Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Monday, April 4, 2022

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26Csp/84/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321202219
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2022:2321202219.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu:

J. M., Q.. XX.XX.XXXX, U. O. XXX/X, Y., zastúpený: Združenie na ochranu práv občana - AVES,
IČO: 50252151, Jána Poničana 9, Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO:
35792752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: JUDr. Andrea Cviková, advokát, Kubániho
16, Bratislava, o zaplatenie 4180 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4180 Eur, do troch dní.

II. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou súdu dňa 28.05.2021 žalobca žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 4180 eur z dôvodu finančného zadosťučinenia podľa ust. § 3 ods. 5 z.č. 250/2007 Z.z..

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3.Súdvykonaldokazovaniepísomnýmivyjadreniamistránsporu,oboznámenímsasobsahomspisuOS
Galanta sp. zn. 26Csp/217/2017, zmluvami, dohodou o zrážkach zo mzdy, ďalšími listinnými dôkaznými
prostriedkami a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

4. Zo žaloby a písomných vyjadrení vyplynulo, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod
spisovou značkou 26Co/147/2019 bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná. Krajský súd v
Trnave rozsudkom č. k. 26Co/147/2019 - 263 z 30. júna 2020 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v
Galante č. k. 26Csp/217/2017 - 178 z 25. júla 2019, priznal žalobkyni vydanie bezdôvodného obohatenia
žalovaným v sume 8.360.73 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.360,73 Eur od 10.
8. 2017 do zaplatenia. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 26Co/147/2019 - 263 z 30. júna 2020, ktorý

nadobudolprávoplatnosťdňa02.08.2020,ustálilnasledovné:(12.1)Vprejednávanejvecizvykonaného
dokazovania vyplynulo, že bezdôvodné obohatenie sa na strane žalovaného vzniklo plnením záväzku
žalobkyne vrátiť žalovanému bezdôvodné obohatenie sa na jeho úkor prijatím plnenia - finančných
prostriedkov poskytnutých jej žalovaným bez právneho dôvodu - bez akejkoľvek relevantnej zmluvy. V
konaní bolo preukázané, že žalobkyňa svoje záväzky (v zmysle § 458 ods. 1 O.z.) plnila nasledovne:
Všetky jej záväzky na vrátenie bezdôvodného obohatenia na úkor žalovaného žalobkyňa plnila zrážkami
z jej mzdy, o vykonávanie ktorých požiadal zamestnávateľa žalobkyne žalovaný. Obdobne to bolo aj v

prípade vzniku bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobkyne, kedy k nemu dochádzalo
plynulým pokračovaním týchto zrážok. A/ V prípade plnenia poskytnutého jej na základe Žiadosti číslo
XXXXXXXXXX, už v marci 2009 formou zrážok zo mzdy uhradila žalovanému sumu 3.430,74 eur, t.j. už
o 84,14 eur viac, ako bol jej skutočný záväzok (celkovo tento svoj záväzok preplatila o sumu 4.246,11eur) a posledná splátka na úhradu tohto jej záväzku jej bola zrazená zo mzdy v marci 2017. B/ V
prípade plnenia poskytnutého jej na základe Žiadosti číslo XXXXXXXXXX, už v októbri 2009 formou
zrážok zo mzdy uhradila žalovanému sumu 1.429,34 eur t. j. o 35,10 eur viac, ako bol jej skutočný

záväzok (celkovo tento svoj záväzok preplatila o sumu 2.123,83 eur) a posledná splátka na úhradu tohto
jej záväzku jej bola zrazená zo mzdy v júni 2016. C/ V prípade plnenia poskytnutého jej na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy číslo XXXXXXXXXX, už v januári 2014 formou zrážok zo mzdy uhradila
žalovanému sumu 1.507,08 eur, t. j. o 13,36 eur viac, ako bol jej skutočný záväzok (celkovo tento svoj
záväzok preplatila o sumu 653,36 eur) a posledná splátka na úhradu tohto jej záväzku jej bola zrazená

zo mzdy v marci 2017. D/ V prípade plnenia poskytnutého jej na základe Dohody o zrážkach zo mzdy
číslo XXXXXXXXXX, už v decembri 2014 formou zrážok zo mzdy uhradila žalovanému sumu 1.083,60
eur, t.j. o 21,39 eur viac ako bol jej skutočný záväzok (celkovo tento svoj záväzok preplatila o sumu
1.337,43 eur) a posledná splátka na úhradu tohto jej záväzku jej bola zrazená zo mzdy v marci 2017. V
konaní bolo preukázané, že preplatok žalobkyne / suma bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na
úkor žalobkyne predstavovala sumu 8.360,73 eur (z ktorej sumy žalovaný žalobkyni nevrátil / nevydal

