Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/155/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115200803
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:7115200803.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: T. J., bývajúca B. X, A., právne zastúpený: JUDr.
Kristína Piovarčíová, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovaným: 1/ Mesto Košice, Trieda SNP 48/
A, Košice, 2/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Buzulucká 2-4, Košice, 3/ Bytex
Slovensko, s.r.o., Čárskeho 7, Košice, žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení: JUDr. Ivan Husár, advokát,
Vojenská 14, Košice, 4/ T. G. - Š., B. X, A., za účasti intervenienta na strane žalovaného 1/ Kooperativa

poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o náhradu škody,
vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 40 C 18/2015, o dovolaní žalovaného 3/ proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 21. mája 2020, sp. zn. 2 Co 118/2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 21. mája 2020, sp. zn. 2 Co 118/2019 a rozsudok Okresného
súdu Košice I z 20. septembra 2018 sp. zn. 40 C 18/2015 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu
Košice I na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. 40 C
18/2015-290 z 20. septembra 2018 rozhodol, že I. základ nároku na náhradu škody je dôvodný voči
žalovanému v 3. rade v rozsahu 100 %; II. žalobu voči žalovanému v 1. rade, 2. rade a 4. rade zamietol
a III. nárok žalobcu voči žalovanému v 3. rade vylúčil na samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne aj
o trovách celého konania.

1.1.Súdprvejinštanciemalvdanomprípadezanesporné,žeužalobcudošlokuškodenazdravídňa22.
januára 2013 potom ako sa pošmykol pri východe z bytového domu na B. X v A.D. vo vzdialenosti cca 1,5
metra od vchodu v koridore, ktorý ohraničuje vstup do bytového domu B. X, A. z pravej strany ohraničený
kovovým zábradlím a z ľavej strany betónovým múrikom v šírke 2 až 2,5 metra nachádzajúci sa na
parcele č. 2611/2 o výmere 2891 m2 zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v
1.rade. Súd prvej inštancie za sporné označil porušenie právnej povinnosti (nezabezpečenie schodnosti

chodníka) ako aj subjekt, ktorý túto povinnosť porušil. Súd prvej inštancie ustálil miesto úrazu ako časť
chodníka nachádzajúceho sa na pozemku vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, preto posudzoval podľa
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“), ktorý subjekt bol ku dňu
vzniku škody na zdraví zodpovedný za schodnosť tejto časti chodníka. Z vykonaného dokazovania mal
za to, že je potrebná aplikácia ustanovenia § 9a ods. 4 cestného zákona a to, že za škodu zodpovedá
vlastník, správca, užívateľ nehnuteľnosti, t. j. subjekt odlišný od žalovaného v 1. rade, teda žalovaný

v 2. rade.
1.2. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný v 2. rade splnomocnený vlastníkmi
bytov v bytovom dome uzavrel dňa 23. decembra 2002 mandátnu zmluvu so žalovaným v 3.
rade, ktorej predmetom bolo obstaranie správy spoločných častí a spoločných zariadení domu,
vrátane zabezpečenia schodnosti prístupových chodníkov k domu prostredníctvom upratovačky určenej
mandantom. Za týmto účelom uzavrel žalovaný v 3. rade dohodu o pracovnej činnosti so žalovaným

v 4. rade. Vychádzajúc z ustanovenia § 9a ods. 4 cestného zákona súd prvej inštancie uzavrel, že
zodpovedným subjektom za porušenie právnej povinnosti pri údržbe je žalovaný v 3. rade, pretožek úrazu žalobcu došlo v dôsledku neschodnosti priľahlého chodníka, pričom povinnosť zabezpečovať
údržbu mal žalovaný v 3. rade na základe mandátnej zmluvy uzavretej so žalovaným v 2. rade. S
poukazom na uvedené vyhodnotil súd prvej inštancie žalobu voči žalovaným v 1., 2. a 4. rade za

nedôvodnú a ustálil, že základ nároku je daný voči žalovanému v 3. rade. Námietky žalovaných (o tom,
že časť chodníka bola schodná; o rozpore výpovede žalobcu a svedkyne; o čase lekárskeho ošetrenia
žalobcu) vyhodnotil súd prvej inštancie ako irelevantné.
1.3. Súd prvej inštancie mal za preukázané porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako aj príčinnú
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, pretože ak by žalovaný v 3. rade neporušil

