Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/226/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201453
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1022201453.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v právnej veci žalobcu: DÚHA, a.s., so sídlom Prievozská
4D, 821 09 Bratislava, IČO: 31 690 360, zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom
Miletičová 21, 821 09 Bratislava, IČO: 55 134 114, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: 102181791/2022 zo dňa 05.08.2022, o návrhu žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 102181791/2022 zo dňa 05.08.2022, z a m i
e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 13.10.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny

súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 18.10.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo: 102181791/2022 zo dňa 05.08.2022 (napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný podľa
ust.§74ods.4zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(ďalejlen„daňovýporiadok“)aozmeneadoplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty číslo: 100599622/2022 zo dňa 25.03.2022, ktorým
podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume XXX.XXX,XX,-€ na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie 2015. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného (ako i rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa), vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Žalobca v žalobe zároveň navrhol, aby správny súd správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa §
185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Mal za to, že v danom

prípade sú dané zákonné predpoklady na priznanie odkladného účinku tejto žalobe. V dôvodoch svojho
návrhu uviedol, že vzhľadom na predmet konania považoval žalobca za nevyhnutné, aby správny súd
z opatrnosti okamžite zasiahol proti výkonu napadnutého rozhodnutia. Argumentoval tým, že v prípade,
ak by bol nariadený okamžitý výkon rozhodnutia správcu dane a žalobca by bol prinútený uhradiť sumu
vo výške XXX.XXX,XX,-€, ktorú správca dane určil v prvostupňovom rozhodnutí, bola by bezprostredne
ohrozená podnikateľská činnosť žalobcu ako aj chod spoločnosti samej.

3. Žalobca ďalej tvrdil, že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí hromadné prepúšťanie
zamestnancov žalobcu, ktorý ich k dnešnému dňu eviduje viac ako 90. V tejto súvislosti uviedol,
že spektrum jeho podnikateľských aktivít je v stavebnej sfére rozložené po celom území Slovenskej
republiky, pričom je zamestnávateľom aj v oblastiach, kde je evidovaná vysoká miera nezamestnanosti.
Výkonom rozhodnutia by boli vyššie uvedené pracovné miesta ohrozené, keďže žalobca by okamžitým

výkonom rozhodnutia nedokázal pokryť náklady na mzdy zamestnancov ako aj svoje odvodové
povinnosti voči orgánom verejnej správy a zdravotným poisťovniam.4. V dôvodoch svojho návrhu žalobca následne argumentoval tým, že v čase hospodárskej krízy, ktorá
sa aktuálne objavuje v stavebnom sektore v aktuálnom čase, nedokáže pokryť náklady spojené s

rozhodnutím správcu dane, keďže ich nemal a nemohol predpokladať pri vypracovávaní predbežných
rozpočtov na nasledujúce obdobie, a preto okamžitým výkonom rozhodnutia správcu dane by bolo
ohrozené riadne vyplácanie miezd zamestnancov ako aj odvodov za zamestnancov.

5. Poukázal aj na tú skutočnosť, že na podnikateľských aktivitách žalobcu je závislých niekoľko

subdodávateľov, živnostníkov ako aj iných podnikateľských subjektov, ktoré by boli okamžitým
výkonom rozhodnutia správcu dane voči žalobcovi boli v ďalšom rade dotknuté. Okamžitým výkonom
rozhodnutia správcu dane by bola taktiež ohrozená aj splatnosť záväzkov žalobcu voči dodávateľom,
subdodávateľom a iným subjektom.

6. Na preukázanie vyššie uvedených tvrdení žalobca správnemu súdu predložil nasledovné dôkazy:

Prehľad zamestnancov, Analýza finančnej situácie v porovnaní výsledkov roku 2021 a stavu
hospodárenia k 31.07.2022. Porovnávacia tabuľka výsledku hospodárenia roka 2020 a 2021, Prehľad
daňových povinností, Prehľad záväzkov žalobcu splatných do 180 dní, Prehľad pohľadávok splatných
do 180 dní, Súhrnný prehľad pohľadávok a záväzkov žalobcu.

7. Pre úplnosť dodal, že správca dane postupoval obdobným spôsobom vo viacerých daňových
konaniach, kde žalobcovi vyrubil sumu v súhrne X.XXX.XXX,-€ pričom táto suma je pre žalobcu
likvidačná a výkonom rozhodnutia/rozhodnutí správcu dane, by musel žalobca vykonať drastické
opatrenia, zastaviť svoje podnikateľské aktivity, prípadne zrušiť spoločnosť.

8. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 10.01.2023, no k návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa nevyjadril.

9. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

10. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom

prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s vereným záujmom.

11. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh

podaný súčasne so správnou žalobou.

12. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení
žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP.

