Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 22, 2020

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 16C/274/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514216639
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2020:7514216639.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v spore žalobcu: Y.. B. O., nar.

X.X.XXXX, bytom A. S., A. XX, zast. JUDr. Ladislavom Pirovitsom, bytom v Kráľovskom Chlmci, Ľudovíta
Štúra 29 proti žalovaným: 1. Slovak Telecom a.s. so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763
469, zast. JUDr. Augustín Tomáš & spol., Advokátska kancelária so sídlom Floriánska 16, Košice a 2.
KOREMA a.s. so sídlom Pajštúnska 1, Bratislava, IČO: 35 838 809, o určenie neplatnosti časti zmluvy
a zaplatenie sumy 1 356,50 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Návrh na prerušenie konania zamieta.

III. Žalovaný v 1.rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

IV. Žalovanému v 2.rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že zmluva o zriadení vecného bremena,
uzatvorená medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade v časti čl. II, ods.1, písm. b/, písm. d/, písm.
e/, písm. f/ je neplatná z dôvodu nedostatočnej identifikácie a neurčitosti a zmluva o zriadení vecného

bremena uzatvorená medzi žalovanými v 1. a 2.rade v časti čl. II ods.1 písm. d/ je neplatná z dôvodu
obchádzania zákona a rozporu s dobrými mravmi. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v 1.rade
zaplatiť mu sumu 1 356,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že kúpnou
zmluvou ako kupujúci prevzal nehnuteľností s ťarchami vymedzenými v čl. V bod 5i-iii. Taktiež zmluva
o zriadení vecného bremena, ktorá bola uzavretá medzi Slovak Telecom a.s. a vtedajším kupujúcim
a následným predávajúcim KOREMA a.s. vymedzuje predmet vecného bremena veľmi široko podľa
ust. § 151n a nasledujúceho OZ v čl. II, ods.1, písm. a-h/ zmluvy. Žalovaní v 1.a 2.rade sa dohodli, že

vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne. Podľa žalobcu, ide o veľmi hlboký zásah do vlastníckeho práva
a široké obmedzenie vlastníctva, resp. dispozičného práva vlastníka, čo v značnom rozsahu vylučuje
vlastníka nehnuteľnosti, napr. aj z užívania niektorých miestnosti stavby a značne ho obmedzuje aj v
užívaní pozemku. Teda vlastník stavby osobitne v určených miestnostiach nemá právo užívania, ale aj
jeho právo vstupu do týchto priestorov je rovnako obmedzené. Teda v prípade niektorých miestnosti sa
fakticky postupuje podľa režimu nájmu nebytových priestorov s tým rozdielom, že tento inak odplatný
právny vzťah v rámci vecného bremena podľa posudzovanej zmluvy je bezodplatný. Takýto vzťah mal

byť upravený zmluvou o nájme nebytových priestorov. Takémuto širokému zásahu do vlastníckeho
práva, najmä pokiaľ ide o výlučné užívanie miestnosti, však by nemala korešpondovať bezodplatnosť.
Pokiaľ ide o vecné bremeno k pozemkom, toto právo nebolo dostatočne identifikované a v tomto
smere zmluva o zriadení vecného bremena, uzavretá medzi žalobcom a jeho právnym predchodcomv tejto časti, je neplatná. Táto zmluva presne nevymedzuje, že ktoré časti pozemku a ktoré parcely
budú zaťažené vecným bremenom a v akom rozsahu. Rovnako to je aj s právom umiestnenia a
prevádzkovaniasamostatnejelektrickejsietevstavbe,keďženeurčuje,ževktorejčastistavbybudútieto

siete umiestnené a naviac, ponecháva možnosť kedykoľvek o tom rozhodnúť oprávnenému a povinný z
vecného bremena ako vlastník je povinný takéto ľubovoľné a nešpecifikované právo kedykoľvek umožniť
a poskytnúť oprávnenému z vecného bremena potrebnú súčinnosť. Teda bez toho, že by bol vedel, že v
ktorejčastistavby,vakomrozsahuakedybudúumiestnenénovésiete,musíktomupristúpiťaposkytnúť
potrebnú súčinnosť, to všetko zrejme bezodplatne. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalobca je toho

názoru, že zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2.rade je neplatná,
pokiaľ ide o časť zmluvy v čl. II ods.1 písm. b/ právo prechodu a prejazdu cez pozemok, písm. c/ právo
umiestniť a prevádzkovať veci v stavbe, písm. e/ umiestnenie a prevádzka telekomunikačných vedení
na pozemku, písm. f/ dočasné umiestnenie a prevádzka mobilného motor generátora na pozemku je
neplatná z dôvodu nedostatočnej identifikácie a neurčitosti a v časti v čl. II ods.1 písm. d/ právo výlučne
užívať miestnosti v stavbe je neplatné z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s dobrými mravmi.

