Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010463
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8114010463.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.07.2020, v trestnej veci
obžalovaných K. K. a spol. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona vo
forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaných K. K. a C. W. proti rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/43/2014 zo dňa 04.09.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), f) ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a náhrade škody.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaným:
1/ K. K., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom H.
č. XXXX/X, D. - N. D.,
D. II., prechodne bez prihlásenia R.

J. XX/E, D.,

2/ C. W., nar. XX.X.XXXX v J., trvale bytom Z.
XXX/XX, J.

u k l a d á :

1/ Obž. K. K.

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona, v spojení s § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností
podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, oproti žiadnym priťažujúcim okolnostiam podľa § 37 Tr. zákona, § 39 ods.
1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

2/ Obž. C. W.

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona, v spojení s § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností

podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, oproti žiadnym priťažujúcim okolnostiam podľa § 37 Tr. zákona, § 39 ods.
1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú H. J., nar. XX.XX.XXXX v P. Z., trvale bytom N., s jej nárokom
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaných K. K. a C. W. vinnými zo zločinu

podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 13.01.2012 v Prešove na ul. D. XX, v priestoroch D. družstva N., po predošlej spoločnej dohode
s obvineným K. K. nadobudol obv. C. W. členstvo v D. družstve N., IČO: XX XXX XXX a právo užívania

trojizbovému družstevnému bytu D. družstva N. č. XX na 4. poschodí blok XXXX v N. na ul. S. X z
doterajšieho člena družstva H. J. po tom, ako za poškodenú bol uhradený dlh na poplatkoch spojených
s užívaním bytu a poplatkoch z omeškania celkom vo výške 3.284,44 eur voči D. družstvu N., IČO: XX
XXX XXX a pod prísľubom toho, že pre menovanú zabezpečia iný jednoizbový družstevný byt v N., ktorý
si bude môcť v budúcnosti odkúpiť od D. družstva N., IČO: XX XXX XXX za rovnakých podmienok, ako

keby odkupovala byt č. XX na S. X v N. a doplatia jej rozdiel trhovej ceny predmetného trojizbového
bytu a sľúbeného jednoizbového bytu po odrátaní dlhu, ktorý už zaplatili D. družstvu N., IČO: XX XXX
XXX, čo nespravili, byt C. W. previedol na tretiu osobu a následne získali sumu 43.000,- eur, ktorú od
nadobúdateľky členských práv v D. družstve N., IČO: XX XXX XXX N.. K. K. prevzal K. K., jednoizbový
bytH.J.do29.02.2012,kedyjuzbytunaul.S.vysťahovali,dojejdispozíciezaužuvedenýchpodmienok

nezabezpečili, čím H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., spôsobili škodu vo výške 39.715,56 eur.

Za to obžalovaným okresný súd podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr.
zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods.
1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil a zároveň nariadil nad obžalovanými

probačný dohľad. Podľa § 51 ods. 2 určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. e)
Tr. zákona uložil obžalovaným povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenej H. J.. Podľa § 287 ods.
1 Tr. poriadku obom obžalovaným uložil aj povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej H.
J. škodu vo výške 39.715,39 eur.

Proti tomuto rozsudku podali obaja obžalovaní v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré aj
dodatočne písomne odôvodnili.

Obžalovaný C. W. podané odvolanie písomne odôvodnil tak, že rozsudok okresného súdu podľa jeho
názoru nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle

§ 168 ods. 1 Tr. poriadku, pretože okresný súd sa nevysporiadal s obhajobou, najmä právnou úvahou
týkajúcou sa škody predstavujúcej v danom prípade reálny úbytok na právach poškodenej. Okresný súd
vyhodnotil dôkazy výlučne v neprospech obžalovaného a vzniknuté rozpory vo výpovedi poškodenej
nevyhodnotil. Pokiaľ ide o škodu uvedenú v rozsudku, táto je podľa názoru obžalovaného určená v
rozpore s ustanovením § 124 ods. 1 Tr. zákona, pretože neodzrkadľuje reálny úbytok na majetku a na

právach poškodenej. Poškodenej bola doručená výpoveď z nájmu bytu v septembri 2011, nájom bytu
zanikol podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplynutím výpovednej doby 31.12.2011. Zmluva
o prevode členských práv a povinností z poškodenej na obžalovaného bola uzavretá 31.01.2012.
Krajský súd zabezpečil doručenku o prevzatí výpovede z nájmu bytu, ktorá bola poškodenej doručená
v septembri 2011. Výpoveď bola poškodenej daná z dôvodu, že v rokoch 2009 až 2011 neplatila

nájom riadne a včas. V prípade, ak zanikne nájom bez zániku členstva, vznikne členovi nárok na
výplatu vyrovnacieho podielu podľa čl. 28 bod 6 Stanov D. družstva N.. Reálnym úbytkom na majetku
poškodenej je hodnota vyrovnacieho podielu, podľa D. družstva N., v sume 2.545,45 eur, od ktorej je
treba odpočítať dlh na nájomnom v sume 3.284,61 eur. Uvedené vyplýva z výsluchu svedkyne S.. J.
na hlavnom pojednávaní a z ustanovenia § 710 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ako aj z čl. 28

bod 6 Stanov D. družstva N., podľa ktorého, ak zanikne nájom bez zániku členstva, vznikne členovinárok na výplatu vyrovnacieho podielu zníženého o základný členský vklad uplynutím 3 mesiacov od
schválenia ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom po zániku nájmu prestal byt užívať a vyprataný ho
vrátil družstvu. Podľa čl. 28 bod 7 Stanov bytového družstva, účinného v čase prevodu, okrem nároku

na výplatu vyrovnacieho podielu nemá bývalý člen alebo jeho dedičia z dôvodu zániku členstva nárok
na akúkoľvek inú časť majetku družstva. Podľa Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány
môžu konať iba na základe Ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Právnička bytového družstva uvedené skutočnosti na hlavnom pojednávaní potvrdila, keď uviedla, že
výpoveďou z nájmu zo strany bytového družstva, členstvo nájomcu zaniklo, nájomný vzťah by teda

zanikol ku dňu uplynutia výpovednej doby, v tomto prípade trojmesačnej. Ďalej uviedla, že v prípade
výpovede z bytového družstva má každý nájomca nárok na vyrovnací podiel (čl. 28 Stanov), na tento
podiel však bytové družstvo má právo započítať si dlh na tomto byte a mohlo by sa stať, keby bol
vyšší ako vyrovnávací podiel, tak by vlastne nájomcovi neboli vyplatené žiadne peňažné prostriedky. Na
základe uvedeného nemožno podľa odvolateľa tvrdiť, že poškodenej reálne ubudlo na majetku alebo
právach 39.715,56 eur, keď reálne o takúto hodnotu majetku neprišla, pretože nájom bytu uplynutím

výpovednej doby zanikol a poškodená mala zákonný nárok na vyplatenie len vyrovnacieho podielu po
odpočítaní dlžoby na bytovom družstve. Súd nemôže obchádzať zákonné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ani Stanovy D. družstva N., pretože súdy môžu konať len na základe Ústavy v rozsahu a
spôsobom upraveným v zákone. Preto tvrdí, že poškodenej žiadna škoda nevznikla, pretože nedošlo k
reálnemu úbytku na majetku poškodenej. Reálnym úbytkom na majetku nemôže byť kúpna cena bytu,

pretože by došlo k neoprávnenému obohateniu sa poškodenej vo výške 39.715,56 eur. Na naplnenie
skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje obligatórne spôsobenie skutočnej škody na cudzom
majetku. Z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle § 126 Tr. zákona je rozhodujúca hodnota,
o ktorú sa zmenšil majetok poškodenej a nie, o akú výšku sa obžalovaný obohatil. Bytové družstvo
N. konalo v rozpore so zákonom, keď písomným podaním označeným „upustenie z výpovede nájmu

bytu" upustilo od výpovede nájmu bytu, pretože takáto zákonná možnosť jednoducho neexistuje, Bytové
družstvo N. mohlo len uzatvoriť s poškodenou opätovne novú nájomnú zmluvu, čo sa v danom prípade
nestalo. Od začiatku konania tvrdí, že sa jedná o občianskoprávnu zodpovednosť, na Okresnom súde
Prešov poškodená zastúpená advokátom podala žalobu o neplatnosť dohody o prevode členských
práv a povinností uzavretej dňa 13.01.2012 medzi poškodenou a obžalovaným. Ak by bol krajský súd

opačného názoru, musí sa obhajoba vyjadriť k ďalším dôvodom odvolania smerujúcim voči rozsudku
okresného súdu. Okresný súd spochybnil dôveryhodnosť predloženej kópie dohody o prevode uzavretú
medzi obžalovaným a poškodenou, predmetom ktorej bolo ich vzájomné vysporiadanie. Opomenul fakt,
že samotná poškodená na hlavnom pojednávaní pripustila, že takúto dohodu mohla podpísať, keď
potvrdila, že obžalovanému podpisovala listiny, čo tiež v prvotných výsluchoch rezolútne poprela, pričom

