Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, February 27, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/84/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119203684
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2119203684.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. E. XXX, proti manželke: A. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. H. XX, D. A. D.
I., právne zastúpená JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou, so sídlom Námestie sv. Anny 20B, Trenčín,
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom J. B.,

nar. XX.XX.XXXX, a J. B., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom ako matka, v konaní zastúpené procesným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, o odvolaniach navrhovateľa aj manželky
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20. decembra 2021, č.k. 40P/26/2019-420, v spojení
s dopĺňacím rozsudkom č.k. 40P/26/2019-460 zo dňa 26.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolacie konanie v časti určenia vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti sa z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch VI. a VII. p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 40P/26/2019-420, zo dňa 20.12.2021 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom č.k. 40P/26/2019-460, zo dňa 26.01.2022 rozhodol tak, že výrokom I. schválil

rodičovskú dohodu, ktorou sa maloleté deti zverujú do osobnej starostlivosti matky, každý z rodičov
je oprávnený zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach, otec je oprávnený
stretávať sa s maloletými deťmi každý párny víkend od soboty od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod.,
každý rok od 25.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod., každý nepárny rok od 31.12. od 10:00 hod. do
01.01. nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 17:00 hod., matka sa zaväzuje deti na styk riadne a
včas pripraviť a otec si deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Výrokom II.

súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej J. s účinnosťou od 30.07.2019 do 31.08.2020
sumou vo výške 70,- eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2020 sumou vo výške 190,- eur mesačne,
a to vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, výrokom III. uložil otcovi povinnosť prispievať na
výživu maloletého J. s účinnosťou od 30.07.2019 do 31.08.2020 sumou vo výške 60,- eur mesačne a s
účinnosťou od 01.09.2020 sumou vo výške 160,- eur mesačne, a to vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k
rukám matky, výrokom IV. uložil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie

od 01.09.2020 do 31.12.2021 v sume 2.646,- eur k rukám matky v mesačných splátkach vo výške
120,- eur spolu s bežným výživným, s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky riadne a včas sa stáva
zročným celý dlh a nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 30.07.2019 do 31.08.2020 v sume
260,- eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti dopĺňacieho rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ( výrok V.), otec je
povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške 43,23 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

na účet Okresného súdu Trnava ( výrok VI.) a matka je povinná nahradiť trovy konania štátu vo výške443,23 eur na účet Okresného súdu Trnava, a to v mesačných splátkach vo výške 20,- eur, splatných
vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku ( výrok VII.).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie v merite veci právne odôvodnil ustanoveniami § 24, § 25, §
36, § 62, § 65, § 75, § 76, § 77 Zákona o rodine, vecne tým, že manželstvo rodičov maloletých bolo
rozvedené prvým rozsudkom v danej veci zo dňa 05.06.2019 a konanie o úprave rodičovských práv
a povinností k maloletým na čas po rozvode bolo odvolacím súdom vrátené prvoinštančnému súdu na
nové konanie a rozhodnutie. V priebehu konania rodičia uzavreli dohodu v časti zverenia maloletých

do osobnej starostlivosti matky, v otázke zastupovania maloletých a úprave styku otca s maloletými,
ktorú dohodu súd schválil v znení ako je uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia. Keďže v otázke
výživného na maloleté deti k dohode rodičov nedošlo, vykonal súd dokazovanie ohľadom odôvodnených
potrieb maloletých ako aj možností a schopností rodičov a ich majetkových pomerov a určil otcovi
povinnosť platiť na deti primerané výživné vrátane doplatenia zročného výživného za uplynulé obdobie
od 30.07.2019 ( t.j. odo dňa právoplatnosti rozvodu manželstva ) až do vyhlásenia rozsudku.

3. O náhrade trov konania účastníkov súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 Civilného
mimosporového poriadku ( ďalej CMP) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
keďvkonaniachpodľaCMPjenáhradatrovkonaniavzásadevylúčenáaneuplatňujesaprincípúspechu
ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. CMP nezistil.

