Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 46Ek/1625/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122361052
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martina Rusnáková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6122361052.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: U. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
N. XXX/X, XXX XX K. nad C., zast. S.. U. T., so sídlom D. XXX, XXX XX A. I., X.: XXXXXXXX,
proti povinnému: J. H., nar: XX.X.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX T., o vymoženie X.XXX E. s
príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
46Ek/1625/2022 zo dňa 05. 09. 2022, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/1625/2022
zo dňa 05. 09. 2022 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa 04.07.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1000 Eur s
príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 14C/2/2021 zo

dňa 23.03.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2022 a vykonateľnosť dňa 03.05.2022.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 46Ek/1625/2022 zo dňa 05. 09. 2022 návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od
01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník

okrem iného uviedol, že po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami zistil,
že oprávnený si nesplnil svoju vzájomnú povinnosť (vyplývajúcu z exekučného titulu), ktorú mu ukladá
§ 47 Exekučného poriadku -vydať povinnému motorku zn. Honda CB 500, VIN PC 264 001 076 s
príslušenstvom, a to kufor, 1 ks kľúč, osvedčenie o kontrole technického stavu (platné do 20.08.2021). K
tvrdeniu oprávneného, že využíva a uplatňuje zádržné právo v zmysle § 151s Občianskeho zákonníka
na hnuteľnú vec súd uviedol, že exekučné konanie sa riadi ustanoveniami Exekučného poriadnu,

ktorý má postavenie lex specialis, čo znamená, že ustanovenia Exekučného poriadku majú prednosť
pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Vyšší súdny úradník konštatoval, že oprávnený nevyužil
všetky možnosti, ktoré mu ponúka Exekučný poriadok na splnenie povinnosti. Oprávnený vo svojom
vyjadrení poukázal len na to, že ním oslovení notári nemajú časové alebo kapacitné možnosti realizovať
notársku úschovu, čo súd považuje za irelevantné. Súd poukázal na skutočnosť, že vo výzve súdu zo
dňa 11.07.2022 bol oprávnený jasne poučený, že v prípade nesúčinnosti povinného, môže predmet

svojej povinnosti zložiť do súdnej úschovy, pričom uznesenie súdu o prijatí úschovy je listinou vydanou
oprávneným orgánom a takéto uznesenie relevantne dopĺňa vykonateľnosť exekučného titulu. Na záver
súd konštatoval, že oprávnený žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal splnenie svojej povinnosti,
ktorá mu vyplýva z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 14C/2/2021 zo dňa 23.03.2022 v zmysle
ustanovenia § 47 Exekučného poriadku, a preto súd návrh na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3
písm. a) Exekučného poriadku zamietol.3. Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorou žiadal zrušiť napadnuté
uznesenie a vydať poverenie na vykonanie exekúcie. V sťažnosti oprávnený uviedol, že vyšší súdny
úradník zamietol návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu, že oprávnený nepredložil Okresnému

súdu Banská Bystrica dôkaz preukazujúci splnenie vzájomnej povinnosti vyplývajúcej z rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 23.03.2022, sp. zn. 14C/2/2021. Oprávnený vo svojej odpovedi na
výzvu súdu (preukázanie splnenia povinnosti) uviedol, že využil svoje zádržné právo v zmysle § 151s
Občianskeho zákonníka, a teda počas trvania zádržného práva nemá povinnosť vec vydať. Vyšší
súdny úradník v uznesení uviedol, že predmetná argumentácia neobstojí, keďže Občiansky zákonník

je vo vzťahu k Exekučnému poriadku „lex specialis derogat legi generali“, a teda prednosť majú
ustanovenia Exekučného poriadku. S argumentáciou a dôvodmi zamietnutia návrhu na vykonanie
exekúcie však oprávnený nesúhlasil. Vzťah Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka je potrebné
charakterizovať ako vzťah procesného práva k právu hmotnému. Vzťah medzi hmotným a procesným
právom sa dá v zjednodušenej podobe vyjadriť ako vzťah obsahu a formy v tom zmysle, že
prostredníctvom foriem procesného práva sa zabezpečuje realizácia hmotného práva. Pokiaľ ide o

vzťah všeobecného predpisu a špeciálneho predpisu, túto požiadavku spĺňa Civilný sporový poriadok
(legi generali) vo vzťahu k Exekučnému poriadku (lex specialis). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že
podľa hmotného práva (§ 151s OZ) musí existovať povinnosť oprávneného hnuteľnú vec vydať (a to
aj v zmysle exekučného titulu), avšak počas trvania zádržného práva môže oprávnený hnuteľnú vec
zadržať, a teda nevydať. Povinnosť vydať hnuteľnú vec je nahradená novým právom oprávneného

nevydať vec počas trvania zádržného práva. Logickým výkladom uvedeného ustanovenia vyplýva,
že povinnosť oprávneného vydať vec nezaniká finálne, iba že počas trvania zádržného práva je táto
povinnosť „suspendovaná“ (a nahradená právom vec nevydať) a obnovuje sa až potom, čo zádržné
právo zanikne alebo sa vykoná. Príslušné ustanovenia Exekučného poriadku (§ 47 EP) teda nie
je na mieste aplikovať, keďže hmotné právo povinnosť vydať vec počas trvania zádržného práva

neguje. Pokiaľ by bol pripustený výklad uvádzaný exekučným súdom, potom by zádržné právo stratilo
akýkoľvek zmysel. Oprávnený uplatnenie zádržného práva riadne zdôvodnil, uviedol, že zadržiava
hnuteľnú vec, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči povinnému (voči tomu, komu je
inak povinný vec vydať), uviedol, že voči povinnému je vedených zrejme až 11 exekučných konaní, a
pokiaľ by sa vzdal zádržného práva, vymožiteľnosť jeho pohľadávky by bola minimálna, ak nie nulová.

