Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2022

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121208290
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2022:4121208290.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: X. T., nar. 4.X.1982, bytom

Nedbalova 538/9, 949 12 Nitra, zast. JUDr. Jurajom Gajdošom, advokátom, IČO: 53 533 801, so sídlom
Hornočermánska 1630/39A, 949 01 Nitra, proti žalovanému: O. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. kaštieľom
XXX/XX, XXX XX Veľké Zálužie, t. č. ÚVV a ÚVTOS Nitra, zast. JUDr. Martinom Endrödym, IČO: 42 119
596, so sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra, o zaplatenie bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7 632 eur titulom náhrady škody na zdraví,
úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 7 632 eur od 18.11.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 41,40 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,58 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 16.7.2021 a doplnenou na základe výzvy
súdu dňa 13.8.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu vo výške 12
783 eur titulom náhrady škody, sumu vo výške 500 eur titulom náhrady trov konania a sumu vo výške
230 eur titulom ostatných nákladov. Poukázal na rozhodnutie vydané Okresným súdom Nitra pod sp.
zn. 6T/80/2019, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu výtržnictva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona. Konaním žalovaného bola žalobcovi spôsobená škoda na zdraví. Žalobca si nárok náhradu
škody na zdraví uplatnil s poukazom na lekársky posudok MUDr. Jána Tencera zo dňa 14.4.2020,
lekársky posudok MUDr. Jozefa Kazíka zo dňa 12.5.2020 a lekársky posudok MUDr. Jany Sovíkovej zo
dňa 15.5.2020. Ďalej žiadal, aby súd žalovaného zavial zaplatiť mu náhradu trov právneho zastúpenia,
ktoré mu vzniklo v súvislosti s trestným konaním vo výške 500 eur. Žalobca si uplatnil tiež nárok na
náhradu škody ako tzv. ostatné náklady, pod ktoré žalobca zahŕňa náklady na lieky, náklady za vydanie
lekárskych posudkov v sume 40 eur, cestové náklady do Banskej Bystrice kvôli vyšetreniu v sume 12

eur, cestovné náklady do Holandska kvôli vyšetreniu u firemného lekára vo výške 80 eur, na to ho vyzval
holandský úrad zdravotníctva Acture.2. Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a zmätočnú, a uplatnil si
nárok na náhradu trov konania. Podľa žalovaného nárok žalobcu nevyplýva zo skutkových a právnych
tvrdení uvedených v žalobe a je premlčaný.

3. Žalobca v replike zo dňa 15.12.2021 poukázal na ust. §112 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že nárok
si uplatnil v trestnom konaní, počas trestného konania premlčacia doba neplynula. Premlčacia doba na
uplatnenie nároku na náhradu škody je dvojročná a začína plynúť až od ustálenia zdravotného stavu.
Žalobca sa o výške škody dozvedel až z lekárskych posudkov vyhotovených 14.4.2020, 13.5.2020 a

12.5.2020. Žalobca ďalej špecifikoval svoj nárok uvádzajúc, že v lekárskom posudku MUDr. Tencera zo
dňa 14.4.2020 bolo bolestné ohodnotené na 235 bodov, sťažnenie spoločenského uplatnenia vyčíslené
nebolo. Z lekárskeho posudku zo dňa 12.5.2020 vyhotoveného lekárom MUDr. J. Kazíkom a zo dňa
13.5.2020 MUDr. J. Sovíkovou vyplýva ohodnotenie bolestného na 35 bodov a sťaženie spoločenského
uplatnenia na 400 bodov. Celkovo si žalobca uplatňuje nárok za 670 bodov, vychádza z hodnoty 1 bodu
19,08 eur, čo činí 12 783,60 eur. Ďalej si v rámci konania žalobca uplatňuje hotové výdavky, ktoré mu

v konaní vznikli, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 500 eur a ostatné náklady, ktoré
musel žalobca vynaložiť s liečbou a absolvovaním lekárskej prehliadky u firemného lekára celkovo v
sume 230 eur. Žalobca sa ďalej domáha priznania nároku na úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne
zo sumy 4 483,80 eur odo dňa 15.4.2020 do zaplatenia, zo sumy 8 299,80 eur odo dňa 13.5.2020 do
zaplatenia.

4. Žalovaný v duplike zotrval na vznesenej námietke premlčania. Poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 2To/24/2021 zo dňa 14.7.2021, ktorým bol zrušený o.i. výrok o náhrade škody vo vzťahu
k poškodenému X. T. bez toho, aby bol poškodený samostaným výrokom odkázaný na civilný proces.
Z. tvrdil, že poškodený si svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní riadne a včas neuplatnil, čo je

podmienka pre spočívanie premlčacej doby. Trestný čin, z ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok, sa
stal dňa 19.10.2018, subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 19.10.2020, žaloba bola podaná až dňa
16.7.2021.Poškodenýmalužvčasespáchaniaskutkuvedomosťosvojejškode,atojednakzosamotnej
hospitalizácie, v ktorej objektivizoval rozsah zranení, tiež o páchateľovi. Rozsah zranení poškodeného
bol uvedený aj v uznesení o začatí trestného stíhania zo dňa 19.10.2018. Žalobca bol o samotnom