4. Súd rozhodol v zmysle § 57 a § 58 CMP tiež o nároku na náhradu trov konania štátu, keďže
v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktoré malo za následok vznik trov konania štátu.
Znalcovi bolo uznesením priznané znalečné vo výške 886,46 eur. Keďže znalecké dokazovanie bolo
nariadené za účelom zistenia najlepšieho záujmu maloletých detí, je spravodlivé, aby náklady na jeho

vyhotovenie znášali rodičia rovným dielom, t.j. každý vo výške 443,23 eur. Otec zaplatil preddavok na
znalecké dokazovanie vo výške 400,- eur, znalcovi bola zaplatená z preddavku časť znalečného vo
výške 400,- eur a zostávajúca časť bola zaplatená z rozpočtových prostriedkov okresného súdu, táto
časť predstavuje teda trovy konania štátu. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd uložil otcovi povinnosť
zaplatiť trovy konania štátu vo výške 43,23 eur ako rozdiel medzi polovicou priznaného znalečného a

ním zaplateného preddavku. Matke súd uložil povinnosť zaplatiť polovicu hodnoty znalečného, nakoľko
matke bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (z dôvodu, že matka bola nezamestnaná,
práceneschopná po dopravnej nehode a starala sa o maloleté deti počas dištančného vyučovania) a
preto nebola povinná zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie. Súd nezistil dôvody pre nepriznanie
trov konania štátu, keďže oslobodenie od súdnych poplatkov má vplyv na povinnosť zložiť preddavok na

trovy dokazovania, nie však na náhradu trov konania, zároveň matka už nie je práceneschopná, pracuje
a maloleté deti navštevujú školské a predškolské zariadenie. S poukazom na majetkové a príjmové
pomery matky jej však súd povolil zaplatiť náhradu trov konania štátu v splátkach po 20,- eur mesačne,
keď mal preukázané, že matka nie je schopná zaplatiť trovy konania štátu jednorazovo a zároveň pri
dodržaní splátok budú trovy konania štátu zaplatené do 2 rokov.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa ( ďalej
„matka“), čo do výrokov VI. a VII., teda v časti v ktorej súd uložil navrhovateľovi povinnosť uhradiť trovy
konania štátu v sume 43,23 eur a matke v sume 443,23 eur v splátkach po 20,- eur. Súd podľa nej
nezohľadnil podstatné skutočnosti, ktoré mal v konaní zo strany matky zdokladované a preukázané,

vrátane rozhodnutia o priznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 100% a opomenul
tú zásadnú skutočnosť, v prospech ktorého účastníka bol dôkaz nariadený. Matka nenavrhla znalecké
dokazovanie, práve naopak, v zápisnici o pojednávaní zo dňa 25.09.2019 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu bola proti znaleckému dokazovaniu ako nehospodárnemu, otec ale na ňom trval a
preto by mal znášať v plnom rozsahu náklady spojené s týmto dôkazným prostriedkom. Skutočnosť, že

matka bola oslobodená od povinnosti platiť súdne poplatky v rozsahu 100%, mala svoje opodstatnenie
v zlej finančnej kondícii matky, ktorá mala od septembra 2020 zverené neodkladným opatrením deti
do svojej osobnej starostlivosti, pričom bolo určené len nevyhnutné výživné a za obdobie takmer
1,5 roka musela deťom poskytovať plnú osobnú starostlivosť a výživu, čím sa dostala na dno svojich
finančných síl. Javí sa jej nespravodlivé, aby znášala polovicu nákladov na znalecké dokazovanie

za takejto dlhodobo zlej finančnej situácie oproti majetkovým pomerom otca. Aktuálne je matka od
01.09.2020 samoživiteľka detí, odsťahovaná do nájomného bytu, je nemajetná, naproti tomu otec vlastní
rodinný dom a záhradu, ako aj motorové vozidlo. Matka navyše má oproti otcovi o takmer 50% nižší
príjem zo zamestnania a pritom bola evidovaná ako nezamestnaná aj v priebehu konania s nárokomna podporu v nezamestnanosti len pol roka do 10.11.2020, následne zostala evidovaná bez nároku
na podporu a takto od novembra 2020 poberala iba SOS dotáciu od ÚPSVaR Trnava v sume 300,-
eur mesačne za maximálne možné obdobie 6 mesiacov. Súd tiež mal vziať na zreteľ, že matka dňa

