Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 20, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2K/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122207290
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Bargelová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5122207290.7

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci začatého konkurzného konania voči dlžníkovi: S - Production, s.r.o., so
sídlom Sad SNP 14, 010 01 Žilina, IČO: 46 352 511, zastúpený: Mgr. Lukáš Kysucký, advokát so sídlom
Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, na návrh navrhovateľa - veriteľa, ITB Future s. r. o, Mickiewiczova
9, 811 07 Bratislava, IČO: 50 107 518, právne zastúpený: GHS Legal, s.r.o., advokátska kancelária,
Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, takto

r o z h o d o l :

I. Konkurzné konanie voči dlžníkovi: S - Production, s.r.o., so sídlom Sad SNP 14, 010 01 Žilina, IČO:
46 352 511 z a s t a v u j e.

II. Dlžník má voči navrhovateľovi- veriteľovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 07.09.2022, doplneným podaním zo dňa 17.10.2022 a zo dňa

28.11.2022 sa navrhovateľ - veriteľ domáha vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Návrh odôvodnil
tým, že má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku vo výške 15 000,- eur s príslušenstvom z titulu nároku
navrhovateľa na vrátenie poskytnutého plnenia od dlžníka v dôsledku odstúpenia dlžníka od zmluvy o
dielo, pričom navrhovateľ uviedol, že dlžník je s úhradou predmetnej pohľadávky viac ako 180 dní po
lehote splatnosti.

2. Navrhovateľ k návrhu pripojil potvrdenie audítora o tom, že pohľadávky sú zúčtované v účtovníctve
spoločnosti ITB Future s.r.o. v súlade s účtovnými predpismi, doklad o úhrade preddavku na úhradu
odmeny a výdavkov predbežného správcu, odstúpenie od objednávky doručené veriteľovi, faktúru č.
30220001 zo dňa 25.1.2022. Navrhovateľ označil ďalšieho veriteľa dlžníka a to Benalex design, s.r.o. s
pohľadávkou vo výške 29 776,77 eur s príslušenstvom s ktorou je dlžník v omeškaní viac ako 180 dní.

3.Dlžníkovibolanavrhovateľomzaslanávýzva zodňa07.10.2022,ktorábolauloženánapoštezdôvodu
- adresát nezastihnutý. Veriteľom Benalex design, s.r.o. bola zaslaná výzva dlžníkovi zo dňa 25.05.2022
na zaplatenie pohľadávky, ktorá bola uložená na pošte a zásielka sa vrátila veriteľovi s vyznačením, že
zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.
4. Uznesením č. k. 2K/11/2022-81 zo dňa 06.12.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 238/2022
zo dňa 13.12.2022 (účinky zverejnenia nastali v zmysle ustanovenia § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z.

o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) nasledujúci deň, t.j. 14.12.2022), rozhodol súd o začatí
konkurzného konania voči dlžníkovi.
5. Uznesením č. k. 2K/11/2022-85 zo dňa 19.12.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 246/2022
zo dňa 23.12.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.12.2022, súd vyzval dlžníka, aby sa v lehote
20 dní od doručenia výzvy vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil svoju platobnú schopnosť.

6. Dňa 27.01.2023 bolo súdu elektronicky doručené vyjadrenie právneho zástupcu dlžníka (ďalej len
„vyjadrenie“). Vo vyjadrení dlžník namietal existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľoma dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi a tiež vzťah dlžníka so
spoločnosťouBenalexdesigns.r.o.,ktoréhoobsahomjepohľadávkaBenalexdesigns.r.o.vočidlžníkovi.
Podľa názoru dlžníka nemožno pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby,

ktorániejeveriteľomdlžníka.DlžníkvtejtosúvislostipoukázalnauznesenieÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky zo dňa 18.06.2014, sp. zn. II. ÚS 300/2014-10. Dlžník považuje pohľadávky, na ktoré odkazuje
navrhovateľ za sporné a preto nie je možné navrhovateľovi priznať aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu. K pohľadávke navrhovateľa dlžník uviedol, že s navrhovateľom uzatvoril
zmluvu o dielo, v rámci ktorej bola dohodnutá dodávka a montáž hliníkových dverí a okien na objekte