Taktiež zmluvné strany sa dohodli, že oprávnený z vecného bremena je povinný čiastočne znášať
účelne vynaložené náklady na také opravy a údržbu stavby zaťaženej vecným bremenom, ktoré budú
nevyhnutne potrebné pre zachovanie stavby ako celku, alebo ktoré budú nevyhnutne potrebné pre
zabezpečenie riadneho užívania stavby ako celku. Pri takomto zásahu do vlastníctva považuje žalobca
takúto dohodu za neobvyklú a rozporuplnú. Medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade prebehla rozsiahla

korešpondencia, výsledkom ktorej bol zo strany žalovaného v 1.rade návrh dohody o úhradách za služby
spojené s užívaním vecného bremena. Žalovaný v 1.rade navrhol náhradu za služby spotrebované pri
výkone vecného bremena v sume 0,963 eur/m2 za rok. Náhradu vypočítal iba na priestory vecného
bremena, ktoré výlučne užíva on sám, t.j. 53,50 m2 x 0,96=51,52 eur ročne. Mesačná náhrada by
predstavovala sumu 4,29+0,82 DPH, v celkovej sume 5,11 eur mesačne. Do tejto náhrady nezapočítal

ďalšie miestnosti stavby, ktoré sú rovnako zaťažené vecným bremenom, teda zarátal iba tie, ktoré
výlučne užíva. Podľa žalobcu, táto čiastka nereprezentuje vôbec primerané náklady na jej zachovanie
a opravy stavby zaťaženej vecným bremenom. Preto navrhol žalovanému v 1.rade, aby sa podieľal na
týchto náhradách sumou 266,00 eur ročne. Naliehavý právny záujem na určení čiastočnej neplatnosti
zmluvy podľa žalobcu je preukázaný, keďže ide o absolútnu neplatnosť časti zmluvy a najmä z dôvodu

odstránenia právnej neistoty, ktorý medzi účastníkmi pretrváva. Naliehavý právny záujem je spravidla
daný v prípade, ak by bez toho určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým.

2. Žalovaný v 1.rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu

popiera. Podľa žalovaného v 1.rade, zmluva o zriadení vecného bremena je platne uzatvorená a spĺňa
všetky zákonné náležitosti. Vecné bremeno je špecifikované slovne v čl. II ods.1 a prílohou je nákres,
kde je vecné bremeno graficky znázornené. Vecné bremena boli právoplatne zapísané do katastra
nehnuteľnosti v súlade s katastrálnym zákonom. Vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a
prejazdu cez pozemky je dostatočne slovne špecifikované v zmluve o zriadení vecného bremena.

Graficky je vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok zachytené na
grafickom znázornení stavby, kde je znázornený aj okolitý pozemok stavby a tmavo zelenou farbou sú
znázornené vonkajšie priestory a právo vstupu. V zmluve je jasne definovaný účel vecného bremena,
a to umiestnenie, prevádzkovanie, údržba a opravy zariadení, vedení alebo iných vecí umiestnených v
stavbe a na pozemku. Podľa žalovaného, pri aplikácií logického výkladu a zdravého rozumu nemôžu

vznikať pochybnosti o identifikácií a rozsahu vecného bremena. Predchádzajúci vlastník pozemku,
spoločnosť KOREMA a.s., nikdy nerozporovala zriadenie a účel vecného bremena a identifikácia
vecného bremena nebola nikdy spochybňovaná. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak nie je dohodnuté
inak, patrí oprávnenému právo prechodu cez celý pozemok, a to v celej jeho šírke a dĺžke, pričom
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 29/2009. Ďalej žalovaný v 1.rade uviedol,

