Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 12, 2022

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 4T/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021010524
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2022:0021010524.5

Uznesenie

Okresný súd Michalovce- samosudca JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 13.09.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr.por. postupuje vec obžalovaného Y. V., nar. X.XX.XXXX v Q., trvale bytom U.
XXXX z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1,2 písm.a/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1
písm.c/ Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 04.11.2020 v čase okolo 20.00 h pred chatou č . XXXX nachádzajúcej sa ,v rekreačnej oblasti
Y. hora pri A. U. v katastri obce U., okr. Y., fyzicky napadol svojho otca Y.. Y. V. tým spôsobom, že
ho rukou opakovane udrel do oblasti tváre a hrudníka, čím poškodenému Y.. Y. V. spôsobil zranenia
pomliaždenie mäkkých tkanív na hlave v oboch spánkových oblastiach s povrchovými odreninami, otras
labyrintu ľavého vnútorného ucha so závratmi, percepčnou poruchou sluchu na ľavom uchu a s tinnitom

( šumením, hučaním) v ľavom uchu a povrchové odreniny na čele, s dobou liečenia a práceneschopnosti
v trvaní 21 dní,

Okresnému úradu Michalovce, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože nejde o trestný čin, ale
žalovaný skutok by mal Okresný úrad Michalovce prejednať ako priestupok podľa § 49 ods. 1 písm.d/

zákona SNR. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal obžalobu na obvineného Y. V. pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm.a/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.c/ Tr.zák. na tom skutkovom
základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní bol zistený nasledujúci skutkový stav.

ObžalovanýY.V.vosvojejvýpovedinahlavnompojednávaníodmietolvypovedaťapretobolanazáklade
návrhu prokurátora prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej poprel spáchanie trestného
činu, pričom uviedol, že kritického dňa išiel na A. U. skontrolovať chatu , pričom poškodený ho odmietol
pustiť dovnútra, na základe čoho sa začali hádať, poškodený do neho začal strkať a vrážať telom, pričom
obžalovaný poškodeného vôbec nenapádal a práve jeho otec chytil obžalovaného pod krk a ľavou rukou

mu tlačil na spodnú časť ľavého oka a nie je pravdou, aby poškodeného udrel rukami alebo päsťou,
pričom škrabance si spôsobil sám pri vyberaní vecí z uzamknutej plechovej garáže. Zároveň uviedol, že
počas incidentu nemal v ruke žiadne kľúče, pričom jeho otec je profesionálnym zápasníkom v MMA v
ťažkej váhe a do práce chodil ako vojenský policajt až do 10.11.2020 kedy mu bola odobratá služobná
zbraň.

Poškodený Y.. Y. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa obžalovaný
pri obiehaní domu do neho viackrát drgal a udieral na tvár aj do hrude a to päsťou aj kľúčami, pričomho trafil aj kopnutím do stehna a tých úderov bolo asi desať. Zároveň uviedol, že pri prvotnom ošetrení
mu hučalo v hlave, mal bolesť v uchu, ale neriešil to a nevie či bolesti boli od úderov kľúčmi, alebo od
toho, keď ho syn udrel päsťou a on buchol hlavou o stenu, poškodený predpokladá, že obžalovaný mal

kľúče v pravej ruke, pričom je pravdou, že sa venoval viacerým športom vrátane MMA, v rámci čoho
dostal niekedy aj údery do hlavy, pričom súťažil od roku 2008 do roku 2015 a zúčastnil sa aj rôznych
misií v E., F., N., však nezúčastňoval sa tam žiadnych bojov, len ako vojenský policajt. Taktiež uviedol,
že práceneschopný bol od 11.11.2020 a vtedy mu bola aj odobratá služobná zbraň, pričom do práce
po úraze on šoféroval vozidlo a v službe ho vozili, všetky údery mala vidieť jeho priateľka . V ďalšej

časti svojej výpovedi uviedol, že po úraze nemal otras mozgu, nepamätá si, či zvracal, nemal žiadne
výpadky pamäte ani problémy s nohami, bolelo ho ľavé ucho a v minulosti mal problémy s chrbticou,
ktoré liečil športom.

