Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 22, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719201239
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6719201239.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu I. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom H.,
U. XXD, t. č. ÚVTOS, zastúpeného Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Bajkalská 31, IČO: 36 868 221, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky, Bratislava, Štúrova 2, za ktorú koná na základe poverenia JUDr.
Jozef Gajdoš, prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene, Trhová 7, Zvolen v konaní o náhradu škody, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 6C/7/2019 - 451 zo dňa 15. 02. 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e..

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 26. 11. 2018 domáhal zaplatenia z náhrady škody v sume 2.465,- EUR a
náhrady nemajetkovej ujmy v sume 3.300 EUR spolu s úrokom z omeškania.

2.1. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/7/2019 - 268 zo dňa 07. 11. 2019, v znení opravného
uznesenia č. k. 6C/7/2019 - 298 zo dňa 28. 01. 2020 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
titulom náhrady škody sumu 2.465,- EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 16. 08. 2018 do

zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2.2. Priznaná náhrada škody 2.465,- EUR s príslušenstvom pozostávala z trov obhajoby, ktoré
žalobca uhradil advokátovi v trestnom konaní, ktoré bolo proti žalobcovi vedené na základe uznesenia
Okresného riaditeľstva PZ SR vo Zvolene ČVS: ORP-506/1-VYS-Zv-2014 zo dňa 11. 06. 2015 pre
trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona a na základe uznesenia Okresného
riaditeľstva PZ SR vo Zvolene ČVS: ORP-660/1-VYS-Zv-2014 zo dňa 11. 06. 2015 pre trestný čin
ohovárania podľa § 373 Trestného zákona. Trestné konania boli spojené na spoločné konanie

uznesením ČVS: ORP-506/1-VYS-Zv-2014 zo dňa 15. 07. 2015. Prokurátor Okresnej prokuratúry vo
Zvolene podal dňa 26. 04. 2016 obžalobu, o ktorej rozhodol Okresný súd Zvolen rozsudkom sp. zn.
1T/59/2017 zo dňa 10. 05. 2017 tak, že žalobcu v celom rozsahu podľa § 285 písm. b) Trestného
poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože skutok, pre ktorý sa trestné konanie viedlo, nie je trestným
činom. Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 5To/93/2017 zo dňa 06. 03. 2018 odvolanie
prokurátoraaodvolanie poškodených N..B.X.aD.R.protioslobodzujúcemurozsudkuvcelomrozsahu
zamietol.

2.3. Opodstatnenosť žaloby bola daná tým, že trestné stíhanie žalobcu skončilo oslobodzujúcim
rozsudkom. Trestné stíhanie bolo vedené proti osobe, ktorá sa za nevinnú po celý čas trestného
stíhania považovala a nevinná aj bola. V takom prípade je štát povinný reparovať poškodenému
náklady spôsobené trestným stíhaním a nahradiť preukázanú škodu. Nárok na náhradu skutočnej škodybol preukázaný ako trovy obhajoby v trestnom konaní, ktoré žalobca uhradil. Žalovaná výšku škody
nenamietala.

3.1. V časti žalovanej nemajetkovej ujmy žalobca za každý mesiac trestného stíhania uplatnil sumu 100
EUR, spolu v sume 3.300 EUR s odôvodnením, že trestné stíhanie hlboko zasiahlo do jeho súkromia,
občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a jeho základných práv a slobôd, keď počas rokov 2015 - 2018 bola
žalobca nútený žiť s vedomím, že z dôvodu trestného stíhania je negatívne vnímaný vo svojom okolí a
jeho najbližšia rodina bola v strachu a obavách ako konečné rozhodnutie ovplyvní žalobcov život.

