Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 13, 2022

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/82/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520010445
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Vozár

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2022:3520010445.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudcom Mgr. Martinom Vozárom na hlavnom pojednávaní

dňa 13.04.2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný : J. E., Q.. XX.XX.XXXX T. W.,
trvale bytom Q. J. Q. T., G.. Y. XXXX/X,

j e v i n n ý, ž e

ako otec mal. Y. E., Q.. XX.XX.XXXX sa úmyselne v Novom Meste nad Váhom a všade tam, kde
sa zdržiaval, v období od mesiaca máj 2020 doposiaľ vyhýbal riadnemu plneniu si svojej zákonnej
vyživovacej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a deklarovanej mu
i Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/4/2014-26 zo dňa 14.05.2014,
právoplatným a vykonateľným dňom 02.06.2014, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu a zaviazal otca
platiť výživné na dcéru Y. vo výške 100,- € mesačne, súčinnosťou od 01.01.2014 k rukám matky S.
Q., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, pričom povinný si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil v období

od mesiaca máj 2020 až doposiaľ, s výnimkou platieb zo dňa 04.05.2020 vo výške 100,- Eur, zo dňa
29.07.2020 vo výške 250,- Eur, zo dňa 30.09.2020 vo výške 20,- Eur, zo dňa 01.10.2020 vo výške
160,- Eur, zo dňa 06.05.2021 vo výške 100,- Eur a zo dňa 24.09.2021 vo výške 100,- Eur, čím takto
dlhuje oprávnenej S. Q. na bežnom výživnom čiastku v celkovej výške 1670,- Eur, a to napriek tomu, že
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom č. k. 15T/8/2020 - 38 zo dňa 06.02.2020, právoplatným dňa 03.03.2020 za
prečin Zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mu bol doručený dňa
21.02.2020, pričom J. E. v predmetnom období nie je a nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie

Úradupráce,sociálnychveciarodinyNovéMestonadVáhom,niejepoberateľomdávkyvhmotnejnúdzi
a ani žiadnych iných štátnych sociálnych dávok vyplácaných Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Mesto nad Váhom, taktiež nie je a nebol poberateľom žiadnych dávok, príspevkov či dôchodkov
sociálneho poistenia zo Sociálnej poisťovne, teda de facto obvinený J. E. nevyužil žiadnu možnosť nájsť
si počas celého predmetného obdobia riadne zamestnanie, ktorým by sa zvýšil jeho mesačný príjem a
zabezpečil tak riadne plnenie svojej zákonnej povinnosti, čím mu vznikol dlh na bežnom výživnom vo
výške 1670,- Eur k rukám poškodenej S. Q.,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a lprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona a § 49 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo
výmere 1 (jeden) rok nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe prednesov strán na hlavnom pojednávaní a vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní zistil súd skutkový stav veci a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Na hlavom pojednávaní tak boli vykonané nasledovné dôkazy :

Obžalovaný J. E. sa hlavného pojednávania nezúčastnil. Súd na hlavnom pojednávaní konštatoval,

že obžalovaný prevzal predvolanie dňa 02.03.2022 a svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal
o odročenie hlavného pojednávania, a preto súd rozhodol o vykonaní hlavného pojednávania v
neprítomnosti obžalovaného, nakoľko na takýto postup boli splnené podmienky podľa § 252 ods. 2 Tr.
poriadku.

Následne po vykonaní hlavného pojednávania bolo do trestnej kancelárie predložené podanie,
doručenie súdu ešte dňa 12.04.2022, a to lekárska správa - nález od J.. S. U., z ktorej
vyplynulo, že lekárska správa bola vydaná na základe žiadosti obžalovaného, pričom obžalovaný bol
lekárkou ošetrený dňa 12.04.2022 s diagnózou - podozrenie z infekčného ochorenia s odporúčaním
práceneschopnosti a s kontrolou u lekára dňa 19.04.2022. S lekárskou správou nebol súdu doručený

žiadny sprievodný list, avšak možno predpokladať, že lekársku správu doručil súdu dňa 12.04.2022
osobne obžalovaný.

