Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 8, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822202314
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8822202314.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkýň: 1/ V. S., rod. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X/XX, XXX XX K., 2/ V. A., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.
XXX/XX, M. XXX XX nad C., doručovacia adresa S. 8, XXX XX K., obe právne zastúpené Advokátska
kancelária Babin, Petko & partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov proti žalovanému W. S.,

rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX/XX, XXX XX B., o nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 4C/61/2022-29 zo dňa
02. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žalobkyni 1/ a 2/ priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol
tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zdržať sa nakladania nehnuteľností, najmä predaja, nájmu, zriadenia záložného
práva k podielu 1 k celku zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. K., obec K., okres: M. nad C., p.č. C KN XXXX/

X - záhrada vo výmere 3613 m2, C KN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 112 m2, p.č. C
KN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 703 m2, C KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha
a nádvoria vo výmere 105 m2, rod. domu č. s. X stojaceho na p. č. C KN XXXX/X a p. č. C KN XXXX/
XX do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam.

II. Ukladá žalobkyni v 1. rade v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalobkyni

v 2. rade a žalovanému návrh na začatie konania vo veci samej, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam uvedeným v ods. I.

III. Žalobkyni v 1. a 2. rade priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorého bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods.

1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, 2, § 333, § 334, § 336, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Vychádzal zo zistenia, že návrhom doručeným dňa 21.10.2022 sa žalobkyne domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa nakladania so
špecifikovanými nehnuteľnosťami, z dôvodu, že notár poverený prejednaním dedičstva po nebohom

manželovi žalobkyne 1/ rozhodol v rozpore so zákonom, keďže predmetom dedičstva mal byť len podiel
1 nehnuteľností špecifikovaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čím sa ocitla v situácii,že polovica jej vlastného domu bude predaná tretej osobe, keďže žalovaný listom zo dňa 20.09.2022
oznámil, že je podielový spoluvlastník špecifikovaných nehnuteľností a zároveň vyzval na sumu, ktorú
žiada vyplatiť za svoj podiel, inak tento predá tretej osobe. Zároveň v návrhu poukázali na to, že

žalobkyňa 2/ ako podielová spoluvlastnícka špecifikovaných nehnuteľností od roku 2008 do roku 2020
investovaladorodinnéhodomusumu31.580,-Eur, atoprostredníctvomúsporaúveru.Poukázalitiežna
to, že žalobkyňa 1/ mieni podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po oboznámení sa s obsahom návrhu a ostatným obsahom

súdnehospisudospelkzáveru,žežalobkynesadôvodnedomáhajúnariadenianeodkladnéhoopatrenia,
nakoľko zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu, a to vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. Z predložených výpisov listov vlastníctva k
sporným nehnuteľnostiam je zrejmé, že ako vlastníci nehnuteľností, ktoré žalobkyňa 1/ nadobudla počas
trvania manželstva, sú zapísaní iba žalobkyňa 2/ a žalovaný, avšak z tvrdení žalobkyne 1/ vyplýva, že
nehnuteľnostibolinadobudnutépočasjejmanželstvaaporučiteľa,poktoromdediližalobkyňa2/aprávny

predchodca žalovaného, a teda po poručiteľovi mali žalobkyňa 2/ a právny predchodca žalovaného dediť
iba z jeho podielu vyporiadaného BSM a nie aj z podielu žalobkyne 1/, t.j. je tu osvedčená dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z predložených listín má súd osvedčené, že žalovaný
ponúkol žalobkyni 2/ svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach (vo výške 1 k celku za sumu 22.000,-
Eur) s tým, že ak ponuku nevyužije, tak bude nútený dať ponuku tretej osobe. Žalobkyne zatiaľ osvedčili,

že existuje vysoká pravdepodobnosť, že tieto nehnuteľnosti patria žalobkyni 2/ a žalovanému v menšom
podiele ako sú zapísané v Katastri nehnuteľností, pričom podielovou spoluvlastníčkou by sa mohla stať
aj žalobkyňa 1/. Neodkladná úprava pomerov strán je preto dôvodná, nakoľko žalobkyne osvedčili, že
bez neodkladnej úpravy pomerov strán by bolo ich právo k predmetným nehnuteľnostiam ohrozené a
to tým, keď žalobkyňa 2/ odmietne ponuku žalovaného, ktorý po uplynutí lehoty ponúkne svoj podiel na

predaj 3. osobe. V prípade úspechu žalobkyne 1/ v konaní vo veci samej sa situácia zmení v tom, že
podielžalovanéhobyboloprotisúčasnejsituáciinižší.Navyšesledovanýúčelnemožnovdanomprípade
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa súdu nariadeným neodkladným opatrením sa nevytvorí
nenávratný právny stav, ani sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv žalovaného. Mal za to, že
do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je potrebné vyriešiť