3.2. Okresný súd náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch zamietol z dôvodu, že žalobca nárok
nepreukázal. Bol nesporne v dôsledku trestného stíhania v psychickej a fyzickej nepohode, napätí a
strachu, ale v konaní nepreukázal konkrétne zdravotné problémy závažného charakteru, ktoré vznikli v
príčinnej súvislosti s trestným stíhaním, ktoré by determinovali závažnosť nemajetkovej ujmy priznaním
finančnej satisfakcie. Žalobca bol povinný preukázať závažnosť ujmy a okolnosti za ktorých k nej došlo,
závažnosť následkov ktoré mu vznikli v súkromnom a v spoločenskom živote.

3.3. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania žalobcu uznesením č. k. 16Co/14/2020-307 z
26. 05. 2021 zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch zamietol a vo výroku, ktorým rozhodol o trovách konania a vec vrátil na ďalšie konanie.
Rozsudok okresného súdu bol zrušený pre nedostatok dôvodov ohľadne skutkových a právnych zistení.
Z odôvodnenia nebolo zrejmé, či okresný súd nepovažoval za postačujúce dôkazy vyplývajúce z

pripojeného trestného spisu, a nevysvetlil, prečo tieto dôkazy nepreukazujú tvrdenia žalobcu ohľadom
vyčíslených peňažných nárokov nemajetkovej ujmy. Odvolací súd poukázal na to, že žalobca vyvodzuje
svoj nárok z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 1T59/2016-519, v odôvodnení ktorého, v ktorom
sa uvádza: „Dokazovaním bolo preukázané, že medzi obžalovaným a poškodenými existujú a to už
dlhodobo nepriaznivé medziľudské vzťahy, ktoré si nevedia obvyklým, inak normálnym spôsobom

navzájom vyriešiť, ale naopak, navzájom sa atakujú a to aj podávaním opakovaných rôznych sťažností či
trestnýchoznámení.“(č.l.57).Okresnýsúdsamalvysporiadaťpredovšetkýmstým,čižalobcapreukázal
základ nároku a jeho výšku a či tvrdená nemajetková ujma vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným
trestným stíhaním. Základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy by nebol daný v prípade, ak by žalobca
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi svojím trestným stíhaním a tvrdenou nemajetkovou ujmou. Otázka

výšky náhrady nemajetkovej ujmy je vždy závislá od výsledku posúdenia individuálnych, jedinečných
skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných
veciach, čo vyplýva z toho, že ustanovenie § 17 ods.3 a 4 zákona č. 514/2003 Z. z. je právnou normou s
relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom
prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, iba málo obmedzeného okruhu okolností.

4. Okresný súd Zvolen aj v poradí druhým rozsudkom č. k. 6C/7/2019 - 451 zo dňa 15. 02. 2022 žalobu
v časti, ktorou sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy zamietol.

5.1. Žalobca tvrdil že nemal záznam v registri trestov a ťažko niesol kriminalizáciu svojej osoby. Poslal

na prokuratúru list, v ktorom žiadal prešetriť, či v súvislosti s Chnápkom a Hulinom konaním týchto osôb
nedošlo k trestnému činu. Následne na to bol obvinený a perzekvovaný. Trestné stíhanie bolo zneužité
v inej trestnej veci, že ho dostali do väzby. Žalobca má tri deti, z toho dve maloleté a trestné stíhanie
zhoršilo jeho rodinné vzťahy.
5.2. Žalovaná uviedla, že prípravné konanie trvalo od 11. 06. 2015 do 26. 04. 2016. Proti žalobcovi

bolo vedených niekoľko trestných stíhaní, pričom bol od 08. 07. do 23. 07. 2015 vo väzbe v inej
trestnej veci, ktorej sa týka aj článok, na ktorý poukázal v žalobe. Trestné stíhania v iných veciach sa
týkali závažnejších trestných činov. Za obzvlášť závažný zločin bol žalobcovi vynesený aj odsudzujúci
rozsudok. Žalobca nepreukázal, že mu nemajetková ujma vznikla v súvislosti so žalovaným trestným
konaním.