ani cent) a že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu / vrátenia takéhoto
obohatenia sa dňom 10.8.2017, ktorým dňom mu vznikla povinnosť platiť zákonný úrok z omeškania vo
výške 5% ročne z dlžnej sumy, pričom súd prvej inštancie žalobkyni odvolaním napádaným rozsudkom
priznal nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia sa žalovaným v rozsahu 1.836,94 eur s 5% ročným
úrokom z omeškania počítaným zo sumy 1.836,94 eur od 10.8.2017 do zaplatenia. Z toho dôvodu potom

odvolacísúdpostupompodľa§388C.s.p.zmenilrozsudoksúduprvejinštancievovýrokuII.aIII.atotak,
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni ďalších 6.523,79 eur s 5% ročným úrokom z omeškania
počítaným zo sumy 6.523,79 eur od 10.8.2017 do zaplatenia. Nepomer medzi právami a povinnosťami
účastníkov uvedených zmlúv bol taký veľký, že už dokonca nemožno hovoriť ani o spotrebiteľovi ako
slabšej zmluvnej strane vo vzťahu k dodávateľovi, ale možno hovoriť o vzťahu obete a páchateľa. Vo

vzťahu k finančnému zadosťučineniu treba osobitnú pozornosť venovať okolnosti, že majetok dotknutý
zabezpečovacím inštitútom Dohody o zrážkach zo mzdy - v danom prípade až štyri Dohody o zrážkach
zo mzdy - bol majetok, t.j. mzda žalobkyne, ktorou zabezpečovala nielen svoje životné potreby, ale aj
životné potreby svojej rodiny. K strate mzdy žalobkyne dochádzalo na základe absolútne neplatných
právnych úkonov (úverové zmluvy a Dohody o zrážkach zo mzdy). Žalovaný takmer 8 rokov šikanoval

a terorizoval žalobkyňu, keď si vynucoval od zamestnávateľa žalobkyne zrážky zo mzdy bez právneho
dôvodu a tým závažným spôsobom zasahoval do práv žalobkyne na riadnu mesačnú mzdu. Žalovaný
totiž požiadal zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok zo mzdy od samého počiatku, a to už v
čase, keď 1. mesačné splátky neboli ešte ani splatné. Naviac požadoval zrážky zo mzdy aj na úver -
finančné prostriedky, ktoré žalobkyni v skutočnosti nikdy neposkytol (nevyplatil). Túto šikanu by žalovaný

praktizoval ešte aj v tomto období ak by sa žalobkyňa neobrátila na svojho zástupcu a ak by súdy
včas nezasiahli. Zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo
bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi (žalobkyne) spočívajúcu v nezákonnom preplatení
pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov, čo nepochybne predstavuje jeden z najzávažnejších
zásahov do sociálnej identity osoby, čo by mal súd považovať za rozhodujúce aj pre výšku finančného

zadosťučinenia, ktoré nemôže mať iba symbolický charakter. Pri výklade § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi
ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo
povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má

právo“).Aplikácia§13ods.2Občianskehozákonníka(Pokiaľbysanezdalopostačujúcezadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.) nie
je možná, keďže zákon č. 250/2007 Z. z. žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje
a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva

spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu spotrebiteľovi je potrebná určitá intenzita. Aj bez stanovenia
kritérií výšky finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu
satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania,
ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak ho treba chápať aj ako odmenu za to,
že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím

úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho
nedopustí v takej intenzite. Zároveň pri stanovení finančného zadosťučinenia je potrebné prihliadnuť
aj na výšku odškodňovania iných nemajetkových újm aprobovaných právnym poriadkom SR, napr.pri poškodení zdravia, ochrane osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a podobne, kde
obyčajne dochádza k ujmám pre človeka závažným a často neodčiniteľným. Napr. u žalobkyni sa (aj
v dôsledku nadmerného stresu) prejavilo onkologické ochorenie, znížili sa jej finančné prostriedky na

riadnu a dostatočnú liečbu poškodeného zdravia, bola narušená jej dobrá povesť u zamestnávateľa,
ktorý sa mohol dôvodne domnievať, že je žalobkyňa tzv. ,,chronický neplatič“, pričom na zrážky zo
mzdy nevznikol žiaden dôvod, a k zhoršeniu zdravotného stavu došlo aj u jej druha. Základným
zákonným predpokladom úspešného uplatnenia finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na
ochranu spotrebiteľa. Uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu
predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v §
52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku,
ale aj pri poškodení zdravia, ochrane osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a podobne.
Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného

vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.
V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/389/2015,
zo dňa 14. 09. 2016, v ktorom súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia

treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo povinnosti, napr. nároku na
náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne
vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. V prejednávanej veci je zrejmé,
že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojho práva ustanoveného osobitným predpisom v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26Csp/217/2017 a na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.

