije v spoločnej domácnosti), matkou je B. C. (ako osoba povinná z platenia výživného);
navrhovateľ nadobudol plnoletosť dňom 22.5.2019. T.č. nie je B. C. na navrhovateľa platené žiadne
výživné - posledne určené výživné bolo zrušené uznesením prvoinštančného súdu č.k. 39Pc/7/2021-14
zo dňa 21.5.2021, v súvislosti s ukončením štúdia na predchádzajúcej vysokej škole navrhovateľom, a
jeho následným dočasným zamestnaním sa. Štúdium na tejto vysokej škole (MTF) ukončil navrhovateľ
z dôvodu jeho nezvládnutia (predmety matematika, fyzika, náuka o materiáloch), nemal vykonanú ani
jednu skúšku / zápočet. To, že štúdium na prvej vysokej škole - MTF (aj keď bližšieho odborného

zamerania vzhľadom k štúdiu na strednej škole) navrhovateľ ukončil, ešte neznamená, že by malo jeho
následné (terajšie) štúdium byť účelové, resp. že by sa mal navrhovateľ už bez ďalšieho považovať za
osobu, ktorá je schopná sama sa živiť (ako to tvrdí B. C., pričom nie je dôvodné, a koniec koncov ani dosť
dobre možné, aby navrhovateľ preukázal že nie je schopný sa sám uživiť, ako to žiadala B. C.; poukaz nanález ústavného súdu cudzieho štátu nie je pre súd záväzný a relevantný). Tiež požiadavka aby súd určil
skutočnosť, či navrhovateľ je alebo nie je schopný živiť sa sám je neštandardná a neobvyklá - tým že súd
určil vyživovaciu povinnosť de facto určil, že t.č. nie je navrhovateľ schopný sa sám živiť. Podľa názoru

súdu má dieťa právo vybrať si zameranie vysokoškolského štúdia, a zameranie jeho profesionálneho
života, a to aj za cenu (jednorazovej) zmeny vysokej školy - iná by bola situácia, ak by navrhovateľ
striedal / vystriedal niekoľko škôl, resp. štúdium na škole z vlastnej viny predlžoval; v takom prípade by
súd námietke B. C. mohol prisvedčiť. Súd tak dospel k záveru, že štúdium navrhovateľa, ktorý je od
septembra 2021 študentom 1. ročníka denného štúdia na vysokej škole - Trnavskej univerzite, Fakulta

zdravotníctva a sociálnej práce, nie je účelové, navrhovateľ sa riadne pripravuje na budúce povolanie,
v štúdiu pokračuje (viď aktuálny výpis zo štúdia, keď v zimnom semestri akademického roka 2021/2022
vykonal všetky skúšky, a bol zapísaný do letného semestra), a preto je odkázaný na výživu rodičov,
vrátane B. C. ako matky. Navrhovateľ nie je t.č. zamestnaný na trvalý pracovný pomer (predchádzajúce
zamestnanie ukončil v súvislosti s nástupom na vysokú školu, na ktorej momentálne študuje, v auguste
2021), má uzavretú od 12.1.2022 Dohodu o brigádnickej práci študentov, v rozsahu maximálne 20 hodín

týždenne, s dohodnutou odmenou 4,00 eur /hod; za mesiac január 2022 mal príjem z dohody vo výške
200,00 eur, žiadne iné príjmy nemá. Z tohto pohľadu sa teda navrhovateľ nedá považovať za osobu,
ktorá by mala dostatočné príjmy na to, aby sa sama uživila. Vo veci určenia výšky výživného súd potom
vzal do úvahy príjmy a výdavky rodičov, u B. C. aj jej manžela, u oboch rodičov jednu ďalšiu vyživovaciu
povinnosť a oprávnené potreby navrhovateľa. Matka navrhovateľa B. C. je zamestnaná s príjmom