Súd na doplnenie svojho rozhodnutia vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného
konštatuje, že aj v prípade, ak by súd vyššie uvedenú lekársku správu oboznámil pred otvorením

hlavného pojednávania, aj tak boli splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v
neprítomnosti obžalovaného, nakoľko obžalovaný bol v predvolaní riadne poučený a upozornený podľa
§ 120 ods. 2 Trestného poriadku o obsahových náležitostiach lekárskej správy, avšak doručená lekárska
správa neobsahuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav obžalovaného mu neumožňuje
účasť na hlavnom pojednávaní bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu,

alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Obžalovaný tak
svoju neúčasť na hlavnom pojednávania riadne neospravedlnil a v doručenom podaní ani nežiadal o
odročenie hlavného pojednávania. Napriek predmetnej lekárskej správe tak boli splnené podmienky na
vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného.

Z dôvodu neprítomnosti obžalovaného sa na návrh prokurátora čítala výpoveď obžalovaného z
prípravného konania zo dňa 23.10.2020, vtedy v procesnom postavení obvineného, z ktorej vyplynulo,
že býva u družky W. Š., oficiálne je nezamestnaný, neevidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
pracuje brigádne bez zmluvy na stavbách. Za posledné dva mesiace, vzhľadom na počasie, zarobil
na brigáde spolu 500 eur. Družke prispieva na domácnosť. Deti s družkou nemá. Má viacero exekúcii,

vrátane exekúcie za 16000 eur, lebo nesplatil pôžičku, tiež za paušály na telefón a tiež má exekúcie na
sociálke a zdravotnej poisťovni. Nemá peniaze na osobný bankrot. Fajčí asi 1 krabičku cigariet denne,
podľa financií. Alkohol pije príležitostne. Drogy neužíva. Mrzí ho, že neplatí výživné na dcéru Y.. Svojej
vyživovacej povinnosti si je vedomý, ale platí, ako sa mu dá. Dňa 30.09.2020 vložil S. Q. na účet 20 eur,
dňa 01.10.2020 sumu 160 eur. Jeden vklad urobila jeho matka, lebo bol v práci. Obžalovaný poukázal,

že dcéra Y. žije s S. Q. a s jej novým priateľom a majú spolu ďalšie dieťa. Tiež uviedol, že naposledy bolzamestnaný v Magne v Novom Meste nad Váhom, kde pracoval možno mesiac v roku 2018. Odvtedy
príležitostne brigáduje po stavbách. S dcérou sa stretáva málo, lebo S. Q. má vždy veľa výhovoriek,
prečo mu ju nemôže dať ani jeho matke. Naposledy bol s dcérou tak dávno, že si na to nepamätá.

Poškodená S. Q., bývala družka obžalovaného a matka Y. E., na hlavnom pojednávaní uviedla, že
obžalovaný nie je ochotný zaplatiť jej výživné. Pred hlavným pojednávaním stretla obžalovaného pri
kostole, kde bol napitý. Prízvukoval jej, že mu nechce dať dcéru, ale obžalovaný stále pije, a preto sa bojí
mu dcéru dať. Tiež poukázala, že dcéra sa u babky nudí a nechce u babky len sedieť na gauči. Celkovo

jej obžalovaný od mája 2020 dlží výživné vo výške 1770 eur a ešte aj výživné vo výške 900 eur za súdom
uloženú podmienku. Tento rok jej nič neuhradil. Nedávala ho na exekúciu, lebo obžalovaný sa nechce
zamestnať. Náhradné výživné si bola žiadať, ale na účely priznania sa prihliada aj na plat jej priateľa a
rodičovský príspevok, a preto nemá naň nárok. Výživné zaplatil naposledy 24.09.2021. Keď sa stretli,
tak ho vždy žiadala o úhradu výživného. Poukázala, že musela platiť dcére okuliare za 180 eur. Dcéra
taktiež potrebuje 200 eur na strojček. Dcére musela zrušiť doučovanie angličtiny za 150 eur mesačne.

Dcéra navštevuje piaty ročník základnej školy. Obžalovaný však neprispel ani dcére nič nekúpil. Na
Vianoce jej sľúbil bicykel, ale žiadny nedostala. Pred týždňom jej dal tričko veľkosti XXL. Poškodená je
v súčasnosti na rodičovskej dovolenke. Priateľ aj matka poškodenej, ktorá je na dôchodku, pomáhajú
poškodenej s dcérou. Od septembra sa chce poškodená zamestnať, keď mladšia dcéra už pôjde do
škôlky. Obžalovaný jej výživné uhrádzal len platbami na účet. Iným spôsobom jej výživné neuhrádzal.

