Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Sunday, November 13, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621201976
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7621201976.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek
JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: Obec Veľký Folkmar, IČO:
00 329 738, so sídlom Veľký Folkmar 334, zast.: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom
Kmeťova 24, Košice, proti žalobcovi: U. Š., O.. X.X.XXXX, V. F. XX, M., o vypratanie časti nehnuteľnosti,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27. septembra 2021

č.k. 7C/21/2021-43

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) napadnutým rozsudkom
zaviazal žalovaného k povinnosti vypratať parcelu reg. „C“ č. 811/1 o výmere 210 m2 (celková výmera
parcely 440.473 m2), druh pozemku - lesný pozemok, nachádzajúcu sa v kat. úz. X. I., obec Veľký

Folkmar, okres Gelnica, evidovanej na liste vlastníctva č. X, vedenom Okresným úradom Gelnica,
katastrálny odbor, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (I.) a priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.).

2. Vec právne posúdil podľa § 45 ods. 1, § 126 ods. 1, § 677 ods. 1 a ods. 2 OZ majúc za to, že
predmetom nájomnej zmluvy uzatvorenej stranami sporu dňa 25.4.2017 bol prenájom časti pozemku na

parcele CKN 811/1 o rozlohe 210m2 v kat. úz. X. I., ktorého účelom prenajatia bolo postavenie rybárskej
búdy o rozlohe maximálne 20m2. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, počnúc dňom 1.1.2017 a
podľa článku IV. zmluvy bolo dohodnuté nájomné vo výške 451,50 Eur ročne, ktoré mal žalovaný platiť
dvakrát ročne za polročné obdobia. V konaní nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že žalovanému bola
platne doručená výpoveď zo dňa 2.11.2020 potom, čo porušil svoju povinnosť platiť nájomné, ku ktorému
zaplateniu nepristúpil napriek predžalobnej výzve zo dňa 28.9.2020. Žalovaný neprodukoval žiadne

dôkazy, ktorými by preukazoval, že nemal objektívnu možnosť si písomnosť, o ktorej doručenie ho pošta
poučila, neprevziať a súd sa stotožnil v tejto súvislosti s argumentáciou žalobcu o tom, že výpoveď
nadobudlaúčinnosťodokamihu,keďsadostaladosférydispozíciežalovanéhoajetedaplatnáaúčinná.
Tiež nebolo sporným, že výpoveď žalovanému bola daná z dôvodu porušenia povinností vyplývajúcich
muznájomnejzmluvyzčlánkuIII.bod4,keďžalovanýdlhodoboneplatilnájomnézaprenajatýpozemok,
ktoré za obdobie polroka bolo vo výške 225,75 Eur. Na základe uvedeného súd žalobe v celom rozsahu

vyhovel a rozhodol tak potom, čo žalovanému poskytol aj dostatočnú lehotu na pokus o mimosúdnu
dohodu so starostom obce Veľký Folkmar, ku ktorej však nedošlo.

3.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilpodľa§255ods.1a§262ods.1aods.2CSPtak,žežalobcamalv
konaní plný úspech, preto mu priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému, u ktorého nevzhliadol
dôvody na rozhodnutie o trovách podľa § 257 CSP.4. Proti predmetnému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, ktoré odôvodnil nasledovne. Dôvodil, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal, aby žalovaný vypratal nehnuteľnosť, a to nielen časť parcely registra „C“, ale celú parcelu,

ktorá ani nebola predmetom nájmu. Takýmto vymedzením petitu si žalobca v predmetnom konaní
nárokoval viac, než mu priznáva právny titul. Súd prvej inštancie sa s predmetným návrhom nestotožnil
a nerozhodol v zmysle predmetného návrhu, ale odchýlil sa od žalobného petitu bez akéhokoľvek
odôvodnenia a uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť parc. registra „C“ č. 811/1 o výmere
210m2. Parcela registra CKN č. 811/1 o výmere 210m2 neexistuje a nie je uvedená na predmetnom liste

