Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/118/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119211043
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:4119211043.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Bratislava, so sídlom
v Bratislave, Mýtna 48, zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna
48, proti žalovanej K. L., bytom v U., C. L. XXXX/XX, zastúpenej Mgr. Ing. Ronaldom Kočiščákom,
advokátom, so sídlom v Nitre, Farská 12, o zaplatenie 7.918,15 eur s príslušenstvom, vedenom na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18Csp/125/2019, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu

v Nitre sp. zn. 25CoCsp/16/2021 z 30. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25CoCsp/16/2021 z 30. júla 2021 z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ resp. „okresný súd“) uznesením č.k.
18Csp/125/2019-86 z 1. júna 2020 odmietol odpor žalovanej proti platobnému rozkazu Okresného

súdu Nitra z 29. októbra 2019, č.k. 18Csp/125/2019-35 ako oneskorene podaný po právnej stránke
poukazujúcnaustanovenia§121ods.2,ods.5,§265ods.1,§267ods.2zák.č.160/2015Z.z.Civilného
sporového poriadku ďalej len „CSP“. Bližšie odmietnutie odporu odôvodnil tým, že platobný rozkaz bol
doručený žalovanej dňa 27. januára 2020. Dňa 19. februára 2020 bol súdu prvej inštancie zo strany
žalovanej doručený písomný odpor proti platobnému rozkazu. Zákonná 15-dňová lehota na podanie
odporu ale žalovanej uplynula dňa 11. februára 2020, ktorý deň bol posledným dňom na podanie odporu.

1.1. Žalovaná však spolu s odporom doručila súdu prvej inštancie aj žiadosť o odpustenie zmeškania
lehoty. Túto, však súd prvej inštancie uznesením č.k. 18Csp 125/2019-83 z 1. apríla 2020 zamietol.
Uviedol pritom, že žalovaná skutočnosti ňou tvrdené v návrhu na odpustenie zmeškania lehoty a síce,
že bola dlhodobo chorá žiadnym spôsobom nezdokladovala. Pritom na preukázanie nepriaznivého
zdravotného stavu postačuje, aby žalobkyňa predložila potvrdenie od lekára, nemožno preto hovoriť o

tom, že by preukázanie tejto skutočnosti bolo nemožné, resp. spojené s veľkými prekážkami. Keďže
žalovaná tvrdenie o zdravotnej nespôsobilosti žiadnym spôsobom nepreukázala okresný súd nemohol
tento dôvod na odpustenie zmeškania považovať za ospravedlniteľný. Okrem toho pre úplnosť dodal, že
ani samotná skutočnosť, že žalovaná v lehote na podanie odporu bola chorá ako dôvod na odpustenie
zmeškania lehoty nestačí. Dôvod na odpustenie lehoty by mal spĺňať atribút nepredvídateľnosti. Avšak
samotná žalovaná uviedla, že v jej prípade ide o dlhodobé zdravotné problémy a teda nevznikli náhle

po doručení platobného rozkazu, resp. v lehote na podanie odporu.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej uznesením sp. zn.
25CoCsp/16/2021 z 30. júla 2021 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobkyni ako úspešnej strane priznal voči žalovanej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V dôvodoch svojho rozhodnutia zopakoval (zhodne so

súdom prvej inštancie), že obsah spisového materiálu svedčí tomu, že žalovaná podala odpor proti
platobnému rozkazu oneskorene. Žiadosť žalovanej o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporubola súdom prvej inštancie zamietnutá, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. apríla
2021. V uznesení o neodpustení zmeškania lehoty súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná svoje
tvrdenie o dlhotrvajúcom nepriaznivom zdravotnom stave iba konštatovala, žiadnym spôsobom ho ale

nepreukázala. Až dodatočne 17. septembra 2020 predložila potvrdenie od lekára z ktorého vyplýva,
že od 24. januára 2020 do 26. februára 2020 bol žalovanej doporučený kľudový režim pre ochorenie.
Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že nebol preukázaný ospravedlniteľný dôvod na
odpustenie zmeškania lehoty. Po preskúmaní napadnutého uznesenia, konania ktoré mu predchádzalo,
ako aj odporu podaného žalovanou, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci

správne rozhodol tak po právnej ako aj skutkovej stránke. Poukazujúc na ustanovenie § 387 ods. 2
CSP odkázal v podrobnostiach na správnosť dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie a to pokiaľ sa
týka záverov o neskoro nepodanom odpore ako aj o nepreukázaní dôvodov odôvodňujúcich podanú
žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty. Zdôraznil, že v čase jeho rozhodovania o odvolaní žalovanej
proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie iné uznesenie súdu prvej inštancie a síce to, ktorým
neodpustil žalovanej zmeškanú lehotu, nadobudlo právoplatnosť (pôvodne bol spis o odvolaní žalovanej

proti uzneseniu o odmietnutí oneskorene podaného odporu vrátený súdu prvej inštancie ako predčasne
predložený z dôvodu, že uznesenie o neodpustení zmeškanej lehoty nenadobudlo právoplatnosť v
dôsledkupodanejsťažnostižalovanou-pozn.dovolaciehosúdu).Odvolacísúdpretonemalinúmožnosť
ako napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o odmietnutí odporu pre jeho oneskorené podanie ako
vecne správne potvrdiť, nakoľko ani v opačnom prípade (zrušení uznesenia) by k žiadnej zmene v

prospech žalovanej nedošlo. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovanej, že jej postupom okresného
súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže vec samotnú neprejednal ani napriek tomu, že
sa jednalo o spotrebiteľský spor odvolací súd uviedol, že ustanovenia Civilného sporového poriadku
nezakazujú súdu prvej inštancie vydať platobný rozkaz aj v spotrebiteľskom spore. Navyše žalovanej
spolu s platobným rozkazom bola doručená žaloba žalobkyne, bola riadne poučená ohľadne podania

odporu.

2.1. Pokiaľ žalovaná namietala tiež neodpustenie zmeškania lehoty, s predmetnou námietkou sa
odvolací súd nezaoberal, keďže uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým neodpustil žalovanej zmeškanú
lehotu na podanie odporu, nadobudlo právoplatnosť dňa 21. apríla 2021 a odvolací súd nemal možnosť

zmeniť toto rozhodnutie. Napokon pokiaľ išlo o námietky žalovanej smerujúce k veci, resp. namietajúce
neaplikovanie ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka o premlčaní nároku odvolací súd uviedol, že
v dôsledku oneskorene podaného odporu nie je oprávnený sa zaoberať namietanými skutočnosťami
v podanom odpore, vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu už nemá ani
možnosť zaoberať sa eventuálnym premlčaním žalovanou uplatneného nároku.

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) podala dovolanie,
prípustnosť ktorého odôvodňovala ustanovením § 420 písm. f/ CSP. Namietala nesprávny procesný
postup tak súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu a to v súvislosti s rozhodovaním o jej opravnom
prostriedku proti uzneseniu o neodpustení zmeškania lehoty na podanie odporu proti platobnému

rozkazu. Vyslovila presvedčenie, že správne mal odvolací súd zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorým odmietol odpor žalovanej, pretože v čase keď mu bol spis predložený uznesenie o neodpustení
zmeškania lehoty ešte nenadobudlo právoplatnosť. Išlo o taký závažný nedostatok a pochybenie súdu
prvej inštancie, ktorý nebolo možné zhojiť a preto neobstojí konštatovanie odvolacieho súdu, že k
nadobudnutiu právoplatnosti došlo „medzičasom“ v priebehu odvolacieho konania. Pokiaľ súdy nižších

inštancií žiadosti žalovanej o odpustenie zmeškania lehoty nevyhoveli s odôvodnením, že nepredložila
včas potvrdenie o svojom zdravotnom stave, dovolateľka poukázala na ustanovenie § 366 písm. d/
CSP majúc za to, že tento doklad nemohla predložiť včas preto, lebo jej to situácia neumožňovala.
Poukázala na epidémiu ochorenia COVID 19, kvôli ktorej a tiež preto lebo žalovaná bola osoba v
rizikovej skupine, predložila potvrdenie o svojom zdravotnom stave až dodatočne dňa 17. septembra

