Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 18, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215094
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8116215094.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr.MonikyJuskovejaJUDr.EduardaValenčinavprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytom C. XX, XXX XX A., právne zastúpený: JUDr. Milan Szöllössy, advokát, so sídlom Mlynská 28, 040
01 Košice, IČO: 35 570 661, proti žalovanému: Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený: Mgr. Dalibor Tverďák,
advokátom, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 819 796, o náhradu škody z ublíženia na
zdraví, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/229/2016-232
zo dňa 03.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok prvoinštančného súdu vo vyhovujúcom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 1.648 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Nárok na náhradu sumy 658,20 eur zamieta.
Potvrdzuje zamietavý výrok nad rozsah 5 % úroku z omeškania zo sumy 1.648 eur od 18.7.2016 do
zaplatenia a 5 % úroku z omeškania zo sumy 10.300 eur od 18.7.2016 do 16.2.2017.
Vo zvyšku mení zamietavý výrok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5 % úrok z omeškania zo
sumy 1.648 eur od 18.7.2016 do zaplatenia a 5 % úrok z omeškania zo sumy 10.300 eur od 18.7.2016

do 16.2.2017, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania voči žalobcovi zo sumy 4.532 eur.
Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému z priznaného nároku v plnom
rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.307,20 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil v súlade s § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2, § 428, § 444 Občianskeho
zákonníka, § 4 ods. 1 a 2, § 11 ods. 6, 7 a 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, § 5 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1 a 6, § 8 ods. 4, § 10 ods. 1 a 4 zákona č. 437/2004 Z.z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.Prvoinštančný súd tak rozhodol v poradí druhým rozsudkom o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal
voči žalovanému náhrady škody z ublíženia na zdraví vo výške 29.664,- eur s prísl.. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode dňa 18.09.2013 na ul. L. Novomeského v Prešove, utrpel ako

cyklista, zrazený motorovým vozidlom zn. D. XXX, ev.č. E., ťažké ublíženie na zdraví. Motorové vozidlo
zn. D. XXX viedla vodička D. F. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá pri odbočovaní vľavo nedala prednosť
oproti idúcemu žalobcovi. Na základe uznesenia Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 07.01.2014, č.k.
3Pv 700/13/7707-7, bolo voči vodičke D. F. G. trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. podmienečne zastavené. Prevádzkovateľ motorového vozidla mal v

čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. v platnom znení, so žalovaným. V dôsledku úrazu žalobca utrpel
škodu na zdraví.

Vo veci bol dňa 21.01.2016 D. F. B., D. a D. F. E., D. z H. F. A. vypracovaný lekársky posudok
o sťažení spoločenského uplatnenia, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia stanovené

vo výške 1800 bodov (hodnotené dňa 01.10.2014). Pre rok 2014 bola určená výška náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod vo výške 16,48 eur. Náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia tak predstavuje sumu 29.664,- eur. Žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uplatnil dňa 30.03.2016 u žalovaného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu

sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 44.496,- eur, v zmysle zák. č. 437/2004 Z.z.. Uplatnený
nárok na náhradu škody nebol žalovaným v zákonnej trojmesačnej lehote uspokojený. Žalobca si
žalobou uplatnil 29.664 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 14.07.2016 (3 mesiace a 15 dní od
uplatnenia dňa 30.03.2016) do zaplatenia zo sumy 29.664,- eur.
Žalovaný listom zo dňa 11.04.2016 označenom ako Výzva na doloženie dokladov k škodovej udalosti

č. XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX oznámil žalobcovi, že zo strany poisťovne
došlo na základe predložených dokladov k pochybnostiam o správnosti bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia, preto požiadal o spracovanie znaleckého posudku.
Dňa 23.06.2016 bolo spracované odborné vyjadrenie č. 162/2016 I. H. D. J. B. H., znaleckou
organizáciou v odbore zdravotníctvo a farmácia, kde sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu

vyplývajúce z mozgových duševných porúch, ktoré sú trvalým následkom úrazu, boli navrhnuté hodnotiť
pod položkou 253 ako poúrazovú miernu kognitívnu poruchu a postkontúzny syndróm - počtom 600
bodov a uvedené bodové hodnotenie vzhľadom k veku a možností spoločenského uplatnenia bolo
navrhnuté zvýšiť o 50 %, teda celkovo na 900 bodov.
V odbornom vyjadrení č. 319/2016 znalecká organizácia ohodnotila aj telesné poškodenie zdravia tak,

že sa stotožnila s položkami uvedenými v lekárskom posudku, a to položkou 284b, ktorú ohodnotila
na 50 bodov, ďalej položku 287 ohodnotila na 150 bodov, položku 325c (niekde uvedená aj ako 325e)
ohodnotila na 50 bodov), položku 396a na 100 bodov. Položka označená ako 433a bola ohodnotená
na 100 bodov.
Pri somatických položkách, okrem položky č. 433a však v odbornom posudku ustálila zvýšenie sťaženia

spoločenského uplatnenia o 50 %, ktoré vysvetlila v odbornom vyjadrení č. 79/2017 tým, že porovnala
priemernú dĺžku života mužov v populácii a vek žalobcu.
Podaním zo dňa 8.09.2016 zobral žalobca v časti zaplatenia sumy 14.832,- eur spolu s 5 % úrokom z
omeškania od 14.07.2016 do zaplatenia späť a konanie v tejto časti navrhol zastaviť, pretože žalovaný
plnil vyššie uvedenú sumu. Uvedená suma prestavuje sťaženie spoločenského uplatnenia pri položke

253, kde žalobca plnil pred podaním žaloby a táto položka predstavuje bodové ohodnotenie tohto
sťaženia spoločenského uplatnenia v základe vo výške 600 bodov navýšené o 50 % (300 bodov), teda
spolu 900 bodov.
Po podaní žaloby žalovaný opätovne čiastočne poskytol žalobcovi plnenie, čo oznámil v podaní zo dňa
16.2.2017.Všetkypoložkypriznanéztitulusomatickéhopoškodeniazdraviažalovanýuznalzadôvodné,

taktiež súhlasil s navýšením položiek (okrem položky 433a), avšak len o 50 %. Preto plnil čiastočne vo
výške 10.300 eur (625 bodov) na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.2.2020.
Vzhľadom na uvedené žalobca vo vzťahu k položke 10.300 eur s prísl. zobral čiastočne žalobu späť.
V rozsahu oboch späťvzatí v rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/229/2016-19 zo dňa 24.4.2017
bolo právoplatne konanie zastavené.