právnu povinnosť pri údržbe schodnosti miesta úrazu žalobcu, nebolo by došlo k úrazu žalobcu a ku
škode na zdraví. Pokiaľ išlo o zavinenie, podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný v 3.rade mal a
mohol vedieť, že pri mrznúcom daždi, ktorý bol jednoznačne preukázaný správou o počasí, môže dôjsť
k vzniku ľadovice. S poukazom na všetko uvedené konštatoval súd prvej inštancie dôvodnosť základu
nároku na náhradu škody žalobcu voči žalovanému v 3. rade.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 2 Co
118/2019 z 21. mája 2020 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) ako vecne správny potvrdil
v napadnutej časti, pretože odvolanie nepovažoval za opodstatnené a uplatnený odvolací dôvod za
preukázaný.

2.1. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a
povinnostiach sporových strán; základ uplatneného nároku správne právne posúdil a dospel k
správnemu záveru ohľadne vecnej pasívnej legitimácie žalovaných, pričom rozsudok aj náležite
odôvodnil. Odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce

procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
2.2.SpoukazomnaDodatokZmluvyospoločenstvevlastníkovbytovanebytovýchpriestorov,Mandátnu
zmluvu a Dohodu o pracovnej činnosti (viď odsek 23. odôvodnenia) doplnil, že žalovaný v 2. rade poveril
zabezpečovaním schodnosti prístupových chodníkov žalovaného v 3. rade, pričom v mandátnej zmluve

je stanovené, že mandatár zodpovedá za riadne obstaranie činnosti podľa predmetu tejto zmluvy, nie je
však uvedené, že zodpovedá mandantovi. Z uvedeného odvolací súd ustálil, že mandatár zodpovedá
za všetky škody aj v súvislosti s nesplnením povinností alebo nedodržaním predpisov. Podľa názoru
odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne konštatoval nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v
1., 2. a 4. rade a zodpovednosť určil na strane žalovaného v 3. rade. Zdôraznil, že žalovaný v 3. rade sa v

mandátnej zmluve zaviazal zabezpečiť schodnosť chodníkov prostredníctvom upratovačky (žalovaný v
4.rade),ktorýuzavrelsožalovanýmv3.radedohoduovykonanípráceaztejtodohodyvôbecnevyplýva,
že dohodnutú prácu bude vykonávať pre žalovaného v 2. rade. Preto ak došlo k porušeniu povinností
a v príčinnej súvislosti k vzniku škody na zdraví žalobcu, podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá
žalovaný v 3. rade, pre ktorého žalovaný v 4. rade práce súvisiace so zabezpečením schodnosti a

nezávadnosti chodníka mal vykonávať.

3. Žalovaný v 3. rade (ďalej aj ako „dovolateľ“) podal proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie podľa
§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolateľ trval na tom, že odvolací súd zjavne nesprávne konštatoval existenciu pasívnej

vecnej legitimácie na strane žalovaného v 3. rade ohľadom zodpovednosti za vznik škody spôsobenej
v dôsledku závad v schodnosti priľahlých chodníkov podľa § 9a ods. 4 cestného zákona.
3.1. Dovolateľ sa nestotožnil so záverom krajského súdu, podľa ktorého z hmotného práva vyplýva
zodpovednosť mandatára, ktorý uzavrel mandátnu zmluvu so spoločenstvom vlastníkov bytov, kde
sa okrem iného zaviazal zabezpečiť schodnosť prístupových chodníkov prostredníctvom upratovačky

určenej mandantom za vznik škody osobe, ktorej vznikne škoda, ktorej príčinou boli závady v schodnosti
priľahlých chodníkov podľa ustanovenia § 9a ods. 4 cestného zákona.
3.2. Podľa názoru dovolateľa v prípade mandátnej zmluvy ide o prípad tzv. priameho zastúpenia, kedy v
mene mandanta vykonáva určitú činnosť (v prejednávanom prípade činnosť spočívajúca v zabezpečení
schodnosti prístupových chodníkov) mandatár, ale práva a povinnosti, ku ktorým môže dôjsť pri

