Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 30, 2022

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619200800
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1619200800.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

H. súd F. v právnej veci žalobcov: 1. D. nar. XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX F., 2. D. nar. XX.XX.XXXX,

U. XX, XXX XX Malacky, obaja zast. JUDr. Roman Hojer s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 50 708 953,
Šustekova 51, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovanému: Z. zast. Moško a Gúčik
advokáti, s.r.o., IČO: 36 856 355, Štefanovičova 14, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, za
účasti intervenienta na strane žalovaného: U. o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.03.2019 sa žalobcovia v 1. a 2. rade spolu s pôvodnou
žalobkyňouv3.radeP.nar.XX.XX.XXXX,domáhalivočižalovanémuzaplatenianáhradyškody4.504,00
Eur a nemajetkovej ujmy 100.000,00 Eur (žalobkyňa v 1. rade) a náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške po 10.000,00 Eur (žalobca v 2. rade a pôvodná žalobkyňa v 3. rade). Na odôvodnenie žaloby
uviedli žalobcovia, že žalobkyňa v 1. rade vo februári 2016 absolvovala operáciu pravého kolena na
odporučenie lekára pôsobiaceho v spoločnosti žalovaného F. ktorý odporučil tento invazívny zákrok aj
napriek tomu, že žalobkyňa v 1. rade mala pred touto operáciou len menšie problémy s pravým kolenom.

Tieto problémy sa prejavovali „pichaním“ v kolene, čo ju mierne limitovalo pri vykonávaní práce kuchárky
a vedúcej prevádzkarky v rodinnej reštaurácii žalobcov v F.. Napriek problému s kolenom žalobkyňa v 1.
rade pred operáciou mohla plnohodnotne fungovať. Bez väčších problémov mohla pracovať, vykonávať
všetky bežné pohybové úkony ako chôdzu po schodoch, a tiež športovať. Pred návštevou ordinácie
F. nechcela podstúpiť operáciu a vôbec nepredpokladala, že bude taký zákrok potrebný. F. ju však
presvedčil, že operácia je potrebná. Po absolvovaní operácie pravého kolena v nemocnici v F., teda v
spoločnosti žalovaného, sa stav žalobkyne v 1. rade veľmi zhoršil, celá operovaná noha ju veľmi bolela,

takmer nemohla chodiť a bola tak odkázaná na pohybovanie sa na invalidnom vozíku. Začala ju tiež
bolieť chrbtica následkom toho, že jednostranne zaťažovala len zdravú nohu. Bola nútená chodiť každý
druhý deň na vyťahovanie vody z opakovane opúchajúceho pravého kolena. Nemocničný personál
žalovaného bol pri tomto opakovanom úkone veľmi neochotný. Pracovník žalovaného F. jej navyše
predpísal užívanie liekov, na ktoré je alergická, čo mu muselo byť zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne
v 1. rade známe. Žalobkyňa v 1. rade z dôvodu veľkých bolestí a pohybových obmedzení bola nútená
opätovne absolvovať operačný zákrok, a to v R. Pred touto operáciou už žalobkyňa v 1. rade takmer

nemohla chodiť, nieto ešte športovať. Jej svaly boli ochabnuté, čo jej neskôr spôsobilo väčšie problémy
pri rekonvalescencii po ďalšej operácii. Pri operácii v R. B. bolo zistené, že počas operácie v spoločnosti
žalovanéhobolažalobkyniv1.radenenapraviteľnepoškodenáchrupavkanapravomkoleneoperačným
nástrojom na troch miestach. Podľa odborného stanoviska lekárov v R. bol zákrok takéhoto druhu aintenzity neodôvodnený a neadekvátny, úplne by bola stačila artroskopická operácia. Namiesto toho
však F. žalobkyni v 1. rade odrezával vrstvy chrupavky v kolene a nenávratne jej ho poškodil/zničil.
Ani po druhej operácii nemôže žalobkyňa v 1. rade na nohu riadne našľapovať. Má obrovské bolesti,

ktoré jej takmer neumožňujú vstať z postele a už vôbec nie zdolať niekoľko schodov. Koleno ju bolí
aj vo chvíľach, keď nie je namáhané a leží v posteli. Okrem tejto bolesti je aj estetická stránka nohy
veľmi zlá. Noha je krivá a stále viac sa vykrivuje. Žalobkyňa v 1. rade má z tejto hroznej bolesti aj
psychické problémy. Úplne vážne už uvažuje o amputácii celej nohy, aby skončila toto trápenie. Vyššie
uvedená neadekvátna operácia pravého kolena žalobkyne v 1. rade zmenila dovtedajší život nielen

jej, ale aj celej rodine. Vzťahy v rodine boli nadštandardné. Manželia spolu trávili voľný čas, športovali
a pracovali vo svojej rodinnej reštaurácii v F., ktorú prevádzkujú už 11 rokov. Teraz však žalobkyňa
v 1. rade vzhľadom na vážnosť ujmy na zdraví nemôže ďalej vo svojej práci pokračovať. Dovtedy v
reštaurácii pracovala ako kuchárka a vedúca, pričom žalobca v 2. rade mal na starosti zásobovanie a
prácu čašníka. Neostáva im teda nič iné, ako reštauráciu zatvoriť, keďže žalobca v 2. rade nedokáže
vykonávať svoju prácu a súbežne prácu, ktorú vykonávala jeho manželka. Rodina tak príde o svoj príjem

a o výsledky svojej dlhoročnej snahy. Následkom tejto nedôvodnej a neadekvátnej operácie žalobkyne
v 1. rade došlo k strate rodinného života, manželského života, pracovného života a pozitívnej životnej
perspektívy celej jej rodiny. V dôsledku veľkých bolestí prežíva žalobkyňa v 1. rade obrovskú traumu,
úzkosť a trápenie. Žalobkyňa v 1. rade preto z titulu nemajetkovej ujmy žiada od žalovaného uhradenie
sumy 100.000,00 Eur. Žalobca v 2. rade prežíva veľmi ťažké obdobie. Je frustrovaný z toho, že svojej

manželke (žalobkyni v 1. rade) nedokáže pomôcť a zmierniť jej bolesť a tiež z dôvodu, že musia zavrieť
svoju rodinnú reštauráciu, ktorú s manželkou roky budovali a venovali jej všetok svoj čas. Nedokáže
finančne zabezpečiť svoju rodinu, ktorá bola odkázaná na príjem z tejto reštaurácie. Žalobca v 2. rade
preto z titulu nemajetkovej ujmy žiada od žalovaného sumu 10.000,00 Eur. Pôvodná žalobkyňa v 3.
rade je dcérou žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade a v čase, keď sa toto celé odohralo, bola

študentkou medicíny na E. a bývala v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Jej štúdium na tejto
fakulte, žiaľ, muselo byť ukončené. Neustála starostlivosť o jej matku veľmi zle vplývala na jej psychiku,
prežívala veľmi stresové obdobie, čo sa negatívne odrážalo na jej študijných výsledkoch. Pôvodná
žalobkyňa v 3. rade dôsledkom predmetnej operácie jej matky prežívala veľkú traumu, úzkosť a trápenie
kvôli nejasnej životnej perspektíve pre seba a tiež svojich rodičov a z titulu nemajetkovej ujmy žiadala

preto od žalovaného sumu 10.000,00 Eur. Keby nedošlo k vyššie spomínanej operácii, mohla rodina
žalobkyne v 1. rade ďalej žiť plnohodnotný rodinný, pracovný a manželský život. O toto všetko však
prišli žalobcovia v dôsledku nesprávneho postupu lekára žalovaného. Žalobkyňa v 1. rade v dôsledku
neadekvátneho operačného zákroku kolena stále trpí strašnými bolesťami a je prakticky odkázaná iba
na pohyb pomocou invalidného vozíka, ktorý jej tiež spôsobuje veľkú bolesť. V lekárskom posudku o

bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý bol vypracovaný v zmysle zákona o náhrade za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, bolo bolestné žalobkyne v 1. rade ohodnotené na celkový
počet bodov 105 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na celkový počet 150 bodov, spolu teda
255 bodov. Keďže v roku 2015 bola priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky
883,00 Eur, má žalobkyňa v 1. rade nárok na sumu 17,66 Eur za 1 bod x 255 bodov = 4.504,00 Eur,

ktorú si žalobkyňa v 1. rade taktiež žalobou uplatňuje. Žalobcovia sa pokúšali vzniknutú situáciu so
žalovaným riešiť aj podaním návrhu na mimosúdne vyrovnanie, jeho právni zástupcovia však na tento
návrh reagovali negatívne.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení v celom rozsahu poprel všetky uplatnené nároky žalobcov ako

nedôvodné, a to po skutkovej aj právnej stránke. Žalobcovia podľa neho nesplnili svoje procesné
povinnosti, keď úplne a pravdivo nepopísali všetky rozhodujúce skutočnosti a nepredložili ani nenavrhli
dôkazy, na základe ktorých by akékoľvek konanie žalovaného vo vzťahu k žalobcom bolo možné
objektívne posúdiť ako protiprávne a uzavrieť, že niektorému zo žalobcov vznikla v príčinnej súvislosti
s konaním žalovaného škoda na zdraví podľa § 444 Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004