sa bránila len tým, že nevie, čo bolo obsahom, pretože si nič nečítala, nehovoriac o tom, že to isté
tvrdila aj vo vzťahu k nájomnej zmluve a neskôr priznala, že si predmetnú zmluvu pred podpisom riadne
prečítala. Poškodenej J. nič nebránilo v tom, aby si listiny sama prečítala, poprípade, aby jej matrikárka
na Meste Prešov obsah zmluvy prečítala alebo vysvetlila, respektíve, obžalovaná nič nepodpisovala,
naviac, keď dohoda o prevode bola podpísaná priamo pred svedkyňou K.. Takáto obrana poškodenej

v trestnom konaní neobstojí s poukazom na ultima ratio a zásadu subsidiarity trestnej represie. Je
neprijateľné, aby takúto ochranu za ľudí, ktorí si neprečítajú obsah toho, čo podpisujú, aktívne preberali
orgány činné v trestnom konaní. Obžalovaný od začiatku tvrdil, že dohoda o prevode bola overená len
raz, a túto dohodu si ponechala poškodená. Obžalovaný nemal dôvod si overovať dohodu o prevode
členských práv a povinností, pretože si to platnosť zmluvy nevyžadovala. Taktiež bolo podľa obhajoby

preukázané, že z 01.06.2013 na 02.06.2013 bola v spoločnosti Sunreality vykonaná krádež, pričom boli
poškodené a odcudzené dokumenty spoločnosti, čo preukazuje výpoveď konateľa D., fotodokumentácia
z ohliadky a výpoveď svedka H.. V tomto smere okresný súd poukazuje len na časť výpovede svedka
H., ktorá je v rozpore s fotodokumentáciou a s popisom skutku v uznesení o vznesení obvinenia,
navyše tento svedok tvrdil, že v čase krádeže bol pod vplyvom drog. Výpoveďami obžalovaných,

svedka A., sčasti výpoveďami svedkýň a listinnými dôkazmi bolo preukázané, že poškodená uzavrela
s obžalovaným dohodu o prevode členských práv, predmetom ktorej bolo vyporiadanie práv, a to
odmena 10.000,- eur, zabezpečenie nájmu pre pani J. a vyplatenie dlžôb. Rovnako bolo preukázané, že
poškodená J. podpísala nájomnú zmluvu s dňom vzniku nájmu 27.02.2012 a obžalovaný W. mal záujem
zabezpečiť poškodenej J. nájom, čo preukazuje kúpna zmluva uzavretá 21.02.2012 predávajúcim K.

E., pričom nevie, z akého iného dôvodu by tento byt obžalovaný W. zabezpečil, zaplatil kúpnu cenu
v lokalite, ktorú si vybrala poškodená, pričom nájom jej bol ponúknutý za sumu 166,- eur mesačne.
Cena prenájmu v tejto lokalite sa v tom čase pohybovala minimálne v sume 300,- eur mesačne, súd
tieto dôkazy absolútne odignoroval. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že svedkyne v byte na S. bývaliaj v mesiacoch január a február 2012 bez toho, aby zaplatili čo i len časť nájomného a pokiaľ ide o
sumu 10.000,- eur, nebolo povinnosťou obžalovaného túto zložiť do súdnej úschovy, čím by mu vznikli
ďalšie náklady, ktoré by mu poškodená nemala z čoho uhradiť. Obžalovaný od nej seriózne požadoval

číslo účtu, na ktoré jej chcel peniaze zaslať. Ďalej namietal skutkovú vetu obžaloby, ktorá je podľa
názoru obhajoby zmätočná, pretože obžalovaný W. nepreviedol byt na tretiu osobu, súd si zamieňa
vlastníctvo bytu s nájmom bytu, členské práva a povinnosti, zánik a vznik členstva v bytovom družstve
a nároky plynúce z uplynutia výpovednej doby zo zmluvy o nájme. C. W. nemohol ani nadobudnúť
právo užívania trojizbového bytu v Bytovom družstve N., pretože nájom bytu uplynutím výpovednej doby

zanikol. Na strane 2 rozsudku v popise skutkovej vety okresný súd uviedol, že jednoizbový byt H. J. do
29.02.2012, kedy ju z bytu na ul. S. vysťahovali, ktorá časť je uvedená mimo kontextu skutkovej vety.
Popis skutku vo výrokovej časti rozsudku považuje za nezrozumiteľný a neurčitý v rozpore s § 163 ods.
3 Tr. poriadku. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tým, že vo výpovediach poškodenej staršej a mladšej nie sú
podstatné rozpory, práve naopak. Pre rozpory v podstatných bodoch vznikol problém vôbec zadefinovať
predstavu poškodenej, nakoľko si poškodená viackrát protirečila. Prokuratúra a súd v skutkovej vete

alternatívnymspôsobomuviedli,žeobsahomdohodymalobyťbuďnadobudnutiejednoizbovéhobytudo
vlastníctva bez doplatku alebo nadobudnutie družstevného bytu s doplatkom. Súd bez toho, aby vykonal
v tomto smere dokazovanie, teda bez výsluchu poškodenej a svedkyne J. vybral jednu z troch alternatív
uvádzaných poškodenou, a to, že obžalovaní poškodenej sľúbili zabezpečiť iný jednoizbový družstevný
byt, doplatiť jej rozdiel trhovej ceny predmetného trojizbového bytu a sľúbeného jednoizbového bytu

po odrátaní dlhu na nájomnom, čo nespravili. Tento výber z troch alternatív okresný súd nezdôvodnil.
Okresný súd ignoroval pri svojom rozhodnutí prvú spontánnu výpoveď poškodenej J. vykonanú po
vznesení obvinenia 23.05.2013, ktorá vypovedala o stretnutí s obžalovaným na bytovom družstve,
podľa ktorej sa potom s nimi rozprávala o tom, že keď jej najmú byt, tak do dvoch týždňov by mali
sa doňho presťahovať. Nevie si spomenúť, či sa bavili o tom, že ten jednoizbový byt bude v osobnom

vlastníctve, asi nie. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď svedka A. na hlavnom pojednávaní, ktorý potvrdil,
že obžalovaný sa s poškodenou na stretnutí v reštaurácii rozprával o nájomnej zmluve. V rozpore s
touto výpoveďou sú jej tvrdenia v inom výsluchu, kedy tvrdila, že jej bol sľúbený jednoizbový byt do
osobného vlastníctva bez doplatku. Dňa 19.12.2013 sa spontánne vôbec nevyjadrovala k družstevným
právam, ani k družstevnému bytu. 23.05.2013 poškodená poprela, že by s obžalovaným podpisovala

nejakú dohodu súvisiacu s finančným vysporiadaním prevodu, respektíve, že by jej vôbec obžalovaný
W. ponúkol akékoľvek finančné vyrovnanie na prevod členských práv, avšak dňa 19.12.2013 uviedla,
že podpisovala nejaký papier, že pošle peniaze na to vyrovnanie. Na hlavnom pojednávaní uviedla,
že W. podpísala prázdny bloček, čo dovtedy nikdy počas výpovedí neuviedla a navyše to nepotvrdila
ani jej dcéra. Spočiatku uvádzala, že jediným dokladom mala byť písomná objednávka so svedkom A.,

ktorej obsah počas výpovedí menila alebo uviedla, že si obsah objednávky nepamätá. Práve obsah
tejto objednávky s A. mal byť podľa poškodenej a svedkyne J. dohodou, za čo nadobudne obžalovaný
členské práva. Na hlavnom pojednávaní v rozpore s týmto tvrdením poškodená uviedla, že so svedkom
A. nepodpisovala žiadnu dohodu, žiadne listiny, že on si len pre seba robil poznámky, čo potvrdzuje
pravdivosť tvrdení obžalovaných a svedka A., ktorý na hlavnom pojednávaní tvrdil, že spisoval údaje

o ohliadke bytu. Poškodená vo svojich prvotných výsluchoch vôbec neuviedla, že by podpisovala s
obžalovaným akékoľvek listiny a že s ním bola na Mestskom úrade v N. a v reštaurácii. 06.06.2012
tvrdila, že z bytového družstva išli všetci preč. 19.12.2013 na otázku vyšetrovateľa, či boli v daný deň
alebo inokedy overovať nejaký podpis, uviedla, že žiadny podpis, nič neboli. Neskôr priznala, že s
obžalovaným podpisovala listinu a aj to, že si dala overiť svoj podpis na mestskom úrade. Na hlavnom

pojednávaní sa po predložení dohody bránila tým, že už nevie, čo podpisovala, pretože si to vôbec
neprečítala. Rozpory vznikli aj v súvislosti s vyplatením sumy 10.000,- eur, tvrdila, že sa o doplatku
bavila len so svedkom A. s tým, že konkrétna suma v objednávke uvedená nebola, neskôr tvrdila,
že táto suma už v objednávke uvedená bola. Tvrdila, že s obžalovaným W. sa o tejto sume vôbec
nebavila. V inej výpovedi uviedla, že sa o sume 10.000,- eur bavila s obžalovaným W.. K výpovedi

svedka A. uviedla, že jej A. dokonca sľuboval viac, hoci počas prípravného konania to mal byť práve A.,
ktorý jej mal sľúbiť sumu 10.000,- eur. Rozpory vznikli aj ohľadom poškodenej v súvislosti s podpisom
nájomnej zmluvy. Popierala aj to, že by mala možnosť vybrať si nájomný byt, neskôr uvádzala, že mohla
si vybrať, či by to mohol byť byt na Sídlisku III. Ďalej tvrdila, že byt neexistuje, pretože také číslo sa
na ulici Prostejovskej ani nenachádza, čo bolo vyvrátené listinným dôkazom, rozhodnutím katastra,