1.000,00 eur mesačne, je poberateľkou prídavkov na dieťa vo výške 25,50 eur mesačne, iné príjmy
nemá; jej partner (s ktorým žije v spoločnej domácnosti) je zamestnaný s príjmom 750,00 eur mesačne.
Za bývanie platí rodina okolo 280,00 eur mesačne (nájomné a spotreba energií), zvýšené výdavky na
chod domácnosti rodina nemá (okrem výdavkov na vozenie maloletého D. do školy v C., vo výške
približne 80,00 eur mesačne), rodina spláca hypotéky a pôžičky spolu vo výške 475,00 eur mesačne;

zvýšené výdavky nie sú ani na maloletého D. (okrem výdavkov na oblečenie, nakoľko maloletý rýchlo
rastie). B. C. má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť - maloletého D. B., ktorý je v striedavej osobnej
starostlivosti rodičov navrhovateľa. Otec navrhovateľa je zamestnaný s príjmom 2.183,12 eur mesačne,
je poberateľom prídavkov na dieťa vo výške 25,50 eur mesačne (iné príjmy nemá), nemá partnerku,
s ktorou by žil v spoločnej domácnosti. Výdavky na chod domácnosti otca navrhovateľa boli vyčíslené

mesačne na sumu 1.857,00 eur (vrátane splátok úverov spolu vo výške cca. 1.000,00 eur), t.j. bežné
výdavky na chod domácnosti cca. 850,00 eur, vrátane výdavkov na stravu, hygienu, dopravu, spotrebu
energií a pod. (so započítaním výdavkov aj na maloletého D., ktorý je v striedavej osobnej starostlivosti
rodičov navrhovateľa); mimoriadne zvýšené výdavky rodina nemá. Otec navrhovateľa má jednu ďalšiu
vyživovaciu povinnosť - maloletého D. B.. Súd tiež vzal pri určovaní výšky výživného do úvahy potreby

navrhovateľa, na ktorého boli mesačné výdavky vyčíslené na sumu cca 440,00 eur, a to 65,00 eur
pomerná časť za spotrebu vody, plynu, elektriky, 65,00 eur za telefón a internet pre navrhovateľa, 30,00
eur na dopravu a školu, 180,00 eur na stravu, hygienu zvieratá, 70,00 eur na vreckové a oblečenie, 25,00
eur na záujmovú činnosť a záľuby, 5,00 eur na lieky (suma 50,00 eur mesačne z titulu menín, narodenín
a výročí sa súdu zdá nadhodnotená, preto ju nebral do úvahy). Žiadne mimoriadne zvýšené výdavky na

navrhovateľa nie sú (ani neboli tvrdené). Na základe zhora uvedených skutočností dospel súd k názoru,
že určenie výživného na navrhovateľa na sumu 160,00 eur mesačne je primerané, v súlade s § 75,
ods. 1 Zákona o rodine. Aj keď polovica výdavkov na navrhovateľa je suma 220,00 eur, súd vzal do
úvahy príjmy povinných osôb na platenie výživného, keď otec navrhovateľa má príjem vo výške 2.183,12
eur mesačne, B. C. a jej partner majú spolu príjem vo výške 1.750,00 eur mesačne, a tiež prihliadol

pri určení výšky výživného aj na skutočnosť, že navrhovateľ má vlastný príjem 200,00 eur mesačne.
Určenie vyživovacej povinnosti B. C. súd určil od 1.9.2021, t.j. odo dňa keď bol podaný návrh, a tiež
v súvislosti so započatím štúdia navrhovateľa na vysokej škole. Nedoplatok na zročnom výživnom za
obdobie od 1.9.2021 (deň určenia vyživovacej povinnosti) do 23.2.2022 (deň rozhodnutia súdu) vznikol
vo výške 960,00 eur - tento povolil súd B. C. zaplatiť v splátkach po 80,00 eur mesačne spolu s bežným

výživným pod stratou výhody splátok, a to vzhľadom na výšku nedoplatku, a na príjmové a majetkové
pomery B. C.. O nepriznaní trov žiadnemu z účastníkov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie osoba povinná z výživného,
ktorá navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Uviedla, že žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, nakoľko v opačnom
prípade by v prípade prevzatia takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by rozhodnutie bolo
nevykonateľné. Mala za to, že prvoinštančný súd svojím rozhodnutím porušil zásadu ultra petitum,
nie však z dôvodu priznania viac, ako navrhovateľ žiada, ale z dôvodu, že súd svojvoľne zmenil petitnávrhu tak, aby bol určitý, jasný, zrozumiteľný, a to bez akejkoľvek ingerencie navrhovateľa. Namietla,
že prvoinštančný súd vôbec nebral do úvahy druhú časť vety ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine;
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Uviedla, že ako matka vie, chce a pozná svoje povinnosti voči