začatí trestného stíhania preukázateľne upovedomený pri svojom prvom výsluchu dňa 24.10.2018. Že
sa u žalovaného materiálne jednalo o obvineného preukazuje podanie riaditeľa OO PZ Nitra - Kalvária
zo dňa 16.1.2019 - Odstúpenie vyšetrovacieho spisu, v ktorého odôvodnení sa uvádza, že skutku sa
dopustil žalovaný. Žalovanému bolo formálne vznesené obvinenie uznesením zo dňa 30.4.2019, teda
dvojročná premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 30.4.2021. Už pred vydaním uznesenia o vznesení

obvinenia boli vypracované dva znalecké posudky, a to MUDr. Vladimírom Popelkom dňa 11.12.2018
a MUDr. Editou Svrčekovou dňa 25.4.2019. Žalovaný ďalej uviedol, že predložené lekárske posudky
nekorešpondujú so spôsobenými zraneniami, teda nie sú v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. V
lekárskych posudkoch uvedení lekári neboli oprávnení vydať predmetné posudky z dôvodu, že neboli
oboznámenísposudkamivydanýmivtrestnomkonaníakoajspoukazomnaust.§7zákonač.437/2004

Z. z., pretože určenie výšky nároku na náhradu škody a za sťaženie spoločenského uplatenia je závislé
na znaleckom posudku. V časti hodnotenia bolestného sú lekárske posudky v rozpore. Žalovaný ďalej
namietal nepreukázanie nároku na zaplatenie sumy vo výške 500 eur titulom trov právneho zastúpenia
a vo výške 230 eur titulom ostatných nákladov.

5. Súd spor prejednal za prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a právneho zástupcu
žalovaného.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, nárok žalobcu považuje za
dôvodný, nárok nie je premlčaný. V prípade trvalých následkov a rovnako nároku na bolestné začína

plynúť premlčacia doba ustálením zdravotného stavu. V znaleckých posudkoch, ktoré boli vykonané
niekoľko mesiacov od spáchania škody je uvedené, že zdravotný stav žalobcu nie je ustálený, nemohla
preto začať plynúť premlčacia doba. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca v čase, kedy sa skutok
stal, nemal vedomosť o tom, kto mu spôsobil kopnutie do hlavy, pretože stratil vedomie. Vedomosť
o tom, kto škodu spôsobil, získal až postupne, po vykonaní dokazovania v trestnom konaní. Liečenie

žalobcu trvalo dlhší čas. Pre účely posúdenia otázky premlčania nároku je podstatné, kedy sa žalobca
preukázateľne dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá a v akom rozsahu bola škoda spôsobená.
V súvislosti s uvedeným nemôže žalobca považovať za začiatok plynutia premlčacej lehoty napr.
moment vznesenia obvinenia, ktoré je založené len na predpokladoch. Najmä keď žalovaný nemalvedomosť o tom, kto ho poškodil alebo spôsobil zranenia práve z dôvodu straty vedomia. Poukázal na
ustálenú rozhodovaciu prax a judikát NS SR 4Cdo/152/2010, z ktorého vyplýva, že počiatok subjektívnej
premlčacejdobyprávananáhraduškodysaviaženaokamih,kedypoškodenýpreukázateľnenadobudol

vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá a nezávisí na tom, či a kedy si poškodený
zabezpečil dôkazy.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní súdu predložil písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal
na premlčanie žalobou uplatneného nároku. Zdôraznil, že z hľadiska začiatku premlčacej doby sa

vyžaduje znalosť poškodeného o osobe škodcu a o škode. Uplatnený nárok žalobcu sa týka dvoch
zložiek nároku na náhradu škody, a to bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Zo strany žalobcu
však došlo k splynutiu obidvoch nárokov a žalobca potom argumentuje nepremlčaním týchto nárokov.
Žalobca sa jednoznačne o osobe škodcu ako aj o spôsobených zraneniach dozvedel z uznesenia
o vznesení obvinenia. V prípade akceptácie postupu ako uvádza žalobca, by poškodený kedykoľvek
po skončení trestného konania mohol dôvodiť, že sa mu údajne ustálil zdravotný stav a na základe

toho si dať vyhotoviť lekársky posudok na bodové ohodnotenie. Tvrdil, že osoba poškodeného resp.
akéhokoľvek iného orgánu s výnimkou lekára nie je oprávnená posúdiť tzv. ustálenie zdravotného stavu.
Čo sa týka ostatných nárokov na náhradu škody, čiastka 500 eur doposiaľ nebola zo stany žalobcu
preukázaná žiadnym spôsobom, teda nebolo preukázané koľko a kedy mal uhrádzať. Čiastka 230 eur
je tak zmätočná, že nie je z nej zrejmé, za čo by mal žalovaný uhrádzať.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

9. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 6T/80/2019-324 zo dňa 14.12.2020 bol žalovaný uznaný
vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, prečinu

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa19.10.2018 okolo 20:30 hod. v Nitre, na Jesenského ulici č. 2 na parkovisku pred zimným štadiónom
pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol X. T. tým spôsobom, že po predchádzajúcom slovnom a fyzickom
konflikte počas toho, ako X. T. vstával zo zeme, ho jedenkrát kopol do hlavy, v dôsledku čoho X. T. stratil
vedomie, čím mu spôsobil posunutú zlomeninu jarmového komplexu, drobné epidurálne krvácanie s

drobným ložiskom pomliaždenia mozgu v spánkovej oblasti vpravo a otras mozgu a poranenie šiesteho
hlavového nervu a jeho obrnu, v dôsledku čoho došlo k vzniku dvojitého videnia a poúrazovému
rozšíreniu zrenice na pravom oku, ktoré zranenia si vyžadujú dobu liečenia viac ako 6 týždňov.
Okresný súd Nitra v tomto rozsudku uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi ako poškodenému
spôsobenú škodu vo výške 8 299,80 eur a so zvyškom nároku na náhradu škody žalobcu odkázal na

civilný proces.