kde bola nehnuteľnosť rovnako označená ako v nájomnej zmluve. Poškodená najskôr popierala, že by
sa s obžalovaným W. stretla aj po uzavretí dohody o prevode členských práv a povinností za účelom
vyporiadania prevodu, 23.05.2015 to už zmenila, na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný nemal
snahu vyplatiť jej žiadne peniaze, v závere už uviedla, že žiadal o zaslanie jej čísla účtu v čase, keďbývala na Jurkovičovej ulici a že jej chcel vyplatiť 700,- eur. V prípravnom konaní tvrdila, že jej chcel
darovať byt. Pokiaľ by poškodená s obžalovaným komunikovala, nebolo by ani vedené toto konanie.
Obe svedkyne zhodne vypovedali, že sa s obžalovaným nechceli kontaktovať z dôvodu, že im tak radili

právnici. Rovnako uviedla, že jej právnici poradili podať trestné oznámenie, s ktorým textom jej podľa
názoru aj pomohli. Svedkyňa J. nevedela uviesť, na čom sa jej matka s obžalovaným dohodla, potvrdila,
že nebola s mamou ani na mestskom úrade ani na bytovom družstve nebola vždy pri nej. Najskôr
uvádzala, že 23.05.2013 im mal sľúbiť obžalovaný len to, že pristupuje na obchod podľa objednávky,
pred vznesením obvinenia tvrdila, že v objednávke nebola uvedená suma predstavujúca rozdiel medzi

trojizbovým bytom a jednoizbovým bytom. Malo tam byť podľa nej len to, že žiadajú výmenu bytov
bez uvedenia toho, či do osobného vlastníctva, respektíve, či sa malo jednať o družstevný byt alebo
nájomný. Nakoniec poškodená podpísanie takejto objednávky na hlavnom pojednávaní poprela. Obsah
objednávky svedkyňa počas výsluchov v prípravnom konaní menila, najskôr povedala, že A. im tvrdil,
že im zabezpečia byt do osobného vlastníctva, neskôr, že družstevný byt s tým, že žiadna konkrétna
suma v objednávke uvedená nebola. 23.05.2013 uviedla, že tam bola suma 10.000,- eur. Na hlavnom

pojednávaní uviedla, že obžalovaný W. výšku doplatku nikdy nespomínal a nevyjadroval sa k doplatku,
čo je v rozpore s jej predchádzajúcimi výpoveďami. Rozpory ohľadom toho, že najskôr uvádzala, že jej
matka s obžalovaným podpísala dohodu na mestskom úrade, nevie, čo boli podpisovať, neskôr tvrdila,
žetambolilenniečozaplatiťapoprela,žebymatkasobžalovanýmW.podpísalanejakýdoklad.Ohľadom
nájomnej zmluvy vypovedala rozporne, raz uvádzala, že si neprečítali nájomnú zmluvu, potom, že si

ju prečítali pred podpisom. Proti výpovediam poškodenej a jej dcéry stoja výpovede obžalovaných a
svedka A., ktorý jednoznačne poprel, aby im bol sľúbený jednoizbový byt do vlastníctva alebo družstevný
byt s rovnakými právami. Svedok A. nemal najmenší dôvod vypovedať v prospech obžalovaných, práve
naopak. Pokiaľ súd posudzuje výpoveď svedka, tak k ich hodnoteniu nemôže pristupovať tak, že z
ich výpovedí vyberie časť a k tejto bude tvrdiť, že sú pravdivé, ignorovať pritom zostávajúce časti,

ktoré sú celkom zrejme nepravdivé, o čom svedčí aj skutková veta rozsudku, z ktorej sa vytratila časť
tvrdení poškodenej na rozdiel od obžaloby a uznesenia o vznesení obvinenia týkajúca sa sľúbenej
odplaty vo výške 10.000,- eur, pritom to boli tvrdenia oboch svedkýň. Okrem toho súd vybral z výpovedí
poškodenej jednu z viacerých alternatív týkajúcu sa toho, čo jej obžalovaný W. mal za prevod sľúbiť a
túto považoval za pravdivú. Potom možno zároveň konštatovať, že poškodená výslovne klamala, keď

tvrdila, že jej obžalovaný ponúkal byt len do nájmu a v inej výpovedi tvrdila, že jej byt mal sľúbiť do
osobnéhovlastníctva.Nazákladetaktoučinenejvýpovedesúdobžalovanéhoodsúdil.Opierasavýlučne
o svedeckú výpoveď poškodenej, ktorá sa však nedá preukázať ani objektivizovať inými dôkaznými
prostriedkami. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R
14/1964, v zmysle ktorej výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré úplne vylučujú

pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí hlavne v prípade, keď
vierohodnosť svedkov je pochybná. Ak sa potom vyskytnú v súdenom prípade pochybnosti, súdu
nezostáva nič iné, len rozhodnúť v prospech obžalovaného, poukázal aj na rozhodnutie R
71/1971. Ak by bol súd opačného názoru, tvrdí, že uložený trest je zjavne neprimeraný, poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 10/2011, podľa ktorého, dĺžka konania,

ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup
orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v
porovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie
mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Tr. zákona. Poukázala na to, že ku skutku
malo dôjsť 13.01.2012, vznesené obvinenie malo byť 21.09.2012, trestné konanie sa vedie takmer 8

rokov. Na hlavnom pojednávaní bolo vypočutých sedem svedkov a v prípravnom konaní deväť svedkov.
Obžalovaní boli stíhaní len za jeden skutok, ani jeden z obžalovaných ani obhajcovia nespôsobili
prieťahy v konaní. Od spáchania skutku uplynulo takmer 8 rokov, obžalovaní žijú riadnym spôsobom
života, nedopustili sa žiadnej trestnej činnosti. Preto nielen uložený trest, ale aj dĺžku skúšobnej doby
považuje za neprimerane prísnu. V danom prípade nejde o vec skutkovo a právne zložitú, je všeobecne

známe, že plynutím času klesá efektivita represívneho účinku trestného práva ako celku a obaja
obžalovaní vedú riadny život, nedopustili sa žiadneho protiprávneho konania. Preto navrhol aplikovať
pri ukladaní trestu v prípade uznania viny § 39 ods. 1 Tr. zákona, čl. 6 ods. 1, 3 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, okresný súd hrubo porušil zákaz
zmeny k horšiemu (reformatio in peus) upravený v ustanovení § 327 ods. 2 Tr. poriadku, keď opomenul,

že absentuje odvolanie poškodeného proti výroku o náhrade škody z rozsudku Okresného súdu Prešov
41T/43/2014-570 zo dňa 19.10.2015 a v takomto prípade v novom konaní súd prvého stupňa nemôže
rozhodnúťvneprospechobžalovanéhovýrokomoškode,aknebolpodanýopravnýprostriedokzostrany
poškodeného, keď v predchádzajúcom rozsudku zo dňa 19.10.2015 okresný súd poškodenú s nárokomna náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil alebo vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby výrok o treste a náhrade škody zrušil s tým, že

poškodenú odkáže s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj obžalovaný K. K., ktoré dodatočne odôvodnil
prostredníctvom zvoleného obhajcu. Záver prvostupňového súdu vo vzťahu k obžalovanému K. z
vykonaného dokazovania podľa neho nevyplýva a súd bez toho, aby reagoval na vykonané dokazovanie

na hlavnom pojednávaní, len mechanicky opísal podiel obžalovaného K. na údajnej protiprávnej činnosti
obžaloby vo vzťahu k obžalovanému K.. Okresný súd odôvodnil výrok o vine len tým, že z výpovede
poškodenej J. a svedka A. mal za preukázané, že obidvaja obžalovaní aktívne pôsobili na poškodenú a
utvrdzovali v tom, že obchod prebehne podľa jej predstáv, čo je v rozpore s vykonaným dokazovaním.
Na hlavnom pojednávaní svedkyne J. jednoznačne popisovali konanie svedka A., ktorý mal s nimi
rozprávať o podmienkach prevodu. Obžalovaný K. vypovedal, že sa s poškodenou prvýkrát stretol až

na bytovom družstve, dovtedy s ňou nič neprejednával, čo potvrdila poškodená J. pri svojom výsluchu
dňa 19.12.2013. V spontánnych výsluchoch svedkyne meno obžalovaného K. v tejto súvislosti vôbec
neuvádzali a jeho konanie vôbec nepopisovali. Pokiaľ boli svedkyni J. a poškodenej kladené kapciózne
a sugestívne otázky, tieto časti výsluchu považuje za nezákonné. Uvedené vyvoláva pochybnosť o
tom, akým spôsobom boli vedené výsluchy svedkýň pred vznesením obvinenia. Ako mal obžalovaný K.

poškodenú utvrdzovať v tom, že obchod prebehne podľa jej predstáv, keď on jej doniesol len podpísať
nájomnú zmluvu. Obžalovaný K. „ vstúpil" do tejto záležitosti až 21.2.2012, mesiac od prevodu členských
práv a povinností k družstevnému bytu a to v súvislosti s podpisom nájomnej zmluvy, ktorú poškodenej
doniesol na podpis. Ako nepravdivé sa ukázali prvotné tvrdenia svedkýň, ktoré zhodne vypovedali, že
si nájomnú zmluvu neprečítali respektíve, že im to obžalovaný K. neumožnil, keď pri konfrontáciách

spontánne uviedli, že si nájomnú zmluvu pred podpisom prečítali. Výsluchom svedkýň a obžalovaného
K. a svedka A. bolo jednoznačne preukázané, že poškodenej bola riadne predložená nájomná zmluva
na prečítanie a následne na podpísanie, nikto z obžalovaných ju k tomu nenútil. Nepriamo o tom
svedčí fakt, že nájomnú zmluvu poškodená podpísala dňa 21.02.2012 a až dňa 27.02.2012, keď sa
mali sťahovať, svedkyňa J. navštívila advokáta. Pýta sa, či obžalovaný K. má byť stíhaný len preto,

