Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, February 19, 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200501
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8323200501.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, XXX XX F.,
zast.JUDr.JúliusomBučekom,advokátomsosídlomŠtefánikova22,06601Humenné,protižalovaným:
1. Š. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, XXX XX F., 2. R. Y., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č.
XXX, XXX XX F., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 09.02.2023, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 09.02.2023 na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcapodalvočižalovanýmdňaXX.XX.XXXXnatunajšomsúdenávrhnanariadenieneodkladného
opatrenia ktorým požadoval, aby súd vydal neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

,, Súd ukladá žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade povinnosť umožniť žalobcovi a autorizovanému
geodetovi vstup na pozemok parcely C X. č. XXX/X, v katastrálnom území H., zapísanom na LV č. XXXX

za účelom vytýčenia presnej hranice medzi pozemkami parcely C X. č. XXXX, v katastrálnom území H.
a parcelou C X. č. XXX/X v kat. území H. a za týmto účelom strpieť všetky úkony s tým súvisiace.

Žalobca má voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.“

2. Podanie návrhu odôvodnil tým, že podal dňa XX.XX.XXXX na Obecný úrad H. ako príslušný stavebný
úrad žiadosť o stavebné povolenie, predmetom ktorého bola stavba oplotenia na pozemku C X. č. XXXX,
v katastrálnom území H., ktorého je výlučným vlastníkom. Susedný pozemok parcela C X. č. XXX/X
je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade. Na predmetnom pozemku má postavený
betónový plot, ktorý však neleží na vlastníckej hranici pozemkov č. XXXX a č. XXX/X, preto chce postaviť
nový plot, a to presne podľa hraníc pozemkov C X. č. XXXX a susediaceho pozemku C X. č. XXX/X. Ako

prílohu k žiadosti chcel priložiť geometrický plán, z ktorého bude zrejmá hranica medzi pozemkom C X.
č. XXXX v jeho vlastníctve a pozemkom C X. č. XXX/X v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1.
a 2. rade, nakoľko v súčasnosti sú na parcele C X. č. XXXX postavené dva ploty a to jeden betónový v
jeho vlastníctve a jeden pletivový plot, ktorý postavil otec žalovaných v 1. a 2. rade. Za účelom vytýčenia
hranice listom zo dňa XX.XX.XXXX upovedomil a pozval žalovaných v 1. a 2. rade na spoluúčasť
pri výmere hranice pozemkov C X. č. XXXX a C X. č. XXX/X v kat. území H., na deň XX.XX.XXXX.

Listom zo dňa XX.XX.XXXX mu žalovaný v 1. rade zaslal odpoveď, v ktorej uvádza, že nesúhlasí s inou
výmerou hranice pozemku než, aká je vytýčená v súčasnosti postaveným plotom. Zároveň uviedol, že
sa nezúčastní zamerania hranice dňa XX.XX.XXXX, nakoľko je pracovne odcestovaný a jeho sestra
žalovaná v 2. rade je dočasne práceneschopná.

V ďalšom uviedol, že dňa XX.XX.XXXX sa uskutočnilo vytyčovanie hranice pozemku, pričom hranica

vytýčená nebola z dôvodu nesprístupnenia susedného pozemku parcely C X. č. XXX/X pánom Š. F.
st., otcom žalovaných v 1. a 2. rade. Z vytyčovacieho náčrtu hranice parcely č. XXXX, spracovanéhogeodetickou spoločnosťou GeoReal East, s.r.o., so sídlom Y. XXXX/XXX, XXX XX Y. je zrejmá hranica
medzi pozemkom v jeho vlastníctve a pozemkom v spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, ale
žalovaní túto hranicu odmietajú uznať a za hranice pozemkov považujú staré oplotenie. Zároveň aj zo

zápisu v protokole o vytýčení hranice pozemku je zrejmé, že ploty po posúdení dostupných podkladov
neležia na vlastníckej hranici. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že bez sprístupnenia pozemku parcely
C X. č. XXX/X v kat. území H. v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade nie je možné
vytýčiť presnú hranicu pozemku tak, aby bolo možné z jeho strany žalobcu následne dostať od obce
Jasenov povolenie na výstavbu nového oplotenia.

3. Z pripojeného písomného dokladu - pozvánka - odpoveď zo dňa XX.XX.XXXX, vyplýva, že žalovaný
v 1. rade upovedomil žalobcu o tom, že na termín v pozvánke dňa XX.XX.XXXX sa nemôže z dôvodu
plnenia pracovných povinnosti vo Š., zúčastniť pri výmere hranice pozemku č. XXXX a č. XXX/X v kat.
území H., ktorá je oplotená a jeho rodinou užívaná od roku XXXX, kedy bolo vydané stavebné povolenie
na výstavu rodinného domu č. XXX v H.. Uviedol, že žiada, aby pri zameraní túto hranicu rešpektoval. S

inou hranicou nesúhlasí. V ďalšom uviedol, ak bude aj napriek jeho nesúhlasu zrealizované zameranie,
tak žiada o protokol so zamerania a geometrický podklad prípadného rozdielu. Zároveň oznámil, že
žalovaná v 2 rode, je toho času PN.