10. Voči roszudku Okresného súdu Nitra č. k. 6T/80/2019-324 podali odvolanie tak žalobca (poškodený)
ako aj žalovaný (obžalovaný). Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 2To/24/2021-424 zo dňa 14.7.2021
napadnutý rozsudkok súdu 1. stupňa vo výroku treste a vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k

poškodenému X. T. zrušil. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, dospel odvolací súd k záveru, že súd 1.
stupňa nemal o náhrade škody poškodeného X. T. vôbe rozhodovať. Bolo zistené, že poškodený mal v
prípravnomkonanísplnomocnenca,pričomprisvojomvýsluchudňa24.10.2018siriadnenáhraduškody
neuplatnil, keďže neuviedol ani dôvod ani jej výšku, ani dôvod, z akého si ju uplatňuje a neurobil tak
ani po oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania dňa 20.9.2019, kde iba jeho splnomocnený zástupca

uviedol, že si „bude“ uplatňovať škodu na zdraví, ktorej vyčíslenie nie je možné, keďže znalec sa vyjadril,
že bodové hodnotenie vie vyčísliť až rok od úrazu.

11. V rámci súvisiaceho trestného konania bol v prípavnom konaní MUDr. Vladimírom Popelkom
dňa 11.12.2018 vypracovaný znalecký posudok č. 108/2018 vo veci posúdenia zranení žalobcu. Zo

záveru znaleckého posudku vyplýva, že poškodený utrpel pri úraze poranenia hlavy, a to posunutú
zlomeninu jarmového komplexu (zlomenina prechádzajúca cez dolnú časť očnice v mieste hornej
čeľuste, spánkový výbežok a čelový výbežok) s dvojitým videním. Zlomenina si vyžadovala operáciu
dňa 25.10.2018. Znalec vyšetril poškodeného 7 týždňov po úraze a zistil pretrvávanie dvojitého videnia
s nemožnosťou pohybu pravého oka do oboch strán. U poškodeného išlo aj o poranenie okohybných

svalov pravého oka. Podľa CT vyšetrenia mozgu poškodený utrpel aj drobné epidurálne krvácanie s
drobným ložiskom pomliaždenia mozgu v spánkovej oblasti vpravo. Kontrolné vyšetrenia vylúčili krvácie
do vnútra lebky, poškodený mal známky otrasu mozgu. Znalec konštatoval, že k trvalým následkom
sa môže vyjadriť až po roku od úrazu, kedy bude ustálený zdravotný stav poškodeného. Vzhľadom nasúčasné poranenie okohybných svalov pravého oka, k trvalým následkom sa musí vyjadriť súdny znalec
z oblasti oftalmológie - očného lekárstva. Poranenie znalec kvalifikuje ako úraz ľahký. Iná je však právna
kvalifikácia a doba liečenia spočívajúca v obmedzení v bežnom spôsobe života viac ako 6 týždňov.

12. Zo znaleckého posudku MUDr. Edity Svrčekovej zo dňa 25.4.2019 vypracovaného tiež
počas prípravného konania vyplynulo, že u žalobcu bola CT vyšetrením potvrdená zlomenina
zygomatikomaxilárneho komplexu, ktorá bola chirurgicky riešená operáciou dňa 25.10.2018. Žalobcovi
bolo robené MR vyšetrenie, ktoré povrdilo početné zlomeniny tvárového skeletu a kalvy. Vzhľadom na

typ poruchy hybnosti pravého bulbu, t. j. pri priamom pohľade sa videnie nedvojí, pravý bulbus sa hýbe
nahor aj nadol, kompletne viazne pri pohľade doprava, ide o poranenie šiesteho hlavového nervu. Na
verifikovanie diagnózy paréra n. abducens bolo žalobcovi doporučené doplniť neurologické vyšetrenie,
ktoré žalobca absolvoval dňa 2.1.2019, kde bola diagnóza obrny n. abducens potvrdená. Pri poškodení
nervu abducens dochádza k vzniku diplopie, čiže dvojitého videnia. V dokumentácii žalobcu je uvedené
aj poúrazové rozšírenie zrenice na pravom oku, v dôsledku čoho je viditeľná nerovnaká šírka zreníc.

Znalkyňa u žalobcu konštatovala pomaly prebiehajúcu regeneráciu nervových vlákien, pretrvávajúce
dvojité videnie menšieho rozsuahu s tým, že jeho zravotný stav ešte nie je ustálený a zranenie nie je
úplne vyliečené. Na otázku, či zranenia zanechajú u poškodeného trvalé následky, ak áno aké znalkyňa
uviedla, že k trvalým následkom je možné vyjadriť sa až po roku od úrazu, kedy bude ustálený zdravotný
stav poškodeného.

13. Z uznesenia vyšetrovateľa OR PZ v Nitre ČVS: ORP - 124/VYS-NR-2019 zo dňa 30.4.2019 vyplýva,
že ním bolo žalovanému podľa § 206 ods. 1 Trestného zákona vznesené obvinenie zo zločinu ulíženia
na zdraví v súbehu s prečinom výtržníctva, pretože dňa 19.10.2018 v čase okolo 20:30 hod. na
parkovisku pred zimným štadiónom v Nitre fyzicky napadol poškodeného X. T., spôsobil mu zranenia

ďalej popísané v predmetnom uznesení s dobou liečenia 7 týždňov, poúrazové rozšírenie zrenice v
pravom oku spôsobené subdurálnym hematómom s dobou liečenia v tomto prípade viac ako 6 mesiacov,
kedy je nepriaznivá prognóza s možnosťou trvalých následkov, obmedzenie na bežnom sôsobe života
naďalej trvá.