06.10.2020 mala vážnu dopravnú nehodu, kedy musela byť jeden mesiac hospitalizovaná na JIS,
následne na oddelení traumatológie a následne na oddelení Covidu, ktorým sa v nemocnici nakazila.
Pri nehode utrpela viacpočetné zlomeniny a v dôsledku tejto dopravnej nehody bola dlhodobo bez
príjmu, keďže po nehode nasledovala dlhodobá rekonvalescencia, ktorá trvá doposiaľ a musela sa za
ten čas podrobiť dvom operácia a ďalšia operácia kolena matku čaká, o čom predložila súdu listinné

dôkazy. S ďalšou operáciou treba počítať opäť so znížením príjmu v podobe práceneschopnosti. Po
dopravnej nehode navyše musela 2 mesiace intenzívne dochádzať do Trnavy a rehabilitovať, s čím
boli spojené ďalšie finančné náklady na požičiavanie motorového vozidla a pohonné látky. Súd tiež
nezohľadnil skutočnosť, že matka musí pracovať len na skrátený 6 hodinový úväzok, z ktorého dôvodu je
jej príjem voči otcovi nižší, hoci súdu zdôvodnila potrebu skráteného úväzku nutnosťou vyzdvihovať deti
zo školskej družiny a materskej školy, čo je spojené s medzimestským cestovaním matky medzi miestom

výkonu práce a návštevou školských zariadení (medzi K. L. M. B.). Z uvedeného dôvodu navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a uložil otcovi povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 443,23
eur v mesačných splátkach po 20,- eur.

6. Otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu matky poprel, že by znalecký posudok bol

nariadený v jeho prospech, keďže bol nariadený v prospech oboch strán na návrh kolízneho opatrovníka
a v záujme spravodlivého vyriešenia otázky zverenia detí do starostlivosti a úpravy styku. Znalecký
posudok bol potrebný najmä vzhľadom na tvrdenia matky o agresívnom správaní a neprimeranom
trestaní detí zo strany otca. Otec na pojednávaní dňa 25.09.2019 na znaleckom dokazovaní netrval,
dokonca v podaní zo dňa 16.10.2020 žiadal o zrušenie znaleckého dokazovania. Znalecký posudok

teda nebol nariadený v prospech otca, ani na jeho návrh a nie je dôvod, aby mal znášať všetky trovy
štátu s tým spojené. Matka v odvolaní uvádza nepravdivé tvrdenia. Pokiaľ ide o oslobodenie od súdnych
poplatkov, poukázal otec na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že oslobodenie
od súdnych poplatkov ešte neznamená, že takýto účastník má byť oslobodený aj od platenia trov
konania. Pokiaľ matka argumentuje svojou finančnou situáciou, otec uvádza, že táto sa v poslednej

dobe značne zlepšila, už v čase vydania rozsudku žila v domácnosti so svojím snúbencom, s ktorým
uhrádzali výdavky na jej fungovanie, čo však súd nijako nevzal na zreteľ. Od 01.07.2022 sa presťahovala
s deťmi k svojim rodičom do Nového Mesta nad Váhom, čím jej odpadli výdavky na bývanie a otcovi sa
zvýšili výdavky na cestovanie za deťmi. Matka má navyše od februára 2022 novú, zrejme lepšie platenú
prácu, aj auto a odpadli jej výdavky spojené s vozením detí do školských zariadení, keďže deti začali

navštevovať školu v Novom Meste nad Váhom. Otec preto tiež navrhuje, aby súd odňal a to spätne
matke oslobodenie od súdnych poplatkov, spätne ku dňu priznania oslobodenia resp. k februáru 2022,
odkedy má nové zamestnanie. Pokiaľ ide o dopravnú nehodu matky je otázne, či si túto nespôsobila
sama a otec považuje za nespravodlivé, aby na jej chyby doplácal tým, že by mal hradiť celé trovy
dôkazu. Pokiaľ má otec aj vyšší príjem (čo je otázne, nakoľko matka má novú prácu), zároveň má aj

výrazne vyššie výdavky, keďže matka nemá výdavky na bývanie a výdavky na deti jej pokryje výživné.
K svojím majetkovým pomerom otec uviedol, že záhradu dostal darom od otca, musel mu ju však vrátiť,
vlastní motorové vozidlo z roku 2003 a vzhľadom na vek a opotrebenie vozidla má výdavky na opravy.
V doplnení svojho vyjadrenia otec uviedol, že matka už v januári a v apríli 2021 prostredníctvom sociálnej
siete hľadala stavebný pozemok v lukratívnej časti Nového Mesta nad Váhom, čo preukazujú fotografie,