Sumy výživného vkladala matka obžalovaného a jeden vklad bol od jednej ženy, od ich susedy, keď
nemohla jeho matka zaplatiť.

Následne boli vykonané (oboznámené čítaním) aj tieto dôkazy :

Z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/4/2014-26 zo dňa 14.05.2014,
právoplatného a vykonateľného dňa 02.06.2014, vyplynulo, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na
výživu mal. Y. E. k rukám matky dieťaťa S. Q. sumou 100 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred s účinnosťou od 01.01.2014.

Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 15T/8/2020-38 zo dňa 06.02.2020,
právoplatným a vykonateľným dňa 03.03.2020, bol J. E. uznaný vinný zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona (za obdobie od 15.05.2019, vzniknutý dlh na
výživnom 900 eur) a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorého výkon bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov za súčasného uloženia povinnosti

zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné a riadne a včas platiť bežné výživné.

Z doručenky vyplynulo, že trestný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 15T/8/2020-38
zo dňa 06.02.2020 bol obžalovanému doručený dňa 21.02.2020.

Z dokladov o úhradách výživného vyplynulo, že dňa 29.07.2020 bola na účet poškodenej uhradená
suma 250 eur, a to od E. U.; dňa 30.09.2020 bola na účet poškodenej uhradená suma 20 eur, a to od
N. E.; dňa 01.10.2020 bola na účet poškodenej uhradená suma 160 eur, a to od N.Á. E..

Z rodného listu mal. Y. E. vyplynulo, že jej otcom je obžalovaný a matkou je poškodená.

Zpotvrdeniaonávšteveškolyzodňa02.10.2020vyplynulo,žemal.Y.E.bolavškolskomroku2020/2021
žiačkou 4. ročníka Základnej školy, Odborárska 1374, Nové Mesto nad Váhom.

Zo správ na obžalovaného a poškodenú z prípravného konania v súhrne vyplynulo, že obžalovaný

a poškodená v období od 01.02.2020 do 20.07.2020 neboli poberateľmi dávky v nezamestnanosti,
nemocenských dávok a dôchodkových dávok zo Sociálnej poisťovne. Poškodená je od 24.05.2019 v
Sociálnej poisťovni evidovaná ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 roku veku. Podľa správy Sociálnej
poisťovne bol obžalovaný naposledy evidovaný ako zamestnanec v spoločnosti U. U. E. Y., Y..N..K..,
a to v období od 04.09.2019 do 13.09.2019. Podľa správ ÚPSVaR Nové Mesto nad Váhom zo

dňa 17.07.2020 obžalovaný nebol od 01.02.2020 evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie
a nepoberal žiadnu dávku vyplácanú úradom práce a poškodená nie je poberateľkou náhradného
výživného ani dávky v hmotnej núdzi a poberá rodičovský príspevok na dieťa S. X. a prídavky na deti Y.
E. G. S. X.. Následne zo správy Daňového úradu Trenčín zo dňa 20.07.2020 vyplynulo, že obžalovanýnie je evidovaný ako daňový subjekt a neeviduje od neho podanie daňového priznania k dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2018. V lustráciách v obchodnom a živnostenskom registri nie je obžalovaný
evidovaný. Zo správy z Mestského úradu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21.07.2020 nevyplynuli žiadne

negatívne poznatky o obžalovanom. Z lustrácii v exekučných konaniach zo dňa 27.10.2020 vedených na
OkresnomsúdeNovéMestonadVáhomvyplynulo,žeprotiobžalovanémubolinatomtosúdevminulosti
vedené viaceré exekučné konania a v čase lustrácie bolo vedené jedno neskončené exekučné konanie
pod sp. zn. 10Er/511/2017 (vymoženie 200 eur s príslušenstvom, navrhovateľ Slovenská konsolidačná,
a.s.). Súd k lustrácii poukázal, že od 01.07.2017 sa nové exekučné konania vednú na Okresnom súde

Banská Bystrica.