14. Dňa 30.4.2019 vydal vyšetrovateľ OR PZ v Nitre upovedomenie o vznesení obvinenia podľa § 206
ods. 2 Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, že dňa 30.4.2019 bolo osobe O. L. vznesené obvinenie
podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku pre zločin ublíženie na zdraví podľa § 155/1 Trestného poriadku
v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1a) Trestného zákona.

15. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného MUDr.
Jozefom Kazíkom dňa 12.5.2020 vyplýva ohodnotenie bolestí žalobcu spolu 35 bodmi (položka 4 -
pomliaždenie tváre - 5 bodov a položka 14a - zlomenina jarmovej kosti - 30 bodov) a ohodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu 400 bodmi (položka 271 - traum. porucha okohybných
svalov, diplopia - 350 bodov a položka 275 - rozšírenie a ochrnutie zrenice - 50 bodov).

16. V lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia lekárov MUDr. Ján Tencer
a MUDr. Peter Kišška zo dňa 14.4.2020 vyplýva ohodnotenie bolestí žalobcu spolu 235 bodmi za
nasledovné diagnózy: položka 10a - zlomenina čelovej kosti - 35 bodov, položka 11b - zlomenina očnice
hornej, dolnej i bočnej steny - 80 bodov, položka 16 - zlomenina prednej steny čeľuste - 30 bodov, 18b3

- zlomenina zygomatokomaxilárneho komplexu - 60 bodov.

17. Žalobca súdu ďalej predložil nasledovné doklady
- Cestovný lístok Regiojet Bratislava - Viedeň s dátumom 12.12.2018 v cene 5 eur
- E-ticket Nitra - Banská Bystrica s dátumom 19.11.2018 v cene 6 eur

- Príjmový pokladničný doklad vystavený spoločnosťou Look365 s.r.o. na sumu 20 eur za položku:
posúdenie zdravotného stavu pre účely úrazového poistenia s pečiatkou MUDr. Jany Sovíkovej,
oftalmológ
- Vyúčtovanie vypracovania posudku o bolestnom Fakultnej nemocnice Nitra zo dňa 15.4.2020 na sumu
21,40 eur

- Príjmový pokladničný doklad Fakultnej nemocnice Nitra na sumu 21,40 eur prijatú od žalobcu dňa
15.4.2020
- Príjmovy pokladničný doklad zo dňa 5.11.2018 vystavený JUDr. Evou Haváčovou, advokátkou na sumu
300 eur, od príjemcu X. T. nar. 4.9.1982, Nedbalova 9, Nitra- Príjmový pokladničný doklad zo dňa 27.12.2018 vystavený JUDr. Evou Hlaváčovou, advokátska
kancelária na sumu 200 eur prijatú od X. T., Nedbalova 9, 949 01 Nitra s popisom Právne zastúpenie TK
- Ďalšie doklady (emaily) v holandskom jazyku bez prekladu.

18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

19. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

20. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

21. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený

požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

22. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
znení neskorších predpisov (zákon č. 437/2004 Z. z.) bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví,

jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

24. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh

(ďalej len „následok“).

25. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 ).

26. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny

rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

27. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku

2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

28. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až

po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

29. Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S05091-OL-2018 zo 16. mája
2018 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
na rok 2018 (Oznámenie o vydaní opatrenia bolo publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

pod číslom 152/2018 Z. z. ) Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, ozriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov ustanovilo výšku náhrady za bolesť a
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2018 za jeden bod 19,08 eura.

30. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

32. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody najneskoršie premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

33. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

34. Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť

zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

35. Podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených
skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá
osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a

doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník
alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej
komore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo uznesenie o
vznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto
uznesenia bez meškania.

36. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, súd sa v prvom rade zaoberal
dôvodnosťou tejto námietky.

37. Pri premlčaní práva na náhradu škody Občiansky zákonník ustanovuje tzv. kombinovanú premlčaciu

dobu, a to kratšiu subjektívnu a dlhšiu objektívnu. Ich začiatok je upravený odlišne, tieto premlčacie
doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Pokiaľ ide o právo na náhradu škody na zdraví
platí len subjektívna premlčacia doba. Vylúčenie objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) treba so zreteľom na osobitnú povahu týchto práv považovať za celkom opodstatnené. Pri
práve na náhradu škody je začiatok subjektívnej premlčacej doby daný momentom, kedy sa poškodený

dozvedel o zodpovednom subjekte a o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu,
ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch, pričom pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
sa vyžaduje skutočná, nielen predpokladaná vedomosť poškodeného. K tomu dochádza vtedy, keď
poškodený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah,
pričom nie je potrebné, aby jej rozsah poznal presne.