26Co/147/2019, v dôsledku čoho bol žalovaný zaviazaný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie.
Žalobkyňa má teda za to, že pokiaľ bola úspešná v predchádzajúcom spore pri uplatnení porušenia jej
práva ako spotrebiteľa, základ nároku je daný. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí
od úvahy súdu. Pri jej určení by mal súd vychádzať z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú
povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Žalobkyňa

nárok na finančné zadosťučinenie nevníma ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu a tiež ako
odmenu, ktorá privodila vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov
dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Žalobkyňa uplatnený nárok na finančné
zadosťučinenie nevníma ani ako neprimerané obohatenie vzhľadom na okolnosti prípadu, konkrétne
závažnosť porušenia práva, povinnosti žalovaného voči nej, intenzita trvania a rozsah nepriaznivých

následkov, subjektívny prístup protiprávnemu konaniu... Súd by mal prihliadnuť teda na skutočnosť,
že žalobkyni boli vykonané zrážky zo mzdy vo výške 8.360,73 Eur, a to po dobu takmer 8 rokov na
účet žalovaného; a to bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek vôle žalobkyne; a to všetko nad rámec
poskytnutejistiny.Žalobkyňamázato,žesumavovýške4.180,00Eur,ktorápredstavujecca50%sumy,
o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil, splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia

a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu, dostatočný sankčný charakter
voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre
žalobkyňu, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobila, ale napriek nepochybne svojej slabšej
ekonomickej a právnej situácii, akú si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustila do sporu s ním. Na margo
vyjadrenia žalovaného uviedla, že je preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.

26Csp/217/2017 bolo konštatované porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne, ktorá musela iniciovať
súdny spor, aby súd zasiahol a zastavil porušovanie práv žalobkyne žalovaným, ktorý by sám od
seba (nebyť zásahu súdu) praktizoval voči žalobkyni nekalé obchodné praktiky bez obmedzenia. Je
nesporné, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26Csp/217/2017 sa žalobkyňa úspešne
nariadeným neodkladným opatrením domohla zdržania sa použitia štyroch dohôd o zrážkach zo mzdy

uplatnenej žalovaným u zamestnávateľa žalobkyne. Rovnako je nesporné, že žalobkyňa sa domohla
vyslovenia neplatnosti štyroch dohôd zrážok zo mzdy, neplatnosti dvoch zmlúv o úvere a bezúročnosti
a bezpoplatkovosti štyroch poskytnutých spotrebiteľských úverov a taktiež je nesporné, že žalobkyni
bolo tunajším súdom priznané uplatnené bezdôvodné obohatenie voči žalovanému v sume 8.360.73
Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania. Nemožno mať preto pochybnosti o tom, že žalobkyni

podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa voči žalovanému vznikol nárok na
primerané finančné zadosťučinenie. K porušeniu práv žalobkyne zo strany žalovaného došlo vo veľkom
rozsahu - zásah súdu v podobe neodkladného opatrenia, súdom zneplatnené spotrebiteľské zmluvy a
dohody o zrážkach zo mzdy, uloženie povinnosti vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, vykonávaniezrážok zo mzdy bez právneho dôvodu, poškodenie dobrej povesti žalobkyne u jej zamestnávateľa.
Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria, a to
závažnosť, intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod. Závadné

konanie trvalo dlhú dobu od roku 2009 až do mája 2017, kedy už musel zasiahnuť súd a vydať
neodkladné opatrenie. Žalovaný takmer 8 rokov šikanoval a terorizoval žalobkyňu, keď si vynucoval od
zamestnávateľa žalobkyne zrážky zo mzdy bez právneho dôvodu a tým závažným spôsobom zasahoval
do práv žalobkyne na riadnu mesačnú mzdu. Žalovaný napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
viackrát a opakovane vyzýval zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalovaný ako

veriteľ vyplatil žalobkyni zo štyroch úverov finančné prostriedky v sume spolu 5.378,54 Eur, pričom
prostredníctvom zrážok zo mzdy vymámil od žalobkyne spolu sumu 13.739,07 Eur. Úžerná odplata
činila takmer 140 %, čo odporuje dobrým mravom. Nemožno mať pochybnosti, že hrozba núteného
vymáhania dlhu v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy mala na žalobkyňu značne negatívny vplyv.
Žalobkyňa musela iniciovať súdne konanie na ochranu svojich spotrebiteľských práv, pričom samotné
súdne konanie je stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Výška

finančného zadosťučinenia 4.180,00 Eur je primeraná s ohľadom na počet zmlúv a na intenzitu
zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa a má nahradiť jej diskomfort. Uplatnené
finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyni, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou
satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou
žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Konanie žalovaného malo negatívne

dôsledky v osobnom živote žalobkyne. Zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu práva, ktoré bolo
bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu žalobkyni spočívajúcu v nezákonnom preplatení štyroch úverov
a teda k strate finančných prostriedkov, ale najmä nadmerný stres mal dopad na zdravie žalobkyne
a ujme spočívajúcej v poškodení jej dobrého mena u zamestnávateľa, čo nepochybne predstavuje
jeden z najzávažnejších zásahov do sociálnej identity žalobkyne, keďže zamestnávateľ môže mať po