Predmetom ďalšieho konania bol už len sporný zvyšok nároku.
V znaleckom posudku znalkyňa D. G. K. uviedla, že v danom prípade aplikácia položky 255 podľa
lekárskeho posudku nie je správna, správne má byť aplikovaná položka 253. Znalkyňa ohodnotilapoložku 253 jednak sumou 260 eur (postkontúzny syndróm) a v rozsahu 780 bodov ako distímia
a disfória s úzkostnou nepohodou. Spolu tento nárok ustálila na 1.040 bodov.
V tomto štádiu konania po tom, čo súd pripustil rozšírenie uplatneného nároku o sumu 659,20 eur,

ktorá predstavuje rozdiel medzi pôvodným bodovým ohodnotením v lekárskom posudku a bodovým
ohodnotením znalkyne D. G. K., predmetom konania bola istina vo výške 5.191,20 eura a úroky
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.532 eur od 14.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 659,20 eura
od 31.1.2020 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 306,18 eura.
Prvoinštančný súd považoval uplatnený nárok za čiastočne dôvodný. Žalobcovia si uplatnili nárok na

sťaženie spoločenského uplatnenia vypracovaný na základe lekárskeho posudku. V zmysle lekárskeho
posudku nárok predstavuje 1800 bodov, kde psychické následky sú obodované pod položkou 255
v počte 1000 bodov a somatické následky pod položkou 284b, 287, 325e, 396a a 433a, spolu vo výške
800 bodov, teda spolu celý lekársky posudok 1800 bodov. Žalovaný predložil súdu odborné vyjadrenie
sťaženia spoločenského uplatnenia, a to na psychické následky, kde odborné vyjadrenie stanovilo túto
položku namiesto 255 položkou 253 s počtom bodov 600, vzhľadom na vek v čase úrazu a možnostiam

spoločenského uplatnenia v odbornom vyjadrení je navrhované zvýšenie o 50 %, teda 900 bodov.
Somatické následky tak, ako ich ustálili lekári v lekárskom posudku, položkovite ostávajú nezmenené
s tým, že ich ohodnotenie podľa odborného posudku predstavuje 625 bodov.
Spolu v odbornom vyjadrení je ustálený počet bodov, na rozdiel od lekárskeho posudku, na 1525.
Medzi stranami sporu sporná otázka bola položka 255 a zvýšenie bodového hodnotenia na dvojnásobok

pri jednotlivých položkách, okrem položky 433a.
Prvoinštančný súd po nariadenom znaleckom dokazovaní dospel k záveru, že položka č. 255 pri sťažení
spoločenského uplatnenia nie je uvedená správne, preto znalkyňa odporúčala aplikovať položku 253
tak, ako to bolo uvedené v odbornom vyjadrení znaleckej organizácie. Znalkyňa však na rozdiel od
všetkých ostatných, lekárskeho posudku aj odborného vyjadrenia, dospela k záveru, že táto položka má

byť ohodnotená jednak 260 bodmi z titulu postkontúzny syndróm a sumou 780 bodov z titulu dystýmia
a dysfória a úzkostná nepohoda. Teda spolu psychické následky predstavovali 1040 bodov. Uvedená
suma je o 40 bodov vyššia ako v lekárskom posudku, preto žalobca na pojednávaní dňa 8.6.2020 rozšíril
uplatnený nárok o týchto 40 bodov, teda o 659,20 eura.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že psychické následky u žalobcu je namieste odškodniť v rozsahu

znaleckého posudku D. G. K. vo výške 1040 bodov.
Pri navýšení položiek za somatické následky prvoinštančný súd dospel k záveru, že nie je daný
rozpor medzi lekárskym posudkom, odborným vyjadrením a vo vzťahu k jednotlivými položkám, a preto
považoval uvedené nároky čo do jednotlivých položiek za správne. Pokiaľ sa však týka navýšenia, vo
vzájomnom rozpore sú lekársky posudok a odborné vyjadrenie. Lekársky posudok ráta s dvojnásobkom

a odborné posúdenie len s 50 % navýšením. K uvedeným položkám a navýšeniu sa znalkyňa D. K.
vyjadriť nevedela, pretože táto sa špecializuje na odbor, ktorý ju oprávňoval zaujať znalecké stanovisko
k psychickým následkom. Bolo preto na žalobcovi, aby odstránil rozpor pri navýšení týchto položiek
za somatické následky sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca však vo vzťahu k tomuto nároku
nenavrhol žiadne dôkazy, a preto podľa prvoinštančného súdu neuniesol dôkazné bremeno a priznal

prvoinštančný súd žalobcovi len navýšenie vo výške 50 % v zmysle odborného vyjadrenia, do ktorej
výšky bol nárok nesporne preukázaný.
Preto v prevyšujúcej časti navýšenie somatických položiek sťaženia spoločenského uplatnenia nad
priznanú sumu prvoinštančný súd nárok zamietol.
Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.532 eur od 14.7.2016 do

zaplatenia, ďalej zo sumy 659,20 eura od 31.1.2020 do zaplatenia a úrok z omeškania kvantifikovaný
na sumu 306,18 eura. Prvoinštančný súd zistil, že žalovaný bol vyzvaný žalobcom na úhradu plnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia listom zo dňa 30.3.2016, vtedy žalobcovi bol doručený ako
príloha lekársky posudok a lekárske správy. Listom zo dňa 11.7.2016 žalovaný oznámil žalobcovi
poistné plnenie, pričom namiesto položky 255 bola vykonaná zámena na položku 253 a bolo žalobcovi

oznámené, že somatické následky budú predmetom vyjadrenia po posúdení príslušným znalcom.
Prvoinštančný súd v danom prípade poukázal na ust. § 11 ods. 8, § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001
Z.z. a dospel k záveru, že nárok na úroky z omeškania žalobcovi nevznikol. Ten by bol daný až splnením
povinnosti na plnenie v zmysle súdneho rozhodnutia po jeho vykonateľnosti. Bolo preukázané, že
žalovaný po tom, ako si žalobca u neho uplatnil nárok, oznámil poistné plnenie k psychickým následkom.

K somatickým následkom sa mal vyjadriť po posúdení príslušným znalcom. Keďže žalovaný si svoju
povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 6 zákona 381/2001 Z.z. splnil, nevzniklo žalobcovi právo na zaplatenie
úrokov z omeškania, pričom prvoinštančný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp.
zn. 3Cdo 145/2017, resp. 1Cdo 212/2017.O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobca
zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 14.832 eur späť, pretože žalovaný plnil dňa 11.7.2016, pred
podaním žaloby. V časti sumy 10.300 eur zobral žalobu späť pre plnenie žalovaného po podaní žaloby.

