Rozsudok Judgement was issued on Sunday, January 8, 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32Csp/54/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621202103
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1621202103.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzana Albert, v právnej veci žalobcu: Y., proti žalovanému: X.

zapísanému v Zozname správcov pod značkou správcu: XXXX, ako správcovi úpadcu: Silverside, a. s.
v konkurze, IČO: 50 052 560, Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, o určenie
neplatnosti právnych úkonov, alternatívne určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského
úveru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Malacky

č.k. 32Csp/54/2021-19 zo dňa 13.09.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.
3CoCsp/27/2021-165 zo dňa 31.12.2021.

III. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.08.2021 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že dohoda
o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019 uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným je neplatná, ďalej že úver poskytnutý zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019
je bezúročný a bezpoplatkový, alternatívne že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019

uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je pre množstvo neprijateľných podmienok neplatná. Súčasťou
podanej žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť: 1. zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.05.2019 zo
zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej
o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a 2. oznámiť zamestnávateľovi žalobcu B., aby upustil od
vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

2. Žalobca na odôvodnenie žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že so
žalovanýmuzavrelspotrebiteľskúúverovúzmluvuč.XXXXXXXXX zodňa27.05.2019.Zmluvupovažuje
žalobca za bezúročnú a bez poplatkov a tiež za problematickú pre neprijateľné podmienky a ustanovenia
v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona. Súčasťou tejto typovej formulárovej
zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný i napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa
žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy listom zo dňa 09.01.2021, pričom ako veriteľ výšku dlhu

sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Text článku III. bod 4 Dohody je
formulovaný takým spôsobom, že jeho obsah je neoddeliteľnou a nezmeniteľnou súčasťou textu, nie je
individuálnym dojednaním. V Dohode nie je označený platiteľ mzdy. Zabezpečená pohľadávka je síce
určená výškou celkovej čiastky na zaplatenie, avšak následne je dojednané aj ostatné príslušenstvovyplývajúce zo zmluvy alebo súvisiace zo zmluvou. Podľa názoru žalobcu tak žalovaný teoreticky môže
vykonávať zrážky z jeho mzdy donekonečna, čomu nasvedčuje fakt, že vo výzve na vykonávanie
zrážok adresovanej zamestnávateľovi nie je uvedená ani výška pohľadávky žalovaného. Mimosúdne

zrážky zo mzdy umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu
zamestnávateľovi zastaviť napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny
vzťah. Moc nad majetkom dlžníka je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý dostáva právny priestor
na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných podmienok či podmienok v
rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Žalobca odkázal v tejto súvislosti na viacero rozhodnutí

Súdneho dvora EÚ, ako aj na smernicu Rady 93/13/EHS. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie
je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške
pohľadávky a jej príslušenstve. Hoci výška pohľadávky môže vyplývať zo zmluvy, spotrebiteľ nedokáže
vyhodnotiť, či na takúto výšku pohľadávky nevplývajú aj dojednania v rozpore so zákonom, čo je
práve dôvod, pre ktorý je žiaduci súdny prieskum zmlúv. Podľa názoru žalobcu je v zmysle rozsudku
Simmenthal možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s právom EÚ. Ak je

slovenská právna úprava v rozpore s právom EÚ, potom je dôvod konštatovať rozpor Dohody o zrážkach
zo mzdy s medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily. Súd aplikuje právo EÚ prednostne.
Žalobca v čase uzavretia Zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré
sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať rozpor Dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Žalobca
poukázalvtejtosúvislostiajnainfringementEKprotiSRč.2012/4165.Zamestnávateľužzrážkyzomzdy

vykonáva, a preto sa obava, že žalovaný vykoná zásah do majetku žalobcu bez súdneho prieskumu
zmluvných ustanovení reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je
principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Rozpor s právom EÚ
žalobca osvedčuje pripomienkami Európskej komisie v prípade C-30/12 Marcinová c/a POHOTOVOSŤ,
podľa ktorých je vnútroštátna úprava v rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu

neprijateľnosti zmluvných podmienok. V záujme predídenia vzniku ujmy preto žalobca navrhol, aby súd
dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy.

3. Žalobca ďalej uviedol, že podľa neho má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej
Dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko deklarovaním jej neplatnosti žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na

použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských veciach. Navrhuje určenie,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho
zákonníka, keďže veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Tvrdí, že
predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatnú náležitosť, a to jasne a zrozumiteľne
vyčíslený rozsah záväzku dlžníka, neobsahuje tiež označenie platiteľa mzdy, a preto je pre neurčitosť

absolútne neplatným právnym úkonom (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo
mzdy nebola individuálne dojednaná a bola podmienkou pre poskytnutie úveru. Žalobca ju podpisoval
súčasne s podpisom Zmluvy o úvere, avšak samotným uzavretím Zmluvy o úvere ešte nemusel byť úver
čerpaný, pretože žalobca vôbec nemusel pristúpiť k jeho čerpaniu. Veriteľ však už v Dohode o zrážkach
prehlásil, že pohľadávku voči žalobcovi má. Samotný inštitút zrážok zo mzdy považuje žalobca za

odporujúci právu Európskej únie a medzinárodnej zmluve. Jedná sa o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré
dlžník nedokáže voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť aj napriek neexistencii súdneho rozhodnutia,
ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom dlžníka je koncentrovaná v rukách veriteľa,
ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva nepotrebuje súdne rozhodnutie. Veriteľovi je
tak poskytnutý priestor na uplatnenie nárokov aj z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľ má

pritom len minimálne možnosti obrany. Ani ak veriteľ upustí od vykonávania zrážok, nemá žalobca ako
dlžník bez súdneho rozhodnutia istotu, že k takým zrážkam v budúcnosti opätovne nepristúpi. Žalobca
poukázal ďalej na to, že žalovaný v listine doručenej jeho zamestnávateľovi žiada od neho vykonanie
zrážky vyššej (konkrétne sumu 415,96 Eur), ako je v Dohode o zrážkach zo mzdy dohodnutá (188,04
Eur). Pripomenul, že rozsah skutočného záväzku dlžníka v okamihu predloženia dohody platiteľovi

mzdy môže byť sporný, keďže veritelia často požadujú zaplatiť aj prostriedky, na ktoré s poukazom
na možné vady zmluvy nemusia mať nárok. Využitím dohody o zrážkach zo mzdy je tak spotrebiteľ
vystavený svojvôli veriteľa a stráca možnosť namietať legitímnosť svojho dlhu. Žalobca je preto toho
názoru, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy spolu s úverovou zmluvou by malo byť klasifikované
ako neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká by táto Dohoda mala byť vyhlásená za neplatnú.

Žalobca v žalobe citoval tiež z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/934/2015, s poukazom
na ktorý tvrdí, že veriteľ sa nesmie domáhať výkonu zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorú uzatvorí s dlžníkom už pri uzatvorení úverovej zmluvy, keďže v tomto okamihu nie je jasný rozsah
záväzku dlžníka v okamihu, kedy túto dohodu bude predkladať platiteľovi mzdy dlžníka. Ak by mala byťdohoda akceptovateľná, mala by byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a prejavom ich slobodnej
vôle. Žalovaný ako veriteľ Dohodu o zrážkach len zahrnul do prejavu vôle žalobcu, ktorým žiadal o úver.
Na tom nič nemení skutočnosť, že Dohoda o zrážkach bola uzavretá na samostatnom tlačive. Dohoda o

zrážkach je preto neprijateľnou podmienkou a ako taká je neplatná. Ďalej žalobca namieta, že v úverovej
zmluve je nesprávne v neprospech spotrebiteľa uvedená výška RPMN, keď namiesto správneho údaju
vo výške 20,95 % je v zmluve uvedených 20,60 %. Taktiež bola týmto prekročená maximálna výška
odplaty 20,60 %, a to o 0,35 %. Vzhľadom na uvedené je treba považovať poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/, d/ a g/ zákona č. 129/2010 Z.z.) a žalovaný by tak

mal mať nárok len na vrátenie požičanej sumy. Žalobca taktiež poukázal na to, že úverová zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, konkrétne v článkoch IX. bode 1 a IX. bode 4, ktoré sa týkajú
nároku žalovaného na zmluvnú pokutu vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy popri úrokoch z omeškania v
prípade omeškania so splácaním splátok úveru, a tiež pri omeškaní s úhradou zosplatnených záväzkov.
Takáto zmluvná pokuta predstavuje spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania 43,34 % p.a. a žalobcovi
bola nanútená. Je tiež vymedzená neurčitým spôsobom. Žalobca tiež poukázal na to, že medzi ním a

žalovanýmboladohodnutátakávýškazmluvnéhoúroku(19,34%),ktorátakmerštvornásobneprevyšuje
mieru úrokov poskytovaných na trhu v relevantnom období (4,99 %). Taká výška úroku je podľa neho v
rozpore s dobrými mravmi. Keďže úroková sadzba súčasne o 287,58 % prevyšuje ročnú mieru úrokov
poskytovaných v tomto období bankami, mal by súd dohodu o výške úrokov považovať za absolútne
neplatnú. Navrhuje preto vo veci samej určiť neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj Zmluvy o

úvere č. 100755705, ktoré boli uzavreté medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.05.2019, alternatívne určiť
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č. 100757705 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.05.2019.

4. Uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 32Csp/54/2021-19 zo dňa 13.09.2021 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3CoCsp/27/2021-165 zo dňa 31.12.2021 bola žalovanému
do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uložená
povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.5.2019, uzatvorenej medzi žalobcom
ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 27.05.2019, a to nad rámec zrážok presahujúcich sumu 188,04 Eura mesačne, pričom zrážky

zo mzdy bolo žalovanému umožnené realizovať iba na úhradu istiny úveru do výšky 6.500,00 Eur,
poskytnutého na základe uvedenej úverovej zmluvy. Žalovanému bola tiež uložená povinnosť oznámiť
zamestnávateľovi žalobcu VR. aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody
o zrážkach zo mzdy nad rámec zrážok po 188,04 Eur mesačne a tieto realizoval iba do momentu úhrady
istiny úveru 6.500,00 Eur. Vo zvyšnej časti bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietnutý. Predmetné uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 01.03.2022.

5. Na výzvu súdu doručil žalovaný vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že dňa 27.05.2019 uzatvoril
so žalobcom ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“).
Na základe Zmluvy bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške istiny 6.500,00 Eur, ktorý

bol žalobca povinný vrátiť spolu so zmluvným úrokom vo výške 19,34 % ročne (ďalej len „Úver“).
Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 27.05.2019 uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy, a to na
základe ust. § 551 zákona Občianskeho zákonníka. Dňa 27.05.2019 bola medzi žalobcom a žalovaným
uzavretá Zmluva o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o
zabezpečení poistenia“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal uhrádzať žalovanému náklady spojené

s poistením vo výške 18,20 Eur mesačne. V zmysle článku XIV. Zmluvy sa žalobca zaviazal vrátiť
žalovanému poskytnutý Úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 169,84 Eur (každá splátka
sa skladala z časti istiny a z časti zmluvného úroku). Žalovaný eviduje od žalobcu úhradu splátok
Úveru a nákladov spojených s poistením spolu vo výške 3.955,64 Eur. Nakoľko sa žalobca dostal
do omeškania so splácaním Úveru a nákladov spojených s poistením, žalovaný vyzval žalobcu na

zaplatenie omeškaných nárokov písomnou upomienkou s názvom ,,Upomienka č. 1“ zo dňa 22.11.2020
a písomnou upomienkou s názvom „Upomienka č. 1“ zo dňa 22.12.2020. Žalovaný vyzýval žalobcu na
plnenie opakovane aj prostredníctvom sms správ. Nakoľko žalobca svoju povinnosť uhrádzať splátky
Úveru neplnil riadne a včas, žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobcu, písomnú žiadosť s názvom
„Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov“ zo dňa 09.01.2021 (ďalej len „Žiadosť“). Ako

vyplýva z obsahu Žiadosti, žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy výlučne vo
výške pravidelnej splátky Úveru, nie však vyššej ako pripúšťajú právne predpisy. Zamestnávateľ žalobcu
začal vykonávať zrážky zo mzdy podľa Dohody a vo výške, ktorá neprevyšuje zákonom stanovenú
maximálnu výšku zrážok zo mzdy. Žalovaný uviedol, že ku dňu podania vyjadrenia je možné zhodnotiť,že žalobcovi bol poskytnutý Úver vo výške 6.500,00 Eur, s celkovou čiastkou na zaplatenie vo výške
10.190,40 Eur. Žalobca uhradil v prospech žalovaného splátky v celkovej výške 3.955,64 Eur (z čoho
bola istina Úveru splatená vo výške 1.521,40 Eur, zmluvný úrok Úveru vo výške 1.941,12 Eur, suma

za náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 12,00 Eur, zmluvná pokuta vo výške 4,85 Eur
a úrok z omeškania vo výške 2,57 Eur, náklady spojené s poistením 473,70 Eur). Žalovaný žalobu
považuje za šikanóznu a má za to, že žalobca neosvedčil ani jednu skutočnosť, na ktorú sa v žalobe
odvoláva. Jediným cieľom žalobcu je oddialiť povinnosť plniť splátky Úveru. Žalovaný uplatnený nárok v
žalobe v celom rozsahu neuznáva a žalobu samotnú v celom rozsahu odmieta. Žalobcovi nie je potrebné

poskytovať ochranu pred neprijateľnými podmienkami, pretože ani Zmluva, ani Dohoda neprijateľné
podmienky neobsahujú. Zmluva, ako ani Dohoda neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by spôsobovalo
neplatnosť týchto právnych úkonov. Medzi žalobcom a žalovaným bola Dohoda uzatvorená v súlade s
platnými právnymi predpismi, a preto mal a aj má žalovaný legitímne právo na výkon zrážok zo mzdy.
Žalovaný má za to, že žalobca vo vzťahu k žalobe neosvedčil ani naliehavú potrebu na určení právnej
skutočnosti. Žalovaný má za to, že neexistuje žiaden relevantný skutkový a právny základ k tomu,

aby bola Zmluva a Dohoda určené za neplatné a Úver určený ako bezúročný bez poplatkov, nakoľko
Dohoda a Zmluva sú platnými právnymi úkonmi, neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, ktorý upravuje Občiansky
zákonník a ktorý nezakazujú žiadne právne predpisy na úseku ochrany spotrebiteľa. Žalobca bol pred
využitím Dohody v pravidelnom omeškaní, a preto bol žalovaný nútený žalobcu pravidelne upomínať.

Žalobca v obsahu žaloby prezentuje tvrdenia, ktoré sú v príkrom rozpore so skutkovým stavom veci
(ako napr. nesprávna výška RPMN) a poskytuje súdu skreslené informácie. Občiansky zákonník a aj
zákon o ochrane spotrebiteľa pripúšťajú zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, žalovaný preto využil na
zabezpečenie uspokojenia Úveru legitímny prostriedok a žaloba nemôže byť dôvodná. Žalobca do

času podania žaloby nepovažoval ako Zmluvu, tak ani Dohodu za neplatné právne úkony, resp. ich
neplatnosť nikdy nenamietal. Žalobca nepreukázal, že by došlo vôbec k úhradám aspoň základnej istiny
Úveru. Príslušenstvo Úveru (zmluvný úrok, úroky z omeškania, zmluvná pokuta) je dohodnuté plne v
súlade s príslušnými právnymi predpismi a nespôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach
v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca namieta, že Zmluva predstavuje formulárovú,

typovú a predtlačenú zmluvu a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a neobsahuje základné
náležitosti, že inštitút Dohody je založený na subjektívnej predstave žalovaného ako veriteľa na výške
dlhu žalobcu a je rozporný s unijným právom, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, že na určení neplatnosti Dohody má žalobca naliehavý právny záujem,
že Dohoda neobsahuje základné náležitosti a zakladá nerovnováhu medzi žalobcom a žalovaným, že

Zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN, a preto je Úver bezúročný a bezpoplatkový, tieto námietky
žalobcu nezodpovedajú skutkovému stavu veci a ani nemajú oporu v právnych predpisoch. Žalovaný
všetky tvrdenia žalobcu odmieta a považuje ich právnu argumentáciu za nesprávnu, nemajúcu oporu v
právnych predpisoch. Žalovaný má za to, že Zmluva, ako aj Dohoda sú platné právne úkony; zrážky zo
mzdy, ktoré sa vykonávajú zo mzdy žalobcu sú vykonávané v súlade s právnymi predpismi. Samotný