Svedkyňa N. Y., priateľka poškodeného na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že v
kritickomčasevidelaakopoškodenýstálsrozpaženýmirukamiaobžalovanýhoudieraldohrude,pričom

niečo mal v ruke a videla ako priateľa jedenkrát udrel po tvári, v dôsledku čoho poškodený sa šuchol
hlavou o múr, pričom celkovo bolo úderov asi päť, z toho jeden spomínaný pri dverách a potom ďalšie
sácania. Zároveň uviedla, že poškodeného potom bolela hlava, čo však pripisoval stresu, nastúpil aj do
práce, z ktorej volal, že má závraty a že zvracal, pričom nevie o tom, aby mal nejaké výpadky pamäte,
alebo aby strácal stabilitu.

Znalec MUDr. H. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrval na svojom znaleckom posudku s
tým,žepoškodenýutrpelpriúrazepoškodeniemäkkýchtkanívnahlavespovrchovýmiodreninami,otras
labyrintuľavéhovnútornéhouchasozávratmi,percepčnouporuchousluchunaľavomuchu,apovrchové
odreniny na čele, pričom otras labyrintu ľavého ucha si vyžaduje dobu liečenia minimálne tri týždne

a pomliaždenie mäkkých tkaním si vyžadovalo dobu liečenia tri až päť dní bez práceneschopnosti .
Znalec ďalej uviedol, že nevedel o tom, že poškodený vykonával v minulosti športy MMA, avšak v
uvedenom prípade mal čerstvé klinické príznaky na hlave v spánkovej oblasti, uvádzal, že nepočuje na
ľavé ucho, čo bolo potvrdené audiometrickým vyšetrením a mal závraty čo nasvedčuje tomu, že otras
labyrintu nastal v dôsledku napadnutia, pričom na objektívne dokázanie tohto poškodenia je potrebné

audiometrické vyšetrenie sluchu, neurologické vyšetrenie a bolo by vhodné aj elektronystamografické
vyšetrenie, ktoré však v uvedenom prípade nebolo vykonané . Znalec ´dalej uviedol vzhľadom na
lekársku správu neurologičky, že ak mala podozrenie na otras labyrintu, tak mala pacienta dovyšetrovať
už ním spomínaným elektronystamografickým vyšetrením ale toto vyšetrenie nebolo vykonané, v
súvislosti s rozpormi ohľadne neurologickej správe uvedeného podozrenia na otras labyrintu vpravo

a nie vľavo ako to uvádza znalec, znalec uviedol, že mohlo sa jednať o stranový omyl, keď pacient
stojí oproti, jeho ľavá ruka je moja pravá ruka, alebo mohlo dôjsť aj ku kompenzačným mechanizmom,
keď príznaky už nemuseli byť jednoznačne pravostranné alebo ľavostranné, v súvislosti so šoférovaním
poškodeného po úraze a nastúpením do práce znalec uviedol, že teoreticky mohol nastúpiť do práce
a šoférovať poškodený, ale mohol spôsobiť nebezpečenstvo pre seba alebo pre iných ľudí, pretože pri

vyššie uvedenom zranení nemôže pacient plnohodnotne a bezpečne vykonávať svoju prácu.
Znalec MUDr. F. N. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že so znalcom MUDr.
Q. sa stotožňuje len v oblasti zranení tváre a má iný názor na zranenia otrasu labyrintu, pretože
blanitý labyrint je mimoriadne dobre chránený a jeho zranenie aby došlo k otrasu labyrintu, tak toto
zranenie musí byť spôsobené mimoriadne vysokou intenzitou a dochádza aj k otrasu mozgu, poruche