ktoré otec k vyjadreniu predkladá a je teda evidentné, že netrpela finančnou núdzou ako to prezentuje
v odvolaní, keďže hľadala stavebný pozemok o výmere približne 500 m2, pričom sa jej ako primeraná
cena videla suma okolo 100 eur na m2 ( t.j. spolu okolo 50.000,- eur za pozemok). Navrhol preto
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. Matka v odvolacej replike poprela tvrdenie otca, že by sa jej finančná situácia v poslednej dobe
značne zlepšila. Presťahovala sa do Nového Mesta nad Váhom odkiaľ pochádza a kde bývajú jej
rodičia, ktorí matke v súčasnej ťažnej zdravotnej situácii pomáhajú s deťmi, nežijú však v spoločnej
domácnosti, matka býva v nájomnom 2-izbovom byte s výškou nájmu 600,- eur mesačne, ktoré uhrádza
spolu s partnerom. Rovnako však aj otec detí býva so svojou partnerkou a spoločne sa podieľajú na

výdavkoch na bývanie. Nemožno hovoriť, že by u otca došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov na
cestovné za deťmi, nakoľko styk s nimi sa nerealizuje pravidelne. Rovnako sa nezakladá na pravde,
že by výdavky matky malo pokryť výživné od otca. Matka je od 11.05.2022 stále práceneschopná,
nakoľko dňa 12.05.2022 absolvovala v Košiciach operáciu kolenného kĺbu, súvisiacu s jej autonehodou,ktorú si matka nespôsobila sama a ide o objektívnu skutočnosť, ktorej zdravotné následky znáša
matka doposiaľ a rovnako tiež následky po finančnej stránke, pričom má naplánovanú ďalšiu operáciu
ľavého kĺbu na 11.08.2022. Matka tiež uviedla, že otec nedávno predával záhradu o výmere 2000 m2

v katastrálnom území C. D. E. za 42.500,- eur, ktorú v minulosti nadobudol kúpnou zmluvou a nie ako
tvrdil darovacou zmluvou. Otec svoje tvrdenia o darovacej zmluve a zmluve o vrátení daru nepreukázal.
Matka prikladá fotografiu z webového portálu D., kde je uvedená rozloha, kúpna cena a lokalizácia
uvedenej nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov sa finančná situácia otca zlepšila a to nadobudnutím kúpnej
ceny za nehnuteľnosť, ktorú predal. Matka potvrdzuje tvrdenie otca, že sa informačne zaujímala o ceny

nehnuteľností v okolí Nového Mesta nad Váhom, avšak žiadny pozemok ani ona, ani jej partner nekúpili,
nakoľko ceny sú vysoké a nemôžu si ich dovoliť. Vzhľadom na svoju aktuálnu životnú a finančnú situáciu
si matka nevie zabezpečiť vlastné bývanie a je nútená bývať v nájomnom dvojizbovom byte. Nevlastní
žiadnu nehnuteľnosť, ani motorové vozidlo od uvedenej autonehody, keďže auto bolo zlikvidované ako
nepojazdné. Zotrvávala preto na dôvodoch podaného odvolania.

8. Otec v odvolacej duplike poukázal na to, že matka nehospodárne nakladá z finančnými prostriedkami,
prenajíma si stále drahší byt s menším počtom izieb, keď pri zmene bydliska ide vždy do drahšieho
nájmu (v M. B. platila 350,- eur, po prisťahovaní priateľa 450,- eur, v Trnave 590,- eur a v súčasnosti
platí 600,- eur). Skutočnosť, že matka si dopraje vyšší štandard preukazuje aj fakt, že vyšetrenie
v zmysle matkou priloženej lekárskej správy a následnú operáciu si dala vykonať v Šport-artro centre

nemocnice v Košiciach – Šaci, ktoré je zariadením poskytujúcim nadštandardné zdravotné služby pre
rekreačnýchaprofesionálnychšportovcov.Nepravdivéjeajtvrdeniematky,žeotecstyksdeťmirealizuje
len nepravidelne, keďže pre maloletého J. si chodí otec pravidelne, aj nad rámec súdom ustanoveného
styku, ak to matka povolí, hoci s maloletou J. má narušený vzťah. Výdavky otca na cestovnom sú však
rovnaké či ide pre jedno dieťa, či pre dve, pričom cestovné mesačne takto činí nárast o približne 70,- eur.