13. Súd má zato, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je
výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má
dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé,
že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či

finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy
je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017
vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného
účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

14. Na tomto mieste správny súd uvádza, že pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
potrebné splniť dve zákonné podmienky. Prvou podmienkou je osvedčenie následku predpokladaného v§ 185 SSP a druhou podmienkou je, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore
s verejným záujmom, pričom obe podmienky musia byť splnené kumulatívne.

15. Správny súd každý návrh, teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje
individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti. Žalobca návrh o odkladný účinok správnej
žalobe odôvodnil dôvodmi uvedenými v odsekoch 2. až 7. tohto uznesenia, pričom súd nezistil zákonný
dôvod pre jeho priznanie. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, súd zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu

subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu
vyhovujúce správnej žalobe.

16.Správnysúdprirozhodovanímusímaťnadvšetkypochybnostiosvedčené,žepriznanímodkladného
účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej
ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému

následku. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie
správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej
prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným
spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny.

17. Žalobca svoje tvrdenia v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe síce osvedčil
prehľadom zamestnancov, prehľadom záväzkov a pohľadávok žalobcu so splatnosťou 180 dní, ako
aj analýzou finančnej situácie v porovnaní výsledkov roku 2021 a stavu hospodárenia k 31.07.2022,
avšak vôbec neosvedčil aktuálny stav na bankovom účte v spojení s jeho výdavkami, stav jeho majetku

takým spôsobom, aby mal správny súd podklady, na základe ktorých by mohol posúdiť žalobcov návrh
a odôvodniť svoje rozhodnutie, t.j. či žalobcom tvrdené skutočnosti sú spôsobilé u žalobcu vyvolať
hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok.

18. Správny súd musí mať k dispozícii reálne podklady, z ktorých je možné vyhodnotiť celkovú situáciu
žalobcu tak, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Žalobcom predložené listiny podľa názoru
súdu nie sú dostatočnými prostriedkami osvedčenia možnej hrozby vzniku závažnej ujmy, značnej
hospodárskej škody, či finančnej škody, ako tvrdí žalobca. Predložené doklady len osvedčujú situáciu
žalobcu s tým, že žalobca má negatívny hospodársky výsledok, je v nepriaznivej finančnej situácii a

hospodári s účtovnou stratou.

19. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje
spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov. V prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe má povinnosť žalobca osvedčiť svoju materiálnu a finančnú situáciu tak, aby súd mal k

dispozíciitaképodklady,titulomktorýchmôžepotenciálnuexistenciuhrozbyreálneposúdiťavyhodnotiť.

20. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Zároveň zákon ako podmienku priznania odkladného
účinku správnej žalobe vyžaduje, aby následok, ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia

hrozí, dosiahol aj určitú intenzitu závažnosti. Subjektívne presvedčenie žalobcu o jeho nároku na
priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe, nemôže byť dôvodom pre vyhovenie návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ustanovenie § 185 SSP zakotvuje možnosť a nie
povinnosť správneho súdu, priznať správnej žalobe odkladný účinok za splnenia zákonných podmienok.
Rozhodnutie, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky možnosti priznať

odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu.

21. Ďalšou zákonnou podmienkou je preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku
správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto podmienku v žalobnom návrhu
vôbec nezdôvodnil a ani neosvedčil. Súd je názoru, že v preskúmavanej veci verejný záujem spočíva

najmä vo včasnom a riadnom platení daní, pričom v danom prípade žalobcovi bola uložená daňová
povinnosť z dôvodu zisteného rozdielu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku
2015 vo výške XXX.XXX,XX,- €. Vzhľadom na uvedené, súd vidí v priznaní odkladného účinku správnej
žalobe rozpor s verejným záujmom. Na tomto mieste správny súd odkazuje na nález Ústavného súduSlovenskej republiky III. ÚS 479/2017-44 „ ... verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy,
ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom
je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi,

aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je
vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov.
Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho
individuálneho prínosu. ...“

22. Správny súd uzatvára, že žalobca návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tvrdenú
hrozbu, tak ako predpokladá zákonná úprava § 185 písm. a) SSP, relevantným spôsobom neosvedčil, a
tak žalobca nepresvedčil správny súd o tom, že mu reálne hrozí značná hospodárska škoda či finančná
škoda. Zákon ako podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe vyžaduje, aby následok,
ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, dosiahol aj určitú intenzitu závažnosti.
Ustanovenie § 185 SSP zakotvuje možnosť a nie povinnosť správneho súdu, priznať správnej žalobe

odkladný účinok za splnenia zákonných predpokladov. Rozhodnutie, a teda posúdenie, či v danom
prípade boli splnené zákonné predpoklady možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho
súdu. Keďže žalobca nesplnil zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a) SSP,
správny súd v súlade s § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e/ SSP.