MAMAPAPA, Bratislava - Dúbravka na základe ktorej dlžník poslal podklady na zadanie do výroby. V
mesiaci február 2021 sa potvrdzovali, aj zo strany navrhovateľa technické parametre dverí pre výrobu
a spúšťala sa výroba a v tom čase bolo záväzne potrebné potvrdiť výrobky do výroby. Dlžník ďalej
uviedol, že v zmysle predmetnej zmluvy o dielo nebol dojednaný žiadny čas vykonania diela a to z
dôvodu, že po Covidovej dobe neboli jasné dodacie doby ani od dodávateľa materiálu, preto sa dodacie
termíny upresňovali tesne pred dodaním. Dlžník poukázal aj na to, že odstúpenie od objednávky, ktoré

sa podľa obsahu môže posudzovať ako odstúpenie od zmluvy nie je platné a účinné, nakoľko dlžník
nebol v zmysle zmluvy ani zákona oprávnený odstúpiť od zmluvy, a teda navrhovateľ nemôže voči
dlžníkovi uplatňovať pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia. Dlžník ďalej uviedol, že konateľka
spoločnosti, ktorá je podpísaná pod Odstúpením od objednávky zo dňa 30.03.2022, nemá vedomosť
o tom, že takéto odstúpenie mala podpisovať, a takýto prejav vôle nemienila adresovať navrhovateľovi

a ani ho neadresovala. Osoba L. F. v tom čase nemala žiadne zákonné alebo zmluvné oprávnenie
ukončiť zmluvný vzťah s navrhovateľom. A. názoru dlžníka, je bez pochybností osvedčená spornosť
pohľadávky navrhovateľa (táto neexistuje), čím nie je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa
na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Dlžník sa vyjadril aj k pohľadávke spoločnosti Benalex
design s.r.o., s ktorou ako zhotoviteľ uzatvoril Zmluvu o dielo č. 01/OK/2021 zo dňa 2021, v zmysle

ktorej sa zaviazal vykonať dielo pre spoločnosť Benalex s. r. o. K tvrdeniu navrhovateľa, že „Z dôvodu
podstatného porušenia zmluvných povinností na strane dlžníka, spočívajúcich v enormnom omeškaní
dlžníka s dodaním diela, spoločnosť Benalex design od zmluvy o dielo uzatvorenej s dlžníkom odstúpila
s okamžitou účinnosťou, čím došlo k zániku záväzkového vzťahu založeného medzi spoločnosťou
Benalex design a dlžníkom.“ dlžník uviedol, že vyššie spomenuté odstúpenie nebolo dlžníkovi doručené,

a teda nenastali ani jeho účinky, ktoré spočívajú v zániku záväzkového vzťahu. Spoločnosť Benalex
design s. r. o. nemala zákonný ani zmluvný dôvod na odstúpenie od Zmluvy o dielo a teda takýto
úkon nevyvoláva právne účinky tvrdené navrhovateľom. Spoločnosť Benalex design s. r. o. v priebehu
vykonávania diela neposkytuje potrebnú súčinnosť, tak ako to predpokladá Zmluva o dielo a Obchodný
zákonník a je v neustálom omeškaní ako veriteľ. Podľa názoru dlžníka tak neexistovalo žiadne

podstatné porušenie zmluvných povinností na strane dlžníka, tak ako je to uvedené navrhovateľom
v návrhu na vyhlásenie konkurzu, aby mohla spoločnosť Benalex design s. r. o. realizovať právo na
odstúpenie od Zmluvy o dielo. Dlžník vo svojom vyjadrení na záver uviedol, že v tomto konaní neboli
preukázané skutočnosti tak, ako sú tvrdené zo strany navrhovateľa, zároveň žiadal súd, aby bolo
nariadené pojednávanie a navrhol, aby súd návrh navrhovateľa zamietol.

7. Dňa 14.02.2023 bolo súdu elektronicky doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa k
vyjadreniu dlžníka, v ktorom uviedol, že dlžník nepredložil súdu požadované informácie na základe
výzvy súdu a neosvedčil tak svoju platobnú schopnosť. Navrhovateľ má za to, že dlžník sa v lehote
podľa § 19 ods. 1 písm. a) bodu 1 ZKR nevyjadril, nepredložil zoznam všetkých svojich peňažných

záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 180 dní v omeškaní a zoznam
pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr
do 180 dní od začatia konkurzného konania a teda podľa názoru navrhovateľa bola naplnená hypotéza
právnej normy uvedená v § 19 ods. 1 písm. c) ZKR a súd musí rozhodnúť o vyhlásení konkurzu z
dôvodu, že dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť. Navrhovateľ má za to, že záväzok dlžníka voči