Na druhej strane zároveň presťahovaním sa do D. A. D. I. matke odpadla nutnosť voziť deti do škôlky
a školy a došlo k zníženiu jej pravidelných výdavkov. Pokiaľ ide o dopravnú nehodu, otec zotrváva na
názore, že matka si zrejme spôsobila túto sama a otec by preto na jej chybu nemal doplácať. Pokiaľ ide
o záhradu, túto nadobudli rodičia maloletých detí kúpnou zmluvou v roku 2017 za veľmi nízku cenu od
otcovho otca s tým, že budú predávajúcemu bezplatne poskytovať všetku potrebnú pomoc a opateru

v starobe a zabezpečia mu dôstojný pohreb. Pri vyporiadaní BSM záhrada pripadla navrhovateľovi,
následne sa však jeho otec rozhodol, že už nechce aby starostlivosť o neho tento vykonával a preto
záhrada bude predaná, pričom kúpnu cenu obdržal jeho otec s tým, že tieto peniaze poukáže ďalším
dvom synom, ktorí sa zaviažu o neho starať. Keďže navrhovateľ nadobudol záhradu za veľmi nízku
cenu, bral to ako darovanie, pričom je zrejmé, že predajom záhrady on sám žiadne peňažné prostriedky

nezískal. Tvrdenie matky, že sa iba informačne zaujímala o ceny nehnuteľností je zjavne nepravdivé,
nakoľko z jej príspevkov na sociálnej sieti, ktoré doložil súdu ako prílohu k svojmu predchádzajúcemu
vyjadreniu, jasne vyplýva jej záujem o kúpu nehnuteľnosti, na čo jednoznačne poukazujú jej formulácie
typu „mám záujem o stavebný pozemok“ a pod. Matka teda evidentne mala vážny záujem o kúpu
stavebného pozemku v lukratívnej časti Nového Mesta nad Váhom a preto jej finančná situácia nemôže

byť taká zlá, ako sa ju snaží prezentovať, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj voľba jej kliniky pre operačné
úkony, nájom v novostavbe, voľba všeobecného lekára matky v Leopoldove (s čím sú logicky spojené
zvýšené výdavky na cestovanie). Otec poukazuje aj na to, že pri vyporiadaní BSM jej zostalo auto Ford
Fusion, ktoré hneď po vyporiadaní BSM predala a od februára 2022 užíva nové auto Škodu Octaviu
a hoci podľa tvrdení matky nie je jeho vlastníčkou, môže ísť napr. o operatívny lízing, s čím sú tiež

spojené výdavky. Pokiaľ by matka poukazovala na úhradu záväzku určeného výrokom VII. len výdavky,
ktoré vynakladá na umelé nechty a umelé mihalnice, bol by jej záväzok určený súdom, pokrytý. Otec je
preto presvedčený, že rozsudok v napadnutej časti je správny a nie je dôvod na ňom nič meniť.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj navrhovateľ a to v časti

určenia jeho vyživovacej povinnosti na maloleté deti, ktoré odvolanie však v priebehu odvolacieho
konania vzal v celom rozsahu späť podaním jeho právneho zástupcu doručeným dňa 11.05.2022.

10. Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP), dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté,
možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

11. Podľa § 369 ods. 2 CSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnostinapadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.

12. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

13. Z citovaných ustanovení vyplýva, že odvolanie možno účinne vziať späť až do rozhodnutia
odvolacieho súdu o odvolaní. Späťvzatie odvolania je dispozičným právom odvolateľa, ktoré je súd

povinný rešpektovať a v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona má späťvzatie odvolania za
následok zastavenie odvolacieho konania. O zastavení odvolací súd rozhoduje uznesením, ktoré má
takýúčinok,žerozhodnutiesúduprvejinštanciesastávaprávoplatným,akobyodvolanienebolopodané.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd postupujúc podľa § 369 ods. 3 CSP odvolacie
konanie o odvolaní otca, smerujúcom proti výrokom II. až IV. rozsudku prvoinštančného súdu zastavil.

Predmetom odvolacieho konania tak zostalo odvolanie matky proti výrokom VI. a VII. rozsudku
prvoinštančného súdu.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 7 ods. 1 CMP, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný(§357písm.m/CSP),postupombeznariadeniaústnehoodvolaciehopojednávaniapreskúmal
napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce (§ 57 v spojení s § 65 a § 66 CMP) a dospel
k záveru, že rozsudok v napadnutom výroku je potrebné potvrdiť, nakoľko je vecne správny.

16. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorý o náhrade trov štátu rozhodol tak, že obom rodičom uložil povinnosť nahradiť štátu
vzniknuté trovy konania, pričom matke uložil povinnosť zaplatiť sumu 443,23 eur v splátkach po 20,- eur
a otcovi jednorazovo v sume 43,23 eur.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, obsahu matkinho odvolania ako aj celého

obsahu spisového materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie v časti rozhodnutia o náhrade trov
štátu dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, v dôsledku čoho je jeho
rozhodnutie správne a zároveň aj dostatočne a logicky zdôvodnené. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňujesoskutkovýmizisteniamiaprávnymizávermisúduprvejinštancieobsiahnutýmivodôvodnení
napadnutéhorozsudku,pričomanisprihliadnutímnaodvolaciuargumentáciumatkynenachádzadôvod,

pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť. K odvolacím námietkam sa však žiada
uviesť nasledovné:

18.Otrováchštáturozhodujevzmysleust.§57CMPsúdajbeznávrhu.Vniektorýchprípadochplatíštát
trovy zo svojich prostriedkov bez nároku na ich náhradu ako napr. tlmočné spojené s právom účastníka

konať vo svojom materskom jazyku v zmysle § 155 ods. 3 CSP ( ale aj ďalšie por. § 50 ods. 4 CMP,
§ 251 ods. 1 CMP, § 271 CMP) a o týchto nie je potrebné osobitne rozhodovať, keďže ich znáša štát.
V preskúmavanej veci však o takýto prípad nešlo, keďže trovy znalečného v predmetnom konaní nie sú
trovami, ktoré v zmysle zákona má znášať štát, preto ak ich súd aj zaplatil, má nárok na ich náhradu.

19. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd uznesením zo dňa 09.02.2021 pribral do konania znalca z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, poradenská psychológia, PhDr. Martu
Halašovú, PhD., z dôvodu, že rozhodnutie súdu záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba
odborné znalosti. Znalcovi bolo uložené posúdiť osobnostné predpoklady rodičov k výchove maloletých
a vzťahy medzi členmi rodiny za účelom zistenia vhodného modelu osobnej starostlivosti o maloleté deti.

V uznesení súd uložil otcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania a to vo výške
400 eur, matke takúto povinnosť neuložil, nakoľko táto bola oslobodená od súdnych poplatkov v celom
rozsahu. Otec preddavok zaplatil. Znalec podal dňa 19.08.2021 vo veci posudok pod č. 15/2021, a súd
mu uznesením č.k. 40P/26/2019-357 zo dňa 11.10.2021 priznal znalečné v sume 886,46 eur, z ktorého
časť vo výške 400 eur uložil učtárni uhradiť z otcom zloženého preddavku a zvyšok vo výške 486,46

eur z rozpočtových prostriedkov súdu.

20. Odvolací súd nemohol dať odvolateľke za pravdu, že by znalecké dokazovanie bolo nariadené
v prospech otca maloletých, ktorý by tak mal platiť jeho trovy. Je nepochybné, že znalecké dokazovaniebolo nariadené v záujme spoločných detí oboch rodičov za účelom dosiahnutia takého rozhodnutia
v opatrovníckej veci, ktoré by čo najlepšie reflektovalo potreby maloletých detí. Z obsahu spisu ani
nemožno uzavrieť, že by ho súd nariadil z dôvodu, že otec na tom trval, naopak, súd evidentne

nariadil znalecké dokazovanie z dôvodu, že jeho rozhodnutie záviselo od posúdenia skutočností,
na ktoré treba odborné znalosti, čo vyplýva nielen z uznesenia zo dňa 09.02.2021, ale aj z celého
spisového materiálu. Skutočnosť, že matka nesúhlasila s ustanovením znalca, neznamená sama osebe,
že znalecké dokazovanie nebolo nariadené aj v jej záujme, alebo že by sa nemala na takto vzniknutých
trovách podieľať.