2020. Za ďalšie spochybnila postup okresného súdu, ktorý vydal platobný rozkaz podľa § 265 ods. 1
CSP aj napriek tomu, že zákon takýto postup pripúšťa. Podľa názoru žalovanej ide zo strany žalobcu
o zjavné obchádzanie zákona, kedy na tento postup je v rámci platnej právnej úpravy určený postup
prostredníctvom upomínacieho konania v zmysle zákona č. 307/2016 Z.z., v rámci ktorého má žalovaná
širšie zákonné možnosti na svoju obranu ako je tomu pri postupe podľa § 265 CSP, keďže ide o

spotrebiteľský spor. Práve s ohľadom na túto skutočnosť a preto, lebo podľa presvedčenia žalovanej
sa žalobkyňa domáha už premlčaného práva, nemal okresný súd vydať vo veci platobný rozkaz. Preto
bolo povinnosťou súdu rozhodnúť už pri vydaní platobného rozkazu v súlade s § 54a Občianskeho
zákonníka o tom, že premlčaný nárok nemôže byť priznaný. V zmysle judikatúry súdov je možné vzniesťnámietku premlčania aj v rámci odvolacieho konania, nie je teda dôvod na to, aby bola námietka
premlčania ignorovaná v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Vo vyššie uvedených okolnostiach
predovšetkým v postupe súdov nižších inštancií, dovolateľka videla taký nesprávny postup, ktorý jej

odňal možnosť konať pred súdom, čím bolo porušené jej právo na súdnu ochranu. Žiadala preto,
aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktorým odmietol odpor proti platobnému rozkazu ako odpor podaný oneskorene.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací

(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie
žalovanej podľa § 420 písm. f/ CSP je prípustné a tiež dôvodné; v dôsledku jeho účinku dovolací súd
zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva

dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. Žalovaná vyvodzujúc z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP namietala nesprávny procesný postu súdov
nižších inštancií v súvislosti s rozhodovaním o jej žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod

porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

12.Zhľadiskaprípustnostidovolaniavzmysleustanovenia§420CSPniejevýznamnýsubjektívnynázor

dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je
výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.13. V danom prípade z obsahu spisového materiálu dovolací súd zistil, že dňa 29. októbra 2019 súd
prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 7.918,15 eur s príslušenstvom ako aj trovy konania. Žalovaná podala voči vyššie uvedenému

platobnému rozkazu odpor (oneskorene), a to spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty.
Dovolací súd už na uvedenom mieste poznamenáva, že z hľadiska správnosti procesného postupu mal
súd prvej inštancie najskôr (právoplatne) rozhodnúť o žiadosti žalovanej o odpustenie zmeškania lehoty.
Túto povinnosť si splnil len čiastočne, keď uznesením z 1. apríla 2020 č.k. 18Csp/125/2019-83 žiadosti
žalovanej nevyhovel, tak „že jej neodpustil zmeškanie lehoty na podanie odporu proti Platobnému

rozkazu č.k. 18Csp/125/2019-35 zo dňa 29.10.2019“. Voči predmetnému uzneseniu však žalovaná
podala sťažnosť, o ktorej mal rozhodnúť súd prvej inštancie (sudca). Tento postup ale nebol dodržaný,
pretože okresný súd uznesením zo dňa 1. júna 2020 odpor žalovanej proti vydanému platobnému
rozkazu ako podaný oneskorene odmietol. Aj voči uvedenému uzneseniu žalovaná podala opravný
prostriedok - odvolanie, o ktorom mal rozhodnúť Krajský súd v Nitre ako súd odvolací. Po predložení
spisového materiálu odvolaciemu súdu tento postrehol vo veci pochybenie okresného súdu, ktorý ešte

pred predložením spisu mal správne rozhodnúť o sťažnosti žalovanej voči rozhodnutiu - uzneseniu súdu
prvej inštancie, ktorým jej neodpustil zmeškanie lehoty. Z uvedeného dôvodu bol prípisom zo dňa 29.
januára 2021 (č.l. 126) spis vrátený na okresný súd, pričom jeho úlohou bol najskôr rozhodnúť o podanej
sťažnosti žalovanej podľa § 250 CSP. Uznesením č.k. 18Csp/125/2019-130 z 12. apríla 2021 súd prvej
inštancie sťažnosť žalovanej voči uzneseniu, ktorým jej okresný súd neodpustil zmeškanie lehoty na

podanie odporu proti Platobnému rozkazu z 29. októbra 2019 zamietol. Následne bol spis opätovne
predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku, ktorý podala žalovaná voči
uzneseniu o odmietnutí odporu. Dovolaním napadnutým uznesením odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil (bližšie viď bod 2., 2.1. tohto
rozhodnutia). Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o oneskorene podanom odpore a pokiaľ

žalovaná v odvolaní namietala neodpustenie zmeškania lehoty, s uvedenou námietkou sa nezaoberal,
keďže uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým neodpustil žalovanej zmeškanú lehotu na podanie odporu
medzičasom nadobudlo právoplatnosť dňa 21. apríla 2021 „...a odvolací súd už nemal možnosť zmeniť
toto rozhodnutie“.

14. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že tak v procesnom postupe súdu prvej
inštancie ako aj odvolacieho súdu sú zreteľné znaky relevantné z hľadiska dovolateľkou namietanej
vady zmätočnosti. Ako už bolo uvedené, že z hľadiska správnosti procesného postupu mal súd prvej
inštancie v danej veci najskôr rozhodnúť o žiadosti žalovanej o odpustenie zmeškania lehoty vrátane
podanej sťažnosti voči tomuto uzneseniu a až následne (prípadne) rozhodnúť o odmietnutí odporu

podaného žalovanou oneskorene. O sťažnosti v zmysle zákona rozhoduje sudca, v danom prípade
k tomu došlo dňa 12. apríla 2021. Až po právoplatnosti tohto uznesenia mohol okresný súd pristúpiť
k rozhodnutiu o odmietnutí odporu. Odvolací súd po predložení spisu na rozhodnutie o opravnom
prostriedku žalovanej proti uzneseniu o odmietnutí odporu predmetnú vadu postrehol, pričom sa ju
snažil napraviť tým spôsobom, že spis vrátil okresnému súdu na rozhodnutie o podanej sťažnosti

voči uzneseniu o zamietnutí žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty. Po vrátení spisu napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie o odmietnutí podaného odporu ako vecne správne potvrdil, v podstate
s odôvodnením, že odpor žalovanou bol skutočne podaný oneskorene a uznesenie o odpustení
zmeškania lehoty už nadobudlo právoplatnosť; preto nemal inú možnosť ako napadnuté uznesenie
okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Aj v uvedenom postupe odvolacieho súdu dovolací súd

konštatuje nesprávnosť, pretože odvolací súd pri svojom rozhodovaní opomenul aplikovať ustanovenie
§ 389 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 odvolací
súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie,
ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo. Predmetné zákonné ustanovenie rieši tú situáciu, ak
rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo vydanie právoplatného uznesenia procesnej povahy, ktoré je

postihnuté niektorou z vád zakladajúcich odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 2 CSP. V preskúmavanej
veci možno bezpečne ustáliť, že žalovaná ako odvolateľka namietala v konaní pred odvolacím súdom
nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie (teda jeden z dôvodov podľa § 365 ods. 2 CSP),
ktorý najskôr neprávoplatne rozhodol o zamietnutí jej sťažnosti proti zamietnutiu zmeškania lehoty
a následne rozhodol o odmietnutí odporu ako oneskorene podanom. Z hľadiska uvedeného možno

konštatovať,žebolapreukázanáajvecnásúvislosť(viďŠtevčekM.,FicováS.,BaricováJ.,Mesiarkinová
S., Bajánková J., Tomašovič M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
str. 1304) medzi napadnutým rozhodnutím vo veci samej (potvrdzujúce uznesenie o odmietnutí odporuako oneskorene podanom) a právoplatným uznesením, o ktorom odvolateľka/dovolateľka tvrdí, že je
postihnuté niektorou z odvolacích vád (uznesením o neodpustení zmeškania lehoty).

15. Z hľadiska nesprávneho procesného postupu tak súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu
nemožno dospieť k inému ako takému záveru, že konanie pred súdmi nižších inštancií ako celok je
postihnuté vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP. Súd prvej inštancie tým, že najskôr rozhodol
neprávoplatne o odpustení zmeškania lehoty a následne vydal uznesenie o odmietnutí odporu ako
oneskorene podanom, napriek tomu, že predtým ešte o podanej sťažnosti voči uzneseniu o neodpustení

zmeškania lehoty nerozhodol, nežiaducim spôsobom vo veci prejudikoval skončenie sporu, pričom
odvolací súd predmetný nedostatok neodstránil, hoci mu právna úprava takúto možnosť poskytuje. Za
daných okolností dovolaciemu súdu neostávalo nič iné ako napadnuté rozhodnutie odvolacieho zrušiť
podľa § 449 ods. 1 CSP.

15. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací

súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí
(§450CSP).Najvyššísúdvsúladestýmitoustanoveniamizrušillen(napadnuté)uznesenieodvolacieho
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho
súdu je v tomto prípade možná i postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP).

16. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšiekonanie,rozhodnetentosúdotrováchpôvodnéhokonaniaaotrováchdovolaciehokonania(§453
ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.