Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, November 3, 2022

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 7C/372/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513209116
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Pavlovičová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2022:3513209116.23

Uznesenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v spore žalobkyne: A.. E. D., X.. XX.XX.XXXX, L. R. V., X.. G..
C.. R. XXX/X, zastúpená Mgr. Zdenkou Záhorákovou, advokátkou so sídlom Trenčín, L. Novomeského
2667/4, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov Zelený dom, so sídlom Stará Turá, Nám. Dr.
A. Schweitzera 196/4, IČO: 42272823, zastúpený Mgr. Viliamom Parákom, advokátom so sídlom Nové
Mesto nad Váhom, Komenského 2700/7, o splnenie povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č.k. 7C/372/2013-324 zo dňa 21. júla 2020 tunajší súd výrokom I. žalovanému uložil
povinnosť v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku umožniť žalobkyni nahliadnuť v
spoločných priestoroch domu s. č. XXX, S.. Č.. X, nachádzajúceho sa v R. V., X.. G.. C.. R., postaveného
na parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX

pre k. ú. R. V., po súvislú dobu najmenej 6 hodín do dokladov týkajúcich sa správy domu s. č. XXX,
S.. Č.. X, nachádzajúceho sa v R. V., X.. G.. C.. R., postaveného na parc. č. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. R. V., a do dokladov o
čerpaní a vyúčtovaní fondu prevádzky, údržby a opráv, do rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome vrátane zápisníc zo zhromaždení, schôdzí vlastníkov a výsledkov písomných
hlasovaní vrátane hlasovacích listín, do účtovných dokladov, výpisov z účtu, vyúčtovaní úhrad za plnenia

a do všetkých dokladov tvoriacich podklady k ročným vyúčtovaniam nákladov spojených s užívaním
bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. X tohto bytového domu a urobiť si z nich
kópie, a to za obdobie od vzniku Spoločenstva vlastníkov bytov Zelený dom, Nám. Dr. A. Schweitzera
196/4, 916 01 Stará Turá, IČO: 42272823, dňa 14.10.2011 do právoplatnosti rozsudku. Výrokom II.
žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v danom prípade bola žalobkyňa v konaní
úspešná o poslednom uplatnenom nároku, ktorým nahradila všetky dovtedajšie petity, patrila by jej

teda náhrada trov konania. Spor je však vyvolaný oboma stranami, keď sa žalobkyňa na jednej strane
aktívne nezaujímala o dianie spoločenstva, kedy mohla získavať informácie o činnosti spoločenstva
priamo na zhromaždeniach vlastníkov, mohla sa zúčastňovať na prijímaní rozhodnutí, a na strane
druhej žalovaný nebol ochotný poskytovať žalobkyni súčinnosť za účelom odstránenia pochybností,
ktoré sa týkali vyúčtovaní, postupoval vo vzťahu k žalobkyni radikálne, keď jej odpojil vodu, či kúrenie.
V časti pôvodných petitov žaloby by žalobkyňa vo väčšej časti úspešná nemohla byť, nakoľko väčšina

pôvodných petitov nekorešpondovala s tým, na čo má žalobkyňa právo (napríklad predloženie správ o
činnosti, predloženie vyúčtovania za použitie fondu prevádzky, údržby a opráv - tu je právom žalobkyne
nahliadať do dokladov spoločenstva, nie je však povinnosťou žalovaného takéto doklady žalobkyni
doručovať). Súd prvej inštancie konštatoval, že úspešnosť žalobkyne bolo možné predpokladať iba v
časti uvedenia rozvodov vody a kúrenia do pôvodného stavu, a preto jej ako úspešnej strane v konaní
nárok na náhradu trov konania nepriznal s tým, že je spravodlivé, aby si strany znášali svoje trovy, keďže

sa obe strany pričinili o vznik tohto sporu.2.ProtivýrokuII.tohtorozsudkupodalavzákonnejlehoteprostredníctvomprávnehozástupcuodvolanie
žalobkyňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala, aby odvolací súd zmenil výrok II.,
a aby žalovanému uložil povinnosť nahradiť jej 100 % trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

