Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 26, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/133/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514216639
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:7514216639.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ing. B. O., bývajúceho v S., E. XX, zastúpeného
JUDr. Dušanom Szabóm, advokátom so sídlom v Kráľovskom Chlmci, Nemocničná 7, proti žalovanej
1/ Slovak Telecom a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, zastúpenej JUDr.
Augustínom Tomášom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, žalovanej 2/ KOREMA a.s.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 1, IČO: 35 838 809, o určenie neplatnosti časti zmluvy a o

zaplatenie sumy 1.356,50 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.
zn. 16C/274/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 7. decembra 2021
sp. zn. 6Co/127,128/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odmieta.

Žalovaná 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Žalovanej 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom z 22. júla 2020 č. k.
16C/274/2014-439žalobuanávrhnaprerušeniekonaniazamietol,žalovanej1/priznalnároknanáhradu
trov konania voči žalobcovi a žalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznal. Dopĺňacím rozsudkom z 21.

júla 2021 č. k. 16C/274/2014-532 konanie v časti o zaplatenie sumy 1.356,50 eur s príslušenstvom
vylúčil na samostatné konanie. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o
zriadenívecnéhobremenauzatvorenámedzižalovanýmivčastičl.IIods.1písm.b/,c/,e/af/jeneplatná
z dôvodu nedostatočnej identifikácie a neurčitosti a zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená
medzi žalovanými v časti čl. II ods. 1 písm. d/ je neplatná z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s
dobrými mravmi.

1.1 Súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 17.12.2009 žalobca so žalovanou 2/ uzavreli kúpnu
zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. W., a to parcela
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné
číslo XXX, stojaca na pozemku parcela č. XXX/X - automat. telefónna ústredňa. Kúpnou zmluvou
žalobca prevzal nehnuteľnosti s ťarchami vymedzenými v článku V. bod 5i-iii. Právne vec posúdil podľa §
2 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ"), § 80 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP")

v znení účinnom do 30. júna 2016 a § 137 písm. c/ Civilného súdneho poriadku (ďalej aj „CSP"). Dospel
k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, preto bez posudzovania
dôvodnosti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do
rozhodnutia o jeho ústavnej sťažnosti proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zmenu
žaloby, pretože nevzhliadol dôvody na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ CSP. Dopĺňacím
rozsudkomrozhodolonárokužalobcunazaplateniesumy1.356,50eurspríslušenstvom,takžekonanie

v tejto časti vylúčil na samostatné konanie.1.2 Ohľadne návrhu na odročenie pojednávania stanoveného na deň 22.07.2020 uviedol, že žalobca
nesplnil povinnosť bezodkladného oznámenia prekážky a žiadosti o odročenie pojednávania, a preto
žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel. Uviedol, že žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu

doručená krátko predtým, než súd vo veci začal pojednávať. Zástupca žalobcu poukázal na to, že má
zdravotnéproblémyaodvznikupandémiesanezúčastnilpojednávania.Zatejtosituáciemoholzástupca
súdu oznámiť túto okolnosť už 15.07.2020, kedy bol na ošetrení.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 7. decembra

2021 sp. zn. 6Co/127,128/2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom
súdu prvej inštancie, okrem výroku, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol a odmietol
odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku, ktorým súd
návrh na prerušenie konania zamietol a vo výroku, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 1.356,50
eur s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie.
2.1 Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti časti zmluvy o zriadení vecného
bremena uzatvorenej medzi žalovanými. Podľa odvolacieho súdu žalobcom požadované určenie
neplatnosti časti zmluvy neslúži na odstránenie právnej neistoty a spornosti. Žalobcom uplatnená
určovacia žaloba neslúži potrebe praktického života, nakoľko neistú situáciu žalobcu nevyrieši. Z
uvedeného dôvodu je preto žalobcom uplatnená určovacia žaloba neúčelná a procesne neprípustná.