Občiansky zákonník v ust. § 53 a nasl. predpokladá a aprobuje existenciu tzv. formulárových zmlúv.
Tieto sa predmetom súdnej kontroly stávajú až keď formulárová zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
čo v danom prípade nebolo naplnené. Nemôže obstáť ani tvrdenie žalobcu o tom, že Zmluva obsahuje
neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inými

kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka - nielenže tieto „údajné“ neprijateľné podmienky
žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikuje, ale žalovaný má za to, že Zmluva ani žiadne neprijateľné
podmienky neobsahuje. Zmluva obsahuje všetky náležitosti tak, ako na jej obsah kladie zákon o
spotrebiteľských úveroch. Žalovanému nie je zrejmé, aké „údajné“ náležitosti Zmluva neobsahuje.
Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške dlhu,

nakoľko Zmluva presne vymedzuje spôsob výpočtu omeškanej pohľadávky, resp. spôsob ako má
žalovaný nakladať s plnením žalobcu (ust. článku II. 8,9, článku IX. Zmluvy), Dohoda vymedzuje
mechanizmy jednak výpočtu pohľadávky, ktorá sa má uspokojiť prostredníctvom zrážok zo mzdy a
jednak obmedzuje žalovaného v rozsahu vymáhania dlžnej sumy maximálnou výškou pohľadávky, ktorá
môže byť prostredníctvom zrážok zo mzdy uspokojená - 10.190,40 Eur (článok II. bod 1. podbod 1.1.

Dohody) a 1.092,00 Eur (článok II. bod 1. podbod 1.2. Dohody); zrážky zo mzdy sa vykonávajú až do
doby, kým nedôjde k splneniu dlžnej (resp. omeškanej) Pohľadávky (článok II. bod 4 Dohody); žalovaný
ako veriteľ je povinný oznámiť platiteľovi mzdy, že došlo k splneniu Pohľadávky. Žalovaný oboznámil
pred začatím zrážok zo mzdy žalobcu s výškou jeho aktuálneho dlhu a aj s presným výpočtom výškytohto dlhu podľa Zmluvy. Žalovaný namieta, že inštitút Dohody ako taký nie je v rozpore s unijným
právom ani ho neobchádza. V rozpore s unijným právom by mohol byť výkon zrážok iba vtedy, ak by sa
zrážky vykonávali na splnenie plnenia, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke a výlučne v tomto

rozsahu. Ak žalobca navrhuje aplikáciu princípu efektivity s cieľom, aby bolo akékoľvek plnenie v zmysle
Dohody neprípustné, tak žalovaný má za to, že aj táto aplikácia unijného práva žalobcom je nesprávna.
Totižto unijné právo chráni spotrebiteľa iba pred plnením z neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda pre
záver, či je zákonné a možné plniť v zmysle Dohody, musí súd vyhodnotiť, či plnenie, ktoré vzniklo
na základe Zmluvy a plní sa na základe Dohody, je plnením z neprijateľnej podmienky. Zmluva však

neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Ani Dohoda ako taká (či jej jednotlivé ustanovenia) nie je
neprijateľnou podmienkou, nakoľko bola podpísaná dobrovoľne a pred podpisom Dohody bol žalobca
oboznámený s tým, že ide o právny úkon, ktorý môže odmietnuť uzatvoriť. Dohoda nepredstavuje ani
neprijateľnú podmienku. Všeobecná definícia neprijateľnej podmienky je vymedzená v ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Čo treba rozumieť "značnou nerovnováhou" možno vydedukovať z úpravy neprijateľných
podmienok upravených v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Za značnú nerovnováhu treba
vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje
uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia
(vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré

sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že Dohoda neobsahuje
ani jedno ustanovenie, ktoré by nebolo v súlade s právnymi predpismi. V ust. článku I. Dohody sa
vymedzuje informovanosť žalobcu s obsahom Dohody, jeho záujem Dohodu uzavrieť a súčasne sa
zvýrazňuje, že sa bude zo mzdy žalobcu strhávať len tá časť mzdy, ktorá má slúžiť na úhradu už
splatných záväzkov. V ust. článku II. Dohody sa vymedzuje výška pohľadávky žalovaného voči žalobcovi

v súlade so Zmluvou a vymedzuje sa mechanizmus uskutočňovania zrážok zo mzdy, a to v súlade s
ust. § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ust. článku III. Dohody obsahuje osobitné poučenie žalobcu
o postupe vykonávania zrážok zo mzdy, ako aj o práve žalobcu Dohodu nepodpísať v súlade s ust.
§ 5a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Navyše samotný výkon zrážok zo mzdy sa uskutočňuje prísne v
súlade s právnymi predpismi. Ak by bola Dohoda ako celok podriadená testu prijateľnosti podľa ust.

§ 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka
taká, ktorá od spotrebiteľa požaduje, aby poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote
neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia
dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, tak Dohoda neprijateľnou podmienkou nie je, a to
z dôvodu, že hodnota zabezpečenia je totožná s celkovou výškou sumy, ktorú je žalobca povinný vrátiť

žalovanému (ust. článku II. bod 1. podbod 1.1. Dohody - výška zabezpečenej pohľadávky predstavuje
sumu 10.190,40 Eur; ust. článku II. bod 2 Zmluvy - celková čiastka na zaplatenie predstavuje sumu
10.190,40 Eur). Čo sa týka druhej časti pohľadávky zabezpečenej Dohodou, tá je totožná s celkovou
výškou dohodnutých mesačných nákladov spojených s poistením, a to 1.092,00 Eur (=18,20 Eur x 60)
(ust. článku II. bod 1. podbod 1.2. Dohody - výška zabezpečenej pohľadávky predstavuje sumu 1.092,00

Eur). Žalovaný tiež zdôraznil, že z kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok sú vylúčené zmluvné
podmienky kopírujúce ustanovenia zákonných predpisov. Uvedenú výnimku definitívne potvrdil Súdny
dvor EÚ v rozsudku z 10.09.2014 vo veci C34/13 Monika Kušionová v. SMART Capital, a.s. Žalovaný v
tejto súvislosti namietol, že všetky podmienky Dohody len kopírujú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
preto je žalovaný toho názoru, že zmluvné podmienky Dohody sú ako také vylúčené z preskúmavania

neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je inštitútom, ktorý žiadnym
spôsobom neprimerane zasahuje do majetkovej sféry žalobcu - zrážky zo mzdy sa vykonávajú výlučne
vo výške pravidelných splátok, vychádzajúcich zo Zmluvy, resp. vo výške, ktorá je nižšia ako sú
stanovené splátky v Zmluve. Žalovaný podotkol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonom dovolený
prostriedokslúžiacinazabezpečenieuspokojeniapohľadávkyveriteľa,atoajvspotrebiteľskýchveciach.

Občiansky zákonník oprávňuje zabezpečeného veriteľa (žalovaného), aby v prípade vzniku omeškania
dlžníka (žalobcu) uspokojil svoju pohľadávku náhradných spôsobom - výkonom zrážok zo mzdy. Ak
unijné právo poskytuje ochranu pred plnením z neprijateľnej podmienky, v právnom režime Slovenskej
republiky by to teda mala byť ochrana pred plnením z neprijateľnej podmienky obsiahnutej v Zmluve, t.j.
pred plnením zmluvných úrokov (neprimerane vysokých) a zmluvných sankcií. Ochrana pred plnením

istiny poskytnutého Úveru a zákonných úrokov z omeškania však žalobcovi nenáleží a súd mu ju
ani nemá prečo poskytnúť - keďže povinnosť plniť istinu Úveru a zákonné záväzky (zákonné úroky z
omeškania) nie je existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky nijako dotknuté, pretože aj v prípade,
že by Zmluva bola neplatná, žalobcovi sa povinnosť vrátiť istinu Úveru a zákonné plnenia (úrok zomeškania) týmto nemení - je povinný uvedené vrátiť žalovanému tak či tak (vydanie prípadného
bezdôvodného obohatenia). Navyše ani príslušenstvo Zmluvy nie je dohodnuté v rozpore s právnymi
predpismi, zrážky zo mzdy sa nevykonávajú na žiadne zmluvné pokuty, či iné sankcie. Za predpokladu,

žebysúdosvedčil,žesanazákladeDohodyplníplnenie,ktorémásvojpôvodvneprijateľnejpodmienke,
mal by unijné právo aplikovať správne a mal by obmedziť plnenie v zmysle Dohody v rozsahu, ktorý
mu unijné právo umožňuje - t.j. mal poskytnúť spotrebiteľovi ochranu pred tým, aby neplnil plnenie,
ktoré je dôsledkom neprijateľnej zmluvnej podmienky (t.j. aby napríklad neplnil neprimerane vysoké
zmluvné pokuty, zmluvné úroky) a v tomto rozsahu by mal aj zakázať plnenie v zmysle Dohody. Avšak

plnenie, ktoré za žiadnych okolností nemôže byť dôsledkom aplikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky
(splácanie istiny Úveru a zákonných úrokov z omeškania) a súčasne plnenie, ktoré nemá svoj pôvod
v neprijateľnej podmienke, nepodlieha takejto sudcovskej ochrane, a teda v tejto časti plnia nemá súd
právomoc nijako do nej zasahovať. Ak by aj súd uzavrel, že zrážky zo mzdy v sebe obsahujú plnenie,
ktoré pokrýva plnenie z neprijateľnej podmienky (napríklad sa nimi plní na neprimerane vysokú zmluvnú
pokutu), tak potom by mohol žalobcovi vyhovieť čiastočne a iba prísne v tomto rozsahu zakázať plnenie

z dohody o zrážkach zo mzdy.

6. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že podľa neho žalobca nemá naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti Dohody. Ust. § 137 písm. d) CSP poukazuje na to, že „žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného

predpisu.“ Z uvedeného tak vyplýva, že v prípade, ak strana sporu (teda žalobca bez bližšej špecifikácie)
má záujem na určení právnej skutočnosti (teda na určení platnosti / neplatnosti právneho úkonu),
takéto oprávnenie musí strane sporu vyplývať z osobitného právneho predpisu. Ako vyplýva z príslušnej
právnej teórie, „právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú
osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto

určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobu je daný.“ S odkazom
na uvedené je tak potrebné podčiarknuť, že v prípade aplikácie ust. § 137 písm. d) CSP je potrebné,
aby osobitný predpis priamo formuloval možnosť podania tej ktorej určovacej žaloby (napr. žaloba na
určenie popretej pohľadávky, žaloba na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty a podobne). Na
to, aby mohlo byť aplikované ust. § 137 písm. d) CSP vo vzťahu k určeniu neplatnosti Dohody je tak

potrebné, aby osobitný predpis jasne konštatoval, že „spotrebiteľ sa môže domáhať určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy.“ Nakoľko však v súčasnom právnom stave neexistuje žiaden osobitný
právny predpis, ktorý by danú formuláciu obsahoval, z uvedeného dôvodu nie je možné žiadať určenie
neplatnosti Dohody, a preto žaloba nemôže byť dôvodná. Žalobca v žalobe odkazuje na čl. II. bod 1. a
čl. II. bod 4. Dohody s tým, že je podľa neho nesporné, že zrážky zo mzdy, zvlášť za plnenia z nekalých

podmienok,citlivozasahujúdosféryspotrebiteľaajehorodiny(sféryžalobcu),apretosúakceptovateľné
iba zrážky zo mzdy v exekúcii. Predmetné tvrdenie žalobcu žalovaný namieta, nakoľko žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, v čom vidí nekalé podmienky, nachádzajúce sa v Dohode, Dohoda obsahuje
presný mechanizmus výkonu zrážok zo mzdy, samotný žalovaný poukázal zamestnávateľovi žalobcu,
že v prípade, ak zrážky zo mzdy žalobcu budú vyššie ako upravujú príslušné právne predpisy, má

zamestnávateľ žalobcu postupovať v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Je nesprávne tvrdenie
žalobcu o tom, že zrážky zo mzdy sú prípustné a akceptovateľné len v exekúcii. Samotný Občiansky
zákonník a zákon o ochrane spotrebiteľa, ako aj Zákonník práce upravujú, že je možné využiť výkon
zrážok zo mzdy aj mimo exekúcie. Žalobca v žalobe poukazuje na to, že Dohoda neobsahuje jasne a
zrozumiteľne vyčíslený rozsah záväzku dlžníka a na základe chýbajúcich náležitostí ju považuje žalobca

za neplatnú. Žalobca zároveň namieta, že Dohodu podpisoval súčasne so Zmluvou, kedy podľa názoru
žalobcu ešte nemohlo dôjsť k vzniku pohľadávky. Predmetné tvrdenia žalovaný odmietol a považuje
ich za klamlivé a účelové. Dohoda obsahuje všetky základné náležitosti, ktoré na jej obsah kladú
príslušné právne predpisy. Rozsah záväzku dlžníka je jasne a zrozumiteľne vyčíslený v článku II. bod 1.
podbod 1.1. a podbod 1.2. Dohody. Zároveň ako vyplýva z článku II. bod 3. Dohody, žalobcovi, ako aj

zamestnávateľovi žalobcu, bola stanovená presná výška splátky, ktorá korešpondovala s výškou splátky
za Úver, upravenou v Zmluve. Článok III. bod 1. Zmluvy poukazuje na to, že „Podmienkou pre čerpanie
úveru Dlžníkovi je riadne uzavretie tejto Zmluvy. Veriteľ poskytne Dlžníkovi úver dňa 28.05.2019 (Deň
poskytnutia úveru).“ Článok III. bod 2. Zmluvy vymedzuje prípady, kedy je veriteľ oprávnený neposkytnúť
úver. Z vyššie uvedeného tak jasne vyplýva, že na to, aby žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi

ako dlžníkovi Úver, je potrebné uzavrieť výlučne Zmluvu. Predmetné ustanovenia nemajú vplyv na
samotnú Dohodu, a ani Dohoda nemá vplyv na platnosť daných ustanovení. Na poskytnutie Úveru bolo
potrebné uzavrieť výlučne Zmluvu, a nie žiaden ďalší právny úkon (Dohodu nevynímajúc). Je preto
scestné tvrdenie žalobcu o tom, že na poskytnutie Úveru je potrebné uzavrieť aj Dohodu. Z článku I.Dohody vyplýva, že „uzatvorenie tejto dohody o zrážkach zo mzdy je dobrovoľné.“. Vychádzajúc z dikcie
citovaného ustanovenia je nepochybné, že uzatvorenie Dohody bolo dobrovoľné s tým, že žalobca ako
dlžník ju mohol odmietnuť podpísať. Zároveň je potrebné podčiarknuť, že ani z jedného ustanovenia

Dohody nevyplýva, že na to, aby bol poskytnutý Úver, je potrebné uzavretie Dohody. Tvrdenia žalobcu
tak nemôžu obstáť. Žalovaný má za to, že nič nebráni tomu, aby bola dohodou o zrážkach zo mzdy
zabezpečená aj pohľadávka, ktorá v čase podpisu dohody o zrážkach zo mzdy ešte nebola splatná.
Predmetné potvrdzuje aj právna teória, ktorá poukazuje na to, že z dikcie zákonného ustanovenia (ust.
§ 551 Občianskeho zákonníka) nevyplýva, že by dohoda o zrážkach zo mzdy mohla byť platiteľovi mzdy

predložená až po splatnosti pohľadávky. V konečnom dôsledku by to popieralo samotnú zabezpečovaciu
funkciu dohody o zrážkach zo mzdy, a preto môže dôjsť k predloženiu dohody o zrážkach kedykoľvek.
K zrážkam zo mzdy však dôjde až po splatnosti pohľadávky. Predmetné potvrdzuje aj judikatúra, ktorá
poukazuje na to, že v zákonnom ustanovení (ust. § 551 Občianskeho zákonníka) je použitý termín
pohľadávka a nie splatná pohľadávka, a preto treba vychádzať z toho, že dohodu o zrážkach zo mzdy
možno uzatvoriť ešte pred splatnosťou príslušnej pohľadávky veriteľa. Žalovaný zároveň uviedol, že

Zmluva predstavuje konsenzuálny kontrakt, čo znamená, že na vznik takéhoto kontraktu postačí dohoda
strán (uzatvorenie Zmluvy) a nie je potrebné faktické poskytnutie peňažných prostriedkov. Skutočnosť,
že Úver bol žalobcovi poskytnutý, potvrdzuje aj prehľad platieb, na základe ktorého je zrejmé, že
dňa 17.12.2019 bol žalobcovi vyplatený Úver bezhotovostným prevodom v prospech bankového účtu
žalobcu. Žalovaný tiež namieta, že Dohoda nezakladá nezákonnú nerovnováhu medzi žalobcom a

