Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, January 30, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/342/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817202790
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:5817202790.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Stredoslovenskej distribučnej, a. s., so sídlom
v Žiline, Pri Rajčianke 2927/8, IČO: 36 442 151, proti žalovanému L. V., bývajúcemu vo X., X.
XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Jurajom Macíkom, so sídlom Petelenova 4, Banská Bystrica, o
zaplatenie sumy 1.448,11 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.
2Csp/51/2017, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 31. marca 2021 sp. zn.

6CoCsp/24/2020, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom z 22. mája 2019 č. k. 2Csp/51/2017-88

vyhovel žalobe, a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.448,11 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne od 6. februára 2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") tak,
že žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
1.1 Vo svojom odôvodnení uviedol, že z výsluchu svedka U. M. (ďalej len „svedok") mal súd prvej
inštancie za preukázané, že neoprávnený odber elektriny žalovaným preverili pracovníci žalobkyne na

mieste samom, kde zistili, že došlo k neoprávnenému zásahu do meradla, v dôsledku čoho meradlo
nesprávne zaznamenalo spotrebu elektriny. Elektrometer nezaznamenával spotrebu elektriny, hoci boli
elektrické spotrebiče zapnuté, a ampérmeter, ktorým meral ďalší člen kontrolnej skupiny, nameral záťaž
na odbernom mieste žalovaného. Z výsluchu svedka bolo rovnako vyvrátené tvrdenie žalovaného, že sa
mu pracovníci kontrolnej skupiny nepreukázali a že neoprávnený zásah vykonali pracovníci žalobcu. Z
výsluchu svedka ďalej vyplynulo, že práve žalovaný bol voči pracovníkom kontrolnej skupiny agresívny a

nechcel ísť pustiť do domu, v dôsledku čoho musela byť privolaná policajná hliadka. Súd prvej inštancie
preto dospel k záveru, že žalovaný odoberal neoprávnene elektrickú energiu, nakoľko ju odoberal tak,
že v dôsledku neoprávneného zásahu do určeného meradla toto nesprávne zaznamenávalo spotrebu
energie.VýškuškodysúdprvejinštancievypočítalpodľaVyhláškyč.282/2012Z.z.(ďalejlen„vyhláška")
za obdobie 183 dní, pričom použil jednotkové ceny elektriny z cenníka pre distribúciu elektriny pre
domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti SSE - Distribúcia, a. s., platné a aktualizované

v roku 2015 a 2016, podľa skutočne nameraných a zadokumentovaných hodnôt, ktoré boli preukázané
výsluchomsvedkaaprotokoluokontrole.Súdprvejinštanciespolusnáhradouškodypriznalžalobkyniaj
tzv. zisťovací poplatok, ktorý žalovaný počas konania nespochybnil, len namietal jeho výšku. Vzhľadom
na vyhodnotenie žaloby ako dôvodnej sa stal dôvodným aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne
splatný od 6. februára 2016, t. j. počnúc nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry, ktorou žalobkyňa
vyúčtovala náhradu škody, a náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu

elektriny.2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalovaného rozsudkom z 31. marca 2021
sp. zn. 6CoCsp/24/2020 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 CSP.
Konštatoval, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie

veci, vec správne právne rozhodol, a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods.
2 CSP.
2.1 Primárne vo svojom odôvodnení odvolací súd zdôraznil, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi. Na námietku žalovaného, že
zistenie neoprávneného odberu elektrickej energie je možné len zo strany spoločnosti „meteorológia, s.

r. o." odvolací súd poukázal na úpravu § 31 ods. 1 písm. e/ bod 3 a § 46 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o
energetike. Z uvedených ustanovení je podľa odvolacieho súdu možné vyvodiť, že práve žalobkyňa ako
prevádzkovateľka distribučnej sústavy zodpovedá za to, že elektrina je odberaná v súlade s právnymi
predpismi, a v prípade zistenia neoprávneného odberu elektriny je potom v kompetencii žalobkyne,
aby si uplatnila voči zodpovednej osobe nárok na náhradu škody. Vo vzťahu k odvolacej námietke
žalovaného na výšku škody odvolací súd uviedol, že výška škody bola vypočítaná v súlade s vyhláškou