danú situáciu vo vzťahu k žalobkyniam tak, že súd obmedzí žalovaného v nakladaní s nehnuteľnosťami,
preto návrhu žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyniam patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti
žalovanému v rozsahu 100%, keďže boli úspešné v celom rozsahu.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne
odôvodnil§365ods.1písm.f),g)zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“).V

prvom rade kategoricky odmietol všetky skutkové tvrdenia žalobkýň, keďže nie sú založené na pravde a
niesúnijakopodloženédôkazmi.Uviedol,žejehonebohýotecžilporozvodesjehomatkouodroku1996
v rodičovskom dome a po celý svoj život, s výnimkou posledných 2 rokov, kedy bol vážne chorý, pracoval
a podieľal sa na spoločnej domácnosti s rodičmi a taktiež zveľaďoval rodičovský dom. Žalobkyňa 2/ od
roku 2008 chodila len sporadicky do rodičovského domu, a to skôr len na návštevy, keďže sa starala o

svoje maloleté deti. K dedičskému konaniu po jeho starom otcovi sa vie vyjadriť skôr z počutia, keďže
vtedy mal 8 rokov, ale nemá dôvod ho spochybňovať. Opísal tiež negatívne vzťahy medzi jeho otcom
a žalobkyňou 2/ a vo vzťahu k investovaniu do rodičovského domu uviedol, že jeho otec nepretržite
pracoval do doby kým bol chorý, staral sa o rodičov a podieľal sa na bežnom živote domácnosti,
teda nebol príživníkom tak, ak ho vykreslila žalobkyňa 2/. Z uvedeného dôvodu navrhol vyžiadať od

Sociálnej poisťovne dokumenty preukazujúce, že jeho otec pracoval a mal finančné prostriedky na
spolufinancovanie rekonštrukcie, ako aj vyžiadať dokumenty od Okresného úradu, sociálnych vecí, že
kúpeľňa bola rekonštruovaná na základe príspevku a nie na základe finančných prostriedkov žalobkyne
2/. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa 2/ neuviedla, že ho viac krát kontaktovala, aby jej odpredal
spoluvlastnícky podiel, ktorý chce darovať synovi. Uviedol, že žalobkyňa 2/ na neho systematicky tlačí,

aby jej previedol všetko, čo sa týka domu, avšak nevidí dôvod, keďže jeho otec participoval polovicou
na rekonštrukcii domu, staral sa oň a zveľaďoval ho, kým bola žalobkyňa 2/ v zahraničí, pričom je to
práve ona, ktorá sa správa nemorálne. Taktiež je toho názoru, že rodinný dom má hodnotu niekde okolo70.000 - 75.000,- Eur, preto suma, ktorú ponúkol je viac ako spravodlivá. Žiadal, aby odvolací súd zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil ju na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobkyne sa k podanému odvolaniu vyjadrili tak, že množstvo tvrdení žalovaného presahuje rámec
konania o nariadení neodkladného opatrenia. Uviedli, že žalobkyňa 1/ podala už vo veci samej žalobu,
ktorá je vedená na okresnom súde pod sp. zn. 10C/70/2022, predmetom ktorej je určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti uznesenia, ktorým bolo vyhovené návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre toto konanie je podstatné, že žalovaný mieni realizovať

prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých vlastnícke právo je sporné. Navrhli pripojiť spis
Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 10C/70/2022. Uviedli, že trvajú na podanom návrhu v celom
rozsahu, tento žiadajú potvrdiť a priznať im aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaný sa vyjadril tak, že naďalej trvá na svojich písomných vyjadreniach a žalobu považuje za
bezdôvodnú. Uviedol, že svoj podiel je ochotný odpredať žalobkyni 2/, ktorá na neho vytvárala nátlak,

aby jej ho daroval, čo môže potvrdiť aj jeho matka. Uviedol, že trvá na svojom vyjadrení a žiada žalobu
v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

9. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na

základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia

dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd nezistil
naplnenie tejto odvolacej námietky.