svojim deťom, príkladne sa o ne stará, a to tak o navrhovateľa, ako aj o mladšieho syna. Jej bývalý
manžel ňou manipuloval a bojí sa, že takto manipuluje aj s deťmi. Poukázala na to, že navrhovateľ nikdy,
ale naozaj nikdy nebol a nebude študijný typ. Vyslovene sa pre strednú školu duálneho štúdia rozhodol,
aby zarábal peniaze, nakoľko je človekom zameraným na príjem peňazí. Navrhovateľ vyštudoval
strednú školu „Volkswagen“, pričom počas tohto štúdia ho plnohodnotne podporovala ako finančne,

tak psychicky. Maturita sa nerobila z dôvodu kovidu. V tom čase mala súdom určenú výšku výživného
110 eur mesačne. Po maturite navrhovateľ začal študovať na MTF v Trnave, keď prijímačky neboli,
skúšky neboli, prezenčná forma štúdia nebola. Navrhovateľ nešiel na žiadnu skúšku, štúdium ukončil
a zamestnal sa na TPP, čím jasne preukázal, že je schopný živiť sa sám. Aj ho to zjavne bavilo až do
času, keď zistil, že by ešte predsa mohol z matky „vyžmýgať“ peniaze a začal študovať sociálnu prácu.
Ako matka uviedla, navrhovateľ vôbec neinklinuje k žiadnej „psychickej“ práci, je zameraný na peniaze,

a to definitívne viac formou manuálnou, než „rozmýšľaním“. Prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal
dostatočne argumentami odvolateľky, že navrhovateľ je schopný uživiť sa sám. Ak prvoinštančný súd
určil, že má mesačne platiť 160 eur mesačne, nechápala, ako potom došiel k zročnému výživnému 960
eur od 1.9.2021 do 23.2.2022. Ak by mesačne platila 160 eur, tak zročným výživným za päť mesiacov je
suma 800 eur. Ďalej uviedla, že navrhovateľ nikdy súdu nepredložil dôkaz o dennom štúdiu na vysokej

škole, pričom súd to od neho ani nevyžadoval. Ďalej poukázala na to, že súd si absolútne neoveril
výdavky navrhovateľa a jeho otca, ktoré sú úplne „prestrelené“. Otec navrhovateľa má minimálne čistý
príjem okolo 2.100 eur mesačne, a to si dookola berie nejaké pôžičky, potom si ich podľa nej vyžaduje
platiť.

4. K odvolaniu osoby povinnej z výživného sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že súd prebiehal riadne, odvolateľka bola
riadne oboznámená, že začal študovať na vysokej škole dennou formou, kvôli čomu súd prebieha, aké
sú jej povinnosti, ktoré si doposiaľ neplní, všetky jej požiadavky, čo požadovala, a kvôli ktorým sa muselo
aj prvé pojednávanie odročiť, jej boli riadne dodané, rovnako tiež súdu dodal výsledky zimného semestra

denného štúdia na vysokej škole. V odvolaní ho odvolateľka uráža, podceňuje a znevažuje, že nie je
študijný typ, že niky nebol ani nebude, a že je zameraný len na príjem peňazí. Posiela ho pracovať
a chce, aby ukončil vysokú školu, aby nemusela na neho platiť. Ako rodič sa mama voči nemu chová
úplne bezcitne, čo je smutné. Takto sa k nemu chovala celý život, už na základnej škole ho podceňovala,
nadávala mu do sprostých, on sa jej bál, pričom sa s ním učil len otec a babka, otcova mama. Na strednej

škole ho vôbec nepodporovala, chodil domov z internátu len na víkendy. Každú nedeľu ho do školy a na
internát chystá len otec a otcova mama. Mama ich opustila kvôli frajerovi, keď navštevoval druhý ročník
strednej školy, od tejto doby sa nezaujímala a nepomáhala mu vôbec s ničím. Po ukončení strednej školy
nastúpil na vysokú školu technickú v Trnave a po prijatí na vysokú školu požiadal o zvýšenie výživného,
ktoré súd určil vo výške 110 eur. Táto vysoká škola mu nešla, nerozumel štúdiu, nenapĺňal ho učebný

odbor, a preto sa rozhodol školu ukončiť a ďalší rok nastúpiť na inú vysokú školu a študovať sociálnu
prácu. Táto druhá vysoká škola ho napĺňa, cíti, že mu to veľa dáva, baví ho, verí si, že na to má a chce
študovať a úspešne ju celú doštudovať. Medzi ukončením pôvodnej vysokej školy a začatím štúdiu na
aktuálnej vysokej škole sa dočasne zamestnal na TPP. Za čas tohto zamestnania bolo výživné zrušené
a matka mu nemusela platiť výživné. O začatí a ukončení pôvodnej vysokej školy bola matka riadne

informovaná. O tom, že bol prijatý a nastupuje od septembra 2021 na vysokú školu matku informoval,
pričom sa s ňou chcel dohodnúť na výživnom. Dohoda však nebola možná, matka nekomunikovala
a nemala čas sa nikdy s ním stretnúť.