takomto zásahu žalovaného veriteľa pochybnosti o zodpovednosti svojho zamestnanca plniť si svoje
záväzky (aj keď ich plniť už nemal, lebo boli splnené) a pod., čo je jeden z rozhodujúcich faktorov aj
pre výšku finančného zadosťučinenia, ktoré nemôže mať iba symbolický charakter. V značnej miere
znížená dôstojnosť žalobkyne alebo jej vážnosť v spoločnosti za porušenie spotrebiteľského práva
takým spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu spotrebiteľovi je potrebná určitá intenzita. Požadované

finančné zadosťučinenie za nekalé konanie, ktorého sa žalovaný dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi
- žalobkyni, treba chápať aj ako odmenu za to, že sa žalobkyňa ako spotrebiteľ pustila do sporu s
nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesla benefit aj pre
ostatných spotrebiteľov. Zároveň pri stanovení primeraného finančného zadosťučinenia by mal súd
prihliadnuť aj na výšku odškodňovania iných nemajetkových újm aprobovaných právnym poriadkom SR,

napr. pri poškodení zdravia, ochrane osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a podobne,
kde obyčajne dochádza k ujmám pre človeka závažným a často neodčiniteľným spôsobom. Vzhľadom
na vyššie uvedené, suma 4.180,00 Eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia
(keďže morálnym zadosťučinením bol aj rozsudok tunajšieho súdu a rozsudok odvolacieho súdu a
je ním aj odôvodnenie týchto rozsudkov) a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre

žalobkyňu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej ale aj generálnej
prevencie a zároveň bude odmenou pre žalobkyňu, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobila
ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, ako si mohol zabezpečiť žalovaný,
sa pustila do sporu s ním. Ak by sa analogicky použila terminológia trestného práva, tak súdy by mali
pri úvahách o výške primeraného finančného zadosťučinenia zohľadňovať v neprospech dodávateľov

špeciálnu recidívu dodávateľov a pri opakovanom porušení spotrebiteľského práva primerané finančné
zadosťučinenie zvyšovať, nie znižovať. Ujma, ktorá vznikla žalobkyni konaním žalovaného, nebola len
v akademickej rovine, pretože porušenie jej práv žalovaným malo bezpochyby majetkový charakter,
keďže žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a uplatňovaním svojho legitímneho nároku
v súdnom konaní bol narušený nielen bežný život žalobkyne. Vzhľadom na permanentný odmietavý

postoj žalovaného voči svojím pochybeniam je uplatnená suma nielenže primeraná, ale zjavne nízka.
Ak má primerané finančné zadosťučinenie reálne plniť svoj účel, tak to je možné len priznaním v
takej výške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale tieto funkcie
aj reálne napĺňa, čo primerané finančné zadosťučinenie priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať.
Vydanými rozsudkami a ich odôvodnením je definované po stránke kvalitatívnej aj kvantitatívnej

porušenie spotrebiteľského práva a súd konajúci o primeranom finančnom zadosťučinení nemôže
dôjsť k iným záverom ohľadne rozsahu porušenia spotrebiteľského práva ako boli zistené v konaní
o vydanie bezdôvodného obohatenia. Vznesená námietka premlčania žalovaným a jeho názor, že
žalobkyňa si nárok na finančné zadosťučinenie mohla žalobou uplatňovať nielen kedykoľvek od r.2017 (pri podaní žaloby, o ktorej bolo konanie vedené pod sp. zn. 26Csp/217/2017 a ktorá bola na
súde podaná dňa 10.07. 2017), nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Taktiež názor žalovaného,
že premlčacia doba uplynula najneskôr 10. 07. 2020, nie je ničím podložené a nemá právnu oporu.

Zákon o ochrane spotrebiteľa v citovanom ustanovení priamo zakotvuje, že ten spotrebiteľ, ktorý bol
na súde úspešný voči dodávateľovi za porušenie jeho práv alebo povinností, má nárok na primerané
finančné zadosťučinenie. Žalobca poukazuje na odôvodnenie rozsudku NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017
„Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie
má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,
kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť

ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,
ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,
ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech

spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za
škodu,zbezdôvodnéhoobohatenia,alebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo
spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri

uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu
škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo
odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového
prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.“
Zjednotená prax vyšších súdnych autorít v kontexte citovaného rozsudku NS SR jednoznačne určuje, že

podmienkou priznania finančného zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti, konkrétne v
prípade žalobcu nárok z bezdôvodného obohatenia. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia
predstavuje doplnkovú ochranu spotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia zákona nemožno stotožňovať
s úspešne uplatneným právom (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/114/2018,

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/179/2018 zo dňa 31.01.2019, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 21Co/115/2018 zo dňa 29.01.2019). Žalobkyňa považuje názor žalovaného
o tom, že žalobkyňa si nárok na finančné zadosťučinenie mohla žalobou uplatňovať v deň podania
žaloby na tunajšom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 26Csp/217/2017, za absurdný, pretože ak
by sa prijal tento názor žalovaného, potom nie je zrejmé, akými dôvodmi a skutočnosťami by mohla