že doniesol poškodenej nájomnú zmluvu na podpis. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
im bol poskytnutý nájom presne v tej lokalite, ktorú si svedkyne sami vybrali, čo počas prípravného
konania v niektorých častiach výpovede popierali. Svedkyne tvrdili, že v Prešove ostať nechceli,
chceli sa sťahovať do Bratislavy. Nie je pravdou, že obžalovaný K. odmietol zabezpečený nájomný
byt poškodeným ukázať. Nie je to podložené žiadnym objektívnym dôkazom. Preto bolo potrebné

vypočuť príslušníkov Policajného zboru k priebehu sťahovania a overiť si tak pravdivosť ich tvrdení, čo
navrhoval už v prípravnom konaní. Nie vinou obžalovaného, ale vzhľadom na odstup času už nemohol
súd takýto dôkaz na hlavnom pojednávaní vykonať. Výpovede poškodenej pred vznesením obvinenia
vzbudzovali dojem, že obžalovaný K. ich surovo bez akýchkoľvek iných alternatív z bytu vyhodil, čo
je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Bola to poškodená, ktorá odmietla finančné vyrovnanie ako

aj sťahovanie do zabezpečeného nájmu, čo bolo v konečnom dôsledku preukázané aj na hlavnom
pojednávaní ich výpoveďami, čo potvrdzuje aj výpoveď svedkyne L., ktorá uviedla, že obžalovaní K. jej
sám spomínal, že poškodená odmietla prevziať finančnú hotovosť a presťahovať sa do zabezpečeného
nájomného bytu za lacnejší nájom ako bol v tom čase obvyklý. Možno sa len domnievať, z akého
dôvodu poškodená v čase prevodu s podmienkami súhlasila a s odstupom času svoj postoj zmenila.

Konanie obžalovaného K. popísané poškodenou a svedkyňou J. nenapĺňa zákonné znaky skutkovej
podstaty trestného činu podvodu a to ani vo vzťahu k spolupáchateľstvu, pretože spoločný úmysel
spolupáchateľov zahŕňa tak ich spoločné konanie ako aj sledovanie spoločného cieľa, pričom úmyselné
zavinenie sa musí vzťahovať na všetky znaky skutkovej podstaty. Takéto skutočnosti neboli predmetom
dokazovania a z vykonaného dokazovania sami osebe nevyplynuli. Obe svedkyne popisovali konanie

svedka A. pred prevodom a konanie obžalovaného W.. Pokiaľ ide o škodu uvedenú v rozsudku táto
je, podľa jeho názoru, určená v rozpore s ustanovením § 124 ods. 1 Trestného zákona, pretože
neodzrkadľuje reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodenej. Ďalej argumentoval zhodne s
odôvodnením obžalovaného W. poukazujúc na ustanovenie § 124 ods. 1 Trestného zákona a § 710
ods.1 až ods. 3 Trestného zákona, článkom 28 bod 6, bod 7 stanov bytového družstva. Má za to, že

listinné dôkazy dostatočne preukázali tvrdenia obžalovaných. Jedinou obranou poškodenej J. bolo len
to, že listiny, ktoré dostala na podpis, si neprečítala. Poukázal aj na to, že každý má zákonnú povinnosť
počínať si, tak aby nedochádzalo ku škode na zdraví a majetku (§ 415 Občianskeho zákonníka) a je
neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní len preto, že ľudiaobsah zmlúv pred podpisom si neprečítajú. Výpovede svedkyne J. a poškodenej sú nevierohodné najmä
kvôli závažným rozporom v skutkových okolnostiach, ktoré boli prednesené obhajkyňou obžalovaného
W., na ktoré konkrétne poukázal v podstatne zhodne ako na ne poukázal aj obž. W.. Taktiež namietal,

že skutková veta obžaloby je zmätočná, pretože obžalovaný W. nepreviedol byt na tretiu osobu a
súd si zamieňa vlastníctvo bytu a nájom bytu, členské práva a povinnosti, zánik a vznik členstva v
bytovom družstve a nároky plynúce z uplynutia výpovednej doby zo zmluvy o nájme. Na strane 2.
rozsudku v popise skutkovej vety súd uviedol jednoizbový byt H. J. do 29.02.2012, kedy ju..., ktorá
časť je uvedená mimo kontextu skutkovej vety. Popis skutku vo výrokovej časti rozsudku považuje za

nezrozumiteľný a neurčitý v rozpore s ustanovením § 163 ods. 3 Trestného poriadku. Okresný súd
konštatoval rozpory vo výpovediach poškodenej a jej dcéry, avšak uviedol, že nejde o závažné rozpory
respektíve, že sa neodchyľujú v podstatných bodoch, pretože v dejovej línii sú totožné. S týmto záverom
Okresného súdu nesúhlasí. O tom, že ide o podstatné rozpory svedčí skutková veta obžaloby a prvého
odsudzujúceho rozsudku, keď vznikol problém vôbec zadefinovať predstavu poškodenej, pretože táto
si viackrát protirečila. Prokuratúra a súd v skutkovej vete alternatívnym spôsobom uviedli, že obsahom

dohody mali byť buď nadobudnutie jednoizbového bytu do vlastníctva bez doplatku alebo nadobudnutie
družstevného bytu s doplatkom. Súd bez toho, aby vykonal v tomto smere dokazovanie, teda bez
výsluchu poškodenej a J. vybral jednu z troch alternatív uvádzaných poškodenou a to, že obžalovaní
poškodenej sľúbili zabezpečiť jednoizbový družstevný byt, doplatiť jej rozdiel trhovej ceny trojizbového
bytu a jednoizbového bytu po odrátaní dlhu, čo nespravili. Pokiaľ súd posudzuje výpoveď svedka k

hodnoteniujehovýpovedenemôžepristupovaťtak,ževyberiečasť,oktorejtvrdí,žejepravdivá,ignoruje
pritom zostávajúce časti, ktoré sú celkom zrejme nepravdivé. Svedčí o tom skutková veta rozsudku, z
ktorej sa „vytratila" časť tvrdenia poškodenej na rozdiel od obžaloby a uznesenia o vznesení obvinenia
týkajúcasasľúbenejodplatyvovýške10 tisíceur.Pritomtobolitvrdeniaobochsvedkýň.Okremtohosúd
vybralzvýpovedípoškodenýchjednuzviacerýchalternatívtýkajúcusatoho,čojejobžalovanýW.malza

prevod sľúbiť a túto považoval za pravdivú. Potom možno zároveň konštatovať, že poškodená vyslovene
klamala pri svojich výsluchoch, keď tvrdila, že obžalovaný jej ponúkal byt len do nájmu a v inej výpovedi
tvrdila, že jej byt mal sľúbiť do osobného vlastníctva. Takáto výpoveď svedka poškodeného nemôže
byť ťažiskom odsudzujúceho rozsudku. Taktiež poukazuje na to, že trest uložený súdom prvého stupňa
je neprimeraný, poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 10/2011,

podľa ktorého dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obtiažnosť veci, postoj obvineného trestnému
stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní výrazne a neprimerane presahuje dĺžku
konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou, ktorá môže odôvodniť použitie mimoriadneho
zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Ku skutku malo dôjsť 13.01.2012
konanie sa vedie takmer 8 rokov, pričom obžalovaný tieto prieťahy nespôsobil, obžalovaní žijú riadnym

spôsobomživota,nedopustilisažiadnejtrestnejčinnosti.Sohľadomnatopovažujetrestzaneprimerane
prísny. Navrhol preto, aby krajský súd použil článok 6 ods. 1, 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a § 39 ods. 1 Tr. zákona. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody okresný súd hrubo
porušil zákaz zmeny k horšiemu reformácie in peius upravený v § 327 ods. 2 Trestného poriadku, keď
opomenul, že absentuje odvolanie poškodeného proti výroku o náhrade škody a z rozsudku Okresného

súdu Prešov 41T 43/2014 - 570 zo dňa 19.10.2015 a v takomto prípade v novom konaní súd prvého
stupňa nemôže rozhodnúť v neprospech obžalovaného výrokom o škode, ak nebol podaný opravný
prostriedok zo strany poškodeného. Podľa § 327 ods. 2 Tr. poriadku ak bol napadnutý rozsudok zrušený
len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene
rozhodnutia v jeho neprospech. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19.10.2015 súd poškodenú

H. J. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie a následne potom rozsudkom
dňa 04.09.2019 už zaviazal obžalovaných nahradiť škodu vo výške 39.715,39 eur. Z uvedeného je
zrejmé, že sa jedná o rozhodnutie v neprospech obžalovaných napriek tomu, že len obžalovaní podali
odvolanie vo svoj prospech proti rozsudku zo dňa 19.10.2015. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku alebo

vrátil vec súdu prvého stupňa.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v
intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolania
obžalovaných sú čiastočne dôvodné.Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovaným kladie za vinu, sa stal a že ho spáchali obžalovaní K. K.

a C. W., aj keď títo jeho spáchanie v celom rozsahu popreli.