zaobstaranítakejtočinnosti,vznikajúpriamomandantovi(zodpovednosťzaškoduvzniknutúnesplnením
zákonnej povinnosti mandanta voči tretím osobám, ktorú mal zabezpečiť mandatár nevynímajúc).
Z pohľadu občianskoprávneho preto nesie prípadnú zodpovednosť za škodu spôsobenú pádom na
neupravenom prístupovom chodníku voči tretím osobám naďalej mandant a nie mandatár s tým, že nastrane mandatára môže existovať zodpovednosť za škodu iba a len vo vzťahu k mandantovi. Zdôraznil,
že medzi inou osobou ako mandantom a mandatárom neexistuje žiaden právny vzťah a mandatár
voči takejto tretej osobe nemá žiadne práva, ale ani povinnosti. Dovolateľ uzavrel, že na základe

mandátnejzmluvyžalovanýv3.radevykonávalinúčinnosťvmenemandantaspočívajúcivzabezpečení
schodnosti chodníkov v mene mandanta (žalovaného v 2. rade), na jeho účet a na jeho zodpovednosť.
Z dôvodu takéhoto právneho postavenia žalovaného v 3. rade, zodpovednosť za škodu z prípadného
porušenia povinností z mandátnej zmluvy môže na strane mandatára existovať len voči mandantovi (nie
tretím osobám).

3.3. Z vyššie uvedených dôvodov považoval dovolateľ za nesprávny právny názor odvolacieho súdu,
že ak v mandátnej zmluve nie je uvedené, že mandatár (žalovaný v 3. rade) zodpovedá za porušenie
povinností mandantovi, zodpovedá za všetky škody aj v súvislosti s nesplnením povinností alebo
nedodržaním postupov. Uvedený názor je podľa dovolateľa v rozpore s podstatou a obsahom práv a
povinností v prípade právneho vzťahu založeného mandátnou zmluvou a súčasne úplne opomína, že
mandátnou zmluvou sa upravuje iba a len vzťah medzi mandantom a mandatárom a netýka sa tretích

osôb.
3.4. Podľa dovolateľa nesie právnu zodpovednosť za škodu vždy ten subjekt, ktorému zodpovednosť
vyplýva zo zákona, a to bez ohľadu na existenciu akejkoľvek zmluvy. S poukazom na § 9a ods. 4
cestného zákona konštatoval, že žalovaný v 3. rade nie je ani vlastníkom prístupového chodníka, ani
správca a ani jeho užívateľ, teda povinnosť zabezpečiť schodnosť chodníka mu z cestného zákona

nijako nevyplýva.
3.5. Dovolateľ zdôraznil, že neporušil žiadnu povinnosť ani voči mandantovi, nakoľko v zmysle
mandátnej zmluvy mal zabezpečiť schodnosť prístupových chodníkov prostredníctvom upratovačky
určenej mandantom, ktorú povinnosť v celom rozsahu splnil tým, že s osobou určenou mandantom
uzavrel dohodu o vykonaní práce. Súčasne dovolateľ poukázal na ustanovenie § 420 ods. 2

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého tiež nemôže existovať zodpovednosť za škodu na strane
žalovaného v 3. rade. Z pohľadu dovolateľa je za škodu zodpovedný vlastník pozemku Mesto Košice -
teda žalovaný v 1. rade, a to s poukazom na ústavne súladný výklad ustanovenia § 415 Občianskeho
zákonníka.Vychádzajúczuvedenéhonavrholdovolateľ,abydovolacísúdrozhodnutieodvolaciehosúdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril v stanovenej 10-dňovej lehote, preto dovolací súd na neskôr podané
vyjadrenie neprihliadal (§ 436 ods. 3 druhá veta CSP).

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že

dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania
a predpoklady prípustnosti dovolania.

6. V danom prípade žalovaný v 3. rade prípustnosť dovolania odvodil z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a

nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižšej inštancie videl v nesprávnom závere konajúcich súdov
o pasívnej vecnej legitimácii na strane žalovaného v 3. rade ohľadom zodpovednosti za škodu na zdraví
spôsobenej pádom žalobcu na prístupovom chodníku.

7. V dovolacom konaní platí, že aby na základe dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1

CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z
hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady
prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia
ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem
iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným

v ustanoveniach § 431 CSP až § 435 CSP.