že rozsah a účel vecných bremien k pozemkom je dostatočne slovne vymedzený v zmluve o zriadení
vecného práva, pričom v zmysle § 31 Katastrálneho zákona, správa katastra skúmala aj rozsah a
určitosť vecného bremena a vzhľadom na to, že neboli pochybnosti o určitosti vecného bremena, správa
katastra povolila vklad vecného bremena. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že je potrebné uzatvoriť nájomnú
zmluvu pre právo výlučne užívať miestnosti v stavbe, žalovaný sa s týmto tvrdením nestotožňuje,

vzhľadom na to, že užívanie nebytového priestoru nemusí existovať len na základe Zákona o nájme
a podnájme nebytových priestorov. Poukázal na ust. § 151n ods.3 OZ, v zmysle ktorého, pokiaľ sa
účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený
užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy. Ďalej žalovaný v1.rade uviedol, že v zmluve o zriadení vecného bremena si zmluvné strany dohodli tak, že zaťažia
nebytové priestory právom vecného bremena. Žalobca prejavil v kúpnej zmluve vôľu nadobudnúť
nehnuteľnosti do svojho vlastníctva spolu so zriadenými vecnými bremenami. Ďalej žalovaný v 1.rade

poukázal na zmluvu o zriadení vecného bremena, kde v čl. III ods.2 je jednoznačne dohodnutá
výška príspevku na zachovanie a opravy zaťažených nehnuteľností, kde je uvedené, že oprávnený je
povinný čiastočne znášať účelne vynaložené náklady na opravy a údržbu stavby zaťaženej vecným
bremenom. Veľkosť podielu, v akom je oprávnený z vecného bremena povinný znášať takéto náklady,
je určená podielom výmery podlahovej plochy miestnosti, resp. ich častí, ktoré má podľa ust. čl. II ods.1

písm. d/ právo užívať výlučne oprávnený z vecného bremena k celkovej výmere podlahovej plochy
stavby. Samotné vecné bremeno je zriadené bezodplatne. Žalovaný v 1.rade poukázal na to, že názor
žalobcu s tým, že nesúhlasí s vyúčtovaním nákladov za užívanie vecného bremena je irelevantný a
podstatné je to, čo je dohodnuté v zmluve o zriadení vecného bremena, o ktorej mal byť žalobca
informovaný predávajúcim pri kúpe nehnuteľnosti a ak nebol, mal si žalobca uplatňovať svoje nároky
voči predávajúcemu. Preto v časti, v ktorej žalobca požaduje úhradu nákladov, ktoré neboli dohodnuté

v zmluve o zriadení vecného bremena, považuje žalovaný za neopodstatnenú. Ďalej žalovaný v 1.rade
uviedol, že neexistuje naliehavý právny záujem na podanie žaloby zo strany žalobcu na určenie, keďže
podľa ustálenej judikatúry súdov, za neopodstatnenú možno považovať určovaciu žalobu, ktorá slúži len
k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Vzhľadom na to, že žalobca od samého začiatku bol informovaný
o stave nehnuteľností, o všetkých právach tretích osôb a že o určitosti a rozsahu vecných bremien už

rozhodovala správa katastra pri rozhodovaní o povolení vkladu vecných bremien, je toho názoru, že
žaloba neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov a žalobca
nedostatočne preukázal naliehavý právny záujem. Z toho dôvodu žiadal žalovaný v 1.rade žalobu v
celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

3. Žalovaný v 2.rade sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré strany
sporu predložili, návrhom na prerušenie konania a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 17.12.2009 žalobca so žalovaným v 2.rade uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo
k prevodu nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX, kat.úz. W. ako parc.č.875/1-zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 702 m2, parc.č.875/2-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 171 m2, stavba,
súp.č.100, stojaca na pozemku parc.č.875/2-automat, telefón ustr.. Kúpnou zmluvou žalobca prevzal
nehnuteľností s ťarchami vymedzenými v čl. V bod 5i-iii.

6. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že tento spor je vyvolaný neochotou žalovaného v
1.rade komunikovať o nárokoch žalobcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy, teda z kúpnej zmluvy a zo zmluvy
o zriadení vecného bremena, keďže žalobca nadobudol zaťaženú nehnuteľnosť, avšak vzhľadom
na rozsah, ako je definované upravené vecné bremeno, sú určité problémy a žalobca má záujem

komunikovať so žalovaným v 1.rade, s cieľom úpravy vzájomných práv vyplývajúcich z uvedeného
vecného bremena, teda, že žalovaný v 1.rade sa bude podieľať na úhrade výdavkov, ktoré vznikajú
v súvislosti s prevádzkou predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená vecným bremenom. Žalobca
uviedol, že jemu ide predovšetkým o úpravu vzťahov, t.j. jeho prioritou je napadnúť zmenu o zriadení
vecného bremena, poukázal na to, že nehnuteľností kúpil v dobrej viere s tým, že žalovaný v 1.rade

bude dodržiavať zmluvné podmienky, avšak nestalo sa tak.