v zmysle meraní vykonaných dňa 20. januára 2016, čo potvrdil aj svedok. Odvolací súd podotkol,
že žalovaný vierohodnosť svedeckej výpovede žiadnymi skutočnosťami nespochybnil ani nenavrhol
vykonať ďalšie dôkazy. K námietke žalovaného o nesúlade zápisnice a zvukovej nahrávky odvolací
súd uviedol, že z právnej úpravy nevyplýva povinnosť doslovného prepisu nahrávky z pojednávania,
zápisnica sa vyhotovuje len fakultatívne a jej obsah je definovaný v § 99 ods. 1 druhá veta Civilného

sporového poriadku (ďalej „CSP"). V prípade, ak sa žalovaný cítil dotknutý nesprávnosťou obsahu
zápisnice, mohol uvedené namietať v podanom opravnom prostriedku, nakoľko jeho všeobecné tvrdenia
o nesúlade nahrávky a zápisnice nemali z hľadiska odvolacieho prieskumu rozhodnutia žiadny význam.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, a § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ") dovolanie,
ktorého prípustnosť vyvodil z § 420 písm. f/ CSP. Dovolateľ v úvode svojho dovolania zopakoval, čo bolo
obsahom rozsudku odvolacieho súdu. Následne dôvodil:
(i) v právnom vzťahu so žalobkyňou vystupoval ako spotrebiteľ, na čo konajúce súdy nebrali z

procesného hľadiska náležitý ohľad tým, že si voči nemu nesplnili rozšírenú poučovaciu povinnosť (súd
prvej inštancie priamo a odvolací súd tým, že na to následne neprihliadol), čím boli porušené jeho práva
na spravodlivý proces v postavení spotrebiteľa;
(ii) v konaní s ochranou slabšej strany má byť uplatňovaný modifikovaný prejednací princíp, a súd
má v sporoch s ochranou slabšej strany vyvíjať zvýšenú aktivitu súvisiacu s obstarávaním dôkazných

prostriedkov;
(iii) bolo na žalobkyni potrebné preukázať, že na odbernom mieste v tvrdenom období dochádzalo
k neoprávnenému odberu elektrickej energie, bez ktorého preukázania a kvantifikácie nemohol byť
preukázaný vznik škody na jej strane ani existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom
a škodou, pričom nižšie súdy naplnenie týchto atribútov pre priznanie nároku na náhradu škody de facto

prezumovali;
(iv) neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného
elektrického zariadenia, a nie za 183 dní spätne, takýto výpočet nezodpovedá právnej úprave platnej a
účinnej v čase kontroly - § 1 ods. 4 vyhlášky č. 292/2012 Z. z., v zmysle ktorej by neoprávnený odber
elektriny trval 1 deň, zodpovedá pritom nedôvodnej aplikácii predchádzajúcej (zjavne prísnejšej) právnej

úpravy podľa vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 154/2005 Z. z.;
(v) svedok pri výsluchu vyvrátil vierohodnosť údajov obsiahnutých v Protokole o zistení neoprávneného
odberu elektriny, čím je tiež náhrada škody určená nesprávne;
(vi) priznaný tzv. zisťovací poplatok považuje za svojvoľný, a čo do základu a výšky nepreskúmateľný,
s týmito poplatkami nebol nikdy oboznámený, a v prípade, ak počas konania namietal, že sú tieto

nákladyprílišvysoké,súdmaltomutotvrdeniuvspotrebiteľskomsporepripísaťvyššiumieruprieskumnej
činnosti.
3.1. V závere dovolania dovolateľ zhrnul dovolacie námietky, a poukázal na to, že žalobkyňa v
priebehu konania nepredložila súdu zmluvnú dokumentáciu medzi ňou ako dodávateľkou a ním ako
spotrebiteľom, na základe čoho súdy nemohli preskúmať uplatnený nárok v kontexte ustanovení o

ochrane spotrebiteľa, čím podľa žalovaného prišlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.
f/ CSP.4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol.
V zásadnom poukázala na argumentáciu prednesenú počas celého konania. Predložila podrobný
výpočet škody, ktorá vznikla neoprávneným odberom elektriny, a konkretizáciu položiek týkajúcich sa

nákladov na zistenie neoprávneného odberu elektriny. K námietke žalovaného ohľadom nedostatku jej
aktívnej vecnej legitimácie poukázala na to, že je držiteľkou povolenia na distribúciu elektriny v zmysle §
3 písm. b/ bod 3 zákona č. 251/2012 Z. z. na časti vymedzeného územia. Poškodeným subjektom je teda
spoločnosť SSD, a. s., ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorej neoprávneným odberom vznikla
škoda. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy SSD, a. s. fakturuje škodu priamo odberateľovi elektriny

v domácnosti, čo podľa žalobkyne potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v Prevádzkovom
poriadku spoločnosti SSD, a. s. v znení článku 8, bod 8.5. Vzhľadom na uvedené má v predmetnom
konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací [§
35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP")] po zistení, že dovolanie podala

v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§
443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP)
rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch:

6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho
stupňa,savobčianskoprávnomkonanízaručujelenvtedy,aksúsplnenévšetkyprocesnépodmienky,za
splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá

konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (napr. rozhodnutie ústavného
súdu sp. zn. I. ÚS 4/2011).

7. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním" a

dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť
dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej

správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo
na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 172/03).

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle

§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

10. Podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod

porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.12. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS
251/03).

13.Zhľadiskaprípustnostidovolaniavzmysleustanovenia§420CSPniejevýznamnýsubjektívnynázor

dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je
výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

14. Dovolateľ (právne zastúpený) dovolaním výslovne uplatňuje dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/
CSP, zhrňujúc pritom dovolaciu argumentáciu (bod 3.) do konštatovania, že nižšie súdy nesprávne
uzavreli otázku preukázanosti žalobkyňou tvrdenej a žalobou uplatnenej pohľadávky čo do základu a

výšky a následne nesprávne posúdili jeho status tým, že v skutočnosti s ním opomenuli konať ako so
slabšou stranou civilného procesného konania, čím v kontexte na ďalšie procesné postupy, súd prvej
inštancie a v nadväznosti na to potom aj odvolací súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci s následkom nesprávneho procesného postupu mu znemožnili ako strane sporu, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Z odvolania žalovaného vyplýva namietanie: (i) nesúladu zápisnice z pojednávania prvoinštančného
súdu zo dňa 22.5.2019 so zvukovým záznamom, (ii) odmietnutia prvoinštančným súdom vykonať
žalovaným navrhované dôkazy - predloženie smernice o tom, že svedok M. nebol kompetentný vykonať
zistenie neoprávneného odberu elektrickej energie, ktoré oprávnenie má spoločnosť meteorológia s.

r. o. a faktúry o poslednom odbere vystavenej mu žalobkyňou, (iii) nesprávnosti nameraných hodnôt
svedkom M., (iv) neprítomnosti žalovaného pri manipulácii s elektromerom, ktorú umožňuje metodika
spoločnosti meteorológie s. r. o., z čoho vyplýva, že išlo o jednostranný úkon žalobkyne, (v) zavádzania
súdu žalobkyňou, ktorá nevie škodu dodnes vyčísliť.

16. Najvyšší súd nemohol ponechať bez povšimnutia, že dovolateľom namietané vady zmätočnosti (bod
3.) neboli žalovaným namietané v odvolacom konaní (bod 15.).

17. Dovolací súd pritom zdôrazňuje, že z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho
konania o dovolaní vyplýva, že dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú,

rovnakoakovšetkydovolacienávrhyužvodvolacomkonaní.Úlohoudovolaciehosúdujepotomposúdiť,
či tieto argumenty a návrhy odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver.
Povedané inými slovami, nedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré
mohol (a mal) dovolateľ uplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu
súdu. Takto by totiž nastala celkom absurdná situácia, kedy by najvyšší súd preskúmaval rozsudok

odvolacieho súdu (teda jeho „zákonnú správnosť a spravodlivosť"), hoci by však tento odvolací súd
nemal žiaden dôvod, pre ktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola
známa (zrejmá), pretože ju dovolateľ nepoužil a „vyčkal" by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom.
Inakpovedané,dovolanienemôžepredstavovaťnástrojnaobchádzanie(hociajneúmyselné)povinnosti
vyčerpania riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen

formálne, ale aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie
prípustnosti opravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.

18. V tomto prípade ide totiž o kontradiktórne sporové konanie, v ktorom platí zásada, že práva patria
bdelým (vigilantibus iura scripta sunt). Ak potom žalovaný dovolaciu námietku, zakladajúcu prípustnosť

a dôvodnosť dovolania, neuplatnil v odvolacom konaní - hoci mu bola známa - v rámci ochrany svojich
práv, nemôže ju dovolací súd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario),
lebo inak by fakticky preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie namiesto odvolacieho súdu, ktorý však
na to nedostal príležitosť.

19. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že dovolateľ môže urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho
konania len také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu urobiť mohol, a tak poskytol príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť.20. V podstate obdobne postupuje vo svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry vyplýva, že ak
sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom
argumentáciu, ktorú mohol predniesť, ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd

na jej posúdenie nemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne (II. ÚS 70/2017).

21. Najvyšší súd pritom podotýka, že i pri zdôraznení postavenia spotrebiteľa ako slabšej strany v spore,
je potrebné mať na zreteli, že aj napriek tomu, že v sporoch s ochranou slabšej strany môže súd aj bez
návrhu zaobstarať a vykonať aj taký dôkaz, ktorý slabšia strana nenavrhovala, neznamená to zároveň

povinnosť súdu vykonať každý do úvahy prichádzajúci dôkaz, pretože stále platí, že súd rozhoduje, ktorý
z dôkazov vykoná (porov. § 185 ods. 1 CSP) a či ide o taký dôkaz, ktorého vykonanie je nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci (porov. § 311 a § 319 CSP). Súd v sporoch s ochranou slabšej strany vyvíja
zvýšenú aktivitu súvisiacu s obstarávaním dôkazných prostriedkov až v prípade, keď to je nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci samej (pričom rozhodnutie vo veci samej zároveň neznamená aj rozhodnutie v
prospech slabšej strany). Ak ale súdu postačia na meritórne rozhodnutie tvrdenia strán a dôkazy získané

z dôkazných prostriedkov, ktoré súdu strany predložili, súd nie je povinný obstarávať ďalšie dôkazné
prostriedky, ale rozhodne na základe takto zisteného skutkového stavu.

22. Uvedený vyšetrovací princíp v sporoch s ochranou slabšej strany, ktorý je zvýraznením princípu
rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces, bol do Civilného sporového poriadku zakotvený

predovšetkým v tej súvislosti, že slabšia strana v mnohých prípadoch nemá objektívnu možnosť prístupu
k dôkazným prostriedkom a nedisponuje dostatkom informácií, na základe ktorých by mohla bez
pochybností preukázať svoje tvrdenia, ktorými sa domáha ochrany svojich práv a právnom chránených
záujmov v súdnom konaní. Uvedené nemožno vykladať tak, že súd je povinný aktívne vyhľadávať
dôkazy až dovtedy, kým sa mu nepodarí preukázať dôvodnosť obrany slabšej strany (resp. jej žaloby,

pokiaľ by bola v postavení žalujúceho subjektu) a rozhodnúť v jej prospech, alebo aby slabšia strana
v spore celkom rezignovala vo svojej dôkaznej povinnosti a vedenie všetkého dokazovania vo svoj
prospech ponechala na súd, pretože aj v sporoch s ochranou slabšej strany sa uplatní zásada bdelým
patria práva, ktorá je už ustálenou zásadou rozvíjanou v pomeroch moderného právneho štátu, ktorý
subjekty právnych vzťahov poníma ako emancipovaných jedincov, ktorí sa musia aktívne pričiniť o to,

aby ich práva boli rešpektované a chránené, a nie sa spoliehať na ochranársku ruku paternalistického
štátu.

23. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou
osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa

§ 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími
dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.

24. Najvyšší súd preto (bez zaoberania sa dovolacími námietkami) odmietol dovolanie žalovaného podľa
§ 447 písm. f/ CSP.

25. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.