Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/139/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222010070
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6222010070.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr.

Martina Ľuptáka, PhD., MBA a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej veci obžalovaného Bc. Z. F., stíhaného
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. februára 2023,
konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 10T/23/2022, zo
dňa 21. 09. 2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn.
10T/23/2022 zo dňa 21.09.2022 v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

u z n á v a v i n n ý m

obžalovaného Bc. Z. F., nar. XX.XX.XXXX vo X. M., bytom K. XXX/XX, X. M.,

z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., a to za skutky tak,

že
-dňa 13. 06. 2020 v čase okolo 17.45 h na ulici O. č. X vo X. M. si v reštaurácii F. vypýtal od
zamestnankyne reštaurácie pero a papier, kde na tento papier napísal odkaz majiteľovi reštaurácie C..
G. U. „Volám sa Z. F. a dĺžiš mi túto reštauráciu + 500.000,- Eur, výmenou za to nepôjdeš sedieť“ na
ktorý sa podpísal a následne odišiel z reštaurácie na neznáme miesto,

- dňa 17. 06. 2020 v čase okolo X0.50 h na ulici O. č. 2 vo X. M. si v reštaurácii F. vypýtal od
zamestnankyne reštaurácie pero a papier, kde opäť napísal odkaz majiteľovi reštaurácie C.. G. U. „Tak

ešte raz, volám sa Tomáš Straňovský, dĺžiš mi túto reštauráciu + 600 000,- Eur, ak si ju niekomu predal
dáš im dvojnásobok, mám tú nahrávku a ideš sedieť tak či tak“, na ktorý sa podpísal a následne odišiel
z reštaurácie na neznáme miesto, čím vzbudil u poškodeného C.. G. U. dôvodnú obavu z ich naplnenia,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to

mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

z a t o h o o d s u d z u j e

podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. c), j) Tr. zák,. § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu 1 (jeden)
rok s probačným dohľadom.Podľa § 51 ods. 3 písm. b) mu u k l a d á zákaz používania alkoholu a iných návykových látok v
skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. mu u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo
zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 10T/23/2022, zo dňa 21. 09. 2022, bol obž. Bc. Z. F.
uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a to za skutky, ktorých sa dopustil tak, že

- dňa 13. 06. 2020 v čase okolo 17.45 h na ulici O. č. X vo X. M. si v reštaurácii F. vypýtal od
zamestnankyne reštaurácie pero a papier, kde na tento papier napísal odkaz majiteľovi reštaurácie C..
G. U. „Volám sa Z. F. a dĺžiš mi túto reštauráciu + 500.000,- Eur, výmenou za to nepôjdeš sedieť“ na
ktorý sa podpísal a následne odišiel z reštaurácie na neznáme miesto,

- dňa 17. 06. 2020 v čase okolo 20.50 h na ulici O. č. X vo X. M. si v reštaurácii F. vypýtal od
zamestnankyne reštaurácie pero a papier, kde opäť napísal odkaz majiteľovi reštaurácie C.. G. U. „Tak
ešte raz, volám sa Tomáš Straňovský, dĺžiš mi túto reštauráciu + 600 000,- Eur, ak si ju niekomu predal
dáš im dvojnásobok, mám tú nahrávku a ideš sedieť tak či tak“, na ktorý sa podpísal a následne odišiel

z reštaurácie na neznáme miesto, čím týmto konaním vzbudil u poškodeného C.. G. U., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom X. M., V. O. č. XXX/XX dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.

Za uvedenú trestnú činnosť ho potom okresný súd odsúdil podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36
písm. c), j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 51 ods. 1,