žalovaným. Zrážky zo mzdy predstavujú zabezpečenie splnenia dlhu veriteľa za situácie, ak dlžník
svoj dlh riadne a včas neplní. V dôsledku uskutočňovania zrážok zo mzdy sa nezvyšuje finančné
zaťaženie žalobcu. Na základe zrážok zo mzdy len dochádza k takému plneniu dlhu žalobcu, ako by
ho žalobca plnil sám, v prípade, že by plnil splátky Úveru priamo žalovanému riadne a včas. Zrážky
zo mzdy vo svojej podstate teda predstavujú výlučne spôsob splácania Úveru, a to z ,,alternatívnych“

zdrojov, ktoré náležia žalovanému, avšak ešte sa nedostali do jeho dispozície. Nakoľko právo na mzdu
žalobcu, ktoré je obmedzené zrážkami zo mzdy a právo žalovaného na splatenie poskytnutého Úveru
žalovaným sú navzájom konfliktné práva, je potrebné zanalyzovať, ktorému právu je potrebné dať
prednosť. Žalovaný preto pristúpil k vykonaniu testu proporcionality v zmysle Alexyho vážiacej formule,
kde na jednej strane stojí právo žalobcu na mzdu a na druhej strane právo žalovaného na riadne a

včasné splatenie poskytnutého Úveru. Test proporcionality je klasicky založený na troch krokoch, a
to teste dostatočne dôležitého cieľa, teda či zásah smeruje k cieľu, ktorý je dostatočne dôležitý na
ospravedlnenie zásahu vrátane testu racionálnej väzby medzi zásahom a cieľom zásahu, t.j. či daným
prostriedkom je možné dosiahnuť akceptovateľný cieľ. Druhým krokom je test nevyhnutnosti, teda či
nebolo možné použiť šetrnejší zásah. Napokon tretím krokom je test proporcionality v užšom slova

zmysle, ktorý zahŕňa jednak praktickú súladnosť, t.j. test zachovania maxima z obidvoch základných
práv, ako aj tzv. Alexyho vážiacu formulu, vážiaci vzorec. Obmedzenie práva na mzdu možno považovať
za adekvátny prostriedok ochrany práv žalovaného, pretože žalovaný v prípade, ak žalobca neplnil svoj
dlh riadne a včas, si svoje právo na plnenie chránil zákonom povoleným a primeraným prostriedkom
- v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka zrážkami zo mzdy. Zrážky zo mzdy sa vykonávajú v

zákonom povolenej miere, podľa názoru žalovaného nie je šetrnejší zásah do práva žalobcu na mzdu
(na zaplatenie časti mzdy) v súvislosti s právom na plnenie žalovaného. K obmedzeniu práva na
mzdu žalobcu došlo v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný má za to, že intenzita zásahu do práva
žalobcu na mzdu je nízka. V čase zasielania Žiadosti žalovaný disponoval výplatnými páskami žalobcu,
z ktorých vyplýva, že priemerný čistý príjem žalobcu sa pohyboval na úrovni 1.533,00 Eur. Žalovaný

napriek tomu, z opatrnosti, zamestnávateľa žalobcu v Žiadosti požiadal, aby v prípade, že zrážky zo
mzdy/z iných príjmov žalobcu presahujú výšku zrážok stanovenú zákonom, aby zamestnávateľ žalobcu
vykonával zrážky v zmysle zákona do maximálnej možnej výšky. Žalovaný teda postupoval prísne v
súlade s Dohodou (článok II. ods. 3,4 Dohody, článok III. bod 1,2,3,4,5 Dohody) a v súlade s ust. §
551 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný má za to, že na druhej strane je miera uspokojenia

práva žalovaného vysoká, nakoľko uskutočňovaním zrážok zo mzdy a teda postupným splácaním
Úveru žalobcom je právo žalovaného na riadne a včasné plnenie dlhu v splátkach splnené úplne.
Ak výsledok hodnotenia navzájom konfliktných práv je taký, že intenzita zásahu do práva žalobcu
na mzdu je nízka, avšak súčasne miera uspokojiteľnosti práva žalovaného na splatenie poskytnutého
Úveru je vysoká, žalovaný má za to, že je namieste sa prikloniť k právu žalovaného na riadne a

včasné splatenie poskytnutého Úveru a poskytnúť mu v zmysle článku 46 a nasl. Ústavy náležitú súdnu
ochranu, ktorá je o to naliehavejšia. Navyše žalovaný namieta, že nie je namieste poskytovať žalobcovi
akúkoľvek ochranu v prípadoch, ak tento zjavne nedôvodne neplní svoje zákonné a zmluvné povinnosti,
a preto sa potreba súdnej ochrany žalovaného javí o to naliehavejšia. Žalobca v žalobe spochybňujezákonnosť a platnosť ako Zmluvy, tak aj Dohody, túto údajnú nezákonnosť a neplatnosť zmlúv však
žiadnym spôsobom nekonkretizuje a iba vo všeobecnej rovine spochybňuje platnosť a zákonnosť
predmetných zmlúv. Žalovaný má za to, že žalobca vo vzťahu k predmetnej námietke neuniesol dôkazné

bremeno,nakoľkopredmetnúnámietkukonštruovalvšeobecneabezrelevantnéhozákladu.Podstatným
obsahom dohody o zrážkach zo mzdy má byť vymedzenie (i) dlžníka, (ii) veriteľa a (iii) zabezpečovanej
pohľadávky. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, vymedzovanie ostatných, obsahovo nepodstatných, ale
možných súčastí dohody o zrážkach zo mzdy, nemá vplyv na platnosť dohody o zrážkach zo mzdy
(napríklad vymedzenie platiteľa mzdy, nakoľko platiteľ mzdy v danom vzťahu vystupuje výlučne ako

generálne označená tretia osoba, ktorá sa môže počas zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom
meniť, a ktorého povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa vyplýva z ust. § 551 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Dohoda po obsahovej i formálnej stránke (písomná forma) spĺňa všetky
náležitosti predpisované právnymi predpismi. K námietke žalobcu, že Zmluva obsahuje nesprávny údaj
o RPMN, a preto je Úver bezúročný a bezpoplatkový, poukázal žalovaný na to, že podľa dlhodobej
judikatúry prepočet výšky RPMN súdom prvej inštancie podľa kalkulačky, aj keď je verejne dostupná,

nie je natoľko relevantným údajom, aby mohol z neho súd bez ďalšieho vychádzať, a to o to skôr, že
údaj o RPMN, ktorý sa musí vypočítať veriteľom pri poskytovaní úveru spotrebiteľovi podľa presného
vzorca, do ktorého veriteľ uvádza rôzne vstupné údaje podľa aktuálnych informácií, ktoré nemôže mať
súd k dispozícii v celom rozsahu, nie je údajom relevantným. Výpočet tohto údaja musí vychádzať
z konkrétnej právnej úpravy a jej výpočet nemožno odôvodniť iba s poukazom na určitú internetovú

stránku. Skutočnosť, že žalobca podporuje svoje tvrdenie o hodnote RPMN výpočtom z internetovej
stránky, nie je relevantným podkladom k tomu, aby sa takýto dôkaz označil za relevantný a dôveryhodný.
Relevantným dôkazom o hodnote RPMN je výlučne vzorec, ktorý upravuje Zákon o spotrebiteľských
úveroch a ktorý bol, spolu s prepočtom, pri uzatváraní Zmluvy odovzdaný žalobcovi. Okrem toho, že
odkaz na internetovú stránku nie je relevantným dôkazom, má žalovaný za to, že hodnota RPMN,

uvedená žalobcom, je nesprávna a odporuje príslušným právnym predpisom. Ako vyplýva z Článku II
Zmluvy, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola určená vo výške 20,60 %, priemerná RPMN
bola určená vo výške 12,23 % a maximálna možná odplata bola určená vo výške 19,34 %. Žalovaný
uviedol, že na základe informácií zverejnených Ministerstvom financií SR najvyššia prípustná výška
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 1. štvrťrok 2019 - platné pre zmluvy o spotrebiteľskom

úvere uzatvorené od 21.05.2019 do 20.08.2019 v rozsahu zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane
bola najvyššia miera odplaty stanovená vo výške 20,60 %. V súlade s uvedeným tak možno podčiarknuť,
že RPMN, ako aj maximálna možná odplata, bola stanovená vo výške, ktorú upravilo Ministerstvo
financií SR. Žalovaný súčasne uviedol, že čo sa týka výšky priemernej RPMN, tu žalovaný odkazuje
na Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok

2019, ktoré vydáva Ministerstvo financií SR, a na základe ktorých sa určuje priemerná výška RPMN.
Vo vzťahu k poskytnutým ostatným spotrebiteľským úverom so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov
vo výške od 1.500,- Eur do 6.500,- Eur bola priemerná RPMN stanovená vo výške 12,23 %, teda v
rovnakej výške ako bolo uverejnená aj v obsahu Zmluvy. Vo vzťahu k vyššie uvedenému je tak možné
zhodnotiť, že Zmluva a zmluvné plnenia boli dohodnuté v súlade s právnymi predpismi. V Zmluve je tak

priemerná RPMN stanovená vo výške 12,23 %, teda v takej výške, ako to stanovilo Ministerstvo financií
Slovenskej republiky; odplata bola stanovená vo výške 19,34 %, teda vo výške, ktorá neprekračovala
najvyššiu prípustnú mieru odplaty, stanovenú Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Výška odplaty
súčasne neprekračovala dvojnásobok priemernej RPMN; RPMN bola stanovená vo výške 20,60 %, teda
vo výške, ktorá neprekračovala najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá bola stanovená Ministerstvom

financií Slovenskej republiky. Maximálna výška odplaty bola stanovená vo výške 20,60 %. Vo vzťahu
k uvedenému je tak nepochybné, že tvrdenia žalobcu sú nesprávne. Tvrdenia žalobcu o tom, že
Zmluva obsahuje množstvo neprijateľných podmienok, žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikuje. To,
že formulárový text Zmluvy, ako aj Dohody, neobsahuje neprijateľnú podmienku a že dohoda o zrážkach
zo mzdy ako aj zmluva o spotrebiteľskom úvere sú platné, spoľahlivo ustálil Okresný súd Košice II v

konaní vedenom pod sp. zn. 41Cpr/22/2018 o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie
neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktorého
rozsudok bol ako vecne správny potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2CoPr/1/2019.
Podľa týchto rozhodnutí má predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú formu a všetky
náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a poskytnutý úver v nej je jasne a zrozumiteľne špecifikovaný,

a takto sú identifikované aj dohodnuté splátky. Neexistujú ani dôvody, pre ktoré by uzavretá dohoda o
zrážkach zo mzdy bola neplatná. Ak by konajúci súd tieto rozhodnutia nezohľadnil ako záväzné, taký
postup by bol podľa názoru žalovaného v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a CSP o
všeobecnej hmotnoprávnej a procesnoprávnej účinnosti cit. rozhodnutí a o princípe právnej istoty. Krovnakým záverom dospel aj Okresný súd Rimavská Sobota v konaní sp.zn. 10Csp/145/2018, ktorý
konštatoval, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a že súd nezistil v tejto zmluve existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by spôsobovali

ich neplatnosť podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Okrem vyššie uvedených rozhodnutí bolo vo
viacerých rozhodnutiach súdov konštatované, že zmluvná dokumentácia žalovaného je vyhotovená plne
v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a že táto zmluvná dokumentácia neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, a zároveň neobsahuje ani ustanovenia, ktoré spôsobujú zjavný nepomer v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa

26.02.2019, sp. zn.: 6Csp/167/2018, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.03.2019, sp.
zn.: 9Csp/218/2018, rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.04.2019, sp. zn.: 8Csp/19/2018,
rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 01.07.2019, sp. zn.: 5Csp/143/2018).

7. Žalobca právo podať k vyjadreniu žalovaného repliku nevyužil.

8. Podaním doručeným súdu dňa 12.12.2022 žalovaný súdu oznámil, že dňa 29.09.2022 bolo v
Obchodnom vestníku č. 187/2022 pod číslom S. zverejnené Uznesenie Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 22.09.2022, sp. zn. 31K/25/2022 (ďalej len „Uznesenie“), ktorým Okresný súd Bratislava I vo
výroku I. rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti Silverside, a. s. v konkurze. Okresný
súd Bratislava I výrokom III. Uznesenia zároveň rozhodol o tom, že do funkcie správcu ustanovuje X.,

zapísaného v Zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, značka
správcu: 1749. Dňa 10.10.2022 bolo v Obchodnom vestníku č. 194/2022 pod číslom S. zverejnené
Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.10.2022, sp. zn. 31K/25/2022 (ďalej len „Uznesenie
2“), ktorým konajúci súd rozhodol o odvolaní pôvodne ustanoveného správcu a ustanovení nového
správcu, a to X., zapísaného v Zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky, značka správcu: XXXX. Správca s poukazom na ust. § 47 ods. 1 a ods. 4 ZKR navrhol
pokračovať v predmetnom súdnom konaní a vyjadril súhlas s pokračovaním v predmetnom súdnom
konaní.

9. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje

inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku
podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené
počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu,
prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. Podľa § 47
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v konaniach prerušených podľa odseku

1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva
účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej
schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka
na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v
konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne

dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v
určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Keďže na pôvodného žalovaného bol vyhlásený konkurz
a ustanovený správca podal návrh na pokračovanie v konaní, stal sa účastníkom konania namiesto
pôvodného žalovaného ako úpadcu, a to bez ďalšieho.

10. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na 12.12.2022, kde vec prejednal a vykonal
dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: Zmluva o spotrebiteľskom úvere z 27.05.2019, Dohoda
o zrážkach zo mzdy z 27.05.2019, Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy / iných príjmov z 09.01.2021,
Rozsudok OS Košice II 41Cpr 22/2018, Rozsudok KS Košice 2Co/Pr 1/2019, Uznesenie KS BA
14Co/277/2018, Uznesenie KS Nitra 5Co/48/18, Uznesenie KS Trnava 9Co/153/2019, Zmluva o

zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. XXXXXXXXX z 27.05.2019, Výpis z úverového
účtu, Upomienka č. 1 z 22.11.2020, Upomienka č. 1 z 22.12.2020, Platobná disciplína k Zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 22.04.2022, Aktuálny predpis splátok úveru ku Zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a nákladov na poistenie k Zmluve o zabezpečení poistenia
schopnosti splácať úver č. XXXXXXXXX, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere,

Informácia o RPMN a priemernej hodnote RPMN, Sadzobník poplatkov, Vyúčtovanie mzdy za marec,
apríl a február 2019, Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru z 23.05.2019, Najvyššia prípustná
výška odplaty za prvý štvrťrok 2019, Súhrnné informácie o úveroch k 31.03.2019, Rozsudok OS
Rimavská Sobota 10Csp/145/2018, Uznesenie OS BA I 31K/25/2022 zverejnené v obchodnom vestníku194/2022, Uznesenie OS BA I - 31K/25/2022 zverejnené v obchodnom vestníku 187/2022, Rozsudok
OS RK 5Csp/18/2020, Rozsudok OS TN 17Csp /1/2019, Rozsudok OS DS 9Csp/101/2019, Rozsudok
OS KN 14Csp/111/2020, Rozsudok OS Michalovce 26Csp/60/2019, Rozsudok OS NO 4Csp/65/2020,

Rozsudok OS PD 11Csp/83/2019, Rozsudky KS Žilina 9CoCsp/15/2022, KS TN 6CoCsp/1/2022,
6CoCsp/48/2021.Napojednávanížalobcanapodanejžalobezotrvalauviedol,žežiadasúdoposúdenie
zmlúv, či boli uzavreté v súlade so zákonom. Ak to tak bude, bude sa snažiť dlhy postupne splácať.
Žalovaný na pojednávaní taktiež zotrval na svojom stanovisku, podrobne opísanom vyššie a odkázal
na množstvo rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktoré sa zmluvnou dokumentáciou žalovaného

zaoberali a dospeli k záveru o jej súlade so zákonom.

11. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom
vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným.

