Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 13, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12Pc/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320208775
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2022:1320208775.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej

veci navrhovateľka: G. N. N.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom E. W. XXX/XX, S., proti povinnému: K. N., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXXXX J., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 14.07.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného k
maloletému Q. Z. N., nar. XX.XX.XXXX a plnoletému M. N., nar. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na skutočnosť,
že predmetný návrh bol zapísaný do súdneho registra P a v časti návrhu sa jedná o zvýšenie vyživovacej

povinnosti aj voči plnoletej osobe, Okresný súdu Bratislava III., uznesením sp. zn. 37P/157/2020 - 7 zo
dňa 03.09.2020 vylúčil návrh navrhovateľky G. N. N., nar. XX.XX.XXXX, v časti zvýšenia výživného na
plnoletého M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., E. XX, na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.10.2020.

2/ Súd prvej inštancie podaním zo dňa 12. 04. 2021 vyzval navrhovateľku a poučil ju, že nakoľko jej
syn M. je plnoletý, z toto dôvodu ona, ako jeho matka, nie je oprávnená takýto návrh podať, pretože

v zmysle 65 ods. 3 Zákona o rodine, aktívne legitimované na podanie návrhu je len samotné plnoleté
dieťa. Ďalej tiež, že v prípade, ak syn M.Y.E. nie je schopný samostatne sa živiť, nech si vo vlastnom
mene, čím skôr, podá voči otcovi nový návrh o výživné. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti Vás
súd po predbežnom právnom posúdení poučuje, že Váš návrh ako matky, dôvodný nie je, takáto žaloba
je zjavne nedôvodná a preto ju v zmysle § 138 CSP zoberte v celom rozsahu späť. Späťvzatie návrhu
doručte súdu v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy k sp. sn. 12Pc 18/2020.

3/ Následne súd prvej inštancie výzvou zo dňa 01.10.2021navrhovateľke oznámil, že vyššie uvedená
výzva je bola doručená dňa 16.04.2021, no v súdom stanovenej lehote sa nevyjadrila. Na základe vyššie
uvedeného ju súd opätovne vyzýva spolu aj s poukazom na zákonné ustanovenie o poriadkovej pokute.
Navrhovateľka na výzvy súdu nereagovala.

4/ Súd vo veci nariadil pojednávanie, riadne predvolaní účastníci konania sa nedostavili, svoju
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili. Súd preto vec prejednal postupom podľa § 180 CSP v

ich neprítomnosti.

5/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:6/ Návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.07.2020 sa navrhovateľka domáhala voči
povinnému otcovi zvýšenia výživného na plnoletého syna, M. N., nar. XX.XX.XXXX.

7/ Okresný súdu Bratislava III., uznesením sp. zn. 37P/157/2020 - 7 zo dňa 03.09.2020 vylúčil návrh
navrhovateľky G. N. N., nar. XX.XX.XXXX, v časti zvýšenia výživného na plnoletého M. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S., E. XX, na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
02.10.2020.

8/ Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

9/ Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta /rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.6.2010/, kde
zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby /nález Ústavného súdu SR

zo dňa16.12.2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014-27/.

10/ Súd poukazuje na to, že aby sa niekto stal stranou v spore, netreba, aby bol účastníkom hmotno-
právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom)
alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Avšak či bude

navrhovateľka v spore úspešná závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú
predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.

11/ Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

12/ Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

13/ Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľka nie je nositeľom
subjektívneho práva na to, aby mohla podniknúť právne kroky smerujúce k tomu, aby jej povinný platil
výživné, nakoľko výživné uplatnila za plnoletého syna M. N., nar. XX.XX.XXXX, nárok sa netýka jej,
ako fyzickej osoby v súvislosti s požadovaným návrhom, ktorým je súd viazaný. Aktívne legitimovaným
na podanie návrhu o výživné je v danom prípade iba plnoletý syn, ktorý nadobudnutím plnoletosti sám

rozhoduje o tom, či návrh voči otcovi na súd podá alebo nie, za predpokladu, že sú na to splnené
podmienky.

14/ Záverom súd konštatuje, že v danej veci navrhovateľka neosvedčila svoju aktívnu vecnú legitimáciu,
ktorú súd skúma ex offo, a preto súd jej návrh zamietol.

15/ O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, nakoľko žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v

dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave (§355
ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolaniemožno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces,c)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,d)

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.