2 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 roky s probačným
dohľadom. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) mu uložil zákaz používania alkoholu a iných návykových látok
v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. mu uložil aj povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Okresný súd svoje rozhodnutie fakticky odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania, najmä zo

znaleckých posudkov mal súd preukázané, že obžalovaný je za svoje konanie zodpovedný, žiadny zo
svedkov nekonštatoval, že by obžalovaný strácal súdnosť a nevedel, čo robí, obsah lístkov považoval
okresný súd za pomerne závažný na to, aby vzbudili strach a obavu o život a majetok poškodeného,
vzhľadom k tomu, že už podobnú tortúru zažil s obžalovaným aj v minulosti, ďalej súd nespochybnil
tvrdenie obžalovaného, že v hneve niečo napísal, avšak súd nepovažoval za dôležité, či ide o vetu

oznamovaciu alebo rozkazovaciu. V súvislosti aj s výpoveďou znalkyne dospel súd k záveru, že
obžalovaný konal pod vplyvom určitej duševnej poruchy, avšak táto nedosahovala takú intenzitu, že by
to bola medicínskou diagnózou a keďže bol obžalovaný za svoju činnosť zodpovedný, uznal ho potom
vinným tak, ako to uviedol v rozsudku.

S uvedeným rozsudkom však nebol spokojný obžalovaný a preto ho napadol odvolaním, ktoré za
obžalovaného podal jeho obhajca.

V prvom rade obhajca v odvolaní uvádza, že má za to, že skutok je právne nadkvalifikovaný a teda je
nesprávne právne kvalifikovaný, pôvodne bol celý skutok obžalovaného posúdený ako priestupok, až

následne,nazákladepokynuprokuratúry,bolskutokprekvalifikovanýnazločinvydierania.Takýtopostup
považuje obhajoba za nesprávny, pretože podľa jej názoru bolo preukázané, že obžalovaný sa domáhal
len stretnutia s poškodeným ako majiteľom reštaurácie, v snahe vydiskutovať si udalosti spred piatich
rokov, čo potvrdzovala aj svedkyňa G.. Je síce pravdou, že obžalovaný nevhodnou formou sa tohto
stretnutia domáhal, avšak podľa názoru obhajoby sa nemohlo jednať o zločin vydierania, keď sa formou,

akou sa domáhal, takto urobil. Samotný poškodený oznámil konanie obžalovaného z preventívnych
dôvodov, že mal v minulosti zlú skúsenosť s I..

Z výpovede samotného obžalovaného vyplýva, že nemal úmysel niečo vymáhať, nemal ani jasnú
predstavu o majetku poškodeného, chcel sa s ním len stretnúť. Aj svedkyňa V. v prípravnom konaní

uviedla, že keď odovzdala lístočky poškodenému, tento nemal nejakú zvláštnu reakciu a jeho postojbol flegmatický. Obžalovaný je teda toho názoru, že od počiatku vyšetrovania sa dôkazné bremeno
zaťažovalo konaním poškodeného, pričom napriek produkovanej obhajobe, podloženej výsledkami
dokazovania, súd konal jednostranne, s vopred stanoveným záverom nekriticky prebrať tvrdenia

obžaloby.

Obhajoba má za to, že v odôvodnení odsudzujúceho rozsudku stagnuje vyhodnotenie obligatórnych
pojmových znakov skutkovej podstaty zločinu vydierania a to napriek tomu, že obžalovaný sa nimi vo
vzťahu k zmene právnej kvalifikácie domáhal od počiatku prípravného konania. V nadväznosti na túto

skutočnosť je preto potrebné poukázať aj na výsledky znaleckého dokazovania, keď aj z výpovede
znalkyne PhDr. M. vyplýva, že táto skutočnosť trestnej zodpovednosti nezodpovedá otázke, ako súd s
touto skutočnosťou namietal. Konajúci súd sa vôbec nezaoberal otázkou, že vôľou a motívom konania
obžalovaného bola snaha stretnúť sa s majiteľom reštaurácie, pričom obsah textu bol značne neurčitý z
hľadiska možnosti vydierania. Obžalovaný sám priznáva nevhodný spôsob konania voči poškodenému,
avšakkonajúcemusúdujepotrebnévytknúť,ževpodstateodzačiatkutrestnéhoprocesubolobžalovaný

postavený v konaní tak, že musia byť naplnené všetky skutkové podstaty žalovanej trestnej činnosti.
Súd vôbec nemal snahu vypočuť súdneho znalca na zistenie úplného skutkového stavu vo vzťahu k
hranici intenzity jeho ochorenia a to hypománie.