Uviedla,žesporjednoznačnespôsobilžalovanýtým,žejejpredložilvyúčtovanie,ktorébolojednoznačne
v rozpore so zákonom, minimálne v časti vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv, ktoré žalovaný
vyúčtovával vlastníkom všetkých bytov i nebytových priestorov v rovnakej výške a nie tak, ako určuje
kogentné ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Nie je pravdou, že sa aktívne nezaujímala o dianie spoločenstva, kedy mohla získavať informácie

o činnosti spoločenstva priamo na zhromaždeniach vlastníkov, mohla sa zúčastňovať na prijímaní
rozhodnutí. Dlhodobo sa zdržiava vo Viedni v Rakúsku, kde býva, pracuje, má manžela a deti, ktoré
tu chodia do školy, nemala sa ako dozvedieť o konaní schôdzí vlastníkov bytov. Konštatovala, že
žalovaný jej, napriek ich dohode a zneniu zákona, žiadnu písomnú pozvánku na schôdze vlastníkov
bytov nezasielal, a to či už poštou, resp. e-mailom, pričom e-mailovú adresu žalovanej mal od začiatku,
ešte pred nadobudnutím vlastníctva bytu žalobkyňou. Dôvodila, že bola v konaní plne úspešná, a to v

žalobe o splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p. a vo vydaní predbežného opatrenia. Napriek
skutočnosti, že súd o aplikácii ustanovenia § 257 CSP rozhoduje ex offo, nikdy nemôže dospieť k
vnútornému presvedčeniu o potrebe aplikovania ustanovenia § 257 CSP bez toho, aby strane, ktorá
by inak trovy získala, tento svoj právny názor neoznámil ešte pred prijatím takéhoto rozhodnutia,
pričom dotknutá sporová strana by sa o takomto právnom posúdení veci dozvedela až zo samotného

rozhodnutia súdu. Rozhodnutie súdu podľa § 257 CSP rozhodne nemôže byť prekvapivé a súd preto
musí v prípade použitia tohto procesného ustanovenia vytvoriť dostatočný procesný priestor na to, aby
strany sporu mali možnosť vyjadriť svoje stanovisko k potenciálnej aplikácii tohto ustanovenia ešte pred
prijatím samotného rozhodnutia o nepriznaní nároku na náhradu trov súdneho konania. Mala za to, že
tu nie sú dané žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia § 257 CSP, a teda dôvody

hodné osobitného zreteľa, pre ktoré jej, plne úspešnej žalobkyni, súd nepriznal náhradu trov konania.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že odvolanie
považuje za nedôvodné a žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správny a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nie je pravdou, že žalobkyňa

bola v spore úspešná, v podanom žalobnom návrhu uviedla pôvodne 8 petitov, následne zmenou
žaloby žiadala súd prvej inštancie o vydanie 16 petitov. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní
prezentoval účastníkom sporu svoj právny názor na výsledok sporu, z ktorého bolo zrejmé, že žalobkyňa
by bola v spore neúspešná v plnom rozsahu, pričom petity č. 14 - 16 už boli žalovaným de facto
splnené pred zmenou tohto petitu realizáciou neodkladného opatrenia súdu. Žalovaný v rámci obrany

a záverečného právneho hodnotenia veci prezentoval právny názor, že žaloba mala byť zamietnutá,
nakoľko žalobkyňou navrhované petity spolu s následnou zmenou boli podané nedôvodne a právne
neakceptovateľným spôsobom. Žaloba o splnenie povinnosti predložiť správne vyúčtovanie je právne
nedôvodná, nemá oporu v zákone a mala byť v plnom rozsahu zamietnutá. Mal za to, že žaloba bola
spolu s petitmi (a ich zmenou) podaná nedôvodne, právne neakceptovateľne a mala byť na pojednávaní

dňa 14.11.2019 súdom prvej inštancie v celom rozsahu zamietnutá tak, ako súd uviedol v zmysle
predbežnéhoprávnehoposúdeniaveci.Žalobkyňaprizmenepetituzodňa06.07.2020vychádzala(kedy
nahradila pôvodných 8 petitov a následne zmenených na 16 petitov) z aktuálnej zákonnej úpravy (platnej
od 01.11.2018), pričom povinnosť žalovaného predložiť doklady (ktorá bola už viackrát splnená a súd by
ju žalobkyni nepriznal), zmenila za povinnosť umožniť nahliadnuť a realizovať fotokópie. Aj napriek tomu,