8.Pokiaľdovolateľvyvodzujeprípustnosťdovolaniazustanovenia§421CSP,máviazanosťdovolacieho
súdu dovolacími dôvodmi (ustanovenie § 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie
prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite

doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky,
a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.9. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť zároveň riešená odvolacím súdom,
pričom odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie a musí ísť o otázku zásadného
právneho významu. Otázka, ktorou sa strany sporu, prípadne aj súd v konaní síce zaoberali, na

vyriešení ktorej ale nie je v konečnom dôsledku založené dovolaním napadnuté rozhodnutie, nie je
relevantná v zmysle tohto ustanovenia (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 214/2018). Aby
určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické
znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo
zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu

(ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka
práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a
interpretácii procesných ustanovení). Samotná polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho
súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd
rozhodol, nezodpovedajú významovo kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP. Dovolací súd nemôže
svoje rozhodnutie založiť na domnienkach alebo predpokladoch o tom, ktorú právnu otázku má dovolateľ

na mysli. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v
dovolaní, a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.

10. Z obsahu dovolania pre dovolací súd vyplynulo, že podstatnou právnou otázkou v prejednávanom
spore o náhradu škody spôsobenej žalobcovi v dôsledku závad v schodnosti priľahlých chodníkov bola

otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 3. rade za situácie, že Spoločenstvo vlastníkov bytov
a nebytových priestorov (žalovaný v 2. rade) uzavrelo mandátnu zmluvu, ktorou sa mandatár (žalovaný
v 3. rade) zaviazal zabezpečovať schodnosť prístupových chodníkov.

11. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP dovolací súd dospel k záveru,

že vyššie uvedená právna otázka, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, nebola
doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená, a preto je dovolanie žalovaného v 3. rade
v danom prípade procesne prípustné. Po konštatovaní prípustnosti dovolania podrobil dovolací súd
rozsudok odvolacieho súdu meritórnemu dovolaciemu prieskumu a pristúpil k posúdeniu dôvodnosti
dovolania z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, t. j. z hľadiska právneho posúdenia veci

odvolacím súdom vo vymedzených právnych otázkach.

12. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a
povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich

riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

13. Podľa právneho názoru vec preskúmavajúceho senátu najvyššieho súdu je potrebné prisvedčiť
dovolacej argumentácii žalovaného v 3. rade, pretože dovolaním napadnutý rozsudok spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom. K dôvodom vedúcim k tomuto názoru dovolací
súd uvádza nasledovné.

14. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal
náhrady škody z titulu škody na zdraví. Kľúčovou otázkou v danom konaní bolo posúdenie, či odvolací
súdvprejednávanejvecisprávneprávneposúdilvec,keďvychádzajúczustanovenia§9ods.2vspojení
s § 9a ods. 4 cestného zákona ustálil zodpovednosť žalovaného v 3. rade za vznik škody na zdraví
spôsobenej žalobcovi v dôsledku závad v schodnosti na prístupovom chodníku do bytového domu.

Podľa§9ods.2cestnéhozákona(vzneníúčinnomk22.januáru2013),závadyvschodnostipriechodov
pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v
schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia
miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza

v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov
odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením,
poľadovicou alebo snehom.Podľa § 9a ods. 4 cestného zákona ( v znení účinnom k 22. januáru 2013), vlastníci, správcovia
alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou
komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých

chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené.

15. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za nesporné, že dňa 22. januára 2013 došlo
u žalobcu ku škode na zdraví potom, ako sa pošmykol pri východe z bytového domu na B. ulici č.
X v A.. Po ustálení miesta úrazu ako časti chodníka nachádzajúceho sa na pozemku vo vlastníctve