Z týchto dôvodov má za to, že rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, má za to, že vzhľadom

k tomu, že poškodený vedel o osobe obžalovaného, s ktorou sa chcel stretnúť, nemal z jeho konania
obavu, pričom poškodený tak, ako to aj uvádzal, konal len preventívne, poučený z minulosti, obsah
lístkov smeroval k snahe stretnutia s poškodeným a bol nedokončený, samotné lístočky boli zaslané
polícii, pričom neboli prijaté žiadne opatrenia, ani len konzultované, ktoré by mohli reálne poškodeného
nejako nútiť. Konanie obžalovaného nijako nesmerovalo ku konaniu poškodeného nejakým spôsobom

zbaviť ho majetku alebo primäť ho k peňažnému plneniu. Preto sa ani obžalovaný nemohol dopustiť
trestného činu vydierania v zmysle ust. § 189 ods. 1 Tr. zák.

V konečnom dôsledku aj uložený trest je nezákonný, arbitrárny a nedôvodný.

Z uvedeného dôvodu obžalovaný cestou svojho obhajcu navrhol, aby bol napadnutý rozsudok vo
všetkých jeho výrokoch zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

V dôsledku podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici určil termín verejného zasadnutia,
na ktoré sa dostavil len obhajca obžalovaného, samotný obžalovaný požiadal o vykonanie verejného

zasadnutia v jeho neprítomnosti.

V konečných návrhoch potom krajská prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí uviedla, že je
toho názoru, že napadnutý rozsudok je vo všetkých jeho výrokoch správny a zákonný a preto navrhla
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, avšak v prípade, ak by krajský súd dospel k inému

záveru a prijal by argumenty obhajoby, navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu na nové
konanie a rozhodnutie

Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu pred krajským súdom uviedol, že v zmysle písomného
odvolania považuje rozsudok okresného súdu za nesprávny, nezákonný, okresný súd sa vôbec

nevysporiadal s právnou kvalifikáciou konania, ani s motívom konania obžalovaného, z rozsudku vôbec
niejezrejmé,čopovažovalokresnýsúdzapreukázané,pričomnepostupovalvintenciáchust.§168ods.
1 Tr. por., kde má byť v odôvodnení rozsudku napísané, z akých dôvodov tak okresný súd rozhodol, na
pojednávaní mal byť vypočutý aj znalec k duševnému stavu, k motivácii konania obžalovaného, naviac
poškodený veľmi dobre poznal páchateľa, vedel, čo od neho môže očakávať, a preto obhajoba je toho

názoru, že poškodený nemal strach z obžalovaného, nezakázal mu ani vstupovať do reštaurácie, ide
o zbytočnú nadkvalifikáciu konania obžalovaného, čo vyhovovalo polícii a prokuratúre, obžalovaný aj v
súčasnosti pracuje ako odčitávač u vodárňach vo Veľkom Krtíši, obžalovaný sa poškodenému za svoje
nevhodné správanie aj ospravedlnil. Z uvedeného dôvodu preto obhajca navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a navrhol buď aby krajský súd vo veci rozhodol sám, alebo aby vec s právnym názorom zrušil a

vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 317 ods. 1
Tr. por. preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj podstatný obsah trestného spisu a dospel k záveru, žeodvolanie obž. Bc. Z. F. je dôvodné, a to najmä pokiaľ ide o otázku právnej kvalifikácie konania a potom
následne aj ohľadne otázky uloženého trestu.

Krajský súd v podstate v zhode s tým, čo uviedol do odvolania, ako aj v záverečnej reči obhajca
obžalovaného,musíkonštatovať,žezodôvodneniarozsudkuokresnéhosúduvôbecniejezrejmé,prečo
považoval konanie obžalovaného za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., prečo sa stotožnil s
právnou kvalifikáciou konania obžalovaného a prečo sa ani vôbec nezaoberal prípadne iným právnym
kvalifikovaním konania obžalovaného, keď je zrejmé, že samotný poškodený a jednoznačne to vyplýva

aj z predloženého trestného spisu, nemal nejakú veľkú obavu z konania obžalovaného, sám uviedol,
že trestné oznámenie podal preventívne, vzhľadom k neslávnej skúsenosti s obžalovanými z minulosti,
avšak vôbec mu nezakázal v budúcnosti navštevovať jeho reštauráciu, ani prípadne iným spôsobom
obmedzovať jeho pobyt v reštaurácii, jedine zakázal mu poskytnúť alkoholické nápoje.