12. Dňa 27.05.2019 uzavrel žalovaný so žalobcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa žalovaný
zaviazal žalobcovi poskytnúť bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 6.500,00 Eur. Žalobca sa zaviazal
úver žalovanému vrátiť v 60 mesačných splátkach po 169,84 Eur, teda mal celkovo zaplatiť sumu
10.190,40 Eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,34 %, RPMN bola v Zmluve uvedená
20,60 %, priemerná RPMN 12,23 %, odplata 19,34 %. Termín konečnej splatnosti bol v Zmluve uvedený

15.06.2024. Splátky boli splatné vždy 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Ako podmienka pre
čerpanie úveru bolo v čl. III. bode 1. Zmluvy dohodnuté len uzavretie Zmluvy. Úver mal byť poskytnutý
dlžníkovi dňa 28.05.2019. V článku IX. bode 1. Zmluvy bolo dohodnuté, že ak sa dlžník dostane do
omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo ich časti podľa Zmluvy, bude mať veriteľ právo
požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 % p.a.

z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. Dlžník zobral na vedomie, že vedľa zmluvnej pokuty bude
mať veriteľ právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania, avšak podľa bodu 2. čl. IX Zmluvy zmluvná
pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmie presahovať maximálnu možnú výšku stanovenú nariadením
vlády č. 87/1995 Z.z., t.j. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov

a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Ak tieto sankcie
dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, sankcie od nasledujúceho dňa nesmú prevýšiť
úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Podľa bodu 4. čl. IX Zmluvy mal mať veriteľ
právo na zaplatenie rovnakej zmluvnej pokuty s identickými obmedzeniami aj v prípade omeškania
dlžníka s úhradou prípadne zosplatnených záväzkov.

13. Z listu „Platobná disciplína k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXX XXX XXX“ zo dňa 22.04.2022
vyplýva, že žalobcovi bol úver v zmysle Zmluvy o úvere poskytnutý v celej výške dňa 27.05.2019.

14.ZoZmluvyozabezpečenípoisteniaschopnostisplácaťúverč.XXXXXXXXX vyplýva,žežalovanýsa

žalobcovi zaviazal zabezpečiť poistenie schopnosti splácať úver v rozsahu základného súboru poistenia
(poistenie smrti, invalidity a pracovnej neschopnosti), s mesačnými nákladmi na poistenie vo výške
18,20 Eur. Poistenie sa riadilo ustanoveniami Poistnej zmluvy č. RZXXXXXX, ktorú žalovaný uzavrel so
spoločnosťou Poštová poisťovňa, a.s. a Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti
splácať úver, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Poistnej zmluvy. Mesačné náklady spojené s poistením

malžalobcažalovanémuhradiťspoluspravidelnousplátkouúverupodľaZmluvy.Podľabodu13.Zmluvy
o zabezpečení poistenia bolo poistenie dobrovoľné a nebolo podmienkou poskytnutia úveru žalobcovi
ako dlžníkovi zo strany žalovaného ako veriteľa.

15. Strany uzavreli aj Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.05.2019, v ktorej úvode (článku I.) i

závere bolo zdôraznené, že uzavretie Dohody je dobrovoľné a že dlžník má možnosť uzavretie Dohody
odmietnuť tým, že ju nepodpíše. V čl. II. Dohody bolo uvedené, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku
na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 10.190,40 Eur predstavujúcu
istinu úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo
Zmluvy alebo súvisiacim so Zmluvou, napríklad úrok z omeškania, a právami spojenými s uvedenými

nárokmi, napríklad zmluvná pokuta, ako aj pohľadávku na základe Zmluvy o zabezpečení poistenia
schopnosti splácať úver č. XXXXXXXXX vo výške 1.092,00 Eur predstavujúcu náklady spojené s
poistenímspoluspríslušenstvomtvorenýmúrokomzomeškania,ostatnýmpríslušenstvomvyplývajúcim
zo Zmluvy o zabezpečení poistenia alebo súvisiacim so Zmluvou o zabezpečení poistenia (ďalej spolutiež len ako „Pohľadávka“). Strany sa v zmysle čl. II bodu 2. Dohody dohodli na uzavretí tejto dohody o
zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou,
ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa. Na základe Dohody mal zamestnávateľ dlžníka, resp.

platiteľ iného príjmu, po jej predložení vykonávať mesačné zrážky zo mzdy dlžníka v dohodnutej výške
188,04 Eur v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na označený bankový účet veriteľa.
Zrážky mali byť vykonávané až do uhradenia Pohľadávky v celom rozsahu, pričom o jej uhradení mal
veriteľ zamestnávateľa bezodkladne informovať. Článok III. Dohody obsahoval poučenie pre dlžníka o
tom, že na základe Dohody bude zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy vo výške 188,04

Eur, kde výška zrážky je rovnaká, ako je dohodnutá výška pravidelnej splátky podľa Zmluvy spolu s
výškou mesačných nákladov spojených s poistením podľa Zmluvy o zabezpečení poistenia. Ak zákon
určí nižšiu výšku zrážky zo mzdy, platí zákonná úprava.

16. Listom Upomienka č. 1 zo dňa 22.11.2020 žalovaný žalobcovi pripomenul, že dňa 15.11.2020 uplynul
dátum splatnosti mesačnej splátky vo výške 204,70 Eur a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy spolu s

poplatkom 3,00 Eur v zmysle Sadzobníka, ako aj s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou.

17.ListomUpomienkač.1zodňa22.12.2020žalovanýžalobcovipripomenul,žedňa15.12.2020uplynul
dátum splatnosti mesačnej splátky vo výške 204,70 Eur a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy spolu s
poplatkom 3,00 Eur v zmysle Sadzobníka, ako aj s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej ako „Zákon o SÚ“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno

poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované
spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných
predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky
úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

19. Podľa § 2 písm. a), b) a d) Zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

21. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.

b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z

poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Podľa § 3a ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov
nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú

podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a
súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu
sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie
podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie
spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

24. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

28. Podľa § 551 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť

písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s
ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

29. Podľa § 5a ods. 1 zákona ť. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo
forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť,
alebo b) zmenkou alebo šekom.

30. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti, alternatívne neplatnosti uzavretej Zmluvy o úvere. V prvom rade sa
bolo potrebné zaoberať procesnou prípustnosťou podanej žaloby vo všetkých jej výrokoch. Pokiaľ ide
o Zmluvu o úvere, podľa § 11 ods. 4 Zákona o SÚ sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia

neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou, čím je založené splnenie podmienky procesnej prípustnosti podanej
žaloby podľa § 137 písm. d) CSP. Otázka existencie naliehavého právneho záujmu je už preto pre
spor irelevantná a naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, pretože prípustnosť podanejžaloby vyplýva z osobitného predpisu. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy,
žalobca sa takého určenia domáha z dôvodu, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia)

ich neplatnosti z dôvodu ich neprijateľnosti je osobitný druh žaloby, kde nie je potrebné preukazovať
naliehavý právny záujem. K tomuto právnemu záveru dospel opakovane Najvyšší súd SR vo viacerých
svojich rozhodnutiach (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 127/2017, 6Cdo/27/2018, 1Cdo/235/2017). Ide
o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany pred
neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a

5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). Ani v prípade takejto žaloby
nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vychádza totiž z predpokladu, že
dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je
založená na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe
sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva, ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v
spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Možno ju uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným

je aj účel, ktorému má slúžiť (jej cieľom je zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky). V
prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a ani preukazovať naliehavý právny záujem (rovnako
viď rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 14Co/84/2018). S poukazom na uvedené preto súd
uzavrel, že žalobca podaná žalobcom je procesne prípustná a pristúpil k jej preskúmaniu po meritórnej
stránke.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 27.05.2019
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je špecifikovaná vyššie. Žalovaný bol od uzavretia Zmluvy v
postavení dodávateľa a žalobca v postavení spotrebiteľa, predmetná Zmluva je zároveň spotrebiteľskou
zmluvou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený Zmluvou
je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52
a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzavretú Zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej Zmluvy, keďže
spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o spornú Zmluvu,
žalobca má s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní
nebolo žalovaným namietané, že by žalobcovi bol úver poskytnutý na výkon povolania resp. podnikania
a žalovaný má s poukazom na § 2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho
vzťahu so žalobcom vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol posúdený súdom ako
spotrebiteľský a podradený pod režim zákona č. 129/2010 Z.z., súd podrobil uzavretú Zmluvu súdnej
kontrole v otázke splnenia zákonných podmienok uzavretia zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch a žiadne pochybenie nezistil (žiadne ani nebolo namietané). Súd dospel ďalej k
záveru, že predmetná Zmluva má písomnú formu a obsahuje i osobitné náležitosti stanovené zákonom,
menovite náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d) (dobu trvania), e) (celkovú výšku a menu úveru a
podmienky jeho čerpania), g) až i) (úrokovú sadzbu, RPMN, celkovú čiastku na úhradu, výšku, počet a
frekvenciu splátok), l) (poplatky za vedenie účtov a používanie platobných prostriedkov a iné poplatky

vyplývajúce zo zmluvy) a p) Zákona o SÚ (výšku poplatkov za úkony notára).