Krajský súd konštatuje, že vo veci samej ide o v poradí druhé rozhodnutie krajského súdu. Tak v
prípravnom konaní ako aj v konaní pred okresným súdom bolo nepochybne preukázané a v tomto smere
sazhodujútakvýpovedeobžalovanýchakoajpoškodenejajejdcéry,žepoškodenáH.J.,st.bolaodroku

1984 do 13.01.2012 nájomníčkou trojizbového bytu č.21 na 4.poschodí (piatom podlaží) na ulici S. č. X
v N., ktorý byt bol vo vlastníctve Bytového družstva N.. H. J. neuhrádzala riadne a včas poplatky spojené
s užívaním bytu v období od roku 2009 až do 13.01.2012, čím jej vznikol voči bytovému družstvu dlh na
nájomnom vo výške 2.524,44 eur a 760,- eur poplatok z omeškania. V dôsledku neuhrádzania poplatkov
jej boli zaslané upomienky dňa 11.08.2011 a 16.11.2011. Dňa 12.09.2011 zaslalo Bytové družstvo N.
poškodenej výpoveď z nájmu bytu z dôvodu hrubého porušovania povinností vyplývajúcich z nájmu bytu

tým, že nezaplatila nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace,
zároveň bytové družstvo oznámilo, že nájomný pomer k tomuto bytu sa skončí uplynutím trojmesačnej
výpovednej lehoty, ktorá začne plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bude
výpoveď doručená a to bez nároku na bytovú náhradu podľa § 712 Občianskeho zákonníka.

PoškodenáH.J.st.akoajH.J.ml.,dcérapoškodenejzhodneuviedli,žesvojubytovúsituáciusarozhodli
riešiť tak, že požiadali o výmenu „ich trojizbového bytu" za jednoizbový družstevný na bytovom družstve,
kde im bolo povedané, že takéto služby družstvo neposkytuje a následne oslovili viaceré realitné
kancelárie, kde im rovnako povedali, že nesprostredkúvajú výmeny družstevných bytov. Následne H. J.
ml. na základe inzerátu v novinách oslovila K. A., ktorý v tom čase pracoval pre realitnú kanceláriu I.

W., s. r. o.. Z výpisu z obchodného registra plynie, že spoločnosť I., s. r. o., mala sídlo v J., konateľom
spoločnosti bol od 04.12.2007 C. W. a od 03.02.2011 aj O. D., obaja boli zároveň aj spoločníkmi v tejto
spoločnosti. Rovnako boli títo konateľmi a spoločníkmi aj v spoločnosti I. I., s. r. o., so sídlom v J..

Tak obžalovaní ako aj poškodená a svedkyňa H. J. mladšia a aj svedok K. A. sa vo svojich výpovediach

zhodli v tom, že sa všetci a to vrátane oboch obžalovaných spoločne stretli na Bytovom družstve v N.
dňa 13.01.2012, kde došlo k prevodu práv a povinností k bytu, v ktorom dovtedy bývali poškodená a
jej dcéra, na obžalovaného W. a že tento vyplatil na bytovom družstve dlh poškodenej na nájomnom
v plnej výške.

Sporným medzi výpoveďami obžalovaných a poškodenej a jej dcéry a to tak v priebehu prípravného
konania ako aj konania pred okresným súdom a hlavným argumentom neviny obžalovaných, ktorým sa
bránili aj v odvolacom konaní bolo, či sa obžalovaný C. W. s poškodenou dohodol, že uhradí jej dlh,
zaplatí jej 10.000,- eur a zabezpečí jej nájom bytu za zvýhodnených podmienok (výpoveď obž. W.), kým
poškodená a jej dcéra od podania trestného oznámenia dňa 07.03.2012 tvrdia, že sa dohodli na tom,

že obžalovaný W., resp. realitná kancelária im zabezpečí výmenu bytov, vyplatí ich dlh za trojizbový byt
a rozdiel v trhovej cene bytov.

Obžalovaný W. zaslal vyšetrovateľovi kópiu Dohody o prevode členských práv a povinností k
družstevnémubytuvbytovomdružstveN.uzavretúvzmysle§227anasl.Obch.zákonníka.Tátodohoda

je podpísaná prevodcom H. J. st., a nadobúdateľom C. W., pričom na dohode nie sú overené podpisy,
dohoda je datovaná dňa 13.01.2012, predmetom dohody bol záväzok účastníkov dohody v súlade s
§ 227 a nasl. Obch. zákonníka uzavrieť dohodu o prevode členských práv a povinností na BD N., na
základe ktorej nadobúdateľ nadobudne členské práva a povinnosti a nájom k družstevnému bytu na ulici
S. č. X v N.. Podľa tejto dohody bol nadobúdateľ povinný uhradiť všetky dlžoby prevodcu na OSBD,

uhradiť odplatu za prevod členských práv a povinností OSBD N. vo výške 10.000,- eur a zabezpečiť
prevodcovi uzatvorenie nájomného vzťahu k jednoizbovému bytu v N., pričom výška budúceho nájmu
nesmie byť vyššia ako 170 eur mesačne bez energií a to najmenej po dobu 6 mesiacov. O tejto dohode
obhajoba tvrdí, že podpis prevodcu mal byť overený na Mestskom úrade v N.. Poškodená o tejto dohode
raz vypovedala, že ju nepodpísala, potom že ju podpísala, ale že si ju neprečítala, každopádne určite

jej ju obžalovaní ani svedok A. nedali, s tým, že keď si poškodená pýtala doklady o prevodoch, povedali
jej, že všetky doklady jej dajú až keď sa všetko prepíše. Každopádne na tejto zmluve nie je overený
podpis prevodcu, čo obhajoba vysvetlila tým, že dohodu odovzdali poškodenej, a tým, že v kancelárii
realitnej spoločnosti v J. bola vykonaná krádež z 1. na 02.06.2013. O tom, že v kancelárii I., s. r. o., vJ., bola vykonaná krádež svedčí výpoveď svedka H. ako páchateľa ako aj listiny z vyšetrovacieho spisu
vedeného OO PZ Komárno pod ČVS:ORP-421/KN-KN-2013.

Ďalej sú súčasťou spisu doklady vydané Bytovým družstvom N. :

Z dokladu o úhrade dlhu vystavenom Bytovým družstvom N. dňa 13.01.2012 vyplýva, že dlh na
nájomnomuhradildňa13.01.2012„Prosp.Zurichdružstvo"vovýške2.524,44eur,ďalejuhradilajpenále
vo výške 760 eur a pokladničný poplatok 0,14 eur a 0,03 eur DPH. Z výpovedí tak obžalovaného W.

ako aj poškodenej plynie, že tento dlh osobne uhradil obž. W.. Z výpisu z obchodného registra plynie,
že Prosperita Zurich družstvo malo sídlo od 03.03.2010 v Komárne, predsedom predstavenstva bol
obžalovaný C. W.. V doklade označenom ako doklad : PP/164 dňa 13.01.2012 je zaujímavé, že v texte
je uvedené, že ide o nájomné a penále K. M. S., aj keď sa N.. K. K. stala nájomkyňou predmetného
bytu podľa zmluvy až dňa 23.03.2012, pritom podľa toho dokladu už 13.01.2012 Prosp. Zurich družstvo
malo zaplatiť nájomné za K. M.

Listom zo dňa 16.01.2012 Bytové družstvo N. oznámilo poškodenej H. J. st., že dňa 12.09.2011 jej bola
zaslaná výpoveď z nájmu bytu. Na základe skutočnosti, že dlh voči družstvu na nájomnom bol uhradený
dňa 13.01.2012, Bytové družstvo N. upustilo od výpovede z nájmu bytu zo dňa 12.09.2011. Prax v
bytovom družstve bola podľa svedkyne S.. S. J., právničky Bytového družstva N. taká, že ak nájomca

zaplatí dlh počas plynutia výpovednej lehoty alebo aj po jej uplynutí, družstvo upustí od výpovede z
nájmu. V takom prípade, ak bol dlh vyplatený po uplynutí výpovednej lehoty, nikdy od roku 1990 bytové
družstvo nerealizovalo vypratanie bytu. Bytové družstvo umožnilo každému členovi družstva aj v prípade
výpovede z nájmu bytu uhradiť dlh a previesť byt na tretiu osobu. Nikdy nebol vyprataný byt, ak člen
bytového družstva dlh vyplatil. Po uplynutí výpovednej doby, by podľa svedkyne S.. J. družstvo vyzvalo

poškodenú J. na dobrovoľné vypratanie bytu, následne by bola podaná žaloba o vypratanie bytu, po
právoplatnosti by bol požiadaný exekútor o výkon rozhodnutia, fyzickým vyprataním bytu by došlo k
jeho odovzdaniu a zaniklo by členstvo poškodenej. Svedkyňa S.. J. uviedla vo svojej výpovedi aj to, že
obžalovaný K. K. riešil situáciu ohľadom neplatičov na Bytovom družstve aj v iných prípadoch a to asi
trikrát alebo štyrikrát.