Uplatnením zádržného práva oprávnený chráni svoj majetok (splatnú peňažnú pohľadávku), aby mohol
byť prednostne uspokojený z výťažku zadržovanej veci pred iným veriteľom (§ 151u Občianskeho
zákonník). Pokiaľ by hnuteľnú vec vydal oprávnený zo svojej dispozície, zádržné právo by zaniklo a
stratil by sa aj zmysel ustanovenia § 151u Občianskeho zákonníka, keďže by bol v praxi (podľa výkladu
exekučného súdu) neaplikovateľný.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,

je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 47 ods. 1 Exekučného poriadku ak sa to, čo exekučný titul ukladá povinnému, viaže na
splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len
ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému
sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil.

13. Podľa § 47 ods. 2 Exekučného poriadku v prípadoch uvedených v odseku 1 treba k potvrdeniu
o vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom alebo
osobou, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil
splnenie svojej vzájomnej povinnosti.

14. Súd po zistení, že sťažnosť oprávneného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas,

oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom
predpísané náležitosti preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj

dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol
odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napádaného uznesenia. Sudca
sa stotožnil s odôvodnením napádaného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach
naň odkazuje.

15. Napriek zneniu ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci ešte uvádza, že je nesporné,
že v danej veci je exekučným titulom právoplatný a vykonateľný rozsudok okresného súdu, ktorým boli
oprávnený a povinný zaviazaní k vzájomnému plneniu. Vzájomná viazanosť nárokov oboch strán je v
exekučnom titule riadne a výslovne vyjadrená uložením povinnosti žalovanému poskytnúť plnenie oproti
súčasnému splneniu povinnosti žalobcu. Napriek tomu, že v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie

exekúcie sa v zásade dokazovanie nevykonáva, z citovaného ust. § 47 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že ak vo výroku exekučného titulu je splnenie povinnosti viazané na splnenie vzájomnej
povinnosti oprávneného voči povinnému, oprávnený musí k exekučnému titulu pripojiť listinu, z ktorej
vyplýva, že sa podmienka splnila, príp. že oprávnený zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti.
Zabezpečenie splnenia svojej vzájomnej povinnosti môže oprávnený preukázať vyhlásením povinného

(súkromná listina s vyhlásením povinného o tom, že podmienka bola splnená a overenými podpismi,
resp. notárska zápisnica obsahujúca uvedené vyhlásenie povinného), v prípade sporu rozhodnutím
súdu na základe určovacej žaloby oprávneného proti povinnému o splnení podmienky. Pokiaľ povinný
napr. odmieta súčinnosť, oprávnený môže predmet svojej povinnosti zložiť do solučnej notárskej
úschovy. Zápisnica notára o úschove je potom listinou vydanou oprávneným orgánom a relevantne

dopĺňa vykonateľnosť exekučného titulu. Nesplnenie vzájomnej povinnosti spôsobuje nevykonateľnosť
inak vykonateľného rozhodnutia až do okamihu, keď sa preukáže, že podmienka bola splnená alebo
splnenie vzájomnej povinnosti bolo zabezpečené. Uvedené potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia činnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. uznesenie sp. zn. 2 M Cdo 14/2007 zo dňa 25.11.2008
alebo uznesenie sp. zn. 5 M Cdo 21/2008 zo dňa 10.02.2010.

16. Premietnutím vyššie uvedeného na danú vec má súd za to, že oprávnený si uvedenú povinnosť
nesplnil, t. j. nepreukázal splnenie vzájomnej povinnosti voči povinnému, keďže k exekučnému titulu
ani po výzve súdu nepripojil listinu, z ktorej by vyplývalo, že sa podmienka splnila, príp. že oprávnený
zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti. Oprávnený namietal tým, že využil svoje zádržné

právo v zmysle § 151s Občianskeho zákonníka, a teda počas trvania zádržného práva nemá povinnosť
vec vydať. Súd konajúc sudcom však uvádza, že zádržné právo nepreukazuje splnenie povinnosti
oprávneného a jeho prípadné využitie oprávneného v rámci exekučného konania (aj s prihliadnutím
na § 151s ods. 3 Občianskeho zákonníka) nezbavuje vzájomnej povinnosti vyplývajúcej mu priamo z
exekučného titulu. Sudca berúc do úvahy argumentáciu oprávneného ohľadom jeho obavy o prípadnú

minimálnu vymožiteľnosť jeho pohľadávky však (v zhode s konštatovaním vyššieho súdneho úradníka)
uvádza, že súd nemal preukázané, že oprávnený využil všetky možnosti, ktoré mu ponúka Exekučný
poriadok na splnenie povinnosti. Oprávnený síce tvrdil, že ním oslovení notári nemajú časové alebo
kapacitné možnosti realizovať notársku úschovu, no toto tvrdenie súdu nijakým spôsobom nepreukázal.Súd v tejto súvislosti uvádza, že hnuteľné veci, ktoré notár prijíma do úschovy, by mali byť uschované v
trezore notára, prípadne v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Ak sa nepodarí notárovi uschovať
hnuteľnú vec v trezore alebo v banke, musí pre takúto vec nájsť iného vhodného uschovávateľa a na

základe zmluvného vzťahu ju uložiť u takéhoto uschovávateľa. Až v prípade ak by notár nedokázal
nájsť žiadneho vhodného uschovávateľa, odmietne prijať hnuteľnú vec do úschovy. Keďže oprávnený
nepreukázal splnenie povinnosti, neuniesol dôkazné bremeno, čoho následkom je rozhodnutie v jeho
neprospech, t. j. zamietnutie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

17. Vzhľadom na uvedené sudca sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 46Ek/1625/2022 zo dňa 05. 09. 2022 podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).