6.1. Pri skúmaní základu nároku okresný súd zobral do úvahy, že žalobca bol v čase posudzovaného
trestného konania trestne stíhaný v iných závažnejších trestných veciach, hoci v tom čase nebol
právoplatne odsúdený za žiaden trestný čin.
6.2. Okresný súd z uznesenia Okresného súdu Bratislava I (8Tk)2Tk/1/2019 z 01. 12. 2021 zistil, že

žalobca bol dňa 19. 07. 2012 spolu s ďalšími osobami obžalovaný pre pokračovací trestný čin podvodu
a pokračovací trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, okrem iného aj za skutky
z júla 2008 a mája 2009, kde bol poškodený Vladimír Hulina. Trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu
neprimeranejdĺžkytrestnéhokonania,keďodvzneseniaobžaloby uplynulo vyše jedenásťrokov.Vtejtotrestnej veci bol žalobca obvinený 11. 10. 2010 pre trestný čin hrubého nátlaku a trestný čin vydierania
a 09. 07. 2015 pre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
6.2. Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn. 6Tk/2/2018 zo dňa 26. 04. 2021 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2Tos/3/2020 z 20. 01. 2020 uznaný vinným zo
zločinu daňového podvodu, ktorého sa dopustil ako konateľ obchodných spoločností v roku 2013, pričom
obvinenie bolo žalobcovi vznesené 22. 05. 2014. Žalobcovi bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 8 rokov a trest zákazu činnosti v súvislosti s podnikaním na dobu 8 rokov. V súčasnosti
žalobca uvedený nepodmienečný trest odňatia slobody vykonáva.

6.3. Z trestnej veci sp. zn. (8Tk) 2Tk/1/2019 vyplýva, že už od októbra 2010 bolo voči žalobcovi vedené
trestné stíhanie za závažnú násilnú trestnú činnosť hrubého nátlaku a vydierania, kde mu hrozili vyššie
tresty. Žalobca bol v najskôr 13. 12. 2012 oslobodený, následne bol 02. 03. 2015 vynesený odsudzujúci
rozsudok a napokon bolo trestné konanie zastavené pre neprimeranú dĺžku konania. V rozhodnej
dobe bolo voči žalobcovi vedené ďalšie trestné stíhanie od 22. 05. 2014 pre trestný čin daňového
podvodu, v ktorej veci bol žalobcovi uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 8 rokov. Žalobca

odôvodňovalujmutým,žepredmetomtrestnéhostíhaniaboliskutkypredstavujúcenajzávažnejšiuformu
protispoločenského konania, ale z uvedených skutočností vyplýva, že proti žalobcovi počas trestného
stíhania v žalovanej veci, prebiehali ďalšie dve trestné stíhania za závažnejšiu trestnú činnosť.

7. Okresný súd ďalej posúdil okolnosti, ktoré predchádzali trestnému stíhaniu žalobcu, ktoré mali

súvis so vzťahom medzi žalobcom a poškodenými JUDr. Chnápkom a Vladimírom Hulinom. V
konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11C/117/2011 sa Vladimír Hulina domáha neplatnosti prevodu
nehnuteľností z dôvodu, že k podpisu kúpnej zmluvy mal byť donútený pod hrozbou násilia zo strany
žalobcu,sktorýmvminulostiodroku2008spoločnepodnikali.Vtrestnomkonanísp.zn.3T/167/2013bol
Vladimír Hulina právoplatne oslobodený spod obžaloby, že od októbra 2009 žalobcu vydieral, vyhrážal

sa mu smrťou a kriminalizoval jeho osobu z dôvodu, že nechcel splatiť svoje záväzky na ktorých sa
dohodli a chcel získať pozemky, ktoré žalobcovi odpredal. V tej súvislosti bolo proti žalobcovi vedené
posudzované trestné konanie pre trestné činy ohovárania krivého obvinenia, v ktorých bol žalobca
spod obžaloby oslobodený. To znamená, že správanie samotného žalobcu malo podiel na tom, že
sa proti nemu viedlo trestné stíhanie, keď vzájomné vzťahy riešili rôznymi sťažnosťami a trestnými

oznámeniami.