navrhovateľovi sporný nie je. Podľa názoru navrhovateľa, je dlžníkom tvrdená spornosť iba účelová, aby
oddialil vyhlásenie konkurzu, nakoľko dlžník nie je schopný uhrádzať svoje splatné záväzky a dlžník
je platobne neschopný. Dlžník nepreukázal ani neosvedčil údajnú spornosť pohľadávky navrhovateľa.
Podľa názoru navrhovateľa je existencia pohľadávky navrhovateľa nesporná ergo navrhovateľ je aktívne
vecne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. K pohľadávke spoločnosti Benalex

design navrhovateľ uviedol, že dlžník spoločnosti Benalex design poskytnuté peňažné plnenie v sume vo
výške 29.776,77 EUR nevrátil a spoločnosť Benalex design eviduje voči dlžníkovi splatnú pohľadávku,
z titulu nároku na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia od dlžníka, v zmysle § 351 ods. 2 OBZ.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že záväzok dlžníka voči spoločnosti Benalex design sporný nie je a má zato, že v návrhu na vyhlásenie konkurzu je dostatočne preukázaná existencia, právny základ aj výška
pohľadávky spoločnosti Benalex design a teda pohľadávka je nesporná. Navrhovateľ navrhol, aby
Okresný súd Žilina vyhlásil konkurz na majetok dlžníka S - Production, s.r.o. so sídlom Sad SNP 14,

010 01 Žilina, IČO: 46 352 511.

8. Dňa 15.02.2023 bolo súdu elektronicky doručené doplnené vyjadrenie právneho zástupcu dlžníka, v
ktorom k pohľadávke navrhovateľa uviedol, že zmluva, ktorá vznikla medzi samotným navrhovateľom
a dlžníkom vznikla ešte pred objednávkou, od ktorej odvodzuje vznik obchodnoprávneho vzťahu

navrhovateľ, kedy následnú objednávku je potrebné posudzovať ako dodatok k zmluve medzi
navrhovateľom a dlžníkom. V rámci obchodnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a
dlžníkom bola v cene za dielo započítaná aj celá technickú príprava novej technickej dokumentácie
a množstva ciest až do odhadovanej doby dokončenia dodávky a montáže dverí, kedy následne sa
konečná cena dohodla v objednávke, ktorá počítala aj s týmito vykonanými prácami, a ktoré boli vo
výške uplatňovanej pohľadávky navrhovateľa, a teda pohľadávka navrhovateľa v danom prípade ani

nejestvuje, nakoľko dlžník vykonal práce v rozsahu pohľadávky, ktorú si Navrhovateľ uplatňuje v tomto
konaní. K pohľadávke Benalex design s. r. o. dlžník uviedol, že z titulu zmluvy o dielo, ktorú má
uzatvorenú so spoločnosťou Benalex design s. r. o. dlžník eviduje voči tejto spoločnosti neuhradenú
pohľadávku vo výške 14.666,08 EUR, ktorú si uplatňuje v upomínacom konaní.

9. Dňa 15.02.2023 sa konalo pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca navrhovateľa a právny
zástupca dlžníka. Súd po oboznámení obsahu spisu vykonal dokazovanie prednesmi strán.

10. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 14.02.2023 a
k platobnej neschopnosti dlžníka uviedol, že tento nepreukázal, resp. ani nepredložil všetky súdom

požadované dokumenty, nepredložil zoznam pohľadávok a zoznam záväzkov dlžníka ako ho vyzýval
súd. Z toho, čo predložil vyplýva, že na dvoch účtoch má do 10 eur a nemá žiadnu hotovosť.
Právny zástupca navrhovateľa poukázal na výpočet, ktorý navrhovateľ uviedol vo vyjadrení, z ktorého
vyplýva, že dlžník nie je platobne schopný v zmysle § 3 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Ďalej uviedol, že dlžník iba veľmi účelovo tvrdí spornosť, nakoľko je očividne platobne neschopný a

chce sa teda iba oddialiť vyhlásením konkurzu. Záväzok dlžníka voči navrhovateľovi nie je sporný.
Dlžníkom tvrdená spornosť je iba účelová, aby oddialil práve vyhlásenie konkurzu a že dlžníkove
konanie je prinajmenšom možné označiť ako nepoctivé až podvodné, nakoľko minimálne v dvoch
prípadoch sa stalo, že vzal zálohu, ktorú potom nevrátil na základe nejakých vyfabulovaných dôvodov.
Právny zástupca tiež uviedol, že navrhovateľ dostatočne v návrhu na vyhlásenie konkurzu preukázal

