Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010168
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010168.6

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému T. P., nar. X.X.XXXX v W., pre
zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm.a), písm.b) Tr.zák. v spojení s § 138 písm.f) Tr.zák.,
§ 122 ods.6 Tr.zák., § 139 ods.1 písm.a) Tr.zák. a § 127 ods.1 Tr.zák., o odvolaniach obžalovaného
a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 23.06.2017, sp.zn. 2T/43/2016, na

verejnom zasadnutí konanom dňa 03. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovaného T. P. a prokurátora z a m i e t a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 23.06.2017, sp.zn. 2T/43/2016, bol obžalovaný T. P.
uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona v spojení
s § 138 písm. f) Trestného zákona, § 122 ods. 6 Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 01. 08. 2015 okolo 14:30
h v Nitrianskom Pravne, pri moste smerom do Solky ponúkol maloletej poškodenej K.J.B., nar. 18. XX.
XXXX vodku značky Nikolaus 38 %, po čom poškodená vypila z fľaše 200 až 250 ml vodky, následne sa
presunuli v Nitrianskom Pravne pri pohostinstvo Stanica a v osobnom motorovom vozidle zn. Mercedes
Benz evidenčného čísla PD XXX FB, ktoré bolo zaparkované na parkovisku, sa s poškodenou približne
od 14:50 h do 15:15 h bozkával, pričom sedeli na sedadle vodiča a neskôr na zadných sedadlách, v čase

približne od 15:15 h do 15:30 h, kedy bola koncentrácia etanolu v krvi poškodenej cca 1,50 - 2,00 promile
a poškodená bola v stave ťažkej opitosti až v stave akútnej otravy alkoholom a v stave bezbrannosti,
na zadnom sedadle auta dal poškodenej a seba dole nohavice, pričom zostal v trenkách a poškodená v
nohavičkách, následne ich zakryl dekou, pričom si trenky stiahol a poškodená už tiež nemala nohavičky
a vykonal s ňou pohlavný styk a to aj napriek tomu, že vedel, že má 13 rokov, pričom u poškodenej došlo
pri pohlavnom styku k porušeniu hymenu- panenskej blany.

Za to bol odsúdený podľa § 199 ods. 2, § 39 ods.2 písm. c), § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu
odňatia slobody v trvaní 5 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu bolo podľa § 73
ods. 2 písm. a) Trestného zákona uložené ochranné ústavné sexuologické liečenie.
Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a to proti všetkým výrokom

predmetného rozsudku, ako i proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie podal i prokurátor
a to proti výroku o treste.

Prokurátor v dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd sa 'pri ukladaní trestu dôsledne neriadil
ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák, a najmä § 39 ods. 2 písm. c/ Tr.zák., ktoré podľa prokurátora
nesprávne interpretoval a nestotožňuje sa s použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona

pri ukladaní trestu. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 23 Trestného zákona, pričom pokiaľ ide
o duševný stav obžalovaného, znalkyňa z odboru zdravotníctvo, psychiatria MUDr. I. - Q. na hlavnompojednávaní vypovedala, že u obžalovaného znalkyňa z odboru sexuológia zistila zo sexuologickej
stránky sexuálnu deviáciu - sexuálnu agresivitu (súd v odôvodení rozsudku nesprávne uviedol hebefíliu).
Po psychiatrickej stránke obžalovaný netrpí žiadnou psychickou poruchou, ani chorobou, je duševne

zdravý, nie je duševne chorý. Sexuálna deviácia je len duševnou poruchou v širšom slova zmysle a
sexuálne deviácie sú len formálne zapísané a v medzinárodnej kvalifikácii zahrnuté medzi duševné
poruchy, preto ak znalkyňa MUDr. I. - Q. uviedla, že sexuálna deviácia ovplyvnila ovládaciu
schopnosť obžalovaného podstatným spôsobom, toto nie je možné interpretovať tak, že by to malo
vplyv na príčetnosť v zmysle § 23 Trestného zákona. V prípade existencie sexuálnej deviácie pri

neexistencii duševnej poruchy z psychiatrického hľadiska nemožno konštatovať nepríčetnosť v zmysle §
23 Trestného zákona a ani zníženú príčetnosť, pretože nejde o duševnú poruchu. Samozrejme sexuálne
deviácie, či už to je sexuálna agresivita, hebefília alebo iná deviácia ovplyvňujú konanie páchateľa, ale
totokonanieovplyvňujeviacerookolnostíapodnetov,naktorévšaknemožnopriposudzovanípríčetnosti
prihliadnuť a ktoré nemôžu spôsobiť nepríčetnosť, resp. zníženú príčetnosť obžalovaného. Z uvedených
dôvodov prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. zák.

zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obž. T. P. trest odňatia
slobody v prvej polovici trestnej sadzby (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) nepodmienečne so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
V obsiahlom odôvodnení odvolania obžalovaného obhajca vyslovil názor, že čo sa týka skutkového
a právneho stavu, na základe rozsiahleho dokazovania, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavných

pojednávaniach vina obžalovaného T. P. preukázaná nebola. Poukazoval na obhajobné vyjadrenia
uvádzané pred súdom počas celého konania, pričom nesúhlasí so skutkovými závermi súdu prvého
stupňa a hodnotením dôkaznej situácie súdom. Jednoznačne sa vykonanými dôkazmi nepreukázalo,
že v prípade obžalovaného ide o trestný čin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a), b)
Trestného zákona, v spojení s § 138 písm. f) Trestného zákona, § 122 ods. 6 Trestného zákona,

§ 139 ods. l písm. a) Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona. Žiadny dôkaz nepreukázal,
že medzi obžalovaným a poškodenou skutočne došlo k súloži, čo je nevyhnutným predpokladom
znásilnenia. Rovnako sa nepodarilo preukázať, že skutok bol spáchaný ľsťou, s využitím omylu, resp.
úskokom, ako to predpokladá ustanovenie § 122 ods. 6 Trestného zákona. Poškodená pri milostných
aktivitách s obžalovaným neodpadla ako tvrdí, ale po celý čas bola pri vedomí, tak ako to opísala

očitá svedkyňa D. O., ktorá nemá dôvod si vymýšľať nepravdu na svoju kamarátku. Z hodnotenia
triedneho učiteľa poškodenej J., ako i z hodnotenia súdneho znalca PhDr. W. vyplýva, že poškodená
má sklon k fabulovaniu zatiaľ, čo svedkyňa O. je pravdovravná. Nedá sa uvažovať o žiadnom úskoku
zo strany obžalovaného voči poškodenej, pretože poškodená alkohol pila sama a dobrovoľne a vedela,
aké následky to môže so sebou priniesť. Bol to obžalovaný, ktorý jej alkohol zobral z ruky, keď

zbadal, že dievčatá popíjajú. Môj klient nemohol predpokladať koľko poškodená vypije a už vôbec nie,
žeby mohla odpadnúť. Rovnako bola to svedkyňa O. a poškodená W., ktoré vypisovali v skupine na
sociálnej sieti obžalovanému, či s nimi nechce ísť do trojky. Zo strany obžalovaného sa určite nejednalo
o úmysel uviesť poškodenú do stavu bezbrannosti a toto využiť, pretože tam bolo aj druhé dievča,
ktoré by sexuálnym aktivitám s odpadnutou kamarátkou obžalovanému jednoducho zabránilo. V celom

obvinenízoznásilneniachýbaelementárnalogika.Vúvodnýchfázachmilostnejavantúryajpodľaznalca
MUDr. X., poškodená bola v stave, keď mohla plnohodnotne reagovať. Ak by sa nechcela oddávať
dobrodružstvu s obžalovaným, mohla mu to povedať a mohli skončiť. Je zrejmé, že obžalovanému dala
súhlas s týmito aktivitami. Namieta právnu kvalifikáciu skutku, pretože bez akýchkoľvek pochybností
sa nejedná o trestný čin znásilnenia. Má zato, že opätovným výsluchom znalkyne MUDr. I. - Q.,

dôvody na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby ešte zosilneli. Z jej výpovede vyplýva záver, že
obžalovaný v inkriminovanom čase svoje konanie ovládať nemohol. Jedná sa u neho o závažnú poruchu
sexuality.Pritomobžalovanýnikdynebolsexuologickyliečenýanevedelosvojejodchýlneštruktúrovanej
sexualite. Nevedel ako sa vyhnúť situácii, do ktorej sa dostal. Znalkyňa uviedla, že samotní páchatelia sú
prekvapení keď sa dostanú do takýchto situácií, pretože samotná deviácia sa prejaví až skutkom. Teda