Po vyplatení dlhov voči bytovému družstvu došlo dohodou o prevode členských práv a povinností
uzavretej podľa § 230 Obch. zákonníka zo dňa 13.01.2012 k prevodu členských práv a povinností medzi
prevodcom H. J. a nadobúdateľom C. W., na základe ktorej nadobudol obžalovaný členstvo v družstve
so všetkými právami a povinnosťami v rovnakom rozsahu ako prevádzateľka, vrátane užívacieho práva

k družstevnému bytu na ulici S. č. X v N.. V bode III. dohody je uvedené, že nájomné je vyrovnané k
31.12.2011. Bytové družstvo overilo na tejto dohode podpisy tak H. J. ako aj C. W..

Následne bola dňa 14.03.2012 uzavretá dohoda o prevode členských práv a povinností medzi
prevádzajúcim členom C. W. ako užívateľom trojizbového družstevného bytu č. 21 na IV. poschodí

družstevného bytu na ulici S. X v N. a nadobúdateľom S. K.. Na základe plnej moci zo dňa 13.03.2012
predmetnú dohodu za prevádzateľa C. W. podpísal obžalovaný K. K.. Svedok K. vo veci po vznesení
obvinenia obžalovaným odmietol vypovedať, svedok K. W. uviedol, že bol so svedkom K. v Prešove z
Komárna dvakrát, vždy pre nich došiel na benzínku na aute K. (K.) a oni išli za jeho autom, svedok vždy
čakal na svedka K. a nevie, aké obchody robil, obžalovaného W. svedok W. pozná, lebo v minulosti u

neho pracoval. Svedok S. K. splnomocnil k úkonom v súvislosti s právami a povinnosťami k bytu na ul.
S. v N. splnomocnenca K. K. a to dňa14.03.2012.

Dňa 22.03.2012 bola uzatvorená dohoda o prevode členských práv a povinností medzi prevádzateľom
S. K. zastúpeným obžalovaným K. K. v zastúpení EX VOTO, s. r. o., zastúpenou konateľkou I. L. a K.

K., z ktorej plynie, že budúci prevádzateľ je nájomníkom trojizbového družstevného bytu č. 21 , vchod
X, IV. poschodie na S. ulici v N.. Budúci prevádzateľ a budúci nájomca sa zaviazali uzavrieť dohodu o
prevode členských práv a povinností do 23.03.2012 a to podpisom dohody na Bytovom družstve v N.,
po vzájomnej dohode medzi budúcim prevádzateľom a budúcim nadobúdateľom bola stanovená výška
odstupného za predmetný byt vo výške 43.000,- eur, dňa 22.03.2012 zložila budúca nadobúdateľka

zálohu vo výške 2.000,- eur.

A napokon dňa 23.03.2012 došlo na Bytovom družstve v N. k prevodu práv k tomuto družstevnému bytu
z S. K. na N.. K. K.. Podľa výpovede svedkyne I. L., konateľky realitnej kancelárie Ex voto, s. r. o., sosídlomvN.,juoslovilobžalovanýK.K.stým,že„mávponukenapredajdružstevnýbytponeplatičochna
Sekčove" a po nejakom čase bola tento byt pozrieť s maklérom K. A., obaja vystupovali ako zástupcovia
realitnej kancelárie Sun reality N.. Keďže sa na tento byt nedala vziať hypotéka, lebo išlo o družstevný

byt, veľmi ho neponúkala, nakoniec sa dohodli s jej klientkou a s obžalovaným K. „na cene 43.000
eur", pretože byt bol v zlom stave. Oni boli v tom, že byt je na pána K., všetko obstarával obžalovaný
K. K.. Na druhý deň boli na bytovom družstve, kde doviezli pána K., ten podpísal dohodu o prevode
práv a povinností k bytu. Na bytovom družstve K. K. vyplatila obžalovanému K. sumu 41.000,- eur,
záloha2.000,-eurostalasvedkyniL.akoprovízia.SvedkyňaK.K.doložiladospisupríjmovýpokladničný

doklad, z ktorého vyplýva, že sumu 43.000,- eur od nej prijal S. K. dňa 23.03.2012. V ten istý deň podala
na bytovom družstve K. K. žiadosť o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva. Obžalovaný K. svedkyni
L. dňa 22.03.2012 uviedol, že na druhý deň príde nájomca K. a pán W., ktorý to všetko má financovať.
V praxi sa svedkyňa L. nikdy nestretla s tým, aby niekto predal členské práva k takému (družstevnému)
bytu za 3.500,- eur.

Obžalovaní K. K. a C. W. na hlavnom pojednávaní na okresnom súde využili svoje právo a vo veci
nevypovedali. Vyhlásili, že sú nevinní. V prípravnom konaní obžalovaný C. W. uviedol, že úspešne
podniká v oblasti realít, oslovil ho obžalovaný K., že poškodená J. má viacročnú dlžobu na nájomnom
na bytovom družstve a bola jej vypovedaná nájomná zmluva, načo on prišiel dňa 13.01.2012 do N.
a vypočul si ju, ponúkol jej, že zaplatí všetky dlžoby v bytovom družstve a zabezpečí nájomný vzťah

na dobu určitú a poskytne jej finančné prostriedky vo výške 10.000,- eur, o všetkom spísali zmluvu.
Poškodená J. so všetkým súhlasila a zmluvu podpísala. Sama mu povedala, že takú výhodnú zmluvu
od nikoho nedostala, následne jej zabezpečil nájom jednoizbového bytu na dobu určitú s možnosťou
predĺženia, ktorú podpísala bez výhrad, onedlho začala vymýšľať, že chce viac peňazí a že sa nechce
z bytu vysťahovať. Písomne ju vyzval, aby mu oznámila číslo účtu, na ktorý by jej poslal 10.000,- eur,

ona s ním však nekomunikovala, preto jej peniaze neposlal. Na otázku vyšetrovateľa, prečo do spisu
nepredložil na písomnú výzvu túto zmluvu, obžalovaný neodpovedal využijúc svoje právo odmietnuť ako
obvinený vypovedať. Pri konfrontácii so svedkyňou H. J. mladšou obžalovaný W. uviedol, že svedkyňa
klame, pokiaľ uvádza, že on povedal, že pristupuje k objednávke spísanej A., nie je pravda ani žeby
povedal poškodenej, že byt, ktorý si vyberie bude jej. On je majiteľom spoločnosti a len on rozhoduje o

podmienkach zmlúv, nie žiadny zamestnanec. Poškodená H. J. st. pri konfrontácii s týmto obžalovaným
potvrdila, že obžalovaný W. jej sľúbil, že jej dá za trojizbový družstevný byt, jednoizbový družstevný byt a
keď sa tie byty ohodnotia, vyplatí ešte zostatok. Na bytovom družstve sa pracovníčka pýtala, či dostanú
za svoj byt iný byt, čo jej poškodená pred obžalovaným W. potvrdila, že dostanú jednoizbový byt.

Obžalovaný K. K. v prípravnom konaní uviedol, že ho kontaktovala poškodená J. s tým, že hľadala
podnájom, pretože ju mali vyhodiť z bytu po tom, čo dostala výpoveď z nájmu bytu. Dňa 13.01.2012 sa
stretli spolu s obžalovaným W. a dcérou poškodenej J. na Bytovom družstve v N., kde obžalovaný K. a
dcéra poškodenej zisťovali aktuálnu výšku dlhu a obžalovaný W. a poškodená J. sa zostali rozprávať.
Obžalovaný W. a on spolupracovali, obžalovaný W. a poškodená J. uzatvorili písomnú dohodu, že

obžalovaný uhradí dlhy na nájomnom a zabezpečí jej iný nájomný byt a vyplatí finančnú kompenzáciu.
Vo februári 2012 ukázal poškodenej J. byty na prenájom v laptope, 22.02.2012 bol za ňou osobne
podpísaťnájomnúzmluvukbytuadohodolsanatermínevysťahovania,onodovzdalpoškodenejoriginál
nájomnej zmluvy, ktorý si pred podpisom prečítala, následne sa poškodená odmietla vysťahovať, potom
z bytu odišla v prítomnosti polície. Pri konfrontácii so svedkyňou H. J. mladšou zotrvali obaja na svojich

výpovediach, pričom svedkyňa uviedla, že na bytovom družstve obžalovaný K. potvrdil, že pristupuje k
objednávke spísanej s A., A. im povedal, že všetko povedal K., teda že oni chcú výmenu družstevného
bytu trojizbového za jednoizbový družstevný byt a vyplatenie dlhu a rozdielu. Taktiež svedkyňa uviedla,
že po prečítaní nájomnej zmluvy obžalovanému K. povedali, že mali k tomu výhrady, pretože im bol
sľúbený jednoizbový družstevný byt alebo byt do vlastníctva a s tým išli aj spolu za advokátom, kde jej

advokát povedal, aby išla s touto zmluvou na políciu.