existenciu, právny základ, aj výšku pohľadávky navrhovateľa a teda existencia pohľadávky navrhovateľa
je nesporná a navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
K údajnej spornosti pohľadávky ďalšieho veriteľa spoločnosti Benalex design uviedol, že dlžník vo
svojom vyjadrení tvrdí, že odstúpenie od zmluvy o dielo so spoločnosťou Benalex design nebolo
zmluvne dojednané, čo považujeme za irelevantné, nakoľko spoločnosť Benalex design má aj zákonné

prostriedky, zákonné možnosti a dôvody odstúpenia od zmluvy, ktoré využila a to práve v zmysle § 344
a nasl. Obchodného zákonníka. Máme zato, že dlžník neosvedčil spornosť, iba ju tvrdil v niektorých
prípadoch, iba jednoduchým odkázaním na ustanovenia Obchodného zákonníka, čiže dlžník podľa
nášho názoru neuniesol ani bremeno tvrdenia, určite neuniesol bremeno dôkazov, resp. dôkazné
bremeno a toto nepovažujeme za osvedčenie spornosti ako to predpokladá zákon o konkurze a

reštrukturalizácii. Ak by sme teda pripustili, že jednoduché tvrdenia o spornosti postačuje, tak v živote
by nebol vyhlásený žiadny konkurz na základe veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu.

11. Právny zástupca dlžníka vo svojom prednese poukázal na to, že ide o veriteľský návrh a teda je
potrebné v prvom rade skúmať aktívnu vecnú legitimáciu na podanie tohto návrhu, ako aj existenciu

pohľadávky, ktorú označil navrhovateľ vo svojom návrhu na vyhlásenie konkurzu. Má za to, že
pohľadávky sú natoľko sporné, že nie je možné hovoriť o aktívnej vecnej legitimácii navrhovateľa a
o existencii pohľadávky spoločnosti Benalex design, s. r. o. Vo vzťahu k niektorým skutočnostiam
uvádzaným právnym zástupcom navrhovateľa uviedol, že časť vykonania diela medzi dlžníkom a
navrhovateľom nebol dojednaný a nevyplýva to ani zo žiadneho dôkazu, ktorý bol predložený v

rámci konkurzného konania. Rovnako právny zástupca poukázal na odstúpenie od zmluvy, kedy
nespochybňuje jeho adresnosť, ale opomína skutočnosť, ktorá bola uvedená v rámci nášho vyjadrenia
a teda že bývalá konateľka dlžníka ani nemá vedomosť o tom, že takéto odstúpenie podpisovala a teda
toto nemôže vyvolať právne účinky tak, ako to predpokladá zákon. Právny zástupca ďalej uviedol, žedlžník uzatvoril s navrhovateľom zmluvu už pred samotnou objednávkou, kedy komunikoval s osobou
Adam Lysičan, ktorá konala za dlžníka, s touto začal komunikovať už niekedy v novembri roku 2021,
kedy p. Lysičan sa zúčastňoval viacerých stretnutí o technických podmienkach jednotlivých dverí.

V rámci obchodnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a dlžníkom bola v cene za
dielo započítaná aj celá technická príprava novej technickej dokumentácie a množstva ciest, až do
odhadovanej doby dokončenia dodávky a montáže dverí, teda práce sa vykonávali už pred samotnou
objednávkou. Poukázal na to, že Adam Lysičan kontaktoval dlžníka ohľadom objednávky až v januári
2022. K pohľadávke voči spoločnosti Benalex design, s. r. o. uviedol, že z titulu zmluvy o dielo,

ktorá je aj predmetom tohto konania, ktorú má dlžník uzatvorenú so spoločnosťou Benalex, je práve
dlžník, ktorý eviduje neuhradenú pohľadávku voči tejto spoločnosti a túto si aj uplatnil prostredníctvom
upomínacieho konania v návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Banská Bystrica, keď
vzhľadom na túto skutočnosť má zato, že pohľadávky sú natoľko sporné, že nie je možné hovoriť o
aktívnej vecnej legitimácii a navrhovateľ, ako aj spoločnosť Benalex design, s. r. o., by si tieto svoje
údajné pohľadávky, mali ich uplatnenia domáhať prostredníctvom žaloby na všeobecný súd a nie

prostredníctvom konkurzného súdu.