že súd prvej inštancie mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, v konaní stále pokračoval a následne aj
poslednej zmene petitu vyhovel, nakoľko po takto opravenom a formulovanom petite nemal inú možnosť,
nakoľko takúto možnosť a oprávnenie žalobkyni priznáva t. č. platný zákon, čo nespochybňoval ani
žalovaný. Takýto úspech vo veci však neodôvodňuje priznanie náhrady trov žalobkyni, nebola totiž
úspešná v pôvodnej žalobe a jej následných zmenách, ktoré boli súdom prvej inštancie zamietnuté,

ale až v poslednej zmene, ktorá nahradila predchádzajúcich 8, resp. 16 petitov za jediný, požadujúci
nahliadnuť do dokladov žalovaného, čo však žalovaný žalobkyni nikdy neupieral a dokonca jej toto
zákonné oprávnenie aj umožňoval, a to tak pred súdnym konaním, ako aj počas neho. Žalovaný dôvodil,
žepokiaľbyžalobkyňapodalažalobusosprávneazákonnekoncipovanýmpetitomodpočiatku,nemusel
súd prvej inštancie 7 rokov viesť spor s 8, resp. 16 petitmi, ktoré by na konci dokazovania musel súd prvej

inštancie zamietnuť, v tomto konaní totiž nešlo o zmenu petitu v rámci jeho úpravy podľa čiastočného
výsledku dokazovania, kedy žalobca len petit upravuje, ale o účelový a špekulatívny nový petit, ktorý
bol realizovaný pod ťarchou súdom prezentovaného predbežného výsledku sporu s vidinou neúspechu
pre žalobkyňu, s cieľom vyhnúť sa zamietnutiu žaloby a zodpovednosti za náhradu trov žalovanému.Poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 378/2013 z 10.07.2013 a
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obdo/51/2016.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa
§ 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej
len "CSP") a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II.
zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle

ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Krajský súd v Trenčíne v Uznesení
č.k. 19Co/92/2020-353 zo dňa 24.02.2021 uviedol, že ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku
zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), ako aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§
256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania
úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto

trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza
ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi, to však neznamená, že
tým vytvára celkom voľnú úvahu súdu. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis,
ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa
ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného

zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek
bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa

uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany
súdu. Pokiaľ má súd v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd
umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila, t. j. k zámeru aj dôkazom. Nie je možné, aby súd dospel
k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 CSP a strane, ktorá by inak
trovy získala, to neoznámi, a táto sa to dozvie až z rozhodnutia. Súd je v prípade použitia ustanovenia

§ 257 CSP povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k
prípadnému použitiu tohto ustanovenia (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 98/2018).

5. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril písomným podaním doručeným súdu
dňa 05.05.2021, kde navrhuje žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznať. Uviedol, že podľa

jeho názoru nie je pravdou, ako tvrdí žalobkyňa, že by bola v spore „úspešná“. V tejto súvislosti dáva
žalovaný do pozornosti fakt, že žalobkyňa v podanom žalobnom návrhu uviedla pôvodne 8 petitov.
Následne zmenou žaloby žalobkyňa žiadala súd o vydanie 16 petitov. V ostatnom žalovaný poukazuje
na vyjadrenie, ktoré uviedol už pri odvolaní žalobkyne. Žalovaný v závere vyjadrenia uviedol, že je
jednoznačné, že priznanie nároku na náhradu trov súdneho konania žalobkyni ako kvázi úspešnej

sporovej strane zakladalo u tejto strany sporu (a to najmä vzhľadom na to, ako si táto strana plnila svoje
procesné povinnosti) neprimeraný (nezaslúžený) prospech - žalobkyňa neuviedla skutočnosti a dôkazy
už pri prvom úkone, ktorý jej patril, hoci tak urobiť mohla, neformulovala správne a zákonne žalobné
petity, následne ich modifikovala, menila, až naposledy ich všetky nahradila petitom úplne novým. V
naznačenej súvislosti by preto súd mal zohľadniť aj okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu nároku

na súde a jej postoj v konaní (najmä zmeny petitov a to aj po predbežnom právnom názore súdu na
výsledok sporu). Rovnako by mal súd pri riešení otázky priznania nároku na náhradu trov konania
zohľadňovať aj: a) neprimeraná tvrdosť pre žalovaného, b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu
sporu, c) povaha a okolnosti sporu, d) zložitosť a nejasnosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky.
Žalovaný má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu by priznanie nároku na náhradu trov konania

žalobkyni nebolo v súlade s dobrými mravmi, resp. bolo by to vzhľadom na celkové okolnosti a priebeh
sporu príkro nespravodlivé. Na základe vyššie uvedených skutočností zastáva žalovaný názor že aj
napriek konečnému súdu v merite veci, je v súlade so zákonom, správne a spravodlivé, ak žalobkyni
súd nárok na náhradu trov konania neprizná, a to v zmysle § 257 C.s.p.

6. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila písomným podaním doručeným
súdu dňa 11.06.2021, kde uviedla, že podala na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom dňa 03.09.2013
Návrh na vydanie predbežného opatrenia a súčasne žalobu o splnenie povinnosti podľa § 80
písm. b) O.s.p. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom svojím Uznesením spis. zn. 7C/372/2013-81zo dňa 09.09.2013 vyhovel návrhu žalobkyne o vydanie predbežného opatrenia a rozhodol o
nariadení predbežného opatrenia. Proti Uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom spis. zn.
7C/372/2013-81 zo dňa 09.09.2013 o nariadení predbežného opatrenia podal žalovaný prostredníctvom

právneho zástupcu dňa 02.10.2013 odvolanie. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného proti Uzneseniu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom spis. zn. 7C/372/2013-81 zo dňa 09.09.2013 o nariadení
predbežného opatrenia písomne vyjadrila dňa 07.11.2013. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací
Uznesením spis. zn. 5Co/308/2013-116 zo dňa 13.11.2013 potvrdil Uznesenie súdu prvého stupňa.
Žalobkyňa bola 100 % úspešná. Čo sa týka samotnej žaloby, tu žalobkyňa opisuje postupnosť

jednotlivých pojednávaní a úkonov vykonaných v priebehu konania. Ďalej uviedla k podanej žalobe o
splnenie povinnosti, že žalobný petit pôvodnej žaloby bol formulovaný podľa možností v čase podania
návrhu (podľa vtedajšej právnej úpravy a bez žalobkyni prístupných dokumentov žalovaného). Tento
žalobný petit bol síce upravený, ale iba tak, ako uviedla, vypustením časti o predložení vyúčtovaní,
ktoré nebolo možné bližšie určiť bez dokumentov žalovaného, a ktoré žalovaný i napriek povinnosti
uloženej mu súdom nepredložil i keď ich mal k dispozícii, pričom túto skutočnosť žalobkyňa zistila až

po právoplatnom skončení veci, keď tieto dokumenty na základe Rozsudku súdu žalobkyni predložil
a ďalšie petity boli v podstate zlúčené do jedného. Čo sa týka žaloby, žalobkyňa uviedla, že bola
v konaní o poslednom uplatnenom nároku plne úspešná. Žalobkyňa ďalej uviedla, že tak, ako sa
vyjadrila už v odvolaní proti nepriznaniu trov súdom prvého stupňa, absolútne sa nemôže stotožniť
s rozhodnutím súdu, ktorý v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa bola v konaní úspešná o

poslednom uplatnenom nároku, ktorým nahradila všetky dovtedajšie petity, a teda by jej patrila náhrada
trov konania, avšak súd ďalej konštatuje, že spor je však vyvolaný oboma stranami, keď sa žalobkyňa
na jednej strane aktívne nezaujímala o dianie spoločenstva, kedy mohla získavať informácie o činnosti
spoločenstva priamo na zhromaždeniach vlastníkov, mohla sa zúčastňovať na prijímaní rozhodnutí,
a na druhej strane žalovaný nebol ochotný poskytovať žalobkyni súčinnosť za účelom odstránenia

pochybností, ktoré sa týkali vyúčtovaní, postupoval vo vzťahu k žalobkyni radikálne, keď jej odpojil
vodu, či kúrenie. V časti pôvodných petitov žaloby by žalobkyňa vo väčšej časti úspešná nemohla byť,
nakoľko väčšina pôvodných petitov nekorešpondovala s tým, na čo má žalobkyňa právo (napríklad
predloženie správ o činnosti, predloženie vyúčtovania za použitie fondu prevádzky, údržby a opráv - tu
je právom žalobkyne nahliadať do dokladov spoločenstva, nie je však povinnosťou žalovaného takéto

doklady žalobkyni doručovať). Jej úspešnosť bolo možné predpokladať iba v časti uvedenia rozvodov
vody a kúrenia do pôvodného stavu. Na základe týchto skutočností súd žalobkyni ako úspešnej strane
v konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal. Je spravodlivé, aby si strany znášali svoje trovy,
keďže sa obe pričinili o vznik tohto sporu. Spor jednoznačne spôsobil žalovaný, a to tým, že žalobkyni
predložil vyúčtovanie, ktoré bolo jednoznačne v rozpore so zákonom minimálne v časti vyúčtovania

fondu prevádzky, údržby a opráv, ktoré žalovaný vyúčtovával vlastníkom všetkých bytov i nebytových
priestorov v rovnakej výške, a nie tak ako určuje kogentné ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 183/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „Zákon o vlastníctve bytov“), podľa ktorého
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv
podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa §

19ods.4balkón,lódžiaaleboterasa,preúčelytvorbyfonduprevádzky,údržbyaoprávdomusazarátava
do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % podlahovej plochy balkóna, lódžie alebo terasy. Taktiež
žalovaný prestal so žalobkyňou po reklamácii prvého vyúčtovania doručeného žalobkyni komunikovať.
Nie je pravdou, že žalobkyňa sa aktívne nezaujímala o dianie spoločenstva, kedy mohla získavať
informácie o činnosti spoločenstva priamo na zhromaždeniach vlastníkov, mohla sa zúčastňovať na

prijímaní rozhodnutí. Žalobkyňa, vzhľadom ku skutočnosti, že sa dlhodobo zdržiava vo Y. Y. K., kde
býva, pracuje, má manžela a deti, ktoré tu chodia do školy, sa nemala ako dozvedieť o konaní schôdzí
vlastníkov bytov. Žalovaný jej, napriek ich dohode a zneniu zákona, žiadnu písomnú pozvánku na
schôdzevlastníkovbytovnezasielal,atočiužpoštouresp.e-mailom,pričome-mailovúadresužalovanej
mal od začiatku (dokonca ešte pred nadobudnutím vlastníctva bytu žalobkyňou - túto mu žalobkyňa

poskytla ihneď po podpísaní kúpnej zmluvy na predmetný byt žalobkyňou). Jednoznačne z vyjadrení -
podľa názoru žalobkyne, nezmyselných a účelových a tiež samotného konania žalovaného (neochota
zapojiť vodu a kúrenie, neinformovanie žalobkyne o schôdzach vlastníkov bytov a pod.), vyplýva, že
práve žalovaný vyvolal a po dobu 7 rokov účelovo spôsoboval prieťahy v konaní. Žalovaný tam, kde
mu to vyhovuje tvrdil, že žalobkyňa sa v byte zdržiava iba sporadicky, lebo žije v zahraničí a zase inde,

kde mu to zase vyhovuje presne opačne, poukazoval na to, že je vlastníčka bytu, žiadal od nej úhrady
v rozpore so zákonom, nebol ochotný jej predložiť doklady spoločenstva, akceptovať skutočnosť, že
vyúčtovanie je v rozpore so zákonom a pod. Jednoznačne tu nie sú dané žiadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali použitie ustanovenia § 257 C.s.p., a teda dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktorésúd plne úspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Žalobkyňa sa plne stotožňuje s názorom
žalovaného, že je nutné zohľadniť skutočnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu jej nároku na súde.
Základným dôvodom bolo odpojenie dodávky vody dňa 28.05.2013 a nemožnosť domôcť sa práva v

trestnom konaní a teda po viac ako 3 mesiacoch nemožnosti užívať byt bez vody - v letných mesiacoch,
keď žalobkyňa najčastejšie využíva tento byt - sa rozhodla vec riešiť v civilnom konaní a dňa 03.09.2013
podala návrhy na súd. Tomuto predchádzalo nesprávne vyúčtovanie za byt, pričom žalovaný porušoval
zákon - nesprávne účtoval fond opráv. Poukázaním žalobkyne na chybu žalovaného zrazu nebola
so žalovaným komunikácia možná. Tak ako bolo uvedené na pojednávaní dňa 26.11.2014 právna

zástupkyňa žalobkyne sa snažila viackrát skontaktovať so žalovaným, tento jej telefonáty však ignoroval.
Právna zástupkyňa žalobkyne tiež kontaktovala predchádzajúcu právnu zástupkyňu žalovaného H.. D.,
pričom táto jej jednoznačne povedala, že žalovaný žalobkyni neposkytne žiadne doklady a bude sa
baviť len súdnou cestou. Dňa 04.09.2014 právna zástupkyňa žalobkyne zaslala Mgr. Parákovi e-mail
za účelom uzatvorenia dohody, na ktorý žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobkyňa navrhla, aby jej súd
priznal 100% trov konania tak, ako si ich uplatnila podaním zo dňa 11.05.2021, pričom okrem toho žiada,