žalovaného v 1. rade, posudzoval súd prvej inštancie, ktorý subjekt (žalovaný) je v zmysle cestného
zákona zodpovedný za schodnosť časti chodníka, na ktorom došlo ku škode na zdraví u žalobcu a
aplikujúc ustanovenie § 9a ods. 4 cestného zákona dospel k záveru o zodpovednosti žalovaného v
2. rade. Keďže žalovaný v 2. rade uzavrel dňa 23. decembra 2002 mandátnu zmluvu so žalovaným
v 3. rade, pričom obsahom povinností z nej plynúcich bolo aj zabezpečenie schodnosti prístupových
chodníkov k domu prostredníctvom upratovačky (žalovaný v 4. rade) určenej mandantom, súd prvej

inštancie ustálil, že zodpovedným subjektom za porušenie právnej povinnosti pri údržbe je žalovaný
v 3. rade. Zároveň konštatoval preukázané porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako aj príčinnú
súvislosť medzi nimi, pretože podľa názoru súdu prvej inštancie by k úrazu žalobcu a škode na zdraví
nebolo došlo, ak by žalovaný v 3. rade neporušil právnu povinnosť pri údržbe schodnosti miesta úrazu
žalobcu. Pokiaľ išlo o zavinenie, mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný v 3. rade mal a mohol vedieť,

že pri mrznúcom daždi, môže dôjsť k vzniku ľadovice.

16. Odvolací súd potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo určené, že základ nároku
na náhradu škody je dôvodný voči žalovanému v 3. rade ako vecne správny, nevzhliadol dôvodnosť
odvolacích námietok žalovaného v 3. rade a stotožnil sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie,

konštatoval správnosť jeho záverov ohľadne vecnej pasívnej legitimácie žalovaných ako aj dôvodov
rozhodnutia a v podrobnostiach na ne poukázal. Doplnil, že v zmysle gramatického a logického výkladu
ustanovení mandátnej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným v 2. rade (mandant) a žalovaným v 3. rade
(mandatár), je žalovaný v 3. rade povinný zabezpečovať schodnosť prístupových chodníkov s tým, že
žalovaný v 3. rade zodpovedá za riadne obstaranie činnosti podľa predmetu mandátnej zmluvy. Odvolací

súd zdôraznil, že v predmetnej mandátnej zmluve nie je uvedené, že žalovaný v 3. rade zodpovedá za
riadne obstaranie činnosti žalovanému v 2. rade, podľa odvolacieho súdu tak zodpovedá aj za všetky
škody súvisiace s nesplnením povinnosti alebo nedodržaním predpisov. Vychádzajúc z uvedeného
dospel k záveru o zodpovednosti žalovaného v 3. rade za vznik škody na zdraví žalobcu.

17. Žalovaný v 3. rade ako dovolateľ spochybnil správnosť právnych záverov súdov nižšej inštancie,
ktoré aplikujúc ustanovenia cestného zákona (najmä § 9 ods. 2 a § 9a ods. 4) konštatovali existenciu
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 3. rade a dovolací súd sa plne stotožňuje s dovolacom
argumentáciou žalovaného v 3. rade.

18. V prvom rade dáva dovolací súd do pozornosti, že predpokladmi zodpovednosti v zmysle
ustanovenia § 9a ods. 4 cestného zákona sú závady v schodnosti, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nimi, a to bez ohľadu na zavinenie. Rozhodnutie o zodpovednosti subjektu podľa cestného
zákona tak závisí predovšetkým na zistení stavu chodníka v čase a mieste nehody/úrazu a na posúdení
charakteru závady, ktorá nehodu/úraz zapríčinila. V zásade je potrebné vychádzať z toho, že objektívna

zodpovednosť subjektu za škody spôsobené závadou v schodnosti podľa cestného zákona je spojená
s takým stavom chodníka, ktorý tvorí závadu v schodnosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 cestného
zákona.

19. V posudzovanom prípade tak z pohľadu dovolacieho súdu nebolo rozhodujúce, že žalovaný

v 2. rade uzavrel s druhým subjektom (žalovaným v 3. rade) mandátnu zmluvu o zabezpečení
schodnosti chodníkov. Podľa názoru najvyššieho súdu zodpovednosť za škodu nesie ten subjekt,
ktorému zodpovednosť vyplýva zo zákona, túto nie je možné zmluvne previesť na iný subjekt, čo
znamená, že prípadné uzavretie zmluvy o údržbe chodníkov je bez právnej relevancie vo vzťahu k
zodpovednosti žalovaného v 2. rade za škodu na zdraví spôsobenú v dôsledku závad v schodnosti