Žalobca bol podľa kúpnej zmluvy informovaný o stave nehnuteľnosti a o všetkých právach tretích osôb,
prejavil vôľu nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho vlastníctva spolu so zriadenými vecnými bremenami
a užívanie vecného bremena zriadeného už v roku 2007 podľa vyjadrenia žalovanej 1/ nevyvolávalo
žiadne pochybnosti. Navyše o určitosti a rozsahu vecných bremien rozhodovala správa katastra pri
rozhodnutí o povolení vkladu vlastníckeho práva a práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na

základe zmluvy z 25.09.2007. Ak teda príslušná správa katastra rozhodovala o zápise vlastníckeho
práva a práva vecného bremena na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena
uzavretej žalovanými a dospela k záveru, že rozsah vecného bremena je v zmluve špecifikovaný
dostatočne určite a zrozumiteľne a vklad vlastníckeho práva a práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu povolila, súd musel na uvedené rozhodnutie prihliadnuť. Vecne správne preto rozhodol súd

prvej inštancie, ak žalobu žalobcu o určenie neplatnosti časti zmluvy z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, zamietol.
2.2 K nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, ak uznesením č. k. 16C/274/2014-420 z
05. marca 2020 nepripustil zmenu žalobného návrhu, odvolací súd uviedol, že správnosť tohto záveru
nie je oprávnený preskúmavať, keďže proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Odvolací súd

doplnil, že možnosť meniť žalobu nie je absolútna a zákon ju obmedzuje najmä z dôvodov hospodárnosti
a upravuje tak, aby nedochádzalo k jej zneužívaniu. V prejednávanom spore žalobca opakovane
upresňoval petit žalobného návrhu, t. j. dňa 07.11.2014, 23.10.2018, 03.06.2019, 23.07.2019. Pri
posudzovaní zmeny žaloby je potrebné citlivo rozlišovať, kedy ide o odstraňovanie vád žaloby príp. len
zmenu formulácie vo výroku, a kedy ide o zmenu žaloby z vlastnej iniciatívy strany sporu.

2.3 K námietke týkajúcej sa posúdenia žiadosti žalobcu na odročenie pojednávania dňa 22.07.2020
odvolací súd uviedol, že zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 20.07.2020 požiadal o
odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Uviedol, že z podania zástupcu a lekárskeho
potvrdenia nevyplynul záver, že z dôvodu zdravotného stavu sa nemohol dostaviť na pojednávanie, a že
jeho zdravotný stav je tak vážny, že je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. Zástupca žalobcu

ani bližšie nenaznačil, akého charakteru sú jeho zdravotné problémy, nakoľko nie každý zdravotný
problém bráni v účasti na pojednávaní, a teda nebolo možné urobiť spoľahlivý záver o dôležitosti
dôvodu pre odročenie pojednávania, t. j. či zdravotný dôvod je skutočne tak dôležitý, že mu znemožňuje
účasť na pojednávaní. Rovnako nebola splnená ani povinnosť bezodkladnosti oznámenia dôvodu
odročenia pojednávania, nakoľko vychádzajúc z lekárskeho potvrdenia bol zástupca žalobcu ošetrený

dňa 15.07.2020, pričom táto skutočnosť bola oznámená súdu dňa 20.07.2020.
2.4 Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal odvolanie proti rozsudku vo výroku, ktorým súd zamietol
návrh na prerušenie konania, a dopĺňaciemu rozsudku vo výroku, ktorým konanie v časti o zaplatenie
sumy 1.356,50 eur s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie, teda proti ktorým odvolanie nie je
prípustné, odvolací súd toto odvolanie odmietol.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ,,dovolateľ") dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP.3.1 K prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP namietol, že odvolací súd nedal odpovede na
jeho relevantné odvolacie námietky. Súd prvej inštancie nerozhodol o zmenách žaloby, ale uznesením
z 05. marca 2020 rozhodol iba o nepripustení zmeny žaloby.

3.2 K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP uviedol, že odvolací súd sa odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pokiaľ ide o právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a
pokiaľideoposúdenienaliehavéhoprávnehozáujmu,keďjezrejmé,žerozhodnutieožalobebyneviedlo
k rozmnožovaniu ďalších zbytočných súdnych sporov a odstránila by sa spornosť práva. Z jednotlivých
dôkazov a podaní zo spisu vyplýva, že dovolateľ mal vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu na výber