38. V súdenom spore si žalobca v rámci škody na zdraví uplatnil jednak nárok na zaplatenie bolestného
ako aj nárok na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatenenia. Pokiaľ ide o žalovaným
vznesenú námietku premlčania, túto je potrebné posúdiť vo vzťahu k jednotlivým nárokom (bolestné
a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia) samostatne. Žalobcovi boli konaním žalovaného

spôsobené zranenia, pričom ich rozsah bol ustálený už v rámci trestného konania, a to najneskôr po
vypracovaní znaleckých posudkov MUDr. Popelku a MUDr. Svrčekovej. Z týchto posudkov jednoznačne
vyplýva, že žalobcovi boli spôsobené také zranenia ako pomliaždenia tváre, tiež zlomenina jarmovej
kosti a jarmového oblúka. Posunutá zlomenina jarmového komplexu si dňa 25.10.2018 vyžiadalaoperáciu (napravenie zlomeniny). Žalobcovi bolo diagnostikované poranie okohybných svalov pravého
oka a mal známky otrasu mozgu. Boli u neho potvrdené početné zlomeniny tvárového skeletu a kalvy,
čelovej kosti, očnice, prednej steny čeľuste a zygomatokomaxilárneho komplexu. Aj pokiaľ bol žalobca

v čase spáchania skutku v bezvedomí, teda nemusel mať vedomosť o tom, kto mu zranenia spôsobil a
nemal zrejme vedomosť o rozsahu zranení, túto vedomosť nadobudol najneskôr z uznesenia o vznesení
obvinenia z 30.4.2019. Neobstojí tu argument žalobcu o tom, že po vznesení obvinenia žalovanému,
žalobca nemal vedomosť o tom, kto mu poranenia spôsobil, keďže uznesenie o vznesení obvinenia je
založené len na predpokladoch. Z ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva nevyhnutná

podmienka, kedy je možné konkrétnej osobe vzniesť obvinenie zo spáchania trestného činu. Touto
podmienkou je existencia dostatočne odôvodneného záveru, že trestný čin spáchala určitá osoba.
Komentár k § 206 Trestného poriadku (Čentéš, J., Kurilovská, L., Šimovček, I., Burda, E. a kol. Trestný
poriadok II. § 196 - 569. Bratislava: C. H. Beck, 2021) uvádza: „Na vznesenie obvinenia voči konkrétnej
osobe je nevyhnutné splnenie vyšších podmienok, teda väčšia znalosť veci ako na začatie trestného
stíhania len vo veci. Táto väčšia znalosť veci sa týka osoby možného páchateľa činu. Nepostačuje

teda len podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, ale zistené skutočnosti musia odôvodňovať aj
záver, že tento skutok spáchala táto konkrétna osoba.“ V čase vznesenia obvinenia žalovanému
boli dostatočne preukázané skutočnosti odôvodňujúce záver, že skutku, ktorého následkom bol vznik
škody na zdraví žalobcu, sa dopustil žalovaný. Vyšetrovateľ žalobcovi ako poškodenému predmetné
uznesenie doručoval v zásielke podanej na poštovú prepravu dňa 3.5.2019 a táto sa vyšetrovateľovi

dňa 25.5.2019 vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Dňa 19.6.2019 bolo uznesenie o vznesení
obvinenia žalovanému doručené JUDr. Eve Hlaváčovej ako právnej zástupkyni žalobcu v trestnom
konaní. Podľa názoru súdu sa žalobca najneskôr dňa 19.6.2019 dozvedel o tom, kto mu zranenia
spôsobil a v akom rozsahu a týmto dňom mu začala plynúť aj dvojročná premlčacia doba na uplatnenie
nároku na náhradu bolestného. Táto premlčacia doba uplynula najneskôr 19.6.2021. Pretože žalobca

žalobu na súd doručil až 16.7.2021, je jeho nárok na náhradu bolestného premlčaný. Skutočnosť,
že žalovaný si dal bolestné ohodnotiť až neskôr, nemá na plynutie premlčacej doby nijaký vplyv. Z
ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že lekársky posudok sa vydáva, len čo možno
zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený. Ustálenie zdravotného stavu je u jednotlivých
poškodených vždy individuálne, aj po škodovej udalosti, úraze totiž môžu nastať v zdravotnom stave

poškodeného zmeny. V danej veci bolo preukázané, že žalobca dňa 19.10.2018 utrpel zranenia. Tieto
zranenia bolo možné popísať a zistiť ich rozsah už v čase vypracovania znaleckých posudkov MUDr.
Popelku a MUDr. Svrčekovej v prípravnom konaní. V čase, kedy znalci posudky vypracovávali, vedeli
určiť rozsah zranení žalobcu, čo je v znaleckých posudkoch konštatované, zdravotný stav žalobcu preto
musel byť v tomto čase ustálený. Žalobca nepreukázal, že po vypracovaní znaleckých posudkov sa

na jeho zdravotnom stave čokoľvek menilo, teda že k ustáleniu jeho zdravotného stavu malo dôjsť až
neskôr po vypracovaní predmetných posudkov. V danej veci je tiež bez významu, že žalobca si svoj
nárok uplatnil v trestnom konaní, pretože nárok na náhradu škody si v trestnom konaní neuplatnil riadne,
čo je jednou z podmienok spočívania premlčacej doby (§ 112 Občianskeho zákonníka). Z rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. k. 2To/24/2021424 mal súd preukázané, že žalobca, hoci bol v prípravnom

konaní zastúpený splnomocnencom, si pri svojom výsluchu dňa 24.10.2018 nárok na náhradu škody
riadne neuplatnil, keď neuviedol ani jej výšku ani dôvod, z akého si tento nárok uplatňuje a neurobil tak
ani pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania dňa 20.9.2019. Nárok na náhradu bolestného je
vzhľadom na uvedené premlčaný.