13. K námietke, že zistený skutkový stav neobstojí odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod
nemožno vnímať ako reálnu vadu rozhodnutia v zmysle nesprávneho procesného postupu súdu pri
zisťovaní skutkového stavu. V prípade, ak by odvolateľ videl naplnenie tohto odvolacieho dôvodu v
procesnom postupe súdu, tak by musel v podanom odvolaní zároveň argumentovať aj odvolacím
dôvodom upraveným pod písm. e) a/alebo aj pod písm. f). Zároveň však ide o stav, keď je možné

doteraz zistený skutkový stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac
priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého
rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm.
d), z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní predsúdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to,
že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

14. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

18. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak
je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu,

aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter
neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie
a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili
prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia

potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

19. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a
to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených

záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana
nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia

je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti,
ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie
vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia,
o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade

rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s
istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo
alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň
spravdepodobňovali.22. V predmetnom prípade sa žalobkyne domáhali nariadenia neodkladného opatrenia na tom základe,
že žalobkyňa 1/ ako pôvodná bezpodielová spoluvlastníčka dotknutých špecifikovaných nehnuteľností

bola chybou notára v rámci dedičského konania po jej nebohom manželovi pripravená o vlastníctvo
k podielu 1 na spomínaných nehnuteľnostiach. Podielovými spoluvlastníkmi na základe uznesenia,
ktorým bola schválená dedičská dohoda sa stali jej dve deti - žalobkyňa 2/ a C. S., každý v
podiele 1. Syn C. S. však zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho spoluvlastnícky podiel 1 k špecifikovanej
nehnuteľnosti nadobudol v celosti jeho syn, t.j. žalovaný. Súd prvej inštancie mal správne osvedčené

uvedené skutočnosti a správne dospel aj k záveru, že existuje možnosť, že žalobkyňa 1/ by sa mohla
stať podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Odvolací súd poukazuje na to, že aj zo
samotnéhoOsvedčeniaodedičstve,sp.zn.1D/65/01,Dnot31/01-ŠzodňaXX.XX.XXXX,ktorépredložili
žalobkyne vyplýva, že dotknuté nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. K. sa ku dňu smrti poručiteľa
(manžela žalobkyne 1/) nachádzali v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, pričom následne však v
rámci uzatvorenej dedičskej dohody bol prejednaný a rozdelený nielen spoluvlastnícky podiel nebohého

manžela žalobkyne 1/ na uvedených nehnuteľnostiach, ale aj spoluvlastnícky podiel samotnej žalobkyne
1/, ktorý nadobudli dve z jej detí a následne aj žalovaný. Vo vzťahu k uvedenému je skutočne osvedčené
aj to, že žalovaný už podnikol, resp. podniká kroky na predaj svojho spoluvlastníckeho podielu na
predmetných nehnuteľnostiach. Žalovaný síce najprv ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel v súlade so
zákonom na predaj žalobkyni 2/ ako podielovej spoluvlastníčke, avšak uvedené nemožno vyhodnotiť

ako nedôvodnú obavu, že jeho spoluvlastnícky podiel nenadobudne tretia osoba a v prípadne väčšom
rozsahu než aký sa nateraz javí. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v dotknutej nehnuteľnosti
má žalobkyňa 2/ svoje obydlie.

23. Odvolací súd v tomto štádiu konania nepovažoval za potrebné oboznamovať sa so žalovaným

navrhovanými dôkazmi, a to dokumentmi Sociálnej poisťovne a Okresného úradu, sociálnych vecí,
pretože pre rozhodovanie o nariadenom neodkladnom opatrení nie sú relevantné, keďže predmetom
tohto konania bolo posúdenie, či existuje dôvodná obava na ohrozenie práv žalobkýň, najmä žalobkyne
1/ v súvislosti s možným realizovaním prevodu spoluvlastníckeho podielu k dotknutým nehnuteľnostiam.

24. Vo vzťahu k výroku II. o povinnosti žalobkyne 1/ podať žalobu vo veci samej, odvolací súd uvádza,
že aj v tomto smere bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, keďže nariadeným neodkladným
opatrením nemožno trvalo upraviť spornosť vlastníckeho práva medzi žalobkyňou 1/ vo vzťahu k
žalobkyni 2/ a žalovanému, preto uvedenú spornosť bude potrebné vyriešiť v konaní vo veci samej.
Napokon, ako vyplýva z odvolacej repliky žalobkýň a ako aj zistil odvolací súd, v súčasnosti už prebieha

konanie vo veci samej, pričom ešte nebol vytýčený termín pojednávania.

25. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnym výrokom I. a II. zodpovedá aj správny výrok III.
o trovách konania.

26. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd z obsahu spisu za dostatočne osvedčené, že v
predmetnom prípade existuje dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je potrebné do
rozhodnutia vo veci samej zakázať žalovanému nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami, preto podľa §
387 ods. 1 a 2 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak že úspešnej žalobkyni 1/ a 2/ v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym

úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd
nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 C.s.p..

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).