Z. z. v platnom znení (ďalej len „Zákon“) a/alebo nemajetková ujma podľa § 11 v spojení s §
13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný vzniesol v prvom rade námietku premlčania uplatnených
nárokov žalobcov. Uviedol, že hoci sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, ktorým by niektorému
zo žalobcov mohol spôsobiť akúkoľvek škodu na zdraví či nemajetkovú ujmu, z opatrnosti namieta
tiež premlčanie všetkých práv uplatnených žalobcami v žalobe. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) sa ako osobné právo majetkovej povahy premlčí
vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Tá začína plynúť prvý deň po tom, ako došlo k udalosti,
ktorou mala byť spôsobená nemajetková ujma (§ 101 Občianskeho zákonníka). Keďže žalobcovia svoje
uplatnené práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odvodzujú od operácie uskutočnenej vnemocnici žalovaného dňa 09.02.2016, premlčacia lehota takto uplatnených práv by musela uplynúť
dňa 10.02.2019. Právo na náhradu škody na zdraví sa premlčí v dvojročnej subjektívnej lehote odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá ( § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Žalobkyňa v 1. rade sa pri odôvodňovaní svojho práva na náhradu škody dovoláva skutočností, ktoré
mali byť zistené pri operácii dňa 22.06.2016. Netvrdí však, že by sa tieto skutočnosti dozvedela neskôr
ako v deň prepustenia z A., t.j. dňa 24.06.2016. Premlčacia lehota práva žalobkyne v 1. rade
na náhradu škody na zdraví v tej podobe, ako ho vymedzila a uplatnila v žalobe, by musela uplynúť
najneskôr dňa 25.06.2018.

3. K meritu veci žalovaný namietol, že žalobcovia dostatočne určitým a presným spôsobom
neidentifikovali poškodenie kolenného kĺbu žalobkyne v 1. rade, ku ktorému malo dôjsť pri operácii
dňa 09.02.2016. Tvrdenia o poškodení chrupavky operačným nástrojom na troch miestach nie sú v
tomto smere dostatočne určité a na posúdenie charakteru a príčin údajného poškodenia nepostačujú.
Ako vyplýva z prepúšťacej správy z 09.02.2016, chrupavku v pravom kolennom kĺbe mala žalobkyňa

v 1. rade na viacerých miestach poškodenú už v čase pred prvou operáciou a žalobcovia v žalobe
neuviedli, v čom konkrétne mala operácia dňa 09.02.2016 zhoršiť tieto predoperačné poškodenia.
Neuviedli, na ktorých konkrétnych troch miestach malo podľa ich názoru dôjsť k nenapraviteľnému
poškodeniu chrupavky a v čom malo toto nenávratné poškodenie, resp. zničenie spočívať. Z výrazu
„odrezávanie vrstiev chrupavky“ nie je zrejmé, či mali byť odrezané zdravé časti chrupavky, mal

byť vykonaný nesprávny „rez“ a pod. Nie je zrejmé, z čoho žalobcovia vyvodzujú svoje tvrdenia o
„nenapraviteľnom poškodení chrupavky“, resp. „zničení kolenného kĺbu“, keď takéto výrazy neobsahujú
žiadne listiny priložené k žalobe. Žalobcovia neuviedli, ktorým z úkonov vykonaných chirurgom pri
operácií a popísaných v prepúšťacej správe z 09.02.2016 malo dôjsť k poškodeniu kolenného kĺbu,
resp. ktorý z vykonaných úkonov bol neadekvátny a nadbytočný vzhľadom na diagnózu žalobkyne v 1.

rade. Z prepúšťacej správy zo dňa 24.06.2016 nijako nevyplýva, že by sa pri operácii dňa 22.06.2016
reparovali alebo odstraňovali poškodenia spôsobené operáciou vykonanou u žalovaného, ani že by
poškodenia kolenného kĺbu mohli, resp. museli vzniknúť počas operácie dňa 09.02.2016. Údajné
odborné stanovisko lekárov R. nebolo k žalobe priložené, bližšie identifikované a ani navrhnuté ako
dôkaz. Z tvrdení žalobcov ani z iných listín priložených k žalobe nie je zrejmé, prečo by prvý operačný

zákrok nemal byť vykonaný lege artis medicinae a ako by mal byť vykonaný korektne. Tvrdenie žalobcov,
že by úplne postačovala artroskopická operácia je mylné, lebo dňa 09.02.2016 bola vykonaná práve
artroskopická (ASK) operácia. Žalovaný napriek vyššie uvedenému výslovne poprel všetky tvrdenia
žalobcovopoškodeníkolennéhokĺbužalobkynev1.rade,akoajvšetkydôsledky,ktoréznichžalobcovia
vyvodzujú. Chirurgické úkony vykonané počas operácie dňa 09.02.2016 sú exaktne a odborne popísané

v prepúšťacej správe priloženej k žalobe, boli vykonané v primeranom rozsahu lege artis za účelom
odstránenia poškodených častí chrupavky. Chirurg pristúpil k operácii dňa 09.02.2016 až po tom, keď sa
stav žalobkyne v 1. rade od októbra 2015 konzervatívnou liečbou nezlepšil a indikované MR vyšetrenie
potvrdilo poškodenia, ktoré spôsobovali bolesť a obmedzenia funkčnosti kolenného kĺbu. Žalobkyňa v
1. rade s operáciou súhlasila a ešte v deň operácie bola v dobrom stave bez komplikácií prepustená

domov. Žalobkyňa v 1. rade bola po operácii na vyšetreniach u žalovaného len tri razy v dňoch 16.02.,
18.02. a 22.03.2016, pritom sama neudávala žiadne ťažkosti odlišné od tých, ktoré mala pred operáciou.
V žiadnom prípade však neudávala také ťažkosti, ako sú popísané v žalobe. Opuch kolena ani výpotok
(„voda“) v kĺbe predkolenia samé osebe vo všeobecnosti neznamenajú výrazné zhoršenie zdravotného
stavu a už vôbec nie za daných okolností. Uvedené prejavy teda nemôžu preukazovať nenapraviteľné

poškodenie,resp.zničeniekolennéhokĺbuoperácioutak,akosauvádzavžalobe.Žalobcoviaanivtomto
smere nepredložili žiadne lekárske správy s objektívnymi nálezmi preukazujúcimi ich tvrdenia. Žalovaný
výslovnepoprelskutkovétvrdeniažalobcovovýraznomzhoršenízdravotnéhostavužalobkynev1.rade,
ktoré by bolo spôsobené prvou operáciou. Opuchy kolena a hromadenie tekutiny v kĺbe môžu v tomto
prípade súvisieť so synovitídou a bežne sa vyskytujú pri artrotických ochoreniach. Žalobkyňa v 1. rade

bola na možnosť pooperačných komplikácií a ťažkostí vopred upozornená a riziko ich vzniku dobrovoľne
akceptovala. Najpravdepodobnejšou príčinou zdravotných komplikácií a bolestí sa u žalobkyne v 1. rade
za daných okolností javí preťažovanie operovaného kolena z dôvodu nedodržiavania pokynov lekára v
kombinácii s prirodzeným progresom ochorenia. Nie je možné posúdiť dodržiavanie liečebného režimu,
najmänezaťažovanieoperovanéhokĺbu(napríkladprácouprereštauráciuJ.vF.,zktorejfacebookového

profilu vyplýva, že tam žalobkyňa v 1. rade po operácii pracovala). Žalovaný nemá vedomosť o tom,
že by sa žalobkyňa v 1. rade musela kedykoľvek po predmetnej operácii pohybovať na invalidnom
vozíku.Takátoskutočnosťnevyplývaanizprepúšťacíchsprávpriloženýchkžalobeaanizpooperačných
ambulantných správ žalovaného. Z prepúšťacej správy A. je zrejmé, že sa jednalo o riešenie akútnehostavu spočívajúceho v náhlom zablokovaní pravého kolena z poškodenia (lézie) mediálneho menisku
a nie o riešenie chronického stavu, ktorý by mal pôvod v predošlej operácii. Pokiaľ ide o lekársky
posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, k žalobe žiadny lekársky posudok v zmysle