39. Iné je však právne posúdenie premlčania vo vzťahu k nároku na zaplatenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že znalci v znaleckých
posudkoch vypracovaných v prípravnom konaní (MUDr. Popelka a MUDr. Svrčeková) uviedli, že
k trvalým následkom sa môžu vyjadriť až po roku od úrazu, kedy bude ustálený zdravotný stav
poškodeného. Z uvedeného je zrejmé, že v čase, kedy títo znalci predmetné posudky vypracovávali

(ZP MUDr. Popelku z 11.12.2018, ZP MUDr. Svrčekovej z 25.4.2019), zdravotný stav žalobcu v tom
rozsahu, aby bolo možné posúdiť, či zranenia zanechajú u žalobcu trvalé následky, ešte ustálený nebol.
Vychádzajúc zo záverov predmetných znaleckých posudkov, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu
došlo najskôr 1 rok po úraze, teda 19.10.2019, pričom žaloba v tomto spore bola podaná dňa 16.7.2021,
súd konštatuje, že žalobca žalobu vo vzťahu k nároku na zaplatenie náhrady spoločenského uplatnenia

podal včas, v rámci subjektívnej dvojročnej premlčacej doby.

40. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody uplatnený titulom náhrady nákladov, ktoré mal žalobca
vynaložiť v súvislosti s trestným konaním, ich uplatnenie na súde je potrebné posúdiť v premlčacej dobe,ktorá je kombinovaná. Trojročná objektívna premlčacia doba začína plynúť dňom vynaloženia takýchto
nákladov, dvojročná subjektívna premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa oprávnený dozvedel o
takto vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Platí, že subjektívna premlčacia doba plynie v

rámci objektívnej premlčacej doby a na premlčanie práva stačí uplynutie kotrejkoľvek z nich. Žalobca v
konaní predložil viacero listinných dokladov, ktoré majú preukazovať jeho výdavky, ktoré mu vzhľadom
na konenie žalovaného, ktorý sa na ňom dopustil spáchania trestného činu, vznikli. Ide o cestovný
lístok Regiojet Bratislava - Viedeň s dátumom 12.12.2018, e-ticket Nitra - Banská Bystrica s dátumom
19.11.2018, príjmový pokladničný doklad k vystaveniu lekárskeho posúdenia MUDr. Janou Sovíkovou

zo dňa 13.5.2020, príjmový pokladničný doklad a faktúra za vyhotovenie lekárskeho posudku Fakultnej
nemocnice Nitra zo dňa 15.4.2020, príjmové pokladničné doklady vystavené JUDr. Evou Haváčovou,
advokátkou zo dňa 5.11.2018 a zo dňa 27.12.2018. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na
zaplatenietrovkonaniaaostatnýchnákladov,svýnimkounákladovzavyhotovenielekárskychposudkov,
je premlčaný. V prípade vynaloženia uvedených nákladov žalobca najneskôr dňom ich vynaloženia
musel mať vedomosť o tom, že mu takéto náklady vznikli. Vedmosť o tom, kto mu škodu, v dôsledku

ktorej mal žalobca predmetné náklady vynakladať, spôsobil nadobudol žalobca najneskôr z uznesenia
o vznesení obvinenia žalovanému. Nárok na náhradu nákladov, ktoré žalobca vynaložil v období viac
ako dva roky pred podaním žaloby je premlčaný. V období dva roky pred podaním žaloby boli žalobcom
vynaložené len náklady na vypracovanie lekárskych posudkov v celkovej výške 41,40 eur, v tejto časti
právo žalobcu na ich náhradu premlčané nie je.

41. Z uvedeného súd sumarizuje, že vyhodnotil ako nepremlčané nároky žalobcu na zaplatenie náhrady
škody na zdraví titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatenia a náhrady nákladov vynaložených
za vypracovanie lekárskych posudkov a ďalej sa zaoberal dôvodnosťou žaloby v tejto časti.

42. Normatívna konštrukcia zakladajúca povinnosť nahradiť škodu spôsobenú inému vychádza z
ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. V prvom odseku je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil inému porušením právnej povinnosti. Pre úspešné uplatnenie nárok na
náhradu škody bolo nevyhnutné, aby žalobca preukázal splnenie jednotlivých predpokladov pre
vznik zodpovednosti žalovaného za škodu.Vyžaduje sa, aby boli splnené nasledovné predpoklady: 1.

protiprávny úkon (právny delikt), 2. škoda, 3. príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou, 4.
zavinenie.

43. Prvým z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, konanie škodcu.
Za protiprávne konanie možno označiť zavinené konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom,

dôsledkom ktorého je ujma vo forme škody. V konaní nebolo sporné, že dňa 19.10.2018 sa žalovaný
dopustil skutku právne kvalifikovaného ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona. Za tento
skutok bol žalovaný právoplatne odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu. Rozhodnutím súdu o tom, že
žalovaný trestný čin spáchal, teda naplnil skutkovú podstatu trestného činu je súd viazaný a z týchto

okolností vychádza aj v tomto prejednávanom spore (§ 193 CSP), protiprávne konanie žalovaného bolo
v tomto konaní preukázané.