rovnováhy, abnormálnym pohybom očí, zvracaniu, nutkaniu na zvracanie, pocity závratu, kolapsové
stavy s kolísaním krvného tlaku a je úplne vylúčené, aby človek s takýmto zranením mohol pracovať,
pretože má problém vstať, zvracia, kolabuje a preto vylučuje, aby v uvedenom prípade došlo k otrasu
labyrintu.. Otras labyrintu je akútny stav a musí byť diagnostikovaný hneď, neexistuje otras labyrintu,
ktorý by sa objavil po 7 dňoch pričom poukázal na tú skutočnosť, že napriek prvotnému vyšetreniu a

odporúčaniu ORL vyšetreniu, ho poškodený absolvoval až o sedem dní, pričom samotné konštatovanie
podozrenia neurológom ešte neznamená, že aj skutočne došlo k poškodeniu- otrasu labyrintu, pretože
otras labyrintu je akútny stav, ktorý si vynúti okamžitú liečbu, človek je hneď hospitalizovaný a musia mu
urobiť sériu vyšetrení. Znalec taktiež poukázal na rozporuplnosť ohľadne lekárskych správ a znaleckého
posudku v súvislosti s poškodením labyrintu na ľavej, resp. na pravej strane a zároveň vzhľadom

na prvotnú lekársku správu a výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní , z ktorej vyplýva len
sťažovanie sa poškodeného na bolesť hlavy aj uší a nie aj poruchy pri chôdzi, zvracanie, závrate, znalec
uvádza že samotná výpoveď poškodeného jednoznačne neguje diagnózu o otrase labyrintu a poukazuje
na to, že otras labyrintu nebol konštatovaný ani lekárom ORL pri vyšetrení.Svedok R. L. - policajt vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ktorá bola prečítaná na hlavnom
pojednávaní, uviedol, že spolu s T. M. boli vyslaní stálou službou na zákrok kde zistili, že poškodeného
mal poškrabať jeho syn, pričom policajtom ukazoval aj ľavú časť tváre, ktorú mal začervenanú a mal

tam nejaký škrabanec.
Svedok T. M. - policajt vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ktorá bola prečítaná na hlavnom
pojednávaní, uviedol že spolu s R. L. boli vyslaní stálou službou na zákrok kde zistili, že poškodeného
mal poškrabať jeho syn, pričom policajtom ukazoval aj ľavú časť tváre, ktorú mal začervenanú a mal
tam nejaké škrabance, z ktorých začala počas rozhovoru tiecť krv.

Zástupca poškodeného MO SR Mgr. M. Y. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 971,06 eur.
Zástupca poškodeného Mgr. U. Y. - zástupkyňa U. zdravotnej poisťovne, a.s. si uplatnila nárok na
náhradu škody vo výške 152,80 eur za liečbu zranení poškodeného.
Z plánu služieb poškodeného vyplýva, že bol práceneschopný od 10.11. do 20.11.2020.
Zo správy Vojenskej polície Prešov vyplýva, že poškodenému bolo ukončené pridelenie služobnej

zbrane dňom 10.11.2020.
Z prvotnej lekárskej správy pre políciu z 4.11.2020 vyplýva, že poškodený utrpel povrchové škrabance
tváre, pričom sa jedná o jednorazové ošetrenie, ľahký úraz.
Z prvotnej lekárskej správy z 4.11.2020 vyplýva, že poškodený mal byť udieraný do hrude a to tváre, na
okolnostiúrazusipamätáanepočujenaľavéucho,pričombolizistenépovrchovéškrabancevspánkovej

oblasti, vrátane mihalníc a bolo odporúčané poškodenému kontrolné vyšetrenie na ORL ambulancii.
Z lekárskej správy na ORL ambulancii dňa 11.11.2020 vyplýva, že audiometrickým vyšetrením bola
zistená percepčná porucha sluchu vľavo so záverom doplniť neurologické vyšetrenie.
Z lekárskej správy na neurológii 11.11.2020 vyplýva, že vyšetrením bola zistená Rombergerova pozitivita
doprava v súvislosti s vyšetrením ucha poškodeného.

Obžalovaný nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, je študentom, doposiaľ nebol súdne trestaný.

Súd vyhodnotením dôkazov získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne v zmysle § 2

ods. 12 Tr. por. dospel k záveru, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno na hlavnom pojednávaní
a jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, aby obžalovaný svojím konaním naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm.a/ Tr.zák. s
poukazom na § 139 písm.c/ Tr.zák., pretože bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, aby obžalovaný
spôsobil poškodenému okrem iných zranení aj otras labyrintu ľavého vnútorného ucha so závratmi,

percepčnou poruchou sluchu a s tinnitom v ľavom uchu, ale preukázal len spôsobené zranenie
pomliaždenie mäkkých tkanív na hlave poškodeného s povrchovými odreninami, zranenie ktoré si však
vyžaduje podľa obidvoch znalcov len dobu liečenia v trvaní 3-5 dní bez práceneschopnosti , nie však
minimálne 7 dní, ako je to nevyhnutné pre naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm.a/ Tr.zák., pričom takýmto preukázaným konaním obžalovaný naplnil

lenznakypriestupku protiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1písm.d/ZákonaSNRč.372/90
zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov a nie znaky trestného činu uvedeného vo
výrokovej časti obžaloby.
V tomto prípade sa prokurátor pri podaní obžaloby „oprel“ hlavne o výpoveď poškodeného Mgr. Y. V. a o
znalecký posudok Y.. Q. z odvetvia chirurgie, podľa ktorého poškodený utrpel zranenia - pomliaždenie

mäkkých tkanív na hlave v obidvoch spánkových oblastiach s povrchovými odreninami, otras labyrintu
ľavého vnútorného ucha so závratmi, percepčnou poruchou sluchu na ľavom uchu a s tinnitom v ľavom
uchu, povrchové odreniny na čele, ktoré si vyžiadali celkovú dobu liečenia v trvaní 21 dní.
Súd už po podaní obžaloby uznesením sp. zn. 4T 52/2021 z 1.12.2021 odmietol obžalobu prokurátora z
dôvodu závažných procesných pochybení a porušenia práva na obhajobu okrem iného aj s poukázaním

na nepríslušnosť znalca z odboru chirurgie na posúdenie zranení ucha.
Súd aj po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní zastáva názor, že orgány činné v trestnom
konaní mali v prípravnom konaní pribrať do konania znalca z odvetvia na ušné choroby, t. j. z odvetvia
otorinolaryngológie za účelom posúdenia zranení sluchového orgánu poškodeného, spočívajúceho v
otrase labyrintu ľavého vnútorného ucha so závratmi, percepčnou poruchou sluchu na ľavom uchu a

s tinnitom v ľavom uchu, vrátane určenia spôsobu zranenia, doby liečenia, ale aj vrátane vylúčenia
možného oslabenia poškodenia tohto sluchového orgánu v minulosti aj vzhľadom na šport, ktorému sa
venoval, resp. venuje poškodený podľa výpovede obvineného, vzhľadom na neskoršie udávanie bolesti
poškodeným, ako aj neskoršie vyšetrenie.Súd zastáva názor, že znalec z odboru chirurgie nie je oprávnený sa vyjadrovať ku zraneniam sluchu
a následnej liečbe a o to viac v prípade, keď ani z iných lekárskych správ z odboru ORL nie je
potvrdené, či vôbec došlo ku zraneniu, na ktoré poukázal znalec z odboru chirurgie, keďže aj z lekárskej

správy z neurológie vyplývalo len podozrenie na určité zranenie - otras labyrintu, ktoré však bolo
možné potvrdiť aj podľa samotného znalca z odboru chirurgie len ďalším lekárskym vyšetrením, a to
elektronystamografickým vyšetrením, ktoré však v uvedenom prípade nebolo vykonané. Ak napriek
tomu znalec uviedol, že došlo ku predmetnému zraneniu poškodenia labyrintu, tak podľa názoru
súdu jednak na to nebol odborne oprávnený z hľadiska špecializácie, ktorej sa venuje a jednak na

to nemal objektívne lekárske podklady od špeciálneho lekára, skutočnosť ktorú pripustil aj on sám
chýbajúcim elektronystamografickým vyšetrením. Ak je nejaké podozrenie z nejakého ochorenia pri
prvotnom vyšetrení, tak bez vykonania ďalších nevyhnutných vyšetrení, ktoré buď potvrdia, alebo
vyvrátia podozrenie podľa názoru súdu nie je možné potvrdiť existenciu takéhoto ochorenia, resp. v
uvedenom prípade existenciu zranenia a to najmä v prípade, keď existuje aj iný znalecký posudok a
výpoveď znalca (súd má aj v tomto prípade rovnaký názor na jeho špecializáciu pre dané zranenie, ako u

MUDr. Q.), ktorý vylúčil u poškodeného poškodenie labyrintu ľavého ucha vzhľadom na úplnú absenciu
príznakov, ktoré sprevádzajú takéto ochorenie.
Súd v tejto súvislosti len naviac dodáva (okrem iného na to poukázala v znaleckom posudku aj
znalecká organizácia), že podľa znalca MUDr. Q., (ale aj podľa skutkovej vety v obžalobe) malo
dôjsť u poškodeného k poškodeniu labyrintu ľavého ucha, ale z lekárskej správy z neurológie,

(na ktorú poukazuje aj znalec pri odôvodňovaní, z čoho vychádzal aj pri svojom závere o otrase
labyrintu) vyplýva podozrenie labyrintu vpravo, nie vľavo a aj táto skutočnosť spochybňuje objektívnosť
záveru predmetného znaleckého posudku. Popri tejto skutočnosti však objektívnosť tohto znaleckého
posudku popri v prvom rade neexistencii lekárskej správy, alebo znaleckého posudku z odboru
otorinolaryngológie spochybňuje aj správanie poškodeného, ktorý napriek nevyhnutnosti pokoja a kľudu

v prípade takéhoto zranenia, na čom sa zhodli obidvaja znalci, chodil ďalej do zamestnania, šoféroval
vozidlo, nezvracal, nemal otras mozgu, pamätal si na okolnosti útoku, nemal problémy so stabilitou
(neuvádzal to ani samotný poškodený) a jeho správanie podľa znaleckej organizácie vylučuje, aby utrpel
otras labyrintu ucha.
Na základe týchto pochybností súd nemal prokurátorom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností za

preukázané, že poškodený pri útoku zo strany obžalovaného utrpel aj zranenie otrasu labyrintu ľavého
(pravého?) ucha, zranenie ktoré je závažnejšieho charakteru oproti ostatným zraneniam a bez tohto
zranenia konanie obžalovaného nemohlo naplniť znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Na strane druhej súd nemal žiadne pochybnosti a to napriek popieraniu obžalovaného o tom, aby on
spôsobil poškodenému ostatné zranenia na hlave, a to pomliaždenie mäkkých tkanív a škrabance,

pretože znaleckým skúmaním bolo vylúčené, aby ku zraneniam došlo pri vyberaní veci poškodeným z
garáže a z obidvoch znaleckých posudkov vyplýva, že k týmto zraneniam mohlo dôjsť spôsobom, ako
to popísal poškodený, t.j. udretím rukou s kľúčmi a taktiež z obidvoch znaleckých posudkov vyplýva
rovnaká doba liečenia pre takéto zranenia po dobu 3 až 5 dní.
V súvislosti s výpoveďou poškodeného o viacerých úderoch zo strany obžalovaného - asi 10

súd poukazuje na samotnú výpoveď priateľky poškodeného N. Y., ktorá mala aj podľa výpovede
poškodeného vidieť celý incident a z jej výpovede vyplýva, že celkový počet úderov bol asi 5, z toho
jeden s niečím v ruke, v dôsledku čoho sa poškodený šuchol o múr (podľa názoru súdu vtedy mohlo
dôjsť ku zraneniam) a ďalšie boli formou sácania, pričom nevedela o strate pamäte, alebo strate stability,
ktoré sú okrem iného podľa znaleckej organizácie sprievodným znakom poškodenia labyrintu ucha. Ak

svedkyňa v časti svojej výpovede vypovedala o zvracaní poškodeného v práci, tak o tejto skutočnosti
nevypovedal ani samotný poškodený.
Súd zastáva názor, že ak by utrpel poškodený otras labyrintu, tak vzhľadom na sprievodné znaky tohto
ochorenia by nemohol šoférovať, ani pracovať, ale poškodený nebol po úraze práceneschopný, naďalej
pracoval, nešiel na odporúčané vyšetrenie na orl ambulancii hneď na druhý deň, ale až po tom, čo

mu bola aj na základe oznámenia obžalovaného nadriadenými odňatá služobná zbraň, čo vyplýva aj
zo správy vojenskej polície, ktorú zabezpečil súd a aj z tohto správania vyplýva, že poškodený išiel
na vyšetrenie dňa 11.11.2020 len z dôvodu, aby spôsobil problémy obžalovanému potom, čo on jemu
spôsobil problémy v práci.

Súd môže rozhodnúť o vine obžalovaného len v tom prípade, ak existuje súhrn priamych aj nepriamych
dôkazov, ktoré musia tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov,
ktoré jednoznačne usvedčujú obžalovaného zo spáchania trestného činu a súčasne vylučujú možnosť
akéhokoľvek iného záveru.Na základe vyššie uvedených dôkazov je možné jednoznačne konštatovať, že neexistuje súhrn takýchto
priamych aj nepriamych dôkazov, ktoré by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčovali
obžalovaného zo spáchania trestného činu pre ktorý na neho bola podaná obžaloba a pri takomto

dôkaznom stave súd musí postupovať v zmysle zásady indubio pro reo , to znamená pri pochybnostiach
v prospech obžalovaného a nemôže uznať vinu obžalovaného zo spáchania predmetného trestného
činu, pretože nie je vylúčené, že nedošlo ku spáchaniu skutku tohto trestného činu tak ako je to uvedené
v obžalobe.

V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na nasledujúce ustanovenia príslušného zákona o
priestupkoch a Trestného poriadku.

Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych
predpisov, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou
na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo

iným hrubým spávaním.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný
skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok.

V nadväznosti na tieto zákonné ustanovenia právnych noriem je potrebné uviesť, že z vykonaného
dokazovania a to konkrétne z výsluchu poškodeného Mgr. Y. V., svedkyne N. Y., lekárskych správ,
znaleckých posudkov, nepriamych svedkov R. L., T. M. vyplynulo, že obžalovaný kritického dňa
minimálne raz udrel poškodeného rukou s kľúčmi do hlavy a spôsobil mu pomliaždenie mäkkých tkanív
a škrabance na hlave, zranenia ktoré si vyžadovali dobu liečenia minimálne 3 dni, na základe čoho

súd konštatuje, že v tomto jeho konaní sa jedná o podozrenie z naplnenia znakov priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm.d/ Zák. SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších právnych predpisov a takéto konanie by mal Okresný úrad Michalovce, odbor
všeobecnej vnútornej správy prejednať ako priestupok a preto súd podľa § 280 ods. 2 Tr.por. postúpil
predmetnú vec obžalovaného Okresnému úradu Michalovce na prejednanie v priestupkovom konaní.

Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté práva poškodených pre prípadné uplatnenie si nároku na náhradu
škody v civilnom konaní.

S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť prokurátora do troch dní od oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.