12. Právny zástupca navrhovateľa po tom, čo súd postupoval v zmysle § 181 ods. 2 CSP a vyslovil
predbežné právne posúdenie veci uviedol, že ho berie na vedomie, samozrejme s tým nemôžeme
súhlasiť. Podľa jeho názoru ide o nespornú pohľadávku a čo sa týka tej údajnej spornosti, ako súd

spomínal, dlžník vyfabuloval množstvo skutočností, na ktoré museli nejakým spôsobom reagovať a ktoré
sa teda snažia nejakým spôsobom preukázať. Na otázku sudkyne, prečo nepostupovali upomínacím
konaním, právny zástupca uviedol, že konanie dlžníka je veľmi nepoctivé a teda klientov zámer bol aj to,
aby sa v Obchodnom vestníku ukázalo, že je začatý konkurz a ideálne, že je vyhlásený konkurz, z tohto
dôvodu sa rozhodli postupovať touto cestou, čo teda samozrejme nevylučuje možnosť, že navrhovateľ

bude žalovať dlžníka aj iným spôsobom.

13. Právny zástupca navrhovateľa vo svojom záverečnom návrhu uviedol, že navrhovateľ v plnom
rozsahu trvá na podanom návrhu na vyhlásenie konkurzu. Čo sa týka navrhovaných dôkazov, ktoré
boli uvedené v návrhu a písomných vyjadreniach doručených súdu a tvoria obsah súdneho spisu, tak

naďalej na nich trvá.

14. Právny zástupca dlžníka vo svojom záverečnom návrhu uviedol, že v konaní nebola preukázaná
aktívna vecná legitimácia a spornosť pohľadávok aj navrhovateľa, ako aj označeného veriteľa je sporná
a navrhol, aby súd tento návrh zamietol a priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 15.02.2023 návrhy na dokazovanie, ktoré
predniesol navrhovateľ a ktoré sú písomne uvedené v podaniach navrhovateľa, t.j. v návrhu a písomných
vyjadreniach navrhovateľa doručených súdu zamietol, ukončil dokazovanie a odročil pojednávanie na
neurčito s tým, že vo veci vyhlásenia konkurzu bude rozhodnuté v súlade s § 19 ods.1 písm. b) ZKR.

16.Podľa§3ods.2zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciiaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“), právnická osoba je platobne neschopná, ak
nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.
Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky,

ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.
Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno
odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať
a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera
krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60

dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná
plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči
dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou predpokladá sa, že
je platobne neschopný.

17. Podľa § 11 ods. 1 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len
„súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo
iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na
svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrhna vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo
fyzickou osobou - podnikateľom.

18. Podľa § 11 ods. 3 ZKR, veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže
odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok
dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu v Obchodnom vestníku.
Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v
omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto

veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

19. Podľa § 12 ods. 1 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné
náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu. Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň
neprihliada.

20. Podľa § 12 ods. 2 ZKR, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť
skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť
svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote
splatnosti.Knávrhujeveriteľpovinnýpripojiťlistiny,ktorédokladajújehopohľadávkuoznačenúvnávrhu.

Navrhovateľ pohľadávku doloží
a)písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka,
b)vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon
rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,
c)potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve

v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo
prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v
účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe,
d)potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku
poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie, schváleného a účtovaného certifikačným

orgánom, alebo
e)písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo
bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na
mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže
byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a

ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.

21. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa,
a)súd do 5 dní od začatia konkurzného konania
1.odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä

1a.výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť;
najmä aby predložil
1aa.zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného
konania 90 dní v omeškaní,
1ab.zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného

konania,
1ac.informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie
súdu,
1ad.zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené
najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania,

1b.poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz,
1c.poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze,
2. určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v
návrhu; predvolanie, ako aj upovedomenie súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku; dlžníkovi
predvolanie doručí aj iným spôsobom; termín pojednávania súd určí tak, aby sa konalo najneskôr do 70

dní od začatia konkurzného konania,
3. vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez
pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako
postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil,22. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd rozhodne
vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do

7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania,

23. Podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd rozhodne
o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení
konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých

dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za
to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil,

24. Podľa § 19 ods. 2) ZKR, proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník
konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je
oprávnený podať odvolanie dlžník. Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie,

odvolanie je oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka. Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné konanie, odvolanie je
oprávnený podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní.

25. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné

konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

26. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu a

listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah predmetného spisu, ktoré predložili navrhovateľ a dlžník.

27. Navrhovateľ preukázal vznik pohľadávok voči dlžníkovi, ktoré podrobne špecifikoval a uviedol vo
svojom návrhu a vyjadreniach a doložil ich listinnými dôkazmi. Uvedené súd konštatoval vo vyššie
uvedených bodoch tohoto uznesenia ( body 1.,2.,3.,7.,10.,12.,13 tohoto uznesenia.) Na pojednávaní sa

navrhovateľ a dlžník prostredníctvom svojich právnych zástupcov pridržiavali skutočností uvedených v
návrhu a vo svojich písomných vyjadreniach.

28. Dlžník prostredníctvom právneho zástupcu vo svojich vyjadreniach a na pojednávaní zdôraznil a
poukázal na spornosť pohľadávky navrhovateľa a nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa. V celom

rozsahu sa pridržiaval listinného vyjadrenia a jeho príloh, ktoré tvoria súčasť spisu (body 6.,8.,11.,14.,
tohoto uznesenia).

29. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je ten veriteľ, ktorý má
nespornú pohľadávku voči dlžníkovi 90 dní po lehote splatnosti, pričom musí byť zachovaná pluralita

veriteľov. V prípade spornej pohľadávky veriteľa súd neprihliada na tieto pohľadávky, preto tieto nie
sú spôsobilé založiť navrhovateľovi aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Platobnú schopnosť má osvedčiť dlžník, pričom súd vychádza pri rozhodovaní z dôkazov predložených
a označených dlžníkom a sám platobnú schopnosť, resp. neschopnosť aktívne nezisťuje. Dlžníkovi
postačuje platobnú schopnosť iba osvedčiť, t.j. nemusí ju preukazovať, čo sa prejavuje napríklad tým,

že pri posúdení dlžníkovej platobnej schopnosti súd vychádza zo zoznamov a informácii predložených
dlžníkom, pričom ich skutkový základ bližšie neskúma. Ak ide o spornú pohľadávku označenú veriteľom
v návrhu, postačuje dlžníkovi spornosť pohľadávky iba osvedčiť, aby súd na ňu neprihliadal, t.j. dlžník
nemusí spornosť pohľadávky preukázať. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky
musí byť vždy predmetom samotného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci

konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania právneho základu pohľadávky, ktorej spornosť
sa namieta (komentár k ZKR JUDr. Branislav Pospíšil).

30. Ustálená judikatúra všeobecných súdov a Ústavného súdu SR, ako aj odborná literatúra (viď napr.
Komentár k ZKR Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.), už v dostatočnej miere ustálila právny záver, že pre

účely vyhlásenia konkurzu sa aktívna legitimácia spája len s osvedčenou a nespornou pohľadávkou
veriteľa,ktorejhmotnoprávnyzákladaexistenciujekonkurznýsúdspôsobilýzistiť(májuzapreukázanú)
bez potreby dokazovania týchto skutočností. Navrhovateľ je povinný svoju pohľadávku osvedčiť natoľko,
aby nebolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie.31. Súd poukazuje na skutočnosť, že povaha konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu vylučuje, aby
súd o sporných skutočnostiach vykonával dokazovanie a nahrádzal tým sporové konanie. Účelom

konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Konkurzný súd rozsiahlejšie
dokazovanie vykonáva len v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia
hmotnoprávnych podmienok na vyhlásenie konkurzu. Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu
- splnenie podmienok, musí navrhovateľ - veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho
pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky

musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť
v rámci konkurzného konania rozsiahle dokazovanie vo veci preukázania právneho základu, výšky
pohľadávky, ktorej spornosť sa v konaní namieta. Uvedené závery korešpondujú s judikatúrou, ktorá
sa vyvinula v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
31.07.2014, sp. zn. 4CoKR/24/2014; uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.08.2013,

sp. zn. 2CoKR/42/2013-147; uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.11.2013, sp. zn.
2CoKR/778/2013; uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.07.2018, sp. zn. 1CoKR/33/2018).