Teda žalobca bol úspešný v časti zaplatenej sumy 2.307,20 eur zo sumy 5.191,20 eur.
Prvoinštančný súd považoval úspešnosť žalobcu z dôvodu, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté, bola
mu spôsobená škoda. Žalobcovi bolo síce poskytnuté plnenie pred podaním žaloby, avšak vo zvyšku si
musel uplatniť nárok na súde. S poukazom na názor Ústavného súdu vyjadrený v náleze II.ÚS 225/2020,
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom pri vyčíslení

sa bude vychádzať jednak z prisúdenej sumy a taktiež zo sumy, ktorú žalovaný plnil po podaní žaloby.
Prvoinštančný súd sa zaoberal aj námietkou premlčania nároku žalobcu uplatneného zmenou žaloby
zo dňa 19.3.2020, kde žalobca uplatňoval rozšírenie nároku o sumu 659,20 eura. Prvoinštančný súd
považoval námietku premlčania za nedôvodnú. V čase podania žaloby mal žalobca lekársky posudok
osťaženíspoločenskéhouplatnenia,nazákladektoréhobolosťaženiespoločenskéhouplatnenia,pokiaľ
ide o psychické následky, ohodnotené vo výške 1000 bodov. V priebehu konania bol vypracovaný

znalecký posudok, kde tento nárok bol ohodnotený na 1040 bodov. Na základe takéhoto ohodnotenia
žalobca žiadal svoj nárok zvýšiť o 40 bodov. Nejde o novouplatnený nárok, jedná sa od počiatku
o náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku dopravnej nehody, preto sa na
psychické následky sťaženia spoločenského uplatnenia nevzťahuje iný režim plynutia premlčacej doby,
ktorá spočívala. Nárok žalobcu teda nie je premlčaný.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti zamietavému
výroku napadnutého rozsudku. Žalobca považoval za dôvodný odvolací dôvod, ktorý spočíva
v nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci.
Žalobca poukázal na to, že na základe lekárskeho posudku si podaním zo dňa 30.3.2016, ktoré podanie

prevzal žalovaný 1.4.2016, uplatnil právo na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia.
Nárok preukázal lekárskym posudkom, ktorý predstavoval 1800 bodov, kde položka 255 vo výške
1000 bodov predstavovala psychické problémy z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu
a somatické zdravotné ťažkosti predstavovali 800 bodov. Len lekárskym posudkom podľa zákona
č. 437/2004 Z.z. sa zákonným určeným spôsobom preukazuje bolestné a sťaženie spoločenského

uplatnenia. Povinnosťou žalovaného bolo uplatnený nárok do 3 mesiacov preveriť podľa § 11 ods. 6
zákona č. 381/2001 Z.z. Neposkytnutie plnenia v danom čase považoval žalobca za dôvod podania
žaloby, ktorá bola podaná dňa 21.7.2016, kde si žalobca uplatnil nárok na 29.664 eur (1800 bodov x
16,48 eura) a 5 % ročný úrok z omeškania od 14.7.2014 do zaplatenia (uplatnenie + 3 mesiace + 15 dní).
Žalovaný čiastočne plnil 14.832 eur, čo oznámil v podaní zo dňa 11.7.2016, a to jedine položku 253 za

duševné poruchy ohodnotené znaleckou organizáciou forensic.sk na 900 bodov. Znalecká organizácia
vypracovala odborné vyjadrenie bez osobného vyšetrenia poškodeného. Odborné vyjadrenie nie je
zákonnoulistinou(lekárskyposudok,znaleckýposudok),ktorýmsavýškanárokupreukazuje.Somatické
zdravotné ťažkosti žalobcu boli plnené až 16.2.2017, po uplynutí 10 mesačnej lehoty od prijatia
uplatneného práva na náhradu škody dňa 1.4.2016 vo výške 10.300 eur. Preto žalobcovi patrí právo

uplatniť si už z plnenej sumy 10.300 eur aj 5 % ročný úrok z omeškania od 14.7.2016 do 16.2.2017
vo výške 306,18 eura.
Žalovaný plnil sťaženie spoločenského uplatnenia na základe odborného vyjadrenia znaleckej
organizácie H., ktoré určilo zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zákona
č. 437/2004 Z.z. bez osobného vyšetrenia žalobcu a bez toho, aby zvýšenie od stola zodpovedalo

skutočnému poznaniu, aké mal poškodený obmedzenia alebo ako stratil možnosť uplatniť sa v živote
a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie zdravia. Preto žalovaný uvedené namietal
a trval na zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia pri každej položke podľa § 10 ods. 4 zákona č.
437/2004 Z.z. o 100 %, pretože lekársky posudok bol vypracovaný na základe osobného vyšetrenia
žalobcu. Keďže žalovaný čiastočne plnil, ostalo plnenie 4.532 eur.

Znaleckým posudkom došlo k zvýšeniu bodového hodnotenia psychických problémov žalobcu, kde
znalkyňa D. K. túto položku označila pod č. 253 a celkovo bodové ohodnotenie jej priznala vo výške 1040
bodov. Keďže toto bodové hodnotenie znalkyňa zvýšila o 40 bodov, žalobca si uplatnil rozšírením žaloby
nárok o 659,20 eura, teda spolu si uplatňuje 5.191,20 eur. Výška uplatneného nároku bola preukázaná
zákonným spôsobom, a to lekárskym posudkom alebo znaleckým posudkom, nie odborným vyjadrením,

ktoré mal k dispozícii žalovaný. Pretože len lekársky alebo znalecký posudok sú zákonom predpísané
spôsoby preukázania výšky škody na zdraví.
Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, žalobca poukázal na to, že žalovaný mu neposkytol plnenie
vyplývajúce z § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., pričom somatické nároky mu boli poskytnuté až dňa16.2.2017, teda vyše 10 mesiacov od prevzatia a preukázania práva na náhradu škody dňa 1.4.2016.
Žalovaný bol povinný správať sa podľa § 11 ods. 6 písm. a/, b/ zákona č. 381/2001 Z.z. a poskytnúť mu
v 15 dňovej lehote náhradu škody. V opačnom prípade sa žalovaný dostal do omeškania. Nie je pravdou,

že čas plnenie nastáva až rozhodnutím súdu, ako to uzavrel prvoinštančný súd. Je potrebné vychádzať
z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého jednoznačne poškodenému
vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj úroky z omeškania.
Preto žiadal odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť.

5. K odvolaniu žalobcu zaujal písomné stanovisko žalovaný. Žalovaný uviedol, že zotrváva na
svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách a poukázal na dôvody svojho odvolania. Považoval
odvolanie žalobcu za nedôvodné. Žalovaný poukázal na to, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu
a argumentácia žalobcu k ním predloženému lekárskemu posudku, ktorého obsah bol vyvrátený
znaleckým dokazovaním, je bezpredmetná. Znalecký posudok D. K. konštatuje nesprávnosť lekárskeho
posudku predloženého žalobcom, a to tak do jednotlivých položiek uplatneného sťaženia spoločenského

uplatnenia, ako aj vo vzťahu k navýšeniu podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. nad rozsah 50 %.
Lekársky posudok bol vyvrátený znaleckým dokazovaním vykonaný znaleckou organizáciou H., ako aj
znaleckým dokazovaním súdom stanovenou znalkyňou D. K..
Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, žalovaný poukázal na § 11 ods. 6, 8 zákona č. 381/2001 Z.z.,
ďalej na § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že po uplatnení nároku na náhradu škody

žalovaná oznámila žalobcovi písomné dôvody, pre ktoré nebolo možné poskytnúť poistné plnenie
listom zo dňa 11.4.2016, pretože došlo k pochybnostiam o správnosti bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia. Žalovaná požiadala o vydanie znaleckého posudku. Preto splnila si svoje
zákonom stanovené povinnosti a nedostala sa podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. do omeškania.
Preto omeškanie podľa § 517 ods. 2 OZ, vzhľadom na osobitnú úpravu v ustanoveniach zákona č.