žalovať na určenie alebo na plnenie, ktoré vzhľadom na daný prípad a okolnosti hodné osobitného
zreteľa vzájomne sa nevylučujú. Žaloba o uloženie povinností by síce bola riešením, avšak úplne by
neodstránila spornosť práva, pričom určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah
strán sporu, a teda je prípustná aj napriek tomu, že je možná i iná žaloba (5Cdo/31/2011, 4Cdo/89/2007).
Predmetné vecné bremeno sa zapisuje v katastri nehnuteľností, pričom ak navrhuje navrhovateľ určenie
svojho práva, resp. neexistenciu určitého práva, ktoré sa zapisuje do Katastra nehnuteľností Slovenskej

republiky je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem. Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí sp. zn. 2ObdoV/11/2019 uviedol, že v prípade vyhovenia žalobe možno očakávať, že
účastníci sa určovaciemu rozsudku dobrovoľne podrobia a dôsledky vyvodia bez ďalšieho donucovania.
K dôvodnosti žaloby o určenie a preukázaniu naliehavého právneho záujmu dovolateľ ďalej poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/179/2010 a 1Obo/23/2008. Zdôraznil,

že sa domáha určenia neplatnosti vecného bremena in rem, teda sa domáha určenia svojho práva, ktoré
sa zapisuje do katastra nehnuteľností, a preto je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Odvolací súd sa teda odklonil od rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2ObdoV/
l1/2019,vktoromnajvyššísúdkomplexneriešiposúdenienaliehavéhoprávnehozáujmunaurčenípráva
a tým založil dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, ktorý dovolací dôvod obstojí aj podľa §

421 ods. 1 písm. c/ CSP.
3.3 Namietol tiež, že postupom odvolacieho súdu, ktorý sa stotožnil s uznesením súdu prvej inštancie
o nepripustení zmeny žaloby so záverom, že voči takému rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné došlo
k odňatiu jeho práva na súd (denegatio iustitiae) s poukazom na § 398 ods. 2 CSP a tiež namietol, že
súd nerozhodol o predchádzajúcich návrhoch na zmenu žaloby z 07.11.2014, 23.10.2018 a 03.06.2019.

Postup podľa § 389 ods. 2 CSP mal súd aplikovať aj vo vzťahu k dopĺňaciemu rozsudku, keďže týmto
rozsudkom došlo k procesnému pochybeniu a nesprávnemu postupu súdom prvej inštancie, kedy malo
byťrozhodnutédvomavýrokmivtomistomkonaní.Navydaniedopĺňaciehorozsudkuovylúčeníkonania
o druhej časti výroku na samostatné konanie neboli splnené zákonné ani procesné podmienky.
3.4 K posúdeniu otázky v súvislosti s prerušením konania a žiadosťou o odročenie pojednávania sa

dovolateľ nevyjadril a výrok pokiaľ ide o prerušenie konania ponechal na posúdenie dovolaciemu súdu
(z čoho podľa obsahu je možné vyvodiť, že odmietajúci výrok dovolateľ nenapadá - pozn. dovolacieho
súdu).
3.5 Dovolateľ navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a zrušiť
uznesenie súdu prvej inštancie z 05. marca 2020 a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie a zároveň

žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že odvolacím súdom nedošlo k odklonu od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ani toto rozhodnutie nezáviselo od vyriešenia právnej otázky,
ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, preto dovolanie nie je prípustné podľa § 421 ods. 1

písm. a/ a c/ CSP. Dovolanie nie je prípustné ani v zmysle § 420 písm. f/ CSP, nakoľko dovolateľovi
nebolo postupom súdu znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nepripustením zmeny žaloby nebola dovolateľovi odňatá
možnosť konať pred súdom a svoj prípadný nárok si môže pred súdom stále uplatniť. Vylúčením veci na
samostatné konanie takisto nedošlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces, ani k odňatiu

možnosti konať pred súdom.

5. Dovolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej 1/ zotrval na svojom dovolaní. Poukázal na to, že celé
konanie od počiatku trpí procesnými nedostatkami, ktoré sú nezlučiteľné so spravodlivým procesom
ale aj právoplatné čiastkové rozhodnutia v rámci tohto konania, ktoré predchádzali rozhodnutiu vo veci

samej obsahujú vady uvedené v § 365 ods. 1 CSP, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" a tiež „dovolací súd") ako súd dovolací
(§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutievydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP),
preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3
veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom
konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd

konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka
posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie,
patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/95/2017,
5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).

8. Dovolanie aj za účinnosti Civilného sporového poriadku treba považovať za mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné
postavenie. Dovolanie ani podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd
nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek
rozhodnutie odvolacieho súdu (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013,
4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 7Cdo/92/2012).

9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res
iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a
dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť

už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad
(3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017). Ak by najvyšší súd bez ohľadu na
prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na
opačnej procesnej strane (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 172/03).

10. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje
prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421
CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací

súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím
dôvodom.

Dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP

11. Dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nesprávny postup
odvolacieho súdu pri posudzovaní správnosti uznesenia súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny
žaloby, ďalej namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý nerozhodol o jeho návrhoch na zmenu žaloby,
ako aj postup súdu pri vydávaní dopĺňacieho rozsudku.

12. K námietkam dovolateľa vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku dovolací súd poukazuje
na to, že je si vedomý, že podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a

právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa
musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne
závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho
rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp.

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho
argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda
inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchtopremís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom
rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

13. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ale nedáva podklad pre
tvrdenie dovolateľa o tom, že nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Napadnuté rozhodnutie obsahuje primerané vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje
rozhodnutie, pričom treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom

vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody
rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové
zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po
obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Z odôvodnenia rozhodnutí nižších
súdov, chápaných v ich organickej jednote ako celok (I. ÚS 259/2018), je dostatočne zrejmé, z ktorých
skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval

odvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. V bodoch 45. až 54. odôvodnenia
sa odvolací súd vysporiadal s nedostatkom naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení, v
bodoch 59. a 60. odôvodnenia zase s uznesením súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby
a nemožnosťou odvolacieho súdu preskúmať správnosť tohto uznesenia, v bode 61. sa odvolací súd
vysporiadal s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nerozhodol o návrhoch na úpravu petitu, v bodoch

55. až 58. s potrebou vydania dopĺňacieho rozsudku súdom prvej inštancie a v bodoch 76. a 86. s
prípustnosťou odvolania proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku.

14. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k
rozhodnutiu,jehopostupvovzájomnejsúvislostiskonanímarozhodnutímsúduprvejinštancienemožno

považovaťzaneodôvodnený,pričomodôvodnenierozhodnutiaodvolaciehosúdumávšetkynáležitostiv
zmysle § 393 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutí oboch súdov je zrejmé, z akých právnych úvah vychádzali.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní pritom nemusí odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní (II. ÚS 78/05 ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd
musí dať podrobnú odpoveď na každý argument strany sporu (II. ÚS 76/07 ). Za vadu zmätočnosti
v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým
spôsobom.

15. K námietke dovolateľa vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dovolací súd poukazuje
na to, že tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu, v zásade nemožno
právne kvalifikovať ako dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP, pokiaľ nedosahujú intenzitu
nepreskúmateľnosti, t.j. takú vadu, ktorá neumožňuje dovolaciemu súdu pochopiť spôsob, akým dospel

súd nižšieho stupňa k svojmu záveru. Dovolateľ v danej súvislosti namietal nesprávnu aplikáciu práva,
keď mal za to, že odvolací súd dospel k nesprávnym právnym záverom o naliehavom právnom
záujme. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd v spojení so súdom prvej inštancie nedostatok
naliehavého právneho záujmu dovolateľa odôvodnil ústavne konformným spôsobom, t.j. dostatočne a
relevantne, umožňujúc dovolaciemu súdu pochopiť spôsob, akým dospel k svojmu záveru. Odvolací

súd dostačujúco odôvodnil, prečo dospel k záveru o tom, že dovolateľ nemá na určení neplatnosti časti
zmluvy o zriadení vecného bremena naliehavý právny záujem.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že dovolateľ sa žalobou domáhal určenia, že zmluva o zriadení vecného
bremena uzatvorená medzi žalovanými v časti čl. II ods. 1 písm. b/, c/, e/ a f/ je neplatná z dôvodu

nedostatočnej identifikácie a neurčitosti a zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená medzi
žalovanými v časti čl. II ods. 1 písm. d/ je neplatná z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s dobrými
mravmi. Zároveň si žalobca uplatnil nárok voči žalovanej 1/ vo výške 1.356,50 eur s príslušenstvom.
Na základe uznesenia súdu prvej inštancie z 30. októbra 2014 na opravu žalobného petitu, podaním z
07.11.2014opravilpetitžalobyvčastizaplateniasumy1,356,50euravčastináhradytrovkonania,avšak