Zákona priložený nebol. Tlačivo (formulár) s označením „lekársky posudok o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia“ datovaný dňom 11.12.2017 (ďalej len „tlačivo“) nemožno pre absenciu
základnýchformálnychaobsahovýchnáležitostívôbecpovažovaťzalekárskyposudokvzmysleZákona
a nie je ani zrejmé, či toto tlačivo vyplnila oprávnená osoba. Predmetné tlačivo obsahuje len nečitateľný
podpis bez odtlačku pečiatky, bez mena posudzujúceho lekára a označenia zdravotníckeho zariadenia

(§ 7 ods. 1 Zákona). Na priloženom tlačive chýba dátum vzniku poškodenia na zdraví (§ 8 ods. 1
písm. b) Zákona), označenie miesta kde poškodenie na zdraví vzniklo (§ 8 ods. 1 písm. c) Zákona) a
zdôvodnenie udelených bodov (§ 8 ods. 1 písm. f) Zákona). Z uvedených dôvodov nemôže byť tlačivo
podkladom pre výpočet výšky škody na zdraví, ale ani dôkazom o jej vzniku v príčinnej súvislosti s
operáciou dňa 09.02.2016. V tlačive je podľa názoru žalovaného popísané poškodenie, ktoré vzniklo
pred prvou operáciou a ktoré bolo liečené operáciami zo dňa 09.02.2016 a 22.06.2016. Nutnosť dvoch

operácií by odôvodňovala použitie navýšenia podľa § 9 ods. 5 písm. b) Zákona. Za takéto poškodenie
však žalovaný nemôže byť nijako zodpovedný. V tlačive nie je nijako zdôvodnené, na základe akých
skutočností bol udelený celkový počet bodov za bolesť (§ 8 ods. 2 Zákona). Rovnako nie je zdôvodnené,
na základe akých skutočností došlo k navýšeniu bodového hodnotenia bolesti o 50 %. V tlačive chýba aj
zdôvodnenie klasifikácie sťaženia spoločenského uplatnenia ako „Obmedzenie pohyblivosti kolenného

kĺbu - stredne ťažké“ (položka 396b). Predmetné tlačivo nemôže byť z uvedených dôvodov použité ako
zákonný podklad na vyčíslenie výšky akejkoľvek škody na zdraví. K právu na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch žalovaný nad rámec vyššie uvedeného zdôraznil, že žalobcovia nepreukázali vznik
žiadnejnemajetkovejujmy,ktorábymohlabyťnahrádzanávzmysle§13ods.2Občianskehozákonníka.
Dokazovanie v tomto smere navrhli len výsluchom seba samých. Neuviedli žiadne skutkové tvrdenia

spôsobilé popísať zásah do ich „súkromnej sféry“ spôsobom, ktorý by umožnil objektívne posúdiť, ako by
tento zásah za daných okolností pociťovali iné fyzické osoby na ich mieste. Tvrdenia o strate rodinného
života, manželského života, pracovného života a pozitívnej životnej perspektívy sú len hodnotiacimi
závermi. V súvislosti s nimi však chýba popis relevantných skutočností, ktoré by v objektívnej rovine
takéto závery odôvodňovali. Rovnako to platí o údajnej zmene dovtedajšieho života celej rodiny. V

žalobe sa síce uvádza, že vzťahy manželov boli v minulosti nadštandardné, keď spolu trávili voľný
čas, športovali, či pracovali vo svojej rodinnej reštaurácii, nie je však uvedené, že by v súčasnosti
už voľný čas spolu netrávili, resp. nemohli tráviť a nie je vysvetlené prečo. Nie je vysvetlené, aký
druh športu mohla žalobkyňa vykonávať pred februárom 2016, keď aj napriek redukcii hmotnosti o
17 kg po bandáži žalúdka v roku 2015 trpela ešte v čase operácie obezitou. Žalobcovia netvrdia, že

by v súčasnosti už spolu nepracovali v reštaurácii Red garden. V tomto smere uvádzajú len neurčité
tvrdenia a hypotetické úvahy do budúcnosti. V skutočnosti však všetci žalobcovia na svojich aktívnych
FB profiloch uvádzajú, že pracujú v reštaurácii Red garden, ktorá do dnešného dňa funguje a má svoj
vlastný aktívny FB profil aj webovú stránku. Nič nenasvedčuje tomu, že by daná reštaurácia bola pred
zatvorením. Naopak, podľa FB profilu žalobcu v 2. rade je tento v predmetnej reštaurácii „šéfom“ a

nie zásobovačom a čašníkom. Pôvodná žalobkyňa v 3. rade pracovala prinajmenšom do narodenia
dieťaťa na jar 2019 ako čašníčka. Žalovaný z uvedených skutočností vyvodzuje, že žalobkyňa v 1. rade
do dnešného dňa pracuje ako kuchárka v spoločnej rodinnej reštaurácii. Podľa obsahu FB profilov nič
nenasvedčuje tomu, že by žalobcovia v príčinnej súvislosti s operáciou dňa 09.02.2016 mohli prísť o
svoju pozitívnu životnú perspektívu. Žalobcovia tvrdia, že žalobkyňa v 1. rade už vzhľadom na vážnosť

ujmy na zdraví údajne nemôže ďalej pokračovať vo svojej práci a je odkázaná na pohyb pomocou
invalidného vozíka, čo jej má tiež spôsobovať veľkú bolesť. V dôsledku veľkých bolestí má žalobkyňa
v 1. rade prežívať obrovskú traumu, úzkosť a trápenie, keď dokonca uvažuje nad amputáciou celej
nohy. K uvedeným tvrdeniam žalobcovia nepredložili a ani nenavrhli žiadne dôkazy okrem výsluchu seba
samých. Tvrdenia o veľkej bolesti, frustrácii, trápení, úzkosti a dokonca aj o zvažovaní amputácie sú len

popisom subjektívnych pocitov, resp. myšlienok žalobkyne v 1. rade, ktoré žalovaný nemá ako poprieť.
Žalovaný má však za to, že uvedené tvrdenia sú nepreukázané a pochybné, lebo nie sú založené na
žiadnych objektívne overiteľných skutkových okolnostiach. Žalovaný výslovne poprel, že by žalobkyňa v
1. rade mohla utrpieť v príčinnej súvislosti s operáciou vykonanou dňa 09.02.2016 akúkoľvek žalobcami
tvrdenú nemajetkovú ujmu. Žalobcovia k žalobe nepriložili, neoznačili a nenavrhli vykonať dôkaz žiadnou

zdravotnou dokumentáciou, ktorá by ich tvrdenia o zdravotnom stave a útrapách žalobkyne v 1. rade
preukazovala a rovnako by preukazovala ich príčinnú súvislosť s tvrdeným protiprávnym konaním
žalovaného. Žalobcovia nevysvetlili, prečo by mala žalobkyňa v 1. rade uvažovať o amputácii celej nohy,
keď má poškodený kolenný kĺb. Nevysvetlili, prečo žalobkyňa namiesto amputácie celej nohy radšejneuvažuje nad úplnou protézou kolenného kĺbu, ak sú na ňu splnené podmienky. Ani v tejto súvislosti
nebolipredloženépríslušnélekárskeodporúčaniaaniinédokumenty.Podľanázoružalovanéhonemohlo
žalobkyni v 1. rade na základe tvrdení žalobcov vzniknúť žiadne právo na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch. Na „reparáciu“ každej jej ujmy tvrdenej v žalobe totiž slúži inštitút náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Žalovaný sa v tomto smere dovolal právneho názoru Ústavného súdu SR,
ktorý vyslovil v bode 18 svojho uznesenia zo dňa 13.08.2014 spis. zn. I. ÚS 426/2014-314. Tvrdenia
o frustrácii žalobcu v 2. rade a o pocite úplného zlyhania sú len subjektívnym popisom jeho pocitov. V
objektívnej rovine sú však odvodzované od tvrdení o strašnej bolesti a zdravotnom stave žalobkyne v