44. Druhým z predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu je preukázanie existencie
škody.Žalobcavkonanípreukázal,žemuvzniklaškodanazdraví,atolekárskymiposudkami,ktorésúdu

predložil.Vzhľadomkpremlčaniunárokužalobcunabolestné,súdďalejpreskúmallennároknanáhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
nebolo v konaní sporné. Žalovaný nespochybnil, že žalobcovi škoda na zdraví vznikla, jednotlivé
položky bodového ohodnotenia nenamietal, nepredložil ani iné bodové ohodnotenie. Súd nezistil nijakú
prekážku, pre ktorú by považoval lekárske posudky predložené žalobcom za nedostatočné. Z lekárskych

posudkov predložených žalobcom vyplýva ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu
celkovým počtom bodov 400, pri hodnote 1 bodu vo výške 19,08 eur patrí žalobcovi náhrada v sume
7 632 eur (400 x 19,08 eur = 7 632 eur). Z ostatných nákladov, ktorých zaplatenia sa žalobca voči
žalovanému domáhal, mal súd preukázané, že žalobca vynaložil na lekárske posudky sumu spolu 41,40
eur(suma20eurzalekárskyposudokLook365s.r.o.-MUDr.JanaSovíkováasuma21,40eur-Fakultná

nemocnica Nitra).

45. Súd dopĺňa, že pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného za škodu je nutné preukázať aj tretí
zodpovednostný predpoklad, a to príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou,ktorá žalobcovi vznikla. Túto príčinnú súvislosť mal súd preukázanú tak v prípade škody na zdraví
žalobcu ako aj v prípade škody, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s vypracovaním lekárskych posudkov.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca utrpel poškodenia zdravia práve v

dôsledku konania žalovaného. V trestnom konaní bolo preukázané, že žalovaný žalobcu napadol.
Námietku žalovaného, že stanovené diagnózy nekorešpondujú so spôsobenými zraneniami považoval
súd za nedôvodnú a konštatuje, že žalobca súvislosť jemu vzniknutých zranení s napadnutím zo strany
žalovaného právne kvalifikovaným ako trestný čin preukázal. Skutočnosť, že žalobcovi boli spôsobené
početné zranenia mal súd jednoznačne preukázanú zo znaleckého posudku MUDr. Vladimíra Popelku,

PhD č. 108/2018 zo dňa 11.12.20218 vypracovaného v rámci trestného konania. Zo tohto znaleckého
posudku vyplynulo, že žalobca utrpel poranenia hlavy. Išlo o posunutú zlomeninu jarmového komplexu,
ktorásivyžiadalaoperáciudňa25.10.2018.Žalobcovipooperáciipretrvávalodvojitévidenieaj7týždňov
po úraze s nemožnosťou pohybu pravého oka do oboch strán. Podľa CT vyšetrenia utrpel žalobca aj
drobné epidurálne krvácanie s drobným ložiskom pomliaždenia mozgu v spánkovej oblasti vpravo, mal
aj známky otrasu mozgu. Znalec v posudku uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli tieto

zranenia úderom tupého predmetu, išlo o silné násilie, ktoré smerovalo do oblasti jarmovej a spánkovej,
poškodený mohol byť aj kopnutý. Žalobca nemal žiadne poranenia so známkami pasívneho násilia
(odreniny, tržné rany), čo vylučuje vznik poranení pri páde. Zranenia žalobcu v príčinnej súvislosti s
konaním žalovaného vyplývajú aj zo znaleckého posudku č. 12/2019 znalkyne MUDr. Edity Svrčekovej
zo dňa 25.4.2019, v ktorom boli u žalobcu potvrdené početné zlomeniny tvárového skeletu, porucha

hybnosti pravého bulbu, poranenia nervu, poúrazové rozšírenie zrenice na pravom oku. Znalkyňa
konštatovala diplopiu, ku ktorej dochádza práve pri poškodení okohybných nervov. Tieto poranenia
sú konštatované aj v uznesení o vznesení obvinenia žalovanému zo dňa 30.4.2019 a napokon aj v
samotnej skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku. Rovnako bola preukázaná príčinná súvislosť medzi
škodou vzniknutou žalobcovi tým, že vynaložil náklady na vyhotovenie lekárskych posudkov, ktoré súdu

v tomto konaní predložil, spolu v sume 41,40 eur, pretože bez týchto lekárskych posudkov by nebolo
možné škodu na zdraví žalobcu vyčísliť. Príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a
vzniknutou škodou považoval súd za preukázanú.

46. Posledným štvrtým zodpovednostným predpokladom je existencia zavinenia škodcu (žalovaného),

ktoré sa u konajúcej osoby prezumuje (predpokladá). Ustanovenie § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka
pripúšťa, aby sa žalovaný zbavil tejto povinnosti ak preukáže, že škodu nezavinil. V danom prípade mal
súd zavinenie žalovaného preukázané z odsudzujúceho rozsudku tunajšieho súdu. Vzhľadom k tomu,
že súd uznal žalovaného vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, je nepochybné, že
žalovanýnaplnilskutkovúpodstatutohtotrestnéhočinu,vrátanejejsubjektívnejstránky,tedaspôsobenú

škodu zavinil.