5. K vyjadreniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odvolateľka, ktorá zotrvala na dôvodoch svojho

odvolania. Uviedla, že vždy riadne a včas plnila svoju vyživovaciu povinnosť, nikdy nebola v omeškaní,
a nikdy neplnila menej, naopak, plnila aj nad rámec dohodnutej čiastky. Bola toho názoru, že súd by mal
veľmi starostlivo prihliadať na to, že vyživovaciu povinnosť navrhuje plnoleté dieťa, ktoré vyštudovalo
duálnu akadémiu, maturitu nemal z dôvodu kovidu, následne si podal prihlášku na vysokú školu
(prijímacie skúšky neboli z dôvodu kovidu), kde sa nezúčastnil ani jednej skúšky, ale nechal svoju matku

platiť výživné celý polrok napriek tomu, že vedel, že ho štúdium na škole nebaví, nezvláda ju, a teda ju
nedoštuduje. Navrhovateľ jej nikdy neoznámil, že so štúdiom na prvej vysokej škole to nemyslí vážne, že
nemieni urobiť ani jednu skúšku, naopak, nechal ju platiť výživné počas celého semestra a o ukončení
štúdia matku vôbec neinformoval. Akonáhle podala matka návrh na zrušenie výživného a súd sa s jejnávrhom stotožnil, zopakoval sa od navrhovateľa ten istý vzorec – podanie prihlášky na druhú vysokú
školu, samozrejme bez prijímacích skúšok, bez akéhokoľvek dôkazu, či študuje denne alebo externe,
len s cieľom nech ona platí výživné. Opätovne poukázala na to, že výpočty prvoinštančného súdu

vôbec nedávajú zmysel, rovnako celé prvoinštančné konanie nedáva zmysel, aspoň v chápaní dôkazov
a čísiel. Takéto konanie je arbitrárne, svojvoľné a nedá sa ani predpokladať, ako súd došiel, či k názoru,
či k výpočtu. Ako odvolateľka sa nevie ani logicky brániť, keďže prvoinštančný súd žiadne logické
myšlienkové pochody vo svojom odôvodnení neuviedol.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba – účastníčka konania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), a dospel
k záveru, že odvolanie osoby povinnej z výživného nie je dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 37Pc/17/2021 je určenie výživného
na plnoleté dieťa.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,

ktorýmboloosobepovinnejzvýživnéhouloženéplatiťnavrhovateľovivýživnévovýške160eurmesačne
vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľa, nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 1.9.2021 do 23.2.2022 vo výške 960 eur súd povolil osobe povinnej z výživného zaplatiť
v splátkach po 80 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok a o náhrade trov
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne
posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §

387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

10. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou

argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v
celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom,
pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s
výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov
nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi,

ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

11. Určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných
skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v
iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej
veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému
sa výživné priznáva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017). Každé jedno
rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť
považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo

87/2017, 3 Cdo 226/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie
výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na
určitých striktných hraniciach (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017, 3
Cdo 88/2017). V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie
ani neprichádza do úvahy (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 226/2017, 4 Cdo

148/2019).

12. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené platí nielen vo vzťahu k určeniu rozsahu vyživovacej
povinnosti, ale aj vo vzťahu k určeniu jej zániku. Riešenie otázky, či v prípade navrhovateľa nastalialebo nenastali dôvody, pre ktoré zanikla vyživovacia povinnosť jeho matky k nemu, teda či navrhovateľ
nadobudol alebo nenadobudol schopnosť sám sa živiť, závisí od posúdenia natoľko individuálnych,
jedinečných a nezameniteľných skutočností a skutkových okolností, ktoré sú v každom konkrétnom

prípade rozdielne a odlišné, a nemôžu byť východiskom či pravidlom pre právne posúdenie iných
prípadov. Z tohto dôvodu teda v individualizovanom rámci posudzovania zániku vyživovacej povinnosti
neprichádza do úvahy akékoľvek zovšeobecňovanie, ale práve naopak, pri posudzovaní a hodnotení
zákonom ustanovených východísk je potrebné postupovať v každom špecifickom prípade vždy
diferencovane a bez striktného zotrvávania v určitých hraniciach (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4 Cdo 20/2020).

13. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Ako okolnosť odôvodňujúca trvanie vyživovacej
povinnosti rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných
predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto

otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky
ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Vo všeobecnosti sa vychádza z definitívneho získania
predpokladov na výkon povolania, pričom vždy je potrebné prihliadnuť na individuálne okolnosti
každého prípadu. Je potrebné vziať do úvahy situáciu na trhu práce, existenciu oveľa širšieho okruhu
foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie

získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, diaľkové štúdium, nadstavbové štúdium, prípadné prerušenie
štúdia, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie a vzhľadom k uvedenému bude niekedy
náročnejšie ustáliť okamih nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Odôvodnené by mohli
byť niektoré z týchto foriem pokračovania vo vysokoškolskom štúdiu, predovšetkým v prípade značných
možností na strane povinného rodiča. Na jednej strane treba zohľadniť záujem dieťaťa vo vzťahu k

jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej
strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu
rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja dieťaťa k práci.

14. Súd prvej inštancie posúdil vec v zmysle vyššie uvedeného, prihliadol na individuálne a špecifické

okolnosti prejednávanej veci a svoj záver o trvaní vyživovacej povinnosti osoby povinnej z výživného
voči navrhovateľa riadne odôvodnil, pričom jeho záverom nemožno nič vytknúť. Správne súd ustálil
i počiatok vyživovacej povinnosti, ako aj jej výšku, pričom zohľadnil všetky podstatné okolnosti
a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil. Odvolací súd považuje za nadbytočné opakovať dôvody
prvoinštančného rozhodnutia a v podrobnostiach odkazuje odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto

časti (bod 11.).

15. Námietku odvolateľky, že petit návrhu na začatie konania nebol správny, keď z neho nevyplývalo,
čoho sa navrhovateľ domáhal a súd prvej inštancie svojim rozsudkom porušil zásadu ultra petitum,
považoval odvolací súd za nedôvodnú.

16. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby/návrhu na začatie konania je žalobný návrh (petit).
V ňom žalobca/navrhovateľ uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal
znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu
medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na

formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov
rozsudkov. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a
ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch, to však v plnom rozsahu platí len z
hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca/navrhovateľ v konaní domáha. V
žiadnom prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností

viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov,
slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb), a že by sa prípadnou odlišnou
formuláciou výroku svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal
procesnej vady. Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit
žaloby/návrhu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu, a aby jeho formulácia zodpovedala

dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia/exekúcie.

17. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 132 ods. 1 nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej
do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovnéhoznenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho,
čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit žaloby, tak ako žalobca
formuluje v podanej žalobe alebo neskôr v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska

obsahového (t.j. či je v žalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada).
Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby,
môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel (porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 219/2007).

18. Z obsahu spisu vyplynulo, že uvedeným spôsobom súd postupoval, keď z obsahu návrhu na začatie
konania vyplývalo, čoho sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal a preformulovanie petitu návrhu zo
strany súdu nezmenilo jeho zmysel.

19. Za nedôvodnú považoval odvolací i námietku odvolateľky, že súd prvej inštancie nesprávne vypočítal
nedoplatok na zročnom výživnom.

20. Súd rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od účinnosti úpravy dňa 1.9.2021 do
vyhlásenia rozsudku dňa 23.2.2022, pričom zohľadnil výšku mesačného výživného 160 eur ako aj to, že
výživné je splatné do 15. dňa v mesiaci vopred, teda ku dňu vyhlásenia rozsudku už bolo splatné výživné
za február v celej výške, teda zročným bolo výživné za 6 mesiacov, čo predstavuje sumu 960 eur.

21. Ďalšie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,
keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov. Na ďalšiu argumentáciu už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do
zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd,
teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej,

ako i v časti nároku na náhradu trov konania z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 a § 58 CMP, s
použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).