priľahlýchchodníkov.Dovolacísúdpriformulovanísvojhozáveruvychádzalzprávnejúpravyobsiahnutej
v cestnom zákone v znení účinnom ku dňu 22. januáru 2013, kedy došlo k vzniku škody na zdraví
žalobcu, predovšetkým z ustanovenia § 9 ods. 2 v spojení s § 9a ods. 4 cestného zákona.20. Zo znenia ustanovenia § 9 ods. 2 cestného zákona jasne vyplýva povinnosť bez prieťahov
odstraňovať závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle
zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou za predpokladu, že tieto závady

vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom, pričom povinným subjektom sú v zmysle uvedeného
ustanovenia vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností. Ustanovenie § 9a ods. 4 cestného
zákona, v nadväznosti na zákonnú povinnosť udržiavať schodnosť priľahlých chodníkov stanovenú v § 9
ods. 2 cestného zákona, zakotvuje zodpovednosť vlastníkov, správcov alebo užívateľov nehnuteľností,
ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou za škody, ktorých

príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo
snehom a neboli bez prieťahov odstránené.

21. Z uvedeného mal dovolací súd za zrejmé, že v prípade závad v schodnosti chodníkov v dôsledku
znečistenia, poľadovice alebo snehu cestný zákon za subjekt je nielen povinný eliminovať vzniknuté
závady, ale aj zodpovedný za prípadne škody, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti

bez prieťahov odstrániť závady v schodnosti priľahlých chodníkov stanovil vlastníkov, správcov alebo
užívateľov nehnuteľností, v posudzovanom prípade sa jedná o žalovaného v 2. rade.

22. Súdy nižšej inštancie v danej veci zhodne ustálili, že škoda na zdraví žalobcovi vznikla pošmyknutím
a následným pádom na zamrznutom a neošetrenom chodníku pred vchodom do brány na B. ulici č. X

v A.. Po identifikovaní miesta úrazu, vychádzajúc z § 9a ods. 4 cestného zákona a s prihliadnutím na
obsah mandátnej zmluvy určili, že za škodu na zdraví žalobcu zodpovedá žalovaný v 3. rade. Podľa
súdov nižšej inštancie to bol práve žalovaný v 3. rade, ktorý sa v mandátnej zmluve zaviazal zabezpečiť
schodnosť chodníkov, preto ak došlo k porušeniu povinnosti a v príčinnej súvislosti k vzniku škody na
zdraví žalobcu, zodpovedá žalovaný v 3. rade.

23. Podľa názoru dovolacieho súdu súdy nižšej inštancie dospeli v danom prípade k nesprávnemu
právnemu záveru, keď ustálili, že žalovaný v 2. rade nezodpovedá podľa cestného zákona za škodu,
ktorá vznikla žalobcovi na zdraví pri páde na chodníku vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade
mandátnou zmluvou poveril žalovaného v 3. rade zabezpečením schodnosti prístupových chodníkov,

ktorý vzhľadom na obsah mandátnej zmluvy zodpovedá za všetky škody aj v súvislosti s nesplnením
povinnosti alebo nedodržaním predpisov. Právny názor súdov nižšej inštancie na zodpovednosť
žalovanéhov3.radezaškoduspôsobenúzávadouvschodnostijevzhľadomnavyššieuvedenérovnako
nesprávny.

24.Zpohľadudovolaciehosúdužalovanýv2.rademoholsvojupovinnosťvykonávať„údržbu“chodníkov
splniť uzavretím zmluvy s tretím subjektom, v ktorom bola táto povinnosť prenesená na tretí subjekt,
tým sa však nemohol zbaviť svojej zodpovednosti, resp. ju preniesť na tretí subjekt. Dovolací súd dáva
do pozornosti, že žalovaný v 2. rade ako subjekt povinný udržiavať bez prieťahov schodnosť chodníkov
priľahlých k nehnuteľnosti sa zodpovednosti za porušenie uvedenej povinnosti nemôže zbaviť tým,