žalobkyňa argumentovať pri uplatňovaní nároku na finančné zadosťučinenie pred súdom, keď by
nemala v rukách žiadne súdne rozhodnutie o porušení jej práv, ktoré by jej argumenty aj právne
podporilo. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Galanta
č. k. 26Csp/217/2017 - 178 zo dňa 25. júla 2019, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Trnava
č. k. 26Co/147/2019 - 263 zo dňa 30. júna 2020, ktorý bol doručený žalobkyni dňa 13. 08. 2020,

bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.360.73 Eur spolu s 5% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 8.360,73 Eur od 10. 8. 2017 do zaplatenia na tom základe, že štyri dohody
o zrážkach zo mzdy sú neplatné, neplatné sú aj dve zmluvy o úvere a všetky štyri poskytnuté
úvery sú bezúročné a bez poplatkov. Z uvedeného je jednoznačné, že žalobkyňa si voči žalovanému
úspešne uplatnila porušenie povinnosti žalovaným stanovenej zákonom o spotrebiteľských úveroch. Z

odôvodnenia rozsudkov súdu prvej a druhej inštancie je zrejmé, že právne priznanie práva na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia v dôsledku uplatnenia sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úverov poskytnutých žalovaným žalobkyni, je základom pre priznanie aj práva na primerané finančné
zadosťučinenie podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. V prejednávanom prípade
za primeranosť výšky finančného zadosťučinenia pre žalobkyňu / spotrebiteľa je nutné považovať

obmedzenie jej komfortu vo všetkých oblastiach jej života, najmä však vo finančnom obmedzení, ktoré
jej neoprávnenými platbami v prospech žalovaného vznikli. Primerané zadosťučinenie môže pozostávať
z náhrady morálnej ujmy ako satisfakcie za stav, ktorý spotrebiteľ musel trpieť, keďže nie vždy vrátením
neoprávnene zaplatených finančných prostriedkov sa všetko zhojilo. Žalobkyňa poukazuje na množstvoporušení spotrebiteľských noriem v právnom vzťahu vyplývajúcom zo štyroch úverových zmlúv, ktoré sú
jasne označené v rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26Csp/217/2017 - 178 a v rozsudku Krajského
súdu Trnava sp. zn. 26Co/147/2019 - 263 z 30. júna 2020, a to neplatné uzavretie a nezákonné použitie

štyroch dohôd o zrážkach zo mzdy, neplatné uzavretie zmlúv o úvere, dohody o doplnkovej službe,
rozhodcovské zmluvy, úžerná úroková odplata, nesprávna a neprimeraná výška RPMN, neuvádzanie
obligatórnych náležitostí v zmluve podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa sa nestotožňuje
s názorom žalovaného a vznesenou námietkou premlčania, pretože nárok žalobkyne na primerané
finančné zadosťučinenie premlčaný nie je. Z judikatúry Najvyššieho súdu jasne a stabilne vyplýva, že

podmienkou pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenie
práva spotrebiteľa na súde a pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle §
3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho
nároku z porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného
obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v
spotrebiteľskej zmluve. Nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je v zmysle § 3 ods.

5 Zákona o ochrane spotrebiteľa podmienený úspešným uplatnením práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom alebo osobitným právnym predpisom v podobe právoplatného rozhodnutia súdu.
Žalobkyňa si úspešne uplatnila porušenie práva po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Krajského
súdu Trnava č. k. 26Co/147/2019 - 263. O tom, že súdy oboch inštancií potvrdili jej porušené práva sa
dozvedela najskôr 13. 08. 2020, kedy jej bol doručený rozsudok súdu druhej inštancie. Odo dňa 14.

08. 2020 žalobkyni začala plynúť 3-ročná lehota na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia.
Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 28. 05. 2021. Obdobný záver vyplýva aj z rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 2Co/137/2016 zo dňa 24. 05. 2017, preto žalobkyňa hodnotí vznesenú námietku
žalovaným za nesprávnu. Žalobkyňa podaním žaloby voči žalovanému ešte nevedela vopred odhadnúť,
či súd jej žalobu uzná za dôvodnú a či súd vysloví rozsudkom aj porušenie jej práv. To, že žalovaný

porušil jej spotrebiteľské práva, sa žalobkyňa mohla na 100 % dozvedieť až z právoplatného rozsudku,
a až týmto momentom sa môže začať domáhať aj nároku na finančné zadosťučinenie. Žalobkyňa je v
neistote pri uznaní porušenia jej práv až do momentu právoplatného rozhodnutia súdu. Naviac, ak by
žalobkyňa podala žalobu o priznanie finančného zadosťučinenia už v roku 2017, kedy ešte nemala v
rukách žiadne úspešné uplatnenie porušenia svojich práv na súde, riskovala by, že žalobu prehrá a bola

by zaviazaná na úhradou trov konania voči žalovanému, čím by jej vznikla ďalšia majetková škoda.