zotrval na znení určovacieho petitu. Následne podaním z 23.10.2018 upravil žalobu v časti určovacieho
výroku tak, že sa domáhal žalobou určenia, že zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená medzi
žalovanými v časti čl. II ods. 1 písm. b/, d/, e/ a f/ je neplatná z dôvodu nedostatočnej identifikácie a
neurčitosti a zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená medzi žalovanými v časti čl. II ods. 1 písm.d/ je neplatná z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s dobrými mravmi. A podaním z 03.06.2019
doplnilžalobuvčastiurčovaciehovýrokutak,žeupresnilvčomspočívajújednotlivéprávaoprávnenéhoz
vecného bremena v časti čl. II ods. 1 písm. b/, d/, e/ a f/. Z uvedeného vyplýva, že dovolateľ predmetnými

podaniami na úpravu petitu nerozšíril uplatnené právo ani neuplatnil iné právo, ale iba precizoval už
uplatnený nárok, keď predmetom sporu v časti určovacieho petitu bolo od počiatku určenie neplatnosti
zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi žalovanými v časti čl. II ods. 1 písm. b/, d/, e/ a f/.
Postupom súdu prvej inštancie, ktorý nerozhodol o dovolateľových úpravách petitu teda nebol naplnený
dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP.

17. K namietanému nesprávnemu postupu odvolacieho súdu, keď neposudzoval správnosť uznesenia
súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby dovolací súd poukazuje na bod 60 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva že odvolací súd nevzhliadol odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 2 CSP na zrušenie rozhodnutia vo výroku, ktorým súd žalobu o určenie neplatnosti časti zmluvy
zamietol, a preto neboli ani splnené podmienky pre postup podľa § 389 ods. 2 CSP.

18. K namietanému nesprávnemu postupu, keď súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom vylúčil žalobu
v časti o zaplatenie sumy 1.356,50 eur s príslušenstvom na samostatné konanie dovolací súd poukazuje
na body 55. až 58. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď je zhodného názoru ako odvolací súd, že z
rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento nerozhodol o žalobe v časti o zaplatenie, ale len v časti

určovacieho výroku, preto bolo nevyhnutné, aby svoje rozhodnutie doplnil s poukazom na § 225 CSP.

19. V zmysle uvedeného preto nebolo dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP prípustné.

Dovolane podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP

20. Dovolateľ k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP namietal, že odvolací súd sa
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pokiaľ ide o právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia. Zároveň k dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP namietal nesprávne
právne posúdenie naliehavého právneho posúdenia poukazujúc na rozhodnutia dovolacieho súdu sp.

zn. 5Cdo/31/2011, 4Cdo/89/2007, 6Cdo/179/2010, 1Obo/23/2008 a 2ObdoV/11/2019.

21. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). K posúdeniu dôvodnosti dovolania môže dovolací súd pristúpiť
len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP
odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.

22. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné

charakteristické znaky. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to
činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá
vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Z § 421 ods. 1 CSP
vyplýva, že otázkou relevantnou pre prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia môže byť len
otázka právna (hmotnoprávna alebo procesnoprávna) a nie otázka skutková. Riešenie skutkovej

otázky je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese
dokazovania; to znamená, že pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné
napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný,
čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej
alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec a pod.

Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri
ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie,
skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to
znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii
dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad. Ak v dovolaní vymedzená

otázka - ktorú má podľa dovolateľa posudzovať vo svojom rozhodnutí dovolací súd - nie je právnou
otázkou, ale predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti dovolania
uvedená v § 421 ods. 1 CSP a takúto otázku nie je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí
riešiť (3Cdo/218/2017, 3Cdo/27/2019, 4Cdo/148/2018, 8Cdo/144/2018). Právna otázka, na vyriešeníktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v
rozhodnutíodvolaciehosúdu),ikebybolaprípadnevpriebehukonaniasúdmiposudzovaná,nemôžebyť
považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP

musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).
Rovnako tak sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie
správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu
veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 a § 432 CSP.

23. Dovolací súd ustálil, že námietka dovolateľa, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu pokiaľ ide o právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia nie je otázkou právnou.
Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia môže založiť prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP,
avšak nemôže založiť prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, nakoľko nejde o riešenie právnej
otázky, a teda dovolateľ nevymedzil právnu otázku relevantnú z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.

24. Ak v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP dovolateľ namietal zároveň
postup súdov pri rozhodovaní o zmenách žaloby dovolací súd uvádza, že rozhodovanie o zmene žaloby
a oprávnenosť odvolacieho súdu preskúmať uznesenie súdu prvej inštancie o zmene žaloby predstavuje
procesný postup súdu počas súdneho konania, a v žiadnom prípade nemôžu založiť prípustnosť
dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, keďže nejde o riešenie právnej otázky.

25. Dovolateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom podal zároveň dovolanie podľa § 421
ods. 1 písm. a a c/ CSP pre nesprávne právne posúdenie naliehavého právneho záujmu. Podľa
dovolacieho súdu nevymedzil uplatnený dovolací dôvod spočívajúci v tvrdenom nesprávnom právnom
posúdení veci odvolacím súdom spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 v spojení s § 421 CSP. Dovolací

súd poukazuje na to, že prípustnosť dovolania bola súčasne vyvodzovaná z § 421 ods. 1 písm. a/
a c/ CSP aj napriek tomu, že súbeh, resp. vzájomná kumulácia dovolacích dôvodov spočívajúcich
v nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a súčasne podľa § 421
ods. 1 písm. c/ CSP je vylúčená, keďže nemožno odôvodňovať prípustnosť dovolania tým, že určitá
právna otázka je rozhodovacou praxou dovolacieho súdu riešená ustálene a zároveň, že je dovolacím

súdom riešená rozdielne. Takéto odôvodnenie prípustnosti dovolania je vnútorne rozporné a vo svojej
podstate znamená odôvodnenie dovolania neprípustným dovolacím dôvodom (uznesenie najvyššieho
súdu sp. zn. 6Cdo/123/2017). Pokiaľ procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania tvrdiac, že určitá
právna otázka už bola dovolacím súdom vyriešená a zvolené riešenie sa stalo súčasťou ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd odklonil (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), je

len logické, že zároveň nemôže úspešne argumentovať tým, že tá istá otázka je rozhodovaná (riešená)
rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP). Odvolací súd sa totiž nemôže odkloniť od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu za súčasnej existencie stavu, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, ktorá je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu rozhodovaná rozdielne.

26. V prejednávanej veci sa odvolací súd zaoberal posúdením právnej otázky, či dovolateľ má naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti časti zmluvy o zriadení vecného bremena. Súdy zhodne dospeli
k záveru, že v danej veci dovolateľ nemal naliehavý právny záujem a z toho dôvodu bola žaloba
zamietnutá. Dovolací súd považuje za potrebné na záver dodať, že aj keby bola prípustnosť dovolania
odôvodnená v dovolaní len podľa písm. § 421 ods. 1 a/ CSP, t. j. odklonom od ustálenej súdnej praxe

dovolacieho súdu, za ktorú treba považovať rozhodnutie sp. zn. 2ObdoV/11/2019, o takýto odklon by
nešlo, pretože označené rozhodnutie riešilo otázku naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe
v prípade ak žalovaný podal zároveň žalobu na plnenie. Zároveň v bode 21. odôvodnenia rozhodnutia
sp. zn. 2ObdoV/11/2019 najvyšší súd vyvodil závery vzťahujúce sa k naliehavému právnemu záujmu z
judikatúry citovanej v bodoch 19. a 20., keď o. i. uviedol, že povinnosťou súdu pri skúmaní naliehavého

právneho záujmu je posúdiť, či určovací výrok vytvorí pevný právny základ vzťahu medzi stranami
sporu, ktorým sa predíde prípadným sporom o splnenie povinnosti, keď naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe nie je daný vtedy, ak by požadované určenie viedlo len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov, t. j. prípady, kedy sa žalobca domáha žalobou určenia neplatnosti právneho úkonu s tým, aby
následne mohol podať žalobu na plnenie (napr. žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo

žalobu na náhradu škody), alebo inú určovaciu žalobu (napr. žalobu o určenie vlastníckeho práva).
Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu dôvodiac, že prípadný
úspech dovolateľa nezmení jeho právne postavenie a vyhovenie žalobe by mu nemohlo priniesť žiadne
konečné právo, nanajvýš by mohlo byť prostriedkom pre ďalšie súdne konania a odvolací súd doplnil,že dovolateľom požadované určenie neplatnosti časti zmluvy neslúži na odstránenie právnej neistoty a
spornosti, keď uplatnená určovacia žaloba neslúži potrebe praktického života, nakoľko neistú situáciu
žalobcu nevyrieši.

27. Najvyšší súd v zmysle uvedeného odmietol dovolanie podľa § 447 písm. c/ CSP (v časti namietanej
procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP), a vo zvyšku podľa § 447 písm. f/ CSP bez toho,
aby skúmal vecnú správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.