1. rade, ktorej žalobca v 2. rade nie je schopný v tomto smere pomôcť. Tvrdenia o frustrácii a pocite
zlyhania žalobcu v 2. rade sú tiež sú odvodzované od tvrdenia o nutnosti zavrieť spoločnú reštauráciu. To
je však len hypotetickou úvahou do budúcnosti, ktorá navyše nekorešponduje so správaním sa žalobcov
na ich FB profiloch ani s reálnou prevádzkou reštaurácie Red garden. Ak má žalobca v 2. rade pocit
úplného zlyhania z toho, že nedokáže finančne zabezpečiť svoju rodinu, nemôže to byť následkom
operácie zo dňa 09.02.2016. Žalobca v 2. rade bol navyše od roku 2014 do roku 2017 spoločníkom

a konateľom obchodnej spoločnosti Energoprim s.r.o. a od roku 2014 do roku 2018 aj predsedom
predstavenstva obchodnej spoločnosti X. v ktorej bola v rovnakom čase členkou dozornej rady aj osoba
menom P. s totožným bydliskom, aké majú všetci žalobcovia. Žalovaný nemá ako poprieť, že žalobca v
2. rade sa cíti byť frustrovaný s pocitom úplného zlyhania. Na základe vyššie uvedených skutočností a
navrhnutých dôkazov však popiera, že by sa tak mohol cítiť v príčinnej súvislosti s operáciou vykonanou

dňa 09.02.2019 u žalovaného. Za zmienku stojí, že v priamej súvislosti so žalobcom v 2. rade sa v
žalobe výslovne neuvádza, že dôvodom jeho frustrácie je aj nemožnosť tráviť so žalobkyňou v 1. rade
spoločný čas alebo športovať s ňou, resp. strata rodinného, či manželského života. Pokiaľ ide o návrh
mimosúdneho vyrovnania, žalovaný jednoznačne deklaroval svoj záujem na mimosúdnom usporiadaní
všetkých právnych vzťahov, ktoré by vznikli zo zodpovednosti za škodu, resp. nemajetkovú ujmu.

Právny zástupca žalobcov však nebol ochotný špecifikovať jednotlivé uplatňované práva a predložiť
dokumentáciu, ktorá by preukazovala dôvodnosť takýchto nárokov. Navyše uplatňoval sumu 200.000,00
Eur, ktorá nezodpovedá ani celkovej žalovanej sume, pričom bez právneho dôvodu účelovo poukazoval
na možnú medializáciu prípadu.

4. Žalobcovia v replike označili námietku premlčania nárokov žalobcov za neodôvodnenú. Pri nárokoch
z poskytovania zdravotnej starostlivosti sa primerane uplatnia právne predpisy platné v oblasti ochrany
spotrebiteľa, teda v tomto prípade sa uplatní štvorročná premlčacia lehota. Koniec koncov § 106
ods. 2 výslovne vylučuje aplikáciu trojročnej premlčacej lehoty pre nároky zo škody na zdraví a
nakoľko ide v tomto prípady o nároky zo škody na zdraví, trojročná premlčacia lehota sa neaplikuje.

Uplatní sa štvorročná premlčacia lehota. V ďalšej časti repliky sa vyjadrovala už len žalobkyňa v 1.
rade, ktorá uviedla, že pred prvou operáciou sa F. vôbec nezmieňoval o poškodení chrupavky. Na
prvé vyšetrenie prišla 21.10.2015 s tým, že by potrebovala koleno preliečiť možno liekmi, možno
rehabilitáciami z dôvodu, že ju pobolieva. Ani vo sne jej nenapadlo, že to vyústi do operácie. Jediné
poškodenie, ktoré bolo spomínané zo strany F.. W. bolo poškodenie menisku. Žiadnu zaťažujúcu

činnosť žalobkyňa nevykonávala, nakoľko pätnásť rokov pracovala ako učiteľka. Pred operáciou lekár
nevyskúšal konzervatívnu liečbu, len jej predpísal lieky, na ktoré mala alergiu a musela ich prestať
užívať. Iná liečba tam aplikovaná nebola, lekár hneď navrhol operáciu, a to napriek tomu, že od prvého
vyšetrenia uplynul mesiac a osemnásť dní. Operácia podľa žalobkyne v 1. rade nebola potrebná,
určite nie tak skoro. Pred operáciou ju lekár neinformoval, že bude robiť zásah do chrupavky, o

poškodenej chrupavke počas všetkých vyšetrení nepadla ani zmienka. Určite by so zásahom do
chrupavky nesúhlasila. Stále jej lekár zdôrazňoval, že ju musí operovať, že má roztrhnutý meniskus
a že je to ľahká operácia. Preto aj dala súhlas na operáciu, ale len na operáciu menisku. Tvrdil jej,
že v prípade, že si meniskus operovať nedá, koleno sa jej veľmi poškodí. Keď prišla na operáciu z
prijímacej kancelárie, F.. W. ju až zarážajúcim spôsobom súril. Po operácii v kolene cítila ukrutnú bolesť,

čo konštatovala sama sestrička. Lekár ju vôbec neinformoval, že mala také poškodenie chrupavky
kolenného kĺbu pred operáciou, ako uvádza žalovaný. Povedal jej len, že je to ľahká operácia a že
do mesiaca nebude vedieť, že jej operoval koleno. Chrupavku nemala pred operáciou poškodenú,
to jej potvrdili aj lekári pri reoperácii 22.06.2016, že takéto poškodenie chrupavky si nemôže človek
spôsobiť sám, ale chrupavka bola poškodená pri operácii v F., dňa 09.02.2016 operačným nástrojom.

Výsledný stav kolenného kĺbu a nepredstaviteľné bolesti, ktoré nastali po operácii 09.02.2016 dokazujú,
kakémunezvratnémupoškodeniukolennéhokĺbudošlo.Žalobkyňav1.radenemohlauviesť „konkrétne
tri miesta“ poškodenia, ona bola operovaný pacient v narkóze a nie lekár. Tie miesta, kde došlo k
poškodeniu chrupavky, mal uviesť žalovaný, resp. lekár, ktorý ju operoval. Že došlo k nenapraviteľnémupoškodeniu chrupavky odhalila reoperácia 22.06.2016, ku ktorej muselo nevyhnutne prísť, pretože
bolesti mala neznesiteľné a nohu len ťahala za sebou. Celá noha bola vykrivená, opuchnutá a už ju
nemohla ani ohýbať. Nikam nechodila. Obdobie medzi operáciami strávila na lôžku, len čo prešla na WC

a do kúpeľne a manžel musel s ňou absolvovať všetky vyšetrenia, keďže nebola schopná samostatne
chodiť. Po prvej operácii 09.02.2016 väčšinu času trávila v sede a v posteli, skoro vôbec nechodila
kvôli opuchu a bolesti. Prečo potom musela absolvovať v priebehu štyroch mesiacov reoperáciu, keď
žalovaný tvrdí, že zákrok bol vykonaný korektne. V priebehu týchto štyroch mesiacov nemohlo dôjsť k
takémupoškodeniu,akéodhalilaoperácia22.06.2016.Tvrdeniežalovaného,žežalobkyňav1.radebola

prepustená v dobrom stave a bez komplikácií sú nepravdivé. Sťažovala sa na veľkú bolesť v kolene. Dňa
16.02.2016 o 13:26 prebehla prvá kontrola po operácii - koleno opuchnuté, bolestivé, noha vykrivená
do X, punkcia 30 ml tekutiny. Lekár napísal do správy: „cíti sa dobre,“ napriek tomu, že ledva prišla do
ambulancie, nohu mala opuchnutú a veľmi ju bolela, dôkazom čoho je to, že jej opäť predpísal lieky
na opuch a bolesť, na ktoré bola alergická: Z.. Dňa 18.02.2016 o 13:36 znela ambulantná správa ako
výpotok v kĺbe predkolenia (ihlica, píšťala, kolenný kĺb), opuch pravého kolena, punkcia 20 ml tekutiny,