33. Žalobca namietal, že v Zmluve je uvedený nesprávny údaj o výške RPMN a že RPMN úveru
v skutočnosti prevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Zo Súhrnných informácií o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2019, čo je dokument zverejňovaný

podľa Zákona o SÚ ministerstvom financií, vyplýva, že ku dňu uzavretia Zmluvy bola priemerná výška
RPMN pre úver obdobného typu 12,23 % (čo je aj údaj uvedený v Zmluve), najvyššia prípustná
výška odplaty tak bola 24,46 %. V Zmluve bolo uvedené, že RPMN je vo výške 20,60 %, je teda
zjavné, že najvyššia prípustná výška odplaty nebola prekročená. Pokiaľ ide o výšku RPMN, je nutné
prisvedčiť žalovanému v tom, že odkazom na výpočet RPMN prostredníctvom internetovej kalkulačky

nie je možné správnosť výpočtu RPMN v Zmluve účinne spochybniť, žalobca však na preukázanie
svojho tvrdenia o nesprávnosti výpočtu RPMN nenavrhol vykonať žiadne iné dokazovanie. Z príslušných
ustanovení Zmluvy pritom vyplýva, že veriteľ do výpočtu RPMN zahrnul všetky relevantné údaje (60
splátok v rovnakej výške, dátum poskytnutia úveru, dohodnuté úročenie, nezahrnutie poistenia z dôvodudobrovoľnosti jeho uzavretia), preto je podľa názoru súdu nutné uzavrieť, že RPMN je v Zmluve uvedená
v správnej výške 20,60 %. O tomto závere svedčí tiež správnosť výpočtu údaju o celkovej sume, ktorú
má spotrebiteľ na úver uhradiť, pretože RPMN je len percentuálnym vyjadrením, prepočtom údaju o

celkovej sume na úhradu spotrebiteľom.

34. Súd sa zaoberal aj námietkou žalobcu, ktorý považuje výšku zmluvného úroku 19,34 % za
odporujúcu dobrým mravom. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť, že úver bol poskytnutý v relatívne
nízkej sume, takže každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn.

NS SR 6MObdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5Cdo 26/2011) pri dojednávaní
úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný
úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade
s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu
na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej
istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá

všeobecneuznávanýmvzťahommedziľuďmi,abydlžníkposkytovalveriteľovineprimeranéažúžernícke
úroky. Úroková sadzba 19,34 % však podľa názoru súdu nepredstavuje úrok, ktorý by bol neprimeraný
či úžernícky. Priemerná RPMN v dobe uzavretia Zmluvy bola vo výške 12,23 %, pri obdobných úveroch
so zabezpečením dokonca 14,72 %. Zákonodarca v danom čase veriteľov limitoval vo výške úroku
hornou hranicou (najvyššej prípustnej výšky odplaty) vo výške 24,26 %, resp. 29,44 % pri úveroch

so zabezpečením, ktoré hranice v posudzovanom prípade prekročené neboli. Súčasne je potrebné
zohľadniť, že úver poskytoval nebankový subjekt, podstupujúci vyššiu mieru kreditného rizika na strane
dlžníka, čo odôvodňuje použitie aj relatívne vyššej sadzby úroku. Vzhľadom na to súd dospel k záveru,
že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je platným právnym úkonom.

35. Súd preskúmal Zmluvu tiež z pohľadu prípadných neprijateľných podmienok, kde žalovaný
namietal najmä dohodu o zmluvnej pokute, ktorá bola navyše podľa neho vymedzená neurčitým
spôsobom. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú
podmienku v neprospech spotrebiteľa. Generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto

podmienky vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy. Z formy a textu vyhotovenia Zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú zmluvu, nie
o individuálne dojednanú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným. Všetky zmluvné podmienky navrhol
vopred žalovaný, žalobca ako spotrebiteľ sa s nimi oboznámil až pred podpisom zmluvy. Zo znenia
ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka upravujúceho dojednania o zmluvnej pokute nie je možné

vyvodiť, že by jej dojednanie bolo v spotrebiteľských zmluvách úplne zakázané, v spotrebiteľských
zmluvách však musí byť zmluvná pokuta vždy dojednaná tak, aby nespôsobovala značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V Zmluve bolo obsiahnuté
dojednanie o zmluvnej pokute jasným a zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje kedykoľvek určiť
výšku zmluvnej pokuty, pretože táto sa vypočíta ako dohodnuté percento zo sumy v omeškaní ročne

(vždy za príslušný čas omeškania). Je tak zjavné, že výška zmluvnej pokuty je priamo závislá na
charaktere porušenej povinnosti a určí sa v závislosti od doby trvania omeškania a výšky sumy v
omeškaní. Zmluvná pokuta tak bola správne dojednaná v závislosti od druhu, rozsahu a charakteru
porušenej povinnosti a preto nemôže zakladať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súd ju nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Výška zmluvnej pokuty súčasne vyhovuje zákonným obmedzeniam stanoveným v nariadení vlády č.
87/1995 Z.z., čo je výslovne zohľadnené v texte článku IX. Zmluvy.

36. Ostáva preto posúdiť platnosť uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy. Zo žiadneho zákonného
ustanovenia nevyplýva, že by uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nebolo v spotrebiteľských vzťahoch

prípustné, sú však na ne kladené sprísnené zákonné požiadavky, uvedené nižšie. Pre túto dohodu platia
rovnako ako pre iné zmluve všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.). Dohoda okrem
označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie
ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Musí byť, samozrejme, dostatočne určitá a zrozumiteľná.
Ustanovenie § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa platnosť dohody o zrážkach zo mzdy podmieňuje

ďalej tým, že taká dohoda musí byť uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ musí byť poučený o
dôsledkoch jej uzavretia a mať možnosť ju odmietnuť. Čo treba rozumieť „osobitnou listinou“, neuvádza
ani dôvodová správa. Možno sa domnievať, že dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť súčasťou
spotrebiteľskej zmluvy, ale musí byť uzavretá osobitne, s poučením o jej dôsledkoch, s vyhlásením odobrovoľnosti jej uzavretia (o možnosti jej odmietnutia). V posudzovanom prípade uzavretá Dohoda
všetky vyššie uvedené podmienky spĺňa. Je v nej vymedzený veriteľ a dlžník, jasným, určitým a
zrozumiteľným spôsobom je špecifikovaná pohľadávka, ktorú Dohoda zabezpečuje a v súlade so

zákonom je tiež dojednaná výška mesačnej zrážky. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá písomne,
vo forme osobitnej Dohody, ktorej podpísanie bolo výslovne dobrovoľné a nebolo podmienkou pre
poskytnutie úveru žalovaným žalobcovi. Žalobca ako spotrebiteľ bol v Dohode zrozumiteľným spôsobom
poučený o tom, aké následky má preňho uzavretie Dohody, t.j. aký bude postup v prípade, že nebude
splácať svoj dlh zo Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení poistenia tak, ako sa v nich zaviazal. Vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavuje neprijateľnú
podmienku a bola medzi žalobcom a žalovaným dojednaná platným a záväzným spôsobom.

37. S poukazom na zdôvodnenie uvedené vyššie dospel súd k záveru, že žaloba podaná žalobcom je
v celom rozsahu nedôvodná a preto ju súd v celosti zamietol.

38. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

39. Keďže po začatí konania bolo uznesením č.k. 32Csp/54/2021-19 zo dňa 13.09.2021 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3CoCsp/27/2021-165 zo dňa 31.12.2021 nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým boli žalovanému uložené vyššie v tomto uznesení špecifikované
povinnosti, a po prejednaní veci bola žaloba týmto rozsudkom zamietnutá, pristúpil súd v súlade s ust.
§ 335 ods. 1 CSP tiež k zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

41. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval kritériá uvedené v ust. § 255 ods. 1 CSP. V
konaní bol plne úspešný žalovaný, pretože žaloba smerujúca voči nemu bola v celosti zamietnutá, súd
mu preto voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).