381/2001 Z.z. nie je prípustné. Žiadala, aby odvolací súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol.

6. Vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že znalecká organizácia forensic.sk
nevypracovala znalecký posudok podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, ale len odborné vyjadrenie,
čo nie je znaleckým posudkom. Pre účely zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a pre

uplatnený nárok na uplatnenie spoločenského uplatnenia sa nárok preukazuje lekárskym posudkom
alebo znaleckým posudkom a podmienkou je osobné vyšetrenie poškodeného. Odborné vyjadrenie
vypracované znaleckou organizáciou nie je listinou so zákonom určeným obsahom, ktoré by bolo
použiteľné pri aplikácii zákona č. 437/2004 Z.z. Odborné vyjadrenie bolo vypracované bez osobného
vyšetrenia žalobcu. Túto okolnosť namietala aj znalkyňa aj D. K. vo svojom znaleckom posudku pri

posudzovaní psychických následkov v odbornom vyjadrení H., kde uviedla, že bez osobného vyšetrenia
poškodeného je neobjektívne a nie je správne. Žalobca ďalej trval na priznaní úrokov z omeškania,
uviedol, že právna teória stabilne hovorí o troch základných funkciách úrokov z omeškania, a to
preventívnej, represívnej a funkcii satisfakčnej. Ust. § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení
stanovuje aplikáciu osobitných predpisov s priamym odkazom na Občiansky zákonník za podmienky,

že samotný zákon č. 381/2001 Z.z. nestanoví inak. Citované ustanovenie tak explicitne zakladá
subsidiaritu Občianskeho zákonníka k zákonu č. 381/2001 Z.z., a preto je nepochybné, že na predmetný
právny vzťah sa vzťahuje Občiansky zákonník ako základný súkromnoprávny predpis v podmienkach
Slovenskej republiky. Zákon č. 381/2001 Z.z. aplikáciu § 517 OZ nevylučuje. Preto, keď si poisťovateľ
nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škody riadne

a včas (§ 11 ods. 6 písm. a/, b/, § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.) dostáva sa do omeškania podľa
§ 517 ods. 1 OZ. Žalobca ďalej poukázal na to, že názory Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje
žalovaný, a to 3Cdo/135/2017 a 1Cdo/212/2017 boli nálezom Ústavného súdu SR III.ÚS 309/2020-33 zo
dňa 14.10.2001 a III.ÚS 214/2020-29 zo dňa 14.10.2021 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie
Najvyššiemu súdu SR.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný v odvolaní
namietal vyhovujúci výrok a výrok o trovách konania. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Žalovaný uviedol, že pred podaním žaloby v prospech žalobcu plnil sumu 14.832 eur, ktorá suma
predstavuje v súlade s odborným vyjadrením znaleckej organizácie za psychické následky pod položkou253,ohodnotenejna600bodov,navýšenejo50%-900bodov.Žalobcasiuplatnilspolužalobounáhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia sumu, ktorá sčasti už mu bola vyplatená a ako nedôvodnú časť
nároku žalobca o túto sumu zobral žalobu späť.

Z titulu uplatnenia nároku žalobcu zo sťaženia spoločenského uplatnenia pri psychických následkoch
bola medzi žalobcom a žalovaným sporná suma 1.648 eur. Súdom stanovená znalkyňa konštatovala, že
položka 255 v zmysle lekárskeho posudku je stanovená nesprávne, hodnotenie položkou 253 v zmysle
odborného vyjadrenia znaleckej organizácie forensic.sk je správne, teda závery uvedené v lekárskom
posudku predloženom žalobcom boli vyvrátené znaleckými úkonmi znalkyne stanovenej súdom, aj

znaleckou organizáciou H.. Tým bola potvrdená dôvodnosť pochybností žalovaného o správnosti
lekárskeho posudku. Psychické následky boli znaleckou organizáciou u žalobcu pod položkou 253
ustálené v počte 90 bodov. Znalecký posudok určený a vypracovaný súdom D. K. tieto následky
hodnotil v počte 1040 bodov. Tieto znalecké úkony stoja, čo do celkového počtu bodov, proti sebe. Ide
vsúladespredchádzajúcimizávermiodvolaciehosúduodôkazyrovnakejprávnejsily,dôkaznébremeno
na preukázanie žalobcom uplatneného nároku zaťažovalo žalobcu, ktorý na preukázanie dôvodnosti

uplatneného nároku nenavrhol a ani neprodukoval žiaden dôkaz, neuniesol dôkazné bremeno, čo má
byť dôvodom na zamietnutie žaloby. Naviac, navýšenie psychických problémov nastalo z dôvodu, že
žalobcavrozhodnomobdobínevyhľadalodbornúpsychiatrickúapsychoterapeutickúpomoc,čomaloza
následok distimicko-disforický vývoj, teda diagnózu, ktorú znalkyňa ohodnotila celkovým počtom bodov
780. Ide o okolnosť, ktorú je potrebné posúdiť na vrub žalobcu. Žalovaný poukázal na spoluzavinenie

žalobcu, touto otázkou sa však prvoinštančný súd nezaoberal. Spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody
malo mať za následok neúspech žalobcu v spore, a teda malo byť dôvodom na zamietnutie žaloby.
Zmenou žaloby, kde si žalobca uplatňoval navýšenie o 40 bodov pri psychických problémoch spolu
vo výške 659,20 eura, predstavuje ďalší novouplatňovaný nárok, ktorý si žalobca doposiaľ v konaní
neuplatňoval. Tento nárok je nepreukázaný a nedôvodný. Žalovaný namietal premlčanie takéhoto

novouplatneného nároku pred prvoinštančným súdom. Zdravotný stav v zmysle znaleckého posudku
žalobcu bol ustálený najneskôr 2 roky po dopravnej nehode, t.j. najneskôr ku dňu 18.9.2015.V zmysle
odborného vyjadrenia č. 162/2016 bol zdravotný stav žalobcu ustálený 1 rok od úrazu. S poukazom
na uvedené je zrejmé, že pri hodnotení novouplatneného nároku došlo k ustáleniu zdravotného stavu
najneskôr 18.9.2015. Žalobca si svoj nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia na základe položky

253 uplatnil až podaním zo dňa 19.3.2020. Subjektívna premlčacia doba teda uplynula najneskôr dňa
18.9.2017.
Vznesená námietka premlčania predstavuje ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby.
Žalovaný namietal aj rozhodnutie o náhrade trov konania. Žalobca podal žalobu aj v sume 14.832
eur zjavne nedôvodne, v tejto časti žalovaný plnil ešte pred podaním žaloby. Žaloba bola podaná dňa

25.7.2017, kde si žalobca pôvodne uplatnil sumu 29.664 eur. V sume 14.832 eur došlo k späťvzatiu
azastaveniukonaniaavtejtočastizodpovedázazastaveniekonaniažalobca.Vzhľadomktomužalobca
podal 50 % žalobu nedôvodne, a preto mu v tomto rozsahu nemôže prináležať nárok na náhradu trov
konania aj v sume 14.832 eur.
Žalovaný žiadal, aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil prvoinštančný rozsudok tak, že žalobu

žalobcu zamietne a o trovách konania rozhodne tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
nárok.