opäť predpísaný Nimesil, na ktorý udávala alergiu. Dňa 22.03.2016 o 13:34 mala žalobkyňa v 1. rade
podľa ambulantnej správy výpotok v kĺbe predkolenia (ihlica, píšťala, kolenný kĺb), bolesti a opuch
pravého kolena, genum valgum. Dňa 22.03.2016 udal lekár do ambulantnej správy genum valgum z
dôvodu, že nemohla chodiť, väčšinu času trávila na posteli. Hybnosť nohy mala obmedzenú. Po operácii
sa dožadovala rehabilitácie, na čo jej F.. W. povedal, že je to ľahká operácia a rehabilitáciu netreba a

nemá na ňu nárok. Opäť jej predpísal Aulin (s tou istou účinnou látkou, na ktorú je alergická) a Prubeven.
Žalovaný uvádza vo vyjadrení nepravdivé tvrdenie, že žalobkyňa v 1. rade neudávala ťažkosti odlišné
od tých, ktoré mala pred operáciou a že v žiadnom prípade neudávala také ťažkosti, ako sú popísané v
žalobe. S popísanými ťažkosťami opakovane žalobkyňa v 1. rade prišla k lekárovi a žiadala adekvátnu
liečbu. Ak by nemala spomínané ťažkosti, nenechá si predsa bezdôvodne robiť punkciu každý druhý

deň a riskovať zanesenie infekcie do kolena. A dôvod prečo bola 22.03.2016 poslednýkrát u doktora W.
je ten, že už neordinoval a nikto ho v tom čase nezastupoval. Dňa 04.04.2016 opäť išla do ambulancie s
veľkými bolesťami a opuchom na invalidnom vozíku v sprievode manžela. Pri registrácii do ambulancie
jej oznámili, že F.. W. tam nie je, lebo má dovolenku. Nikto ho nezastupoval. Keď v iných ambulanciách
zistili, v akej je žalobkyňa v 1. rade situácii, na základe stavu jej kolena jej odporučili, aby to opravil

ten lekár, ktorý to pokazil. Ďalšie vyšetrenia absolvovala v dňoch 04.04.2016, 18.04.2016, 25.04.2016,
19.05.2016, 06.06.2016, 07.06.2016, 09.06.2016 a 19.06.2016, telefonicky kontaktovala F.. X. v F., v
B. F.. H., vo I. F.. X., no reakcia všetkých bola podobná a odvolávali sa na F.. W.. Zo zúfalstva hľadala
pomoc aj u F.. P., ktorý jej dal termín vyšetrenia 21.07.2016, čo bolo pre ňu kvôli veľkým bolestiam
veľmi neskoro. Termín neskôr zrušila, lebo 22.06.2016 bola reoperovaná na A.. Vo vlastnom záujme

pritom operovanú nohu po operácii šetrila a nezaťažovala, čo je dôvod toho, že preťažovala zdravú nohu
na úkor operovanej. Žalobkyňa v 1. rade býva v dome, ktorý nie je bezbariérový a nie všade sa dá s
vozíkom dostať, preto sa síce pohybovala na invalidnom vozíku požičanom od F.. L. Q., ale napriek tomu
musela pri presunoch nadmerne zaťažovať zdravú nohu, aby tú operovanú šetrila. Žalobkyňa v 1. rade
nemohlabyťdruhýkráthospitalizovanáskôr,pretoževšetcidávaliodnejrukypreč,niktonechcelprevziať

zodpovednosť za daný stav, ktorý spôsobil doktor W. a tento po jej operácii neordinoval. Je samozrejmé,
že po operácii 09.02.2016 sa zmenil život celej rodiny k horšiemu. Z dôvodu, že žalobkyňa v 1. rade bola
nútená tráviť väčšinu času na lôžku, prestala vykonávať základné činnosti matky a manželky. Nemohla
sa starať o rodinu, nehovoriac o tom, že všetci členovia rodiny sa museli starať o ňu a o chod domácnosti.
Manžel aj dcéra keď mali voľno, museli plniť jej povinnosti, ktoré nevládala urobiť. Mnohé veci ešte stále

nie je schopná urobiť. Pred operáciou hrávala volejbal, zúčastňovala sa aj volejbalových turnajov v rámci
škôl v F. okrese. Rada chodila do lesa na huby, na túry, plávala, bicyklovala, žila aktívne. Väčšinu aktivít
absolvovala s manželom, deťmi, kolegami a rodinou. Poškodené koleno ju vyradilo zo všetkých vyššie
spomenutých aktivít, záľub a činností. Od operácie nemôže vôbec športovať tak, ako predtým. Dcéra v
dôsledku toho, že sa musela o žalobkyňu v 1. rade starať a vypomáhať v reštaurácii, nestíhala štúdium

na Lekárskej fakulte R. a v auguste 2016 musela štúdium ukončiť. Vzhľadom na to, že je reštaurácia
jediný zdroj obživy jej rodiny, nemohli si dovoliť podnik zatvoriť, len obmedziť jeho chod. Veľakrát musia
zatvoriť na jeden deň reštauráciu z dôvodu návštevy lekára žalobkyne v 1. rade. Jej zdravotné problémy
spôsobené operáciou kolena zničili všetky plány o rozvoji rodinného podniku. Prinútili ich uvažovať o
skončení činnosti. Nemajetková ujma bola spôsobená celej rodine: žalobkyňu v 1. rade pripútali na lôžko

a invalidný vozík, pôvodná žalobkyňa v 3. rade musela ukončiť štúdium na lekárskej fakulte, lebo sa
musela o matku starať a pomáhať za ňu v ich reštaurácii a žalobca v 2. rade venoval všetok svoj voľný
čas starostlivosti o žalobkyňu v 1. rade, o rodinný podnik a chod domácnosti. Žalobkyňa ďalej poukázala
na skutočnosť, že na základe rozhodnutia podľa §70 ods.1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnompoistení v znení neskorších predpisov jej bol od 01.06.2016 priznaný invalidný dôchodok. Žalobkyňa v
1. rade uvažuje aj nad úplnou protézou kolenného kĺbu, vzhľadom na životnosť protézy jej však lekár
odporučil vykonať výmenu kĺbu čo najneskôr. Žalobca v 2. rade má podľa žalobkyne v 1. rade pocit

úplného zlyhania a ujmy, pretože v 60-tich rokoch zostane bez práce a perspektívy, že ho niekde na
dva roky zamestnajú, napriek tomu, že má vysokoškolské vzdelanie, sú malé. To je aj dôvod, prečo
reštauráciu udržali pri živote, napriek tomu, že im návštevnosť klesla, pretože majú často zatvorené.
Dcéra sa stará o batoľa a žalobkyňa v 1. rade môže pracovať kvôli bolesti len obmedzený počet hodín.
Koleno jej opuchne a noha celá stŕpne a bolí.

5. Dňa 16.12.2019 doručila súdu spoločnosť U. oznámenie o vstupe intervenienta do konania v zmysle
§ 82 C.s.p., pričom intervenient sa súčasne stotožnil s vyjadrením žalovaného, najmä s ním vznesenou
námietkou premlčania a uviedol, že žalobcami uplatnené nároky považuje za nedôvodné, ich výšku za
nepreukázanú a neprimeranú. Proti vstupu intervenienta do konania nikto nenamietal napriek tomu, že
súd stranám vstup intervenienta do konania oznámil.