Zo správ ÚPSVaR Nové Mesto nad Váhom (zo dní 20.10.2021 a 15.02.2022) v súhrne vyplynulo, že
obžalovaný nebol od mája 2020 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie ani nepoberal žiadne
sociálne dávky vyplácané úradom.

Z dokladov predložených obžalovaným k výzve súdu k preukázaniu úhrady výživného, doručených súdu
dňa 07.12.2021, vyplynulo, že dňa 01.10.2020 vložila N. E. 160 eur na účet poškodenej, dňa 30.09.2020
vložila N. E. 20 eur na účet poškodenej, dňa 06.05.2021 vložila N. E. 100 eur na účet poškodenej, dňa
23.09.2021 bola vložená suma 100 eur na účet poškodenej.

Z dokladov predložených poškodenou na základe výzvy súdu (prehľad plnenia výživného a výpisy z
účtu poškodenej), predložených poškodenou krátkou cestou na hlavnom pojednávaní dňa 13.04.2022,
vyplynulo, že v období od mája 2020 doposiaľ boli vykonané tieto úhrady výživného, a to dňa 04.05.2020
vo výške 100 eur (platiteľ Z. E.), dňa 29.07.2020 vo výške 250 eur (platiteľ E. U.), dňa 30.09.2020 vo
výške 20 eur (platiteľ N. E.), dňa 01.10.2020 vo výške 160 eur (platiteľ N. E.), dňa 06.05.2021 vo výške

100 eur (platiteľ N. E.), dňa 24.09.2021 vo výške 100 eur (platiteľ neuvedený).

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že v období od mája 2020 doposiaľ bol obžalovaný od
06.04.2021 do 27.04.2021 zamestnaný u zamestnávateľa Y.-J..P.. Y..N..K.. a v období od 14.06.2021 do
25.06.2021 bol zamestnaný u zamestnávateľa Y. G. Y..N..K.. Podľa tejto lustrácie obžalovaný nepoberá

žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Z lustrácie v evidencii priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 1-krát priestupkovo
prejednávaný, a to pre priestupok proti majetku zo dňa 16.03.2021, ktorý bol riešený uložením blokovej
pokuty nezaplatenej na mieste vo výške 30 eur.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný, a to pre rôznorodú
trestnú činnosť. V trestnej veci Obvodného súdu Praha 10 sp. zn. 4T/89/2018 (odsúdenie právoplatné
dňa 16.06.2021) mu bol pre trestné činy ohrozenie pod vplyvom návykovej látky a neoprávnené
používanie cudzej veci okrem iného uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorého výkon bol

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov (plynie od 16.06.2021 do 16.12.2022).
V trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/8/2020 mu bol pre trestný čin
zanedbania povinnej výživy uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorého výkon
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov (plynula od 03.03.2020 do
03.03.2022) za súčasného uloženia povinnosti uhradiť počas skúšobnej doby dlžné výživné. V trestnej

veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/60/2021 bol odsúdený rozsudkom zo dňa 10.03.2022 pre
trestný čin podvodu spolupáchateľstvom a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
10 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov s
nariadeným probačným dohľadom (po započítaní plynie od 03.03.2020 do 03.03.2022) a povinnosťou
uhradiť počas skúšobnej doby dlžné výživné, a to za súčasného zrušenia výroku o treste z trestného

rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/8/2020 zo dňa 06.02.2020.

Súd, po zhodnotení vyššie vykonaných dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, ktorá z
procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že obžalovaný spáchal skutok,

ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný tak výpoveďou poškodenej S. Q., ktorá
vypovedala o vykonaných úhradách výživného a o tom, že obžalovaný žiadnym iným spôsobom,napr. ani nákupom vecí pre dieťa, nezabezpečoval potreby dieťaťa, ako aj vyššie uvedenými súdom
oboznámenými listinnými dôkazmi, najmä preukázaná existencia povinnosti obžalovaného uhrádzať
výživné na maloletú Sandru, a to na základe rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k.

5P/4/2014-26 zo dňa 14.05.2014, právoplatného a vykonateľného dňa 02.06.2014.