8. K odvolaniu žalovaného zaujal písomné stanovisko žalobca. Poukázal na to, že nárok na náhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia si uplatnil na základe lekárskeho posudku, kde jeho nárok bol

ohodnotený na 1800 bodov. Náhrada škody sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, čo vyplýva
zo zákona č. 437/2004 Z.z. Povinnosťou žalovaného bolo do 3 mesiacov o škodovej udalosti preveriť
uplatnený nárok a informovať a plniť žalobcovi. V podaní zo dňa 11.7.2016 žalovaný plnil čiastku 14.832
eur len za duševné poruchy, pričom vychádzal z odborného vyjadrenia, ktoré bolo vypracované bez
osobného vyšetrenia poškodeného. Odborné vyjadrenie nie je zákonom určenou listinou, na základe

ktorého sa podľa § 4 ods. 2, § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. mala náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia poskytovať. Za somatické zdravotné ťažkosti vo výške 625 bodov poskytol žalovaný plnenie
vo výške 10.300 eur až dňa 16.2.2017, teda po uplynutí 10 mesiacov od prijatia uplatnenia práva na
náhradu škody zo dňa 1.4.2016. Opäť hodnotenie znaleckou organizáciou forensic.sk bolo vykonané
bez osobného vyšetrenia žalobcu. Teda žalovaný plnil vo výške 25.132 eur a ostalo plniť 4.532 eur

s úrokmi z omeškania. V znaleckom posudku D. K. došlo v psychických diagnózach ustálenie bodového
hodnotenia na 1040 bodov (položka 253), preto žalobcovi patrí aj uvedené zvýšenie preukázané
v znaleckom posudku o 40 bodov, teda o 659,20 eur. Prvotnou príčinou psychických problémov žalobcu
je autonehoda. Vtedy žalobca utrpel traumatické poškodenie mozgu. Žalobca zmenou žaloby menil lenvýšku uplatneného nároku, vzhľadom na závery znaleckého posudku, nie však nárok samotný. K zmene
žaloby došlo po zmene rozhodujúcich skutkových okolností, na ktorých pôvodná žaloba spočívala.
Nemenili sa žiadne rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nárok na náhradu škody, a preto nejde

o nový nárok. Jedná sa od začiatku o nárok na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví, a preto
námietka premlčania je nedôvodná. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený o škode
skutočnedozvie,nie,kedysadozvedelibaopredpokladanejškode.Pretonároknanáhraduza40bodov
nie je premlčaný s poukazom na § 106 ods. 1 a § 112 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k trovám
konania žalobca poukázal na to, že žalovaný zavinil vedenie konania, keďže svoje povinnosti si nesplnil

v zákonom stanovenej lehote podľa § 11 ods. 6, 7 zákona č. 381/2001 Z. z. a rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku. Je dôležité rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce, a preto, pokiaľ
satýkazásahudožalobcovhopráva,tentozásahbolpreukázaný,výškaujmyjedruhotnáanadväzujúca.
Preto aj výrok o trovách konania je správny.

9. K vyjadreniu žalobcu zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý odkázal na odvolanie voči rozsudku,

v ktorom vyčerpávajúcim spôsobom uviedol argumentáciu na podporu svojich tvrdení. Žalovaný zotrval
na svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách a považoval za neúčelné a nehospodárne ďalšie
opakovanie argumentácie.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté výroky rozsudku

prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je čiastočne správne.

11. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f, h CSP).

12. Súdne rozhodnutie trpí podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorený jeho skutkový základ, buď chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dokazovania,

nesprávnym vyhodnotením dôkazov, alebo že je daný predpoklad „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími
prípustnými prostriedkami procesnej obrany alebo útoku.
Pokiaľ žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov, odvolací súd uvedenú
námietku nepovažoval za správnu, pretože prvoinštančný súd hodnotil všetky vykonané dôkazy podľa
svojej úvahy, každý dôkaz samostatne a následne všetky vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov

uviedol v odôvodnení rozsudku, vysporiadal sa s dôležitosťou a pravdivosťou všetkých dôkazov
a výsledky hodnotenia zodpovedajú pravidlám formálnej logiky.

13. Nesprávne právne posúdenie je dané, ak na zistený skutkový stav súd a) neaplikoval príslušnú
právnu normu, b) aplikoval nesprávnu právnu normu, c) obsah správnej právnej normy nesprávne

interpretoval, alebo d) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
Nesprávne právne posúdenie zistil odvolací súd pri niektorých odvolacích námietkach ako dôvodné.
K uvedenému zaujal v jednotlivých prípadoch samostatné stanoviská.

14. Žalovaný v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd sa dopustil vady konania, keď nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Obsah práva na spravodlivý proces je široký a predstavuje predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach

a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.

Pochybenie súdu a odvolací dôvod je daný v prípade, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
realizáciu práva strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie
sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého
konania.Žalovaný v odvolaní bližšie nekonkretizoval pochybenie súdu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Odvolací
súd žiadne pochybenie v rozsahu, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie prvoinštančného
súdu zrušiť a uznať tento odvolací dôvod za dôvodný, nezistil.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

Súd prvej inštancie v rozsahu skúmania nároku čo do základu a výšky sťaženia spoločenského
uplatnenia v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny
záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia čo do základu a výšky odvolací súd udáva:

Princíp kontradiktórnosti a zásada formálnej pravdy (resp. zásada prejednacia), obsiahnuté v čl. 8
a 9 základných princípov Civilného sporového poriadku, spočívajú v tom, že každá zo strán sporu
je povinná niesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom tých skutkových okolností, ktorých
existencia predurčuje jej výhru v súdnom spore; súd bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno nenesie a
pri rozhodovaní vychádza len z toho, čo tvrdili a preukázali strany sporu.

Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil.
Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia

dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy
neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už
z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

18. Žalobca v konaní namietal, že prvoinštančný súd nebral do úvahy skutočnosť, že nárok na náhradu
škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia preukázal lekárskym posudkom zo dňa 21.01.2016,
v ktorom lekári D. F. B., D. a D. F. E., D. ohodnotili somatické zdravotné ťažkosti žalobcu na 800 bodov.

Namietali závery odborného vyjadrenia znaleckej organizácie H., ktorá pri určení zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia vychádzala bez osobného vyšetrenia žalobcu a navýšenie „zvolili“ vo výške
50 %. Poukázal na znalecký posudok D. K., ktorá takýto postup pri navýšení podľa § 10 ods. 4 zák.
č. 437/2014 Z.z. nepovažovala za správny. Za správny žalobca považoval lekársky posudok potvrdený
týmto znaleckým posudkom.