6. Žalovaný v duplike k premlčaniu uviedol, že právo na náhradu škody na zdraví sa premlčí v
subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe (k čomu poukázal na nález II. ÚS 537/2011) a právo na
náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (k čomu poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/194/2011). Z obsahu spisu je zrejmé, že zdravotný

stav žalobkyne v 1. rade bol dňa 24.06.2016 ustálený natoľko, aby mohol byť vydaný lekársky posudok
podľa zákona č. 437/2004 Z.z. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, neoprávnený zásah do ich
súkromnej sféry sa mal podľa tvrdenia žalobcov prejaviť ihneď po operácii dňa 09.02.2016. Žalovaný
rozporuje názor žalobcov, že by medzi ním a ktorýmkoľvek z nich mal byť spotrebiteľský vzťah, a
to z dôvodu, že medzi nimi nebola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobcovia tvoria samostatné procesné spoločenstvo a preto
žiaden z nich nie je oprávnený uplatňovať prostriedky procesného útoku za ostatných žalobcov, napriek
tomu je však replika žalobcov počnúc bodom 8. písaná v priamej reči žalobkyne v 1. rade. Žalovaný
poukázal tiež na skutočnosť, že pri svojej procesnej obrane je limitovaný tým, že žalobcovia k svojim
podaniam nepriložili kompletnú zdravotnú dokumentáciu žalobkyne v 1. rade a sám žalovaný ju bez

výzvy súdu predložiť nemôže a ani z nej nemôže uvádzať údaje. Žalobcovia pritom z dokumentácie
vo svojich podaniach citujú izolované pasáže, z týchto však nemožno vyvodzovať žiadne závery
oddelene od celého obsahu zdravotnej dokumentácie. Pokiaľ ide o vykonanú operáciu, táto bola v celom
rozsahu odôvodnená zisteniami pri vykonaných vyšetreniach žalobkyne v 1. rade. Trhlina vonkajšieho
menisku vyžadovala vykonanie čiastočnej meniskektómie, pri ktorej sa odstraňuje poškodená časť

menisku. Cieľom operácie nebolo zacelenie či zošitie trhliny laterálneho menisku. Popri meniskektómii
boli vykonané aj ďalšie úkony uvedené v prepúšťacej správe, ktorých podstatou bolo zahladenie
rozdrobeného povrchu chrupavky postihnutej artrózou a odstránenie drobných čiastočiek a úlomkov z
kĺbu. Žiaden z realizovaných úkonov nespočíval v odrezávaní vrstiev chrupavky, ako tvrdia žalobcovia.
Žalobkyňa v 1. rade bola zákonným spôsobom informovaná o svojom ochorení, ako aj o postate, účele,

rozsahu odporučeného operačného výkonu a možných pooperačných komplikáciách, čo preukazujú
ambulantné správy, prijímacia správa, ako aj informovaný súhlas vlastnoručne podpísaný žalobkyňou.
Nie je pravdou, že by F.. W.alobkyni nerozumel, operáciu zľahčoval alebo ju akokoľvek zavádzal ani
že by jej predpísal lieky, na ktoré je alergická. V žalobkyňou vyplnenom dotazníku nebola táto alergia
uvedená a žalobkyňa v 1. rade ju žalovanému neoznámila ani inak. Žalobcovia sa na postup F.. W. nikdy

nesťažovali ani u žalovaného, ani na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V žiadnej z listín
predložených žalobcami nie je konštatované poškodenie chrupavky pravého kolena žalobkyne v 1. rade
operačným nástrojom. Prepúšťacie správy z oboch operácií popisujú jedno a to isté artrotické ochorenie
kolenného kĺbu, ktoré preukázateľne vzniklo ešte pred prvou operáciou., Jeho progres nebol po operácii
dňa 09.02.2016 spôsobený operačným nástrojom. Žalobkyňa v 1. rade bola na druhú operáciu prijatá

„pre akútny blok z poškodenia mediálneho menisku“. Lézia popísaná v prepúšťacej správe z UNB
nemohla byť vzhľadom na svoj charakter spôsobená operačným nástrojom a navyše dňa 27.05.2016
ešte nebola viditeľná ani na výsledkoch vyšetrenia MR. Pooperačné zmeny, ktoré zistilo vyšetrenie
MR dňa 27.05.2016 celkovo preukazujú, že k progresu artrózy nemohlo dôjsť z takého dôvodu, ako
tvrdia žalobcovia. Jediným rozumným vysvetlením náhleho zablokovania pravého kolena s natrhnutím

mediálneho menisku v júni 2016 je to, že žalobkyňa v 1. rade pravú nohu zaťažovala spôsobom, ktorý
nerešpektoval jej zdravotný stav. Ňou uvádzané zdravotné problémy sú vo všeobecnosti typickými
symptómami artrózy kolenného kĺbu, ktorá sa u žalobkyne v 1. rade rozvinula už pred prvou operáciou.
Bolesť, opuch a výpotoky sú navyše nevyhnutným následkom každej artroskopickej operácie, o čombola žalobkyňa v 1. rade riadne poučená. Ambulantné správy vedené žalovaným svedčia o tom, že u
žalobkyne v 1. rade boli pomerne dlhé obdobia bez opuchov a bolestí, ktoré by si vyžadovali ošetrenie
kolena. Vyšetrenia z 18.04.2016, 25.04.2016, 06.06.2016 a 07.06.2016 neprebehli u žalovaného a

žalobcovia ich nijako nepreukázali. Ak žalobkyňa v 1. rade naozaj trpela takými problémami, ako
tvrdí, je prakticky vylúčené, aby vydržala bez ošetrenia kolena čo i len pár dní. Priznanie invalidného
dôchodku žalobkyni v 1. rade ku dňu 01.06.2016 znamená, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav u
nej musel nastať ešte pred operáciou 09.02.0016, pretože podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.
sa za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav považuje taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť po dobu dlhšiu ako jeden rok. Ďalej žalovaný zopakoval niektoré tvrdenia o nesplnení
podmienok pre priznanie náhrady požadovanej žalobcami, ktoré uvádzal už vo vyjadrení k žalobe a
zotrval na nich.

7. Žalobcom bol po zmene zákonného sudcu vo veci dodatočne vyrubený súdny poplatok za návrh, v
reakcii na čo doručili súdu dňa 31.01.2022 čiastočné späťvzatie žaloby. Žalobkyňa v 1. rade si naďalej

nárokuje od žalovaného z titulu náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zaplatenie sumy
4.504,00 Eur. V roku 2015, teda v roku predchádzajúcom roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, bola
priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky 883,00 Eur, za každý bod má teda
žalobkyňa v 1. rade nárok na sumu 17,66 Eur, spolu teda 17,66 Eur x 255 je 4.504,00 Eur. Žalobkyňa v
1. rade si tiež z titulu spôsobenej nemajetkovej ujmy naďalej uplatňuje zaplatenie sumy 13.000,00 Eur.

Spolusitedažalobkyňav1.radenaďalejuplatňujeodžalovanéhosumu17.504,00Eur.Žalobcav2.rade
tiež zobral svoj žalobný návrh čiastočne späť, z dôvodu vysokej výšky vyrubeného súdneho poplatku a
naďalej od žalovaného požaduje z titulu spôsobenej nemajetkovej ujmy zaplatenie sumy 1.300,00 Eur.

8. Uznesením č.k. 6C/11/2019-194 zo dňa 05.05.2022 v spojení s opravným uznesením č.k.

6C/11/2019-200 zo dňa 11.05.2022 bolo konanie o nároku pôvodnej žalobkyne v 3. rade zastavené z
dôvodu nezaplatenia vyrubeného súdneho poplatku.

9. Podaním doručeným súdu dňa 06.06.2022 oznámila spoločnosť U., XXX XX Praha X, Česká
republika, IČO: XXX XX XXX, konajúca na Slovensku prostredníctvom svojej organizačnej zložky,

U. z iného členského štátu, E. 573, (ďalej len „U.M. X.“), že vstupuje v zmysle ustanovenia §
82 C.s.p. do konania ako intervenient na strane žalovaného. Poukázala na skutočnosť, že dňa
17.12.2021 s účinnosťou od 24:00 hod dňa 19.12.2021, uzatvorila s dovtedajším intervenientom na
strane žalovaného, spoločnosťou U. X., a.s. (resp. aktuálne U. G., a.s.), zmluvu o predaji podniku,
ktorej súčasťou bol prevod celého poistného kmeňa a celého zaistného kmeňa U. X., ako aj všetkých

pohľadávok a záväzkov U. U. tým vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z poistných
zmlúv U. vrátane tej, od ktorej U. odvodzovala právny záujem na výsledku tohto súdneho konania. V
dôsledku uvedenej právnej skutočnosti tak zanikol právny záujem pôvodného intervenienta na strane
žalovaného, spoločnosti U.., a tento má ďalej v konaní U.. Súčasne sa spoločnosť U. X. v plnej
miere pripojila a vyjadrila súhlas so všetkými písomnými a ústnymi vyjadreniami, prednesenými alebo

doloženými do tohto konania, pôvodným intervenientom na strane žalovaného, spoločnosťou U. X..
Podaním doručeným súdu dňa 30.08.2022 potvrdila aj spoločnosť U. G., a.s. (predtým U.), že jej
právny záujem na výsledku konania prevodom podniku zanikol a požiadala, aby s ňou súd ďalej ako s
intervenientom nekonal, o čom súd informoval zúčastnené strany.