32. Zmyslu a účelu právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii zodpovedá iba taký výklad
citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok

nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom
je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno totiž
pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka.
Rovnako v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie
pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov (hoc aj s nespornou

pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so
zákonom predpísanými náležitosťami nepodal (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
18.06.2014, sp. zn. II. ÚS 300/2014-10). Súd rovnako odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z
11.12.2007, sp. zn. 29Cdo 5044/2007, podľa ktorého pri závere o nedoložení pohľadávok navrhujúcimi
veriteľmi, nie je dôvod skúmať dlžníkov úpadok. Osoba bez aktívnej legitimácie totiž nemá právo domôcť

sa osvedčenia dlžníkovho úpadku.

33. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávku navrhovateľa súd považuje za spornú, možno konštatovať,
že tento nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.
Z uvedeného dôvodu, nakoľko obsah konkurzného spisu v čase rozhodovania konkurzného súdu

dostatočným spôsobom nedokumentuje, že navrhovateľ je veriteľom dlžníka a bol ním aj v čase podania
návrhu na vyhlásenie konkurzu (aj napriek tomu, že navrhovateľ predložil súdu spolu s návrhom na
vyhlásenie konkurzu aj potvrdenie audítora, že navrhovateľ vo svojom účtovníctve účtuje predmetnú
pohľadávku voči dlžníkovi v súlade s účtovnými predpismi), neostáva súdu iné než návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok dlžníka zamietnuť, a to aj v prípade, ak by pohľadávky iných veriteľov voči dlžníkovi

sporné neboli (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.06.2014, sp. zn. II. ÚS
300/2014-10). Z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa - veriteľa však súd pohľadávky
ostatných veriteľov označených v návrhu, prípadne neskôr počas konania nepovažoval za potrebné
posudzovať.

34. Veriteľ, podávajúci návrh, musí označiť svoju pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi a s ktorou dlžník
mešká viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň je veriteľ povinný označiť ďalšieho veriteľa a
uviesť jeho pohľadávku, pričom pohľadávku označeného veriteľa nie je potrebné z jeho strany žiadnym
spôsobom preukazovať, stačí ju označiť.
Dlžníkmámožnosťspochybniťsplatnépohľadávkyveriteľovavtomprípadesúdnatakétospochybnené

záväzky dlžníka neprihliada. V štádiu do vyhlásenia konkurzu súd nezisťuje oprávnenosť pohľadávok.
V prípade, že dlžník relevantným spôsobom spochybní niektoré splatné pohľadávky veriteľov, súd na
takéto záväzky dlžníka neprihliada.
Ak veriteľ nepreukáže aktívnu vecnú legitimáciu, súd návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne. Aktívne
vecne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je len ten veriteľ, ktorý má nespornú

pohľadávku voči dlžníkovi. Súd musí aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v každom štádiu konania
a skúmaním ďalších hmotnoprávnych podmienok sa zaoberá, len ak je táto podmienka splnená.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie má za následok zamietnutie návrhu (Ústavný súd SR, III. ÚS
383/2020).35. V otázke aktívnej legitimácie navrhovateľa, ako konkurzného veriteľa, spočíva bremeno tvrdenia,
ale aj dôkazné bremeno, výhradne na navrhovateľovi. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie

existencie sporných pohľadávok, konkurzný súd dokazovanie vedie len v súvislosti so skutočnosťami,
ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vyhlásenia konkurzu.
Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a tým splnenie podmienok uvedených v ust. § 12
ods. 2 ZKR musí veriteľ - navrhovateľ /každý z nich o svojom nároku samostatne/ osvedčiť bez toho,
aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania

alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť predmetom samostatného sporového konania,
pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania
právneho základu pohľadávky, ktorej spornosť sa v konaní namieta. V prípade, ak je označená spornosť
pohľadávky, súd najskôr musí preskúmať, či sú naplnené podmienky pre posúdenie aktívnej vecnej
legitimácie. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Otázka
preukazovania alebo nepreukazovania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného

sporového konania. Veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, musí mať aktívnu legitimáciu na
podanie takéhoto návrhu /už v čase podania návrhu/, inak súd návrh zamietne z dôvodu nedostatku
legitimácie navrhovateľa. Na strane navrhovateľov nebola splnená základná podmienka konania, a
to preukázanie aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na označeného
dlžníka. Pohľadávky navrhovateľov sú sporné čo do právneho dôvodu, vzniku, ako aj čo do výšky