Podľa protokolu o vytýčení hranice pozemku bez uvedenia dátumu, bolo vykonané vytýčenie lomových

bodov hranice pozemku medzi parcelami O. č. XXXX a č. XXX/X, vytyčovanie bolo realizované v súr.
Systéme JTSK metódou GPS pripojením sa na SKPOS s kritériami pre 3. triedu presnosti merania.
Vytýčené body overené kontrolnými omernými mierami. Vytýčenie bolo vykonané na základe platnej
katastrálnej mapy obce H.. Lomové body hranice pozemku boli určené v záznamoch podrobného
merania zmien č. XXX, XXX, XXX. Na vytýčenie bola použitá základná transformácia, vzhľadom k

tomu, že boli nájdené identické body v teréne na stavbách, ktoré vyhovujú presnosti. Ploty po posúdení
dostupných podkladov neležia na vlastníckej hranici. Výmery parciel sú presne vypočítané podľa v
katastri evidovaných bodov. Na tomto protokole je rukou napísané, že p. Š. F. starší nesúhlasí s
vytýčením hranice pozemkov a prezentovaným stavom v protokole o vytýčení hranice pozemku. Je tam
rukou uvedené, že hranica nebola vytýčená z dôvodu nesprístupnenia pozemku.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

5. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia

alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy
pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia
je jeho (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude
ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie
neodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,žebezokamžitej(ajkeďlendočasnej)úpravyprávnychpomerov

by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj
osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).6. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana,

odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať, z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj
nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala,

niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma
sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného
opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, propocionality
následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií
stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.

8. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdom prvej inštancie. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej
sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa
náležitostí jeho návrhu. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu. Aby
mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň

základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho

návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov.

Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je

vylúčená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré
však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať
aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi
hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho

práv a oprávnených záujmov, prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa
mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava
náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP, predovšetkým
opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu, a
tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného

opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či
žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má
mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky

neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uvedených žalobcom, k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel súd k záveru, že návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť a preto ho zamietol.

Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy
bude sporný vzťah účastníkov vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba dočasnejúpravy pomerov strán konania. Súd vychádzal z toho, že žalobca neosvedčil predbežne dôvodnosť
svojho nároku, ako aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Súd má za to, že nie je dôvodné, aby
boli dočasne upravené pomery strán sporu a tým sa predišlo hroziacej ujme vo sfére žalobcu.

V konaní nebol preukázaný základný predpoklad splnenie ktorého zákon vyžaduje pre využitie
inštitútu neodkladného opatrenia vo vzťahu k navrhovanému opatreniu, a to existencia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť
konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť.

Žalobca je vlastníkom pozemku par. č. XXXX a žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými vlastníkmi parc. č.
XXX/X v obci H.. Medzi týmito susednými pozemkami jednotliví vlastníci parciel postavili vlastné ploty,
a to každý z nich svoj, pričom ani jeden nie je postavený na vlastníckej hranici, tak ako je zaznamená
v katastri nehnuteľnosti. Žalovaní v 1. rade uznáva hranicu medzi pozemkami tak, ako bol postavený
plot medzi pozemkami v čase vydania stavebného povolenia na rodinný dom na parc. č. XXX/X v roku

XXXX. Z uvedeného teda vyplýva, že medzi stranami konania je sporné to, ako prebieha samotná
hranica medzi pozemkami č. XXXX a č. XXX/X. Tento stav trvá od roku XXXX. Ohľadom usporiadania
vzájomných vzťahov ohľadom priebehu hranice nie je vedené žiadne súdne konanie. Vzhľadom na
uvedené súdu nebol preukázaný základný predpoklad pre vydanie neodkladného opatrenia a to potreba
bezodkladnej úpravy pomerov strán konania a tiež žeby exitovala obava, že v prípade vyhovenia žalobe,

by bol ohrozený nútený výkon takéhoto súdneho rozhodnutia.

V ďalšom súd nemal za preukázané ani konanie žalovaných, ktorým by zasiahli do práv žalobcu, aby
bolo potrebné ich vzájomné pomery bezodkladne upraviť formou nariadenia neodkladného opatrenia.
Žalovaní v 1. a 2. rade vo vytýčení hraníc medzi pozemkami žalobcovi žiadnym konaním nebránili,

nevykonali voči nemu žiadny úkon, ktorým by mu chceli vo vytýčení hraníc zabrániť. Záporný postoj
k tomu mal otec žalovaných, ktorý vyslovil nesúhlas s vytýčenou hranicou a prezentovaným stavom v
protokole o vytýčení hraníc. Táto skutočnosť je zaznamená v protokole o vytýčení hranice. Z protokolu
tiež vyplýva, že hranica medzi pozemkami č. XXXX a č. XXX/X v obci H. geodetom vytýčená bola, boli
vytýčené lomové body hranice.

10. Na záver považuje súd za potrebné uviesť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/

XXXX).

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolanievlehote15dníodjehodoručenianaKrajskýsúdvPrešove
prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).