21. V danom prípade ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa podľa § 111 CMP, čo
je mimosporové konanie. Hoci medzi účastníkmi mimosporových konaní nie je charakteristický spor o
právo,niejecelkomvylúčené,žemedzinimimôžuvzniknúťrozporyohľadnepredmetukonania,idevšak
o konania svojou povahou osobité, v ktorých súdy realizujú verejnú moc pri poskytovaní právnej ochrany,
a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného

záujmu. V takomto mimosporovom konaní, kde nie je možné vždy hovoriť o úspechu alebo neúspechu
niektoréhozúčastníkovkonania,máštátprávonanáhradutrovkonaniavždyprotikaždémuzúčastníkov
v rovnakom rozsahu, a podľa § 57 CMP o nich rozhoduje aj bez návrhu. Vzhľadom na povahu a predmet
konania v prejednávanej veci bolo znalecké dokazovanie jednoznačne nariadené v záujme spoločných
detí oboch rodičov a je teda namieste, aby sa obaja rodičia podieľali na vzniknutých trovách rovným

dielom.

22. Celková suma trov súvisiacich s vykonaným znaleckým dokazovaním predstavuje 886,46 eur,
takže každý z rodičov by mal zaplatiť polovicu, čo predstavuje sumu 443,23 eur a preto súd prvej
inštancierozhodolotrováchštátusprávne,pričomsprávnevtomtorozhodnutízohľadnilotcomuhradený

preddavok 400 eur. Pri rozhodovaní o trovách štátu nebol žiadny dôvod prihliadať na oslobodenie od
súdnych poplatkov matke priznané skorším rozhodnutím súdu, keďže tak, ako správne konštatoval
už prvoinštančný súd, oslobodenie od súdnych poplatkov mohlo mať vplyv iba na povinnosť zložiť
preddavok na trovy dokazovania, nie však na náhradu trov konania, ktorý názor je plne v súlade
s ustálenou judikatúrou. Zároveň ani odvolací súd v prejednávanej veci nezistil žiadne dôvody, pre ktoré

by matke nemala byť uložená povinnosť podieľať sa na trovách vzniknutých znaleckým dokazovaním
a zaťažený touto povinnosťou by mal byť výlučne otec.

23. Matka v odvolaní argumentuje jej horšími majetkovými pomermi a nižšími príjmami v porovnaní
s otcom, ako aj nákladmi spojenými s jej liečbou a rehabilitáciou, ktorú podstupuje v dôsledku dopravnej

nehody. Odvolací súd posúdil matkou predložené argumenty, tieto však vyhodnotil ako nespôsobilé
privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Matka disponuje vlastným príjmom a hoci je
tento nižší než príjem otca, je schopná splniť súdom uloženú povinnosť bez toho, aby akýmkoľvek
spôsobom bola ohrozená jej existencia, prípadne existencia maloletých a to s ohľadom jednak na
výšku trov, ktoré je povinná uhradiť a jednak s ohľadom na skutočnosť, že súd jej povolil dlh splatiť

v mesačných splátkach po 20 eur. Vzhľadom k ostatným nadštandardným výdavkom, ktoré matka
platí a na ktoré poukázal otec vo svojich vyjadreniach (voľba renomovanej kliniky pre operačné úkony,
nájom v novostavbe, voľba všeobecného lekára matky mimo mesta bydliska, výdavky na kozmetické
služby), ako aj berúc do úvahy preukázanú skutočnosť, že matka s partnerom sa začali informovať
o ceny pozemkov v okolí Nového Mesta nad Váhom, čo možno považovať o prejavený záujem podobnú

nehnuteľnosť nadobudnúť do vlastníctva, nie je dôvodné vyhodnotiť finančnú situáciu matky ako takú
nepriaznivú, že by jej znemožňovala splniť si povinnosť nahradiť štátu jej podiel na vzniknutých trovách
znaleckého dokazovania.

24. Za uvedenej situácie, keď niet žiadneho dôvodu, aby otec platil štátu trovy sám alebo vo

väčšom rozsahu ako matka, keďže tu ide o trovy dôkazu vykonaného v záujme oboch rodičov a ich
spoločných detí, pričom zároveň obaja rodičia majú pravidelné príjmy a ich majetkové pomery celkom
nepochybneumožňujúuhradiťvzniknutétrovybeztoho,abysebaaleboodkázanéosobyvystavilihrozbe
existenčných problémov, preto odvolací súd považoval odvolanie matky za nedôvodné a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Súčasne bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP v spojení s § 396 CSP o trovách odvolacieho konania tak,
že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

25. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).