5. Žalovaný poprel uplatňovaný nárok čo do základu a výšky, a súčasne namietol premlčanie
uplatňovania nároku na finančné zadosťučinenie. Ako základnú skutočnosť pre uplatnenie námietky

premlčania uviedol, že uplatňovanie nároku na finančné zadosťučinenie nie je podmienené žiadnym
predchádzajúcim konaním, v ktorom by sa muselo (či už vo výroku alebo v odôvodnení) konštatovať
splnenie podmienky podľa § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z. Túto skutočnosť potvrdil
vo svojej rozhodovacej praxi Najvyšší súd Slovenskej republiky, a rovnako aj odborná komentárová
literatúra. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozhodnutia č.k. 6Cdo/127/2017 pre postup

uplatňovania nároku na primerané finančné zadosťučinenie : „Pre úspešné uplatnenie tohto nároku
zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia
preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy.“ Uvedené rozhodnutie bolo dovolacím súdom vydané
v konaní, v ktorom si žalobcovia (v postavení spotrebiteľov) uplatnili právo na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia súčasne s návrhom na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Čiže

Najvyšší súd SR, a ani súdy nižšieho stupňa, nezamietli žalobu spotrebiteľov o finančné zadosťučinenie
(uplatňované spolu s návrhom na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky) ako podanú predčasne
preto, lebo by najskôr malo prebehnúť samostatné konanie o určenie neprijateľnej podmienky, a
rozhodnutie o tom by sa muselo stať právoplatné a vykonateľné. Rovnaký záver vyplýva aj z komentára
k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,

J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1037.)
uvádza, že hoci výpočet § 137 CSP je len demonštratívny, domnievajú sa, že žaloba výlučne na
určenie neplatnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore už nebude prichádzať
do úvahy. Pravidlom budú žaloby, ktorých obsahom je splnenie povinnosti (plniť, vydať bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu, zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie a pod. - porovnaj ods. 2

komentovaného ustanovenia) alebo určenie, či tu právo je (napr. vlastnícke), a súd bude platnosť
ustanovení spotrebiteľskej zmluvy posudzovať ako prejudiciálnu otázku.“ Žalovaný preto uplatnil
námietku premlčania s tým, že teraz tvrdený nárok si žalobca mohol žalobou uplatňovať nielen
kedykoľvek od r. 2017 (pri podaní žaloby, o ktorej bolo konanie vedené pod sp. zn. 26Csp/217/2017a ktorá bola na súde podaná dňa 10.07. 2017). Premlčacia doba uplynula najneskôr 10.07. 2020 a
preto podanie žaloby na súd po jej uplynutí predstavuje uplatňovanie premlčaného práva. Žalovaný
poprel danosť základu nároku, ktorý sa uplatňuje v žalobe. Žalobca sa odvolal na rozsudok vydaný vo

veci 26Csp/217/2017, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie na základe
záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu písomnej zmluvy. Uvedený záver o neexistencii uzavretej
zmluvy / zmlúv je založený na dôvodoch vyplývajúcich z ustanovení všeobecného civilného práva, teda
prvej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že si uplatňuje
zadosťučinenie vo výške 50 % zo sumy nároku, ktorý mu bol priznaný rozsudkom 26Csp/217/2017,

čo nemá oporu v žiadnom právnom predpise, aby sa výška primeraného finančného zadosťučinenia
určovala podľa sumy priznanej v predošlom konaní. Žalovaný považuje za minimálne sporné, aby sa
suma zadosťučinenia ako nemajetkového nároku určovala pomerne od nároku majetkového. Žalovaný
dal do pozornosti, že tvrdenia žalobcu uvádzané žalobe o tom, že finančné zadosťučinenie nemôže
mať len symbolický charakter uviedol, že toto tvrdenie žalobcu nezohľadňuje zásadný fakt, ktorým je
že všetky škody a ujmy (inak v predchádzajúcom konaní ani netvrdené) boli vysporiadané priznaním a

zaplatením úroku z omeškania. Podľa § 519 Občianskeho zákonníka Právo veriteľa na náhradu škody
spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však
náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania.
Ako podstatnú okolnosť považuje žalovaný časový aspekt uplatňovania finančného zadosťučinenia.
Okrem uplatnenia námietky premlčania je dôležité, že zo žaloby, nevyplýva žiadny dôvod, pre ktorý si