8.1. Nebolo preukázané, že by na tvrdenej ujme malo výlučnú alebo podstatnú príčinu práve trestné
stíhanie žalobcu v posudzovanej veci. Žalobca neuviedol žiadne tvrdenie a nepredložil žiadny dôkaz o
tom, že ním popisovaná ujma súvisela výlučne s posudzovaným trestným stíhaním, bez súvisu s inými v

tom čase prebiehajúcimi trestnými stíhaniami. Žalobca nepreukázal základ nároku, pretože nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a tvrdenou škodou (správne nemajetkovou ujmou).
Okresný súd z uvedených dôvodov nevykonal dokazovanie výšky nemajetkovej ujmy.
8.2. Pokiaľ žalobca uvádzal ujmu do súkromia, osobného a rodinného života, táto nedosiahla takú
intenzitu, ktorá by odôvodňovala záver, že iba samotné konštatovanie porušenia práva žalobcu by

nebolo dostatočným zadosťučinením. Žalobca však ospravedlnenie nežaloval.

9. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 3 ods. 1, ods. 2, § 5, § 17 ods. 1 až 4 zák. č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. O trovách konania rozhodol tak, že
žiadnej stane náhradu trov nepriznal podľa § 255 ods. 2 CSP z dôvodu pomerného úspechu v konaní.

Žalobca bol úspešný s nárokom na náhradu škody a nebol úspešný s nárokom o náhradu nemajetkovej
ujmy.

10.1. Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal záver okresného súdu, že závažnosť trestného
konania nedosiahla takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala záver, že iba samotné konštatovanie

porušenia práva žalobcu by nebolo dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, ktorá mu bola
nezákonným rozhodnutím spôsobená. Rozhodnutie je v rozpore so závermi, ku ktorým súd dospel
vo vzťahu k ujme na osobnom a rodinnom živote žalobcu, ktorú súd uznal za preukázanú výsluchom
žalobcu. Poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 125/2019 z
27. 08. 2019, v ktorom bol vyslovený právny názor, že každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje

spoločenský, pracovný a osobný život stíhaného a je spôsobilé bez ďalšieho vyvolať vznik nemajetkovej
ujmy najmä v takom prípade, ak sa preukáže, že bolo od začiatku nezákonné; ide o zodpovednosť
absolútne objektívnu a za výsledok trestného konania, čím je založená zodpovednosť štátu za škodu
obvineného spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia. Pri odškodňovaní nemajetkovej ujmy zanezákonné trestné stíhanie každej fyzickej osoby sudcom nesvedčí bagatelizovanie závažnosti ujmy
priznávaním neprimerane nízkych, resp. žiadnych náhrad; také rozhodovanie treba považovať za
obchádzanie zákona i jeho účelu. Okresný súd uvedené rozhodnutie ignoroval, takže sa týmto odklonil

od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Náhrada nemajetkovej ujmy má slúžiť ku kompenzácii stavu
právnej neistoty, do ktorej bola osoba v dôsledku neprimeranej dĺžky trestného konania uvedená, v
ktorej bola udržovaná. Ide o psychickú kategóriu, ktorej hĺbka a dosah sú náročne preukázateľné,
aj preto by bolo nadbytočné zisťovať ich prostredníctvom výsluchu účastníka alebo psychologickými
alebo psychiatrickými posudkami. V kontexte rozhodovacej praxe všeobecné súdy uznávajú nárok na

nemajetkovú ujmu aj v prípade, ak je základom nároku nezákonné rozhodnutie v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z., preto argumentácia okresného súdu k zamietnutiu nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy neobstojí a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
10.2. Súd prvej inštancie prekrúca skutkové zistenia a právne závery plynúce z prvostupňového konania,
pretože na jednej strane uvádza, že žalobcovi bola spôsobená ujma na jeho osobnom a rodinnom živote,
ktorú súd uznal za preukázanú, avšak na druhej strane návrh žalobcu v rozpore s právnym názorom v