že uzavrie záväzok (v posudzovanom prípade mandátnu zmluvu, avšak obdobne to platí aj v prípade
uzavretia iného typu zmluvy napr. zmluva o dielo, pozn. dovolacieho súdu) s druhou osobou (v danej
veci žalovaným v 3. rade), v ktorej na ňu prenesie plnenie tejto svojej povinnosti. Uzavretím takéhoto
právneho úkonu naozaj vznikne druhej zmluvnej strane povinnosť zabezpečovať schodnosť priľahlých
chodníkov, v žiadnom prípade však na ňu neprechádza zákonná zodpovednosť za porušenie tejto

povinnosti. Tá bezo sporu ťaží subjekt povinný zo zákona, čím samozrejme nie je dotknutá možnosť
následného regresu voči zmluvnej strane, ktorá svoju zmluvnú povinnosť porušila. Ak súdy nižšej
inštancie dospeli k inému záveru, je ich právne posúdenie zodpovednosti žalovaného v 2. a 3. rade
podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 9a ods. 4 cestného zákona nesprávne.

25. Keďže zákonné vymedzenie povinného subjektu podľa § 9a ods. 4 cestného zákona ukladá
povinnosť nahradiť škodu vzniknutú závadou v schodnosti chodníka priľahlého k nehnuteľnosti
vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi nehnuteľnosti, považoval dovolací súd za podstatnú aj tú
skutočnosť, že žalovaný v 2. rade ako subjekt povinný zabezpečovať schodnosť priľahlých chodníkov
a nositeľ zodpovednosti za vznik prípadnej škody, nesie zodpovednosť aj v otázke výberu vhodného

subjektu, na ktorý svoju povinnosť týkajúcu sa schodnosti chodníkov preniesol. Skutočnosť, že si
žalovaný v 2. rade na základe vlastného rozhodnutia zvolil subjekt, na ktorý preniesol časť svojich
povinností, ho nemôže sama o sebe zbavovať zodpovednosti za škodu, ktorej príčinou boli závadyv schodnosti priľahlých chodníkov, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez
prieťahov odstránené.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného nemohol dovolací súd súhlasiť s argumentáciou súdov nižšej
inštancieoprenesenízodpovednostizaškoduspôsobenúzávadouvschodnostipriľahlýchchodníkovzo
žalovaného v 2. rade na žalovaného v 3. rade. Ak by dovolací súd pripustil správnosť právnych záverov
súdov nižšej inštancie, teda možnosť zmluvnej dispozície so zákonnou zodpovednosťou, výrazne by
sa mohlo sťažiť uplatnenie práva na náhradu škody poškodeným, čo by mohlo viesť k záverom o

nesúladnosti s princípmi právneho štátu.

27. K prezentovanému právnemu názoru dovolacieho súdu o pasívnej vecnej legitimácii subjektu,
ktorémuzodpovednosťzaškoduspôsobenúvpríčinnejsúvislostisozávadamivschodnostinapriľahlých
chodníkoch, vyplýva z § 9a ods. 4 cestného zákona, a to bez ohľadu na existenciu zmluvy, ktorou
zodpovedný subjekt preniesol povinnosti týkajúce sa zabezpečenia schodnosti chodníkov na tretí

subjekt, sa prikláňa aj česká judikatúra (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
25 Cdo 526/2006 z 27. septembra 2007 alebo sp. zn. 28 Cdo 1576/2006 z 19. augusta 2008, ako aj
sp. zn. 25 Cdo 3217/2008 z 3. februára 2010 a uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
25 Cdo 542/2014 z 28. apríla 2015).

28. Vychádzajúc z uvedeného nemohol dovolací súd postupovať inak, než zrušiť rozhodnutia súdov
nižšej inštancie dôvodiac nesprávne právne posúdenie veci konajúcimi súdmi, ktoré nesprávne
interpretovali podmienky vyjadrené v hypotéze právnej normy, predovšetkým ustanovenie § 9a ods. 4
cestného zákona, v dôsledku čoho nesprávne aplikovali pravidlo stanovené dispozíciou danej právnej
normy. Právny záver súdov nižšej inštancie o existencii, resp. neexistencii pasívnej vecnej legitimácii

žalovaného v 2. a 3. rade nemá oporu v príslušných právnych predpisoch a nepochybne je aj v zjavnom
rozpore s princípom spravodlivosti.

29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je
prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449

ods. 1 CSP), keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací
súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil
na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

30. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

31. O návrhu dovolateľa na odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 444 ods. 2 CSP

dovolací súd už nerozhodoval, vzhľadom k tomu, že došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

32. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.