Odvolací súd uvedenú námietku žalobcu posúdil ako nedôvodnú.
Sporné navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2014 Z.z. bolo pri
položkách 284b, 287, 325e, 396a určené lekármi v lekárskom posudku zo dňa 21.1.2016. Žalobca si
nárok voči žalovanému uplatnil v rozsahu takéhoto navýšenia, pri každej uvedenej položke o 100 %.
S navýšením o 100 % nesúhlasil žalovaný, rozsah navýšenia spochybnil práve odborným vyjadrením

č. 319/2016 znaleckej organizácie H., kde vzhľadom na vek poškodeného nepotvrdili navýšenie
dvojnásobné, ale o 50 %. V odbornom vyjadrení č. 79/2017 bližšie uviedli, že k takémuto záveru dospeli
z metodologického hľadiska pri pomernom číselnom vyjadrení veku poškodeného v čase dopravnej
nehody k priemernej dĺžke života mužov v populácii SR (72 rokov).
Na základe týchto odborných vyjadrení došlo k vzniku dôvodných pochybností o správnom hodnotení

zvýšenia bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku (nad 50 %).
V súlade so závermi odvolacieho súdu o dôkaznom bremene žalobcu (posledný odsek bodu 12
uznesenia č.k. 17Co 150/2017-184), po tom, čo navýšenie nad 50% (do 100%) podľa § 10 ods. 4 zák.
č. 437/2014 bolo dôvodne spochybnené, na rozptýlenie týchto pochybností mohol žalobca požiadaťo vydanie znaleckého posudku, ktorý by dal odpoveď na spochybňujúce závery odborného vyjadrenia
spoločnosti forensic.sk ohľadne tejto časti uplatneného nároku.
Žalobca však znalecký posudok nežiadal. Závery, resp. konštatovania znalkyne D. G. K. o navýšení

podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2014 sa dotýkajú len psychických následkov sťaženia spoločenského
uplatnenia, nie somatických následkov. Znalkyňa uviedla, že k položkám 284b, 287, 325c, 396a nie
je kompetentná sa vyjadriť ako znalec z odvetvia Psychiatria. Preto odvolacia námietka, že spornosť
odborného vyjadrenia organizácie forensic.sk bola vyvrátená znaleckým posudkom, nie je dôvodná.
Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď vychádzal z navýšenia položiek 284b, 287, 325e

(niekde ako 325c), 396a podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2014 v rozsahu preukázaných a nesporných 50 %.
Navýšenie o ďalších 50 % (do 100 %) ostalo dôvodne spochybnených, t.j. nepreukázaných a preto
v tejto časti správne prvoinštančný súd žalobu zamietol (175 bodov x 16,48 eur = 2.884 eur). V tejto
časti odvolací súd zamietavý výrok prvoinštančného rozsudku potvrdil.

Žalobca v odvolaní namietal zamietnutie žaloby v rozsahu úrokov z omeškania. Namietal závery

prvoinštančného súdu, podľa ktorých úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. sú
viazané na nesplnenie peňažnej povinnosti žalovaného vyplývajúcej z § 11 ods. 6 písm. a) alebo b)
tohto zákona.

Pri odôvodňovaní tohto uplatneného nároku prvoinštančný súd vychádzal z rozhodnutia NS SR sp. zn.

3Cdo 145/2017 a 1Cdo 212/2017.
Odvolací súd zistil, že právny názor NS SR vyjadrený v týchto rozhodnutiach bol podrobený skúmaniu
Ústavným súdom SR a bolo konštatované porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozhodnutia boli zrušené a vrátené na ďalšie konanie

NSSR.
Preto nie je možné už názor NS SR prijať ako ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Podľa čl. 2 ods. 2 CSP v otázke priznania úrokov z omeškania podľa § 11 ods. 8 v spojení s § 11 ods. 6
zák. č. 381/2001 Z.z. takejto rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít zatiaľ niet, preto odvolací
súd bol povinný vychádzať z legitímnych očakávaní strán sporu na spravodlivé rozhodnutie.

Odvolací súd vychádzal z výkladu Ústavného súdu pri posúdení dôvodnosti uvedených ústavných
sťažností.
Vzťah žalobcu ako poškodeného pri dopravnej nehode a žalovanej poisťovne vychádza z § 15 ods.
1 zák. č. 381/2001 Z.z. Žalobca má voči poisťovni svoj nárok uplatniť si priamo (tak isto aj voči
prevádzkovateľovi motorového vozidla alebo voči vodičovi motorového vozidla) a je povinný nárok

preukázať. Ide o osobitný vzťah, ktorý spočíva vo verejnoprávnej potrebe náhrady škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla. Preto všeobecné nároky na úročenie pri omeškaní sa nespravujú §
563 OZ, ale zákon ráta s osobitnou úpravou uvedenou v § 11 ods. 6, 7 a 8 zák. č. 381/2021 Z.z.
Povinnosťou poisťovne je preto správať sa podľa § 11 ods. 6 a 7, vykonať prešetrenie uplatneného
nároku a o výsledku informovať žalobcu (§ 11 ods. 6) do troch mesiacov odo dňa oznámenia

poškodeného o škodovej udalosti a do 15 dní od skončenia prešetrovania poskytnúť poistné plnenie.
Poisťovňa sa dostáva do omeškania s plnením poistného márnym uplynutím 3 mesiacov a 15 dní
náhrady za uplatnený nárok.
Vprejednávanejveciprvoinštančnýsúdmalpreukázané,žežalobcasinároknasťaženiespoločenského
uplatnenia vo výške 44.496 eur uplatnil v podaní zo dňa 30.3.2016, ktoré žalovaný prevzal dňa 1.4.2016.

Trojmesačná lehota na prešetrenie a komunikáciu so žalobcom začala plynúť dňa 2.4.2016 a uplynula
dňa 2.7.2016, t.j. v posledný deň trojmesačnej lehoty podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z.
Následne podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. začala plynúť 15 – dňová lehota na vyplatenie.
V danom prípade plynula od 3.7.2016 do 17.7.2016, kedy bolo povinnosťou poisťovne plniť bez sankcie
z omeškania.

Žalovaný plnil žalobcovi z uplatneného nároku 44.496 eur dňa 11.7.2016 sumu 14.832 eur, zvyšok
nároku vo vzťahu k položke 255 uplatnenej žalobcom považoval za nedôvodný. Vo vzťahu k somatickým
položkám žalovaný ukončil šetrenie až 15.2.2017 a podľa žalobcu k ďalšej úhrade 10.300 eur došlo až
po tom, čo žalovaný dal na úhradu tejto sumy dňa 16.2.2017 pokyn.
Tým, že žalovaný riadne a včas nevykonal komunikáciu a prešetrenie uplatneného nároku žalobcu podľa

§ 11 ods. 6 a následne aj výplatu podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., podľa § 11 ods. 8 sa dostal
do omeškania od 18.7.2016 s plnením uplatneného nároku v časti 2.307,20 eur, ktorú sumu žalobcovi
neuhradilavpriebehusporubolapreukázanáakodôvodná.Omeškaniežalovanéhonastaloajsplnením
časti uplatneného nároku vo výške 10.300 eur v čase od 18.7.2016 do splnenia 16.2.2017.Odvolací súd za správny vo výroku považoval zamietnutý uplatnený nárok na úroky z omeškania
pred 18.7.2016, pretože žalovaný bol v omeškaní až týmto dňom a ďalej zamietnutý nárok na úroky
z omeškania z nepriznanej istiny. Preto v tejto časti zamietavý výrok prvoinštančného rozsudku potvrdil.