Súd mal z výpovede poškodenej S. Q. ako aj z písomného prehľadu o plnení vyživovacej povinnosti,
vrátanevýpisuzbankovéhoúčtupoškodenejaoboznámenéhorozsudkuourčenívyživovacejpovinnosti
(určené výživné 100 eur mesačne), za preukázané, že obžalovaný v skúmanom období (od mája 2020

až doposiaľ) uhradil výživné vo výške 730 eur (platby zo dňa 04.05.2020 vo výške 100 eur, zo dňa
29.07.2020 vo výške 250 eur, zo dňa 30.09.2020 vo výške 20 eur, zo dňa 01.10.2020 vo výške 160 eur,
zo dňa 06.05.2021 vo výške 100 eur a zo dňa 24.09.2021 vo výške 100 eur), hoci za obdobie od mája
2020 doposiaľ, teda za 24 mesiacov, vrátane výživného za mesiac apríl 2022 (súd ešte nezohľadňoval
úhradu výživného za mesiac máj 2022, nakoľko výživné za máj 2022 ešte môže obžalovaný uhradiť do
15.04.2022, teda do 15. dňa v mesiaci, pričom súd na hlavnom pojednávaní rozhodoval 13.04.2022),

mal uhradiť výživné vo výške 2400 eur, teda naďalej dlhuje výživné vo výške 1670 eur (2400 eur mínus
730 eur). Súd tak mal za preukázané, že výživné nebolo ku dňu konania hlavného pojednávania, a
teda aj v čase vyhlásenia rozsudku, t. j. dňa 13.04.2022, v celosti uhradené. Súd uvedené skutočnosti
zohľadnil aj v skutkovej vete, ktorú modifikoval oproti podanej obžalobe, aby zodpovedala stavu v čase
vyhlásenia rozsudku.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní nezúčastnil. Z jeho čítanej výpovede z prípravného konania
vyplynulo, že sa k stíhanej trestnej činnosti priznáva, je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti ako
aj skutočnosti, že má dlh na výživnom a svoje konanie ľutuje, avšak poukazuje na nedostatočný
príjem (pracuje brigádne na stavbách), pričom z obsahu oboznámených správ, najmä z ÚPSVaR Nové

Mesto nad Váhom a zo Sociálnej poisťovne, nevyplynuli žiadne skutočnosti (obžalovaný nepoberal
pomoc v hmotnej núdzi, inú štátnu sociálnu dávku, ani invalidný dôchodok), ktoré by poukazovali, že
obžalovaný bol alebo je v nepriaznivej sociálnej situácii, ktorá by mu bránila uhrádzať výživné. Na
základe uvedeného je podľa súdu povinnosťou obžalovaného prednostne uhrádzať výživné, nakoľko
maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti poškodenej S. Q., ktorá pozná jeho potreby, keďže

je s dieťaťom v každodennom kontakte.

Súd tak na strane obžalovaného nezistil objektívne skutočnosti, ktoré by bránili obžalovanému
zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti, pričom súd
podľa lustrácie zo Sociálnej poisťovne zistil, že obžalovaný v minulosti pracoval, resp. z čítanej

výpovede obžalovaného vyplynulo, že pracuje bez zmlúv na stavbách. Súd poukazuje, že ak dôjde k
zhoršeniu finančnej situácie (napr. k zníženiu príjmu), je obžalovaný povinný prispôsobiť svoj životný
štandard týmto novovzniknutým okolnostiam, svoj životný štandard primerane znížiť, a to až na úroveň
pokrytia iba objektívnych základných životných potrieb a zvýšiť svoju aktivitu (nájsť si zamestnanie so
zodpovedajúcim príjmom) smerom k zabezpečenie potrieb všetkých na neho odkázaných osôb.

Súd preto uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku, ktorý rovnako ako obžaloba
právne kvalifikoval ako prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona,
a to vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom č. k. 15T/8/2020-38 zo dňa 06.02.2020, právoplatným dňa 03.03.2020.