vlastníctva. Samotné rozhodnutie je formálne a materiálne nevykonateľné, nakoľko predmetná parcela
neexistuje v súdom špecifikovanej výmere. Zároveň, zo samotného petitu nevyplýva, že by išlo o časť
predmetnej parcely, dokonca sa predmetná formulácia nezhoduje ani so žalobným petitom. Samotné
konštatovanie súdu (petitu) je obdobne neurčité a nepresné, pričom nie je zrejmé, o akú parcelu ide,
prípadne, či ide teda o vypratanie časti parcely alebo celej parcely. Súd porušil zásadu ne ultra petitum a
rozhodol nad rámec žalobného petitu. Zároveň, predmetný výrok rozsudku je nevykonateľný. Definícia

nehnuteľnosti musí byť zrejmá a nezameniteľná, aby bola označená tak, aby ju nebolo možné zameniť
s inou nehnuteľnosťou. Vzhľadom na uvedené súd prekročil predmetný rámec a rozhodol v nesúlade so
žalobným návrhom, pričom vôbec neodôvodnil odklon od predmetného petitu. Vzhľadom na uvedené,
rozhodnutie trpí aj vadou nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia a pretože súd nerozhodol
v súlade so žalobným petitom žalobcu, nemôže byť žalobca ani 100% úspešný v spore. Obdobne,

nie je zrejmá ani samotná účelnosť predmetnej žaloby, pokiaľ účel nájomnej zmluvy je vymedzený v
článku II., a to postavenie rybárskej búdy o rozlohe max. 20m2. V prípade, ak sa na pozemku nachádza
stavba, žalobou na vypratanie pozemku sa nemožno domáhať odstránenia stavby, ktorá má charakter
nehnuteľnosti, ale v tomto prípade je potrebné upraviť žalobu o odstránenie stavby podľa § 135c OZ.
Navrhol preto predmetný rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v petite žaloby sa domáhal vypratania
celej parcely, avšak na pojednávaní dňa 27.9.2021 navrhol zmenu žaloby v znení, ktorú súčasne súd
uznesením pripustil a v akom znení prevzal pripustenú zmenu aj do svojho rozsudku, a preto nie
je pravda, že súd porušil zásadu ne ultra petitum a odklonil sa od žalobného návrhu. Okrem toho

sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že ide o rozhodnutie, ktoré je formálne a materiálne
nevykonateľné. Mal za to, že nie je rozhodujúce, že časť parcely o výmere 210m2 nie je uvedená na
predmetnomlistevlastníctva,alepodstatnéje,žezrozhodnutiajezrejmé,čokonkrétneaktorýkonkrétny
subjekt má vykonať. Základnou logikou je možné dospieť k záveru, že žalovaný je povinný vypratať len tú
časť nehnuteľnosti, ktorú mal v nájme (210m2), v opačnom prípade (ak by vypratal väčšiu časť parcely)

dopustil by sa svojim konaním zásahu do práv iných subjektov, čo je neprípustné. Preto, podľa jeho
názoru je jednoznačne zrejmé, akú povinnosť mal žalovaný splniť, a teda akú jedinečnú časť parcely
má a môže vypratať - teda tú, ktorú mal v nájme tak, ako bola vymedzená samotnou zmluvou. Okrem
toho sa nestotožnil s tvrdením o neúčelnosti žaloby a rybársku búdu postavenú žalovaným, nie je možné
subsumovať pod definíciu stavby. Aj v prípade, keby ju bolo možné pod túto definíciu subsumovať,

neznamená to, že žalobca nemá právo žiadať o vypratanie pozemku (mimo stavby). Preto považoval
napadnutý rozsudok za správny a navrhol ho odvolaciemu súdu potvrdiť.