uznesení NS SR sp. zn. 4 Cdo/125/2019 a v rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6 Co/127/2018 z
07. 11. 2018 bez relevantného zdôvodnenia zamietol. Závery okresného súdu v odôvodnení rozhodnutia
považuje žalobca za nespravodlivé a nepresvedčivé, nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu

v napadnutej časti zmenil a titulom náhrady nemajetkovej ujmy uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu
3.300 EUR s úrokom z omeškania od 16. 08. 2018 do zaplatenia a aby priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

11. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobca nepreukázal dôvodnosť na náhradu

nemajetkovej ujmy. V čase trestného stíhania žalobcu, ktoré skončilo oslobodzujúcim rozsudkom,
prebiehalo voči žalobcovi aj viac trestných konaní aj za závažnejšie trestné činy. Žalobca nepreukázal,
že práve toto trestné konane spôsobilo vznik žalovaného nároku.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust. § 379

a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože je v napadnutých výrokoch vecne správny.

13.1. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.
13.2. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
13.3. Podľa § 17 ods. 3, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
13.4. Podľa § 17 ods. 4, výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia
ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného
predpisu (zák. č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov)

14.1. Už v predošlom zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že v rámci voľnej úvahy hodnotenia
dôkazov sa musí súd vysporiadať predovšetkým tým, či žalobca preukázal základ nároku a jeho
výšku a či tvrdená nemajetková ujma vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným trestným stíhaním.
Základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy by nebol daný v prípade, ak by žalobca nepreukázal

príčinnú súvislosť medzi svojím trestným stíhaním a tvrdenou nemajetkovou ujmou. Okresný súd sa s
predloženými dôkazmi a tvrdeniami žalobcu vysporiadal.
14.2. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobca neuviedol žiadne tvrdenie a nepredložil žiadny
dôkaz o tom, že ním popisovaná ujma súvisela výlučne s posudzovaným trestným stíhaním, bez súvisus inými v tom čase prebiehajúcimi trestnými stíhaniami. Žalobca nepreukázal výlučnú alebo podstatnú
príčinnú súvislosť medzi tvrdenou ujmou a trestným stíhaním v posudzovanej veci.
14.3. Okresnýsúdvychádzajúczobranyžalovanejzistil,žežalobcabolvrovnakomčasetrestnestíhaný

v iných, z hľadiska hroziaceho trestu závažnejších veciach, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Ďalej
zistil, že trestné konania, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený, malo pôvod v majetkových sporoch
s Vladimírom Hulinom, ktoré vyústili do vzájomných obviňovaní a trestných stíhaní.

15.1. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. V sporovom konaní nestačí nemajetkovú ujmu tvrdiť, ale

vždy ju musí žalobca aj preukazovať. Žalobca je povinný preukazovať existenciu nemajetkovej ujmy
a jej príčinnú súvislosť s trestným konaním. Samotný výsledok trestného konania nezakladá nárok
na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Záver, že základ uplatneného nároku je bez ďalšieho
preukázaný oslobodzujúcim rozsudkom nevyplýva ani z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Cdo/125/2019 z 27. 08. 2019. Žalobca odmieta, aby súd v jeho veci prihliadol na iné
trestné stíhania. Aj podľa odvolacieho súdu mali ďalšie trestné stíhania žalobcu zásadný význam na

skutkový záver o preukázaní alebo nepreukázaní základu žalovaného nároku.
15.2. Až po preukázaní základu nároku súd posudzuje otázku výšky peňažnej náhrady nemajetkovej
ujmy, ktorá je výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej
prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach (sp. zn.
7Cdo/29/2021).