Obžalovanýakosubjektspĺňapodmienkytrestnejzodpovednostizhľadiskavekua nebolizistenéžiadne
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Z
objektívnej stránky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu je nepochybné, že obžalovaný si bol a je
vedomýsvojejzákonnejpovinnosti,vyplývajúcej jednakzustanovenia§62Zákonaorodineajednakzo

súdneho rozhodnutia o určení výšky výživného, prispievať na výživu maloletej Y., napriek tomu výživné
neplatil pravidelne a v stanovenej výške, čím mu vznikol dlh na výživnom, pričom v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za taký čin odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom č. k. 15T/8/2020-38 zo dňa 06.02.2020, právoplatným dňa 03.03.2020. Naplnená bola
i subjektívna stránka, t. j. zavinenie, keďže obžalovaný spáchal trestný čin úmyselne, konal minimálne

vo forme nepriameho úmyslu, nakoľko obžalovaný vedel, že nepravidelným uhrádzaním výživného na
maloletú dcéru Sandru môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený. Obžalovaný svojím konaním porušil Trestným zákonom chránený spoločenský
záujem, ktorý spočíva v ochrane nároku oprávnenej osoby na výživné.Súd dospel k záveru, že obžalovanému je dôvodné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, a to s
prihliadnutím na § 49 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko stíhaný trestný čin spáchal obžalovaný počas
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, uloženej mu tak v trestnej veci Obvodného súdu

Praha 10 sp. zn. 4T/89/2018 (zohľadnenie rozhodnutia cudzieho štátu podľa § 7b ods. 2 Trestného
zákona), ako aj trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 15T/8/2020-38 zo dňa
06.02.2020, právoplatným dňa 03.03.2020, resp. následne počas skúšobnej doby uloženej rozsudkom
Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/60/2021 zo dňa 10.03.2022, právoplatným dňa 10.03.2022 (uložený
súhrnný trest vo vzťahu k výroku o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

č. k. 15T/8/2020-38 zo dňa 06.02.2020).

Súdtakpriuplatňovaní§49ods.2TrestnéhozákonaprihliadolajnaodsúdenievtrestnejveciOkresného
súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/8/2020. V danom prípade nedochádza k dvojitému pričítaniu
tej istej okolnosti, nakoľko ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona vylučuje ukladanie tzv. podmienky
na podmienku, teda upravuje ukladanie druhu trestu, avšak ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona

neupravuje ukladanie druhu trestu, ale vylučuje tzv. dvojité pričítanie vo vzťahu k určovaniu výšky trestu,
ktorá je ovplyvňovaná pomerom poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okolností podmieňujúcich
uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolností podmieňujúcich
použitie vyššej trestnej sadzby.

Vo vzťahu k ukladanému trestu možno dodať, že v predmetnom konaní nie je dôvodné ukladať
obžalovanému súhrnný trest. Trest, uložený v trestnej veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/60/2021
zo dňa 10.03.2022, je súhrnný, a to za zbiehajúcu sa trestnú činnosť pred doručením trestného rozkazu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 15T/8/2020-38 zo dňa 06.02.2020. V predmetnej trestnej
veci je obžalovaný stíhaný pre skutok (neplatenie výživného od mája 2020 doposiaľ), ktorý spáchal až

po doručení trestného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 15T/8/2020-38 zo dňa
06.02.2020, a preto nie je dôvodné ukladať súhrnný trest.

Pri rozhodovaní o výmere nepodmienečného trestu odňatia slobody vychádzal súd zo základnej trestnej
sadzby trestu odňatia slobody podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona (1 rok až 5 rokov). Súd zistil

jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, prihliadnuc na čítanú výpoveď
obžalovaného z prípravného konania, v ktorej sa obžalovaný (vtedy obvinený) k spáchaniu trestného
činu priznal a oľutoval. Taktiež zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona (už bol za trestný čin odsúdený) a v tejto súvislosti súd prihliadol na odsúdenia v trestných
veciach Obvodného súdu Praha 10 sp. zn. 4T/89/2018 a Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/60/2021. Na

základe uvedeného súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden)
rok. Pri výške trestu súd zohľadnil, že obžalovaný aspoň čiastočne uhrádzal dlžné výživné, a preto uložil
trest na dolnej hranici trestnej sadzby.

Na výkon takto uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48

ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
pretože obžalovaný nebol podľa oboznámeného odpisu registra trestov v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest podľa názoru súdu spĺňa všetky potrebné atribúty uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zákona.

S predmetným trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody,
pretože vzniknutý dlh na výživnom nemá z trestnoprávneho hľadiska povahu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.