6. Odvolateľ vo svojom nasledujúcom podaní, reagujúc na vyjadrenie žalobcu, argumentoval tým, že
pokiaľ súd svojim uznesením pripustil zmenu návrhu, s predmetnou situáciou sa žiadnym relevantným

spôsobom nevysporiadal v odôvodnení. Skutočnosťou ostáva naďalej to, že súdom definovaná parcela
registra „C“ o výmere 210m2, nachádzajúca sa v k.ú. X. I., evidovanej na LV č. X, neexistuje. Z takéhoto
definovania predmetnej parcely nie je jasné, či ide o vypratanie celej parcely, alebo jej časti, resp.
akej jedinečnej časti parcely. S nesprávnou formuláciou výrokovej časti súvisí aj formálna a materiálna
vykonateľnosť rozhodnutia, ktorá podľa žalobcu nie je dotknutá a žalobca svoje tvrdenie opiera o

základnú logiku. Žalobca je povinný identifikovať stavbu spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom,
akej stavby sa žaloba týka. Preto považoval predmetné rozhodnutie za nevykonateľné, ktoré nemôže
podliehať riadnemu prieskumu rozhodnutia.

7.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas

oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.8. Predmetom konania je žaloba o vypratanie časti nehnuteľnosti, o ktorej bolo rozhodnuté vyhovujúcim
rozsudkom.

9. Podstatou odvolania žalovaného je ním prezentovaný názor o tom, že súd predmetným rozsudkom
rozhodol ultra petitum a že výrok rozsudku je neurčitý a nevykonateľný.

10. Odvolací súd odvolaciu námietku v časti, v ktorej odvolateľ má za to, že súd rozsudkom porušil
zásadu ne ultra petitum považuje za nedôvodnú.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetnou žalobou sa žalobca domáhal pôvodne vypratania parcely
reg. C č. 811/1 o výmere 440.473 m2, druh pozemku - lesný pozemok, nachádzajúci sa v kat. úz. X.
I., obec Veľký Folkmar, okres Gelnica, evidovanej na LV č. X vedenom Okresným úradom Gelnica,
katastrálny odbor s tým, že súd na pojednávaní konanom dňa 27.9.2021 vyhlásil uznesenie, ktorým
pripustil „doplnenie, resp. zmenu návrhu podľa textu, ako je uvedené vyššie?, t.j. pripustil zmenu návrhu

vznení,podľaktoréhoježalovanýpovinnývyprataťparceluregistraCč.811/1ovýmere210m2(celková
výmera parcely 440.473 m2) s tým, že ostatná časť uplatneného nároku ostáva nezmenená. Súčasne
zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.9.2021 vyplýva, že predmetného pojednávania sa zúčastnili tak
zástupca žalobcu, ako aj žalovaný, na základe čoho v súlade s § 142 ods. 1 a 2 CSP nebolo uznesenie
doručované stranám sporu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd predmetným rozsudkom zaviazal

žalovaného k povinnosti vypratať parcelu reg. „C“ č. 811/1 o výmere 210 m2 (celková výmera parcely
440.473 m2), druh pozemku - lesný pozemok, nachádzajúcu sa v kat. úz. X. I., obec Veľký Folkmar,
okres Gelnica, evidovanej na liste vlastníctva č. 1, vedenom Okresným úradom Gelnica, katastrálny
odbor, rozhodol tak v súlade s pripustenou zmenou žaloby, a teda v súlade s petitom žaloby.

12. Odvolací súd však považuje za dôvodnú odvolaciu námietku v časti, v ktorej odvolateľ považuje
výrok rozhodnutia za neurčitý a nevykonateľný.

13. Podľa § 218 ods. 1 veta prvá CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku.

14. Podľa § 232 ods. 1 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

15. Výrok rozsudku musí byť určitý, aby ho bolo možné nútene vykonať. Požiadavka materiálnej
vykonateľnosti rozsudku zahŕňa o.i. potrebu jednoznačného vymedzenia práv a povinností, o ktorých

sa rozhodlo, vrátane ich rozsahu a lehoty na plnenie. Preto je nevyhnutné, aby výrok bol formulovaný
jasne, výstižne a zrozumiteľne (Civilný sporový poriadok, 1. vydanie, 2016, L. Duditš, s. 804 a nasl.,
zdroj Beck-online).