16.1. Nezákonné trestné stíhanie, v ktorom bol žalobca oslobodený z dôvodu, že skutok nie je
trestným činom, si mal žalobca privodiť tým, že poukázal na konanie iných osôb, ktoré boli zapletené
do ďalšieho trestného stíhania žalobcu alebo iniciovaného žalobcom. Žalobca vyvodzuje nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch iba z výsledku trestného konania a odmieta záver o neunesení

dôkazného bremena. Tvrdil, že okresný súd sa bezdôvodne odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe
všeobecných súdov. Žalobca opomína, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch musí byť
preukázaný predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, vzniknutých
žalobcovi vzhľadom na jeho postavenie v súkromnom a spoločenskom živote.
16.2. Žalovaná je zodpovedná za tvrdenú nemajetkovú ujmu uhrádzanú v peniazoch v zmysle § 17 ods.

2 zák. č. 514/2003 Z. z. len ak neoprávnený zásah do súkromného a spoločenského života, osobnosti
žalobcu skutočne, preukázateľne vyvolalo trestné stíhanie žalobcu, uvedené v žalobe. Povinnosť
tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno ohľadne nemajetkovej ujmy a
príčinnej súvislosti zaťažujú žalobcu. Preto nestačilo preukazovať nemajetkovú ujmu v peniazoch iba
oslobodzujúcim rozsudkom.

17.1. Bolo povinnosťou žalobcu uviesť ďalšie tvrdenia a dôkazy, preukazujúce nemajetkovú ujmu tak,
aby bola vylúčená pochybnosť o tom, že tvrdená ujma nie je v príčinnej súvislosti s inými trestnými
stíhaniami žalobcu, že táto ujma bola vyvolaná a trvala po dobu 33 mesiacov výlučne v spojitosti
s posudzovaným trestným konaním, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený. Je na ťarchu žalobcu

neunesenie dôkazného bremena za tvrdenú nemajetkovú ujmu uplatnenú za čas nezákonného
trestného stíhania, ktorý sa prelínal s iným trestným stíhaním žalobcu, v ktorom bol právoplatne
odsúdený.
17.2. V dôsledku súčasne prebiehajúcich troch trestných konaní, z ktorých jedno skončilo oslobodením
žalobcu, druhé jeho odsúdením a tretie zastavením, nemožno stanoviť paušálne pomer nemajetkovej

ujmy voľnou úvahou súdu, ak samotný žalobca nepredložil potrebné tvrdenia a dôkazy, ale len tvrdenia,
ktorými nekonkretizoval existenciu nemajetkovej ujmy práve k tomu trestnému stíhaniu, v ktorom bol
oslobodený.

18. Je preto rozumné predpoklad, že nemajetkovú ujmu v osobnom a spoločenskom živote si žalobca

privodil sám, čo bolo preukázané jeho odôvodnením trestným stíhaním v ďalších trestných koaniach a
právoplatným odsúdením.

19. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol všetky podstatné skutkové okolnosti, z ktorých
vychádzal a ktoré správne právne posúdil. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia nad rámec predmetu

konania, ktorým bolo preukazovanie nároku na peňažné plnenie uviedol, že samotný oslobodzujúci
rozsudok by preukazoval základ nároku, ak by sa žalobca domáhal ospravedlnenia konštatovaním
porušenia práva.20. Nad rámec uvedených dôvodov odvolací súd poukazuje na to, že odškodnenie uplatnené voči štátu
sa riadi zásadou subsidiarity. Z tejto zásady vyplýva, že nárok má dotknutá osoba uplatňovať voči tomu,
kto tvrdenú ujmu poškodenej osobe privodil. Spoluzavinenie alebo neuplatnenie práva sa zohľadňuje aj

pri nároku na odškodnenie podľa § 14 zák. č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Z okolností
trestného stíhania žalobcu nesporne vyplýva, že sa týkalo majetkových a súdnych sporov s Vladimírom
Hulinom a jeho právnym zástupcom.

21. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,

ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432

ods. 1 CSP).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom.
Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.