bez akejkoľvek prípravy a varovania. Títo ľudia sú jednoducho zaskočení a neznámu situáciu nevedia
zvládnuť. Aj na základe tejto skutočnosti je nutné obžalovaného oslobodiť. Čo sa týka konania, ktoré
predchádzalo rozsudku, poukázal na to, že okresný súd opätovne odmietol návrh obhajoby, vypočuť
svedkov - sestru poškodenej U. W. ohľadom toho, či mala chcieť dve krabičky cigariet Marlboro a dve
fľaše vodky za mlčanlivosť. Rovnako súd odmietol vypočuť strýka poškodenej G. W., pretože tohto

nedokázal zabezpečiť na hlavné pojednávanie, za účelom jeho výsluchu. Tento sa mohol adekvátnym
spôsobom vyjadriť k opitosti poškodenej v rozhodnom čase. Právo obhajoby navrhovať a dať vyslúchať
svedkov pred súdom, je základným právom a je jedným z prostriedkov zabezpečenia nestrannosti
súdu. Podľa názoru obhajoby vykonanie týchto dôkazov nebolo objektívne nadbytočné, dôkazy sanetýkali okolností nepodstatných pre rozhodnutie v trestnom konaní a preto tieto dôkazy nebolo možné
odmietnuť. Súd nemôže dopredu vedieť, že výsluch navrhnutých svedkov neprinesie nové skutočnosti,
pričom sa nestotožňuje s argumentáciou súdu odôvodňujúcou odmietnutie týchto navrhnutých dôkazov.

Vo vzťahu k uloženému trestu obhajca uviedol, že aj keď okresný súd u obžalovaného podľa ustanovenia
§ 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, je
uložený trest vzhľadom na všetky okolnosti prípadu pre obžalovaného neprimerane prísny. Súd patrične
nezohľadnil a nedocenil všetky okolnosti prípadu, keď obžalovanému neuznal ani jednu poľahčujúcu
okolnosť a v odôvodnení rozsudku podmienky pre priznanie poľahčujúcich okolností súd neúmerne

zostruje. Na jednej strane konštatuje zníženú príčetnosť, na strane druhej neprizná obžalovanému ani
len poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. c) Trestného zákona, že spáchal trestný čin v spojitosti s
negatívnymi dôsledkami svojej choroby. Rovnako je zrejmé, že obžalovaný bol v čase skutku osobou vo
vekublízkomvekumladistvýchasúdmumalpriznaťpoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.d)Trestného
zákona. Súd konštatuje, že túto poľahčujúcu okolnosť je možné priznať iba páchateľovi, u ktorého jeho
vek mal zrejmý vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú vyspelosť. Podľa názoru obhajoby však priznanie

tejto poľahčujúcej okolnosti nezáleží na úvahe súdu, ale súd ju musí priznať, ak osoba dovŕšila 18 rokov
veku a neprekročila 21 rokov. Obžalovaný nebol dosiaľ súdne trestaný, preto mu mala byť priznaná
aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Keďže sa obžalovaný sexuologicky
dosiaľ neliečil, nemal dostatočný náhľad na svoju chorobu a na to, ako ju zvládať a teda nemal dostatok
vedomostí alebo skúseností, súd mu mal priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. b) Trestného

zákona. Naviac súd prvého stupňa nedostatočne prihliadol i na osobné pomery obžalovaného, ktorý je
úplnou sirotou, rodičia mu zomreli a v podstate nikoho o koho by sa mohol oprieť, nemá.
Na základe všetkých vyššie uvádzaných skutočností navrhol, aby odvolací súd vzhľadom na to, že
vina obžalovaného v zmysle obžaloby jednoznačne a náležite preukázaná nebola, odvolaniu vyhovel a
podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Tr. poriadku napadnutý rozsudok zrušil a v spojení s § 322

ods. 3 Tr. poriadku, sám rozsudkom vo veci rozhodol a v zmysle základnej zásady trestného konania
v pochybnostiach v prospech obžalovaného, tohto podľa § 285 písm. a), b), d) Tr. poriadku v celom
rozsahu spod obžaloby oslobodil.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach zástupkyňa krajskej prokurátorky uviedla, že s

