Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/177/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203899827
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7203899827.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Y. X., nar. X.X.XXXX, bytom Č. XX,
zast. JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom, so sídlom Košice, Zvonárska 8, proti žalovaným 1/ I. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W., W. XX a 2/ Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Y. X, obaja zast. JUDr.
Rastislavom Lenártom, advokátom, so sídlom Košice, Pollova 32, o zaplatenie 42.109,51 € s prísl. o

odvolaní žalobcu proti uzneseniu 15C/358/2003-851 zo 4.12.2018 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách štátu.

Stranám nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) uznesením konanie zastavil, vyslovil, že žiadna zo strán nemá

právo na náhradu trov konania a priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
50 % a voči žalovaným 1/a 2/ v rozsahu 50 %.

2. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.11.2003 domáhal
zaplatenia sumy 42.109,51 € s prísl. titulom náhrady za užívanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX, kat. územie W. - U., ktorej je žalobca spoluvlastníkom v pomere 1/4-iny k celku. Písomným

podaním, doručeným súdu dňa 14.8.2018, žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť na základe
výsledku mimosúdneho rokovania medzi stranami, kde došlo k dohode, že takisto druhá strana vezme
späť svoje žalobné návrhy v súdnych konaniach na OS KE I sp. zn. 18C 258/2010 a 17C 197/2010,
kde si žiadna zo strán neuplatňuje trovy konania. Žalobca navrhol konanie zastaviť a nepriznať žiadnej
strane trovy konania. Žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, uviedli, že aj keď medzi stranami sporu
nebola uzavretá žiadna mimosúdna dohoda v písomnej forme, strany sporu sa dohodli a aj realizovali

spoločne cestou právnych zástupcov späťvzatie žalôb vo veciach vedených na Okresnom súde Košice
I pod sp. zn. 18C/258/2010, 17C/197/2010 a 15C 358/2003. Žalovaní si neuplatnili trovy tohto konania
s poukazom na neuplatnenie trov aj v označených súdnych konaniach.

3. Súd konanie zastavil podľa § 144, § 145 ods. 1, 2, 3 a § 146 ods. 1 CSP po späťvzatí žaloby žalobcom
a súhlase žalovaných so späťvzatím.

4. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu súd rozhodol v intenciách § 256 ods. 1 CSP
s analogickým použitím (s oporou v čl. 4 ods. 1 CSP) § 255 ods. 2 CSP.

5. Súd ďalej konštatoval, že v konaní vznikli trovy štátu, pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových
výdavkov za vypracovanie znaleckého posudku č. 1/2014 vo výške 498,92 €, ktorá bola znalkyni Ing.

Q. V. v celosti vyplatená z finančných prostriedkov štátu na základe uznesenia 15C/358/2009-568 z
22.12.2014 a uznesením 15C/358/2003- 651 z dňa 13.7.2015 bola znalkyni priznaná odmena a náhradahotových výdavkov za znalecký úkon - doplnok k znaleckému posudku č. 1/2014 vo výške 290,98 €,
ktorájejbolarovnakovcelostivyplatenázfinančnýchprostriedkovštátu.Uznesením15C/358/2003-675
z 12.2.2016 bola znalkyni priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov za znalecký úkon - odborné

stanovisko ku znaleckému posudku č. 1/2014 vo výške 74,38 €, ktorá jej bola v celosti vyplatená z
finančných prostriedkov štátu. O týchto trovách súd rozhodol aplikujúc čl. 4 ods. 1, 2 CSP a § 255 ods.
1 CSP, dôvodiac, že nakoľko v danom prípade sa strany na predmete sporu dohodli, súd priznal nárok
na náhradu trov konania voči stranám pomerne, a to voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovaným
1/ a 2/ v rozsahu 50 %.

6. Uznesenie vo výroku o trovách štátu napadol včas podaným odvolaním žalobca argumentujúc, že
z dôvodu, že je na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo 14.8.2009 invalidný dôchodca, existujú
uňho dôvody osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a nemal by byť zaviazaný na náhradu trovy štátu
podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie alebo zmenil tak, že ho nezaviaže na náhradu trov štátu.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, lebo súd prvej

inštancie stupňa rozhodol správne, keď napadnutým uznesením uložil žalobcovi nahradiť štátu trovy
konania v rozsahu 50 %.

8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Medzi trovy konania patria aj trovy dokazovania a do týchto nepochybne treba zahrnúť aj trovy
znalečného, resp. náklady odborného stanoviska. Od nadobudnutia účinnosti Civilného sporového
poriadku (od 1.7.2016), v prípade znaleckého dokazovania je preddavková povinnosť na znalecký
posudok obligatórna, t.j. ak strana preddavok nezloží, súd znalecké dokazovanie nenariadi. Ide o

rozdielnu úpravu od predchádzajúcej úpravy v § 141 ods. 2 O.s.p., kedy trovy znášal štát, ktorý mal
nárok na ich následnú náhradu proti účastníkom podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

10. V prejednávanej veci bolo znalecké dokazovanie nariadené v čase účinnosti O.s.p. a bolo vykonané
bez toho, aby jeho náklady boli pokryté zložením preddavkov od účastníkov konania.

11. Ako bolo uvedené v bode 9., v čase účinnosti CSP obligatórne nie je možné vykonať znalecké
dokazovanie, ktorého náklady by vopred neboli kryté preddavkom zloženým stranou sporu.

12. Podľa § 253 ods. 2 CSP ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od

súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu
predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.

13. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. V prejednávanej veci žalobcovi doposiaľ nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, jeho
priznania sa ani nedomáhal (§ 254 ods. 1 CSP - súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho
poplatku) a nepredložil dostatočné dôkazy na preukázanie toho, že uňho skutočne existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Len tá ním tvrdená a preukazovaná skutočnosť, že je invalidným dôchodcom,

pre ustálenie dôvodov hodných osobitného zreteľa nepochybne nepostačuje.

15. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne.
Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na
celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (NS SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn.

5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý
by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku
ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie§ 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné
zásady rozhodovania o trovách konania. Ide o výnimočné ustanovenie, ktoré má súdu umožniť, aby pri
rozhodovaní o trovách konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a

má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného
zreteľa je potrebné prihliadnuť k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strany sporu a je
potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj
dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery druhej strany, ktorá by musela zaplatiť celé trovy štátu
vzniknuté znaleckým dokazovaním. Odvolateľ neuviedol svoje pomery, teda nepreukázal celé svoje

majetkové, sociálne, osobné pomery svoje, resp. svojej rodiny (manželky), preto odvolaciemu súdu
nepreukázal, že skutočne sú uňho dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali, že nemusí
znášať trovy štátu vzniknuté znaleckým dokazovaním (podľa CSP nebolo povinnosťou odvolacieho
súdu, aby ho vyzýval na preukázanie týchto svojich pomerov).

16. Odvolací súd odkazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.7.2018 sp. zn. 4 Obo/3/2018, v

ktorom vyslovil právny názor, že štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom
čase platnou procesnou normou, ustanovením § 148 O.s.p., podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na
ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje.
Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP je možné štátu náhradu trov konania

voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku.

17. So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP uznesenie v
napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil.

18. Stranám sporu odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca v ňom
nebol úspešný a žalovaným žiadne trovy nevznikli (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.