žalobca uplatňuje s výrazným časovým odstupom po tom, ako bezdôvodné obohatenie vzniklo. Postup
žalobcu sa javí tak, že dlhodobo žiadnu tvrdenú ujmu či „pocit obete“ ako sa to tvrdí v žalobe ani
nepociťoval, a preto si dlhodobo žiadny nárok na zadosťučinenie neuplatnil. Žalovaný ďalej poukázal
na to, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia neplní ani reparačnú a ani sankčnú funkciu.
Ide o súkromnoprávny inštitút občianskoprávneho charakteru, ktorý nemôže plniť funkciu sankcie. Tá je

na mieste v iných oblastiach práva, ako je administratívne alebo trestné právo. V uznesení Krajského
súdu v Prešove 9Co/50/2018 zo dňa 26.6.2018 sa uvádza, že podstatou primeraného finančného
zadosťučinenia nie je sankčná povaha, aj keď zaplatenie, keďže zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. má byť finančné a každé zaplatenie predstavuje finančný úbytok v aktívach osoby, voči
ktorej nárok smeruje. Na účely sankcionovania je totiž administratívne a trestné právo, civilné právo má

za cieľ „len“ kompenzáciu osoby, ktorej sa má zadosťučinenie poskytnúť.

6. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 3 ods. 5 z.č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy

spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Predmetom sporu je nárok žalobkyne v postavení spotrebiteľky na zaplatenie finančného
zadosťučinenia uplatnený voči žalovanému ako dodávateľovi podľa ust. § 3 ods. 5 z.č. 250/2007 Z.z.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Krajský súd v Trnave rozsudkom č.
k. 26Co/147/2019 - 263 z 30. júna 2020 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Galante č. k.
26Csp/217/2017 - 178 z 25. júla 2019, priznal žalobkyni vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným
v sume 8.360.73 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.360,73 Eur od 10. 8. 2017do zaplatenia. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 26Co/147/2019 - 263 z 30. júna 2020, ktorý
nadobudolprávoplatnosťdňa02.08.2020,ustálilnasledovné:(12.1)Vprejednávanejvecizvykonaného
dokazovania vyplynulo, že bezdôvodné obohatenie sa na strane žalovaného vzniklo plnením záväzku

žalobkyne vrátiť žalovanému bezdôvodné obohatenie sa na jeho úkor prijatím plnenia - finančných
prostriedkov poskytnutých jej žalovaným bez právneho dôvodu - bez akejkoľvek relevantnej zmluvy. V
konaní bolo preukázané, že žalobkyňa svoje záväzky (v zmysle § 458 ods. 1 O.z.) plnila nasledovne:
Všetky jej záväzky na vrátenie bezdôvodného obohatenia na úkor žalovaného žalobkyňa plnila zrážkami
z jej mzdy, o vykonávanie ktorých požiadal zamestnávateľa žalobkyne žalovaný. Obdobne to bolo aj v

prípade vzniku bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobkyne, kedy k nemu dochádzalo
plynulým pokračovaním týchto zrážok. A/ V prípade plnenia poskytnutého jej na základe Žiadosti číslo
XXXXXXXXXX, už v marci 2009 formou zrážok zo mzdy uhradila žalovanému sumu 3.430,74 eur, t.j. už
o 84,14 eur viac, ako bol jej skutočný záväzok (celkovo tento svoj záväzok preplatila o sumu 4.246,11
eur) a posledná splátka na úhradu tohto jej záväzku jej bola zrazená zo mzdy v marci 2017. B/ V
prípade plnenia poskytnutého jej na základe Žiadosti číslo XXXXXXXXXX, už v októbri 2009 formou

zrážok zo mzdy uhradila žalovanému sumu 1.429,34 eur t. j. o 35,10 eur viac, ako bol jej skutočný
záväzok (celkovo tento svoj záväzok preplatila o sumu 2.123,83 eur) a posledná splátka na úhradu tohto
jej záväzku jej bola zrazená zo mzdy v júni 2016. C/ V prípade plnenia poskytnutého jej na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy číslo XXXXXXXXXX, už v januári 2014 formou zrážok zo mzdy uhradila
žalovanému sumu 1.507,08 eur, t. j. o 13,36 eur viac, ako bol jej skutočný záväzok (celkovo tento svoj

záväzok preplatila o sumu 653,36 eur) a posledná splátka na úhradu tohto jej záväzku jej bola zrazená
zo mzdy v marci 2017. D/ V prípade plnenia poskytnutého jej na základe Dohody o zrážkach zo mzdy
číslo XXXXXXXXXX, už v decembri 2014 formou zrážok zo mzdy uhradila žalovanému sumu 1.083,60
eur, t.j. o 21,39 eur viac ako bol jej skutočný záväzok (celkovo tento svoj záväzok preplatila o sumu
1.337,43 eur) a posledná splátka na úhradu tohto jej záväzku jej bola zrazená zo mzdy v marci 2017. V

konaní bolo preukázané, že preplatok žalobkyne / suma bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na
úkor žalobkyne predstavovala sumu 8.360,73 eur (z ktorej sumy žalovaný žalobkyni nevrátil / nevydal
ani cent) a že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu / vrátenia takéhoto
obohatenia sa dňom 10.8.2017, ktorým dňom mu vznikla povinnosť platiť zákonný úrok z omeškania vo
výške 5% ročne z dlžnej sumy, pričom súd prvej inštancie žalobkyni odvolaním napádaným rozsudkom

priznal nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia sa žalovaným v rozsahu 1.836,94 eur s 5% ročným
úrokom z omeškania počítaným zo sumy 1.836,94 eur od 10.8.2017 do zaplatenia. Z toho dôvodu potom
odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III.
a to tak, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni ďalších 6.523,79 eur s 5% ročným úrokom z
omeškania počítaným zo sumy 6.523,79 eur od 10.8.2017 do zaplatenia.