10. Súd nariadil pojednávanie na 01.12.2022, kde vec za prítomnosti oboch strán prejednal a vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi preloženými stranami: Lekársky posudok z 11.12.2017, Prepúšťacia
správa žalobkyne v 1. rade z 09.02.2016, Prepúšťacia správa žalobkyne v 1. rade z 24.06.2016,
Zobrazenie anatómie kolenného kĺbu, Výpis zo živnostenského registra žalobkyne v 1. rade, Výpis z
OR spoločnosti X. Výpis z OR spoločnosti M., s.r.o., Vyjadrenie k návrhu na mimosúdne vyrovnanie

z 27.08.2018, fotografie webových stránok reštaurácie J., fotografie z facebokových stránok profilu J.
fotografie z facebokových profilov „V., „P. a „.“, fotografie žalobkyne v 1. rade a jej kolena č.l. 92 až 99,
Pracovná zmluva z 01.04.2018, Rozhodnutie Q. č. XXXXXXXXXXX z 24.06.2016, Článok „Anatómia
kolenného kĺbu“, článok „Poškodenia chrupavky“, článok „Poškodený meniskus“, fotografie recenzií na
FB profile J. článok „Artróza kolenného kĺbu“, článok „Koxartróza a gonartróza - degeneratívne choroby

bedrového a kolenného kĺbu“, článok „Tranzitórny ischemický tlak“, článok „Obezita“, vnútorný predpis
E. a rozhodnutie Q. X.. XXXXXXXXXXX z 28.01.2022.11. Žalobcovia na pojednávaní zotrvali na podanej žalobe. Žalobkyni v 1. rade bola zo strany lekára
zamestnaného u žalovaného odporúčaná operácia. Predtým jej koleno tuhlo a pichalo ju v ňom.
Žalobcovia majú za to, že operácia nutná nebola, resp. nebolo nutné, aby bola vykonaná tak, ako k tomu

došlo, teda neadekvátne. Lekárskymi správami bolo preukázané, že došlo k pochybeniu žalovaného,
čo spôsobilo zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne v 1. rade s vážnymi zdravotnými, životnými aj
estetickými následkami. Toto viedlo k výraznému zníženiu kvality života oboch žalobcov. Žaloba bola
pôvodne podaná aj žalobkyňou v 3. rade, avšak táto je zamestnaná u žalovaného a nechcela voči
svojmu zamestnávateľovi viesť súdny spor. So vznesenou námietkou premlčania žalobcovia nesúhlasia.

Začiatokpremlčacejlehotynemôžebyťviazanýnadátumoperácie,pretoževtejdobeeštežalobkyniv1.
rade nebola známa výška resp. rozsah spôsobenej škody. Jedná sa o škodu spôsobenú na zdraví, ktorá
má špecifický právny režim a najskôr môže premlčanie začať, keď sa zdravotný stav poškodeného ustáli.
Premlčacia lehota preto nezačala plynúť vo februári 2016. K ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne
v 1. rade došlo omnoho neskôr, resp. ešte dnes sa jej zdravotný stav zhoršuje a nie je ustálený. V
prípadoch škody na zdraví nemá byť lehota počítaná od skutku, ktorý škodu na zdraví spôsobil, a

to práve s prihliadnutím na zvláštny charakter škody na zdraví, kde ľudské telo je nepredvídateľné
a zdravotný stav sa v čase vyvíja. Na náhradu škody na zdraví sa navyše podľa zákona výslovne
neaplikuje trojročná premlčacia lehota. Na preukázanie pochybenia žalovaného predložili žalobcovia
lekárske správy a lekársky posudok, ktorý je podľa ich názoru dostatočný a znalecký posudok by bol
nadbytočný. K otázke zásahu do života žalobcov, resp. následkom konania žalovaného navrhli výsluch

žalobcov. Výška nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatňujú, je podľa žalobcov skôr symbolická. Súdy podľa
nich priznávajú ďaleko vyššie náhrady nemajetkovej ujmy za porušenie práv na ochranu osobnosti.

12. Žalobkyňa v 1. rade okrem už uvedeného doplnila, že o lekársky posudok požiadala Univerzitnú
nemocnicu oficiálnou cestou doporučeným listom a oni jej na to poslali lekársky posudok, ktorý založila

do spisu. Vypracoval ho ten lekár, ktorý ju operoval. On jej po operácii prišiel povedať, že má chrupavku
prederavenú na troch miestach, že má koleno 90-ročnej ženy a že to má dať na súd. Po operácii z
09.02.2016 bola na pohotovosti v F.trnásťkrát. Nebola len trikrát u F.. W., ako uvádza žalovaný. Tento
doktornásledneišielnadovolenkuaniktohonezastupovalajužiadnyinýlekárnechcelzobrať.Následne
zistila, že tá operácia nebola ani nutná, pretože jej bolesti spôsobovala cystička, ktorá sa jej neskôr

vstrebala. Na vyšetrení MR nebolo zistené, že by bol problém s meniskom. Žalobkyňa v 1. rade si myslí,
že pán doktor mohol mať jazykový problém, ktorý spôsobil, že tieto skutočnosti nevzal do úvahy. Neskôr
sa dozvedela, že bol prepustený pre neschopnosť. Súd by podľa nej mal vziať do úvahy, že jej zdravotný
stav nie je stabilizovaný a stále sa jej zhoršuje. Má odporučenie od lekára na výmenu kolenného kĺbu, čo
nie je v jej veku bežné, tiež sa jej už od operácie noha vykrivuje. Aktuálne jej bol priznaný 60 % invalidný

dôchodok, a to práve kvôli tomuto kolenu. Má tiež zvýšený krvný tlak, čo je dôsledok stresu a traumy.

13. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že uplatnené nároky žalobcov považuje za nedôvodné v celom
rozsahu, a to ako nárok na náhradu škody na zdraví, tak aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.
Žalobcami nebolo unesené dôkazné bremeno ohľadom žiadnej z podmienok uplatnených procesných

nárokov. Žalobcovia nepreukázali porušenie právnej povinnosti žalovaným, príčinnú súvislosť, ani
výšku škody a nemajetkovej ujmy. Z predloženej prepúšťacej správy nevyplýva, že by pri operácii
dňa 09.02.2016 došlo k porušeniu právnej povinnosti, ani že by bola spôsobená žalobkyni v 1. rade
škoda na zdraví. Taký záver nevyplýva ani z prepúšťacej správy z 24.06.2016. Žalobcami predložený
lekársky posudok nespĺňa náležitosti stanovené zákonom č. 437/2004 Z.z. a nemôže byť relevantným

podkladom pre priznanie uplatneného nároku. Ďalej má žalovaný za to, že žalobkyňa v 1. rade
nemôže uplatňovať súčasne nárok zo sťaženia spoločenského uplatnenia a náhradu nemajetkovej
ujmy, ako vyplýva aj z ustálenej judikatúry, na ktorú žalovaný poukazoval v jeho podaniach. Zotrval na
vznesenej námietke premlčania, keď zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by sa pri škode
na zdraví nemala uplatniť subjektívna dvojročná premlčacia lehota. Žalobkyňa v 1. rade tak nárok na

náhradu škody na zdraví neuplatnila na súde včas, pretože zo žiadnych uvedených tvrdení ani dôkazov
nevyplýva,žebymohlapremlčaciadobazačaťplynúťneskôrako24.06.2016,kedybolavykonanádruhá
operácia.Nemajetkováujmasapremlčujevtrojročnejpremlčacejlehote,ktorázačalaplynúť09.02.2016.
Pokiaľ ide o rozhodnutie Sociálnej poisťovne, toto bolo vydané 24.06.2016, teda v ten istý deň, ako
bola spísaná prepúšťacia správa z druhej operácie. Toto rozhodnutie sa nemôže týkať skutočnosti z

09.02.2016, pretože rozhodnutie o invalidnom dôchodku nemôže byť vydané skôr ako jeden rok po
ustálení skutočností, ktoré sú základom pre jeho vydanie. K rozhodnutiu Sociálnej poisťovne navyše
nebol priložený lekársky posudok, čo znemožňuje zistiť, na aké zdravotné ťažkosti žalobkyne v 1. rade
sa vlastne rozhodnutie vzťahuje. Zo žiadnych tvrdení žalobcov nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá byvyvracala to, že už 24.06.2016 bol zdravotný stav žalobkyne v 1. rade ustálený natoľko, aby mohla
uplatniť nároky z bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Žiadosť o lekársky posudok je v
tomto smere irelevantná.

14. Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav, ktorý právne posúdil ako je nižšie
uvedené.

15. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

16. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

17. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

20.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

22. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

23. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

24. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

25. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

26. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.27. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

28. Žalobkyňa v 1. a žalobca v 2. rade si voči žalovanému v konaní uplatnili nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorú im mal spôsobiť žalovaný konajúci svojim zamestnancom F.. W. nesprávne
vykonanou operáciou kolena dňa 09.02.2016. Zásah do osobnosti žalobcov mal spočívať v tom,
že v dôsledku tejto operácie došlo k vážnemu obmedzeniu na strane oboch žalobcov, pokiaľ ide o
spoločné podnikanie, ale i pokiaľ ide o ich osobný a manželský život, pretože žalobkyňa v 1. rade

od operácie trpí vážnymi zdravotnými ťažkosťami a bolesťami, ktoré ju obmedzujú vo vykonávaní
množstva bežných činností a tým sú výrazne limitované možnosti žalobcov, ako tráviť spoločný čas.
Žalobkyňa v 1. rade okrem náhrady nemajetkovej ujmy žiada tiež odškodnenie jej bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia. Súd nároky žalobcov posudzoval oddelene, pretože tvorili samostatné
procesné spoločenstvo podľa § 76 C.s.p. Žalovaný, ako i intervenienti vo svojich vyjadreniach okrem
nedôvodnosti žaloby po jej meritórnej stránke namietali predovšetkým premlčanie nárokov oboch

žalobcov.

29. Z prepúšťacej správy zo dňa 09.02.2016 vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade bola prijatá do nemocnice
žalovaného za účelom „ASK pr. koleno pre MR verifikovanú léziu MM et ML“. Toho istého dňa jej bola
vykonaná operácia pravého kolena, kde jej lekár žalovaného F.. W. vykonal „.“. V časti správy „M.“ je

uvedené, že žalobkyňa v 1. rade bola „prijatá za účelom ASK prav. kolena pre leziu mesky kolena /MR/.
Priebeh bez komplikácie, afebrilná, redon ex, NC pomery zachované, preväz suchý, mobilná o 2NB, KP
kompenzovaná, prepustená domov.“

30. Z prepúšťacej správy R., Kliniky úrazovej chirurgie SZU a UNB zo dňa 24.06.2016 vyplýva, že

žalobkyňa v 1. rade bola po AS ošetrení v januári rovnakého roku. Náhle došlo k zablokovaniu pravého
kolena, pocitom bolesti v zákolennej jamke, pre akútny blok kolena z poškodenia med. menisku bol
vykonanýjejpríjemnaAS.Akooperačnádiagnózabolastanovená„F.-Inápoúrazováartrózakolenného
kĺbu“, operáciu vykonal Dr. L. dňa 22.06.2016. V časti správy „Epikríza“ bolo uvedené, že pacientka
bola prijatá na artroskopiu pravého kolena. Pacientka s interným predoperačným vyšetrením bola

pripravená na operáciu, v celkovej kľudnej anestéze bola vykonaná artroskopia dňa 22.06.2016 s
nálezom synovitídy, prít. obojstranne defekty na chrupavke med. kondylu fem a later. plateu tibie,
nález lézie predných okrajov menisko obojstranne, priebeh OP bez komplikácií. V dobrom stave bola
žalobkyňa v 1. rade prepustená dňa 24.06.2016 do domáceho ošetrenia.

31. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vyplýva, že bol spracovaný
a vydaný ku dňu 11.12.2017, avšak nie je z neho možné zistiť, kým, pretože neobsahuje žiadnu
identifikáciu osoby, ktorá takýto posudok vydala. Posudok prakticky obsahuje len bodové ohodnotenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bez akéhokoľvek zdôvodnenia či bližšieho popisu.

32. Súd s poukazom na princíp hospodárnosti konania pred skúmaním meritórnej stránky posudzovanej
veci v prvom rade skúmal dôvodnosť námietky premlčania uplatnenej žalovaným a intervenientom.

33. Podľa Občianskeho zákonníka sa v prípade škody na zdraví uplatňuje iba dvojročná subjektívna
premlčacia doba (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka); objektívna premlčacia doba je zákonom

výslovne pri škode na zdraví vylúčená (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pre začiatok plynutia
premlčacej doby je potrebné, aby boli splnené dve podmienky: a) poškodený sa kvalifikovane dozvie
o škode, b) poškodený nadobudne vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. Žalobkyňa v 1. rade
tvrdila, že na bolesti, opuchy, vykrivenie nohy a obmedzenie jej celkovej pohyblivosti trpela už od
prvej operácie vykonanej lekárom žalovaného dňa 09.02.2016, je teda nutné konštatovať, že o vzniku

škody sa dozvedela už bezprostredne po svojej prvej operácii, pretože odvtedy sa u nej vyskytovali
bolesti, ktoré žiada odškodniť a práve odvtedy bola obmedzená vo svojom pracovnom i osobnom živote
zdravotnými problémami, ktoré jej mal spôsobiť žalovaný. O tom, kto za škodu zodpovedá, sa potom
žalobkyňa v 1. rade, ako tvrdí, dozvedela pri druhej operácii, ktorá prebehla dňa 22.06.2016, resp.
najneskôr pri svojom prepustení z nemocnice dňa 24.06.2016, kedy jej bola vystavená prepúšťacia

správa. Už v žalobe totiž žalobkyňa v 1. rade uviedla: „Pri operácií v R. Z. B. bolo zistené, že počas
operácie v spoločnosti Z. a.s. bolo žalobkyni 1 nenapraviteľne poškodená chrupavka na pravom kolene
operačným nástrojom, a to na troch miestach.“. Na podanie žaloby na náhradu škody na zdraví tak
mala žalobkyňa v 1. rade zákonnú dvojročnú premlčaciu lehotu, ktorá uplynula dňa 24.06.2018 (dvaroky od jej prepustenia po druhej operácii). Keďže žaloba bola na súde podaná až dňa 31.03.2019, je
zjavné,žebolapodanápouplynutídvojročnejsubjektívnejpremlčacejdobyasúdvzhľadomnanámietku
premlčaniauplatnenúžalovanýmiintervenientom,muselžalobuvtejtočastizdôvodupremlčanianároku

na náhradu škody na zdraví zamietnuť.

34. Pokiaľ ide o nárok oboch žalobcov na náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy, podľa ust. § 101
Občianskeho zákonníka, ak nie je ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
saprávomohlovykonaťpoprvýraz.Začiatokplynutiavšeobecnejtrojročnejpremlčacejdobynanáhradu

nemateriálnej ujmy je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému
porušiť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba tak začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Keďže žalobcovia tvrdia, že k zásahu
do ich práv prišlo nesprávne vykonanou a zbytočnou operáciou kolena žalobkyne v 1. rade lekárom
žalovaného dňa 09.02.2016, premlčacia doba ich práva na náhradu nemajetkovej ujmy začala plynúť
dňa 10.02.2016 a uplynula dňa 10.02.2019. Keďže žaloba bola na súde podaná až dňa 31.03.2019, je

zjavné, že bola podaná po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej doby a súd vzhľadom na námietku
premlčania uplatnenú žalovaným i intervenientom, musel žalobu aj v tejto časti z dôvodu premlčania
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zamietnuť.

35. Keďže žaloba bola v celosti zamietnutá pre dôvodne vznesenú námietku premlčania, súd sa ňou už

ďalej po jej meritórnej stránke nezaoberal.

36. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie

konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

37. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania kombinoval súd kritériá pre priznanie náhrady
uvedené vyššie, t.j. úspech v konaní a zavinenie jeho zastavenia. Žalobcovia zavinili čiastočné
zastavenie konania ich späťvzatím žaloby a v celej zvyšnej časti boli neúspešní. Vzhľadom na uvedené

súd žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku).