Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2023

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/117/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522010501
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2023:3522010501.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudca Mgr. Ján Odnoga, v trestnej veci obžalovaného M.

G.M., T.. XX.XX.XXXX D. U., stíhaného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1,
ods. 4 písm. b), písm. c), ods. 6 písm. b), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b),
písm. j) Trestného zákona sčasti samostatne a sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 2.3.2023 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: M. G., T.. XX.XX.XXXX D. U., trvale bytom T. I. T. D., T. G. XX/XX, t. č vo výkone väzby
v ÚVTOS a ÚVV Ilava,

j e v i n n ý, ž e

obžalovaný M. G. od presne nezistenej doby v roku 2020 do 11.00 hod. dňa 30.06.2022, od doposiaľ
nestotožnenej osoby na území Českej republiky opakovane neoprávnene nakupoval sušené rastliny
rodu Cannabis (konopa), ktorú na územie Slovenskej republiky doviezol minimálne desaťkrát na
osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot 508, EČ: T. a ktoré následne prechovával bez povolenia

do dňa 30.6.2022 do 13:00 v byte na 1 poschodí domu č. XX na T. G. D. T. I. T. D., kedy mu bolo zaistené:

- plastové vrecko s obsahom sušeného konope s hmotnosťou 296,08 mg a s priemernou koncentráciou
tetrahydrokanabinolu (THC) 18,4 % hmotnostného, pričom uvedené množstvo, obsahujúce 54479 mg
THC, možno považovať za najmenej 1.816 bežných jednotlivých dávok drogy,
- plastové vrecko s obsahom sušeného konope s hmotnosťou 9,037 g a s priemernou koncentráciou
tetrahydrokanabinolu (THC) 10,8 % hmotnostného, pričom uvedené množstvo, obsahujúce 976 mg

THC, možno považovať za najmenej 33 bežných jednotlivých dávok drogy,
- plastové vrecko s obsahom sušeného konope s hmotnosťou 7,203 g a s priemernou koncentráciou
tetrahydrokanabinolu (THC) 13,4 % hmotnostného, pričom uvedené množstvo, obsahujúce 965 mg
THC, možno považovať za najmenej 32 bežných jednotlivých dávok drogy,
- plastové vrecko s obsahom sušeného konope s hmotnosťou 14,96 g a s priemernou koncentráciou
tetrahydrokanabinolu (THC) 10,1 °/0 hmotnostného, pričom uvedené množstvo, obsahujúce 1511 mg
THC, možno považovať za najmenej 50 bežných jednotlivých dávok drogy

- plastové vrecko s obsahom sušeného konope s hmotnosťou 3,336 g a s priemernou koncentráciou
tetrahydrokanabinolu(THC)11,5%hmotnostného,pričomuvedenémnožstvo,obsahujúce384mgTHC,
možno považovať ž a najmenej 13 bežných jednotlivých dávok drogy,
- plastové vrecko s obsahom sušeného konope s hmotnosťou 0,267 g a s priemernou koncentráciou
tetrahydrokanabinolu (THC) 9,4 % hmotnostného, pričom uvedené množstvo, obsahujúce 25 mg THC,
možno považovať za najmenej 1 bežnú jednotlivú dávku drogy
a do dňa 30.6.2022 do 15:30 v osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot 508, VIN:

VF38DRHF8AL030246, EČ: NM049CC, čiernej metalízy, kedy dobrovoľne vydal sklenenú fľašu s
obsahom sušeného konope s hmotnosťou 0,823 g a s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu(THC) 17,2 % hmotnostného, pričom uvedené množstvo, obsahujúce 142 mg THC, možno považovať
za najmenej 5 bežných jednotlivých dávok drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku
užívateľa,

pričom uvedené sušené konope v hodnote minimálne 3317,06 eur, mal obžalovaný pre vlastnú potrebu,
ale najmä za účelom predaja jeho konzumentom, kedy po predchádzajúcom telefonickom dohovore,
dohovore prostredníctvom mobilnej aplikácie messenger, na rôznych miestach v okrese Nové Mesto
nad Váhom, najmä na Námestí Slobody v Novom Meste nad Váhom predával osobám:

- I. T. predával konopu približne od leta 2020, v časovom rozmedzí 1 až 2 krát za dva týždne v množstve
za 30 až 100 eur za jeden nákup s tým, že jedna dávka bola v cene 10 eur, pričom naposledy mu predal
dňa 14.06.2022 v hodnote za 40 eur,

- S. C. predával konopu približne od začiatku roku 2020, v časovom rozmedzí 1 krát za dva týždne v

množstve po 2 dávky s tým že jedna dávka bola v cene za 10 eur, pričom naposledy mu predal približne
dňa 17.06 2022 v hodnote za 10 eur a celkovo mu predal v hodnote minimálne 1.500 eur,

- F. B. predával konopu od leta 2021, v časovom rozmedzí 1 krát za mesiac po 1 dávke za 10 eur, pričom
naposledy mu predal koncom apríla 2022 za 10 eur a celkovo mu predal v hodnote cca 120 eur,

- C. Y. predával konopu v Novom Meste nad Váhom približne od jesene 2021 do mája 2022, pričom
celkovo mu predal približne 8 krát, v množstve za 10 až 20 eur za jeden nákup a celkovo mu takto predal
konopu v hodnote minimálne 100 eur,

a súčasne obžalovaný M. G. Z. D. C. po predchádzajúcej spoločnej dohode, zaslali v prvej
polovici mesiaca december 2021 najmenej dvakrát rastliny rodu Cannabis prostredníctvom prepravnej
spoločnosti Packeta Slovakia s.r.o. S. C., ktorý komunikoval ohľadom predaja s D. C. a ktorý posielal
na jej účet peniaze, pričom dňa 17.12.2021 o 08.31 hod. v Novom Meste nad Váhom, v predajni
Drogéria - V. U., Ul. Weisseho 9, dala D. C. prostredníctvom prepravnej spoločnosti do prepravy balík

pod č. XXXXXXXXXX, ktorý bol adresovaný fiktívnemu príjemcovi s telefónnym číslom XXXX XXX XXX,
ktorého užívateľom je S. C. a ktorý bol aj skutočným príjemcom balíka, pričom balík bol zaistený a
obsahoval:
- plastové vrecko so sušeným konope s hmotnosťou 365,3 g s priemerným zastúpením
tetrahydrokanabinolu (THC) 16 % hmotnostných, pričom uvedené množstvo obsahujúce 58448 mg THC

možno považovať za najmenej 1.948 bežných jednotlivých dávok drogy,
- plastové vrecko so sušeným konope s hmotnosťou 159,3 g s priemerným zastúpením
tetrahydrokanabinolu (THC) 16,2 % hmotnostných, pričom uvedené množstvo obsahujúce 25807 mg
THC možno považovať za najmenej 860 bežných jednotlivých dávok drogy,
- plastové vrecko so sušeným konope s hmotnosťou 112,4 g s priemerným zastúpením

tetrahydrokanabinolu (THC) 17,1 % hmotnostných, pričom uvedené množstvo obsahujúce 19220 mg
THC možno považovať za najmenej 641 bežných jednotlivých dávok drogy,
- plastové vrecko so sušeným konope s hmotnosťou 23,8 g s priemerným zastúpením
tetrahydrokanabinolu(THC)14,5%hmotnostných,pričomuvedenémnožstvoobsahujúce3451mgTHC
možno považovať za najmenej 115 bežných jednotlivých dávok drogy,

- plastové vrecko so sušeným konope s hmotnosťou 112,8 g s priemerným zastúpením
tetrahydrokanabinolu (THC) 16,2 °/0 hmotnostných, pričom uvedené množstvo obsahujúce 18274 mg
THC možno považovať za najmenej 609 bežných jednotlivých dávok drogy,
- plastové vrecko so sušeným konope s hmotnosťou 110,8 g s priemerným zastúpením
tetrahydrokanabinolu (THC) 14,9 % hmotnostných, pričom uvedené množstvo obsahujúce 16509 mg

THC možno považovať za najmenej 550 bežných jednotlivých dávok drogy,
- plastové vrecko so sušeným konope s hmotnosťou 96,7 g s priemerným zastúpením
tetrahydrokanabinolu (THC) 17,3 % hmotnostných, pričom uvedené množstvo obsahujúce 16729 mg
THC možno považovať za najmenej 558 bežných jednotlivých dávok drogy, ktoré sú spôsobilé po
aplikovaní ovplyvniť psychiku človeka,

za čo bola S. C. zaslaná peňažná hotovosť dňa 13.12.2021 vo výške 2.000,- eur a dňa 14.12.2021 vo
výške 1.500,- eur na účet D. C., napriek tomu, že odborným vyjadrením bola určená hodnota zaisteného
skutočného materiálu rodu Cannabis na 9.811,- Eur,pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných
látok,

a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle zákona č. 136/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny
psychotropných látok,

t e d a

obžalovaný M. G.
neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú a omamnú látku z rastliny rodu konopa,
neoprávnene doviezol, dal prepraviť, kúpil a predal psychotropnú a omamnú látku, čin spáchal

závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách a vo väčšom rozsahu sčasti
samostatne a sčasti formou spolupáchateľstva,

č í m s p á c h a l

obžalovaný M. G.
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. b), písm. c), ods. 6
písm. b), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona sčasti
samostatne a sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm. l),
n) Trestného zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia..

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d
á ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto preukazovať,
b) osobne sa hlásiť jedenkrát v kalendárnom mesiaci u probačného a mediačného úradníka Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom

c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci:
-1 ks kniha s vyrezaným stredom
-1 ks sklenená fajka so stopami po THC

-1 ks mobilný telefón zn. iPhone XR, čiernej farby + 1ks SIM karta s telefónnym číslom XXXX XXX XXX

Podľa § 83 ods. 1 písm. d) Trestného zákona sa návrh Krajskej prokuratúry v Trenčíne na zhabanie
veci: osobného motorového vozidla zn. Peugeot ev. č. T., VIN: D., čiernej metalízy spolu s kľúčom a
osvedčením o evidencii vozidla (časť I a II) z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne podal dňa 16.11.2022 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. 1Kv
12/22/3300 zo dňa 14.11.2022 na obžalovaného M. G., T.. XX.XX.XXXX D. U., stíhaného pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. b), písm. c), ods. 6 písm. b), písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona sčasti samostatne a sčasti
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom
skutkovom základe ako je uvedené vo výroku rozsudku. Obžaloba smerovala aj proti obžalovanej D.
C., stíhanej pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. b), písm. c), ods.
6 písm. d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Obžalovaný M. G. ako aj obžalovaná D. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.1.2023 na
Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods.
1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásili podľa § 257 ods. 1

písm. b/ Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchania skutkov uvedeného v obžalobe. Následne preto
samosudca postupoval podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovaným kládol otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obaja obžalovaní
Odpovedali zhodne :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

odpoveď obžalovaných : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaných : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu

odpoveď obžalovaných : áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,
odpoveď obžalovaných : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovaných : áno

Nakoľko obaja obžalovaní odpovedali na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti
o pravdivosti ich priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaných o vine podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že
dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom

o treste a ochranného opatrenia. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo
spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. b), písm. c),
ods. 6 písm. b), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona
sčasti samostatne a sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný

svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty daného obzvlášť závažného zločinu.

Trestnú vec obžalovanej D. C. po prijatí vyhlásenia o vine súd uznesením zo dňa 1.3.2023 vylúčil na
samostatné konanie. Z toho dôvodu súd v tejto veci rozhodoval iba o vine a treste u obžalovaného a tiež
o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia, zhabania veci zúčastnenej osobe, G. G..

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal vo vzťahu k obžalovanému dokazovanie iba výsluchom
obžalovaného k jeho osobe, prečítaním psychiatrického znaleckého posudku I.. K. k osobe
obžalovaného, zápisníc o prehliadkach s fotodokumentáciou a v súlade s ustanovením § 269 prečítal
ďalšie listinné dôkazy tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní. Tiež vypočul zúčastnenú

osobu, G. G. k návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia - zhabania motorového vozidla.

Obžalovaný M. G. pri výsluchu k svojej osobe na hlavnom pojednávaní uviedol, že problémy začal mať
po smrti otca, začal užívať marihuanu, čo mu pomáhalo, nie je na to hrdý. Teraz po pobyte v Ilave už
nemá chuť na marihuanu. Prestal fajčiť a začal cvičiť. Marihuana bola chyba v jeho živote. Posledné

skoro dva roky pracoval brigádne ako kominár. Predtým pracoval v rôznych firmách od 18 rokov. Snažil
sa s marihuanou aj skončiť ale nešlo to. Pri predaji marihuany mal tak 200-250 eur mesačne zisku, bola
to chyba, vtedy mu to prerástlo cez hlavu. Ľutuje to. Zničilo mu to celý život, marihuanu už nechce vidieť.G. G., zúčastnená osoba, pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetné motorové vozidlo
zn. Peugeot ev. č. T., VIN: D., čiernej metalízy nadobudol dedením po otcovej smrti, keď mal ešte 13
rokov, nemohol ho ešte vtedy užívať. Auto požičiaval bratovi - obžalovanému, ktorý mu hovoril, že s ním

chodí do práce, na ryby bolo to asi od roku 2016. Vozidlo nepoužíval pretože nemal vodičský preukaz.
Akurát si ide spraviť vodičské oprávnenie. Nepožičiaval ho nikomu inému, nevie o tom, že by na aute
jazdil aj niekto iný. O auto sa staral spolu s bratom. Vysával ho, umýval, upratoval. Nesúhlasí s návrhom
na zhabanie auta, je to nezmysel, keby vedel, na čo ho jeho brat používa (na nákup drog), nikdy by
mu ho nepožičal. Je študentom 4. ročníka gymnázia, chce ísť študovať na právnickú fakultu. S bratom

nebýval od obdobia uvedeného v skutku od roku 2020 v spoločnej domácnosti, s bratom sa stretával,
nevedel, že užíva marihuanu. Nevedel ani, že auto používa na účel súvisiaci s trestnou činnosťou. Keby
to vedel, auto by mu nikdy nepožičal. Auto plánuje predať, malo by sa jednať o cenu cca 6.000 eur.
Majú ešte jedno auto v rodine.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný tam má jeden starší záznam, avšak sa na neho hľadí

ako keby nebol odsúdený.
Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný spáchal 3
priestupky na úseku dopravy nižšej závažnosti.
Z ÚVV Ilava je obžalovaný hodnotený kladne. Voči Novému Mestu nad Váhom nemá obžalovaný žiadne
podĺžnosti, jeho správanie nebolo riešené komisiou pre bezpečnosť a verejný poriadok.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od

toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri

objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť

trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

Podľa § 83 ods. 1 Trestného zákona ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 60 ods. 1,

súd uloží zhabanie veci, ak a) patrí osobe, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť, b) patrí páchateľovi, od
ktorého potrestania súd upustil, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo
páchateľovi,vočiktorémubolotrestnéstíhaniepodmienečnezastavené,alebopáchateľovi,vočiktorému
bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu schválenia zmieru, c) nepatrí páchateľovi a je výnosom ztrestnej činnosti, d) nepatrí páchateľovi a bola určená alebo použitá na spáchanie trestného činu, e)
ide o tovar bez kontrolných známok alebo bez iných kontrolných technických opatrení vyžadovaných
všeobecne záväzným právnym predpisom na jeho označenie na daňové účely, f) okolnosti prípadu

odôvodňujú predpoklad, že vec by mohla byť zdrojom financovania terorizmu, alebo g) to vyžaduje
bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem.

Podľa§48ods.3písm.b)Trestnéhozákonadoústavunavýkontrestusmaximálnymstupňomstráženia

zaradí súd
b) páchateľa obzvlášť závažného zločinu.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného
stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť
trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia

budejehonápravalepšiezaručená.Taktomôžedoústavunavýkontrestuminimálnehostupňastráženia
zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkonetrestuzaúmyselnýprečin.Nemôževšakdoústavunavýkontrestusminimálnymalebostredným
stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo
páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť

rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na
spáchanie trestného činu.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za
obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 77 Trestného zákona odsúdený, ktorému súd uložil ochranný dohľad, je po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody povinný a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie

aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta
bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.

Podľa § 83 ods. 1 Trestného zákona ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 60 ods. 1,
súd uloží zhabanie veci, ak a) patrí osobe, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť, b) patrí páchateľovi, od
ktorého potrestania súd upustil, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo
páchateľovi,vočiktorémubolotrestnéstíhaniepodmienečnezastavené,alebopáchateľovi,vočiktorému
bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu schválenia zmieru, c) nepatrí páchateľovi a je výnosom z

trestnej činnosti, d) nepatrí páchateľovi a bola určená alebo použitá na spáchanie trestného činu, e)
ide o tovar bez kontrolných známok alebo bez iných kontrolných technických opatrení vyžadovaných
všeobecne záväzným právnym predpisom na jeho označenie na daňové účely, f) okolnosti prípadu
odôvodňujú predpoklad, že vec by mohla byť zdrojom financovania terorizmu, alebo g) to vyžaduje
bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom

spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného

určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností

a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a

výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému ako druh trestu trest odňatia slobody
a to pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd
u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa
obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval. Tiež zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa

§ 36 písm. n) Trestného zákona, že obžalovaný svojím vyhlásením o vine napomáhal súdu, kedy
vyhlásenímovineprispelkhospodárnostikonaniaatiežneodvolateľneprijalvšetkynásledkypriznaniaa
tobeztoho,žebybolakýmkoľvekspôsobompredznamenanývýrokotreste.Vtejtosúvislostijepotrebné
uviesť, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti už aj v prípravnom konaní a to nielen
vo vzťahu k svojej trestnej činnosti ale aj spolupracoval v inej trestnej činnosti o čom svedčí aj úradný

záznam o jeho napomáhaní zaznamenaný vyšetrovateľom vo vyšetrovacom spise. U obžalovaného
súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Obžalovaného súd odsúdil za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. b),
písm. c), ods. 6 písm. b), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného

zákona sčasti samostatne a sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, kde je
trestná sadzba v ods. 6 v rozmedzí od 10 do 15 rokov. Vzhľadom k tomu, že v prípade obžalovaného
prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 2:0, znižovala sa horná hranica
trestnej sadzby o jednu tretinu postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona, z ktorého dôvodu konečná
trestná sadzba predstavovala rozsah 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace.

Súd pri konečnom rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody, ktorý druh trest musel súd obligatórne
v prípade obžalovaného za spáchaný obzvlášť závažný zločin ukladať v zmysle § 34 ods. 6 Trestného
zákona, prihliadol aj na samotný postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu, teda, že sa k
spáchaniu priznal, trestný čin úprimne oľutoval a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je
vinný a spolupracoval nielen pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti ale aj trestnej činnosti iných

osôb. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo podľa názoru súdu pripadal do úvahy postup podľa
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam v zmysle stanoviska Najvyššie súdu
SR uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov č. 5/2017 (č. 44), z ktorého dôvodu súd
uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod zákonom určenú dolnú hranicu trestnej sadzby, keďžeobžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o výške uloženého trestu. Naviac u obžalovaného, hoci
bola zistená závislosť na marihuane, nie je takej závažnosti, že by mu znalkyňa navrhovala uloženie

ochranného protitoxikomanického liečenia, pričom jeho pobyt na slobode zo psychiatrického hľadiska
nie je pre spoločnosť nebezpečný. Obžalovaný pred vzatím do väzby pracoval, pričom hoci mal aj príjem
z predaja drog, tento nebol jeho živobytím ale iba akýmsi privyrobením, čo obžalovaný počas celého
konania ľutoval. Tiež nemožno odhliadnuť od toho, že obžalovaný začal s drogami, najskôr s fajčením
marihuany po smrti blízkej osoby v rodine, čo mu pomáhalo sa s touto tragickou skutočnosťou zmieriť.

Zo súčasného postoja obžalovaného, ktorý je vo väzbe podľa názoru súdu možno uveriteľne zaujať
predpoklad, že obžalovaný skutočne chce zmeniť svoj životný štýl posledného roka a pol pred vzatím do
väzby a podľa názoru súdu je u neho predpoklad, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život.
Z vyššie uvedených dôvodov súd obžalovanému mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej
sadzby až o celú tretinu na 6 rokov a 8 mesiacov. Podľa názoru súdu zároveň takto uložený trest
dostatočne napĺňa samotnú funkciu trestu, ktorou je ochrana spoločnosti ako aj individuálna a generálna

prevencia.
Súd preskúmal aj možnosti mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, avšak
nezistil také výnimočné okolnosti, resp. pomery na strane obžalovaného alebo okolnosti prípadu, ktoré
by svedčili o možnosti znižovať trest pod dolnú hranicu podľa tohto ustanovenia trestného zákona.
Hoci obžalovaného súd odsúdil za spáchanie obzvlášť závažného zločinu, kedy v zásade prichádza

do úvahy podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu s
maximálnym stupňom stráženia, súd mal za to, že vzhľadom na jeho postoj k trestnej činnosti, priznanie,
oľutovanie, spoluprácu a skutočnosť, že doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, jeho náprava
bude najlepšie zavŕšená zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, preto
ho súd za použitia § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci:
-1 ks kniha s vyrezaným stredom
-1 ks sklenená fajka so stopami po THC
-1 ks mobilný telefón zn. iPhone XR, čiernej farby + 1ks SIM karta s telefónnym číslom XXXX XXX XXX
, nakoľko išlo o veci patriace obžalovanému a išlo o veci použité na spáchanie trestného činu.

Pretože súd obžalovaného odsúdil zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, obligatórne mu podľa § 76
ods. 1 Trestného zákona a 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad na dolnej hranici v trvaní
jeden rok, pričom súd rozhodol, že obžalovaný podľa § 77 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného
zákona bude povinne po prepustení z výkonu trestu odňatia a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe

a zdrojoch svojej obživy a tieto preukazovať, b) osobne sa hlásiť jedenkrát v kalendárnom mesiaci u
probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom c) vopred oznamovať
vzdialenie sa z miesta bydliska.

Súd sa nestotožnil s návrhom prokurátora na uloženie ochranného opatrenia zhabania veci: osobného

motorového vozidla zn. Peugeot ev. č. T., VIN: D., čiernej metalízy spolu s kľúčom a osvedčením o
evidencii vozidla (časť I a II) podľa § 83 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Na prvý pohľad by sa v
zásade mohlo javiť splnenie podmienok na takéto rozhodnutie, keďže nepochybne ide o vec, ktorá
nepatrila obžalovanému, ale bola použitá na spáchanie trestného činu. Nie je sporné, že si obžalovaný
na tomto vozidle chodil zadovažovať drogy do Českej republiky. Na druhej strane podľa názoru súdu nie

je možné vychádzať len výlučne z gramatického výkladu tohto ustanovenia, ale je potrebné vnímať aj
jeho podstatu a význam, teda to, prečo zákonodarca vôbec novelizoval trestný zákon týmto spôsobom.
Nie je sporné, že toto ustanovenie je relatívne novým ustanovením po opakovaných novelách trestného
zákona. Nie je sporné ani to, že účelom ukladania ochranných opatrení je jednať zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred nebezpečnými predmetmi a inými vecami, ktoré nemôžu byť predmetom prepadnutia,

ale aj zabezpečiť, aby výnosy z trestnej činnosti mohli byť postihované v prípadoch, kedy tieto výnosy, či
už hnuteľné alebo nehnuteľné veci či iné hodnoty nepatria obžalovanému. Ustanovenie § 83 ods. 1 písm.
d) Trestného zákona bolo zavedené do trestného zákona na základe zákona o zaistení majetku, účinné
od 1.1.2021, pričom táto zmena trestného zákona súvisela so zavedením novej legálnej definície výnosu
ztrestnejčinnostipodľa§130ods.9Trestnéhozákona.TátozmenabolareakciounahodnotenieVýboru

expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovanie terorizmu (Moneyval).
Bolo nevyhnutné zabezpečiť také zákonné opatrenia, ktoré dovtedy v trestnom zákone chýbali, aby bolo
možné postihnúť aj veci pochádzajúce z trestnej činnosti, prípadne získané trestnou činnosťou alebo
peniazmi z trestnej činnosti a to najmä pri častých prevodoch, resp. zbavovania sa majetku páchateľova ich častým prevádzaním na iné osoby. O uvedené však v tomto prípade podľa názoru súdu nejde a
preto nie sú splnené ani podmienky na uloženie tohto ochranného opatrenia vo vzťahu k zúčastnenej
osobe G. G.. V tejto veci nebolo sporné, že G. G., brat obžalovaného, nadobudol predmetné motorového

vozidlo dávno pred začatím páchania trestnej činnosti obžalovaným a to na základe právneho titulu
- dedenia po svojom otcovi. Keďže nemal 18 rokov a ani vodičský preukaz, v dobrej viere požičiaval
vozidlo svojmu bratovi v domnienke, že ho brat využíva na účel, ktorý uviedol, vozenie sa do práce. G.
G. nemal žiadnu vedomosť o užívaní, zadovažovaní, či predaji drog svojho brata. Keby to vedel, auto
by nepožičal. V rozhodnej dobe páchania trestnej činnosti dokonca nebýval ani v spoločnej domácnosti

s obžalovaným. V prípade osoby G. G.Á. sa jedná o študenta gymnázia, ktorý chce ďalej študovať na
vysokej škole, pričom vozidlo plánuje predať. Finančné prostriedky mu nepochybne môžu pomôcť pri
financovaní štúdia na vysokej škole. Tiež je potrebné uviesť, že v prípade auta nejde o žiadny špeciálny
predmet spôsobilý dosiahnuť spáchanie trestnej činnosti ale o bežný nahraditeľný dopravný prostriedok.
Takto zistené okolnosti a skutočnosti podľa názoru súdu svedčia o nenaplnení podmienok a zmyslu
zákona na uloženie ochranného opatrenia - zhabania veci podľa § 83 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Skutočnosť,žepripoužitítohtoustanoveniajepotrebnénevnímaťlenvýlučnegramatickývýkladzákona,
ale aj jeho zmysel a podstatu vyplýva aj z toho, že striktným gramatickým výkladom by sa pri hraničnej
situácii mohlo dospieť k záveru, že je potrebné uložiť zhabanie veci - vozidla použitého na spáchanie
trestnej činnosti, ktoré by ale napríklad patrilo leasingovej spoločnosti, požičovni áut, prípadne by bolo
kradnuté, pretože aj vtedy by boli formálne naplnené podmienky ustanovenia § 83 ods. 1 písm. d)

Trestného zákona, avšak aplikácia tohto ustanovenia by podľa názoru súdu bola absurdná. Pri aplikácii
každého ustanovenia zákona je nevyhnutné prihliadať na jeho podstatu, význam a zmysel.

Z takto uvedených dôvodov súd návrh prokuratúry na uloženie ochranného opatrenia - zhabania veci
ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.