7. Žalovaný v 1.rade prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že žalobca doposiaľ mu nepredložil
žiadne dôkazy o vynaložených nákladoch, hoci mu táto povinnosť vyplýva a pokiaľ ide o určovací výrok,
teda žalobného návrhu, ktorým sa domáha určenia neplatnosti v časti zmluvy, žalovaný v 1.rade má za

to, že na takomto návrhu žalobca nemá naliehavý právny záujem. Žalobca kúpil zaťaženú nehnuteľnosť,
súhlasil s vymedzením rozsahu vecného bremena a pokiaľ ide o náklady, ktoré by mala oprávnená z
vecného bremena platiť, tieto neboli nijako preukázané ani uplatnené.

8. Žalovaný v 2.rade uviedol, že zmluvu uzavrel so spoločnosťou Slovak Telecom, ktorá vypísala

tender na predaj balíka nehnuteľností. Išlo o 44 nehnuteľností, ktoré chcela získať do svojho
vlastníctva. Žalovaný v 2.rade musel prijať ponúknuté zaťaženie každej nehnuteľnosti, keďže ponúkaná
nehnuteľnosťanijednanebolabeztiarch.Poukázalnato,ženehnuteľnosť,ktorábolapredmetomkúpnej
zmluvy medzi ním a žalobcom odpredali za nižšiu sumu ako oni odkúpili od žalobcu. Poukázal na to, žebolzohľadnenýstavnehnuteľnosti,tedastavby,ktoránemalaveľkúhodnotuprivýmerepozemku,pričom
žalobca bol oboznámený so stavom nehnuteľnosti aj s rozsahom zaťaženia, teda s vecným bremenom.

9. Na pojednávaní dňa 24.10.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že k žiadnej zmene nedošlo,
pretože žalovaný v 1.rade mal vyzvať žalobcu na uzavretie dohody, avšak takto neučinil.

10. Žalovaný v 1.rade prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že nemá záujem na uzavretí dohody
so žalobcom, pretože žalobca doposiaľ nepreukázal nejaké relevantné dôkazy, ktorými by preukazoval

oprávnenosť svojho nároku na náhradu nákladov, ktoré si uplatňuje, a teda podľa žalovaného v 1.rade,
žaloba je nedôvodná. Žalobca požaduje náhradu nákladov, ktoré neboli dohodnuté v zmluve o zriadení
vecného bremena, a preto je žaloba nedôvodná a čo sa týka určujúceho petitu, takéto znenie, resp. na
takomto určovacom petite nie je naliehavý právny záujem z dôvodu, že nerieši obsah spornosti daného
právneho vzťahu a po tomto konaní by muselo nasledovať ďalšie konanie.

11. Žalobca podaním došlým súdu dňa 9.7.2020 doručil súdu návrh na prerušenie konania z dôvodu, že
podaním zo dňa 21.5.2020 podal prostredníctvom advokáta proti uzneseniu Okresného súdu Košice-
okolie sp.zn. 16C/274/2014-420 zo dňa 5.3.2020 ústavnú sťažnosť, ktorá bola doručená Ústavnému
súdu SR dňa 26.5.2020. Z toho dôvodu žiadal súd v zmysle § 162 ods.1 písm. a/ CSP o prerušenie
konania až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti. Okresný súd Košice-okolie

uznesením zo dňa 5.3.2020 nepripustil zmenu žaloby a tým podľa jeho názoru zasiahol do jeho
základných práv a porušil jeho právo na spravodlivý proces. O posúdení otázky porušenia práva môže
rozhodovať jedine Ústavný súd SR na základe jeho podanej ústavnej sťažnosti. Ďalším dôvodom je
predísť zbytočným prieťahom v súdnom konaní, teda hospodárnosť konania.