poukazom na písomné dôvody odvolania okresného prokurátora navrhuje, aby krajský súd zrušil
napadnutý výrok o treste a obžalovanému uložil trest odňatia slobody v zmysle návrhu prokurátora
uvedenom v dôvodoch odvolania. Pokiaľ ide o výrok o ochrannom opatrení, tento je správny a zákonný.
Čo sa týka odvolania obžalovaného, toto navrhla ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca navrhol, aby z dôvodov uvedených v písomných dôvodoch odvolania obžalovaného krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Pokiaľ ide o
odvolanie prokurátora, toto navrhol v zmysle § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obžalovaný sa stotožnil v plnej miere so slovami svojho obhajcu a žiadal, aby krajský súd rozhodol v

súlade s jeho návrhom, pričom odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z podnetu podaných odvolaní preskúmal odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a dospel
k záveru, že odvolania obžalovaného a prokurátora nie sú dôvodné.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách § 317 ods.1 Tr.por., pričom zistil, že súd
prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine v záujme zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dostupné a potrebné dôkazy, pričom vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdeného zločinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom súd postupoval podľa Trestného

poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového
stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú
správne a úplné, pretože zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní
a súčasne sa riadne vysporiadal s obhajobnými skutkovými a právnymi námietkami obžalovanéhoa tiež odôvodnil, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov, pričom odvolací súd sa
stotožnil s dôvodmi, pre ktoré toto doplnenie dokazovania okresný súd odmietol. Pri hodnotení dôkazov
okresný súd tiež postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k
logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvého stupňa uvádzanými v napadnutom rozsudku, nemôže sama o
sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených

súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú
obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, precíznym spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie,
ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery majú dostatočný
skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní, pričom tieto v súlade s ustanovením § 168 ods.
1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Pokiaľ ide o odvolacie
námietky obžalovaného k skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov, odvolací súd uvádza, že tieto sú

v podstatnej časti len opakovaním argumentácie uvádzanej už pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa
okresnýsúdvysporiadal.Argumentáciuobhajoby,ženebolopreukázané,žeksúložimedziobžalovaným
a poškodenou došlo, neobstojí. Správne súd prvého stupňa poukazoval na výpoveď svedkyne D. O.
a podporne i na výpoveď svedkyne MUDr. D. z ktorej vyplýva, že maloletá poškodená mala stopy
čerstvéhoporušeniapanenskejblany,nazákladektorýchdôkazovdospelknepochybnémuzisteniu,žek

súloži skutočne došlo. Rovnako neobstojí obhajobné tvrdenie, že nemohlo ísť o znásilnenie s poukazom
na to, že svedkyňa D. O. by bola nejakým spôsobom zasiahla a reagovala. Takéto tvrdenie nie je
možné akceptovať, nakoľko svedkyňa O. si totiž vôbec nemusela vzhľadom na svoj vek uvedomovať, že
poškodená bola po požití alkoholických nápojov v takom stave, kedy podľa zistení znalca MUDr. X. PhD.
bola v stave ťažkej opilosti až akútnej otravy alkoholom a v stave bezbrannosti, pričom mala výrazne

narušené senzorické, motorické, psychické funkcie, čo sa prejavovalo tuposťou, stratou orientácie,
spavosťou, výpadkami pamäti. Uvedenému stavu poškodenej nasvedčuje i to, že si vôbec nepamätala
priebeh pohlavného styku s obžalovaným. V konečnom dôsledku ani opätovným výsluchom znalkyne
MUDr. I. - Q. neboli zistené dôvody na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Znalkyňa uviedla
že u obžalovaného bola zistená sexuálna deviácia, v súvislosti s ktorou bola ovládacia schopnosť

obžalovaného v sexuálnej oblasti výrazne znížená, o viac ako 50 %, no nebola úplne vymiznutá. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd námietky obhajoby k skutkovým zisteniam nepovažoval za dôvodné.
Naviac vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov okresným súdom je potrebné uviesť, že ani odvolací súd
nemôže súdu prvého stupňa nariaďovať, ako má vyhodnotiť dôkazy, pokiaľ zásadným spôsobom
neodporujú iným dôkazom. Preto sa nemožno odvolaním domáhať iného rozhodnutia len na podklade

toho, že odvolateľ hodnotí dôkazy inak ako prvostupňový súd, ktorý tak urobil v súlade s ustanovením
§ 2 ods. 12 Trestného poriadku. Keďže ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti skutkových
zistení okresného súdu a v plnej miere sa plne stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov tak, ako to
vyjadril okresný súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku, odvolací súd v tomto smere plne odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Napokon na základe vykonaného dokazovania a ustáleného skutku okresný súd aj vo vzťahu k
právnemu posúdeniu konania obžalovaného postupoval správne, nakoľko obžalovaný svojim konaním
popísaným v skutkovej vete nepochybne naplnil znaky zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods.
2 písm. a), písm. b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. f) Trestného zákona, § 122 ods. 6

Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona, pretože
úmyselne zneužil bezbrannosť ženy, aby ju donútil k súloži, čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
pretože ho spáchal ľsťou a čin spáchal na chránenej osobe, pretože ho spáchal na dieťati. Zneužitie
bezbrannosti znamená zneužitie takého stavu ženy, v ktorom nie je schopná prejaviť svoju vôľu vo
vzťahu k pohlavnému styku, prípadne nie je schopná klásť páchateľovi odpor. Súložou sa rozumie

spojenie pohlavných orgánov muža a ženy tak, aby došlo aspoň k čiastočnému zasunutiu pohlavného
údu muža do pošvy ženy a trestný čin je spáchaný ľsťou v prípade, ak bol spáchaný s využitím omylu,
ktorý páchateľ vyvolal alebo s použitím úskoku. Za dieťa sa považuje osoba mladšia ako 18 rokov, ak
trestný zákon neustanovuje inak. Predmetná kvalifikácia skutku má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1
až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
nápravy. Nezistil pritom existenciu žiadnych poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností a nepriznaniepoľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. b), písm. c), písm. d), písm. j) Trestného zákona, tak ako
satohodomáhalaobhajoba,ajriadneodôvodnil.Odvolacísúdsastotožnilvtomtosmeresodôvodnením
súdu prvého stupňa, toto považuje za zákonné a správne a v plnej miere naň odkazuje. Rovnako

sa odvolací súd stotožnil s použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona pri ukladaní
trestu, čo naopak namietala prokurátorka. Aj keď zo znaleckého dokazovania a výpovede znalkyne
na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že po psychiatrickej stránke obžalovaný netrpí žiadnou psychickou
poruchou, ani chorobou, je duševne zdravý, nie je duševne chorý, bola však na druhej strane u neho
zistená sexuálna deviáciu - sexuálna agresivita, ktorá je duševnou poruchou v širšom slova zmysle a

sexuálne deviácie sú formálne zapísané v medzinárodnej kvalifikácii zahrnuté medzi duševné poruchy.
Pritom znalkyňa MUDr. I. - Q. uviedla, že zistená sexuálna deviácia ovplyvnila ovládaciu schopnosť v
sexuálnej oblasti obžalovaného podstatným spôsobom, pričom táto ovládacia schopnosť u neho nebola
úplne vymiznutá. Preto podľa názoru odvolacieho súdu správne okresný súd použil pri ukladaní trestu
mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, pretože je zrejmé,
že táto skutočnosť výrazným spôsobom ovplyvnila konanie obžalovaného. Pritom odvolací súd uvádza,

že i v prípade nemožnosti použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona (s čím sa však
odvolacísúdnestotožnil),byprichádzalodoúvahypoužitieustanovenia§39ods.1Tr.zák.prizohľadnení
uvedeného spolu s ďalšími vyjadreniami znalkyne, že obžalovaný nikdy nebol sexuologicky liečený
a nevedel o svojej odchýlne štruktúrovanej sexualite, pričom takíto páchatelia sú prekvapení, keď sa
dostanú do takýchto situácií, pretože samotná deviácia sa prejaví až samotným skutkom bez akejkoľvek

prípravy a varovania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd skonštatoval, že okresný súd i
pri ukladaní trestu postupoval správne a zákonne, pričom trest uložený obžalovanému súdom prvého
stupňa v trvaní 5 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného uloženia ochranného ústavného
sexuologického liečenia podľa § 73 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, je primeraný a tiež ním bude

splnený jeho účel, tak ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods.1 Tr. zák. Nutnosť uloženia ochranného
ústavného sexuologického liečenia vyplýva z výsledkov znaleckého dokazovania a vyjadrenia znalkyne
MUDr. I. - Q., že obžalovaný spáchal trestný čin v stave vyvolanom duševnou poruchou v širšom slova
zmysle a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Z týchto dôvodov odvolania obžalovaného T. P. a prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné
a preto ich podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.