ich vyčíslenia, preto titulom spornosti nárokov je daný zákonný predpoklad pre zamietnutie návrhu
navrhovateľov na vyhlásenie konkurzu v celom rozsahu. Konkurzná judikatúra všeobecných súdov sa
už dávnejšie jednoznačne vyslovila v tom smere, že v štádiu do vyhlásenia konkurzu nie je účelom
konkurzného konania zisťovať oprávnenosť pohľadávok veriteľov. Z týchto dôvodov, pokiaľ dlžník
relevantným spôsobom spochybní niektoré splatné pohľadávky veriteľov (o ktorých veriteľ tvrdí, že

sú oprávnené a sú splatné), nemôže konkurzný súd na takéto záväzky dlžníka pri posudzovaní jeho
platobnej neschopnosti prihliadať. (I. ÚS 68/2018-19 zo dňa 7. marca 2018, IV. ÚS 244/2018-15 zo dňa
5. apríla 2018).

36. Aktívne legitimovaným navrhovateľom konkurzného konania môže byť iba subjekt, ktorého

pohľadávka nesmie byť sporná, pričom je na dlžníkovi, aby využil všetky procesné prostriedky a
uplatnil akékoľvek dôkazy, ktorými osvedčí neoprávnenosť návrhu na vyhlásenie konkurzu spočívajúcu
v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, t. j. skutočnosti, že navrhovateľ nie je veriteľom dlžníka podľa
hmotného práva, s následkom, že pokiaľ obsah konkurzného spisu v čase rozhodovania konkurzného
súdu dostatočným spôsobom nedokumentuje, že navrhovateľ je veriteľom dlžníka a bol ním aj v čase

podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, nemožno na dlžníka vyhlásiť konkurz (bez toho, aby sa
konkurzný súd zaoberal ďalšími otázkami).

37. Vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že dlžník osvedčil spornosť pohľadávky
navrhovateľa v tomto konaní, čím spochybnil postavenie navrhovateľa ako aktívne legitimovanú

osobu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Konkurzný súd sa preto s
obsahom sporných skutočností podobnejšie nezaoberal ani ich ďalej neskúmal, pretože by nahrádzal
sporové konanie. Osvedčenie spornosti pohľadávky znamená, že podstatná časť dostupných informácií,
podkladov a kauzálnych súvislostí naznačuje, že pohľadávka veriteľa je skutočne sporná. Súd mal
v priebehu doterajšieho konkurzného konania za preukázané, že dlžník spochybnil pohľadávku

navrhovateľa označenú v návrhu na vyhlásenie konkurzu, čo v danom prípade postačuje pre
konštatovanie, že pohľadávka veriteľa je medzi účastníkmi konania sporná. Vzhľadom na skutočnosť, že
navrhovateľ nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou a neboli tak splnené hmotnoprávne podmienky
na vyhlásenie konkurzu, súd nemal dôvod vyhodnocovať ďalšie skutočnosti. Súd vzhľadom na uvedené
dospel k záveru, že z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa nie je možné

rozhodnúť o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.

38. Súd postupom podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR zastavil konkurzné konanie, nakoľko uvedené
zákonné ustanovenie v štádiu po začatí konkurzného konania pripúšťa iba možnosť konkurzné konanie
zastaviť alebo vyhlásiť konkurz. Uvedené zákonné ustanovenie je ustanovením lex specialis voči

Civilnému sporovému poriadku a preto nemožno postupovať a aplikovať všeobecný postup podľa
Civilného sporového poriadku a návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnuť, nakoľko konkurzné konanie
už bolo začaté.39. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na
konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o
oddlžení(ďalejlen„konaniepodľatohtozákona“)saprimeranepoužijúustanoveniaCivilnéhosporového

poriadku.

40. Podľa § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.

42. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43. Súd konštatuje, že ustanovenia ZKR priamo neriešia otázku náhrady trov konania, preto súd o
trovách konania rozhodol pri použití § 196 ZKR v spojení s ustanoveniami Civilného sporového poriadku.

44. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom
na skutočnosť že súd rozhodol o zastavení konkurzného konania z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie navrhovateľa, súd konštatuje, že procesné zavinenie na zastavení konania nesie navrhovateľ
- veriteľ. Z uvedeného dôvodu súd priznal nárok na náhradu trov konania dlžníkovi tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.

45. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník v

súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia zverejnením v
Obchodnom vestníku, písomne, na Okresnom súde Žilina (§ 19 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov). Za deň

doručenia sa považuje nasledujúci deň po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie
urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v
listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne

nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania
nevyzýva. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s
prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisovú značku konania. Ďalej je potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).