20. Úroky z omeškania z navýšenia položky 253 počas konania o 40 bodov žalobcovi nepatria. Tento
nárok odvolací súd považoval, v zmysle dôvodne vznesenej námietky premlčania žalovaným za nárok,
ktorý nie je možné priznať v súdnom konaní, premlčaný. Preto príslušenstvo (úroky z omeškania)
zdieľajú život hlavnej pohľadávky a je nedôvodné. Aj v tejto časti zamietavý výrok je potvrdený.

Preto, keďže prvoinštančný súd čiastočne nárok žalobcu na úroky z omeškania zamietol, v tomto
rozsahu odvolací súd považoval prvoinštančný rozsudok za správny a podľa § 387 ods. 1 CSP ho
potvrdil.

21. Vo zvyšku podľa § 388 CSP neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani zrušenie výroku
o príslušenstve pohľadávky, preto odvolací súd napadnutý zamietavý výrok prvoinštančného rozsudku

zmenil a žalobe vyhovel. Priznal úroky z omeškania od momentu omeškania do zaplatenia dôvodne
uplatnených istín.

22. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd vo veci neprihliadol na spoluvinu žalobcu, keď znalkyňa
D. K. v znaleckom posudku poukázala na skutočnosť, že žalobca v rozhodnom období nevyhľadal

odbornú psychiatrickú a psychoterapeutickú pomoc, čo malo za následok dystýmicko-disfórický vývoj,
a teda diagnózu, ktorú znalkyňa ohodnotila celkovo na 780 bodov, čo je potrebné posúdiť na vrub
žalobcu. Žalovaný uvedenú skutočnosť namietal v podaní zo dňa 27.5.2020, avšak súd na túto obranu
nereagoval. Spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody malo mať za následok neúspech žalobcu v spore.
Odvolací súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Námietka žalovaného spočívajúca

v spoluúčasti žalobcu na vzniknutej škode predstavuje obranu žalobcu voči znaleckému posudku, ktorý
bol vykonaný na jeho návrh, keď rozporoval žalobcom uplatnený nárok na sťaženie spoločenského
uplatnenia lekárskym posudkom pri položke 255.
Žalovaný sa návrhom na vykonanie dokazovania snažil preukázať nedôvodnosť uplatneného nároku na
1000 bodov, keď sám posúdil tento nárok dôvodný ako položka 253 v rozsahu 900 bodov. V znaleckom

posudku znalkyňa položku 253 ponechala, avšak dospela k záveru, že žalobcov nárok predstavuje 1040
bodov.
Žalovaný bol prvoinštančným súdom dňa 14.1.2020 vyzvaný na vyjadrenie sa k znaleckému posudku.
K tomuto dôkazu sa žalovaný na výzvu súdu nevyjadril. Až listom zo dňa 27.5.2020 reagoval na
vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku, kde žalovaný poukázal na spoluvinu žalobcu s tým, že výšku

nároku preukazuje žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno.
Pri určení spoluviny poškodeného je nutné, aby tá strana sporu, ktorá túto námietku vznáša, svoju
námietku preukázala. Je potrebné označiť nielen konanie žalobcu, ktoré malo podľa žalovaného
viesť k vyššiemu obodovaniu položky 253, ale aj výšku spoluzavinenia (o čo sa položka 253 oproti
nezanedbaniupovinnostižalobcuzvýšila),aleajpriamupríčinnúsúvislosťanakonieczavineniežalobcu.

Na preukázanie spoluviny žalobcu ako obrany žalovaného proti nepriaznivému záveru znaleckého
posudku voči žalovanému je tento povinný navrhnúť dôkazy.
Žalovaný na preukázanie spoluzavinenia žalobcu nenavrhol žiadne dôkazy, žiadne dôkazy nepredložil,
preto len námietkou, ktorá v svojej podstate ostala nepreukázaná, nebolo dôvodné sa ďalej zaoberať.
Prvoinštančný súd v rámci kontradiktórnosti konania je povinný prihliadať na skutkový, nie skutočný stav

veci. Preto odvolací súd považoval túto námietku žalovaného za nedôvodnú.

23. Žalovaný v priebehu prvoinštančného konania namietal aj premlčanie ďalšieho, novouplatňovaného,
nároku,atočodonárokunazákladepoložky253o40bodovvpodanízodňa19.3.2020,keďsubjektívna
premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 18.9.2017.

Prvoinštančný súd nepovažoval túto námietku za dôvodnú. Zmenou žaloby zo dňa 19.3.2020 rozšírením
o 659,20 eura došlo len k rozšíreniu už uplatneného nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia
v oblasti psychických následkov zo sumy 1000 bodov na 1040 bodov. Nejde o nový nárok.
V odvolaní žalovaný na tejto námietke zotrval. Uviedol, že tento nárok si žalobca neuplatnil v subjektívnej
2 - ročnej lehote. Podľa znaleckého posudku bol zdravotný stav žalobcu ustálený najneskôr 2 roky po

dopravnej nehode, t.j. najneskôr dňa 18.9.2015. V zmysle odborného vyjadrenia č. 162/2016 bolo možné
zdravotný stav žalobcu považovať za ustálený jeden rok po úraze. Preto nárok uplatnený na základe
položky 253 v podaní zo dňa 19.3.2020 je premlčaný.Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ pre právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví platí len subjektívna
premlčacia doba, začiatok ktorej sa viaže na vedomosť žalobcu o vzniku škody a o zodpovednej osobe.
Tento moment vyjadruje vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone, ktorým bola škoda spôsobená,

ale aj o tom, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch,
aby si žalobca mohol svoj nárok uplatniť na súde.
O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno
objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má
k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky, kedy

sa zdravotný stav poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára.
Z obsahu spisu vyplýva, že v lekárskom posudku z 21.1.2016 sporná položka 255 predstavujúca vážne
duševné poruchy bola ohodnotená spolu na 1000 bodov. V tomto dokumente zdravotný stav bol ustálený
18.9.2014.
Znalecká organizácia forensic.sk toto poškodenie duševného zdravia označila položkou 253 v počte
bodov 900.