Zo spáchania skutku kladeného za vinu obom obžalovaným týchto usvedčila v prvom rade poškodená
H. J., ktorá uviedla, že mala dlhy za byt a preto na základe inzerátu oslovila realitnú kanceláriu Sunreality
a to K. A. s tým, že chcela vymeniť svoj trojizbový byt za jednoizbový byt, načo sa stretli na bytovom

družstve s obžalovanými W. a K., ktorí im povedali, že najskôr prevedie práva k trojizbovému bytu
poškodená na obžalovaného W. a potom v priebehu januára im zoženú jednoizbový byt, a že zaplatia
ich dlh na bytovom družstve, A. bol na chodbe s jej dcérou, ešte v ten istý deň bola niečo podpísať
na mestskom úrade, ona si to neprečítala, dôverovala im a potom išli všetci spolu na kávu, potom vofebruári jej obžalovaný K. ponúkol byt na Prostejovskej ulici, oni nechceli ísť do podnájmu, trvali na
dohode a večer museli odísť z bytu preč, bývali v kočikárni v bytovom dome, potom odišli bývať na
Charitu v Prešove. Uviedla aj to, že ona vedela, že ak by zaplatila dlh na nájomnom a odstupné 400,-

eur získala by byt do vlastníctva, preto by určite nepristúpila k tomu, že byt niekomu prevedie za úhradu
dlhu a 10.000,- eur, keď byt mal hodnotu 50.000,- až 60.000,- eur.

Rovnako tak oboch obžalovaných zo spáchania skutku kladeného za vinu obžalobou prokurátora
usvedčila aj svedkyňa H. J. mladšia, dcéra poškodenej, kde táto opakovane pri svojich výsluchoch tak

v prípravnom konaní, pri konfrontácii s obžalovanými a svedkom K. A. ako aj v konaní pred okresným
súdom uviedla, že predmetom dohody medzi jej matkou a obžalovanými bola jednoznačne výmena
bytov, vyplatenie nedoplatku a cenového rozdielu. Matke obžalovaní nechceli dať žiadne doklady s tým,
že keď sa to celé vybaví, dajú jej doklady, jediný doklad, ktorý dostala, bola zmluva o prevode práv, ktorú
podpísala na bytovom družstve a zmluva o podnájme. Keď im K. doniesol nájomnú zmluvu, mama mala
výhrady, že tam nie je uvedené nič o doplatku, načo im obžalovaný K. povedal, že byt už previedli a že

nedostanú nič, aby ju podpísali. Nájomnú zmluvu im obžalovaný K. K. nechcel dať, pokiaľ ju nepodpísali.

Ide o nájomnú zmluvu uzatvorenú podľa § 685 a nasl. Obč. zákonníka, v ktorej nie je uvedený dátum jej
podpísania a uzatvorenia. Prosperita Zurich družstvo so sídlom v Komárne ako prenajímateľ uzatvorilo s
nájomcom H. J. st. túto nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom bytu na Prostejovskej ulici č.XX

v N. na dobu určitú od 27.02.2012 do 30.09.2012, výška nájomného bola 166 eur mesačne a nájomca
bol povinný zaplatiť aj všetky úhrady a služby alebo energie priamo poskytovateľovi týchto služieb alebo
energií. Z kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2012 uzavretej medzi K. E. ako predávajúcim a Prosperita Zurich
družstvo Komárno zastúpenej C. W. plynie, že predmetom zmluvy bola kúpa jednoizbového bytu na
ulici N.. XX v N. s príslušenstvom za cenu 30.500,- eur. Dňa 10.05.2012 uvedený byt predal vlastník

Prosperita Zurich družstvo v zastúpení predsedom C. W. a podpredsedom S. H. kupujúcej J. J. za cenu
32.500,- eur.

Podstatným dôkazom v tomto konaní je aj výpoveď svedka K. A., ktorý pracoval pre spoločnosť
Sunreality, ktorý uviedol, že v decembri 2011 alebo januári 2012 ho oslovila poškodená s tým, že má

nedoplatky na byte, chcela menší byt a vyplatenie dlhu, načo išiel svedok do bytu, kde v tom čase bývala
poškodená a jej dcéra, potom vec konzultoval s obžalovaným K.. Na hlavnom pojednávaní svedok A.
uviedol, že poškodená chcela vymeniť byt za menší a zaplatiť nedoplatky alebo predať tento byt. Na
bytovom družstve on nebol priamo dnu, len viezol poškodenú a jej dcéru pred podpisom, bol prítomný
potom na káve po podpise dohody, kde sa bavili o nejakej nájomnej zmluve aj o sume 10.000 eur. Potom

mal dať na pokyn obžalovaného K. poškodenej kľúče od jednoizbového bytu, ktorý bol asi družstevný
byt. On prišiel s chlapmi ich sťahovať, poškodené sa odmietli vysťahovať. Svedok bol prekvapený,
myslel, že všetko bolo dohodnuté. V prípravnom konaní dňa 14.01.2013, ktorá výpoveď bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná, tento svedok jednoznačne vypovedal, že poškodená H. J. st. chcela predať svoj
byt a kúpiť si menší alebo vymeniť byt s tým, že obžalovaný K. sľúbil poškodenej, že jej vymení väčší

družstevnýbytzamenšídružstevnýbyt.ObžalovanýK.svedkovipovedal,žetambudedoplatok10.000,-
eur. Svedok A. si nespomínal, či spisoval nejakú objednávku. Obžalovaný K. mu povedal, aby byt kde
predtým bývala poškodená, predal za 45.000,- eur, išlo o úplne pôvodný zanedbaný byt.

Dňa 29.02.2012 podal obžalovaný C. W. na Okresnom súde Prešov návrh na vypratanie bytu, proti

odporkyni H. J. st., konanie bolo vedené pod sp. zn. 9C 41/12, kde sa uvádzalo, že firma pomohla
odporkyni vyplatiť dlžoby za užívanie bytu aj exekúcie a iný menší nájomný byt a 1.000,- eur na
sťahovanie a odporkyňa sa mala odsťahovať do 27.02.2012, byt nevypratala a naďalej ho užíva, bráni
navrhovateľovi C. W. v užívaní bytu, on dostal od družstva rozhodnutie o pridelení bytu a podpísal aj
nájomnú zmluvu 16.01.2012, avšak nemôže sa dostať do bytu. K návrhu pripojil aj plnomocenstvo pre

K. K. na zastupovanie pre všetky úkony v tejto právnej veci. Konanie vo veci pred okresným súdom bolo
zastavené, pretože navrhovateľ vzal návrh dňa 15.03.2012 späť.

Okresný súd prečítal vo veci aj listinné dôkazy a to kópiu z osvedčovacej knihy mesta Prešov z roku
2012, z ktorej plynie, že pod poradovým číslom 306 bol osvedčený podpis poškodenej H. J. st., listina

bola označená ako dohoda o prevode bytu 1x.

Z písomnej správy BD N. plynie, že k 31.12.2011 výška vyrovnacieho podielu k bytu pôvodne patriaceho
členke H. J. vypočítaného podľa čl. 28, bod 2 stanov bytového družstva činil 2.545,45 eur.ARCHEUS reality center, s. r. o., Prešov, dňa 28.05.2012 uviedla, že trhová cena bytu, ktorý užívala
poškodená v roku 2012 bola od 50 000 do 62 000 eur, v prípade ak sa jedná o družstevný byt bola

cena od 47.000,- do 59.000,- eur. F.O.K., s. r. o., Prešov, určil trhovú cenu bytu v pôvodnom stave v
uvedenej lokalite a čase na 50.000 eur, v prípade, ak išlo o družstevný byt, jeho cena by sa znížila o
anuitu (odkupnú zostatkovú cenu). Spoločnosť Regio-Real, s. r. o., uviedla, že trhová cena členského
podielu v bytovom družstve bola okolo 47.000,- eur

Na základe takto vykonaných dôkazov krajský súd k odvolacím dôvodom obžalovaných uvádza, že aj
keď je pravdou, že poškodená H. J. ako aj jej dcéra svedkyňa H. J. ml. sa nie vždy vyjadrovali presne,
a o niektorých detailoch vypovedali rôzne, pri každom jednom výsluchu vždy jednoznačne uvádzali, že
oni chceli výmenu trojizbového bytu, v ktorom bývali, za byt menší jednoizbový, ďalej chceli, aby bol
zaplatený dlh a cenový rozdiel. Pokiaľ aj používali pojmy „náš byt", mali na mysli družstevný byt, ktorý
užívali, ale neboli jeho vlastníčkami. Tu krajský súd poukazuje na to, že v osobách poškodenej a jej

dcéry ide o osoby neznalé práva a len skutočnosť, že si niekedy zamieňali pojmy, alebo sa nevyjadrovali
úplne právne presne neznamená, že súhlasili s tým, aby práva k bytu, v ktorom bývali a podľa vyjadrenia
realitných kancelárií jeho trhová hodnota sa pohybovala od 47.000,- eur do 59.000,- eur, chceli vymeniť
zavyplateniedlhuvovýške3.284,61euraodmenyvsume10.000,-euranájdeniepodnájmuzanájomné
166,- eur mesačne a úhrady všetkých nákladov a energií. Pokiaľ ide o presné právne vyjadrovanie sa

a zamieňanie si nájmu a vlastníctva, skutočnosť, že poškodená nie je vlastníčkou bytu, bola svedkovi
A. a obžalovaným K. a W. známa už od samého začiatku. Obžalovaný K. mal svedkyni L. uviesť, že
má v ponuke „na predaj družstevný byt po neplatičoch", teda aj samotný obžalovaný, ktorý sa v oblasti
predaja nehnuteľností pohyboval istý čas, sa nevyjadroval úplne v zhode s Občianskym zákonníkom
a inými zákonmi, napriek tomu, boli všetkým zúčastneným právne pomery zrejmé a jasné. Poškodená

ako aj jej dcéra pri každej jednej výpovedi vždy uviedli, že chceli vymeniť trojizbový byt za jednoizbový
a zaplatiť dlh bytovému družstvu a cenový rozdiel medzi hodnotami bytov.