Sám obžalovaný nerobil spornou skutočnosť, že predmetné dopisy poškodenému napísal, v tomto

smere ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že je pisateľom týchto listov, avšak uvádzal, že to bolo
v snahe vydiskutovať si s poškodeným situáciu spred piatich rokov, pričom okresný súd týmto okolnosti
žiadnym spôsobom nevenoval pozornosť a ani potom neskúmal, či skutočne konanie obžalovaného
dosahuje intenzitu zločinu vydierania, prípadne, či nejde o iný druh trestnej činnosti.

Krajský súd v tejto súvislosti potom musí konštatovať, že postup okresného súdu, ak bez akýchkoľvek
pochybností prijal závery, ktoré v obžalobe uviedol okresný prokurátor a konanie obžalovaného Z. F.
kvalifikoval ako zločin vydierania, nebolo správne.

Krajský súd v tomto smere musí konštatovať, že aj z ustanovení a komentárov v Trestnom zákone

jednoznačne vyplýva, že pri prečine nebezpečného vyhrážania v zmysle ust. § 360 ods. 1 Tr. zák. je
potrebné vždy brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadnuť aj na to, ako subjektívne
poškodený pociťuje ujmu, v zmysle tohto výkladu vyhrážaním sa inou ťažkou ujmou môže napr.
považovať aj vyhrážanie sa spôsobením škody veľkého rozsahu, zničenie veci vysokej umeleckej
hodnoty, ku ktorej má poškodený citový vzťah alebo vyhrážanie sa spôsobením ťažkej ujmy na zdraví

blízkej osoby, pričom pri tomto trestnom čine sa nevyžaduje, aby ten, komu sa vyhráža, bol prítomný,
stačí, keď páchateľ vyhrážku poškodenému adresuje takým spôsobom, v ktorom vie, že sa poškodený
o vyhrážke dozvie, napr. listom, telefonicky alebo prostredníctvom ďalšej osoby.

Krajský súd je toho názoru, že dané protiprávne konanie obžalovaného Z. F. malo byť správne

kvalifikované preto ako prečin nebezpečného vyhrážania v zmysle § ust. 360 ods. 1 Tr. zák., keďže
samotný poškodený uvádzal, že jeho obava z konania obžalovaného nebola takej intenzity, aby požiadal
o policajnú ochranu, prípadne, aby zakázal, či zamedzil obžalovanému akýkoľvek vstup do jeho
reštaurácie a pokiaľ takto konanie obžalovaného okresný súd nekvalifikoval, postupoval správne.

Krajský súd preto musel toto porušenie Trestného zákona okresným súdom napraviť postupom podľa §
321 ods. 1 písm. d) Tr. por. a potom aj celý výrok o vine, ako aj treste u obž. Z. F. zrušil a rozhodujúc
sám potom ho uznal vinným za obidva skutky tak, ako boli uvedené v obžalobe okresného prokurátora
bez dovetku, že by mal poškodený obavu o svoj život a zdravie, ale len doplnením, že mal dôvodnú
obavu z ich naplnenia.

Potom aj nadväzujúc na to, že upravil skutkovú vetu, ako aj právnu kvalifikáciu konania obžalovaného,
uložil obžalovanému aj miernejší trest odňatia slobody v zmysle ust. § 360 ods. 1 Tr. zák., pri použití
dvoch poľahčujúcich okolností a to, že spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej
choroby a že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, a preto mu uložil len mierny trest

odňatia slobody a to vo výmere 7 mesiacov, ktorý mu však podmienečne odložil v spojení s probačným
dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Zároveň mu krajský súd tak, ako mu to uložil
aj okresný súd, uložil aj trest zákazu požívania alkoholických nápojov v skúšobnej dobe a povinnosť
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Krajský súd je toho názoru, že aj takýto trest, ktorý bol obžalovanému uložený za hore uvedenú
trestnú činnosť, je postačujúci na jeho nápravu a prevýchovu a na to, aby si uvedomil nesprávnosť a
nebezpečnosť svojho konania.Z týchto dôvodov preto krajský súd vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku,
pričom krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal jednohlasne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.