Znalkyňa D. G. K. v znaleckom posudku ohodnotila psychické následky poškodenia zdravia žalobcu
položkou 253, avšak s diagnózou postkontuzný syndróm v počte bodov 260 a s diagnózou distýmia
a dysfória a úzkostná nepohoda v počte bodov 520, ktorá bola navýšená o 50 %, teda 740 bodov. Spolu
(260 + 740) počet bodov bol 1040.
Znalkyňa uviedla, že u žalobcu nastalo ustálenie psychických následkov úrazu po dvoch rokoch od

autonehody.
Na základe uvedeného potom je možné vyhodnotiť, keďže nie je prípustné pri sťažení spoločenského
uplatnenia samostatne ustaľovať zdravotný stav podľa jednotlivých medicínskych odborov, že zdravotný
stav celkovo pre účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nastal až 18.9.2015.
Žalobca si v subjektívnej dvojročnej lehote od 18.9.2015, kedy bolo možné považovať objektívne jeho

zdravotný stav za ustálený, uplatnil nárok na náhradu škody za položku 255, neskôr prečíslovanú na
253 vo výške 1000 bodov. Teda objektivizoval nielen poškodenie zdravia v duševnej sfére, ale aj výšku
pomocou lekárskeho posudku vyčíslil.
Znalecký posudok vychádzal z vyčíslenia 1040 bodov, o ktorú sumu 40 bodov následne na pojednávaní
dňa 13.3.2020 žalobca svoj nárok rozšíril. Znalecký posudok bol žalobcovi doručený 14.1.2020.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné objektívne posúdiť plynutie subjektívnej premlčacej doby. Začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia nie je viazaný na
okamih, kedy sa poškodený zo znaleckého posudku dozvie konkrétny výsledok bodového ohodnotenia
jeho ujmy, ale od momentu ustálenia zdravotného stavu. A keďže v danom prípade zdravotný stav
bol ustálený k 18.9.2015, subjektívna lehota začala plynúť týmto dňom a uplynula 18.9.2017. Preto

rozšírenie nároku o 40 bodov (659,20 eur) na pojednávaní dňa 13.3.2020 je, vzhľadom na námietku
premlčania, už premlčané a nárok nedôvodný.
Podľa § 388 CSP v tomto rozsahu vyhovujúci výrok prvoinštančného rozsudku odvolací súd zmenil
a žalobu zamietol a vo zvyšku uplatnený nárok na 1.648 eur potvrdil.

24. Pre prehľad, odvolací súd zo zvyšku uplatneného nároku 4.532 eur (29.664 – 14.832 – 10.300),
ku ktorým bol pripočítaný „nový“ nárok na 659,20 eur (40 bodov ZP), spolu zo sumy 5.191,20 eur ako
nedôvodný považoval nárok na 3.543,20 eura (40b = 659,20 eura a 50 % nepreukázané navýšenie
somatických položiek). Ako dôvodné považoval nároky žalobcu na priznanie 100 bodov nevyplatených
žalovaným za položku 253, keď ju uznal žalovaný len v rozsahu 900 bodov a nie v uplatnenom rozsahu

1000 bodov.

25. Rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania namietal v odvolaní žalovaný, keď
nesúhlasil s rozhodnutím prvoinštančného súdu o plnom úspechu žalobcu, pretože žalobca si pôvodne
uplatnil žalobou sumu 29.664 eur, avšak žalobu zobral späť čo do sumy 14.832 eur, pretože pred

podaním žaloby dňa 25.7.2016 žalovaný čiastočne dlh uhradil. Preto nie je možné zavinenie žalobcu za
zastavenie konania pričítať v prospech žalobcu.
Odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku žalovaného skúmal v kontexte s povinnosťou odvolacieho
súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v súvislosti so zmenou
prvoinštančného rozhodnutia (§ 396 ods. 2 CSP).

Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného o zodpovednosti žalobcu za zastavenie konania,
pretože podľa § 256 ods. 1 CSP platí, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.Uvedené zákonné ustanovenie stanovuje zodpovednosť za zastavenie konania z procesného hľadiska,
nie z hmotnoprávneho pohľadu.
Z listín, ktoré sú v spise k dispozícii vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sťaženia

spoločenského uplatnenia vo výške 29.664 eur žalobou podanou dňa 25.7.2016. Žalovaný však už dňa
11.7.2016 poukázal žalobcovi sumu 14.832 eur ako čiastočné plnenie z uplatneného nároku.
Z uvedeného vyplýva, že v tomto rozsahu po tom, čo žalobca zobral žalobu čiastočne späť a konanie
bolo, vrátane príslušenstva pohľadávky, prvoinštančným súdom zastavené, v rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 20C/229/2016-119, zodpovednosť za zastavenie podľa ust. § 256 ods. 1 CSP je na strane

žalobcu.
Po podaní žaloby dňa 16.2.2017 poukázal žalovaný na účet žalobcu ďalšiu sumu 10.300 eur. Potom
žalobca opäť zobral čiastočne žalobu späť a vyššie uvedeným rozsudkom prvoinštančného súdu aj
v tejto časti s príslušenstvom bolo konanie zastavené.
V tomto prípade v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP zodpovednosť za zastavenie konania nastala na strane
žalovaného, pretože žalovaný až po podaní žaloby plnil uplatňovaný nárok čiastočne. Preto zodpovedá

žalovaný za vzniknuté trovy.
Vzhľadom na to, že zodpovednosť jednej aj druhej procesnej strany sa za trovy konania pri zastavení
konania kryje v rozsahu 10.300 eur, ostáva v prospech žalovaného pri rozhodovaní o trovách konania
pri zastavení konania zodpovednosť žalobcu za zastavenie konania len vo výške 4.532 eur (z položky
14.832 eur).

Preto odvolací súd zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu a v súlade s § 256 ods. 1 CSP rozhodol
o zodpovednosti žalobcu za vzniknuté trovy pri zastavení konania len v rozsahu 4.532 eur istiny, z ktorej
budú tieto trovy vypočítané.

26. Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na závery prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania, kde

je potrebné vychádzať z ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V prejednávanej veci predmetom nároku je nárok, ktorého výška sa posudzuje lekárskym posudkom,
resp. znaleckým posudkom a ktorú výšku je možné predvídať len veľmi ťažko s absolútnou presnosťou
pri podaní žaloby. V takom prípade nie je možné výsledky znaleckého dokazovania pričítať na

zodpovednosť žalobcu. Preto, aby bolo zadosťučinené princípu uvedenému v § 255 CSP, kde strana
sporu je úspešná, ak bol jej nárok považovaný za dôvodný, v takom prípade je potrebné prihliadať na
to, že škoda ako taká vznikla a jej výška bola v priebehu konania dokazovaná znaleckým posudkom.
V takom prípade za úspešného je potrebné považovať žalobcu, kde výška základu pre výpočet trov
konania predstavuje priznané plnenie, v danom prípade ide o plnenie v rozsahu 1.648 eur.

Vo zvyšku uplatňovanej istiny (3.543,20 eur, ktorá prestavuje 40 bodov + 50 % zvýšenie somatických
položiek), vzhľadom na výsledky dokazovania lekárskym a znaleckým posudkom, nie je možné pričítať
na ťarchu žalobcu. Preto žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania z priznanej istiny s prísl.
Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolodvolacísúdsamostatnýmvýrokom.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.