Pokiaľ ide o námietku, že poškodenej sa konaním obžalovaných nezmenšil majetok, tu krajský súd
uvádza, že jednak poškodená sa mohla obrátiť na súd a domáhať sa neplatnosti výpovede z nájmu

bytu, alebo predĺženia výpovednej doby podľa § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým
samotný prenajímateľ bytu Bytové družstvo N. listom o upustení od výpovede z nájmu bytu vyjadrilo
svoju vôľu zneplatniť výpoveď z nájmu bytu. Pokiaľ obžalovaní namietali, že poškodenej uplynula
výpovedná lehota z nájmu bytu, tu krajský súd poukazuje aj na výpoveď svedkyne S.. J., ktorá
jednoznačne potvrdila, že v prípade úhrady dlhu, aj po uplynutí výpovednej lehoty, bolo možné byt

naďalej užívať, ako aj prevádzať. Obžalovaní nepoctivým prístupom v rozpore s dobrými mravmi zneužili
laikov, ktorí boli v tiesni, o ktorej tiesni obžalovaní vedeli a následne vykonali rad formálnych prevodov,
na ktorých sa aktívne podieľal tak obžalovaný W. ako aj obžalovaný K., ktorý bol osobne prítomný
pri všetkých prevodoch na Bytovom družstve, ako to vyplýva z vyššie rozobratých listinných dôkazov.
Obžalovaný C. W. previedol práva k bytu na svedka S. K., ktorý v celom prevodovom procese vystupoval

len formálne, do Prešova prišiel s bývalým zamestnancom obžalovaného W. a aj keď bolo uvedené, že
jemu (svedkovi K.) vyplatila N.. K. K. sumu 43.000,- eur ako „odstupné za trojizbový byt" (svedkyňa L.
ako majiteľka realitnej kancelárie vypovedala, že obžalovaný K. a svedkyňa K. sa dohodli na cene za byt)
v skutočnosti túto sumu prevzal obžalovaný K. K., nie svedok K.. Pokiaľ v odvolaní obhajoba poukazuje
na rozpory vo výpovediach poškodenej, že poškodená J. uviedla, že dňa 23.05.2013 vypovedala

spontánne, že „sľúbila, že do 2 týždňov, čo jej najmú byt, sa vysťahuje", krajský súd uvádza, že je
potrebné vychádzať z celej výpovede svedkyne z tohto dňa, len 5 viet predtým táto svedkyňa uviedla, že
obžalovaní jej sľúbili, že „do 2 týždňov, jej nájdu byt, by sa mali doňho presťahovať, nevie si spomenúť,
či sa rozprávali aj o jednoizbovom byte v osobnom vlastníctve, ona chcela byť členkou družstva ako
doposiaľ." Výpoveď poškodenej a jej dcéry je navyše úplne v zhode s vtedajším stavom na trhu realít

v tom, že cena trojizbového bytu v tom čase v Prešove bola od 50.000,- eur do 60.000,- eur, cena
jednoizbového bytu bola 30.500,- eur. Pokiaľ poškodená uvádzala, že jej obžalovaný W. sľúbil vyplatiť
rozdiel medzi väčším a menším bytom, ktorý mohol byť okolo 10.000,- eur, aj táto suma zodpovedá
skutočnosti. Napokon aj svedok S. K., pri konaniach buď priamo zastúpený obžalovaným K. alebo v
prítomnosti obžalovaného K. previedol práva a povinnosti a tým aj právo užívať družstevný byt nie za

zostatkovú hodnotu podielu ale za sumu 43.000,- eur. Obžalovaný W. kúpil jednoizbový byt v Prešove
za 30.500,- eur. Samotná poškodená tvrdila, že sumu 10.000,- eur jej obžalovaní nesľúbili vyplatiť,
obžalovaný W. jej sľúbil cenový rozdiel, len svedok A. jej uviedol, že výška rozdielu by mohla byť 10.000,-
eur.Obžalovaní nechceli poškodenej a jej dcére dať žiadny doklad o prevode bytu, až pokiaľ nedôjde k
dokončeniu prevodu. Pokiaľ by išlo o seriózny obchod, nemali obžalovaní dôvod poškodenej doklady

riadne odovzdať ihneď po ich podpise. Skutočnosť, že obžalovaný W. ani polícii na výzvu doklady
nevydal a následne uviedol, že tieto boli odcudzené rovnako nevyznieva v prospech obžalovaných. O
tom, že sa skutku dopustil aj obžalovaný K. ako spolupáchateľ svedčí jednak skutočnosť, že v súvislosti
s uzavretím dohody o prevode práv a povinností svedok A. všetko konzultoval práve s ním, poškodená
a jej dcéra jednoznačne potvrdili, že obaja obžalovaní sľúbili, že sa pripájajú k tomu, čo dohodol A. a v

neposlednom rade realitné kancelárie pri sprostredkovaní prevodu si účtujú provízie. V tomto prípade
by bola provízia obžalovaných po odpočítaní dlhov na bytovom družstve, ak by bol obžalovaný vyplatil
poškodenej sumu 10.000,- eur vo výške 69,11 % z ceny (43.000,- eur), v prípade, že obžalovaný
poškodenej sumu 10.000 eur nevyplatil, je provízia vo výške 92,36 %, čo je v rozpore s realitou na
trhu, keď napríklad svedkyňa L. pri sprostredkovaní kúpy bytu pre N.. K. mala províziu vo výške 4,65%,
provízie sa v tom čase pohybovali od 3-10 %.

Na základe takto vykonaného dokazovania ani krajský súd neuveril výpovedi obžalovaných W. a K.,
pretože ich výpovede boli v celom rozsahu vyvrátené výpoveďami svedkýň poškodenej H. J. st. a jej
dcéry H. J. ml. Tieto ihneď po tom, ako zistili, že obžalovaní nesplnili svoj sľub o tom, že po prevode
družstevného trojizbového bytu, im zabezpečia jednoizbový byt, ale zabezpečili im len nájom bytu

(svedkyne uvádzali podnájom bytu), išli za právnikom, ktorý im potvrdil, že obžalovaní nesplnili, čo im
sľúbili a poškodená podala na obžalovaných trestné oznámenie. V súlade s výpoveďami poškodenej
a jej dcéry je aj skutočnosť, že aj z vyjadrení realitných kancelárií v roku 2012 plynie, že bolo možné
prevádzaťajtzv.družstevnébyty,ktorýchcenabolaoniečonižšiaakocenabytovvosobnomvlastníctve.

Vzhľadom na vyššie uvedené, prvostupňový súd skutkový stav, aj podľa názoru odvolacieho súdu, ustálil
správne. Rovnako sa krajský súd stotožnil aj so záverom prvostupňového súdu pokiaľ ide o právnu
kvalifikáciu skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaní tým, že na škodu cudzieho majetku seba obohatili
tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku značnú škodu, naplnili všetky znaky
zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.

zákona.

Prvostupňový súd pochybil pokiaľ pri ukladaní trestu nezohľadnil dobu, po ktorú je vedené trestné
konanie a pochybil aj pokiaľ uložil obžalovaným povinnosť zaplatiť poškodenej škodu a to po tom, čo
v predchádzajúcom rozsudku sp. zn. 41T 43/2014 zo dňa 19.10.2014 o náhrade škody riadne a včas

poškodenou uplatnenej rozhodol podľa § 288 ods. 1 Tr. por. tak, že ju s nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie, proti čomu sa ani poškodená a ani prokurátor neodvolali. Po
vrátení veci okresný súd v poradí v druhom svojom rozsudku obžalovaným podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
uložil povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške 39.715,39 eur, aj keď takýto postup nie je možný s
poukazomna§327ods.2Tr.poriadku,podľaktoréhoakbol napadnutýrozsudokzrušenýlenvdôsledku

odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v
jeho neprospech.

Nezostávalo potom krajskému súdu nič iné len postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), f), ods. 3 Tr.
poriadku a § 322 ods. 3 Tr. poriadku napadnuté rozhodnutie vo výroku o treste uloženom obžalovaným

a vo výroku o náhrade škody zrušiť a uložiť im trest nový ako aj napraviť pochybenie okresného súdu
vo výroku o náhrade škody.

Pri zločine podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia
slobody od troch do desiatich rokov. Obžalovaným krajský súd uložil trest odňatia slobody znížený pod

dolnú hranicu trestnej sadzby z dôvodu dĺžky konania a to vo výmere dvoch rokov, ktorých výkon im
bol odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov, keďže ide v prípade obž. K. o osobu doposiaľ súdne
netrestanú,vprípadeobž.W.jehoodsúdenieVojenskýmobvodovýmsúdomvBratislavesp.zn.1T52/99
bolo zahladené. Obžalovaní sa v minulosti dopustili len priestupkov na úseku cestnej dopravy, preto bolo
na mieste priznať im poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, teda že v minulosti viedli riadny

život. Priťažujúce okolnosti ani krajský súd u obžalovaných nezistil. Uložený trest považuje krajský súd
za primeraný tak pre nápravu obžalovaných ako aj z hľadiska generálnej prevencie.Krajský súd napravil aj pochybenie okresného súdu pokiaľ ide o výrok o náhrade škody tak, že
poškodenú H. J. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.