aby žalobkyni boli priznané trovy konania spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku za odvolanie vo
výške 5,- €, (ktoré opomenula zahrnúť do vyúčtovania trov konania zaslanému súdu dňa 11.05.2021),
t.j. aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti uhradiť trovy konania spočívajúce v zaplatených súdnych
poplatkoch vo výške 137,50 € na účet žalobkyne a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.576,35 € na
účet právnej zástupkyne žalobkyne.

7. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa.

9. Vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu súd opätovne posúdil nárok na priznanie náhrady trov
konania niektorej zo strán.

10. Sú nepopiera, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým
zásadou úspechu v konaní vychádzajúc z § 255 C.s.p. Samotná aplikácia § 257 C.s.p. prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania niektorej
zo strán, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov neprizná. Právna úprava nevylučuje vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa aj vo vzájomných

vzťahoch medzi účastníkmi (viď napríklad Uznesenie ÚS SR zo dňa 17.03.2015 sp. zn. II. ÚS 158/2015).
Súd preto posúdil všetky okolnosti súvisiace so stavom veci pred začatím sporu, správanie strán v
priebehu sporu i okolnosti uplatnenia nároku. Vždy je možné posúdiť okolnosti prejednávanej veci
i okolnosti týkajúce sa strán sporu. Je zrejmé, že v danom prípade sa žalobkyňa pôvodne podanou
žalobou domáhala rozhodnutia súdu o celkovo 8 petitoch, následne došlo k zmene žaloby a žalobkyňa

žiadala rozhodnutie súdu o 16 petitoch žaloby. Počas prvých pojednávaní súdu prezentovali obe
strany záujem na mimosúdnom vyriešení sporu, v dôsledku čoho sa pojednávania vždy odročovali.
Súd prvej inštancie prezentoval na základe podanej žaloby svoj právny názor počas konania, pričom
sčasti považoval po zmene žaloby niektoré z petitov za nevykonateľné z dôvodu ich všeobecného
formulovania (14.06.2019), následne tiež predbežne konštatoval, že v určitých častiach by nemohla byť

žalobkyňa úspešná z dôvodu, že zákon ňou požadované splnenie povinností žalovanému neukladá,
prípadne niektoré povinnosti boli zo strany žalovaného splnené, vytýkal žalobkyni dodržanie postupu
podľa zákona o vlastníctve bytov a podobne (14.11.2019), teda žalobkyňa si v uvedenom čase musela
byť vedomá toho, že v časti žaloby by úspešná byť nemohla. Aj v dôsledku predbežného posúdenia
súdu došlo k zmene žaloby na uloženie povinnosti nahliadnuť do dokladov, čomu bolo napokon zo strany

súdu aj vyhovené. Je teda zrejmé, že žalobkyňa dospela k zmene žaloby až po tom, čo súd prezentoval
svoje stanovisko k pôvodnej žalobe, kde by bola prevažne neúspešná. Preto priznanie trov konania
žalobkyni, ktorá bola úspešná v konaní o poslednom zmenenom návrhu, ku ktorému sa dopracovala až
v priebehu konania v dôsledku právneho názoru súdu by bolo nespravodlivé. Podľa názoru súdu spor
medzi stranami vznikol v dôsledku konania oboch strán, kedy strany nedokázali spoločne komunikovať a

problémyvyriešiť.Vyriešeniesporubolotedavzáujmeobochstránabolobypretoneprimeranetvrdé,ak
by priznanie trov zasiahlo iba žalovaného. Je potrebné zohľadniť celkové okolnosti sporu, jeho povahu.
Žalobkyňa má rovnako ako žalovaný svoj podiel viny na vzniku sporu, keď sa aktívne nezúčastňovala
na správe bytu a činnosti spoločenstva. Samotná skutočnosť, že žije mimo územia SR ešte neznamená,že nemôže využívať svoje práva, ktoré vo vzťahu k spoločenstvu má. Aktívnejšou účasťou na správe
by žalovaná mohla mnohým problémom predísť.

11. Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností súd preto konštatuje, že je spravodlivé, aby si v danom
prípade trovy znášali strany samy, a preto úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).