16. Požiadavka určitosti výroku rozsudku teda úzko súvisí s požiadavkou jeho vykonateľnosti.

17. Vykonateľnosť súdneho rozhodnutia je vlastnosť, pri existencii ktorej je možné vynútiť splnenie
povinnosti i proti vôli povinného subjektu autoritatívnou mocou štátu. Iba rozhodnutie, ktoré disponuje
vlastnosťou vykonateľnosti je spôsobilým exekučným titulom a podkladom na vykonanie exekúcie
(Civilný sporový poriadok, 1. vydanie, 2016, M. Števček, s. 844 a nasl., zdroj Beck-online).

18. Hoci v prejednávanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázaný neoprávnený zásah
žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu, na základe čoho považoval žalobu o vypratanie podľa § 126
ods. 1 OZ za dôvodnú, uvedené nepostačovalo na to, aby bolo možné požadovanému nároku vyhovieť
s vyjadreným obsahom výroku tak, ako to učinil súd prvej inštancie, pretože enunciát jeho rozsudku je

neurčitý a z tohto dôvodu nevykonateľný.

19. Súd prvej inštancie si totiž dostatočne neuvedomil, že v prejednávanom prípade je predmetom
vypratania iba časť pozemku, kedy požiadavka na určitosť výroku musí splniť podmienku náležitej
individualizácie vypratávanej časti pozemku, ktorá nie je naplnená iba presným označením pozemku

tak, ako je zapísaný v KN a ani vymedzením jeho konkrétnej vypratávanej výmery, pokiaľ súčasne z
výroku nie je zrejmé (nie je individualizované), ktorej konkrétnej časti pozemku sa táto stanovená výmera
(rozsah vypratávanej časti pozemku) týka.Požadovaná individualizácia iba časti vypratávaného pozemku zrejme nebude dosť dobre možná bez
participácie odborne znalej osoby.

20. Súd prvej inštancie na strane jednej síce rozhodol v súlade s petitom žaloby (po jeho pripustenej
zmene), na strane druhej prevzal do výroku rozsudku petit, ktorý nespĺňa podmienku určitosti.

21. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom
obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho

rozhodnutia by mal za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné (porovnaj nález ÚS ČR zo dňa
1.9.1998 sp. zn. I. ÚS 233/1997).

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude postupom podľa
§ 129 CSP vyzvať žalobcu (jeho zástupcu) na odstránenie vady petitu žaloby a súčasne uviesť, v čom

spočíva neúplnosť, resp. nezrozumiteľnosť jeho petitu žaloby a tiež poučiť ho o prípadných následkoch
neodstránenia tejto vady. Ďalší postup súd zvolí v závislosti od toho, či žalobca vadu petitu žaloby
odstráni alebo nie. V novom rozhodnutí rozhodne tiež o trovách tohto odvolacieho konania.

23.Zdôvoduhospodárnostikonaniaodvolacísúdzáveromuvádza,žeotázku,čimožnopodaťžalobuna

vypratanie bez ohľadu na to, či sa na pozemku nachádza aj stavba, riešila už súdna prax so záverom, že
vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany podľa § 126 ods. 1 OZ jeho vyprataním bez ohľadu na to,
či sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe, proti ktorej žaloba smeruje. Žaloba
o vypratanie pozemku je totiž jednou z vlastníckych žalôb, ktoré majú samostatný skutkový základ podľa
toho, akým spôsobom žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva (porovnaj napr. uznesenie NS SR zo

dňa 24.4.2022 sp. zn. 1Cdo 88/2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/377/2011).

24.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konanialen príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).