12.Privýklade§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.trebaakcentovať,žezákonodarcaformulovaluvedené
ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (nevyžaduje sa preukázanie vzniku alebo hrozby
ujmy, postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa), tak základ

nároku na finančné zadosťučinenie je daný. Vychádzajúc z dikcie zákonného ustanovenia, súd pri
rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol na skutočnosť, že toto má plniť
jednakfunkciusatisfakčnú,jednakfunkciusankčnútak,abydostatočneodradilododávateľaodnekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak ho treba chápať aj ako odmenu
za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom

a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať,
že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí,
prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Zároveň pri stanovení finančného zadosťučinenia je potrebné
prihliadnuť aj na výšku odškodňovania iných nemajetkových újm aprobovaných právnym poriadkom SR,
napr. pri poškodení zdravia, ochrane osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a podobne,

kde obyčajne dochádza k ujmám pre človeka závažným a často neodčiniteľným. Možno konštatovať,
že u žalobkyne mohla byť narušená jej dobrá povesť u zamestnávateľa, ktorý sa mohol dôvodne
domnievať, že je žalobkyňa tzv. ,,chronický neplatič“, pričom na zrážky zo mzdy nevznikol žiaden dôvod,
realizáciou zrážok zo mzdy došlo k vážnemu zásahu do majetkových práv žalobkyne. Základným
zákonným predpokladom úspešného uplatnenia finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu
spotrebiteľa. Uvedený nárok je v danom prípade daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu
predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v §52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku,
ale aj pri poškodení zdravia, ochrane osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a podobne.
Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného

vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.
V tejto súvislosti súd vychádzal aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/389/2015, zo dňa
14. 09. 2016, v ktorom súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba

rozumieťúspešnéuplatneniekonkrétnehonárokuzporušeniaalebopovinnosti,napr.nárokunanáhradu
škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že žalobkyni
boli vykonané zrážky zo mzdy vo výške 8.360,73 Eur, a to po dobu takmer 8 rokov na účet žalovaného;
a to bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek vôle žalobkyne; a to všetko nad rámec poskytnutej istiny.
Súd v súlade s argumentáciou žalobkyne mal za to, že suma vo výške 4.180,00 Eur, ktorá predstavuje

cca 50 % sumy, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil, splní všetky funkcie primeraného finančného
zadosťučinenia a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu, dostatočný
sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj generálnej prevencie.

13. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalovaného ohľadne tvrdeného premlčania nároku.

Zjednotená prax vyšších súdnych autorít v kontexte citovaného rozsudku NS SR jednoznačne určuje, že
podmienkou priznania finančného zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti, konkrétne v
prípade žalobcu nárok z bezdôvodného obohatenia. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia
predstavuje doplnkovú ochranu spotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia zákona nemožno stotožňovať

s úspešne uplatneným právom (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/114/2018,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/179/2018 zo dňa 31.01.2019, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 21Co/115/2018 zo dňa 29.01.2019). Nárok na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia je v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa podmienený úspešným uplatnením
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným právnym predpisom v podobe

právoplatného rozhodnutia súdu. Žalobkyňa si úspešne uplatnila porušenie práva po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku Krajského súdu Trnava č. k. 26Co/147/2019 - 263. O tom, že súdy oboch
inštancií potvrdili jej porušené práva sa dozvedela najskôr 13. 08. 2020, kedy jej bol doručený rozsudok
súdu druhej inštancie. Odo dňa 14. 08. 2020 žalobkyni začala plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia
doba podľa ust. § 101 OZ na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa podala

žalobu na súd dňa 28. 05. 2021, v ktorom čase teda premlčacia doba ešte neuplynula. Obdobný záver
vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/137/2016 zo dňa 24. 05. 2017. To, že
žalovaný porušil spotrebiteľské práva žalobkyne sa táto mala možnosť dozvedieť až z právoplatného
rozsudku, a až týmto momentom sa môže začať domáhať aj nároku na finančné zadosťučinenie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe ako dôvodnej v plnom rozsahu vyhovel.

14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde žalobca ako plne úspešná
strana sporu má právo na 100% náhrady trov konania, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni v
konaní trovy nevznikli, súd jej ich náhradu voči žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžepodaťodvolaniežalovaný,atodo15dníododňajehopísomnéhodoručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.