12. Podaním zo dňa 20.7.2020 splnomocnený zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu, že má zdravotné problémy a od vzniku pandémie sa nezúčastnil pojednávania, pričom
zastupuje iba asi v dvoch časovo starších prípadoch. Keďže je starobný dôchodca a nie je v
zamestnaneckomaniobdobnompomere,potvrdenieodočasnejPNnemôžepredložiť,avšakdodatočne
zašle súdu doklad o zdravotnej prekážke. Taktiež žiada o odročenie pojednávania aj z dôvodu, že ani

žalobca sa zo služobných dôvodov nemôže rovnako zúčastniť pojednávania. Súd žiadosť o odročenie
pojednávania neakceptoval.

13. Podľa § 183 ods. 1, 2, 3 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov

nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem
prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení
týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno
vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu

pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje odročenie
pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť,
alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

14. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca ani jeho splnomocnený zástupca sa nezúčastnili stanoveného

pojednávania vo veci určeného na deň 22.7.2020, hoci o tom bol riadne poučený, predvolanie na
pojednávanie mu bolo doručené dňa 3.7.2020. Dňa 20.7.2020 bol súdu doručený návrh označený
ako „žiadosť o odročenie termínu pojednávania“ z dôvodu, že sa pojednávania zástupca žalobcu
nemôže zúčastniť z dôvodu zdravotných problémov a od vzniku pandémie sa nezúčastnil pojednávania.
Dňa 22.7.2020 splnomocnený zástupca žalobcu doručil súdu potvrdenie od všeobecného lekára, z

ktorého bolo zistené, že JUDr. Ladislav Pirovits bol ošetrený dňa 15.7.2020, dňa 20.7.2020 kontrola pre
nezlepšený stav, objednaný na odber krvi, pokračuje v ambulantnej liečbe. Zároveň zástupca žalobcu
uviedol, že ani žalobca sa nemôže zúčastniť pojednávania zo služobných dôvodov, a preto žiadal o
odročenie pojednávania. Súdu však žiadne potvrdenie o nemožnosti žalobcu zúčastniť sa pojednávania
nebolo predložené.

15. Ust. § 183 ods. 1 CSP umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania a
nadväzne konať v neprítomnosti strán sporu. Odlišné chápanie predmetu ustanovenia by viedlo k
nežiaducim prieťahom v konaní. Inými slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti sporovej stranyza podmienok predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (porovnaj
napr. uzn. Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 116/93). V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia môže
byť pojednávanie odročené len z dôležitých dôvodov len vtedy, ak sa nemôže strana, alebo jej zástupca

z dôležitých dôvodov dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich spravodlivo nemožno žiadať, aby
sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Z obsahu podaného návrhu na odročenie pojednávania vyplýva,
že dôvodom je zdravotný stav zástupcu žalobcu. Žiadosť o odročenie pojednávania bola doručené
súdu krátko predtým, než súd vo veci začal pojednávať. V súlade s ust. § 183 ods.3 CSP je strana
povinná oznámiť súdu dôvod, pre ktorý žiada odročenie pojednávania bezodkladne potom, čo sa o ňom

dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
Splnomocnený zástupca žalobcu poukazuje na to, že má zdravotné problémy a od vzniku pandémie sa
nezúčastnil pojednávania. Za tejto situácie mohol splnomocnený zástupca súdu oznámiť túto okolnosť
už 15.7.2020, kedy bol na ošetrení. Povinnosťou strany, ktorá navrhla odročenie pojednávania je
oznámenie dôvodu bezodkladne potom čo sa dozvie. Za tejto situácie bezodkladnosť nebola splnená.
Pojednávaniesamôžeodročiťlenvtedy,aksúkumulatívnesplnenédvepodmienky.Prvoujenemožnosť

dostaviť sa na pojednávanie a sú dané dôležité dôvody a druhou je to, že nemožno od strany alebo
od zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Vo vzťahu k povinnosti súdu
stanovenej v § 183 ods.4 je potrebné, aby návrh bol podaný bezodkladne. Za danej situácie, ak žiadosť
za odročenie pojednávania bola súdu doručená krátko pred nariadeným pojednávaním, mohol žalobca
a jeho splnomocnený zástupca predpokladať a byť pripravený, že súd pojednávanie z tohto dôvodu

neodročí a tento dôvod nebude považovať za dôležitý k tomu, aby došlo k odročeniu pojednávania.

16. Na pojednávaní dňa 22.7.2020 žalovaný v 1.rade prostredníctvom právneho zástupcu uviedol,
že trvá na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach, tak ako to bolo prezentované na
pojednávaniach. Poukázal na neprípustnosť, neurčitosť a nevykonateľnosť petitu žaloby, ktorý ani po

opakovanej úprave nespĺňa náležitosti vykonateľného petitu. Za takejto situácie sa žaloba javí ako
neopodstatnená.

17. Podľa § 2 ods. 2 OZ, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

18. Podľa § 80 O.s.p., v znení účinnom do 30.6.2016 (t.j. v čase podania žaloby) návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä: a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti
manželstva, o určení či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti
na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho
vzťahu alebo z porušenia práva, c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na

tom naliehavý právny záujem.

19. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20. Naliehavý právny záujem predstavuje podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c)
CSP (predtým § 80 písm. c) O.s.p.), pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci
rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné, t.j. odstráni spory
medzi stranami. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej

právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia
a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak,
že právny záujem musí mať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že rozsudok bude pre
žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Podľa koncepcie CSP (ale aj predtým OSP) je možné žalovať
neplatnosť právnej skutočnosti len vtedy, ak sa to priamo prejaví v právach a povinnostiach strany sporu

a nesmie teda sa jednať o riešenie prípadnej medzitýmnej otázky.

21. V záujme zachovania právnych účinkov úkonov vykonaných v konaní pred dňom nadobudnutia
účinnosti CSP (§ 470 ods.2 CSP), súd prípustnosť podanej žaloby posudzoval podľa ust. § 80 písm. c/
OSP. Z podanej žaloby doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva naliehavý právny záujem žalobcu

na žiadanom určení, neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, a to v časti čl. II ods.1 písm.b),
d), e), f). Prípadný úspech žalobcu v tomto konaní nezmení jeho právne postavenie a vyhovenie žalobe
by nemohlo priniesť žiadne konečné právo žalobcovi, nanajvýš by mohlo byť prostriedkom pre ďalšiesúdne konania, čo je v zásade neprípustné. Existencia naliehavého právneho záujmu nebola v konaní
preukázaná, a preto súd žalobu bez posudzovania jej dôvodnosti zamietol.

22. Pre úplnosť súd dodáva, že súčasná procesná úprava sporového konania pripúšťa žalobu o určenie
neplatnosti právnou skutočnosťou z právnej skutočnosti (touto je aj zmluva o zriadení vecného bremena)
len v prípade, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť žaloby
o určenie neplatnosti právnej skutočnosti s výnimkou toho, kde to zákon vyžaduje. Výslovným záujmom
zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti / platnosti

právnych úkonov a iných právnych skutočnosti, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby
určovacej.

23. Nakoľko sa súd z vyššie uvedených dôvodov (neexistencia naliehavého právneho záujmu) už
nezaoberal dôvodnosťou žaloby. Súd má za to, že v prípade absencie naliehavého právneho záujmu,
musí byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá a z dôvodu hospodárnosti konania je neprípustné zaoberať

sa dokazovaním vo veci samej (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 26/2007, 2 Cdo
231/2007). Tomuto zodpovedá právo druhej strany sporu na prejednanie veci hospodárne a bez
zbytočných prieťahov.

24. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie

je v tomto konaní oprávnený riešiť.

25.Podľa§162ods.2CSP,súdkonanieprerušíajbeznávrhu;vtakomprípadepredvydanímuznesenia
o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.

26. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

27. Súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, pretože nezhliadol dôvody na obligatórne
prerušenie konania podľa § 162 ods.1 písm. a) CSP a o zamietnutí návrhu rozhodol v intenciách ods.3

citovaného ustanovenia. Súd konštatuje, že konanie pred Ústavným súdom nie je konaním, v ktorom
sa rieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre tento spor a povinnosťou súdu je eliminovať návrhy na
prerušenie konania, ktoré sú absolútne bezdôvodné, ako je tomu v danom prípade. Preto súd návrh na
prerušenie konania po podaní sťažnosti na Ústavný súd zamietol.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovaný v 1.rade bol v konaní plne

úspešný, bola mu voči žalobcovi priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu v odôvodnených,
účelných a preukázaných výdavkov. Žalovanému v 2.rade náhrada trov konania priznaná nebola, keďže
mu žiadne trovy nevznikli.

30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať
odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie
odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty

na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.