47. Súd sumarizuje, že žalobca preukázal, že mu vznikla škoda v celkovej výške 7 673,40 eur (škoda na
zdraví 7 632 eur + majetková škoda 41,40 eur), za ktorú žalovaný zodpovedá. Na zaplatenie tejto sumy
súd žalovaného zaviazal. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy vo výške 5 151,60 eur požadovaný

titulom bolestného, súd žalobu zamietol pre premlčanie. Žalobca sa voči žalovanému dožadoval
zaplatenia sumy vo výške 500 eur titulom nároku na náhradu nákladov za právne zastupovanie žalobcu
v trestnom konaní. Uvedený nárok považoval súd rovnako za premlčaný a dodáva, že tento nárok je
aj nepreukázaný, keď z uvedených príjmových pokladničných dokladov vôbec nevyplýva, aké právne
služby mali byť žalobcovi advokátkou JUDr. Evou Hlaváčovou poskytnuté. Okrem priznanej sumy vo

výške 41,40 eur ako nákladov za vypracovanie lekárskych posudkov súd z dôvodu premlčania zamietol
aj nárok žalobcu uplatňovaný titulom tzv. ostatných nákladov. Žalobca dostatočne tieto tzv. ostatné
náklady nevymedzil a nevyšpecifikoval. V žalobe síce uviedol, že žiada priznať náklady za liečbu, lieky
a cestu do Holandska, neuviedol však aké lieky a akú liečbu mal podstúpiť, koľko presne peňažných
prostriedkov mal vynaložiť za jednotlivé položky. Zo žaloby a ani z ďalších vyjadrení vôbec nie je

zrejmé, prečo mal žalobca byť vyšetrený v Holandsku, aký firemný lekár ho mal posudzovať a či jeho
zdravotný stav vôbec takýto lekár posúdil. Žalobca tieto skutočnosti nepreukázal ani napriek tomu,
že žalovaný nepreukázanie nároku na zaplatenie požadovanej sumy „ostatných nákladov“ namietal.
Žalobu o zaplatenie sumy 188,60 eur (požadovaných 230 eur - priznaných 41,40 eur = 188,60 eur) preto
súd zamietol.

48. Podanou žalobou sa žalobca domáhal tiež priznania nároku na zaplatenie úrokov z omeškania zo
sumy bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sadzbe 5 % ročne, a to zo sumy4 483,80 eur od 15.4.2020 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 8 299,80 eur od 13.5.2020
do zaplatenia.

49. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

50. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

51. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

52. Súd návrhu žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel, ale nie v celom rozsahu. V prvom
rade je potrebné uviesť, že žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania riadne neodôvodnil, vôbec
nešpecifikoval, prečo žiada zo sumy 4 483,80 eur úroky z omeškania od 15.4.2020 a zo sumy 8
299,80 eur od 13.5.2020. Súdu je z obsahu spisu zrejmé, že ide o dátumy nasledujúce po vypracovaní

lekárskych posudkov, len na základe takto zistenej súvislosti však žalobcovi nie je možné nárok na úroky
z omeškania priznať. Je potrebné zdôrazniť, že žalobcovi vznikne voči žalovanému nárok na zaplatenie
zákonných úrokov z omeškania až v prípade, ak je žalovaný v omeškaní s plnením svojej peňažnej
povinnosti. Len samotné vypracovanie lekárskych posudkov neznamená, že žalovaný sa dostáva do
omeškania s plnením. V čase, kedy boli lekárske posudky vypracované, totiž žalovaný nemusel mať (a

podľa názoru súdu ani nemal) vedomosť o tom, ako boli bolesti žalobcu a náhrada jeho spoločenského
uplatnenia ohodnotené, aký počet bodov mu bol pridelený a teda nemal vôbec vedomosť o tom, že je
povinný žalobcovi nejaký peňažný nárok zaplatiť. Žalobca súdu nepreukázal, že pred podaním žaloby
v tejto veci žalovaného vyzval na plnenie, resp. akýmkoľvek iným spôsobom si voči nemu uplatnil
svoj nárok na zaplatenie náhrady škody. Žalobca prvýkrát vzniesol voči žalovanému požiadavku na

zaplatenie sumy 12 783,60 eur (4 483,80 eur + 8 299,80 eur) až v tomto konaní, a to podanou
žalobou. V súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade splatnosť nároku
nastala prvý deň po tom, čo bol žalovaný vyzvaný na plnenie. Pokiaľ žalobca žalovaného k plneniu

nevyzval, nemohol sa žalovaný dostať s plnením svojej povinnosti do omeškania. Žalovanému bola
žaloba, ktorou si žalobca voči žalovanému uplatnil svoj nárok, doručená dňa 16.11.2021. Povinnosť
žalovaného nárok žalobcu uspokojiť mu vznikla dňom nasledujúcim, teda dňom 17.11.2021. Žalovaný
tento nárok neuspokojil, preto sa ďalším dňom 18.11.2021 dostal do omeškania a žalobcovi vznikol voči
nemu nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Súd vzhľadom na uvedené žalobcovi priznal nárok na

zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej sadzbe vo výške 5 % ročne, čo v je v súlade s § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. a to počnúc dňom 18.11.2021, avšak len zo sumy priznanej náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia a vo zvyšnej časti súd nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
zamietol.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 13 513 eur (12 783 eur titulom náhrady škody
na zdraví + 500 eur titulom náhrady trov právneho zastupovania + 230 eur titulom ostatných nákladov).
Žalobcovi bola priznaná suma 7 673,40 eur (7 632 eur + 41,40 eur) a v tejto časti konania bol úspešný
(56,78 % z predmetu sporu). V zostávajúcej časti konania o zaplatenie sumy vo výške 5 839,60 eur bola
žaloba zamietnutá (43,21 % z predmetu sporu). Čistý úspech žalobcu je v rozsahu 13,58 % (56,79 % -

43,21 % = 13,58 %) a v tejto časti mu súd priznal i náhradu trov konania.

56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.